Anekdoty „H“

Kvety abecedy

Nemecký  dramatik Christian Fridrich  Hebbel sa raz zoznámil s mladým Francúzom, ktorý sa ho spýtal, ako by sa čo najlepšie naučil po nemecky. Hebbel ho poučil :
-Keď máte dosť času, študujte nemecké dejiny, keď sa náhlite, tak nemeckú literatúru, ak sa však chcete rýchle dorozumieť, študujte nemecké dievčatá !

                                      ☺  ☺  ☺

   Alfréd  Hitchcock  raz povedal o istej herečke :
-Len si predstavte, uhryzol ju pes, hoci ju nikdy nevidel hrať v nijakom filme !

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď sa spýtali írskeho fyziológa Dana Hallereya  čo hovorí o budúcnosti  našej zeme, povedal :
-Asi za milión rokov bude náš svet obývaný bytosťami, ktoré budú tvrdo popierať  teóriu, že pochádzajú z človeka .

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď mal ešte český satirik Jaroslav Hašek obchod so psami, prišiel k nemu raz nejaký náhodný známy z reštaurácie, so psom na špagáte a s nádejou v srdci, že mu psa predá . Najprv hovorili o tom i onom, pes len stál a strihal ušami . Potom Hašek psa pochválil, že je pekný a napokon sa spýtal :
-A čo stojí ?
-No ako pre vás, dvesto korún .
-To ma nezaujíma, – hovorí Hašek, – ja myslím, prečo si nesadne !

                                      ☺  ☺  ☺

   Sávny skladateľ Georg Friedrich  Händel  dokázal oceniť aj pohárik dobrého vína. Raz ho pozval na návštevu istý anglický lord . Pán domu dal doniesť fľašu najlepšieho vína, akú mal.
-No, majstre, nechutí moje víno práve tak vynikajúco, ako vaše oratóriá ? – pýtal sa lord.
-Určite, – prikývol Händel, ale k mojim oratóriám patrí vždy aj zbor !

                                      ☺  ☺  ☺

   Jaroslav Hašek stretol na Václavskom námestí spisovateľa, ktorého neznášal pre jeho vystatovačnú povahu. Aj tento raz sa mu spisovateľ pochválil :
-Predstavte si, pán Hašek, že jedna žena čítala vo vlaku môj posledný román
a než sa spamätala, bola o desať staníc ďalej.
-Nevravte ! – začudoval sa Hašek. – Ako mohla tak tvrdo spať ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď Heine cestoval po Nemecku, prečítal si v Allgemeine Deutsche Zeitung oznámenie o svojej smrti .
-Najviac ma nahnevalo, – povedal neskôr priateľovi, – že redaktor neuverejnil toto oznámenie na prvej strane !

                                      ☺  ☺  ☺

   Raz sa Jaroslav Hašek túlal na Štedrý večer nočnou Prahou . Zrazu zbadal na jednom dome tabuľku s oznamom, že v ňom býva pôrodná asistentka . Stisol tlačidlo zvončeka . O chvíľu sa na prvom poschodí objavila v okne hlava ženy, ktorá sa spýtala,  kde má ísť .
-No predsa do Betlehema, – dôverne oznámil Hašek. – Neviete, že sa tam dnes má narodiť Ježiško ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Heinrich  Heine sa často zdržiaval v Drážďanoch a obedovával tam v známych hostincoch. Jedného dňa poriadala recepciu na svojom zámku aj drážďanská princezná . Medzi hosťami sa veľa hovorili o slávnom básnikovi a niektorí prítomní vyslovili želanie, zoznámiť sa s  ním osobne. Princezná chcela splniť prianie svojich hostí a preto poslala jedného z dvorných úradníkov do hostinca, Aby pozval Heineho na šálku kávy. Keď úradník odovzdal pozvanie, Heine mu odpovedal:
-Povedzte princeznej, že kávu pijem vždy tam, kde som obedoval !

                                      ☺  ☺  ☺

   Nemecký básnik, prozaik, dramatik a kritik Heinrich Heine  mal kedysi súboj. Vystrelil prvý, ale netrafil . Potom strieľal jeho protivník, ktorý trafil básnika tam, kde má srdce, ale strela sa odrazila od jeho náprsnej tašky a Heine sa dostal z toho  bez zranenia . Pokojne vytiahol peňaženku, ktorá guľku zadržala a vyhlásil :
-Tomuto sa hovorí mať dobre uložené peniaze !

                                      ☺  ☺  ☺

   Na sklonku svojho života bol básnik Hebbel veľmi mrzutý . V jeden večer sa starostlivá manželka spýtala mlčanlivého muža :
-Drahý môj, necítiš sa dobre ?
-Samozrejme, že nie, – odpovedal Hebbel, – nakoniec veď už mám štyridsaťšesť rokov !
Pani Christine dotknutá touto odpoveďou mlčala, ale napriek tomu na druhý deň si dodala odvahu a znovu sa muža opýtala :
-Dnes vyzeráš veľmi dobre, však sa už cítiš lepšie ?
-Samozrejme, – zahundral Hebbel, – veď mám ešte len štyridsaťšesť rokov !

