Anekdoty „K“

 

Kvety abecedy

                       

Slávny nemecký lekár a bakteriológ Róbert Koch viedol v Berlíne inštitút pre infekčné choroby . Raz sa na skúške opýtal študenta :
-Povedzte, čo by ste robili, keby vám tak priviedli koňa so zlomenou kľúčnou kosťou ?
Študent začal vyratúvať rad procedúr, ktoré by použil pre vyliečenie ohrozeného koňa . Koch sa usmial a  povedal :
-Ja by som zas v takom prípade okamžite zavolal prírodovedecké múzeum a pokúsil by som sa mu toho koňa predať . Bol by to totiž prvý kôň na svete, čo má aj kľúčnu kosť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Maliarovi Ludvikovi Kubovi blahoželali k 75. narodeninám. Jeden z gratulantov predniesol obvyklé želanie, aby sa majster dožil sto rokov.
-Ale priatelia, – ohradil sa Kuba, – prečo obmedzovať Pána Boha ?
Gratulant preto rýchlo vysypal, aby sa dožil stopäťdesiat rokov. Na to sa maliar usmial a poznamenal :
-To sa vám dobre rozdáva, keď nedávate zo svojho !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický kráľ  Karol II. sa často prechádzal po Londýne bez ochranného sprievodu,  čo mu často vyčítal knieža z Yorku. kráľ ho uspokojil :
-Nemyslí, že by mi hrozilo nejaké nebezpečenstvo, nik v Anglicku  nechce, aby som zomrel, každý predsa vie, že po mne by ste nastúpili na trón vy !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Český spisovateľ Karel Konrád vyplňoval dotazník ako podklad pre zostavenie adresára autorov. Správne vyplnil rubriky pre meno občianske aj literárne pseudonymy a bezradne sa zamyslel až pri riadku „meno dievčenské“. Potom tam však po dlhšom uvažovaní napísal :
-Ktoré ? Ja mám deväť dievčat !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Jozef  Kainar bol nielen významným básnikom, ale aj všetkými mladými uznávaný pesničkár. Bol tiež výborným spoločníkom a k vtipnému odhadu situácie nemusel chodiť ďaleko. Raz sedel v klube so svojim priateľom Norbertom Frýdom. Ten sa mu priznal :
-Vieš, že som za reedíciu románu Krabica živých dostal tri tisíc ?
Jozef Kainar sa ho hneď s účasťou spýtal :
-Tú pokutu si zaplatil alebo si to odsedel ?

