Anekdoty „G“

List G

 

Raz sa francúzski filmoví herci dohadovali. Ako stará je asi naša zem. Jean Gabin rezolútne vyhlásil:
-To sa nepodarí nikom nikdy zistiť, pretože je ženského rodu !

☺  ☺  ☺

Goha  išiel na svojom oslíkovi, keď zrazu stretol unaveného pútnika, ktorý ho prosí, či by ho na kúsku cesty nezviezol . Goha ho posadil za seba a osol klusal so svojim bremenom ďalej . O chvíľu sa spolucestujúci rozrečnil :
-Hej, ale je dobrý ten náš oso !
Goha prudko zastavil a rozkázal:
-Okamžite zostúp ! Ak s tebou ešte chvíľu pôjdem, budeš hovoriť iba o svojom oslíkov.

☺  ☺  ☺

Francúzskeho herca Jeana Gabina  sa spýtali, či sa pozerá v televízii na svoje filmy. Odvetil:
-Áno, najmä na staré filmy . Pri nich mám dojem, že sa pozerám na svojho syna .

☺  ☺  ☺

Clark Gable dával veľké prepitné . Pri pobyte v Paríži ho vždy obsluhoval čašník Gaston . Jedného dňa mu podával obed iný čašník .
-Prečo tu nie je Gaston ? – spýtal sa Gable.
-Prepáčte, prosím, ale včera so vás od neho vyhral v kockách.

☺  ☺  ☺

Slávny chirurg  Gion  bol svojho času najlepším európskym špecialistom na operáciu močových kamienkov . Dostával také veľké honoráre, že na svoje letné sídlo v Meudone dal pripevniť mramorovú tabuľu s nápisom:
-Tento dom bol postavený zo samých drahých  kamienkov!

☺  ☺  ☺

Jean Gabin bol známy aj tým, že žil vo veľmi šťastnom manželstve. Raz sa ho priatelia pýtali, ako to robí, že je v manželstve šťastný. Tajuplne sa usmial a povedal:
-Pohodu vo svojej rodine udržiavam tak, že manželke nikdy neodporujem. Radšej chvíľu počkám a potom si odporuje ona sama.

☺  ☺  ☺

Alexandra  Girardiho často žiadali, aby poradil pri angažovaní nových hercov .  Keď robil skúšky mladý operný tenor, snažil sa spievať, koľko len vládal . Skúšajúci sa opýtal Girardiho:
-Čo poviete majstre, čo bude hrať najlepšie?
Girardi bez dlhého rozmýšľania odvetil:
-Myslím si, vážení páni, že najlepšie bude hrať mariáš!

☺  ☺  ☺

Nemecký spisovateľ a dramatik Christian  Grabbe  okrem toho, že veľa písal, aj veľa pil . Chodil často domov až nad ránom a celé dni potom prespal . Raz ho zobudila gazdiná slovami:
-Je to veru hanba ležať v posteli, keď je slnko už tak dlho hore !
-No, to je mi pekné prirovnanie ! – ohradil sa Grabbe. – Veď slnko išlo spať večer o siedmej, ale ja iba ráno o štvrtej!

☺  ☺  ☺

Goetheho mladý kuchár ukradol raz z kuchyne rybu. Vzal si ju pod kabát a utekal s ňou cez park. Goethe stál pri obloku a zbadal,
že kuchárovi vyčnieva ryba spod kabáta.
-Hej, kuchár ! – zavolal naňho prísne.
Mládenec sa zľakol a začal jachtať:
-Čo rozkážete, Excelencia…?
-Prikazujem ti, až budeš druhý raz kradnúť veľkú rybu, aby si si zobral aj väčší  kabát !

☺  ☺  ☺

Nemecký básnik a politik Johann Wolfgang von Goethe  sa prechádzal po zámockom parku . Na úzkej cestičke sa stretol s kritikom, ktorý nemilosrdne „rozniesol“ všetky jeho diela . Keď zastali proti sebe, kritik povýšenecky poznamenal :
-Bláznom sa nevyhýbam !
-Ja áno, – odpovedal s úsmevom Goethe a odstúpil sa mu z cesty.

☺  ☺  ☺

Dvadsiateho siedmeho augusta predpoludním si dal  Goethe doniesť dve fľaše červeného vína a začal popíjať. Keď ho navštívil Viliam Rebhein, Goethe ho privítal slovami:
-Vy ste pekný priateľ ! Viete, aký máme dnes deň?
-Dvadsiateho siedmeho augusta, excelencia.
-Nie, namietal Goethe, – dnes je dvadsiateho ôsmeho augusta a ja mám narodeniny.
Keď ho Rebhein naďalej presviedčal, že má narodeniny až nasledujúci deň, Goethe si dal doniesť kalendár.
-Sto hrmených ! – zvolal, keď sa presvedčil o omyle, – tak som sa zbytočne opil!

☺  ☺  ☺

Slávna herečka Gréta Garbo vysvetľovala novinárom, prečo sa nikdy nevydala takto:
-Vždy som milovala inteligentných mužov. A verte, že iba blázon by sa bol chcel stať manželom slávnej ženy !

☺  ☺  ☺

Jurija Gagarina sa raz opýtali, aký je jeho pracovný čas . Gagarin odvetil:
-Keď je treba, sme v zamestnaní aj osem či deväť hodín a po návrate domov nám veľa času zaberá štúdium. My kozmonauti, nemáme odborovú organizáciu. Preto náš pracovný čas nemá nijaké hranice…

☺  ☺  ☺

Francúzsky herec Sacha Guitry  bol vášnivým hráčom. S rovnakým zanietením hral bridž, poker i ruletu, ba aj bakarat. Raz prišiel skrúšený do divadla a vraví kolegom:
-Postihlo ma nešťastie, stratil som najlepšieho priateľa!
-V čom ? V kartách, či v rulete? – znela otázka.

☺  ☺  ☺

Začiatkom roku 1917 sa viacerí anglickí politici dožadovali zriadenia vojenskej diktatúry, ktorá by sa konečne postarala o rozhodujúci obrat vo vojne. V kuloároch Dolnej snemovne narazil britský predseda vlády David Lloyd George na skupinu politikov, ktorí naliehali, aby sa generálnemu štábu udelili mimoriadne plné moci.
-Vážení páni, – vravel im, – to nie je možné. Vojna je príliš vážna vec, než aby sme ju ponechali v rukách generálov !

☺  ☺  ☺

Bill  Gates a prezident firmy Genaral Motors usporiadali počas obchodného rokovania tlačovú konferenciu. Gates sa pochválil inováciami, ktoré jeho spoločnosť zaviedla:
-Keby General Motors držali krok s technológiou tak ako Microsoft, – chváli sa, – všetci by sme jazdili na autách za dvadsaťpäť dolárov a so spotrebou štyri litre na tisíc kilometrov.
-To je možno pravda, – pripustil riaditeľ automobilky, – chceli by ste však, aby vaše auto dva krát denne havarovalo ?

☺  ☺  ☺

Anglický ministerský predseda  Lloyd George poradil jednému polárnemu bádateľovi, aby navštívil milionára Houstona a požiadal ho o finančnú podporu pre svoju budúcu polárnu cestu. Keď sa po čase obidvaja stretli, spýtal sa Lloyd George:
-Tak, ako ste dopadli u Houstona ?
-Dal mi tisíc libier, keď sa však dozvedel, že som prišiel na vašu radu, sľúbil mi ďalších deväť tisíc, ak zoberiem na tú cestu aj vás a niekde za polárnym kruhom vás zabudnem.

☺  ☺  ☺

Giuseppe Garibaldi,  legendárny bojovník za slobodu Talianska, nemal zmysel pre salónne konverzácie a obvykle mával úsečné a nevyberané odpovede. Raz mu v spoločnosti predstavili akéhosi Francúza menom Lédos, ktorý mu vyšiel oproti s roztvorenou náručou hovoriac, že sa s ním rád znovu stretol.
-Kde sme sa zoznámili? – zdržanlivo sa opýtal Garibaldi.
-Pri obliehaní Ríma.
-Nespomínam si, – ľadovo odvetil Garibaldi, – v Ríme, odkiaľ sme Francúzov hnali, sme z nich videli iba zadnú časť tela!

☺  ☺  ☺

Americká návšteva vo francúzsku . Pani Jacqueline Kennedyová chce byť voči de Gaulleovi veľmi srdečná a začne rozhovor :
-Viete, pán generál, moja rodina pochádza z Francúzska .
-Naozaj ? – odvetí  de Gaulle s malým záujmom. – Aj moja!

☺  ☺  ☺

Slávny anglický herec  David  Garrick, jeden z najlepších interpretov Shakespearových hrdinov na divadelnej scéne, sa stal natoľko populárny, že ho chceli zvoliť do britského parlamentu.
-Nie, nie, pekne vám ďakujem, – odmietol túto ponuku. – Radšej budem hrávať veľkých ľudí na divadelnej scéne, ako by som mal robiť zo seba šaša v parlamente !

☺  ☺  ☺

Slávny viedenský komik Alexander  Girardi  raz charakterizoval osud herca:
-Kritik, to je režisér, ktorému sa nepodarilo stať sa režisérom . Režisér, to je herec, ktorému sa nepodarilo stať sa hercom . A herec je človek, ktorému sa nikdy  nič
nepodarilo .

☺  ☺  ☺

Benjamino  Gigli vystupoval raz v bostonskom divadle v úlohe Fausta . Prepadlisko, ktorým ho mal Mefisto uniesť do pekla, však zlyhalo . Slávny spevák uviezol spodnou časťou tela v jame, horná časť vyčnievala nad javiskom . Javiskovým technikom sa nepodarilo opraviť mechanizmus a tak urýchliť Faustov pád do pekla . Vtom sa ozval na galérii akýsi podnapitý divák:
-Chvalabohu, som zachránený ! Peklo je preplnené !

☺  ☺  ☺

Najväčší nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe bol raz spolu s básnikom Zachariášom Wernerom na návšteve u rodiny Knebelovcov. Sedeli, popíjali čaj a Werner čosi oduševnene recitoval, zatiaľ čo Knebelov malý synček sa hral na dlážke s kockami. Keď sa Werner čoraz viac rozohňoval, z chlapčeka zrazu vyhŕklo:
-Ocko, čo tomu ujovi preskočilo ?
-Knebel sa na syna veľmi nahneval, ale Goethe sa zasmial a povedal:
-Len ho nechaj, z chlapca ešte raz bude literárny kritik !

☺  ☺  ☺

Ivan Alexandrovič  Gončarov prišiel do mesta svojej mladosti Simbírska, kde stretol dávneho priateľ z detstva.
-Počul som o tvojich literárnych úspechoch, – povedal spisovateľov priateľ, z ktorého sa stal úradník gubernie, – ale ani ja som nezaháľal. Každý mesiac mám v Simbírskom spravodaji článok o riekach a riečkach, ktoré vtekajú do matičky Volgy . A tých potokov je dvanásť tisíc.
-To máš robotu na tisíc rokov, -povedal Gončarov. – Ale čo budeš robiť potom ?

☺  ☺  ☺

Sacha  Guitry takto potešoval svoju piatu, veľmi žiarlivú ženu:
-Drahá moja, tamtie boli iba mojimi ženami, ale ty budeš mojou vdovou!

☺  ☺  ☺

Julietta  Greco, francúzska šansoniérka, má svojho koníčka : zbiera starožitnosti . Po jednom vystúpení v Nizze si kúpila starý čínsky medailón „Za zásluhy“ z tepaného striebra, ktorý údajne pochádzal z obdobia dynastie Ming .
Potešená krásnym prírastkom do svojej zbierky, ukázala ho i jednému zo svojich priateľov – Číňanovi . Ten si medailón prezrel a zistil, že pochádza z tridsiatych rokov nášho storočia a nebol vyznamenaním za zásluhy . Číňan konštatoval, že na ňom bol vyrytý tento nápis:
-Mesto Šanghaj . Registrovaná prostitútka .

☺  ☺  ☺

Spisovateľ  Graham Green po dlhom hľadaní konečne našiel v Paríži byt.  Majiteľ si ho dôkladne poobzeral, potom sa ho spýtal:
-Máte malé deti ?
-Nemám.
-A psa, mačku alebo papagája?
-Ani tie.
-Nemáte teda nič, čo by mohlo rušiť nočný pokoj?
Greene sa zamyslel :
-Viete, mám pero, ktoré pri písaní občas škrípe!

☺  ☺  ☺

Maliar Jaroslav Grus bol starý šofér . Jazdil autom už tridsaťpäť rokov a predsa …  Na jednej križovatke ho zastavila hliadka s výčitkou:
-Pán vodič, ako to, že jazdíte na červenú ? To nerozoznáte farby . Prosím si vaše doklady !
Po zistení totožnosti prísnosť policajta poľavila a tón sa stal priateľskejší:
-No prosím, maliar, dokonca národný umelec ! Farby by ste mohli a mali poznať !

☺  ☺  ☺

Hokejová hviezda  Wayne  Gretzky  nastrieľal v hokej viac gólov, než ktorýkoľvek iný hráč . Keď sa ho opýtali ako to dokázal, povedal :
-Korčuľujem vždy tam, kde smeruje puk a nie tam, kde práve je !

☺  ☺  ☺

Jeden  z najúspešnejších interpretov Shakespearových hrdinov na divadelnej scéne herec David Garrick  bol pre svoje vynikajúce umenie tak obľúbený, že ho chceli  zvoliť do britského parlamentu.
-Kdeže, – odmietol túto ponuku s úsmevom Garrick, – radšej budem i naďalej hrávať
v divadle veľkých ľudí, než by som v parlamente robil zo seba šaša!

☺  ☺  ☺

Máhátma   Gándhiho  sa raz novinári spýtali, čo súdi o civilizácii Západu?
-Myslím si, že by to bol výborný nápad, – konštatoval vecne Gándhí.

☺  ☺  ☺

Slávny taliansky tenorista  Benjamino Gigli sedel v miestnej krčmičke v Macerate, keď ho odrazu vyrušil zo zadumania spev potulného speváka . Keď prišiel spevák vyberať, dal Gigli na tanier desať lír .
-Koľko si z toho môžem ponechať ? – spýtal sa úctivo spevák .
-Všetko, keď ešte raz zaspievate tú baladu, – odvetil Gigli .
Za opakovanie piesne dostal spevák päťdesiat lír . Zarazil sa a považoval to za žart alebo pascu . Ostatní hostia ho však upokojili so slovami :
-Len si to vezmite, veď to je od majstra Gigliho !
Spevák zažiaril a radostne vykríkol :
Majster Gigli  obetoval päťdesiat lír, aby počul spievať mňa, ale ja, bohužiaľ, nebudem mať nikdy toľko peňazí, aby som mohol počuť spievať jeho !
Na to mu Gigli daroval voľnú vstupenku na svoj najbližší koncert a často rád spomínal na túto historku.

☺  ☺  ☺

De Gaule navštívil múzeum moderného umenia. Zastal pred obrazom a posvätne riekol:
-Ó, Monet !
-Manet, pán generál, – nenápadne ho upozornil riaditeľ múzea, aby to ostatní nepočuli. Pri nasledujúcom obraze zvolal generál už trochu opatrnejšie:
-To je Van Gogh, že ?
-Gaugin, pán generál, – pomohol mu opäť znalec umenia.
De Gaule sa zamračil a pri ďalších obrazoch nepovedal ani slovo . No v poslednej miestnosti, keď opúšťal obrazáreň a mimochodom sa pozrel do veľkého rámu, nevydržal a riekol s prevahou suveréna:
-Toto je ale určite Picasso !
Riaditeľ chvíľku postál v rozpakoch pred rámom, potom sa však odhodlal k odpovedi:
-Omyl, pán generál ! To je zrkadlo.