                                      ☺  ☺  ☺

   Slávny anglický anatóm Thomas Huxley svojho času prehlásil, že Anglicko vďačí za svoj zdravý rod starým pannám. Na otázku, ako došiel k takému zaujímavému záveru, odpovedal:
-Je všeobecne známe, že Angličania čerpajú svoju telesnú silu a sviežosť z výborného hovädzieho mäsa. Hovädzí dobytok má najlepšie mäso vtedy, keď sa kŕmi čerstvou ďatelinou. Ako sami viete, ďatelina potrebuje k svojmu opeľovaniu čmeliakov a najväčším nepriateľom tohto hmyzu je poľná myš. A kto chytá myši ? Mačka ! A najlepšími priateľkami mačiek sú staré panny, preto jedine im vďačíme za našu silu !

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď sa slávny americký spisovateľ Ernest Hemingway vrátil z Európy, rozprával americkým novinárom o svojich dojmoch :
-Zaujímavé, že Paríž vyzerá celkom ináč, ako som ho opísal .

                                      ☺  ☺  ☺

   Heinrich Heine trpel ku koncu života nevyliečiteľnou chorobou a nečudo, že sa stal veľmi nábožným. Dokonca napísal aj modlitebnú knižku s veľmi krásnymi múdrosloviami. Napríklad:
-Kde prestáva zdravie, tam prestávajú aj peniaze. Kde prestávajú peniaze, tam prestáva aj láska. A kde prestáva láska, tam začína kresťanstvo. Pred priateľmi však k tejto múdrosti pridával zvláštny dodatok:
-Ale keby som mohol urobiť aspoň pár krokov hoci o barlách, nikdy by som nešiel do kostola, ale rýchlo zase za dievčatami !

                                      ☺  ☺  ☺

   Geniálny nemecký básnik Heinrich Heine vo svojich „Pamätiach“ napísal:
-Účel svätí prostriedky ! Veď aj sám boh keď na hore Sinai vyhlasoval svoj zákon, použil na to efekty blesku hrmavice napriek tomu, že ten zákon bol znamenitý a tak božský, že sa mohol obísť bez svietiacej kolofónie a hromového bubnovania. Boh však poznal svoje publikum, ktoré so svojim volmi, ovcami a otvorenými ústami stálo na úpätí hory a fyzikálny trik ho dokázal uviesť do väčšieho úžasu, než všetky zázraky večnej myšlienky.

                                      ☺  ☺  ☺

   V roku 1954 dostal Hemingway Nobelovu cenu za novelu Starec a more. Veľmi sa nad tým roztrpčil a svoje rozladenie vysvetlil takto:
-Celý rad rokov som pracoval na románe Cez rieku a do lesov. Napriek všetkej mojej snahe bolo toto dielo rýchlo a kriticky odmietnuté. Vtedy som si zaumienil, že už v živote nenapíšem ani riadok. Žiaľ, o krátky čas som nemal vo vrecku ani cent. Napísal som preto rýchlo poviedku, aby som z honorára mohol vrátiť všetky dlhy. Tak vzniklo dielo Starec  a more. Odvtedy viem, že pre spisovateľa je najlepšie, keď nemá nijaké peniaze.

                                      ☺  ☺  ☺

   Český básnik Jozef Hora cestoval raz vlakom. Pekne sa posadil do jedného kupé a zapálil si cigaretu. Nevšimol si, že sedí v nefajčiarskom oddelení. Prišiel sprievodca, chystal sa proti previnilcovi zakročiť. Než však mohol začať s výtkami, pristúpil k nemu jeden z ďalších cestujúcich a pošepol mu:
-Nič mu nehovorte, nám to fajčenie nevadí. Veď je to náš najväčší básnik !
Sprievodca sa zarazil, po chvíľke rozmýšľania zasalutoval a takto sa Horovi prihovoril:
-Pozrite sa, pán Vrchlický, ja to nerobím rád, ale viete, predpis je predpis. Nešli by ste láskavo fajčiť do oddelenia pre fajčiarov ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Známeho atómového fyzika a nositeľ Nobelovej ceny Otta Hahna sa spýtala americká novinárka, čo je to metafyzika. Odpoveď znela:
-Metafyzika je, keď niekto hľadá čierneho kocúra v tmavej izbe a pritom ten kocúr tam vôbec nie je.

                                      ☺  ☺  ☺

   Haggardovi sa raz sťažoval mladý autor:
-Teraz ma nechcú pochopiť, ale to nič !
-Prečo ? – zaujímal sa Haggart.
-Však on príde raz môj čas… Keď zomriem, potom pochopia moje diela. Potom sa nájdu aj takí, čo ma budú nasledovať…
-Nebojte sa, – usmial sa spisovateľ, – taká zázrak sa ešte nestal, aby za niekým išli do hrobu a tam mu vynadali.

                                      ☺  ☺  ☺

   Medzi spisovateľom Ernestom Hemingwayom a Marlene Dietrichovou, ktorí sa celé roky priatelili, došlo raz k tomuto rozhovoru:
-Počúvaj, Marlene, ty si predsa múdra žena, povedz mi úprimne, neprekáža ti tvoja inteligencia pri povolaní filmovej herečky ?
-Vôbec nie, – s úsmevom odpovedala Marlene, – veď to, čo vy muži považujete za inteligenciu, skryje šikovná žena celkom ľahko v odvážnejšom výstrihu.

