Anekdoty „F“

             Kvety abecedy

    Francúzsky komik, filmový herec  Fernandel sa raz zveril svojim známym :
-Tá prekliata móda žien nosiť nohavice a krátke vlasy zapríčinila, že často neviem,  či mám pred sebou ženu, ktorá ide k holičovi, alebo muža, ktorý sa vracia od holiča .

                                      ♣   ♣   ♣

   Anatole  France stretol svojho známeho, ktorý sa veľmi ponáhľal :
-Kdeže tak utekáte ?
-Idem navštíviť jedného dobrého priateľa, – znela odpoveď.
-Tak to ja idem s vami, – kričí France nadšene. – Ja som totiž ešte nikdy dobrého priateľa nevidel.

                                      ♣   ♣   ♣

   Americký spisovateľ Viliam  Faulkner  odpovedal na rôzne otázky novinárov :
-Prečo sa zo všetkých živých tvorov červenie iba človek ?
-Pretože je jediný, ktorý má k tomu najviac dôvodov, – povie Faulkner.

                                      ♣   ♣   ♣

   Vraví  Fernandelovi  manželka :
-Drahý, nemyslíš si, že keď už toľko zarábaš, mohli by sme si prenajať nejakú drahšiu vilu ?
-Nie, ja som si už zvykol … Ale keď tak veľmi chceš, požiadam majiteľa, aby nám zvýšil nájomné.

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky spisovateľ Bernard Lebouwier de Fontanelle mal už sto rokov ako istá jeho známa. Tá raz poznamenala :
-Pán Fontanelle, obaja sme už takí starí, že na nás smrť celkom zabudla .
-Psst ! Nehovorte tak hlasno, aby nás nepočula !

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky komik  Fernand Constantin – Fernandel – sledoval v televízii reportáž o ťažkej automobilovej havárii. K udalosti poznamenal :
-Kto má peniaze, kúpi si auto. A kto ich nemá, zomiera iným spôsobom !  Po chvíľke premýšľania dodal:
-Oveľa lepšie je jazdiť štyridsiatkou a dožiť sa deväťdesiatky ako naopak.
Tým však neskončili meditácie slávneho herca:
-Chyba je asi v tom, automobily zajtrajška riadia dnešní šoféri na včerajších cestách !

                                      ♣   ♣   ♣

   Keď španielsky generál Francisco Franco  usporiadal v krajine referendum o zmene ústavy, použi na to aj cirkev . Farári, ktorí mali pôsobiť na svojich farníkov, aby hlasovali v prospech diktátora, pri omši vyhlasovali :
-Tí, ktorí sa rozhodnú hlasovať „áno“, vyberú si hlasovacie lístky v sakristií, tí, čo chcú hlasovať „nie“, dostanú lístky na polícii .

                                      ♣   ♣   ♣

   Aj keď sa Anatole  France necítil zdravotne najlepšie, predsa si pozval na večer malú spoločnosť. Tam sa hovorilo súcitne o hostiteľovom zdraví . Jeden  prítomných lekárov vysvetľoval :
-Chudák Anatole, už mu nepomáha žiadny uspávací prostriedok, tak to skúša s hosťami !

                                      ♣   ♣   ♣

   Pruský kráľ  Fridrich II.,  ktorý bol v mladosti väznený, zaujímal sa po celý život o osudy väzňov. Pri jednej inšpekcii sa vypytoval každého zločinca na jeho vinu.  Všetci tvrdili, že sú nevinní, až na jedného. Ten prehlásil:
-Ja som naozaj zlý človek, oveľa horší, ako títo tu !
Nato sa ozval Fridrich II.:
-Ako je to možné ! Taký darebák medzi toľkými dobrými ľuďmi ? Okamžite ho prepustite ! Nemôžem pripustiť, aby sa ostatní od neho nakazili !

                                      ♣   ♣   ♣

   Fernandel pribehol raz do štúdia celý rozrušený :
-Prestavte si, – nariekal, – v noci boli u mňa zlodeji a zobrali všetko, čo videli.
Priatelia ho poľutovali a jeden hovorí :
-Ako viem, máš pod vankúšom revolver…
-To mám, – priznal Fernandel, – ale na šťastie ho zlodeji nenašli a neodniesli.

                                      ♣   ♣   ♣

   Pruský kráľ  Fridrich Veľký  vydal raz istému dôstojníkovi rozkaz . Ten sa však vzpieral rozkaz splniť, lebo také veci sa vraj môžu robiť iba počas vojny . Fridrich sa veľmi nahneval a skríkol na opovážlivca :
-Splníte, okamžite, čo vám kážem ! Kvôli vašej hlúposti predsa nezačnem vojnu !