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Americká firma Aerojet dávala svojim raketám mená podľa vojenských hodností: kaprál, čatár, poručík a pod. Generál Burns sa raz zo žartu opýtal Henricha Karmana,  jedného zo zakladateľov fabriky, až k akej šarži chcú v pomenovaní rakety dôjsť. Karman ihneď povedal:
-Samozrejme, že nie ďalej ako po plukovníka. Vyššie šarže už nie sú  produktívne !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Stretol Hořejší  Konráda a opýtal sa ho začudovane :
-Ako je to možné, že si napísal román o vojne „Rozchod“ a pritom si nevojak ?!
-No dovoľ ! A bol vari Dante v pekle ? – urazil sa Konrád .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Poľský vedec  Krupinski  mal mať prednášku na vedeckej rade banského inštitútu pri Sovietskej akadémii vied. predseda sa opýtal hosťa, koľko času na prednášku potrebuje. Krupinski odpovedal :
-Vedecký referát musí byť ako ženské šaty. Taký dlhý, aby bo slušný, a taký krátky, aby bol zaujímavý !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Spisovateľ  Klabound spával často s okuliarmi na očiach. keď sa ho priatelia pýtali, prečo si aspoň pri spánku neodkladá okuliare, odpovedal :
-Som taký krátkozraký, že by som ani v spánku nerozoznal tváre všetkých tých, o ktorých sa mi sníva !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický hudobný skladateľ Kelly sa často sťažoval, že nežije v najlepších podmienkach. Spoločnosť vraj jeho talent mizerne oceňuje. preto raz pri jednej príležitosti vyhlásil, že začne obchodovať s vínom.
-Vynikajúci nápad, – poznamenal ironicky jeho kolega . – Navrhujem, aby ste na svoju firemnú tabuľu napísali : „Kelly – obchodník s hudbou a vínový komponista“ .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Pred prvou svetovou vojnou sa raz bavil ministerský predseda von Körber so známym členom dvorného divadla.
-Excelencia, – povedal herec, – dovoľte mi malú poznámku. My dvaja hráme hlavné úlohy v Rakúsku.
-Len s tým rozdielom, – odpovedal ministerský predseda, – že ja nemôžem žiadať taký plat, aký by som chcel mať !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Dánsky kráľ  Kristián  mal vo zvyku pri návštevách vidieka rozdávať starostom cigary. Raz mu obdarovaný predstaviteľ obce poďakoval chvejúcim sa hlasom:
-Ďakujem, Vaša Výsosť, to je najvzácnejšia cigara, akú som kedy dostal. Budem ju fajčiť celý život !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Stretla raz spisovateľka Mária Majerová Karla Konráda  a radila mu, aby od nového roka začal nový život. Potom dodala :
-A zariaď si tiež poriadnu spisovateľskú pracovňu, ako sa patrí !
-Prosím ťa, čo by som ja v nej potreboval ? Akurát stôl, poličku a klinec.
-Chápem, stôl na písanie, poličku a odkladanie rukopisov a klinec na obesenie, keď si prečítaš, čo si napísal, – zažartovala.
-Mýliš sa, moja priateľka, ja to mám zase premyslené tak, že stôl budem potrebovať na písanie, poličku na fľaše a klinec na zavesenie vývrtky !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Egon Ervín  Kisch  mal jedného, vyše päťdesiatročného priateľa, ktorý sa oženil s osemnásťročnou dievčinou. Priateľ povedal po svadbe Kischovi:
-Ja viem, že takéto manželstvo je hotovou samovraždou…
-Áno, rozumiem ti, ty sa chceš radšej dať zabiť lesklou dýkou ako hrdzavou vidličkou, – prisvedčil Kisch.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy komik Danny Kaye povedal:
-Jestvujú iba dva druhy nešťastia na svete: nešťastie, ktoré postihne nás, a šťastie, ktoré majú naši blížni !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Emerich  Kálmán bol raz na premiére operety začínajúceho skladateľa a zistil, že väčšina melódií mu pripomína jeho vlastnú hudbu. Cez prestávku vošiel do Kálmánovej lóže autor, aby sa opýtal, ako sa mu opereta páči.
-Drahý kolega, – odvetil Kálmán, -kritiku svojich diel prenechávam tým ostatným !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Šéfredaktor si dal zavolať Egona Ervína Kischa a prikázal mu:
-Choďte do mestečka N, konajú sa tam doplňovacie voľby. V pokladni si vyzdvihnite pätnásť zlatých !
-Pätnásť zlatých ? – opýtal sa zdesene Kisch.
-Neodvrávajte, mladý človek sa musí vedieť uskromniť !
Večer prišla do redakcie správa:
-Dnešné doplňovacie voľby sa vyznačovali zvláštnymi incidentmi a k všeobecnému prekvapeniu dopadli… Tu záloha končí. Kisch.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď slávil Eduard Kohout svojich osemdesiatpäť rokov, blahoželal mu tiež Miroslav Horníček:
-Majstre, ako to robíte, že ste vo vašom veku ešte taký svieži ? Čo má človek robiť, aby sa takéhoto veku dožil ?
-Viete, – odpovedal náš známy herec, – ja ozaj poznám taký prostriedok, ale ten sa žiadnemu mladému nepáči. Jediným prostriedkom k dožitiu vysokého veku je pokojné starnutie !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

-Vysvetlite mi, prečo učených ľudí často vidieť u bohatých, ale bohatých u učených nevidieť ? – opýtal sa raz bohatý bankár významného nemeckého filozofa Kanta
-To je jednoduché, – odpovedal Kant, – učený človek pozná hodnotu bohatstva veľmi dobre, kým bohatý hodnotu učenosti zriedka !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Vedec von Karmann prednášal v prvej svetovej vojne nemeckým letcom  aerodynamiku. Tí sa mu chceli odvďačiť a rozhodli sa, že ho naučia lietať.  Ten však hneď po prvom lete tvrdo pristal v zemiakovom poli. keď vyšiel aj s pilotom na cestu, čakal ho policajt. Hneď spustil:
-Čo si to dovoľujete, chodiť po osiatom poli ?!
-Prepáčte, ale rozsypalo sa mi lietadlo.
-To ma nezaujíma, zaplatíte pokutu !
-A prečo nežiadate pokutu aj odo mňa ? – zamiešal sa do rozhovoru pilot.
-To je niečo iného, – odvetil policajt, – vy ste v uniforme, za vás zodpovedá štát !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Na jednej recepcii predstavil Sergej  Koroljov,  hlavný konštruktér sovietskych kozmických lodí,  Alexeja Isájeva týmito slovami :
-A toto je náš Isájev, ten, ktorý celú našu prácu brzdí !
-Alexej Isájev bol totiž zodpovedný za konštrukciu brzdiacich raketových motorov.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