                                      ☺  ☺  ☺

   Český sochár František Hergesel chodil dlhé roky večer čo večer do „Fleků“ a nosieval si ako obyčajne všetci ostatní, večeru v papieri . Raz však prišiel bez balíčka a po dlhom uvažovaní si objednal guláš . Keď ho ochutnal, zvolal na servírku :
-Toto je guláš ? To je zbojníctvo ! Povedzte šéfovi, že to s ním zle skončí, keď bude zákazníkov okrádať ! A povedzte mu, že sa prídem pozrieť, ako ho budú vešať .
-Dievčina svedomito tlmočila šéfovi Hergeselov odkaz a keď odnášala prázdne taniere, upozornila ho :
-Mali ste vidieť šéfa, majstre . Skoro ho ranila mŕtvica . Hlavne z toho, že sa vraj pôjdete pozrieť, až ho budú vešať .
Hergesel sa zamračil, niečo sa v ňom pohlo a dobrácky poznamenal :
-Tak dobre, povedzte mu, že sa mu na to vešanie pozrieť nepôjdem !

                                      ☺  ☺  ☺

   Francúzskeho básnika a románopisca Viktora  Huga  sa raz opýtali :
-Čo je pre úspech najdôležitejšie : peniaze, usilovnosť a lebo rozum ?
Hugo šalamúnsky odpovedal otázkou  :
-Ak jazdíte na trojkolke, môžete povedať, ktoré koleso je najdôležitejšia ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Jedného dňa predstavil intendant  Hugelmannovi nového tenora . Hugelman
pozdravil nováčika poznámkou :
-Vitajte na našom javisku, myslím však, že my ani druhého tenora nepotrebujeme !
Nováčik žoviálne odzdravil a rovnakým tónom odpovedal :
-Viem, viem, ja však myslím, že vy potrebujete prvého tenora !

                                      ☺  ☺  ☺

   Heine sa raz prechádzal po Paríži s barónom Rotschildom .
-Neviem pochopiť, – ozval sa Rotschild, – prečo je tá Seina taká špinavá ? V horách, kde pramení, je predsa čistá ako krištáľ .
-Nečudujem sa , barón, – odvetil Heine, aj váš starý otec bol celkom statočný človek .

                                      ☺  ☺  ☺

   Český básnik Jindřich Hořejší mal priateľa zubného lekára, ktorý si veľmi zakladal na tom, že je aj básnikom . Aby nedochádzalo k najhoršiemu, totiž k čítaniu lekárových básní, Hořejší vždy zaviedol rozhovor na tému bolenia zubov . Keď si už veľmi sťažoval, priateľ ho vyzval, aby si sadol v ordinácii do zubárskeho kresla. Po krátkej prehliadke si začal chystať nástroje. Hořejší to zbadal a spýtal sa :
-Čo to robíš ?
-Vytrhnem ti zub . Musí ísť bezpodmienečne von, lebo ti hrozí otrava krvi !
Hořejší zobral kabát a chystal sa k odchodu . Pritom poznamenal :
-Radšej skapem, ako by som si mal dať vytrhnúť zub !
-Ako sa ti páči, to je tvoja vec… Ale vieš čo ? Poď ešte do izby, pofajčíme si, niečo si vypijeme a ja ti prečítam svoje najnovšie verše.
-Čože ? Tvoje verše ? – zhrozil sa Hořejší, – Tak to si radšej dám vytrhnúť zub !

                                      ☺  ☺  ☺

   Prišiel raz k  Hergeselovi   zbohatnutý mäsiar a už za živa si pre seba objednával náhrobný pomník s nápisom „Tu leží statočný muž…. “ a moje meno :
-To nejde, – zavrtel hlavou Hergesel. – To by si ľudia mysleli, že tam leží ešte ktosi okrem vás .

                                      ☺  ☺  ☺

   Jaroslav  Hašek  písal pekné fejtóny už ako študent do Národních listů . Redaktor František Krupka, starý a prísny pán, ktorý Haškovi vymeriaval honoráre, sa dozvedel,  že ten nešťastný mládenec, akonáhle dostane pár korún, hneď ich ide s kamarátmi prepiť . Raz keď sa Krupka stretol na Václavskom námestí s Haškom, zastavil ho, pridržal si  ho za gombík, aby mu neušiel a pekne mu dohováral :
-Ste taký nadaný človek, písať viete ako málokto a vediete celkom bohapustý život !
-Ale, veď to nie je také zlé, pán redaktor, – hájil sa Hašek, – predsa jedno, dve
pivá …
-To mi nehovorte, – hneval sa Krupka, – tak sa vyhovárajú všetci . Začne to jedným,  dvoma pohármi, organizmus si na to zvykne, žiada viac a viac – a na konci je z človeka pijan…
Hašek stál ako na žeravej platni, začal si pretierať oči, ako by ho Krupkovo dohováranie doháňalo k slzám a vzlykajúc sa priznal :
-Pán redaktor, vy viete človeka tak dokonale rozobrať, ja by som vás počúval do rána ! Ale pozrite sa, tu prekážame rušíme prevádzku v pasáži , poďte si so mnou niekde sadnúť  na pivo !