                                      ♣   ♣   ♣

   Začínajúci básnik sa sťažoval francúzskemu spisovateľovi Gustave  Flaubertovi  na nevďak čitateľov, ktorí ignorujú jeho prvú zbierku básní.
-Majstre, je to úplné sprisahanie ticha proti mne ! – zvolal mladík pateticky.
-Tomu sa dá ľahko odpomôcť, – odpovedal Flaubert. – Pridajte sa k tomu spisahaniu aj vy !

                                      ♣   ♣   ♣

   Známy francúzsky komik  Fernandel sa rozhodol, že sa stane vegetariánom .
Čoskoro ho však  jeden z jeho priateľov pristihol, ako si s chuťou dáva riadny bravčový rezeň .
-Prosím ťa, veď si vravel, že budeš vegetariánom ! – prihovoril sa mu ironicky priateľ .
-Veď aj som, dnes je však utorok a v tento deň máme my, vegetariáni, pôst !

                                      ♣   ♣   ♣

   Známeho filmového herca  Fernandela niekoľko krát pokutovali za parkovanie vozidla na zakázaných miestach. Prilepil si preto na okno auta tabuľku s týmto nápisom:
-Páni strážnici, toľkokrát som vás už rozosmial a vy ma stále len doháňate k plaču !

                                      ♣   ♣   ♣

   Švédsky kráľ Adolf Fridrich všetok svoj voľný čas venoval vyrezávaniu predmetov z dreva. Pri istej príležitosti venoval švédskemu plukovníkovi grófovi Hamiltonovi prekrásne vyrezávanú tabatierku.
-Srdečná vďaka, Excelencia, – vraví Hamilton, – ale bol by som radšej, keby vaša výsosť mala záľubu v zlatníctve !

                                      ♣   ♣   ♣

   V dome istého mecenáša sa opýtali spisovateľa Gustave Flauberta:
-Majstre, ako dlho je potrebné pracovať nad jedinou vetou ?
-Dovtedy, kým vás manželka nezavolá na obed, – odpovedal pohotovo Flaubert.

                                      ♣   ♣   ♣

   Giuletta Massinová, manželka  talianskeho filmového režiséra Federica  Felliniho vyhlásila o svojom manželovi:
-On tak klame, že sa červená iba vtedy, keď hovorí pravdu, – a ak mám povedať pravdu ja, tak som ho ešte v živote nevidela červenať sa !

                                      ♣   ♣   ♣

   Doktor Kerzl bol osobným lekárom  Františka Jozefa. Každé ráno o ôsmej musel navštíviť panovníka, s ktorým potom strávil príjemnú polhodinku v neformálnom rozhovore. Tak sa stal doktor Kerzl jedinou osobou, s ktorou sa mocnár stýkal bez protokolárnych ceremónií. Jedného dňa však cisár svojho lekára neprijal.
-Povedzte mu, – odkázal, – nech príde až zajtra, dnes sa necítim veľmi dobre !

                                      ♣   ♣   ♣

   Americký senátor Wiliam Fulbright konštatoval:
-Raz možno príde čas, keď budú môcť Američania vychvaľovať  svoju krajinu ako príklad pre svet. Ja v to viac verím, než dúfam. Aby sa však táto krajina chvaľovala už dnes, na to je potrebné viac drzosti, ako mám ja !

                                      ♣   ♣   ♣

   Keď sa ešte neznámy Henry Fonda  dozvedel, že režisér Marc Connoly hľadá mladého herca pre úlohu partnera Jane Walkerovej vo filme Farmár sa žení, prihlásil sa. Connolymu sa zapáčil hneď na prvý pohľad a povedal mu:
-Sadnite si, mladý priateľu, prečítam vám niekoľko dialógov z úlohy, ktorú budete hrať.
Connoly sa vždy považoval za vynikajúceho recitátora a pri počúvaní svojho hlasu sa tak opájal, že nič okolo seba nevnímal. Dočítal úlohu až do konca. Fonda neotvoril ani raz ústa. Connoly, nadšený „skúškou“ nakoniec povedal:
-Výborne sa mi na tú úlohu hodíte. Ohláste sa u môjho manažéra. Odvolajte sa na náš rozhovor a žiadajte najmenej dvesto dolárov týždenne !

                                      ♣   ♣   ♣

   Pruský kráľ  Fridrich III. prišiel raz do Strassburgu . Guvernér mesta sa rozhodol ohlásiť túto udalosť najnovšou technickou vymoženosťou – telegrafom do Paríža . Asi o hodinu, keď bol práve kráľ u guvernéra, prišla z Paríža táto odpoveď :
-Pánu telegrafnému riaditeľovi je to celkom fuk !