V Londýne za starých čias nesmeli ženy na scénu. ženské úloha hrali muži. Kráľ  Karol II.  bol raz netrpezlivý, že sa nezačína predstavenie. Riaditeľ sa prišiel ospravedlniť. Povedal :
-Veličenstvo, prepáčte, ale kráľovná ešte nie je oholená !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Veľmi domýšľavý reportér, ktorého matka sa volala Strindbergová a po sobáši Wedekindová, sa raz v berlínskej kaviarni predstavil namyslene :
-Strindberg –Wedekind.
E. E. Kisch sa  na okamih zamračil, ale hneď sa hlasno rozosmial. Potom sa tým istým obradným spôsobom predstavil :
-Schiller – Goethe !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Českého herca Otomara  Korbelářa pozvali do spoločnosti priateľov umenia a ocitol sa tvárou v tvár neznámemu pánovi :
-Dúfam, že sa nemusím predstavovať ? – spýtal sa herec.
-Samozrejme, že nie, – líška sa pán, – vás predsa každý pozná. Ste vynikajúci herec Jindřich Plachta.
-Nie ! – zamrmlal Korbelář. – Ja som Dana Medřická !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Redaktor Veselých novín Valérko Kubány sa vracal do Ružomberka a stretol Andreja Hlinku, ako sa vybral loviť ryby. Obaja sa dobre poznali. Pretože Valérko Kubány si na stránkach Veselých novín často uťahoval z Andreja Hlinku.
-Tak čo, pán redaktor, čo zasa napíšete o mne do vašich noviniek ?
-Ešte neviem, pán farár, – odpovedal redaktor, – ale možno to urobím aj takto : náš kresliar  vás nakreslí, ako stojíte na brehu riečka s udicou v ruke a ja pod obrázok  doplním : „Páter Hlinka zasa loví v kalných vodách“.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Francúzsky kráľ  Karol I.  povedal raz svojmu dvornému bláznovi :
-Čo keby sme si zamenili úlohy ?
Vtipný muž mlčal.
-Tak čo, – naliehal kráľ, – ta sa hanbíš byť vladárom ?
-To nie, ale hanbil by som sa za takého dvorného blázna !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Ruská cárovná  Katarína Veľká si dala predvolať speváčku Gabrielu, ktorá hosťovala v Petrohrade a požiadala ju, aby vystúpila na cárskom dvore. Speváčka súhlasila, ale žiadala za vystúpenie sedem tisíc rubľov.
-Och, veď toľko dostávajú moji generáli, – povedala prekvapená Katarína.
-Tak teda nechajte spievať svojich generálov ! – odvetila chladnokrvne speváčka.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slovenský spisovateľ Janko  Kalinčiak bol ako chlapec malej postavy a chorľavý, ale pritom sa s chlapcami veľmi rád bíjaval, hoci vedel, že ho premôžu. Raz prišiel domov skrvavený a keď sa ho otec vypytoval, kto ho tak doriadil, odpovedal :
-Bil som sa !
-S kým ?
-S pastierikom !
-No počkaj, však ja mu dám !
-Ej,  nie, však ja som mu tiež do hlavy skalu hodil !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Immanuel  Kant  bol veľmi roztržitý. Raz v jeho prítomnosti nariekala istá vdova nad stratou svojho manžela . Kant ju veľmi ľutoval, ale odrazu z roztržitosti riekol :
-Milá pani, a to ste mali iba toho jedného ?