                                      ☺  ☺  ☺

   Kráľ Antiochus chcel potešiť svojho hosťa vojvodcu  Hannibala, preto pozval  na jednu hostinu filozofa a rečníka Formióna . Ten namiesto toho, aby hovoril o filozofii, chcel kráľa pobaviť prednáškou o vojenstve.
-Ako sa ti to páčilo ? – spytoval sa neskoršie Antiochus Hannibala .
-Bolo to skvelé, – usmial sa slávny bojovník, – škoda len, že nevidel nikdy vojaka !

                                      ☺  ☺  ☺

   Skromnosť básnika  Hrubína  bola príslovečná . Raz sa zišla v jeho pracovni malá spoločnosť najvernejších priateľov, aby pri Hrubínovom životnom jubileu pripili na jeho zdravie .
-Ktorú z tvojich kníh, František, máš najradšej ? – opýtal sa jeden z návštevníkov .
Hrubín sa pozrel na farebné chrbty kníh svojej mohutnej knižnice a akoby nerozumel, siahol po jednej z kníh zo starej Vilímkovej knižnice .
-Keď to chcete naozaj vedieť, tak mám najradšej tohto Verneho !

                                      ☺  ☺  ☺

   Ernesta  Hemingwaya  sa raz spýtali :
-Čo je pre úspech najdôležitejšie: peniaze, usilovnosť alebo rozum ?
-Keď jazdíte autom, – spýtal sa spisovateľ namiesto odpovede, – môžete povedať, ktoré koleso je najdôležitejšie ?

                                      ☺  ☺  ☺

    Andrej  Hlinka sa vraj najlepšie cítil na ľudových zhromaždeniach . Svojim šťavnatým slovom si vedel získať ľudí . Práve tak, ako ním vedel umlčať i odporcov. Pri jednom vystúpení propagoval čerstvo vychádzajúci novinový titul .
-S tým si ja riť vytieram, – zakričal zozadu jeden z jeho protivníkov .
-Tak vidíte, preto ju má múdrejšiu ako hlavu, – odpovedal Hlinka .

                                      ☺  ☺  ☺

   Istý závistlivý grafoman napísal Hemingwayovi :
-Počul som, že vám nakladatelia dávajú dolár za každé slovo. Zasielam vám dolár a prosím, aby ste mi obratom poslali ukážku svojho talentu.
Hemingway si dal dolár do vrecka a obratom odpísal :
-Ďakujem !

                                      ☺  ☺  ☺

   Nemecký básnik Heinrich Heine mal súboj . Vystrelil prvý, ale netrafil . Potom strieľal protivník, ktorý trafil básnika priamo do srdca, ale strela sa odrazila od jeho náprsnej tašky a Heine vyviazol bez zranenia . Pokojne vytiahol náprsnú tašku, ktorá guľku zadržala a vyhlásil :
-Tomuto sa hovorí mať dobre uložené peniaze !

                                      ☺  ☺  ☺

   Nemecký skladateľ Georg Fridrich Händel bol známy svojou ohromnou chuťou  do jedla . Keď raz prišiel do reštaurácie, sadol si a objednal šestnásť rôznych chodov .  Čašník si objednávku poznamenal, prestrel stôl a čakal .
-Na čo čakáte ? – spýtal sa komponista .
-Na spoločnosť, pane .
-Na spoločnosť ? – zahrmel Händel . – Noste jedlo a hotovo ! Ja som tá spoločnosť !

                                      ☺  ☺  ☺

   Český spisovateľ Jaroslav Hašek stretol na Václavskom námestí známeho spisovateľa, ktorého neznášal, pre jeho vystatovačnú povahu . Po chvíli hovorí spisovateľ:
-Predstavte si, pán Hašek, jedna žena nedávno čítala vo vlaku môj posledný román. A keď sa spamätala, zistila, že prešla o desať staníc ďalej .
-Nehovorte ! Ako mohla tak tvrdo zaspať ? – neodolal povedať Hašek.

                                      ☺  ☺  ☺

   Minister Dr. Milan Hodža bol známy ako temperamentný rečník, ktorý sa vedel prihovoriť k davu. No napriek rečníkovým skúsenostiam sa mu stalo, že povedal hlúposť, nezmysel.
Raz pri rečnení vychvaľoval republikánsku stranu vidieka slovami:
-Iní vám sľubujú sľuby, ale my vám sľubujeme skutky !

                                      ☺  ☺  ☺

   Raz na poľovačke napadol ruského cára Ivana Hrozného divý kanec . Keď mu  zlyhala zbraň, bol v nebezpečenstve smrti . V poslednej chvíli ho zachránili traja vidiecki chlapci, ktorí šli okolo. Cár im sľúbil veľkú odmenu a pozval ich do paláca . Keď ich v paláci prijali, prvý chlapec si želal kozáckeho koňa . Dostal ho . Druhý chcel panský koč. Cár mu vyhovel. Ale tretí chlapec len mlčky stál a nevravel nič .
-A ty čože chceš ? – spýtal sa ho cár .
-Ja nechcem nič .Ja som už svoje dostal doma !