                                      ♣   ♣   ♣

   Jedného dňa stretol Anatole France svojho známeho, ktorý sa veľmi  ponáhľal .
-No, no, kamže tak utekáte ?
-Idem navštíviť jedného dobrého priateľa, – znela odpoveď .
-Ej, to idem teda s vami, – kričí naň France s nadšením, – ja som totiž ešte nikdy nevidel dobrého priateľa !

                                      ♣   ♣   ♣

   Anatole  France  na svojich potulkách po Bretónsku ochorel a uviazol na lôžku
v ktorejsi dedine . Lekár, ktorý k nemu prišiel, ho upokojoval :
-Nie je to také zlé . Tiež som to prekonal a neumrel som !
-Anatole France  sa vzpriamil na posteli a hovorí :
-Áno, ale vy ste mali iného lekára !

                                      ♣   ♣   ♣

   Taliansky filmový režisér Luchino  Visconti povedal raz na filmovom festivale v Cannes novinárom :
-Všetci talianski režiséri, ktorých mená sa končia na „ni“ predstavujú veľmi slabý priemer .
Keď sa to dozvedel Federico Fellini,  poznamenal :
-To mohol povedať iba Viscontini !

                                      ♣   ♣   ♣

   Maliar Emil  Filla so svojim dielom inklinoval k Picassovi a ani sa s tým veľmi netajil . Aj Picasso  dobre poznal svojho českého obdivovateľa a vážil si jeho diela . Niekoľko krát sa obidvaja aj stretli .
Pri jednej Fillovej výstave v Paríži bol medzi návštevníkmi opäť Picasso . Prezrel so  záujmom obrazy a pohovoril s Fillom. Pri odchode z výstavy sa k nim pridal akýsi výtvarný kritik.
-Tak čo tomu hovoríte ? – opýtal sa Picassa .
Slávnejší druh sa ešte raz rozhliadol po výstave a povedal:
-Je to vlastne tiež Picasso ! Výborný, poctivý Picasso z Československa .
Potom zalistoval v katalógu, pozrel sa na ceny jednotlivých vystavovaných obrazov a dodal :
-Filla – je Picasso pre chudobných !

                                      ♣   ♣   ♣

   Známy skladateľ z viktoriánskych čias James  T. Field  rád rozprával túto príhodu :
-Keď som raz prišiel do Stratfordu, jeden z jeho obyvateľov sa ma opýtal, prečo som prišiel .  Pretože tu žil Shakespeare, – odvetil som .
-Shakespeare ? – vykríkol občan. – Nikdy by o ňom nikdy nič nepočul, nebyť jeho divadelných hier !

                                      ♣   ♣   ♣

   Keď sa pri spúšťaní na vodu krstila loď šampanským, obrátil sa reportér na Róberta Fultona  s typickou otázkou :
-Mister Fulton, koľko podľa vás stojí takáto loď ?:
-A prečo sa ma neopýtate, – odsekol Fulton, – koľko stojí fľaša šampanského ?

                                      ♣   ♣   ♣

   Maršal Ferdinand Foch,  jeden z hlavných činiteľov prvej svetovej vojny, bol raz v USA a zúčastnil sa baseballového zápasu, kde hral Babe Ruth, hviezda tohto športu . Po zápase si maršal prial, aby mu bol Ruth predstavený . Ten sa tváril potešene,  ale meno Foch mu nič nehovorilo . Všimol si však vojenského vystupovania neznámeho civilistu a preto sa opýtal :
-Aj vy ste sa zúčastnili minulej vojny ?

                                      ♣   ♣   ♣

   Knieža Felicion Fairrere bol odsúdený na smrť pre účasť na frondickom sprisahaní .  Keď už stál pod šibenicou, kat mu povedal zdvorilo :
-Prepáčte, pán gróf, ak svoju povinnosť nevykonám tak, ako by som mal,toto je moja prvá poprava .
Fairrere sa usmial a povedal :
-To nič, mňa dnes vešajú tiež po prvý raz !

                                      ♣   ♣   ♣

   Automobilový kráľ Henry Ford cestou na Floridu zbadal vodiča, ktorý sa usilovne snažil opraviť svoj automobil . Ford zastavil, vystúpil z auta a podišiel k šoférovi :
-Niečo sa pokazilo ?
-Áno, ale najhoršie je, že ten voz neviem uviesť do pohybu . Neviem čo sa stalo .
Ford sa pozrel do motora, voľačo v ňom pomajstroval a o chvíľu sa obrátil k majiteľovi :
-Prosím, skúste teraz !
Automobilista stisol štartér a motor naskočil .
-Ďakujem vám, to je báječné . Prijmite prosím, týchto desať dolárov za ochotnú pomoc.
-Len si ich nechajte, – usmieva sa Ford. – Nepotrebujem vaše peniaze . Mám dosť svojich.
-Ale len si vezmite . Nemáte zas až tak nazvyš !
-Prečo si to myslíte ?
-Nejazdili by ste predsa na fordke !