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Básnik Ivan Krasko sedel raz pod viechou v spoločnosti starých pánov. Hovorilo sa o smrti a umieraní. Jeden z prítomných nevedel utajiť strach a spýtal sa Krasku, či sa nebojí smrti.
-Ale choďte, – odvetil básnik, – toľko miliónov ľudí už zomrelo, a nič sa im nestalo !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Švédsky zápalkový kráľ  Krüger  stretol predavača zápaliek.
-Vážený pane, zľutujte sa nado mnou a kúpte si zápalky !
-No, dajte mi škatuľku, – odvetil Krüger, – veď aj sa tými zápalkami živím.
Predavač sa ne neho pozrel a s ľútosťou mu povedal :
-Och, ty chudák, ani ty si to v živote nikam nedotiahol ?!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Immanuela  Kanta raz pozvali na sobáš za svedka. Ženích mal sedemdesiatpäť rokov a nevesta dvadsať. po slávnostnom prípitku sa niekto opýtal Kanta :
-Povedzte, pán profesor, môže sa táto dvojica nádejať, že bude mať rodinu ?
Kant si prezrel fešnú mladú nevestu a povedal :
-Nádejať ani nie, skôr obávať sa !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

-To sú mi novoty ! – posťažoval sa akademik Bohumil  Kvasil,  keď mal  po prvý raz použiť označenie hmotnosti namiesto váhy.
-Teraz, keď budem chcieť pochváliť prednášajúceho za fundovaný prejav, tak mm hovoriť, že slová váženého kolegu majú veľkú hmotnosť ?!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Rudyard Kipling bol raz svedkom toho, ako anglický misionár presviedčal domorodcov, aby prijali jeho vieru. jeden z nich tvrdošijne odmietal. Kipling si na neho počkal a spýtal sa:
-Ty naozaj nechceš po smrti prísť do raja ?
Domorodec dlho premýšľal a nakoniec povedal :
-Myslím si, že raj nie je natoľko krásny ako o tom rozprával misionár. Keby tomu tak naozaj bolo, bol by už dávno anglickou kolóniou !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Básnik Janko Kráľ, rodák z Mikuláša, išiel raz zo salaša domov. Cestou prechádzal popri zemianskom kaštieli. Zeman stál vo dverách. Janko išiel zamyslený.. Zeman bol naučený, aby sa mu každý klaňal a Janko sa ani nepozdravil. I zakričí za ním nahnevaný zeman :
-Kto si, že sa nepozdravíš ? Či nevidíš, že som zeman ?
-A ja som Kráľ, – povedal Janko a kráčal ďalej.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Významný ruský básnik a rozprávač bájok Krylov  bol aj úspešným dramatikom. Raz sa ho v moskovskom klube spýtal jeden z prítomných :
-Prečo, Ivan Andrejevič, nejdete nikdy na premiéru komédie, ktorú napísal niekto iný ?
-Z celkom jednoduchej príčiny, – usmial sa Krylov, – je mi totiž veľmi trápne, keď dielo niektorého z mojich kolegov prepadne.
-A keď má úspech ? – vyzvedali ďalej.
-No…  to mi je ešte trápnejšie !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávneho lekára profesora Róberta Kocha pozval raz na odľahlú samotu k pôrodu. Keďže tam nebolo iné osvetlenie, iba petrolejová lampa, musel ju držať manžel rodičky sám, pretože v dome iná žena nebola. Narodil sa jeden chlapec a vzápätí druhý. Zrazu sa muž s lampou uchýlil do vzdialenejšieho kúta izby a lampu zakryl.
-Čo to robíte, človeče. Rýchlo mi posvieťte, myslím, že prichádza ešte jedno dieťa !
Zúfalý otec pozrel na už narodené deti a skríkol :
-Nikde nepôjdem, pán doktor, to už stačí ! To prekliate svetlo tie decká hádam priťahuje !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Sedela raz spoločnosť spisovateľov a umelcov v kúpeľoch Štós a rozprávala sa o všetkom možnom. Nato sa zdvihol Ivan Olbracht, že už musí ísť pracovať,  pričom si povzdychol :
-Veru tak, bez práce nie sú koláče !
-Nato sa ozval radostne Karel Konrád:
-To mám ale šťastie, môžem si ešte pokojne posedieť, múčne jedlá totiž nemám vôbec rád !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Grafikovi Karlovi Vlkovi blahoželal k šesťdesiatinám osemdesiatročný maliar a spisovateľ Ludvík Kuba :
-Osemdesiatnik želá šesťdesiatnikovi, aby sa tiež dožil v plnom zdraví osemdesiatky. Ale ja by som sa toho rád dožil !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávny nemecký filozof Immanuel Kant bol známy držgroš. Raz pozval svojho priateľa do vinárne na pohárik. Keď odchádzali, zastavil sa priateľ  u čašníka, aby mu pochválil víno, ktoré s Kantom vypili.
-A to ste ešte nepili víno, ktoré pije pán profesor, keď príde k nám sám !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