                                      ☺  ☺  ☺

   Victor Hugo raz zašiel do divadla v Toulone . Skupina mladých ľudí v blízkosti umelca sa hlasno zabávala a smiala .
-Aká nehoráznosť ! – ozval sa nazlostený spisovateľ .
-Ako to myslíte ? – spýtal sa vyzývavo jeden z mladíkov .
-Nuž tak, že je to nehoráznosť od tých hercov, že sa vás snažia až z javiska prekričať !

                                       ☺  ☺  ☺

   V spoločnosti francúzskeho spisovateľa Victora Huga sa spýtali, kedy si prvý raz uvedomil, že je slávny básnik . Victor Hugo sa usmial a povedal :
-Nedávno som sa vracal v noci z divadla . vystúpil som z koča, ale domovníčka hneď neotvárala . Nemal som pri sebe kľúče . V mrazivej noci som zrazu pocítil naliehavé nutkanie … Uľahčil som si pri múre svojho domu . Práve vtedy tadiaľ prechádzal starý robotník s lopatou na pleci . Keď ma uvidel, povedal vyčítavo :
-Ty stará sviňa, nehanbíš sa robiť také niečo práve pred domom Victora Huga ?

                                      ☺  ☺  ☺

   V Skalici bol zeman menom Kardoš . Ten raz povedal slovenskému botanikovi Jozefovi Ľudovítovi Holubymu:
-Oni by byli, pán kaplán, hodný človek, enem keby neboli taký pansláv !
-Ale, pán Kardoš, čo si oni pod tým panslávom predstavujú ? – spýtal sa Holuby .
-No, to sú tací,kerí chcú mít slovenského kráľa a krajinu chcú Rusom zapredať !

                                      ☺  ☺  ☺

   Nemecký filozof Ernst Heckel sedel na jednej recepcii vedľa kňaza. Keď si kňaz vybral cigaru, vedec mu podal zapálenú zápalku, ktorá však v rukých pátra zhasla .
-Pozrite sa, svetlo pohaslo ! – zažartoval kňaz.
-To nie je nič divného, – poznamenal Heckel, – v rukách cirkevných sa to stáva dosť často !

                                      ☺  ☺  ☺

   Nórsky spisovateľ Knut Hamsun  v začiatkoch svojej tvorby priniesol do redakcie článok.
-Je to celkom dobré, – pochválil ho redaktor, – ale píšete trochu neprístupne. Musíte písať tak, aby tomu rozumel každý hlupák.
-Ja to pokojne prerobím, – povedal Hamsun, – ktorú pasáž ste nepochopili ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Vynikajúci jazykovedec Bohuslav  Havránek  mal o rôzne aspekty lingvistiky záujem už na gymnáziu, z čoho mal veľkú radosť jeho učiteľ materinského jazyka. Raz vyvolal kvartána Havránka a v dobrej nálade ho vyzval:
-Čo podľa vás, mladý priateľu, znamená slovo nápadník ?
-Nejaký príklad ?
-Nápadník, – potlačil úsmev mládenec, – to je človek, ktorý niekoho alebo niečo napáda.
-Napríklad napáda majetok bohatého človeka.
-Akým spôsobom ?
-Tak, že usiluje o ruku jeho slečny dcéry.
-Vedeli by ste mi to slovo ešte bezprostrednejšie vysvetliť ?
-Nazval by som tak svoj zápisník, do ktorého si zapisujem dobré nápady !

                                      ☺  ☺  ☺

   Nemeckému fyziológovi Hermanovi Ludwigovi Helmholtzovi  udelili za jeho vedeckú činnosť veľa čestných vyznamenaní . Zvolili ho aj za vicekancelára kapituly rádu Pour la Mérite . Ako svedomitý muž, šiel Helmholtz navštíviť kancelára kapituly grófa Manzela, aby sa ho opýtal, aké povinnosti vyplývajú z jeho funkcie .
-Môžem vám zopakovať iba to, čo mi svojho času povedali, keď som sa stal vicekancelárom ja, – odpovedal Manzel, – vašou povinnosťou bude čakať, kým zomrie kancelár, aby ste mohli zaujať jeho miesto .

                                      ☺  ☺  ☺

   Jedného dňa sedel český herec Hugo Haas v spoločenskom klube a driemal, napriek tomu, že nebolo ešte ani deväť hodín večer.  Jeden z priateľov ho zobudil a spýtal sa, prečo nejde domov, keď ho spánok tak premáha.
-Ja nemôžem ísť domov, – vysvetľoval Haas, –  keby som prišiel domov tak zavčasu, domáca pani by sa vydesila, že sa mi niečo stalo, že som snáď ochorel !

                                      ☺  ☺  ☺

   -Moje meno, – povedal Alfréd Hitchcock, – je spojené s fantastickou hrôzou. Keby som bol napísal Rómea a Júliu ja, tak obaja ožijú a začnú spievať v televízii !