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky komik  Fernandel raz rozprával :
-Na ceste po Japonsku som si zo zvedavosti objednal v istom hoteli ryžovú pálenku . Po prvom poháriku som spozoroval, že sa okolo mňa všetko pohybuje . Spýtal som sa čašníka :
-Nie je váš nápoj veľmi silný ?
-Nebojte sa, vážený pane, – so zhovievavým úsmevom hovorí čašník, – to je len obyčajné zemetrasenie !

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky komik a karikaturista Jean Louis Forain sa prechádzal s istým spisovateľom, ktorý bol veľmi namyslený na svoje diela . Keď prechádzali okolo jedného domu, na ktorom mramorová tabuľka oznamovala, že tam kedysi býval chýrny Huysmann, spisovateľ sa zamyslel a povedal :
-Kto vie, čo napíšu po mojej smrti na môj dom ?
-Tento dom je na predaj, – poznamenal Forain .

                                      ♣   ♣   ♣

   Na jednej recepcii sa stretol Henry Ford s Arturom Toscaninim. Americký automobilový kráľ navrhol talianskemu skladateľovi a dirigentovi pomenovať na jeho počesť jeden z modelov Fordovej automobilky Arturo Toscanini .
-Ďakujem za toľké vyznamenanie, – povedal skladateľ, – no pre mňa to znamená určité komplikácie. Z vďačnosti by som mal vo svojich partitúrach uviesť miesto forte a fortissimo slová forde a fordisimo.

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky spisovateľ Anatole France prijímal raz do práce mladú stenografku a spýtal sa jej :
-Počul som, že dobre stenografujete .
-Áno, stotridsať slov za minútu, – odpovedalo dievča .
-Stotridsať slov za minútu ? – vykríkol spisovateľ. – Ale, dieťa, kde ich pre vás zoberiem ?

                                      ♣   ♣   ♣

    V  prítomnosti amerického priekopníka parnej plavby Roberta Fultona vznikol spor o tom, či je nebezpečnejšie cestovať po súši, alebo po rieke.
-Pán Fulton, – obrátil sa na vynálezcu jeden z diskutujúcich, – prečo vy vždy dávate prednosť jazde v kočiari a nikdy necestujete svojim parníkom ?
-Nečudujte sa, – rozpačito odpovedal Fulton . – Ja totiž neviem plávať.

                                      ♣   ♣   ♣

   Raz si Anatole France položil sám pre seba túto otázku :
-Kedy je žena úprimná ?
Po krátkej úvahe si na ňu i odpovedal :
-Keď neklame zbytočne !

                                      ♣   ♣   ♣

   Známy francúzsky spisovateľ a laureát Nobelovej ceny Anatole France  nemal rád návštevy . Každý sa musel najprv ohlásiť u jeho sekretára . ten mu oznámil, že prišiel sám majiteľ najväčšej poisťovne a chcel by majstra poistiť pre prípad úmrtia . France len mávol rukou :
-Vyprevaďte ho a povedzte mu, že to netreba, že som nesmrteľný !

                                      ♣   ♣   ♣

   Lion Feuchtwanger cestoval do New Yorku . Bolo to po prvý raz, čo navštívil najväčšiu metropolu  Severnej Ameriky. Večer zašiel aj na známu Brodway, ktorá sa celá utápala v nápadných farebných neónových reklamách. Feuchtwanger zastal na ožiarenej ulici a tíško poznamenal :
-Aký nádherný musí tento pohľad pre človeka, ktorý nevie čítať !

                                      ♣   ♣   ♣

   V roku 1848 sa dostal Gašpar Fejérpataky – Belopotocký do väzenia s mnohými ďalšími  národovcami . Boli to kruté časy, ale ani vtedy im humor nechýbal. Raz sa Gašpar pýtal spoluväzňa Ondreja Danka, nad čím tak tuho rozmýšľa, pozerajúc na svoje topánky .
-Celý čas rozmýšľam nad tým, že hrniec keď má dieru, voda z neho vyteká a do mojich deravých topánok voda natečie !