☺  ☺  ☺

Keď sa rukopis Nikolaja Vasilieviča  Gogoľa   „Mŕtve duše“  dostal do rúk cárskej cenzúry, jej šéf Golochvastov kategoricky zakázal dielo vydať . Zákaz
zdôvodni :
-Nikdy s tým nebudem súhlasiť ! Duša je nesmrteľná a mŕtve duše nejestvujú !

☺  ☺  ☺

V horúci letný deň pracoval slávny taliansky maliar Giotto v Neapole. Kráľ Robert Anjou navštívil maliara, chvíľku sa prizeral ako pracuje, potom sa ozval:
-Giotto, na tvojom mieste by som v takejto horúčave nepracoval!
Giotto prikývol :
-Na vašom mieste by som ani ja nepracoval…

☺  ☺  ☺

Anglický herec  Guinnes  takto poradil svojim:
-Ak chceš v Anglicku bezpečne prejsť cez križovatku, vezmi so sebou psa ! Žiaden Angličan si totiž netrúfne zraziť psa svojim autom !

☺  ☺  ☺

Známy skladateľ Alexander  Glazunov  obedoval raz v reštaurácii, kde bez prestania a veľmi hlučne vyhrávala hudba . Keď to skladateľ už nevydržal, privolal si čašníka:
-Mohla by vaša hudba hrať výlučne pre mňa?
-Samozrejme . A čo by to malo byť?
-Aby vaši hudobníci hrali karty!

☺  ☺  ☺

Velikán ruskej literatúry Maxim Gorkij často putoval po cárskom Rusku. Keď ho raz zatkli, policajný komisár nechcel veriť, že má pred sebou skutočného Maxima Gorkého, známeho ruského spisovateľa .
-Ale rád sa nechám presvedčiť, že ste naozaj Maxim Gorkij, – povedal policajt. – Napíšte do rána poviedku, príbeh alebo niečo podobné. Ak to dokážete, prepustím vás.
Talentovaný Gorkij to, pochopiteľne ľahko zvládol a ráno ho prepustili
O niekoľko rokov si tú poviedku mohol prečítať v jednom časopise… A pod ňou bol podpísaný – policajný komisár.

☺  ☺  ☺

Otília, mladá nevesta  Goetheho,  rozprávala svojmu svokrovi o speváčke Walewskej, ktorá na seba upozornila veľmi nepríjemným spôsobom . Na poslednom plese vraj tancovala tak vyzývavo, že vzbudila verejné pohoršenie .
-Ako to vlastne tancovala ? – spytoval sa zvedavý Goethe .
-Krútila sa, dvíhala sukne, prehýbala sa ako … bol to úplný škandál!
Goethe sa oprel dozadu vo  svojej leňoške a so smútkom povedal:
-Aká škoda, že som tam nebol a že som to nevidel!

☺  ☺  ☺

Svojho času navštívil generál De Gaulle  Poľsko. Na bankete sa stretol so známou herečkou Beatou Tyszkiewiczovou, ktorá hrala vo filme pani Walewskú. Generál sa usmial a poznamenal:
-Teraz už chápem Napoleona. Žiaľ, história sa neopakuje. Vy ste príliš mladá a ja…
-Príliš vysoký, – galantne odpovedala herečka.

☺  ☺  ☺

Raz sa priatelia Johanna Wolfganga Goetheho opytovali, prečo je druhá časť jeho „Fausta“ oveľa slabšia ako prvá, hoci prvú začal písať v mladosti a druhú dokončil ako zrelý básnik.
-Nedivte sa, -odvetil Goethe, – pri písaní prvej časti bol môj Pegas ešte ohnivým žriebäťom,  ale keď som dokončil druhú, bola to už len na smrť uťahaná kobyla. A na takej, unavenej chudinke, sa veru ťažko cvála…

☺  ☺  ☺

K básnikovi Gautierovi prišiel remeselník a chcel inkasovať účet. Gautier ho odmietol s tým, že nemá peniaze. Remeselník sa rozčúlil:
-S vami je hrozná robota, pán Gautier. Buď nie ste doma, alebo keď ste doma,  nemáte peniaze !
-To je predsa samozrejmé, – odvetil Gautier. – Veď keby som mal peniaze, prečo by som bol doma ?

☺  ☺  ☺

Po odstúpení generála De Gaulla z funkcie prezidenta zašiel za generálom ministerský predseda Couve de Murville:
-Mon generál, keď už ste odstúpili, nadišiel čas porozmýšľať, kam by sme vás mali pochovať, keby ste nedajbože zomreli… Myslím, že najlepšie by bolo vedľa Napoleona.
-De Gaulle zlostne odvetil:
-Vedľa nejakého poddôstojníka ?
-A čo keby sme vás dali pod Víťazný oblúk ?
-No pravda, aby každý americký turista lozil po mojom hrobe !
-Tak potom zostáva len jediná možnosť: pochovať vás vedľa Panny Orleánskej !
-V poriadku. Tá si to zaslúži !

☺  ☺  ☺

Profesor kožného lekárstva Karol Gawalowski obedoval raz v pražskej reštaurácii Mánes. Počas čítania jedálneho lístka si stačil všimnúť zvláštnu vyrážku na ruke obsluhujúcej servírky. Keď si konečne vybral jedlo, zdvihol oči k dievčaťu a tíško sa jej spýtal:
-Slečna, nemáta vy náhodou psoriázu ?
-Nie, prosím, – znela pohotová odpoveď, – máme iba to, čo je napísané na jedálnom lístku !

☺  ☺  ☺

Slávny francúzsky lekár Alphonse  Guérin  liečil kedysi celé dva mesiace pápeža Pia IX., ktorý trpel silnými bolesťami na prsiach. Raz mu povedal:
-Až sa vrátim domov, nik z mojich krajanov sa nesmie dozvedieť, že som deň čo deň prikladal svoje ucho na vašu hruď, svätý otče. Moji krajania sú natoľko nábožní, že by mi to ucho odrezali a uctievali by ho ako relikviu !

☺  ☺  ☺

Ján Gerometta bol raz na obede u Jula Plošica vo Vieske. Bol tam väčší počet hostí, medzi nimi aj MUDr. Gustáv Zechenter. Ján Gerometta bol cez obed veľmi zaujatý škriepkou o národnej otázke, držal však misu s hovädzinou a takmer si celú aj s príkrmom a omáčkou nakopil na tanier . Nasledujúcim hosťom by neostalo skoro nič. To nahnevalo aj domáceho pána a preto na neho namrzene zavolal:
-Ale, čože robíš, Jano, veď aj druhí chcú jesť !
Tu sa Gerometta spamätal a celú miešaninu zo svojho taniera, k veľkej veselosti ostatných, vrátil späť na misu.

☺  ☺  ☺

Slávny huslista Viedenskej filharmónie Grün nebol iba prvotriednym pedagógom, ale bol známy svojim jemným humorom. Raz ho jeho žiaci odprevádzali domov a zrazu zbadali na rohu ulice akéhosi žobráka, ktorý v ošúchanom kabáte fidlikal na úbohých husličkách. Grün sa obrátil a žiakov a s úsmevom poznamenal:
-Len sa dobre pozerajte, tam máte svojho kolegu !
-Nato jeden zo žiakov pohotove poznamenal:
-Iste je to váš bývalý žiak, pán profesor, keď ho tak dobre poznáte ?!

☺  ☺  ☺

Anglický spisovateľ John Galsworthy  bol vášnivým hráčom tenisu. Raz pristavil malého  zberača lôpt a dohováral mu :
-Počuj, chlapček, dávaj na tie lopty lepší pozor ! Keď prídem domov, vždy zistím, že mám niektoré loptičky vymanené za iné !
-Hádam len nie za horšie ? – ozval sa nesmelo chlapec .
-To nie, ale ja hneď poznám, že nie sú moje, pretože tie moje mám vlastnoručne podpísané .
Konečne sa chlapec priznal :
-Nehnevajte sa, sir, ja tie vaše loptičky predávam zberateľom autogramov a tak si privyrábam !

☺  ☺  ☺

Ako je známe, Galileo Galilei  neplnil svoje teplomery ortuťou ani liehom, ale vínom . Raz sa chcel pochváliť svojim vynálezom aj pred svojim priateľom z vidieka a tak mu jeden teplomer poslal. Po čase mu prišla odpoveď:
-Ďakujem, víno bolo výborné, pošlite ďalšie !

☺  ☺  ☺

Slávny taliansky spevák Benjamino Gigli bol veľkým labužníkom. Raz obedoval v jednej milánskej reštaurácii a keď mu predložili špeciálnu majonézu, dal si zavolať majiteľa, ktorému vytkol, že majonéza nie je dobrá a rozhodne nie čerstvá .
-Pán Gigli, – ohradil sa majiteľ urazene, – vy ste boli ešte celkom malý chlapec, keď ja som majonézu už vyrábal !
-To je možné, – poznamenal na to Gigli, – iba nechápem, prečo ste tú majonézu za taký dlhý čas nepredávali .

☺  ☺  ☺

Keď Máhátma Gandhí začal v Indii svoje známe hladovky, pýtali sa v Mníchove:
-Aký je rozdiel medzi Nemeckom a Indiou ?
-V Indii jeden hladuje kvôli miliónom, v Nemecku milióny kvôli jednému !

☺  ☺  ☺

-Čoho by ste sa radšej vzdali, majstre ? Vína alebo žien ? – spýtali sa raz viedenského herca Alexandra Girardiho .
-To by záležalo na ročníku, – bez váhania odpovedal herec .

☺  ☺  ☺

Johann Wolfgang Goethe bol na prechádzke so slobodným pánom von Steinom . Zatiaľ, čo Stein stále zavádzal reč na politiku, Goethe sa venoval svojej zberateľskej vášni . Chodil sem i tam, kladivkom ťukal do skaliek, obzeral si ich, niektoré schoval,  iné odhadzoval .
Začalo pršať, Stein bol netrpezlivý a nakoniec rozčúlene povedal:
-To vaše zberateľstvo je na zlosť ! Povedzte mi aspoň, aké sú to kamene !
-Sú to vápence, – vysvetľoval Goethe, – až dobre namoknú, budú syčať tak ako vy !

☺  ☺  ☺

Francúzsky skladateľ Charles  Gound  sa raz zhováral s mladým kolegom, ktorý bol veľmi namyslený . Gound ho nabádal ku skromnosti:
-Keď som ja bol taký starý ako vy, mladý priateľ, bolo pre mňa všetko ja . V dvadsiatich piatich rokoch som už hovoril ja a Mozart, okolo štyridsiatky Mozart a ja a dnes s úctou hovorím iba Mozart .

☺  ☺  ☺

Pred Galileom  ktosi kritizoval Keplera, že je pomalý v práci a dlho mu trvá, kým vykoná príslušné výpočty, alebo kým opustí prípadnú chybnú hypotézu.
-Buďte rád, milý priateľu, – ozval sa Galileo, -keby bol Kepler taký rýchly, ako si to  vy prajete, to by potom v astronómii už pre nás žiadna práca nezostala!

☺  ☺  ☺

K  jazykovedcovi a folkloristovi Wilhelmovi  Grimmovi,  ktorý so svojim bratom Jakubom zbieral nemecké ľudové rozprávky a ktorému vlastne vďačíme za Červenú čiapočku, Popolušku, Medovníkovú chalúpku a iné rozprávky, prišiel raz francúzsky študent . Prihovoril sa veľmi zlou nemčinou a keď sa Grimm spýtal, či sa nemôže naučiť lepšie po nemecky, odvetil:
-Nemčina je nemožná reč . Tak dobrá akurát pre kone !
-Teraz až chápem, – odpovedal Grimm s úsmevom, – prečo sa ju nemôže naučiť somár!

☺  ☺  ☺

Známy americký chemik J. W. Gibbs  bol v mladosti veľmi plachý . Raz navštívil profesora, u ktorého mal skladať skúšky a sťažoval sa mu,
že pre svoju nesmelosť a trému skúšky určite nezloží .
-A ktorých otázok s atak nesmierne bojíte ? – opýtal sa mierne profesor .
Gibbs vymenoval všetky tie najťažšie .
-Vedeli by ste mi o nich teraz niečo povedať ? – znela ďalšia otázka .
Gibbs začal zoširoka otázky rozoberať . Po pol hodine sa zarazil a nesmelo sa opýtal, kedy by mohol prísť a skúšku .
-Stačí, keď mi zajtra prinesiete váš index, skúšku ste zložili !

☺  ☺  ☺

J. A. Garfielda,  keď ešte pracoval ako profesor na miestnom gymnáziu, navštívil otec jedného študenta:
-Nemôžete trochu zredukovať učebnú látku, pán profesor, môj syn sa to nikdy nenaučí !
Garfield odpovedal:
-To záleží na tom, čo chcete zo syna mať . Poriadny dub rastie sto rokov, tekvici stačia iba dva mesiace!

☺  ☺  ☺

Slávny chirurg Gion bol svojho času najlepším európskym špecialistom na operácie močových kamienkov. Dostával tak veľké honoráre, že si z nich postavil letné sídlo v Medoune, ktoré kľudne mohlo konkurovať s kráľovským palácom . Keď bol palác postavený, dal Gion na jeho čelo pripevniť mramorovú dosku s nápisom:
-Tento dom bol postavený z troch kameňov !

☺  ☺  ☺

Konzul Servilius  Geminus bol na obede u Lucia Mallia, ktorého považovali za najlepšieho maliara. Keď uvidel nie veľmi pekných maliarových synov, chcel byť vtipný a povedal:
-Nerovnako tvoríš !
Nato odvetil Mallius:
-Jedno tvorím potme a druhé za denného svetla…

☺  ☺  ☺

Známa hollywoodska filmová hviezda Ava Gardnerová, keď prekročila zenit svojej slávy, prijímala aj podradnejšie filmové úlohy. Doplatila na to, čo je kedysi dopomohlo ku sláve : jej výnimočná, ale pasívna krása. Istý kritik ju veľmi galantne odsúdil :
-Ava Gardnerová je taká krásna, že sa ani nemusí obťažovať hraním vo filmoch !

☺  ☺  ☺

Sochár Otto  Gutfreund  stál pred sochou babičky s deťmi v Babičkinom údolí, ktorú svojho času vytvoril . Zastavil sa pri ňom aj akýsi turista, ktorý začal súsošie okukávať tak, ako to robil Gutfreund . Ten sa však nedal vyrušovať, obzeral svoje dielo zo všetkých strán.
-Nie je vám niečo nápadné na tej soche? – dodal si konečne odvahu turista .
-Ani nie ! – odpovedal sochár a pokračoval v obhliadke.
Po dlhej chvíli sa turista ozval znovu :
-Prosím vás, čo vlastne predstavuje tá babička s deťmi?
-Babičku s deťmi, – ostro odpovedal už napálený Gutfreund.

☺  ☺  ☺

V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa začalo otriasať britské koloniálne panstvo v Indii. V čele „Nenásilného hnutia odporu“ proti Anglicku stál vtedy Mahátma Gándhí ,  v ktorého pracovni viselo na stene heslo:
-Ak si v práve, môžeš si dovoliť zachovať kľud . Ak si však v nepráve, nesmieš si dovoliť kľud stratiť !

☺  ☺  ☺

Karl Goldmark,  autor opery „Kráľovná zo Sáby“ , cestoval vlakom, v ktorom sa mu prihovorila jedna dáma s úmyslom čo najviac sa o ňom dozvedieť. Medzi iným sa opýtala:
-Čím ste, prosím vás ?
-Som komponistom.
Nasledovalo nechápavé mlčanie.
-Som komponistom „Kráľovnej zo Sáby“, – upresnil Goldmark.
-Ach, to musí byť výnosné a vznešené povolanie ! – rozžiarila sa tvár dámy.

☺  ☺  ☺

Keď sa po Paríži rozniesla správa, že abbé  Galiani,  autor slávnych listov, vážne ochorel na akúsi otravu, situáciu vysvetlil jeho blízky priateľ Grimm:
-Viete, on si Galiani pri tých jedovatých poznámkach, ktoré tak často vyslovuje, jednoducho zahryzol do jazyka!