                                      ☺  ☺  ☺

   Jaroslav  Hašek v čase svojich začiatkov nemal veľký majetok. Raz si hľadal podnájom a domácej povedal, že zostane.
-A kedy sa presťahujete ? – spýtala sa ho.
-Ja to nechám na prievan, – odvetil spisovateľ a vybral z taška kalamár, pero a niekoľko árkov papiera.
A bol presťahovaný…

                                     ☺  ☺  ☺

   Ernest Hemingway si raz prisadol na brehu rieky k jednému rybárovi a presedel s ním asi päť hodín bez toho, že by sa čo len jedna ryba chytila.
-Namiesto toho, aby ste sa iba pozerali, mali ste aj vy skúsiť šťastie, – vyčítal mu rybár.
-Ale kdeže, prosím vás. Veď ja by som na to nemal trpezlivosť !

                                      ☺  ☺  ☺

   Niekdajší anglický veľvyslanec vo Washingtone Lord  Halifax  bol známy svojou pobožnosťou. Raz pozval na večeru svojho sovietskeho kolegu. Pred večerou sa
Angličania pohrúžili do modlitby. Neskôr, pri káve a cigaretách, opýtal sa sovietsky veľvyslanec zbožného lorda :
-Do koľko vlastne rátate pri modlitbe pri stole ?
Halifax pokýval rozvážne hlavou a vysvetlil:
-Do dvadsaťpäť . niektorí rátajú až do päťdesiat, ale to ja už pokladám za pokrytectvo !

                                      ☺  ☺  ☺

   S jedením boli u Hofmanovcov vždy veľké ťažkosti. Svojho času predpísali lekári architektovi Vlastislavovi Hofmanovi redukčnú diétu. Pani Hofmanová mu však musela túto skutočnosť pri každom jedle pripomínať:
-Počúvaj, drahý, nezabúdaj na svoju diétu !
-Daj mi pokoj, – zabručal Vlastislav, – predsa nezomriem od hladu iba preto, aby som sa dožil o pár mizerných rokov viac !

                                      ☺  ☺  ☺

   Händla  pozval na návštevu raz istý anglický lord a z pivnice dal doniesť fľašu
najlepšieho vína .
-No, majstre, nechutí moje víno práve tak vynikajúco, ako vaše oratóriá ? – spýtal sa lord.
-Samozrejme, – prikývol Händl, ale k mojim oratóriám patrí aj zbor !

                                      ☺  ☺  ☺

   Jeden z protivníkov slávneho nemeckého filozofa  Hegla  raz v jeho spoločnosti vyhlásil, že filozofia nepotrebuje dialektiku . Logika vraj so  svojimi jednoduchými vývodmi úplne stačí, aby sa poznala podstata veci .
-Ach, áno, – vraví Hegel, – vyvodzujete teda z dôvodu, že osol aj vy máte uši, že ste teda osol ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď sa raz vo voľnej chvíli prechádzal Miroslav Horníček, vytrhol ho zo zamyslenia príjemným hlasom prednesený pozdrav. Horníček sa zastavil a so záujmom sa prezeral muža, ktorý ho pozdravil .
-Som vám povedomý, však ? – ozval sa muž. – Je to tým, že nevynechám ani jeden televízny program, v ktorom účinkujete, majstre !
Horníček bleskove pochopil žart a povedal :
-Áno, áno ! Už si spomínam . Sedíte pred obrazovkou v tých nových žltých kreslách spolu s manželkou, ktorá je mimochodom veľmi príjemná !“
Potom sa obidvaja rozosmiali a Horníček získal nového priateľa .

                                      ☺  ☺  ☺

   Ljuby Hermanovej sa raz opýtalo novinári, kedy je podľa jej názoru najvhodnejší čas pre ženu, aby sa vydala. Hermanová okamžite odpovedala :
-Najvhodnejší čas pre výdaj je pre každú dámu ten deň, v ktorom ju niekto požiada o ruku !

                                      ☺  ☺  ☺

   Šéf opery Národného divadla Karel Hugo Hilar sa raz po prestávke stretol v úzkej chodbe divadelného podzemia s mužom, ktorý sa chcel popri ňom prešmyknúť .
-Kto ste ? – zastavil ho Hilar .
-Prosím, volám sa Skŕivan .
-Aký Skřivan ?
-Prosím, z opery .
-Z akej opery ?
-Z Národného divadla .
-Ste ženatý ?
-A zápalky máte ?
-Nemám, prosím .
-Tak prečo ma zdržujete ?

                                      ☺  ☺  ☺

   -Tak dlho sa chodí s džbánom pre vodu, – hovoril vraj Jaroslav  Hašek , – až sa raz  ide pre pivo !

                                      ☺  ☺  ☺

   Nemeckého dramatika a básnika, nositeľa Nobelovej ceny Gerharda Hauptmanna  prepadla raz vášnivá zberateľka autogramov a pýtala si hneď tri . Polichotený majster sa spýtal, pre koho chce tie ďalšie podpisy .
-Tiež pre seba, – priznala radostne dievčina, – vy vari neviete, že za troch Hauptmannov dostanem jedného Lehára ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Skladateľovi  Haydnovi  sa chcel zalíškať akýsi maliar a vyhlásil, že si ho cení  viac ako Mozarta .
-Milý pane, – odpovedal mu Haydn, – čo by ste povedali človeku, ktorý by vás ubezpečoval,  že si vás cení viac ako Raffaela ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď sa raz opýtali Írskeho fyziológa Dana Hallereya,  čo si myslí o budúcnosti našej zeme, odpovedal :
-Asi o milión rokov bude náš svet obývaný bytosťami, ktoré rozhodne odmietnu teóriu, že pochádzajú z človeka !