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky komik  Fernandel  choval králikov. Chcel sa svojim zverencami pochváliť istému  priateľovi. Zavolal ho:
-Hej, kamarát, poď chytro sem, chcem ťa ukázať mojim králikom…

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky spisovateľ Anatole France  prekonal ťažkú chorobu. Prišiel ho navštíviť jeho dobrý priateľ  a radostne konštatoval :
-Tak, majstre, už ste celkom mimo nebezpečenstva !
Chorý však nesúhlasil a odpovedal :
-Ešte to nie je tak celkom isté, lekár prisľúbil, že popoludní  ešte raz príde !

                                      ♣   ♣   ♣

   Anatole France dostal raz list:
-Vážený pane, dozvedel som sa, že výborne varíte raky. Prosím vás preto o recept.
Spisovateľ považoval list za duchaplnú žiadosť o autogram a preto k receptu pripísal:
-Zaujímalo by ma, či vám nešlo viac o môj podpis.
Milovníčka rakov obratom odpovedala:
-Ďakujem za recept. Podpis, ktorý si tak ceníte, Vám vraciam !

                                      ♣   ♣   ♣

   Anatole France na svojich potulkách po Bretagni ochorel a v jednom malom meste ho museli uložiť na lôžko . Zavolali aj lekára . Lekár prišiel a znepokojeného básnika upokojoval :
-Ani to nie je také zlé, ja sám som túto chorobu prekonal a neumrel som !
-To je možné, – povedal smutne básnik, ale vy ste mali iného lekára !

                                      ♣   ♣   ♣

   Anatole France  sa raz vyjadril o poslaní súdov:
-Vznešená úloha našich sudcov je v tom, že zaisťujú každému, čo jeho je, bohatému bohatstvo, chudobnému chudobu !

                                      ♣   ♣   ♣

   Gašpar Fejérpataky – Belopotocký, zostavovateľ a vydavateľ slovenských kalendárov, cestoval raz na koči po hornej Orave, kde ho zastavili dedinskí mládenci  zbojníci. Zamávali valaškami ponad hlavy a zakričali:
-Bohu dušu a nám dukáty !
Fejérpataky – Belopotocký nestratil duchaprítomnosť:
-Chlapci a či vy viete, kto som ja ?
-Nevieme, len sem dukáty !
-Nuž keď neviete, poviem vám to : som ten, čo zostavuje kalendáre. Ak mi ublížite
nakladiem vám do kalendára takú búrku, dážď a povodeň, že vám zničí úrodu v chotári !
Mládenci sklamane pozreli jeden na druhého a Fejérpatakyho v pokoji prepustili.

                                      ♣   ♣   ♣

   Spisovateľ Norbert Frýd  sa raz prekvapil, keď prečítal v novinách poviedku, podpísanú jeho menom, ktorú však on nikdy nenapísal. Zašiel si do redakcie pre vysvetlenie. Tam sa mu ospravedlnili a tým sa to skončilo. Frýd si však neodpustil ironickú poznámku:
-Ale tá poviedka bola celkom hlúpa !
-My s vami súhlasíme, majstre, – odpovedali v redakcii, – keby nebola podpísaná vašim menom, nikdy by sme ju neuverejnili !

                                      ♣   ♣   ♣

   Keď mužstvo škótskeho Aberdenu zvíťazilo nad Realom Madrid a vyhralo Pohár európskych majstrov, jeho tréner Alex Ferguson povedal:
-Hráči podliehali silným tlakom. Vopred sme vedeli, čo budú písať anglické noviny. Ak vyhrajú, napíšu: „Nový triumf britského futbalu“ a ak prehrajú, bude sa písať: „Škóti opäť sklamali“.

                                      ♣   ♣   ♣

   Sisovateľ Norbert Frýd  išiel vybavovať nejaké úradné záležitosti. Stal si do radu v príslušnej kancelárii a pozeral, ako úradník pomaly vybavuje stránky: keď už to trvalo príliš dlho, Frýd vyslovil nahlas svoj obdiv k takej práci.
-To viete, – povedal na to úradník, – za tých tristosedemdesiat korún mesačne sa predsa nepretrhnem !
-Vy máte plat tristosedemdesiat korún ? – začudoval sa Frýd.
-Plat mám tisíc šesťsto, ale keby som šiel do penzie, dostával by som tisíc dvesto tridsať korún dôchodku. A za ten rozdiel vlastne pracujem !

                                      ♣   ♣   ♣

   Keď Filip Macedónsky vstúpil do krajiny Sparťanov, poslal im list, v ktorom sa pýtal, či má prísť ako priateľ alebo ako nepriateľ.
Obratom dostal odpoveď:
-Ani jedno, ani druhé !
-Áno, – znela odpoveď.