☺  ☺  ☺

Ruský skladateľ Michail Ivanovič Glinka sa raz vrátil z jedného prednesu Beethovena. Chytil sa za hlavu a zvolal:
-Ach, ten Beethoven!
-Čo ti urobil? – opýtala sa celá prestrašená jeho snúbenica.

☺  ☺  ☺

Viedenský dramatik Franz Grillparzer  býval pri svojej návšteve v Bratislave, v zájazdnom pohostinstve . Po nejakom čase za ním začal chodiť jeden obuvník, ktorému dlhoval väčšiu čiastku peňazí za vyhotovenie topánok . Keď už ho upomínal viac razy, nahneval sa:
-S vami je ťažká robota ! Alebo nie ste doma, alebo nemáte peniaze.
Napomínaný sa obhajoval:
-To je predsa prirodzené. Keby som mal peniaze, tak by som predsa nebol doma !

☺  ☺  ☺

Keď sa Jean Gabin blížil k sedemdesiatke, už nerád prijímal úlohy vo filmoch. Najradšej sa zdržiaval na svojej farme. Za svoj posledný film však dostal tento slávny herec honorár takmer milión frankov.
-Nech vás to nemýli, nie je to veľa, – obhajoval sa pred novinármi. – Som ako víno, čím staršie, tým drahšie…

☺  ☺  ☺

Istý výtvarný kritik sa s výčitkou obrátil na Van Gogha:
-Nikdy v živote som v prírode nevidel také farby, aké sú na vašich obrazoch!
-Maľujem, to čo vidím a nie to, čo vidíte vy. Príroda sa nevyzlieka pred každým!

☺  ☺  ☺

Básnik a dramatik Franz Grillparzer bol úradníkom ministerstva financií.  Mal teda povolanie, ktoré by bolo možné nazvať všelijako, len nie poetickým.  Jeho priatelia mu dohovárali, aby zavesil úrad na klinec a venoval sa klen básnickej tvorbe, Ale Grillparter rozhodne odmietol:
-Moja múza je mi vždy niečím, ako tajnou milenkou a bolo by príliš prozaické, keby som sa s ňou oženil. Bojím sa totiž, že je mizernou kuchárkou a že by sme obaja mali hlad !

☺  ☺  ☺

Raz sa francúzski filmoví herci dohadovali. Ako stará je asi naša zem. Jean Gabin rezolútne vyhlásil:
-To sa nepodarí nikom nikdy zistiť, pretože je ženského rodu !

☺  ☺  ☺

Goha  išiel na svojom oslíkovi, keď zrazu stretol unaveného pútnika, ktorý ho prosí, či by ho na kúsku cesty nezviezol . Goha ho posadil za seba a osol klusal so svojim bremenom ďalej . O chvíľu sa spolucestujúci rozrečnil :
-Hej, ale je dobrý ten náš oso !
Goha prudko zastavil a rozkázal:
-Okamžite zostúp ! Ak s tebou ešte chvíľu pôjdem, budeš hovoriť iba o svojom oslíkov.

☺  ☺  ☺

Francúzskeho herca Jeana Gabina  sa spýtali, či sa pozerá v televízii na svoje filmy. Odvetil:
-Áno, najmä na staré filmy . Pri nich mám dojem, že sa pozerám na svojho syna .

☺  ☺  ☺

Clark Gable dával veľké prepitné . Pri pobyte v Paríži ho vždy obsluhoval čašník Gaston . Jedného dňa mu podával obed iný čašník .
-Prečo tu nie je Gaston ? – spýtal sa Gable.
-Prepáčte, prosím, ale včera so vás od neho vyhral v kockách.

☺  ☺  ☺

Slávny chirurg  Gion  bol svojho času najlepším európskym špecialistom na operáciu močových kamienkov . Dostával také veľké honoráre, že na svoje letné sídlo v Meudone dal pripevniť mramorovú tabuľu s nápisom:
-Tento dom bol postavený zo samých drahých  kamienkov!

☺  ☺  ☺

Jean Gabin bol známy aj tým, že žil vo veľmi šťastnom manželstve. Raz sa ho priatelia pýtali, ako to robí, že je v manželstve šťastný. Tajuplne sa usmial a povedal:
-Pohodu vo svojej rodine udržiavam tak, že manželke nikdy neodporujem. Radšej chvíľu počkám a potom si odporuje ona sama.

☺  ☺  ☺

Alexandra  Girardiho často žiadali, aby poradil pri angažovaní nových hercov .  Keď robil skúšky mladý operný tenor, snažil sa spievať, koľko len vládal . Skúšajúci sa opýtal Girardiho:
-Čo poviete majstre, čo bude hrať najlepšie?

Girardi bez dlhého rozmýšľania odvetil:
-Myslím si, vážení páni, že najlepšie bude hrať mariáš!

☺  ☺  ☺

Nemecký spisovateľ a dramatik Christian  Grabbe  okrem toho, že veľa písal, aj veľa pil . Chodil často domov až nad ránom a celé dni potom prespal . Raz ho zobudila gazdiná slovami:
-Je to veru hanba ležať v posteli, keď je slnko už tak dlho hore !
-No, to je mi pekné prirovnanie ! – ohradil sa Grabbe. – Veď slnko išlo spať večer o siedmej, ale ja iba ráno o štvrtej!

☺  ☺  ☺

Goetheho mladý kuchár ukradol raz z kuchyne rybu. Vzal si ju pod kabát a utekal s ňou cez park. Goethe stál pri obloku a zbadal,
že kuchárovi vyčnieva ryba spod kabáta.
-Hej, kuchár ! – zavolal naňho prísne.
Mládenec sa zľakol a začal jachtať:
-Čo rozkážete, Excelencia…?
-Prikazujem ti, až budeš druhý raz kradnúť veľkú rybu, aby si si zobral aj väčší  kabát !

☺  ☺  ☺

Nemecký básnik a politik Johann Wolfgang Goethe  sa prechádzal po zámockom parku . Na úzkej cestičke sa stretol s kritikom, ktorý nemilosrdne „rozniesol“ všetky jeho diela . Keď zastali proti sebe, kritik povýšenecky poznamenal :
-Bláznom sa nevyhýbam !
-Ja áno, – odpovedal s úsmevom Goethe a odstúpil sa mu z cesty.

☺  ☺  ☺

Dvadsiateho siedmeho augusta predpoludním si dal  Goethe doniesť dve fľaše červeného vína a začal popíjať. Keď ho navštívil Viliam Rebhein, Goethe ho privítal slovami:
-Vy ste pekný priateľ ! Viete, aký máme dnes deň?
-Dvadsiateho siedmeho augusta, excelencia.
-Nie, namietal Goethe, – dnes je dvadsiateho ôsmeho augusta a ja mám narodeniny.
Keď ho Rebhein naďalej presviedčal, že má narodeniny až nasledujúci deň, Goethe si dal doniesť kalendár.
-Sto hrmených ! – zvolal, keď sa presvedčil o omyle, – tak som sa zbytočne opil!

☺  ☺  ☺

Slávna herečka Gréta Garbo vysvetľovala novinárom, prečo sa nikdy nevydala takto:
-Vždy som milovala inteligentných mužov. A verte, že iba blázon by sa bol chcel stať manželom slávnej ženy !

☺  ☺  ☺

Jurija Gagarina sa raz opýtali, aký je jeho pracovný čas . Gagarin odvetil:
-Keď je treba, sme v zamestnaní aj osem či deväť hodín a po návrate domov nám veľa času zaberá štúdium. My kozmonauti, nemáme odborovú organizáciu. Preto náš pracovný čas nemá nijaké hranice…

☺  ☺  ☺

Francúzsky herec Sacha Guitry  bol vášnivým hráčom. S rovnakým zanietením hral bridž, poker i ruletu, ba aj bakarat. Raz prišiel skrúšený do divadla a vraví kolegom:
-Postihlo ma nešťastie, stratil som najlepšieho priateľa!
-V čom ? V kartách, či v rulete? – znela otázka.

☺  ☺  ☺

Začiatkom roku 1917 sa viacerí anglickí politici dožadovali zriadenia vojenskej diktatúry, ktorá by sa konečne postarala o rozhodujúci obrat vo vojne. V kuloároch Dolnej snemovne narazil britský predseda vlády David Lloyd George na skupinu politikov, ktorí naliehali, aby sa generálnemu štábu udelili mimoriadne plné moci.
-Vážení páni, – vravel im, – to nie je možné. Vojna je príliš vážna vec, než aby sme ju ponechali v rukách generálov !

☺  ☺  ☺

Bill  Gates a prezident firmy Genaral Motors usporiadali počas obchodného rokovania tlačovú konferenciu. Gates sa pochválil inováciami, ktoré jeho spoločnosť zaviedla:
-Keby General Motors držali krok s technológiou tak ako Microsoft, – chváli sa, – všetci by sme jazdili na autách za dvadsaťpäť dolárov a so spotrebou štyri litre na tisíc kilometrov.
-To je možno pravda, – pripustil riaditeľ automobilky, – chceli by ste však, aby vaše auto dva krát denne havarovalo ?

☺  ☺  ☺

Anglický ministerský predseda  Lloyd George poradil jednému polárnemu bádateľovi, aby navštívil milionára Houstona a požiadal ho o finančnú podporu pre svoju budúcu polárnu cestu. Keď sa po čase obidvaja stretli, spýtal sa Lloyd George:
-Tak, ako ste dopadli u Houstona ?
-Dal mi tisíc libier, keď sa však dozvedel, že som prišiel na vašu radu, sľúbil mi ďalších deväť tisíc, ak zoberiem na tú cestu aj vás a niekde za polárnym kruhom vás zabudnem.

☺  ☺  ☺

Giuseppe Garibaldi,  legendárny bojovník za slobodu Talianska, nemal zmysel pre salónne konverzácie a obvykle mával úsečné a nevyberané odpovede. Raz mu v spoločnosti predstavili akéhosi Francúza menom Lédos, ktorý mu vyšiel oproti s roztvorenou náručou hovoriac, že sa s ním rád znovu stretol.
-Kde sme sa zoznámili? – zdržanlivo sa opýtal Garibaldi.
-Pri obliehaní Ríma.
-Nespomínam si, – ľadovo odvetil Garibaldi, – v Ríme, odkiaľ sme Francúzov hnali, sme z nich videli iba zadnú časť tela!

☺  ☺  ☺

Americká návšteva vo francúzsku . Pani Jacqueline Kennedyová chce byť voči De Gaulleovi veľmi srdečná a začne rozhovor :
-Viete, pán generál, moja rodina pochádza z Francúzska .
-Naozaj ? – odvetí  de Gaulle s malým záujmom. – Aj moja!

☺  ☺  ☺

Slávny anglický herec  David  Garrick, jeden z najlepších interpretov Shakespearových hrdinov na divadelnej scéne, sa stal natoľko populárny, že ho chceli zvoliť do britského parlamentu.
-Nie, nie, pekne vám ďakujem, – odmietol túto ponuku. – Radšej budem hrávať veľkých ľudí na divadelnej scéne, ako by som mal robiť zo seba šaša v parlamente !

☺  ☺  ☺

Slávny viedenský komik Alexander  Girardi  raz charakterizoval osud herca:
-Kritik, to je režisér, ktorému sa nepodarilo stať sa režisérom . Režisér, to je herec, ktorému sa nepodarilo stať sa hercom . A herec je človek, ktorému sa nikdy  nič
nepodarilo .

☺  ☺  ☺

Benjamino  Gigli vystupoval raz v bostonskom divadle v úlohe Fausta . Prepadlisko, ktorým ho mal Mefisto uniesť do pekla, však zlyhalo . Slávny spevák uviezol spodnou časťou tela v jame, horná časť vyčnievala nad javiskom . Javiskovým technikom sa nepodarilo opraviť mechanizmus a tak urýchliť Faustov pád do pekla . Vtom sa ozval na galérii akýsi podnapitý divák:
-Chvalabohu, som zachránený ! Peklo je preplnené !

☺  ☺  ☺

Najväčší nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe bol raz spolu s básnikom Zachariášom Wernerom na návšteve u rodiny Knebelovcov. Sedeli, popíjali čaj a Werner čosi oduševnene recitoval, zatiaľ čo Knebelov malý synček sa hral na dlážke s kockami. Keď sa Werner čoraz viac rozohňoval, z chlapčeka zrazu vyhŕklo:
-Ocko, čo tomu ujovi preskočilo ?
-Knebel sa na syna veľmi nahneval, ale Goethe sa zasmial a povedal:
-Len ho nechaj, z chlapca ešte raz bude literárny kritik !

☺  ☺  ☺

Ivan Alexandrovič  Gončarov prišiel do mesta svojej mladosti Simbírska, kde stretol dávneho priateľ z detstva.
-Počul som o tvojich literárnych úspechoch, – povedal spisovateľov priateľ, z ktorého sa stal úradník gubernie, – ale ani ja som nezaháľal. Každý mesiac mám v Simbírskom spravodaji článok o riekach a riečkach, ktoré vtekajú do matičky Volgy . A tých potokov je dvanásť tisíc.
-To máš robotu na tisíc rokov, -povedal Gončarov. – Ale čo budeš robiť potom ?

☺  ☺  ☺

Sacha  Guitry takto potešoval svoju piatu, veľmi žiarlivú ženu:
-Drahá moja, tamtie boli iba mojimi ženami, ale ty budeš mojou vdovou!

☺  ☺  ☺

Julietta  Greco, francúzska šansoniérka, má svojho koníčka : zbiera starožitnosti . Po jednom vystúpení v Nizze si kúpila starý čínsky medailón „Za zásluhy“ z tepaného striebra, ktorý údajne pochádzal z obdobia dynastie Ming .
Potešená krásnym prírastkom do svojej zbierky, ukázala ho i jednému zo svojich priateľov – Číňanovi . Ten si medailón prezrel a zistil, že pochádza z tridsiatych rokov nášho storočia a nebol vyznamenaním za zásluhy . Číňan konštatoval, že na ňom bol vyrytý tento nápis:
-Mesto Šanghaj . Registrovaná prostitútka .

☺  ☺  ☺

Spisovateľ  Graham Green po dlhom hľadaní konečne našiel v Paríži byt.  Majiteľ si ho dôkladne poobzeral, potom sa ho spýtal:
-Máte malé deti ?
-Nemám.
-A psa, mačku alebo papagája?
-Ani tie.
-Nemáte teda nič, čo by mohlo rušiť nočný pokoj?
Greene sa zamyslel :
-Viete, mám pero, ktoré pri písaní občas škrípe!

☺  ☺  ☺

Maliar Jaroslav Grus bol starý šofér . Jazdil autom už tridsaťpäť rokov a predsa …  Na jednej križovatke ho zastavila hliadka s výčitkou:
-Pán vodič, ako to, že jazdíte na červenú ? To nerozoznáte farby . Prosím si vaše doklady !
Po zistení totožnosti prísnosť policajta poľavila a tón sa stal priateľskejší:
-No prosím, maliar, dokonca národný umelec ! Farby by ste mohli a mali poznať !

☺  ☺  ☺

Hokejová hviezda  Wayne  Gretzky  nastrieľal v hokej viac gólov, než ktorýkoľvek iný hráč . Keď sa ho opýtali ako to dokázal, povedal :
-Korčuľujem vždy tam, kde smeruje puk a nie tam, kde práve je !

☺  ☺  ☺

Jeden  z najúspešnejších interpretov Shakespearových hrdinov na divadelnej scéne herec David Garrick  bol pre svoje vynikajúce umenie tak obľúbený, že ho chceli  zvoliť do britského parlamentu.
-Kdeže, – odmietol túto ponuku s úsmevom Garrick, – radšej budem i naďalej hrávať
v divadle veľkých ľudí, než by som v parlamente robil zo seba šaša!