                                      ☺  ☺  ☺

   Britský biológ a spisovateľ Julian  Huxley  bol prvým riaditeľom UNESCO pri OSN v rokoch 1946 – 1960 , rozprával príhodu z jeho pobytu v USA . Na jednom večierku bol Huxley predstavený niekoľkým Američanom slovami :
-Julian Huxley z UNESCO .
-Ach, áno, viem, – ozval sa jeden z nich, – je to tá malá pekná zem zo starého kontinentu !

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď vyšli  Hugovi  Bedári, ktosi so spisovateľových dôverných priateľov vyhlásil,   že je to kniha, ktorá autorovi zaručí nesmrteľnosť .
-Mýlite sa, môj drahý, – povedal na to Hugo. – Nesmrteľným sa budem cítiť až vtedy,  keď ma začnú ničiť a neuznávať !

                                      ☺  ☺  ☺

   Známeho nemeckého matematika Davida Hilberta  sa v spoločnosti opýtali, čo robí jeden z jeho bývalých žiakov.
-Ach, ten ? – spomenul si veľký učenec. – Ten sa stal básnikom. Pre matematiku mal príliš málo fantázie !

                                      ☺  ☺  ☺

   Heine  povedal raz básnikovi Hartmannovi, ktorý mal u mondénnych dám veľké úspechy :
-Drahý Hartmann, dnes ma navštívila jedna dáma . Jediná dáma, ktorú vy nepoznáte .
-Ktorá to bola ?
-Múza, milý môj … !

                                      ☺  ☺  ☺

   Jaroslav Hašek rád rozprával v spoločnosti zaujímavé príhody zo svojho života . keď dokončil, niektorý z poslucháčov povedal:
-Vy ste toho veľa zažili ! Škoda, že si nepíšete denník…
-To nemôžem, – vysvetľoval Hašek, – všetky moje príhody som zažil v noci a to by sa ten zápisník musel volať inakšie !

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď si raz básnik Josef Hora ,  trojnásobný nositeľ štátnej ceny, kupoval na ulici noviny, zistil, že nemá pri sebe ani korunu .
-Nemám pri sebe peniaze, – povedal previnilo kamelotovi .
Ten ho však veľmi dobre poznal a ochotne mu noviny ponúkol :
-Len si ich vezmite, pán spisovateľ, veď mi ich zaplatíte zajtra .
Hora zaváhal :
-A čo ak do zajtra zomriem ?
-To nič, – aj tak to nebude veľká škoda, – mávol rukou kamelot, – inak veľmi milý chlapec .

                                         ☺  ☺  ☺

   Nemecký skladateľ Friedrich Händel bol veľmi tučný. Veľmi rád si dobre zajedol a vypil. Raz vstúpil do hostinca a rozkázal obed pre troch. Keď už čakal pridlho, zvolal:
-Čo je s tým obedom ?
-Čakáme, až bude spoločnosť pokope, – odvetil hlavný.
-Prineste obed hneď ! Tá spoločnosť som ja…

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď sa  Hemingway  dozvedel, že bol za svoje dielo „Starec a more“ navrhnutý na Nobelovu cenu, povedal svojmu priateľovi :
-Napísal som román „Za riekou v tieni stromov“ a kritika ho priam strhala . Vtedy som si predsavzal, že nenapíšem v živote už ani riadok . Dlho som to tak vydržal, bieda ma však donútila zmeniť svoje rozhodnutie . Napísal som novelu „Starec a more“ a hľa, peniaze sa mi len tak sypali . Odvtedy viem, že pre spisovateľa je najlepšie, ak nemá nikdy žiadne peniaze .

                                      ☺  ☺  ☺

   Raz sedel  Heine  za písacím stolom a pracoval . Vtedy vstúpil do miestnosti  muž s balíkom v ruke :
-Toto vám posiela váš priateľ, pán Meyer .
Heine roztrhol papier na balíku, ale pod ním bol opäť jeden papier a pod ním ešte jeden ďalší . Jednostaj trhal papier za papierom . Trvalo niekoľko minút, kým Heine držal v ruke akýsi malý lístoček . Na lístku boli slová : „So srdečným pozdravom zostáva – Tvoj Meyer“ .
O niekoľko dní dostal pán Meyer balík . Bo taký ťažký, že ho sám nemohol z pošty odniesť . musel poprosiť poštového úradníka, aby mu pomohol odniesť balík domov . Doma otváral balík s veľkou zvedavosťou . Prekvapene hľadel na kameň, na ktorom ležal malý  lístok . Na lístku bolo napísané : „Milý Meyer ! Tento kameň  mi padol zo srdca potom, čo som dostal Tvoj lístok . Posielam Ti ho preto na večnú pamiatku na mňa a na moju lásku k Tebe – Tvoj Heine“.