                                      ♣   ♣   ♣

   Istý astrológ v Madride zostavil horoskop s predpoveďou, že dvorná  dáma, pre ktorú bilo srdce Filipa II. , zomrie v mladom veku. Kráľ sa nad touto predpoveďou veľmi rozhneval, pozval si astrológa do paláca a rozkázal sluhom, že len čo zatlieska, astrológa chytia a vyhodia z obloka.
-Tvrdíte, že viete čítať budúcnosť, – povedal kráľ zlovestne, – povedzte mi teda, kedy zomriete vy sám ?
-Presne tri dni pred Vašim Veličenstvom !
Od tých čias mal jasnovidec k dispozícii kráľovho dvorného lekára.

                                      ♣   ♣   ♣

   Henry Ford, slávny výrobca automobilov, takzvaných „fordiek“, vypísal svojho času súťaž o najlepšiu odpoveď na otázku : „Čím prispel automobilizmus k zlepšeniu mravného a spoločenského života ľudí ?“
Prvú cenu získal starší občan, ktorý mal ešte v živej pamäti obdobie bez áut . Napísal : Od čias, keď sa rozšírili v našej krajine autá, znížili sa podstatne krádeže koní !

                                      ♣   ♣   ♣

   V roku 1918 sa vybral Gašpar  Fejérpataky  na vandrovku do Viedne.  Keď prišiel na hranicu, musel dať policajnému poddôstojníkovi v strážnom domci svoj pas . Policajt sa ho opýtal na meno a keď mu ho Fejérpataky povedal, tento sa rozhneval a okríkol ho :
-Tie diabolské dlhé maďarské priezviská, tri nové by sa z nich dali urobiť !

                                      ♣   ♣   ♣

   Fridrich Veľký udelil raz v mierových dobách jednému dôstojníkovi akúsi príležitostnú  medailu . Ten však vyhlásil, že by radšej prijal vyznamenanie za bojové hrdinstvo .
-Len si ho zaveste na hruď, vy somár, – osopil sa na neho kráľ Fridrich, – vari si len nemyslíte, že kvôli vám teraz vyhlásim vojnu ?!

                                      ♣   ♣   ♣

   Po  bitke pri Lipsku v roku 1813 povýšil cisár František svojho ministra do kniežacieho stavu . Na druhý deň  sa ho spýtal komorník :
-Oblečie si vaša Výsosť dnes ten istý oblek, ktorý mala na sebe včera Vaša Excelencia ?

                                      ♣   ♣   ♣

   Americký spisovateľ Viliam  Faulkner  sa raz vyslovil o povahe ľudí :
-Jedine na špatných ľudí je možne sa spoľahnúť ! Oni sa totiž nikdy nezmenia .

                                      ♣   ♣   ♣

   Keď bola v roku 1945 objaviteľovi penicilínu udelená Nobelova cena, prišiel Alexander Fleming  do Stockhomu,  aby si vyznamenanie prevzal . Morila ho silná nádcha, kýchal a slzy mu len tak tiekli . Predstaviteľ výboru pre udeľovanie ceny, ktorý ho prišiel privítať, sa ho s účasťou opýtal :
-A ten váš vynález proti nádche nepomáha ?

                                      ♣   ♣   ♣

   Fernandela, známeho filmového herca a komika často pokutovali pre parkovanie vozidla na zakázaných miestach . prilepil si preto na okno svojho auta tabuľku s týmto nápisom :
-Pán strážnici, koľkokrát som vás už rozosmial, a vy ma stále nútite k plaču !

                                      ♣   ♣   ♣

   Známy viedenský chemik Adolf E. Franke skúša už v hovorí :
-Ste výnimočne schopný niekoľkými slovami povedať neobyčajné množstvo hlúpostí !

                                      ♣   ♣   ♣

   Otakar  Fischer  nebol iba básnik, prekladateľ, profesor nemeckej literatúry na Karlovej univerzite,  literárny historik a dramaturg, ale tiež známy literárny a divadelný kritik .
Raz sa stalo, že bol v divadle a hneď po skončení prvého dejstva sa zodvihol, odišiel k šatni a pýtal si svoj kabát a klobúk .
Šatnárka, ktorá Fischera dobre poznala, sa ho zvedavo opýtala, prečo tak zavčasu odchádza .
-Prvé dejstvo som videl, – odvetil Fischer,- druhé dva akty, predpokladám, že napísal ten istý autor !

                                      ♣   ♣   ♣

   Šašo cisára  Františka I.  sa ponosoval, že sa mu istý rytier vyhrážal, vraj ho zabije.
-Keby to urobil, – povedal cisár šašovi, – dal by som ho päť minút neskôr obesiť !
Šašo sa zamyslel, pokýval hlavou a povedal skepticky :
-Bolo by mi milšie, veličenstvo, keby ste ho dali obesiť o päť minút skôr !