☺  ☺  ☺

Máhátma   Gándhiho  sa raz novinári spýtali, čo súdi o civilizácii Západu?
-Myslím si, že by to bol výborný nápad, – konštatoval vecne Gándhí.

☺  ☺  ☺

Slávny taliansky tenorista  Benjamino Gigli sedel v miestnej krčmičke v Macerate, keď ho odrazu vyrušil zo zadumania spev potulného speváka . Keď prišiel spevák vyberať, dal Gigli na tanier desať lír .
-Koľko si z toho môžem ponechať ? – spýtal sa úctivo spevák .
-Všetko, keď ešte raz zaspievate tú baladu, – odvetil Gigli .
Za opakovanie piesne dostal spevák päťdesiat lír . Zarazil sa a považoval to za žart alebo pascu . Ostatní hostia ho však upokojili so slovami :
-Len si to vezmite, veď to je od majstra Gigliho !
Spevák zažiaril a radostne vykríkol :
Majster Gigli  obetoval päťdesiat lír, aby počul spievať mňa, ale ja, bohužiaľ, nebudem mať nikdy toľko peňazí, aby som mohol počuť spievať jeho !
Na to mu Gigli daroval voľnú vstupenku na svoj najbližší koncert a často rád spomínal na túto historku.

☺  ☺  ☺

De Gaule navštívil múzeum moderného umenia. Zastal pred obrazom a posvätne riekol:
-Ó, Monet !
-Manet, pán generál, – nenápadne ho upozornil riaditeľ múzea, aby to ostatní nepočuli. Pri nasledujúcom obraze zvolal generál už trochu opatrnejšie:
-To je Van Gogh, že ?
-Gaugin, pán generál, – pomohol mu opäť znalec umenia.
De Gaule sa zamračil a pri ďalších obrazoch nepovedal ani slovo . No v poslednej miestnosti, keď opúšťal obrazáreň a mimochodom sa pozrel do veľkého rámu, nevydržal a riekol s prevahou suveréna:
-Toto je ale určite Picasso !
Riaditeľ chvíľku postál v rozpakoch pred rámom, potom sa však odhodlal k odpovedi:
-Omyl, pán generál ! To je zrkadlo.

☺  ☺  ☺

Keď sa rukopis Nikolaja Vasilieviča  Gogoľa   „Mŕtve duše“  dostal do rúk cárskej cenzúry, jej šéf Golochvastov kategoricky zakázal dielo vydať . Zákaz
zdôvodni :
-Nikdy s tým nebudem súhlasiť ! Duša je nesmrteľná a mŕtve duše nejestvujú !

☺  ☺  ☺

V horúci letný deň pracoval slávny taliansky maliar Giotto v Neapole. Kráľ Robert Anjou navštívil maliara, chvíľku sa prizeral ako pracuje, potom sa ozval:
-Giotto, na tvojom mieste by som v takejto horúčave nepracoval!
Giotto prikývol :
-Na vašom mieste by som ani ja nepracoval…

☺  ☺  ☺

Anglický herec  Guinnes  takto poradil svojim:
-Ak chceš v Anglicku bezpečne prejsť cez križovatku, vezmi so sebou psa ! Žiaden Angličan si totiž netrúfne zraziť psa svojim autom !

☺  ☺  ☺

Známy skladateľ Alexander  Glazunov  obedoval raz v reštaurácii, kde bez prestania a veľmi hlučne vyhrávala hudba . Keď to skladateľ už nevydržal, privolal si čašníka:
-Mohla by vaša hudba hrať výlučne pre mňa?
-Samozrejme . A čo by to malo byť?
-Aby vaši hudobníci hrali karty!

☺  ☺  ☺

Velikán ruskej literatúry Maxim Gorkij často putoval po cárskom Rusku. Keď ho raz zatkli, policajný komisár nechcel veriť, že má pred sebou skutočného Maxima Gorkého, známeho ruského spisovateľa .
-Ale rád sa nechám presvedčiť, že ste naozaj Maxim Gorkij, – povedal policajt. – Napíšte do rána poviedku, príbeh alebo niečo podobné. Ak to dokážete, prepustím vás.
Talentovaný Gorkij to, pochopiteľne ľahko zvládol a ráno ho prepustili
O niekoľko rokov si tú poviedku mohol prečítať v jednom časopise… A pod ňou bol podpísaný – policajný komisár.

☺  ☺  ☺

Otília, mladá nevesta  Goetheho,  rozprávala svojmu svokrovi o speváčke Walewskej, ktorá na seba upozornila veľmi nepríjemným spôsobom . Na poslednom plese vraj tancovala tak vyzývavo, že vzbudila verejné pohoršenie .
-Ako to vlastne tancovala ? – spytoval sa zvedavý Goethe .
-Krútila sa, dvíhala sukne, prehýbala sa ako … bol to úplný škandál!
Goethe sa oprel dozadu vo  svojej leňoške a so smútkom povedal:
-Aká škoda, že som tam nebol a že som to nevidel!

☺  ☺  ☺

Svojho času navštívil generál De Gaulle  Poľsko. Na bankete sa stretol so známou herečkou Beatou Tyszkiewiczovou, ktorá hrala vo filme pani Walewskú. Generál sa usmial a poznamenal:
-Teraz už chápem Napoleona. Žiaľ, história sa neopakuje. Vy ste príliš mladá a ja…
-Príliš vysoký, – galantne odpovedala herečka.

☺  ☺  ☺

Raz sa priatelia Johanna Wolfganga Goetheho opytovali, prečo je druhá časť jeho „Fausta“ oveľa slabšia ako prvá, hoci prvú začal písať v mladosti a druhú dokončil ako zrelý básnik.
-Nedivte sa, -odvetil Goethe, – pri písaní prvej časti bol môj Pegas ešte ohnivým žriebäťom,  ale keď som dokončil druhú, bola to už len na smrť uťahaná kobyla. A na takej, unavenej chudinke, sa veru ťažko cvála…

☺  ☺  ☺

K básnikovi Gautierovi prišiel remeselník a chcel inkasovať účet. Gautier ho odmietol s tým, že nemá peniaze. Remeselník sa rozčúlil:
-S vami je hrozná robota, pán Gautier. Buď nie ste doma, alebo keď ste doma,  nemáte peniaze !
-To je predsa samozrejmé, – odvetil Gautier. – Veď keby som mal peniaze, prečo by som bol doma ?

☺  ☺  ☺

Po odstúpení generála de Gaulla z funkcie prezidenta zašiel za generálom ministerský predseda Couve de Murville:
-Mon generál, keď už ste odstúpili, nadišiel čas porozmýšľať, kam by sme vás mali pochovať, keby ste nedajbože zomreli… Myslím, že najlepšie by bolo vedľa Napoleona.
De Gaulle zlostne odvetil:
-Vedľa nejakého poddôstojníka ?
-A čo keby sme vás dali pod Víťazný oblúk ?
-No pravda, aby každý americký turista lozil po mojom hrobe !
-Tak potom zostáva len jediná možnosť: pochovať vás vedľa Panny Orleánskej !
-V poriadku. Tá si to zaslúži !

☺  ☺  ☺

Profesor kožného lekárstva Karol Gawalowski obedoval raz v pražskej reštaurácii Mánes. Počas čítania jedálneho lístka si stačil všimnúť zvláštnu vyrážku na ruke obsluhujúcej servírky. Keď si konečne vybral jedlo, zdvihol oči k dievčaťu a tíško sa jej spýtal:
-Slečna, nemáta vy náhodou psoriázu ?
-Nie, prosím, – znela pohotová odpoveď, – máme iba to, čo je napísané na jedálnom lístku !

☺  ☺  ☺

Slávny francúzsky lekár Alphonse  Guérin  liečil kedysi celé dva mesiace pápeža Pia IX., ktorý trpel silnými bolesťami na prsiach. Raz mu povedal:
-Až sa vrátim domov, nik z mojich krajanov sa nesmie dozvedieť, že som deň čo deň prikladal svoje ucho na vašu hruď, svätý otče. Moji krajania sú natoľko nábožní, že by mi to ucho odrezali a uctievali by ho ako relikviu !

☺  ☺  ☺

Ján Gerometta bol raz na obede u Jula Plošica vo Vieske. Bol tam väčší počet hostí, medzi nimi aj MUDr. Gustáv Zechenter. Ján Gerometta bol cez obed veľmi zaujatý škriepkou o národnej otázke, držal však misu s hovädzinou a takmer si celú aj s príkrmom a omáčkou nakopil na tanier . Nasledujúcim hosťom by neostalo skoro nič. To nahnevalo aj domáceho pána a preto na neho namrzene zavolal:
-Ale, čože robíš, Jano, veď aj druhí chcú jesť !
Tu sa Gerometta spamätal a celú miešaninu zo svojho taniera, k veľkej veselosti ostatných, vrátil späť na misu.

☺  ☺  ☺

Slávny huslista Viedenskej filharmónie Grün nebol iba prvotriednym pedagógom, ale bol známy svojim jemným humorom. Raz ho jeho žiaci odprevádzali domov a zrazu zbadali na rohu ulice akéhosi žobráka, ktorý v ošúchanom kabáte fidlikal na úbohých husličkách. Grün sa obrátil a žiakov a s úsmevom poznamenal:
-Len sa dobre pozerajte, tam máte svojho kolegu !
-Nato jeden zo žiakov pohotove poznamenal:
-Iste je to váš bývalý žiak, pán profesor, keď ho tak dobre poznáte ?!

☺  ☺  ☺

Anglický spisovateľ John Galsworthy  bol vášnivým hráčom tenisu. Raz pristavil malého  zberača lôpt a dohováral mu :
-Počuj, chlapček, dávaj na tie lopty lepší pozor ! Keď prídem domov, vždy zistím, že mám niektoré loptičky vymanené za iné !
-Hádam len nie za horšie ? – ozval sa nesmelo chlapec .
-To nie, ale ja hneď poznám, že nie sú moje, pretože tie moje mám vlastnoručne podpísané .
Konečne sa chlapec priznal :
-Nehnevajte sa, sir, ja tie vaše loptičky predávam zberateľom autogramov a tak si privyrábam !

☺  ☺  ☺

Ako je známe, Galileo Galilei  neplnil svoje teplomery ortuťou ani liehom, ale vínom . Raz sa chcel pochváliť svojim vynálezom aj pred svojim priateľom z vidieka a tak mu jeden teplomer poslal. Po čase mu prišla odpoveď:
-Ďakujem, víno bolo výborné, pošlite ďalšie !

☺  ☺  ☺

Slávny taliansky spevák Benjamino Gigli bol veľkým labužníkom. Raz obedoval v jednej milánskej reštaurácii a keď mu predložili špeciálnu majonézu, dal si zavolať majiteľa, ktorému vytkol, že majonéza nie je dobrá a rozhodne nie čerstvá .
-Pán Gigli, – ohradil sa majiteľ urazene, – vy ste boli ešte celkom malý chlapec, keď ja som majonézu už vyrábal !
-To je možné, – poznamenal na to Gigli, – iba nechápem, prečo ste tú majonézu za taký dlhý čas nepredávali .

☺  ☺  ☺

Keď Máhátma Gandhí začal v Indii svoje známe hladovky, pýtali sa v Mníchove:
-Aký je rozdiel medzi Nemeckom a Indiou ?
-V Indii jeden hladuje kvôli miliónom, v Nemecku milióny kvôli jednému !

☺  ☺  ☺

-Čoho by ste sa radšej vzdali, majstre ? Vína alebo žien ? – spýtali sa raz viedenského herca Alexandra Girardiho .
-To by záležalo na ročníku, – bez váhania odpovedal herec .

☺  ☺  ☺

Johann Wolfgang Goethe bol na prechádzke so slobodným pánom von Steinom . Zatiaľ, čo Stein stále zavádzal reč na politiku, Goethe sa venoval svojej zberateľskej vášni . Chodil sem i tam, kladivkom ťukal do skaliek, obzeral si ich, niektoré schoval,  iné odhadzoval .
Začalo pršať, Stein bol netrpezlivý a nakoniec rozčúlene povedal:
-To vaše zberateľstvo je na zlosť ! Povedzte mi aspoň, aké sú to kamene !
-Sú to vápence, – vysvetľoval Goethe, – až dobre namoknú, budú syčať tak ako vy !

☺  ☺  ☺

Francúzsky skladateľ Charles  Gound  sa raz zhováral s mladým kolegom, ktorý bol veľmi namyslený . Gound ho nabádal ku skromnosti:
-Keď som ja bol taký starý ako vy, mladý priateľ, bolo pre mňa všetko ja . V dvadsiatich piatich rokoch som už hovoril ja a Mozart, okolo štyridsiatky Mozart a ja a dnes s úctou hovorím iba Mozart .

☺  ☺  ☺

Pred Galileom  ktosi kritizoval Keplera, že je pomalý v práci a dlho mu trvá, kým vykoná príslušné výpočty, alebo kým opustí prípadnú chybnú hypotézu.
-Buďte rád, milý priateľu, – ozval sa Galileo, -keby bol Kepler taký rýchly, ako si to  vy prajete, to by potom v astronómii už pre nás žiadna práca nezostala!

☺  ☺  ☺

K  jazykovedcovi a folkloristovi Wilhelmovi  Grimmovi,  ktorý so svojim bratom Jakubom zbieral nemecké ľudové rozprávky a ktorému vlastne vďačíme za Červenú čiapočku, Popolušku, Medovníkovú chalúpku a iné rozprávky, prišiel raz francúzsky študent . Prihovoril sa veľmi zlou nemčinou a keď sa Grimm spýtal, či sa nemôže naučiť lepšie po nemecky, odvetil:
-Nemčina je nemožná reč . Tak dobrá akurát pre kone !
-Teraz až chápem, – odpovedal Grimm s úsmevom, – prečo sa ju nemôže naučiť somár!

☺  ☺  ☺

Známy americký chemik J. W. Gibbs  bol v mladosti veľmi plachý . Raz navštívil profesora, u ktorého mal skladať skúšky a sťažoval sa mu,
že pre svoju nesmelosť a trému skúšky určite nezloží .
-A ktorých otázok s atak nesmierne bojíte ? – opýtal sa mierne profesor .
Gibbs vymenoval všetky tie najťažšie .
-Vedeli by ste mi o nich teraz niečo povedať ? – znela ďalšia otázka .
Gibbs začal zoširoka otázky rozoberať . Po pol hodine sa zarazil a nesmelo sa opýtal, kedy by mohol prísť a skúšku .
-Stačí, keď mi zajtra prinesiete váš index, skúšku ste zložili !

☺  ☺  ☺

J. A. Garfielda,  keď ešte pracoval ako profesor na miestnom gymnáziu, navštívil otec jedného študenta:
-Nemôžete trochu zredukovať učebnú látku, pán profesor, môj syn sa to nikdy nenaučí !
Garfield odpovedal:
-To záleží na tom, čo chcete zo syna mať . Poriadny dub rastie sto rokov, tekvici stačia iba dva mesiace!

☺  ☺  ☺

Slávny chirurg Gion bol svojho času najlepším európskym špecialistom na operácie močových kamienkov. Dostával tak veľké honoráre, že si z nich postavil letné sídlo v Medoune, ktoré kľudne mohlo konkurovať s kráľovským palácom . Keď bol palác postavený, dal Gion na jeho čelo pripevniť mramorovú dosku s nápisom:
-Tento dom bol postavený z troch kameňov !

☺  ☺  ☺

Konzul Servilius  Geminus bol na obede u Lucia Mallia, ktorého považovali za najlepšieho maliara. Keď uvidel nie veľmi pekných maliarových synov, chcel byť vtipný a povedal:
-Nerovnako tvoríš !
Nato odvetil Mallius:
-Jedno tvorím potme a druhé za denného svetla…

☺  ☺  ☺

Známa hollywoodska filmová hviezda Ava Gardnerová, keď prekročila zenit svojej slávy, prijímala aj podradnejšie filmové úlohy. Doplatila na to, čo je kedysi dopomohlo ku sláve : jej výnimočná, ale pasívna krása. Istý kritik ju veľmi galantne odsúdil :
-Ava Gardnerová je taká krásna, že sa ani nemusí obťažovať hraním vo filmoch !