V roku 1900 bol Andrej Kmeť s viacerými kolegami na Sitne. V pavilóne bola hosťovská kniha, ktoré bola preplnená poznámkami na „panslávov“, ktorí tam boli psami nazývaní. Keď sa aj s kolegami do knihy zapísal, urobil tam poznámku na tieto surovosti :
-Bojte sa panslávov !
Pre toto  napadli štiavnické noviny Kmeťa a jeho kolegov a vyzvali ministra, aby ich súdil za zradu vlasti !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Immanuela Kanta  sa raz opýtali, či sa niekedy ožení.
-Nie, – odpovedal filozof stručne.
-A prečo nie ?
-Spôsobilo by mi to iba starosti !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď dánsky kráľ  Kristián otváral nový prístav v Odensee, na pobreží stál celý zástup ľudí, ktorí ho búrlivo pozdravovali. Kráľ sa opýtal starostu, kde zohnal také veľké množstvo detí. Ten mu povedal:
-Vaše Veličenstvo, na tento deň sme sa v Odensee už veľa rokov pripravovali !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Majster Ludvík Kuba rád dával maliarske hádanky:
-Čo je ťažšie namaľovať, hlavu alebo škatuľku ?
-Samozrejme, hlavu, – odpovedali mu.
-Kdeže hlavu, – usmial sa majster. – Škatuľku ! Keď dobre namaľujete hlavu, môže byť z obrazu vidieť, že je prázdna, ale u škatuľky nie !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Majstra reportáží Egona Ervína Kischa sa raz kolegovia spýtali:
-Čo myslíte o politických reportéroch v Amerike ?
-Medzi nimi sú dve skupiny, – odvetil Kisch, – jedni píšu viac ako vedia a druhí zasa vedia viac, ako píšu.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Skončili sa posledné zábery filmu „Ulica žien“ v Alžíri, kde nakrútil niekoľko scén E.E.Kisch. Herci sa srdečne rozlúčili a Ervín sa vybral s niekoľkými kolegami do púšte. Herečka Camilia Hornová vystúpila v meste na minaret, aby odchádzajúcim zamávala na posledný pozdrav.
Ubehli roky. Camilia Hornová sa už na cestách s Kischom nestretla. Až istého dňa prišiel Kisch do Hollywoodu a prizeral sa na nakrúcanie akéhosi orientálneho filmu. A ako zázrakom zasa stála Camilia Hornová na minarete, kam ju podľa scenára uniesol z háremu muezín. Kisch pod vežou spľasol rukami od údivu:
-Preboha, dievča, ty ešte stále stojíš hore na tom minarete ?