                                      ♣   ♣   ♣

   Anatole France  bol zasypávaný knihami mladých autorov . nemohol ich,  samozrejme všetky prečítať,  ale vo svojej dobrote nedokázal mladých adeptov umenia odmietnuť . keď sa ho niektorý spýtal, čo vraví na jeho knihu, odpovedal :
-Vaša kniha je znamenitá .
Raz sa však stalo, že jeden z autorov vyslovil podozrenie, či majster jeho prácu vôbec čítal . France sa zatváril pohoršene a hneď menoval číslo stránky, ktorá je z celej knihy najlepšia . Mladý autor bol spokojný.
Priateľom spisovateľa však vec stále vŕtala v hlave . Ak si len France mohol tú stránku  tak presne zapamätať ? Ten im to však so smiechom vysvetlil :
-To je veľmi jednoduché . Autor považuje každú stránku svojej knihy za najlepšiu … !

                                      ♣   ♣   ♣

   Raz sa v byte Norberta Frýda zišla väčšia spoločnosť a živo sa debatovalo o všetkom možnom. Zrazu sa  ozval zvonček, Frýd šiel otvoriť, hneď sa však vrátil s tým, že prišla na návštevu ich spoločná priateľka, známa herečka. Frýd poznamenal :
-Rýchlo si to ešte všetko dopovedzte, ako poznám našu priateľku, už sa asi nik z nás  k slovu nedostane !

                                      ♣   ♣   ♣

   Ján Francisci  mal strýka Pavla, ktorý bol mäsiarom na Píle, potom v Tisovci a nakoniec v Húšti . Pavel  Francisci bol strednej postavy, ale mal obrovskú silu . Raz na jarmoku v Rimavskej Sobote predával voly. K jednačke prišiel akýsi Maďar a medzi rečou  mu „zateremtetoval“ do „tótov“. Francisci vystrel ruku:
-Či vidíš, ty Maďar, túto medvediu labu ? Tak ťa ňou capnem, že už viacej nevstaneš !
A naľakaný Maďar ihneď odišiel .

                                      ♣   ♣   ♣

   Pruský monarcha   Fridrich  II. sa raz spýtal svojho osobného lekára Zimmermana, či už poslal veľa  ľudí na druhý svet . Lekár sa len usmial:
-Nie toľko, ako Vaše Veličenstvo, a určite s menšou slávou…

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky filmový herec Fernandel povedal raz priateľom, že sa stal vegetariánom . Čoskoro nato ho  však videl jeden známy v reštaurácii, ako si pochutnáva na rezni .
-Veď si vravel, že sa zriekaš mäsa !
-Áno, – usmial sa Fernandel, – ale dnes je utorok a v utorok máme my, vegetariáni, pôst !


Po jednej  Faradayovej  prednáške o elektrickej indukcii sa ho spýtal vtedajší minister  Gladstone:
-Aké praktické výhody prinesie váš objav ?
-To ešte neviem, – odvetil Faraday, – môžem vás však ubezpečiť, že ešte za vášho
života budete z neho vyberať dane !

                                      ♣   ♣   ♣

   Svetská sláva, poľná tráva . O pravdivosti tohto príslovia sa presvedčil aj Robert  Fischer,  svetoznámy šachový veľmajster . Raz sedel v kaviarni a pozoroval partiu šachu, ktorá sa odohrávala pri susednom stole . Keď jeden zo súperov  prehliadol jednoduchú víťaznú kombináciu, pokúsil sa ho Fischer na túto premárnenú šancu upozorniť . Ako odpoveď si musel vypočuť nie veľmi lichotivé poznámky o „miestnych šachových kibicoch – analfabetoch“, krotí nemajú o tejto hre ani zdanie, ale rečí veľa .
-Ale veď ja som Bobby Fischer, – presviedčal prítomných bývalý majster sveta, ktorý obvykle dával prednosť anonymite . jeho inkognito však zostalo napodiv naďalej uchované . Hráči si vymanili začudované pohľady a jeden z nich posmešne prehlásil :
-A čo má byť, že vy ste Bobby Fischer M? Ja som Jack Robbins a toto je Ted Kapelushnik a ani jeden z nás to nevykrikuje do celého sveta ako vy !

                                      ♣   ♣   ♣

   Český geológ, zoológ, paleontológ, obhajca darwinizmu, profesor Karlovej univerzity Antonín  Frič  moril pri skúške jedného z veľmi neúspešných študentov . Konečne sa ho spýtal :
-Mladý muž, ! Povedzte mi, kedy ste sa narodili ?!
-Prosím, tridsiateho prvého decembra …
-To som si mohol myslieť, vy musíte byť vo všetkom posledný !