☺  ☺  ☺

Sochár Otto  Gutfreund  stál pred sochou babičky s deťmi v Babičkinom údolí, ktorú svojho času vytvoril . Zastavil sa pri ňom aj akýsi turista, ktorý začal súsošie okukávať tak, ako to robil Gutfreund . Ten sa však nedal vyrušovať, obzeral svoje dielo zo všetkých strán.
-Nie je vám niečo nápadné na tej soche? – dodal si konečne odvahu turista .
-Ani nie ! – odpovedal sochár a pokračoval v obhliadke.
Po dlhej chvíli sa turista ozval znovu :
-Prosím vás, čo vlastne predstavuje tá babička s deťmi?
-Babičku s deťmi, – ostro odpovedal už napálený Gutfreund.

☺  ☺  ☺

V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa začalo otriasať britské koloniálne panstvo v Indii. V čele „Nenásilného hnutia odporu“ proti Anglicku stál vtedy Mahátma Gándhí ,  v ktorého pracovni viselo na stene heslo:
-Ak si v práve, môžeš si dovoliť zachovať kľud . Ak si však v nepráve, nesmieš si dovoliť kľud stratiť !

☺  ☺  ☺

Karl Goldmark,  autor opery „Kráľovná zo Sáby“ , cestoval vlakom, v ktorom sa mu prihovorila jedna dáma s úmyslom čo najviac sa o ňom dozvedieť. Medzi iným sa opýtala:
-Čím ste, prosím vás ?
-Som komponistom.
Nasledovalo nechápavé mlčanie.
-Som komponistom „Kráľovnej zo Sáby“, – upresnil Goldmark.
-Ach, to musí byť výnosné a vznešené povolanie ! – rozžiarila sa tvár dámy.

☺  ☺  ☺

Keď sa po Paríži rozniesla správa, že abbé  Galiani,  autor slávnych listov, vážne ochorel na akúsi otravu, situáciu vysvetlil jeho blízky priateľ Grimm:
-Viete, on si Galiani pri tých jedovatých poznámkach, ktoré tak často vyslovuje, jednoducho zahryzol do jazyka!

☺  ☺  ☺

Ruský skladateľ Michail Ivanovič Glinka sa raz vrátil z jedného prednesu Beethovena. Chytil sa za hlavu a zvolal:
-Ach, ten Beethoven!
-Čo ti urobil? – opýtala sa celá prestrašená jeho snúbenica.

☺  ☺  ☺

Viedenský dramatik Franz Grillparzer  býval pri svojej návšteve v Bratislave, v zájazdnom pohostinstve . Po nejakom čase za ním začal chodiť jeden obuvník, ktorému dlhoval väčšiu čiastku peňazí za vyhotovenie topánok . Keď už ho upomínal viac razy, nahneval sa:
-S vami je ťažká robota ! Alebo nie ste doma, alebo nemáte peniaze.
Napomínaný sa obhajoval:
-To je predsa prirodzené. Keby som mal peniaze, tak by som predsa nebol doma !

☺  ☺  ☺

Keď sa Jean Gabin blížil k sedemdesiatke, už nerád prijímal úlohy vo filmoch. Najradšej sa zdržiaval na svojej farme. Za svoj posledný film však dostal tento slávny herec honorár takmer milión frankov.
-Nech vás to nemýli, nie je to veľa, – obhajoval sa pred novinármi. – Som ako víno, čím staršie, tým drahšie…

☺  ☺  ☺

Istý výtvarný kritik sa s výčitkou obrátil na Van Gogha:
-Nikdy v živote som v prírode nevidel také farby, aké sú na vašich obrazoch!
-Maľujem, to čo vidím a nie to, čo vidíte vy. Príroda sa nevyzlieka pred každým!

☺  ☺  ☺

Básnik a dramatik Franz Grillparzer bol úradníkom ministerstva financií.  Mal teda povolanie, ktoré by bolo možné nazvať všelijako, len nie poetickým.  Jeho priatelia mu dohovárali, aby zavesil úrad na klinec a venoval sa klen básnickej tvorbe, Ale Grillparter rozhodne odmietol:
-Moja múza je mi vždy niečím, ako tajnou milenkou a bolo by príliš prozaické, keby som sa s ňou oženil. Bojím sa totiž, že je mizernou kuchárkou a že by sme obaja mali hlad !

☺  ☺  ☺

Slovenský režisér a scenárista, pracovník televízie a rozhlasu Stanislav Gurka dostal v ankete istého časopisu otázku, aký má názor na ypsilon. Odpovedal:
-Ypsilon by som zrušil. To by bol môj darček všetkým školopovinným deťom, ktorým sa práve začal školský rok. Proti tomu by možno nemala nič ani cirkev.

☺  ☺  ☺

Herec  Girardi   sa na akejsi recepcii zišiel s akousi známou, ktorá mala na šatách mimoriadne veľký výstrih. Pristúpil k nej a povedal:
-Moja milá, vy ste chorá, choďte domov, oblečte sa ľahnite si do postele !

☺  ☺  ☺

Alexandra Girardiho často žiadali, aby poradil pri angažovaní nových hercov. Keď robil skúšky mladý operetný tenor, snažil sa spievať, koľko len vládal. Skúšajúci sa opýtal Girardiho:
-Čo poviete, majstre, čo bude hrať najlepšie ?
Girardi bez dlhého rozmýšľania odvetil:
-Myslím si, vážení páni, že najlepšie bude hrať mariáš !

☺  ☺  ☺

Významný anglický štátnik Lloyd George šiel raz po Walese a pretože sa chýlilo k noci, musel prenocovať v istej dedine. po márnom hľadaní hotela zaklopal na dvere ošarpaného domu. Dvere sa otvorili a objavil sa v nich strážnik.
-Čo si želáte ? – spýtal sa Georga.
-Chcel by som prenocovať, – odvetil on.
-Tu prenocovať, veď je to blázinec!
-To mi vôbec neprekáža. Musím predsa niekde prenocovať. Som Lloyd George!
-Lloyd George ? – poznamenal strážnik s úsmevom. – Na tom nezáleží, milý pane. My tu máme už päť Lloydov Georgeov a pre šiesteho sa tiež iste nájde nejaké miesto!

☺  ☺  ☺

Dňa 30. apríla 1791 oznámil doktor Guilotin Národnému zhromaždeniu svoj vynález. Dal sa pritom tak uniesť svojim nadšením, že zvolal:
-Týmto strojom chcem v jedinom okamžiku vaše hlavy až od pliec odseknúť, bez toho, aby ste to čo najmenej pocítili !
Ohromná veselosť prepukla v zhromaždení poslancov, z ktorých mnohý mal na svojom krku pocítiť dotyk vražedného nástroja. Kráľ Ľudovít XVI. sa začal o nový stroj veľmi živo zaujímať, lebo jeho obľúbenou zábavou bolo zámočníctvo. Prial si vidieť náčrtky i vynálezcu. Stretnutie sa uskutočnilo 2. marca 1792.Kráľ si pozorne prehliadol každú podrobnosť modelu a pritom sa spýtal:
-Myslíte, že toto kosákovité železo sa bude hodiť a všetky krky ? Nie je pre niektorých príliš veľké a pre iné príliš malé ?
Vynálezca uznal, že skutočne tento tvar mohol spôsobiť určité potiaže. Kráľ sa spokojne usmial, vzal pero a nakreslil nôž so šikmým bežiacim ostrím. Tak Ľudovít XVI. dal gilotíne konečný tvar. Dňa 21. januára 1793 padla i jeho hlava do gilotínového koša.

☺  ☺  ☺

V Severnej Karolíne uväznili dvoch mladých černochov.  Obvinili ich iba z toho, že boli zaľúbení do bielej dievčiny. Černoška A. Gibsonová,  známa tenistka, poslala guvernérovi štátu list, v ktorom uvádza, že do nej bolo zaľúbených veľa belochov, tak v zahraničí, ako aj v samotnej Severnej Karolíne, ale nikoho za to neuväznili.

☺  ☺  ☺

V minulom storočí vyšiel cestopis, v ktorom autor John Griffith opisuje svoj osud po stroskotaní lode . Jeho rukopis sa končí slovami:
-Jedenásť hodín sme blúdili po mori, keď sme konečne zazreli v diaľke pobrežie . V diaľke bolo vidieť mŕtvolu na šibenici . Hneď sme si kľakli a povedali :
-Chvalabohu, sme v civilizovanej krajine !

☺  ☺  ☺

Spýtal sa istý novinár známeho čierneho komika Dicka Gregoryho,  prečo je medzi astronautmi tak málo černochov.
-To je omyl, – vysvetlil komik, – oni sú všetci čierni, len pri štarte od ľaku obelejú…

☺  ☺  ☺

Pri dverách vily J. W. Goetheho zazvonil neznámy muž.
-Čo by ste radi ? – spýtal sa komorník.
-Som zástupca poisťovne a chcel by som majiteľa poistiť pre prípad smrti!
-Zbytočne, prosím . Majster je nesmrteľný …

☺  ☺  ☺

Poviedky a romány Grahama Greena sú známe po celom svete . Jeho Tichý Američan, Ministerstvo strachu, Vyhasnutý prípad a ďalšie prózy sú preložené aj do našich jazykov . Jeho dielo aj v rodnom Anglicku patrí k najpredávanejším .
Pred časom vypísali v Londýne súťaž „Kto píše ako Graham Green ?“ . Tejto súťaže sa zúčastnil anonymne aj samotný spisovateľ . Po vyhodnotení súťaže sa zistilo, že sa umiestnil na treťom mieste . Spisovateľ si povzdychol:
-V Anglicku sú teda dvaja ľudia, ktorí píšu lepšie ako ja!

☺  ☺  ☺

Za vlády anglického kráľa Karola II. vítaval panovníka jeho sprievod na kolenách. Keď tam bol raz francúzsky rytier  Grammont,  kráľ sa ho pri obede opýtal:
-U vás vo Francúzsku zrejme nevidno takú scénu, aby pred kráľom padali dvorania na kolená, však ?
-Nie, sir . Priznám sa však, že som sa stal obeťou nedorozumenia . Myslel som si totiž, že tí páni kľačia preto, aby odprosili Vaše Veličenstvo za to hrozné jedlo, ktoré sa vám odvážili predložiť !

☺  ☺  ☺

Anglického spisovateľa Johna  Galsworthyho  sa v istej spoločnosti opýtali, aký najlichotivejší kompliment v živote dostal . Odpovedal:
-Kompliment, o ktorý vám ide, mi zložil jeden Škót . Povedal mi doslova toto : „Vaša kniha sa mi tak páčila, že som si ju takmer kúpil !

☺  ☺  ☺

Známa  Guinnessova   kniha rekordov, – ako je známe – vychádza každoročne s doplnkami . Od svojho vzniku v roku 1955 dosiahla už tridsaťosem miliónov výtlačkov. K podivným rekordom, ktoré publikácia tiež zaznamenáva, patrí aj krájanie cibule . Súčasný svetový rekordman v tejto disciplíne dosiahol výkon dvadsaťpäť kilogramov za dvadsaťpäť minút a sedem sekúnd .

☺  ☺  ☺

Anglický vedec, biochemik a genetik  Goldein  bol známy tým, že na sebe demonštroval rôzne, dosť nebezpečné pokusy. Napísal o tom aj vedecké pojednanie „Sám sebe kritikom“. Raz sa ho ktosi opýtal, prečo neexperimentuje na králikoch. Odpovedal:
-Neviem dosť dobre, čo taký králik pri experimente cíti . A aby som pravdu povedal, ani sa im do toho veľa nechce !

☺  ☺  ☺

-Štyridsať rokov vyučujem na berlínskej univerzite francúzštinu a keď som prišiel do Paríža, zistil som, že vlastne francúzsky neviem ! – posťažoval sa istý profesor   Goethemu,  ktorý s ním sedel v jednej spoločnosti.
Goethe k tomu poznamenal:
-V podobnej situácii budú raz aj všetci teológovia, až prídu do neba !

☺  ☺  ☺

Keď sa stal Galileo Galilei slávnym po celej Európe, uchádzalo sa veľa šľachticov  o rozhovor s ním. Ktorýsi urodzený pán ho požiadal:
-Vysvetlite nám, ako je možné, že robotník s pomocou páky vyzdvihne a premiestni mramorové balvany, ktoré sú oveľa ťažšie ako on sám ?
-Na tom predsa nie je nič čudné, – odpovedal Galilei, – nepoznáte sami prípady, že celkom obyčajní ľudia, ak majú vysoké hodnosti, môžu urobiť oveľa viac než nadaní ľudia, ktorí sa nedostali k žiadnemu vysokému úradu ?

☺  ☺  ☺

Van Goghovi  v istom období jeho umeleckého života vytýkali, že málo tvorí . Maliar sa zamračil a povedal:
-Vážení, ja nie som s umením ženatý, mám s ním iba pomer !

☺  ☺  ☺

Opýtali sa raz francúzskeho herca Jeana Gabina, aká je najväčšia cnosť dobrého suseda. Odpoveď znela:
-Taký sused je dobrý, ktorý robí kravál súčasne so mnou !

☺  ☺  ☺

Slávny klarinetista Ben  Goodman  hral virtuózne na svoj nástroj, miloval hudbu, ale veľmi nerád tancoval. Na jednom večierku s avšak tancu nevyhol . Všetci mu nadšene tlieskali, pričom však ukazovali na Goodmanovu ruku, položenú na dievčenskom pleci. Bennyho prsty totiž „vyhmatávali“ melódiu, ktorú opráva hral orchester, ako na klarinete . Údajne to bol posledný Goodmanov tanec.

☺  ☺  ☺

Máhátma Gándhí bol vo svojom myslení veľmi pružný.
-Prečo ste minulý týždeň hovorili tak a dnes inak ? – spýtal sa raz jeho žiak.
-Pretože od minulého týždňa som sa naučil veľa nového, – odvetil Gándhí.

☺  ☺  ☺

Francúzsky herec a režisér Sacha Guitry  bol človek vtipný a duchaplný. Na jednom spoločenskom večierku sa hovorilo o ženách a ich vernosti. na otázku, čo o tom súdi Sacha Guitry, herec odpovedal:
-Ideálna žena je svojmu mužovi verná, ale jedná s ním tak nežne, ako keby ho podvádzala.

☺  ☺  ☺

J. W. Goethe  sa raz nie veľmi lichotivo vyjadril o zbierke ktoréhosi mladého básnika. Sklamaný autor sklamane poznamenal :
-Majstre, vložil som predsa do básní celé svoje srdce i dušu !
-Milý priateľ ,- odvetil Goethe, – mali ste k tomu pridať aj trošku umenia!

☺  ☺  ☺

Slávny americký štatistik Galup, ktorý je otcom myšlienky organizovania výskumu verejnej mienky, raz vošiel autom do newyorskej ulice, pričom si nevšimol, že ide o jednosmernú ulicu. Policajt ho zastavil a žiadal o doklady. Keď si prečítal meno, s úsmevom povedal:
-Ech. Mister, Galup, aj tentoraz ste sa pomýlili!

☺  ☺  ☺

Jean Gabin začínal svoju filmovú kariéru v roku 1930. Vtedy vraj na skúškach pokazil všetko, čo sa len dalo. Zakopol o kábel, zmizol z obrazu, nepamätal si, kde stojí mikrofón.
-Napriek tomu, na moje vlastné veľké prekvapenie, ma prijali a obsadil som jednu z hlavných úloh, – spomína si herec.
-Ako sa volal ten film ? – zaujímali sa zvedaví novinári.
-Mal taký príznačný názov, – usmieval sa bielovlasý predstaviteľ komisára Maigreta, – najmä pre mňa príznačný. Volal sa – Šanca pre každého.