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Nemecký lekár a bakteriológ Róbert Koch nemal rád arogantných ľudí. Raz k nemu do ordinácie prišla neobyčajne namyslená dáma .
-Čo je vám, milá pani ? – spýtal sa Koch.
-Pán profesor, – povedala urazená pacientka, – som zvyknutá na to, že ma všade oslovujú milostivá pani !
-Túto chorobu neviem liečiť, – odvetil Koch a zavolal ďalšieho pacienta.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Nemecká fabrika na výrobu likérov rozoslala známym umelcom výzvu, aby sa zúčastnili súťaže o najkrajší propagačný plagát jej výrobkov. List takéhoto znenia dostal aj známy maliar Fritz Koch:
-Naša firma, – čítal Koch, – má v úmysle vypísať súťaž o najlepší propagačný plagát na naše likéry. Žiadame vás, aby ste sa súťaže zúčastnili dvomi alebo viacerými návrhmi. Najlepší plagát odmeníme päťsto markami. Neodmenené návrhy nebudeme vracať !
Koch poslal pohotovú odpoveď:
-Mám v úmysle vypísať súťaž o najlepší likér v Nemecku. Žiadam vás, aby ste sa súťaže zúčastnili dvomi alebo viacerými fľašami. Najlepší likér bude odmenený piatimi markami. Neodmenené fľaše nebudeme vracať !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Kenský prezident Jomo  Kenyatta bol veľkým nepriateľom minisukní. Na jednom zhromaždení v Nairobi povedal :
-Mladé ženy a dievčatá ! vyzývam vás, stráňte sa tejto módy ! Berte si príklad zo svojich matiek, strážkyň tradícií !
Počas jeho prejavu sa jedna z prítomných krásavíc vyzliekla donaha, pristúpila k ribúne, obrátila sa na prezidenta a pokojne vyhlásila :
-Pán prezident ! Moja matka chodila oblečená takto !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Pri jednej z besied s členkou činohry SND, národnou umelkyňou Máriou Kráľovičovou  prišla reč aj na to, že herečka si svojich partnerov nemôže vyberať  a že jej neraz prichodí objímať sa i s takými, ktorých nemá veľmi rada.
-Môj muž to prežíva so mnou, – povedala Kráľovičová, – a neraz si v takej situácii v duchu hovorí: „Ej, teraz moja Mara trpí, zuby zatína. Ale čo sa dá robiť ? Divák chce vidieť stopercentný výkon, i keď zaplatí dvadsať korún.
Ešte ani nedohovorila, keď sa z pléna ozval hlas príslušníka armády – člena ochotníckeho súboru:
-Vidíte, a my to musíme robiť za dve koruny !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

E. E. Kisch, známy ako „zúrivý reportér“, bol jedným z organizátorov revolučných červených gárd. Vtedy dostal za úlohu obsadiť redakciu arcirakúšáckej viedenskej Neue Freie Presse, ktorej významným členom bol jeho brat Paul. Kisch sa zhostil tejto úlohy s dokonalou vojenskou ráznosťou a takmer bez ťažkostí. Iba keď vtrhol do pracovne svojho brata, aby tam urobil poriadok, na okamih zakolísal vo svoje revolučnej nekompromisnosti. Bolo to vo chvíľke, keď brat Paul, ohromený stretnutím s bratom, výhražne zaprotestoval :
-No počkaj ! Toto sa povie mamičke !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávny rakúsky dirigent Herbert von Karajan  sedel na jednom večierku vedľa známeho boxera .
-My dvaja sme vlastne kolegovia, – povedal von Karajan, – pretože si obaja zarábame umením svojich rúk .
-Boxer sa na neho pozrel a povedal :
-Vy teda musíte byť veľmi dobrý, pretože na tvári nemáte nijakú jazvu …   

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávneho bakteriológa Róberta Kocha navštívil jeho priateľ priamo v laboratóriu. Ukázal mu baňatú nádobu, v ktorej sa varilo niečo čierneho. Spýtal sa:
-To je galococus ?
-Kdeže, – odpovedal Koch.
-Tak streptococus ? – pokračoval priateľ s otázkami, dostal však opäť zápornú odpoveď.
-Tak čo tam, doparoma, máte ?
-Zohrievam si na večeru moravskú klobásu, – vysvetlil vedec.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Profesor Jiří Král prednášal o telesnej výchove a športe. Vždy pritom zdôrazňoval význam správneho a hlbokého dýchania.
-Hlboké dýchanie, – vysvetľoval s veľkým zápalom, – zamedzuje rozličným chorobám, pôsobí zhubne na baktérie, pri hlbokom dýchaní baktérie hynú…
Vtom sa prihlásil jeden zo zdravotných referentov a prerušil ho slovami:
-Rád verím, že máte pravdu, pán profesor, ale ešte nám povedzte, ako tie potvory naučíme zhlboka dýchať ?!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Egon Ervín Kisch nestrácal svoj povestný humor ani v chorobe . Raz ho prišiel navštíviť priateľ a s účasťou sa ho vypytoval, čo mu všetko je . „Zúrivý reportér“, ako ho čitatelia nazývali, stroho odpovedal :
-Morí ma prieduškový kašeľ, komplikovaný chrípkou a dvomi lekármi !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