                                      ♣   ♣   ♣

   Vo vojne proti Rakúsku, kde išlo o to, ktorej krajine pripadne Sliezsko, prechádzal sa  Fridrich II.  po prehratej bitke sám v noci po bojisku. Stretol vojaka, ktorý mal tejto vojny už plné zuby a chcel tú noc prečkať, aby nad ránom ušiel domov. Vojak kráľa nespoznal a tak ho prehováral, aby ušli spolu . Friedrich mu na to povedal :
-Vieš čo, braček ? Počkáme ešte do zajtrajška . Ak kráľ prehrá bitku aj zajtra,  vykašleme sa na všetko a ujdeme obaja domov !

                                      ♣   ♣   ♣

   Francúzsky herec a komik  Fernandel   odpovedal raz novinárom na otázku, či pri výbere ženy je vhodné postupovať podobne ako pri výbere látky na šaty :
-Rozhodne, nikdy nevyberať pri umelom osvetlení !

                                      ♣   ♣   ♣

   Pri atómovom výskume boli výsledky práce prísne utajované. To podnietilo fyzika Richarda  Feynmana   k tomu, že v priebehu niekoľkých mesiacov vypočítaval prísne tajné číselné kombinácie zámok u trezoru s výsledkami pokusov.  Keď sa mu podarilo, v krátkej neprítomnosti bezpečnostného pracovníka trezor otvoriť, uspokojil sa iba s tým, že v trezore nechal písomný odkaz:
-Uhádni, kto tu bol ?

                                      ♣   ♣   ♣

   Na jednom večierku rozprával  Fernandel svoje zážitky z Japonska . Objednal si špeciálnu pálenku z ryže a keď si popíjal, zrazu zbadal, že sa okolo neho s ním pohybuje . Zavolal čašníka a svoje dojmy mu zveril . Ten s aúctivo poklonil a povedal :
-Pane, to čo sa s vami teraz robilo a čo ste videli, to nezapríčinila naša pálenka, ale naše malé zemetrasenie .

                                      ♣   ♣   ♣

   Vynikajúci Taliansky fyzik Enrico  Fermi  bol síce výborný matematik, ale zastával názor,  že by sa fyzika mala vysvetľovať bez zbytočných matematických výpočtov.Raz sa ho pred svojou prednáškou opýtal hosťujúci vedec z Indie Candrasacar, čo by mu profesor Fermi k prednáške o novom prostredí poradil.
-Na vašom mieste by som čo možno najviac obmedzil matematický výklad problému, – poradil mu Fermi.
-Ako to myslíte ? – upresňoval si Candrasacar, – keby ste vy boli ako ja,alebo keby som ja bol ako vy ?

                                      ♣   ♣   ♣

   Keď  raz Flauberta požiadali, aby povedal svoju mienku o jednom priemernom spisovateľovi, povedal:
-Vždy som si toho pána vážil, ale nikdy som ho nečítal !

                                      ♣   ♣   ♣

   Akademik A.J.Fersman mal veľmi rád deti. Napísal pre ne knižky Zaujímavá geochémia, Zaujímavá mineralógia a Cesta za kameňom. Keď sa jeho žiak Dekťarev z mesta Rubcovska dozvedel, že ho pri príležitosti dovŕšenia šesťdesiatich rokov vyznamenal vláda Červenou zástavou práce, napísal mu:
-Drahý Alexander Jevgenijevič ! Dnes som veľmi smutný, lebo som sa dozvedel, že ste už starý.

                                      ♣   ♣   ♣

   Gustáv Freytag býval s mladým spisovateľom, ktorý už dlho písal, ale stále bez úspechu. práve priniesol domov hrubý rukopis a jedovato ho hodil na stôl:
-Zasa jedna odmietnutá práca! Tí redaktori vôbec nevedia, čo je dobré!
-Možno, – prisvedčil Freytag, – ale určite vedia, čo je zlé !

                                      ♣   ♣   ♣

   Veľkého francúzskemu spisovateľa Gustave Flauberta sa raz opýtali, aké ženy má radšej : hlúpe alebo múdre. Flaubert odpovedal:
-Najradšej mám tie, ktoré si uvedomujú svoju hlúposť a tie, čo nič nevedia o svojej múdrosti !

                                      ♣   ♣   ♣

   Vedci, ktorí pracovali na americkej atómovej bombe, sa neraz vysmievali špionománii vojenských miest. Medzi posmievačmi vynikal fyzik E. Fermi, ktorý s vážnou tvárou raz rozprával, že raz dostal z vyšších miest poštovú zásielku s výraznou poznámkou:
-Pred prečítaním spáliť !

                                      ♣   ♣   ♣