                                      ☺  ☺  ☺

   Jaroslav Hašek  mal svojho času takmer v každom čísle „Národných listov“ nejaký príspevok . Pokladník v redakcii už bol na Haška napálený, že za ním tak často chodil a dohováral mu :
-To je stále len Hašek a Hašek, ako keby ani iné meno neexistovalo . Tak poďte sem
a podpíšte mi to !
Hašek prevzal peniaze, doklad podpísal a s pozdravom „moja úcta“ opustil kanceláriu. Vtom však pokladník skríkol :
-Ale pán Hašek, čo ste mi to napísali, veď vy sa voláte Hašek a nie Procházka !
-Počúvajte, vy byrokrat akýsi, pred chvíľou ste tu šomrali, že je to stále len Hašek a Hašek . A keď som iba kvôli vám krvopotne vymyslel iné meno, tak sa vám to zasa nepáči. Vám úradníkom aby čert rozumel ! Zbohom ! – rozlúčil sa Hašek a tresol dverami.

                                      ☺  ☺  ☺

   Na  jednom večierku sa umelci rozprávali o tom, ako môže umelecké dielo pôsobiť
na duševný či telesný stav človeka .
-Keď čítam Kiplingove poviedky z džungle, – rozprával jeden z prítomných, – nemôžem sa ubrániť pocitu, že mi po celom byte poletujú moskyty .
-Ja zase pri počúvaní Chopinovej hudby, – pridal sa ďalší z umelcov, – mám po celom tele husiu kožu a vyráža mi studený pot na čelo .
-To nič nie je, – ozval sa tretí . – Ja som si minule kúpil obraz nášho maliara Karla Holana ,  na ktorom bola vyobrazená zimná krajina tak verne, že je teraz celá naša rodina prechladnutá…

                                      ☺  ☺  ☺

   Významný nemecký fyzik Werner Karl Heisenberg, jeden z tvorcov kvantovej mechaniky, pracoval rád vo svojej záhrade. Tam ho pri vedeckej práci videla mladá dievčina, dcéra majiteľa domu.
-Čože robíte, pán profesor ? – opýtala sa a obzerala nahromadené knihy okolo.
-Stále študujem fyziku, milá slečna, – odpovedal potešený Heisenberg.
-Nehovorte, – podivila sa slečna, – Vo vašom veku ? My sme to v škole prebrali za necelé dva roky !

                                      ☺  ☺  ☺

   Keď Fred Home, americký poslanec Snemovne reprezentantov mal  prvý raz letieť lietadlom typu Phantom, poučili ho, ako sa treba v prípade katastrofy katapultovať.
-A čo sa stane, keď katapultovanie zlyhá ?
-V tom prípade sa budú vo vašom obvode konať doplňovacie voľby, – odvetil inštruktor.

                                      ☺  ☺  ☺

   Heinrich Heine nerád čítaval básne svojich súčasníkov. Jeden z nich ho však tak prenasledoval, že sa nakoniec predsa len pustil do čítania. V duchu už uvažoval, ako sa mu „odvďačiť“. Zvedavý priateľ ho v krátkom čase navštívil.
-Tak čo hovoríš na moje básne ? – opýtal sa Heineho.
-Priateľu, – odpovedal Heinrich pokojne, – keď som čítal tvoje básne, zaspal som. Snívalo sa mi, že čítam tvoje básne, strašne som sa nudil, a to ma zobudilo!

                                      ☺  ☺  ☺

   Ťažko chorého Heinricha  Heineho krátko pred smrťou navštívil priateľ práve vtedy, keď ho opatrovníčky prenášali do druhej postele.
Priateľ sa spýtal :
-Ako sa ti darí, priateľ môj ?
-Veľmi dobre, – odpovedal s úsmevom nešťastný básnik. – veľmi dobre. Ako vidíš, ženy ma
ešte stále nosia a rukách…

                                      ☺  ☺  ☺

   -Keď ma moja matka nosila pod srdcom, čítavala krásnu poéziu, a preto som sa ja stal básnikom, – rozprával svojho času Heinrich  Heine svojim priateľom.
-Keď bola matka môjho strýka v požehnanom stave, čítala často príbehy zbojníka Cautucha a preto sa nemožno diviť, že to jej syn dotiahol na riaditeľa banky ? – doložil druhý.

                                      ☺  ☺  ☺

  Victora Huga sa na jednej besede opýtali poslucháči:
-Majstre, čo je pre úspech najdôležitejšie ? Talent, usilovnosť a či rozum ?
-Ak jazdíte na trojkolke, – spýtal sa Hugo namiesto odpovede, – môžete mi povedať, ktoré koliesko je najdôležitejšie ?

                                      ☺  ☺  ☺

   Známa filmová herečka Audrey  Hepburnová  rozprávala svojej priateľke, že zrušila zásnuby s istým lekárom, pretože bol veľmi skúpy.
-Hádom len nechcel, aby si mu vrátila všetky dary, ktoré si od neho dostala ? – spýtala sa priateľka.
-Nielen to, ale poslal mi aj účet za tridsať vizít, za ktoré zrazu považoval moje návštevy u neho !

                                       ☺  ☺  ☺