-Vysvetlite mi, prečo učených ľudí často vidno u bohatých, ale bohatých u učených nevidieť ? – opýtal sa raz bohatý bankár významného filozofa  Kanta .
-To je jednoduché, – odpovedal Kant. – Učený človek pozná hodnotu bohatstva veľmi dobre, kým bohatý hodnotu učenosti iba zriedkavo !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď istý kandidát lekárstva na skúškach „plával“ pri skúškach,  vyhováral sa profesorovi  Kabrhelovi   na vojnové útrapy, ktoré musel prekonať:
-Pán profesor, ja som bol štyri roky na fronte.
-Za nejaký čas už táto doba nestačila k dosiahnutiu zľutovania, bolo potrebné útrapy zvýšiť a tak sa topiaci vyhováral:
-Prosím, pán vrchný zdravotný radca, ja som bol sedem rokov na vojne.
A tak sa stalo, že prišla aj pekná kandidátka ku skúške a nevedela odpovedať. Na čo sa vyhovárala, to dnes nik nevie, ale začala:
-Prosím, pán profesor…
-Viem, viem, prerušil ju Kabrhel, – bilo ste sedem rokov na fronte. Vy si však myslíte, že ja neviem, že vojna trvala iba šesť rokov ?! Máte nedostatočnú !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Traja maliari, František Kobliha,  Cyril Bouda a Mario Sinetti sa vybrali na  študijnú cestu do Talianska . S otvorenými skicármi, ceruzou a uhľom sa snažili ukoristiť čo možno najviac : exotickú krásu morských zálivov, smutnú osamelosť palmových hájov, malebnosť Benátok, poéziu rybárskych osád . keď však pricestovali do Pisy, František Kobliha bol sklamaný . Trikrát obišiel povestnú raritu, šikmú vežu a skonštatoval :
-Prosím vás, to s týmto krámom narobia toľko parády ? Veď je naklonené iba na jednu stranu !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Pavel  Kuzmány  bol ako chlapec s otcom v Ružomberku . Tam sa spýtal otca :
-Čo je to za meno Ružomberok ?
Karol Kuzmány vysvetlil synovi, že je to nemecké  meno pre slovenské mesto a znamená to – ružový vrch .
-A kdeže je ten vrch s tými ružami ? – pýta sa syn .
-Toho vôbec niet a práve preto sa volá Rosenberg .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

V  rybárskej spoločnosti sa vystatoval jeden člen, akého veľkého jesetera chytil .
-Nebudete mi veriť, ale meral až … , – pričom ukázal takú dĺžku, že prebehol celý stôl. Na konci tabule sedel Ivan Andrejevič  Krylov.  Ten hneď vstal a odsunul stoličku, na ktorej sedel .
-Čo sa robí ? – opýtal sa začudovane rybár .
-Nič, nič, – hovoril Krylov, – ja poznám dokonale bájky a preto mi dovoľte, aby som uvoľnil miesto pre vášho jesetera !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Český maliar Ján Kojan navštívil svoje rodné Třeboňsko, aby tu namaľoval niekoľko obrazov . Ako to už býva zvykom, prišiel k nemu zvedavý občan a pozeral  mu do práce .
-Majstre, – ozval sa o chvíľu, – máte na nose farbu .
-A aká je to ? – spýtal sa Kojan .
-Hnedá .
-Tak to nevadí, tej mám ešte dosť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

O Herbertovi  von  Karajanovi  je známe, že jeho priatelia vymysleli veľa vtipov o jeho samoľúbosti . Toto je jeden z nich :
Karajan stál s osobným tajomníkom na brehu mora a po chvíli sa ho spýtal :
-Je tu niekto v okolí ?
-Nie, majstre, – odpovedal tajomník . – Sme tu iba my dvaja .
-Ste si tým celkom istý ? – znovu sa spýtal dirigent.
-Áno, majstre .
Po chvíľke mlčania sa von Karajan rozhliadol, rozpažil ruky a povedal :
-Tak dobre … budem kráčať po vlnách … !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Český kráľ Karel IV. vytýkal jednému mierne unavenému rytierovi svojej družiny:
-Myslím, syn môj, že ste si dopriali viac vína, než bolo treba !
-Oslavovali sme meniny Vašej Výsosti, – bránil sa rytier .
-Čo táraš, veď nie Karola !
-To nie, ale bolo štvrtého…