☺  ☺  ☺

Švédsky kráľ  Gustav si raz vyjednal tenisovú partiu so slávnym tenistom. V priebehu hry tenista kráľa usmerňuje:
-Viac doľava, sir, viac doľava !
Kráľ sa usmial a hovorí :
-Pripomína mi to môjho ministerského predsedu, ktorý ma tiež napomína, že musím ísť v politike viac doľava !

☺  ☺  ☺

Clark Gable za druhej svetovej vojny slúžil v letectve. Rád rozprával jednu historku z tých čias. Ich bombardér sa dostal nad Švajčiarsko.
-Ste nad švajčiarskym neutrálnym územím, – zaznelo v slúchadlách rádiooperátora. – Ak sa nevzdialite, začneme po vás strieľať ! – ozval sa znova švajčiarsky dôstojník.
-Vieme to, – odpovedal radista.
Keď sa o chvíľu naozaj ozvali švajčiarske protilietadlové delá, ozvalo sa pre zmenu z amerického bombardéra :
-Strieľate o tisíc stôp nižšie.
-Vieme to, – znela odpoveď.

☺  ☺  ☺

Francúzskeho herca Jeana  Gabina  vybrali pre rolu komisára  Maigreta, lenže sa mu do toho veľmi nechcelo . Dlho sa nevedel rozhodnúť . Jedného dňa, keď Gabin túto úlohu už odmietal niekoľko týždňov, stretol sa s autorom detektívok  Pustil sa s ním do reči :
-Vážený pane, tá postava sa mi vôbec nepáči .
-Prečo ? – opýtal sa Simenon .
-To nie je žiadny detektív. Je pomalý, nerozhodný .
-Pravda .
-Bez invencie, inokedy aj trocha prihlúpy .
-To azda nie ! – zaprotestoval autor Maigreta .
-Ale áno, vyzerá ako tatko – mukl .
-Prosím, s tým súhlasím .
-Tak dočerta, prečo chcete, aby som ho hral ?
Simenon sa usmial .
-No povedzte, prečo práve ja ?
-Prečo ? Pretože som kedysi Maigreta vytvoril presne podľa vás !

☺  ☺  ☺

Johann Wolfgang  Goethe  sa raz vyslovil o partnerskom vzťahu:
-Pokiaľ muž ženu miluje, hovorí s ňou veľa o nej .  Keď ju prestane milovať, hovorí s ňou veľa o sebe !

☺  ☺  ☺

O tom, že slávny básnik J. W. Goethe ma zmysel aj pre humor svedčí  jeho odpoveď na otázku, či si ctí zákony.
-Keby sme museli preštudovať všetky zákony, nemali by sme čas ich porušovať !

J  J  J

V roku 1963 pozvali Charlesa de Gaulla do Persepolisu na oslavy 2500. výročia Iránskeho kráľovstva. konzervátor mestského múzea si pre túto príležitosť pripravil dlhý prejav o hostórii Persepolisu. Začal rečniť o druhej hodine popoludní  a do pol štvrtej hovoril len o slávnych postavách mesta. Keďže bola veľká horúčava, návštevníci boli unavení a nudili sa. Aj generál de Gaulle bol už netrpezlivý a keď rečník hovoril že v roku 324 pred našim letopočtom bolo mesto vypálené Alexandrom Veľkým, de Gaulle zvolal celý natešený:
-Výborne ! Rýchle sa poďme pozrieť, čo z toho mesta po požiari zostalo!

☺  ☺  ☺

Keď umieral slávny lekár Gufeland,  ktorý žil v rokoch 1762 – 1936, hovoril svojim kolegom:
-Milí priatelia, umieram, ale zanechávam svetu po sebe troch vynikajúcich lekárov !
Prítomní sa chceli dozvedieť, kto to môže byť. Každý tajne dúfal, že povie jeho meno. Konečne sa Gufeland vyslovil:
-Tí traja sú: voda, telocvik a diéta !

☺  ☺  ☺

Do malého talianskeho mestečka mal raz pricestovať Garibaldi  Predstavenstvo mesta si chcelo vzácneho hosťa náležite uctiť a preto rýchle objednali u kamenárskej firmy dielo telegramom:
-Urýchlene nám pošlite Garibaldiho poprsie !
Obratom však prišla odpoveď:
-Nemôžeme vám vyhovieť. Garibaldi nemá žiadne poprsie !

☺  ☺  ☺

Sacha Guitry, francúzsky dramatik a režisér, nemal rád fyzickú námahu a s nadhľadom prechádzal poznámky na svoju okrúhlu postavu. V spoločnosti, kde sa hovorilo o blahodarnom účinku športu, povedal:
-Mojim jediným športom je chodiť na pohreby priateľom, ktorí celý život venovali  športu!

☺  ☺  ☺

Slávna švédska herečka Greta Garbo nikomu nedovolila, aby nazrel do jej súkromného života. Na otázku, prečo sa nikdy nevydala, odpovedala :
-Vždy som milovala inteligentných mužov. A neverím, že by ktokoľvek z nich ochotný stať sa manželom slávnej herečky !

☺  ☺  ☺

-Nikdy som nevidel v prírode také farby, aké sú na vašich obrazoch, – obrátil sa na Vincenta van Gogha jeden kritik.
Veľký maliar odpovedá:
-Maľujem to, čo vidím, a nie to, čo vidíte vy; príroda sa nevyzlieka pre všetkých !

☺  ☺  ☺

Generál de Gaulle robí prehliadku vojenskej jednotky. Rutinovane kráča pred radom nastúpených vojakov. Zrazu zastane pred mimoriadne starým poddôstojníkom :
-Vás predsa poznám ! – vraví prezident.
Poddôstojník sa na neho nechápavo pozrie :
-A či sa nepamätáte ? – nalieha de Gaulle. – Tisícdeväťstošestnásť, Verdun, Chemin des Dames. Nepretržitá nemecká bubnová paľba. Vy a akýsi dôstojník ste sa na Štedrý večer dobrovoľne prihlásili, že zanesiete vo vražednej paľbe do prvej línie horiaci vianočný stromček ! Tu sa starému veteránovi vyjasní tvár a zvolá !
-De Gaulle !

☺  ☺  ☺

Keď sa Maxim Gorkij vrátil do ZSSR, navštívil prvý automatizovaný závod sovietskeho priemyslu. Závod vyrábal tabuľky s nápismi: „Vstup zakázaný!, „Voľné miesta nie sú“, „Výťah nefunguje“.

☺  ☺  ☺

Raz pozvali slávneho talianskeho tenoristu Benjamina Gigliho, aby zaspieval na súkromnom večierku istého amerického milionára. Milionár mu za vystúpenie ľúbil maličkosť – tisíc dolárov.
-Po vystúpení, – povedal milionár, – budete musieť ale hneď odísť ! Viete, moji ľudia ne sú zvyknutí stýkať sa s ľuďmi, ehm… z divadla !
Gigli sa usmial a povedal :
Milý pane, ak ma nenútite zostať s vašimi priateľmi, tak mi za vystúpenie stačí úplne aj päťsto dolárov

☺  ☺  ☺

-Keď raz pôjdem do dôchodku, – zdôveruje sa nestarnúca hviezda Karel Gott, kúpim si hojdacie kreslo a dva týždne budem oddychovať.
-A čo budete robiť, majstre, potom ?
-Potom ? Pomaly sa začnem húpať !

☺  ☺  ☺

Slávny zberateľ rozprávok a jazykovedec Wilhelm Grimm prijal jedného francúzskeho študenta, ktorý už tri roky žil v Berlíne, no ešte stále nevedel ani slovo po nemecky. Grimm mu dohováral, prečo sa aspoň niečo nenaučí.
-Prepáčte, pán profesor, pre mňa je nemčina trochu barbarská. To je reč pre kone.
-Aha, no teraz už viem, prečo sa ju nemohol naučiť osol!

☺  ☺  ☺

Slávny anglický herec David  Garrik, jeden z najlepších predstaviteľov shakespearovských hrdinov na divadelnej scéne sa stal taký populárny, že ho chceli zvoliť do britského parlamentu.
-Nie, nie, pekne vám ďakujem, – odmietol túto ponuku, – radšej budem hrať veľkých ľudí na divadelnej scéne, ako by som zo seba robil šaša v parlamente !

☺  ☺  ☺

Sacha Guitry  takto potešoval svoju piatu, veľmi žiarlivú ženu:
-Drahá moja, tamtie boli iba mojimi ženami, ale ty budeš mojou vdovou!

☺  ☺  ☺

Ivan Alexandrovič Gončarov prišiel do mesta svojej mladosti Simbirska, kde stretol svojho dávneho priateľa z detstva.
-Počul som o tvojich literárnych úspechoch, – povedal spisovateľovi priateľ ,z ktorého sa stal úradník gubernie, – ale ani ja som nezaháľal. Každý mesiac mám v Simbirskom spravodajcovi článok o riekach a riečkach, ktoré vtekajú do matičky Volgy. A tých potokov je dvanásť tisíc.
-To máš robotu na tisíc rokov, – povedal Gončarov. – Ale čo budeš robiť potom ?

☺  ☺  ☺

Slávny viedenský komik Alexander Girardi  raz charakterizoval osud herca:
-Kritik, to je režisér, ktorému sa nepodarilo stať sa režisérom. Režisér, to je herec, ktorému sa nepodarilo stať sa hercom. A herec je človek, ktorému sa nikdy nič nepodarilo.

☺  ☺  ☺

Najväčší nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe bol raz spolu s básnikom Zachariášom Wernerom na návšteve u rodiny Knebelovcov. Sedeli, popíjali čaj a Werner čosi oduševnene recitoval, zatiaľ čo Knebelov malý synček sa hral na dlážke s kockami. Keď sa Werner čoraz viac rozohňoval, z chlapčeka zrazu vyhŕklo:
-Ocko, a čo tomu ujovi preskočilo?
Knebel sa na syna veľmi hneval, ale Goethe sa zasmial a zvolal:
-Len ho nechaj, z chlapca ešte raz bude literárny kritik !

☺  ☺  ☺

Giuseppe Garibaldi,  legendárny bojovník za slobodu Talianska, nemal zmysel pre salónne konverzácie a obvykle mával úsečné a nevyberané odpovede. Raz mu v spoločnosti predstavovali akéhosi Francúza menom Lédos, ktorý mu vyšiel oproti s roztvorenou náručou hovoriac, že sa s ním rád znovu stretol.
-Kde sme sa zoznámili ? – zdržanlivo sa opýtal Garibaldi.
-Pri obliehaní Ríma.
-Nespomínam si, – ľadovo odvetil Garibaldi, – v Ríme, odkiaľ sme Francúzov hnali, sme z nich videli iba zadnú časť tela.

☺  ☺  ☺

Istý výtvarný kritik sa s výčitkou obrátil na Van Gogha:
-Nikdy v živote som nevidel v prírode také farby, aké sú na vašich obrazoch.
-Maľujem to, čo vidím, a nie to, čo vidíte vy. Príroda sa nevyzlieka pred každým.

☺  ☺  ☺

Jeden z veľkých svetových klaunov Grock sa preslávil svojim zvolaním „Nie je možné“ ! Vo svojich pamätiach píše o tom, ako vzniklo. Bolo to za jeho hosťovania v parížskom cirkuse Medrano, keď už mal celkom slušný plat. Behom predstavenia mu kolega pošepkal, že už majú po plate, pretože riaditeľ zmizol aj s pokladňou. Prirodzene ho tá správa nepotešila a zúfale zvolal : „Nie je možné“ ! A pretože to bolo cez predstavenie a zabudol na divákov, spamätal sa až na búrlivý smiech divákov. Na čom sa vlastne tí diváci smejú ? No, od tých čias sa na zvolanie „Nie je možné“ otriasali smiechom galérie cirkusov i hľadiská varieté !

☺  ☺  ☺

Kto by nepoznal pomník Babičky na Starom Bielidle. Raz sa autor pomníka Oto  Gutfreund zastavil pred svojim dielom a prehliadal si ho zo všetkých strán. I pristúpil k nemu turista a celkom vážne sa ho spýta:
-Prosím vás, čo vlastne predstavuje tá babička s deťmi?
-Babičku s deťmi, – odsekol mierne dotknutý Gutfreund.
-Aha, ja som si to hneď myslel ! – prehlásil turista potešene.

☺  ☺  ☺

Keď sochár Oto Gutfreund stál pre úlohou vytvoriť pomník k Babičke Boženy Nemcovej, domnieval sa najprv, že to vyrieši iba postavou autorky. Pritom uvažoval o vhodnom nápise. A Raz mu kamaráti pri nočnom posedení šťastne pomohli:
-Božena Němcová je veľká spisovateľka. Babička je jej najkrajšie dieťa. Tak sa ona stala svojou vlastnou prababičkou… A ty, ktorý ju teraz stvoríš, budeš vlastne otcom prababičky. Tým je daný jasný nadpis, stručný a hlavne duchaplný : Prababičke – prapradedko !

☺  ☺  ☺

Slávny taliansky herec Vittorio Gassman začínal pri filme veľmi ťažko. Keď konečne dostal prvú malú úlohu, od radosti aj zúfalstva povedal režisérovi :
-Som schopný pred kamerou sa aj nechať zastreliť!
Režisér ho upokojoval :
-Vittorio, to nemôžem akceptovať. Čo by sme robili potom, keby sme ten záber museli opakovať ?

☺  ☺  ☺

Christoph Willibald Gluck rozbil kedysi z roztržitosti výkladnú skriňu obchodníka z Bostonu. Postihnutý žiadal náhradu
-Ponúkam vám dva a pol dolára, – povedal skladateľ, podávajúc mu päťdolárovú bankovku.
-Nemám drobné, pane, – povedal obchodník
-A ja nemám čas, aby som vám ich zháňal, – povedal Gluck pokojne, – nechajte si päť dolárov, – a bez rozmýšľania rozbil aj druhý výklad.

☺  ☺  ☺

Nemecký spisovateľ  Gleim  mal v úmysle premeniť svoj dom na „Chrám múz a priateľstva“. Jedna z šľachtických dám sa ho pýtala, či tam dá vymaľovať svojich priateľov z životnej veľkosti.
-Milá pani, – povedal s plnou vážnosťou Gleim, – to len rytieri si dávali maľovať celú postavu, aby bolo vidieť ich ostrohy. U básnikov a učencov sa maľujú len hlavy !

☺  ☺  ☺

Pýtali sa raz Jeana  Gabina aký má názor na zdvorilosť. Odpovedal:
-Zdvorilosť je úsilie zachovať si dobré spôsoby napriek tomu, že ľudí poznáte…

☺  ☺  ☺

Keď sa Tida Gašpara  spýtala pani Baťová, odkiaľ má také zvláštne meno, povedal:
-Náš rod je veľmi starý. My pochádzame od toho kráľa Gašpara, čo sa prišiel v Betleheme pokloniť Ježiškovi !

☺  ☺  ☺

Rozčuľoval sa v šatni ktosi Tylovho divadla, ako sa do fľaše s pivom dostane myš.
-To je tým,, že sa pivo poriadne nedopije, – povie Josef Gross, – tak sa potom nedivte. Taká malá smädná myška vlezie do fľaše, aby dopila zbytok a pochopiteľne stlstne, dostane pivný mozoľ a tým pádom sa už nedostane úzkym hrdlom von. A tak treba pivo dopíjať, páni !

☺  ☺  ☺

Pýtali sa Jozefa Grossa, aký je rozdiel medzi dvomi filmovými hviezdami, súperiacimi v predvojnových rokoch a v prvých rokoch okupácie o popularitu.
-Rozdiel tu je, ale nie veľmi veľký, – uškeril sa Gruss. – Baarová má oči mandľové a Mandlová má oči barové !

☺  ☺  ☺

Ako vieme, Galileo Galilei svoj teplomer, ktorý práve vynašiel, nenaplnil ortuťou, ani liehom, ale vínom. Poslal ho na posúdenie kolegovi do Anglicka. Pridal k teplomeru aj ceduľku s popisom, čo to je. No ceduľka sa cestou stratila a tak dostal Galilei po čase odpoveď:
-To víno bolo skutočne vynikajúce. Ak máte z neho ešte, prosím, pošite mi !

☺  ☺  ☺

Keď slávny ruský spisovateľ Nikolaj Vasilievič Gogoľ dopísal svoj román Mŕtve duše, zaniesol ho vydavateľ cárskemu cenzorovi. Ten si dielo prečítal a rezolútne vyhlásil:
-Na vydanie tohto románu nikdy nedám súhlas. Duša je nesmrteľná a teda nijaké mŕtve duše neexistujú!

☺  ☺  ☺

Chýrneho slávika Karla Gotta sa opýtali, prečo sa mu rodia samé dievky a žiadny syn. Gott s úsmevom odpovedal:
-To máte tak, kto má formu na kvádre, nemôže robiť tehlu !

☺  ☺  ☺

Dozvedel sa František Jozef o okúzľujúcich vlastnostiach a konverzačnom umení Girardiho a vyslovil želanie poznať vynikajúceho komika osobne. Tak bol herec pozvaný na olovrant a prišiel tam aj cisár. Panovník bol plný očakávania, ale stalo sa  niečo zvláštneho: Girardi sa choval veľmi zakríknuto, hovoril, len keď sa ho pýtali, a to ešte v najúctivejších tónoch. Cisár nakoniec, trochu sklamaný povedal:
-Ale, môj milý Girardi, toľko mi rozprávali o tom, aký ste báječne zábavný…
-Veličenstvo, – povedal Girardi a utrel si vreckovkou čelo, – skúste raz olovrantovať s cisárom!

☺  ☺  ☺

Vojvoda milánsky Galaezzo sa kedysi pýtal svojho astrológa na svoj budúci život. Astrológ počítal tri dni a tri noci.
-Pán vojvoda, – povedal potom, – usporiadajte si svoje záležitosti, pretože do dvoch mesiacov zomriete !
-Ako to vieš?!
-Poznal som to na základe svojej dokonalej schopnosti čítať z hviezd, pane môj !
-A ako dlho budeš žiť ty sám ?
-Mne, ó môj pane, hviezdy prisudzujú dlhý život !
-Potom musím už vo svojom vlastnom záujme vyskúšať tvoje umenie, – prehlásil vojvoda a dal astrológa obesiť na najbližšom strome. Sám žil ešte päťdesiattri rokov !

☺  ☺  ☺

Počas návštevy Talianska sa Goethe zoznámil s pani Christiane Vulpius a priviedol si ju domov. Sedem rokov žili takto „na divoko“, až sa Christiane rozhodla oficiálne zasnúbiť. Za to bola vo Weimare „vytlieskaná“, lebo ako sa priznala, jej vlastná matka videla v nej len „Goetheho poklad v posteli“. Raz sa Goetheho priatelia spýtali, prečo sa vlastne neoženil a on odpovedal:
-Vy neviete o tom, že som už dlhší čas ženatý?
-Ako to?
-Pravda, – doplnil básnik, – len tak, bez ceremónií…

☺  ☺  ☺

Nemecký spisovateľ Gleim mal v úmysle premeniť svoj dom v „Chrám múz a priateľstva“. Jedna zo šľachtičien a ho pýtala, či dá v tom chráme vymaľovať všetkých priateľov v plnej ich figúre.
-Vážená pani, – odpovedá Gleim, – to len rytieri si dávali maľovať celú figúru, aby bolo vidieť ich ostrohy! U básnikov a umelcov sa maľujú len hlavy!

☺  ☺  ☺

Obec Slaskú pomaďarčili v minulom storočí na Magyarómál. Ján Gerometta, známy slovenský národovec sa nad tým pozastavil:
-To sa tým bláznivým Maďarom podarilo, sami priznávajú, že je tu Maďarov málo!

☺  ☺  ☺

Slovenský režisér a scenárista, pracovník televízie a rozhlasu Stanislav Gurka dostal v ankete istého časopisu otázku, aký má názor na ypsilon. Odpovedal:
-Ypsilon by som zrušil. To by bol môj darček všetkým školopovinným deťom, ktorým sa práve začal školský rok. Proti tomu by možno nemala nič ani cirkev.

☺  ☺  ☺

Herec  Girardi   sa na akejsi recepcii zišiel s akousi známou, ktorá mala na šatách mimoriadne veľký výstrih. Pristúpil k nej a povedal:
-Moja milá, vy ste chorá, choďte domov, oblečte sa ľahnite si do postele !

☺  ☺  ☺

Alexandra Girardiho často žiadali, aby poradil pri angažovaní nových hercov. Keď robil skúšky mladý operetný tenor, snažil sa spievať, koľko len vládal. Skúšajúci sa opýtal Girardiho:
-Čo poviete, majstre, čo bude hrať najlepšie ?
Girardi bez dlhého rozmýšľania odvetil:
-Myslím si, vážení páni, že najlepšie bude hrať mariáš !

☺  ☺  ☺

Významný anglický štátnik Lloyd George šiel raz po Walese a pretože sa chýlilo k noci, musel prenocovať v istej dedine. po márnom hľadaní hotela zaklopal na dvere ošarpaného domu. Dvere sa otvorili a objavil sa v nich strážnik.
-Čo si želáte ? – spýtal sa Georga.
-Chcel by som prenocovať, – odvetil on.
-Tu prenocovať, veď je to blázinec!
-To mi vôbec neprekáža. Musím predsa niekde prenocovať. Som Lloyd George!
-Lloyd George ? – poznamenal strážnik s úsmevom. – Na tom nezáleží, milý pane. My tu máme už päť Lloydov Georgeov a pre šiesteho sa tiež iste nájde nejaké miesto!

☺  ☺  ☺

Dňa 30. apríla 1791 oznámil doktor Guilotin Národnému zhromaždeniu svoj vynález. Dal sa pritom tak uniesť svojim nadšením, že zvolal:
-Týmto strojom chcem v jedinom okamžiku vaše hlavy až od pliec odseknúť, bez toho, aby ste to čo najmenej pocítili !
Ohromná veselosť prepukla v zhromaždení poslancov, z ktorých mnohý mal na svojom krku pocítiť dotyk vražedného nástroja. Kráľ Ľudovít XVI. sa začal o nový stroj veľmi živo zaujímať, lebo jeho obľúbenou zábavou bolo zámočníctvo. Prial si vidieť náčrtky i vynálezcu. Stretnutie sa uskutočnilo 2. marca 1792.Kráľ si pozorne prehliadol každú podrobnosť modelu a pritom sa spýtal:
-Myslíte, že toto kosákovité železo sa bude hodiť a všetky
krky ? Nie je pre niektorých príliš veľké a pre iné príliš malé ?
Vynálezca uznal, že skutočne tento tvar mohol spôsobiť určité potiaže. Kráľ sa spokojne usmial, vzal pero a nakreslil nôž so šikmým bežiacim ostrím. Tak Ľudovít XVI. dal gilotíne konečný tvar. Dňa 21. januára 1793 padla i jeho hlava do gilotínového koša.

☺  ☺  ☺

V minulom storočí vyšiel cestopis, v ktorom autor John Griffith opisuje svoj osud po stroskotaní lode . Jeho rukopis sa končí slovami:
–Jedenásť hodín sme blúdili po mori, keď sme konečne zazreli v diaľke pobrežie . V diaľke bolo vidieť mŕtvolu na šibenici . Hneď sme si kľakli a povedali :
-Chvalabohu, sme v civilizovanej krajine !

☺  ☺  ☺

Spýtal sa istý novinár známeho čierneho komika Dicka Gregoryho,  prečo je medzi astronautmi tak málo černochov.
-To je omyl, – vysvetlil komik, – oni sú všetci čierni, len pri štarte od ľaku obelejú…

☺  ☺  ☺

Pri dverách vily J. W. Goetheho zazvonil neznámy muž.
-Čo by ste radi ? – spýtal sa komorník.
-Som zástupca poisťovne a chcel by som majiteľa poistiť pre prípad smrti!
-Zbytočne, prosím . Majster je nesmrteľný …

☺  ☺  ☺

Poviedky a romány Grahama Greena sú známe po celom svete . Jeho Tichý Američan, Ministerstvo strachu, Vyhasnutý prípad a ďalšie prózy sú preložené aj do našich jazykov . Jeho dielo aj v rodnom Anglicku patrí k najpredávanejším .
Pred časom vypísali v Londýne súťaž „Kto píše ako Graham Green ?“ . Tejto súťaže sa zúčastnil anonymne aj samotný spisovateľ . Po vyhodnotení súťaže sa zistilo, že sa umiestnil na treťom mieste . Spisovateľ si povzdychol:
-V Anglicku sú teda dvaja ľudia, ktorí píšu lepšie ako ja!

☺  ☺  ☺

Za vlády anglického kráľa Karola II. vítaval panovníka jeho sprievod na kolenách. Keď tam bol raz francúzsky rytier  Grammont,  kráľ sa ho pri obede opýtal:
-U vás vo Francúzsku zrejme nevidno takú scénu, aby pred kráľom padali dvorania na kolená, však ?
-Nie, sir . Priznám sa však, že som sa stal obeťou nedorozumenia . Myslel som si totiž, že tí páni kľačia preto, aby odprosili Vaše Veličenstvo za to hrozné jedlo, ktoré sa vám odvážili predložiť !

☺  ☺  ☺

Anglického spisovateľa Johna  Galsworthyho  sa v istej spoločnosti opýtali, aký najlichotivejší kompliment v živote dostal . Odpovedal:
-Kompliment, o ktorý vám ide, mi zložil jeden Škót . Povedal mi doslova toto : „Vaša kniha sa mi tak páčila, že som si ju takmer kúpil !

☺  ☺  ☺

Známa  Guinnessova   kniha rekordov, – ako je známe – vychádza každoročne s doplnkami . Od svojho vzniku v roku 1955 dosiahla už tridsaťosem miliónov výtlačkov. K podivným rekordom, ktoré publikácia tiež zaznamenáva, patrí aj krájanie cibule . Súčasný svetový rekordman v tejto disciplíne dosiahol výkon dvadsaťpäť kilogramov za dvadsaťpäť minút a sedem sekúnd .

☺  ☺  ☺

Anglický vedec, biochemik a genetik  Goldein  bol známy tým, že na sebe demonštroval rôzne, dosť nebezpečné pokusy. Napísal o tom aj vedecké pojednanie „Sám sebe kritikom“. Raz sa ho ktosi opýtal, prečo neexperimentuje na králikoch. Odpovedal:
-Neviem dosť dobre, čo taký králik pri experimente cíti . A aby som pravdu povedal, ani sa im do toho veľa nechce !

☺  ☺  ☺

-Štyridsať rokov vyučujem na berlínskej univerzite francúzštinu a keď som prišiel do Paríža, zistil som, že vlastne francúzsky neviem ! – posťažoval sa istý profesor   Goethemu,  ktorý s ním sedel v jednej spoločnosti.
Goethe k tomu poznamenal:
-V podobnej situácii budú raz aj všetci teológovia, až prídu do neba !

☺  ☺  ☺

Keď sa stal Galileo Galilei slávnym po celej Európe, uchádzalo sa veľa šľachticov  o rozhovor s ním. Ktorýsi urodzený pán ho požiadal:
-Vysvetlite nám, ako je možné, že robotník s pomocou páky vyzdvihne a premiestni mramorové balvany, ktoré sú oveľa ťažšie ako on sám ?
-Na tom predsa nie je nič čudné, – odpovedal Galilei, – nepoznáte sami prípady, že celkom obyčajní ľudia, ak majú vysoké hodnosti, môžu urobiť oveľa viac než nadaní ľudia, ktorí sa nedostali k žiadnemu vysokému úradu ?

☺  ☺  ☺

Van Goghovi  v istom období jeho umeleckého života vytýkali, že málo tvorí . Maliar sa zamračil a povedal:
-Vážení, ja nie som s umením ženatý, mám s ním iba pomer !

☺  ☺  ☺

Slávny klarinetista Ben  Goodman  hral virtuózne na svoj nástroj, miloval hudbu, ale veľmi nerád tancoval. Na jednom večierku s avšak tancu nevyhol . Všetci mu nadšene tlieskali, pričom však ukazovali na Goodmanovu ruku, položenú na dievčenskom pleci. Bennyho prsty totiž „vyhmatávali“ melódiu, ktorú opráva hral orchester, ako na klarinete . Údajne to bol posledný Goodmanov tanec.

☺  ☺  ☺

Máhátma Gándhí bol vo svojom myslení veľmi pružný.
-Prečo ste minulý týždeň hovorili tak a dnes inak ? – spýtal sa raz jeho žiak.
-Pretože od minulého týždňa som sa naučil veľa nového, – odvetil Gándhí.

☺  ☺  ☺

Francúzsky herec a režisér Sacha Guitry  bol človek vtipný a duchaplný. Na jednom spoločenskom večierku sa hovorilo o ženách a ich vernosti. na otázku, čo o tom súdi Sacha Guitry, herec odpovedal:
-Ideálna žena je svojmu mužovi verná, ale jedná s ním tak nežne, ako keby ho podvádzala.

☺  ☺  ☺

J. W. Goethe  sa raz nie veľmi lichotivo vyjadril o zbierke ktoréhosi mladého básnika. Sklamaný autor sklamane poznamenal :
-Majstre, vložil som predsa do básní celé svoje srdce i dušu !
-Milý priateľ ,- odvetil Goethe, – mali ste k tomu pridať aj trošku umenia!

☺  ☺  ☺

Slávny americký štatistik Galup, ktorý je otcom myšlienky organizovania výskumu verejnej mienky, raz vošiel autom do newyorskej ulice, pričom si nevšimol, že ide o jednosmernú ulicu. Policajt ho zastavil a žiadal o doklady. Keď si prečítal meno,
s úsmevom povedal:
-Ech. Mister, Galup, aj tentoraz ste sa pomýlili!

☺  ☺  ☺

Jean Gabin začínal svoju filmovú kariéru v roku 1930. Vtedy vraj na skúškach pokazil všetko, čo sa len dalo. Zakopol o kábel, zmizol z obrazu, nepamätal si, kde stojí mikrofón.
-Napriek tomu, na moje vlastné veľké prekvapenie, ma prijali a obsadil som jednu z hlavných úloh, – spomína si herec.
-Ako sa volal ten film ? – zaujímali sa zvedaví novinári.
-Mal taký príznačný názov, – usmieval sa bielovlasý predstaviteľ komisára Maigreta, – najmä pre mňa príznačný. Volal sa – Šanca pre každého.

☺  ☺  ☺

Švédsky kráľ  Gustav si raz vyjednal tenisovú partiu so slávnym tenistom. V priebehu hry tenista kráľa usmerňuje:
-Viac doľava, sir, viac doľava !
Kráľ sa usmial a hovorí :
-Pripomína mi to môjho ministerského predsedu, ktorý ma tiež napomína, že musím ísť v politike viac doľava !

☺  ☺  ☺

Clark Gable za druhej svetovej vojny slúžil v letectve. Rád rozprával jednu historku z tých čias. Ich bombardér sa dostal nad Švajčiarsko.
-Ste nad švajčiarskym neutrálnym územím, – zaznelo v slúchadlách rádiooperátora. – Ak sa nevzdialite, začneme po vás strieľať ! – ozval sa znova švajčiarsky dôstojník.
-Vieme to, – odpovedal radista.
Keď sa o chvíľu naozaj ozvali švajčiarske protilietadlové delá, ozvalo sa pre zmenu z amerického bombardéra :
-Strieľate o tisíc stôp nižšie.
-Vieme to, – znela odpoveď.

☺  ☺  ☺

Francúzskeho herca Jeana  Gabina  vybrali pre rolu komisára  Maigreta, lenže sa mu do toho veľmi nechcelo . Dlho sa nevedel rozhodnúť . Jedného dňa, keď Gabin túto úlohu už odmietal niekoľko týždňov, stretol sa s autorom detektívok  Pustil sa s ním do reči :
-Vážený pane, tá postava sa mi vôbec nepáči .
-Prečo ? – opýtal sa Simenon .
-To nie je žiadny detektív. Je pomalý, nerozhodný .
-Pravda .
-Bez invencie, inokedy aj trocha prihlúpy .
-To azda nie ! – zaprotestoval autor Maigreta .
-Ale áno, vyzerá ako tatko – mukl .
-Prosím, s tým súhlasím .
-Tak dočerta, prečo chcete, aby som ho hral ?
Simenon sa usmial .
-No povedzte, prečo práve ja ?
-Prečo ? Pretože som kedysi Maigreta vytvoril presne podľa vás !

☺  ☺  ☺

O tom, že slávny básnik J. W. Goethe ma zmysel aj pre humor svedčí  jeho odpoveď na otázku, či si ctí zákony.
-Keby sme museli preštudovať všetky zákony, nemali by sme čas ich porušovať !

☺  ☺  ☺

V roku 1963 pozvali Charlesa de Gaulla do Persepolisu na oslavy 2500. výročia Iránskeho kráľovstva. konzervátor mestského múzea si pre túto príležitosť pripravil dlhý prejav o hostórii Persepolisu. Začal rečniť o druhej hodine popoludní  a do pol štvrtej hovoril len o slávnych postavách mesta. Keďže bola veľká horúčava, návštevníci boli unavení a nudili sa. Aj generál de Gaulle bol už netrpezlivý a keď rečník hovoril že v roku 324 pred našim letopočtom bolo mesto vypálené Alexandrom Veľkým, de Gaulle zvolal celý natešený:
-Výborne ! Rýchle sa poďme pozrieť, čo z toho mesta po požiari zostalo!

☺  ☺  ☺

Keď umieral slávny lekár Gufeland,  ktorý žil v rokoch 1762 – 1936, hovoril svojim kolegom:
-Milí priatelia, umieram, ale zanechávam svetu po sebe troch vynikajúcich lekárov !
Prítomní sa chceli dozvedieť, kto to môže byť. Každý tajne dúfal, že povie jeho meno. Konečne sa Gufeland vyslovil:
-Tí traja sú: voda, telocvik a diéta !

☺  ☺  ☺

Do malého talianskeho mestečka mal raz pricestovať Garibaldi  Predstavenstvo mesta si chcelo vzácneho hosťa náležite uctiť a preto rýchle objednali u kamenárskej firmy dielo telegramom:
-Urýchlene nám pošlite Garibaldiho poprsie !
Obratom však prišla odpoveď:
-Nemôžeme vám vyhovieť. Garibaldi nemá žiadne poprsie !

☺  ☺  ☺

Sacha Guitry, francúzsky dramatik a režisér, nemal rád fyzickú námahu a s nadhľadom prechádzal poznámky na svoju okrúhlu postavu. V spoločnosti, kde sa hovorilo o blahodarnom účinku športu, povedal:
-Mojim jediným športom je chodiť na pohreby priateľom, ktorí celý život venovali  športu !

☺  ☺  ☺

Nikdy som nevidel v prírode také farby, aké sú na vašich obrazoch, – obrátil sa na Vincenta van Gogha jeden kritik.
Veľký maliar odpovedá:
-Maľujem to, čo vidím, a nie to, čo vidíte vy; príroda sa nevyzlieka pre všetkých !

☺  ☺  ☺

Generál de Gaulle robí prehliadku vojenskej jednotky. Rutinovane kráča pred radom nastúpených vojakov. Zrazu zastane pred mimoriadne starým poddôstojníkom :
-Vás predsa poznám ! – vraví prezident.
Poddôstojník sa na neho nechápavo pozrie :
-A či sa nepamätáte ? – nalieha de Gaulle. – Tisícdeväťstošestnásť, Verdun, Chemin des Dames. Nepretržitá nemecká bubnová paľba. Vy a akýsi dôstojník ste sa na Štedrý večer dobrovoľne prihlásili, že zanesiete vo vražednej paľbe do prvej línie horiaci vianočný stromček ! Tu sa starému veteránovi vyjasní tvár a zvolá !
-De Gaulle !

☺  ☺  ☺

Raz pozvali slávneho talianskeho tenoristu Benjamina Gigliho, aby zaspieval na súkromnom večierku istého amerického milionára. Milionár mu za vystúpenie ľúbil maličkosť – tisíc dolárov.
-Po vystúpení, – povedal milionár, – budete musieť ale hneď odísť ! Viete, moji ľudia ne sú zvyknutí stýkať sa s ľuďmi, ehm… z divadla !
Gigli sa usmial a povedal :
Milý pane, ak ma nenútite zostať s vašimi priateľmi, tak mi za vystúpenie stačí úplne aj päťsto dolárov!

☺  ☺  ☺

-Keď raz pôjdem do dôchodku, – zdôveruje sa nestarnúca hviezda Karel Gott, kúpim si hojdacie kreslo a dva týždne budem oddychovať.
-A čo budete robiť, majstre, potom ?
-Potom ? Pomaly sa začnem húpať !

☺  ☺  ☺

Slávny zberateľ rozprávok a jazykovedec Wilhelm Grimm prijal jedného francúzskeho študenta, ktorý už tri roky žil v Berlíne, no ešte stále nevedel ani slovo po nemecky. Grimm mu dohováral, prečo sa aspoň niečo nenaučí.
-Prepáčte, pán profesor, pre mňa je nemčina trochu barbarská. To je reč pre kone.
-Aha, no teraz už viem, prečo sa ju nemohol naučiť osol!

☺  ☺  ☺

Slávny anglický herec David  Garrik, jeden z najlepších predstaviteľov shakespearovských hrdinov na divadelnej scéne sa stal taký populárny, že ho chceli zvoliť do britského parlamentu.
-Nie, nie, pekne vám ďakujem, – odmietol túto ponuku, – radšej budem hrať veľkých ľudí na divadelnej scéne, ako by som zo seba robil šaša v parlamente !

☺  ☺  ☺

Sacha Guitry  takto potešoval svoju piatu, veľmi žiarlivú ženu:
-Drahá moja, tamtie boli iba mojimi ženami, ale ty budeš mojou vdovou!

☺  ☺  ☺

Ivan Alexandrovič Gončarov prišiel do mesta svojej mladosti Simbirska, kde stretol svojho dávneho priateľa z detstva.
-Počul som o tvojich literárnych úspechoch, – povedal spisovateľovi priateľ ,z ktorého sa stal úradník gubernie, – ale ani ja som nezaháľal. Každý mesiac mám v Simbirskom spravodajcovi článok o riekach a riečkach, ktoré vtekajú do matičky Volgy. A tých potokov je dvanásť tisíc.
-To máš robotu na tisíc rokov, – povedal Gončarov. – Ale čo budeš robiť potom ?

☺  ☺  ☺

Slávny viedenský komik Alexander Girardi  raz charakterizoval osud herca:
-Kritik, to je režisér, ktorému sa nepodarilo stať sa režisérom. Režisér, to je herec, ktorému sa nepodarilo stať sa hercom. A herec je človek, ktorému sa nikdy nič nepodarilo.

☺  ☺  ☺

Najväčší nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe bol raz spolu s básnikom Zachariášom Wernerom na návšteve u rodiny Knebelovcov. Sedeli, popíjali čaj a Werner čosi oduševnene recitoval, zatiaľ čo Knebelov malý synček sa hral na dlážke s kockami. Keď sa Werner čoraz viac rozohňoval, z chlapčeka zrazu vyhŕklo:
-Ocko, a čo tomu ujovi preskočilo?
Knebel sa na syna veľmi hneval, ale Goethe sa zasmial a zvolal:
-Len ho nechaj, z chlapca ešte raz bude literárny kritik !

☺  ☺  ☺

Giuseppe Garibaldi,  legendárny bojovník za slobodu Talianska, nemal zmysel pre salónne konverzácie a obvykle mával úsečné a nevyberané odpovede. Raz mu v spoločnosti predstavovali akéhosi Francúza menom Lédos, ktorý mu vyšiel oproti s roztvorenou náručou hovoriac, že sa s ním rád znovu stretol.
-Kde sme sa zoznámili ? – zdržanlivo sa opýtal Garibaldi.
-Pri obliehaní Ríma.
-Nespomínam si, – ľadovo odvetil Garibaldi, – v Ríme, odkiaľ sme Francúzov hnali, sme z nich videli iba zadnú časť tela.

☺  ☺  ☺

Istý výtvarný kritik sa s výčitkou obrátil na Van Gogha:
-Nikdy v živote som nevidel v prírode také farby, aké sú na vašich obrazoch.
-Maľujem to, čo vidím, a nie to, čo vidíte vy. Príroda sa nevyzlieka pred každým.

☺  ☺  ☺

Jeden z veľkých svetových klaunov Grock sa preslávil svojim zvolaním „Nie je možné“ ! Vo svojich pamätiach píše o tom, ako vzniklo. Bolo to za jeho hosťovania v parížskom cirkuse Medrano, keď už mal celkom slušný plat. Behom predstavenia mu kolega pošepkal, že už majú po plate, pretože riaditeľ zmizol aj s pokladňou. Prirodzene ho tá správa nepotešila a zúfale zvolal : „Nie je možné“ ! A pretože to bolo cez predstavenie a zabudol na divákov, spamätal sa až na búrlivý smiech divákov. Na čom sa vlastne tí diváci smejú ? No, od tých čias sa na zvolanie „Nie je možné“ otriasali smiechom galérie cirkusov i hľadiská varieté !

☺  ☺  ☺

Kto by nepoznal pomník Babičky na Starom Bielidle. Raz sa autor pomníka Oto  Gutfreund zastavil pred svojim dielom a prehliadal si ho zo všetkých strán. I pristúpil k nemu turista a celkom vážne sa ho spýta:
-Prosím vás, čo vlastne predstavuje tá babička s deťmi?
-Babičku s deťmi, – odsekol mierne dotknutý Gutfreund.
-Aha, ja som si to hneď myslel ! – prehlásil turista potešene.

☺  ☺  ☺

Slávny taliansky herec Vittorio Gassman začínal pri filme veľmi ťažko. Keď konečne dostal prvú malú úlohu, od radosti aj zúfalstva povedal režisérovi :
-Som schopný pred kamerou sa aj nechať zastreliť!
Režisér ho upokojoval :
-Vittorio, to nemôžem akceptovať. Čo by sme robili potom, keby sme ten záber museli opakovať ?

☺  ☺  ☺

Christoph Willibald Gluck rozbil kedysi z roztržitosti výkladnú skriňu obchodníka z Bostonu. Postihnutý žiadal náhradu
-Ponúkam vám dva a pol dolára, – povedal skladateľ, podávajúc mu päťdolárovú bankovku.
-Nemám drobné, pane, – povedal obchodník
-A ja nemám čas, aby som vám ich zháňal, – povedal Gluck pokojne, – nechajte si päť dolárov, – a bez rozmýšľania rozbil aj druhý výklad.

☺  ☺  ☺

Nemecký spisovateľ  Gleim  mal v úmysle premeniť svoj dom na „Chrám múz a priateľstva“. Jedna z šľachtických dám sa ho pýtala, či tam dá vymaľovať svojich priateľov z životnej veľkosti.
-Milá pani, – povedal s plnou vážnosťou Gleim, – to len rytieri si dávali maľovať celú postavu, aby bolo vidieť ich ostrohy. U básnikov a učencov sa maľujú len hlavy !

☺  ☺  ☺

Keď sa Tida Gašpara  spýtala pani Baťová, odkiaľ má také zvláštne meno, povedal:
-Náš rod je veľmi starý. My pochádzame od toho kráľa Gašpara, čo sa prišiel v Betleheme pokloniť Ježiškovi !

☺  ☺  ☺

Rozčuľoval sa v šatni ktosi Tylovho divadla, ako sa do fľaše s pivom dostane myš.
-To je tým,, že sa pivo poriadne nedopije, – povie Josef Gross, – tak sa potom nedivte. Taká malá smädná myška vlezie do fľaše, aby dopila zbytok a pochopiteľne stlstne, dostane pivný mozoľ a tým pádom sa už nedostane úzkym hrdlom von. A tak treba pivo dopíjať, páni !

☺  ☺  ☺

Pýtali sa Jozefa Grossa, aký je rozdiel medzi dvomi filmovými hviezdami, súperiacimi v predvojnových rokoch a v prvých rokoch okupácie o popularitu.
-Rozdiel tu je, ale nie veľmi veľký, – uškeril sa Gruss. – Baarová má oči mandlové a Mandlová má oči barové !

☺  ☺  ☺

Ako vieme, Galileo Galilei svoj teplomer, ktorý práve vynašiel, nenaplnil ortuťou, ani liehom, ale vínom. Poslal ho na posúdenie kolegovi do Anglicka. Pridal k teplomeru aj ceduľku s popisom, čo to je. No ceduľka sa cestou stratila a tak dostal Galilei po čase odpoveď:
-To víno bolo skutočne vynikajúce. Ak máte z neho ešte, prosím, pošite mi !

☺  ☺  ☺

Keď slávny ruský spisovateľ Nikolaj Vasilievič Gogoľ dopísal svoj román Mŕtve duše, zaniesol ho vydavateľ cárskemu cenzorovi. Ten si dielo prečítal a rezolútne vyhlásil:
-Na vydanie tohto románu nikdy nedám súhlas. Duša je nesmrteľná a teda nijaké mŕtve duše neexistujú!

☺  ☺  ☺

Vojvoda milánsky Galaezzo sa kedysi pýtal svojho astrológa na svoj budúci život. Astrológ počítal tri dni a tri noci.
-Pán vojvoda, – povedal potom, – usporiadajte si svoje záležitosti, pretože do dvoch mesiacov zomriete !
-Ako to vieš?!
-Poznal som to na základe svojej dokonalej schopnosti čítať z hviezd, pane môj !
-A ako dlho budeš žiť ty sám ?
-Mne, ó môj pane, hviezdy prisudzujú dlhý život !
-Potom musím už vo svojom vlastnom záujme vyskúšať tvoje umenie, – prehlásil vojvoda a dal astrológa obesiť na najbližšom strome. Sám žil ešte päťdesiattri rokov !

☺  ☺  ☺

Počas návštevy Talianska sa Goethe zoznámil s pani Christiane Vulpius a priviedol si ju domov. Sedem rokov žili takto „na divoko“, až sa Christiane rozhodla oficiálne zasnúbiť. Za to bola vo Weimare „vytlieskaná“, lebo ako sa priznala, jej vlastná matka videla v nej len „Goetheho poklad v posteli“. Raz sa Goetheho priatelia spýtali, prečo sa vlastne neoženil a on odpovedal:
-Vy neviete o tom, že som už dlhší čas ženatý?
-Ako to?
-Pravda, – doplnil básnik, – len tak, bez ceremónií…

☺  ☺  ☺

Nemecký spisovateľ Gleim mal v úmysle premeniť svoj dom v „Chrám múz a priateľstva“. Jedna zo šľachtičien a ho pýtala, či dá v tom chráme vymaľovať všetkých priateľov v plnej ich figúre.
-Vážená pani, – odpovedá Gleim, – to len rytieri si dávali maľovať celú figúru, aby bolo vidieť ich ostrohy! U básnikov a umelcov sa maľujú len hlavy!

☺  ☺  ☺

Obec Slaskú pomaďarčili v minulom storočí na Magyarómál. Ján Gerometta, známy slovenský národovec sa nad tým pozastavil:
-To sa tým bláznivým Maďarom podarilo, sami priznávajú, že je tu Maďarov málo!

☺  ☺  ☺

Pokračujeme…