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Immanuel  Kant  oznámil svojim poslucháčom a predstaveným, že vypracuje a prednesie ešte jednu sériu prednášok o hmlovinách a vzniku Zeme . Dekan sa ho opýtal, koľko času bude a dielo potrebovať . Kant  sa zamyslel a s úsmevom dodal :
-V pondelok začnem so stvorením Zeme a myslím si, že na konci týždňa budem s dielom hotový.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Populárny anglický herec Edmund  Kean  vystupoval so svojim súborom v jednom vidieckom mestečku . Hral úlohu chudobného chlapca a počas vlasteneckého prejavu prišiel za ním starosta mesta, ktorý mu presne podľa scenára povedal :
-Nechaj to tak, Frederik !
-Dovoľte mi pane, aby som to dopovedal !
-Hovorím ti, aby si prestal, – skríkol naňho partner .
Obecenstvu sa chlapcov monológ páčil, mnohí vstali so svojich miest a kričali :
-Nechaj ho byť, starosta a vypadni . A ty hovor pokojne ďalej !
V hľadisku nastal taký rozruch, že obaja herci vypadli so svojich úloh a zachránila ich iba rýchlo stiahnutá opona .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Nemecký literát a novinár  Erich  Kästner žil ako študent v biednych pomeroch. Často sa stávalo, že v pravom slova zmysle hladoval . Raz ho však pozvali do domu jedného boháča . Mladý Kästner premohol svoju nesmelosť sa s chuťou sa pustil do jedla .Ku koncu večera k nemu pristúpila domáca pani a pohŕdavo sa ho spýtala :
-Isto ste už dlhší čas snívali o tom, aby ste sa dostali do lepších spoločenských kruhov, pravda, pán Kästner ?
-Áno, ale aj u vás je celkom príjemne, – odpovedal mladý muž .     

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Sovietski vedci Kapica a  Landau sa bavili na recepcii s poľským vedcom Infeldom. Dostali sa až k hádankám. Kapica začal:
-Psovi uviazali na chvost panvicu . Pes uteká a panvica hlučne udiera o skaly na ceste. Akou rýchlosťou musí pes bežať, aby nebolo počuť hluk panvice ?
Vedci dlho rozmýšľali, ale rozlúštenie nenachádzali. Nakoniec im to Kapica prezradil:
-Pes musí bežať rýchlosťou, rovnajúcou sa nule !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Maďarský humorista a satirik  Frigyes Karinthy urobil veľa radosti svojim známym  a priateľom venovaniami, ktoré písal do svojich kníh . malému Paľkovi Bródymu, ktorého  príhody v škole použil v knihe „Pán profesor, prosím“, venoval túto knihu nasledovne :
-Paľkovi Bródymu na znak jeho úcty ku mne. Karinthy.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Hudobný skladateľ Emerich Kálmán  navštívil svojho času hitlerovský Berlín . Po návrate domov sa ho opytovali priatelia na pomery v hlavnom meste „tisícročnej ríše“ .
-Pomery ? Úžasné ! Tam vám každému lietajú pečené holuby do úst !
-Naozaj ? – čudovali sa .
-Áno, len sa nik neopovážil ústa otvoriť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

O členovi Mestských divadiel pražských Vladimírovi Klemensovi bolo známe, že sa veľmi bojí psov. Robili si z neho posmech a on sa prečo rozhodol, že si zadováži psa čo možno najväčšieho. Sledoval inzeráty, kde sa psy ponúkali, až sa mu zapáčila ponuka jednej pani z Vinohradov. Vybral sa na uvedenú adresu, zazvonil pri bránke vily a zhrozil sa. Z búdy sa vyvalil novofunlandský bernardín, priam psí obor. Keď sa objavila pani domu, Klemens sa opýtal :
-To je vari ten pes, ktorého núkate ?
-Nie, – odpovedala majiteľka, – to je len jeho šteňa !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Jozef  Kainar bol nielen významným básnikom, ale aj vtedajšou mládežou uznávaný pesničkový textár. Bol tiež výborným spoločníkom a k vtipnému odhadu situácie nemusel chodiť ďaleko . Raz sedel v klube Zväzu spisovateľov so svojim priateľom Norbertom Frýdom. Ten sa mu priznal:
-Vieš, že som za reedíciu románu „Krabica živých“ dostal tridsať tisíc ?
Jozef Kainar sa hneď s účasťou opýtal:
-Tú pokutu si zaplatil alebo si ju musíš odsedieť ?

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Sovietsky fyzik Igor Vasilievič Kurčatov,  známy pracovník v problémoch termonukleárnej reakcie, poslednú dobu často chorľavel. Liekom aj lekárom sa vyhýbal, v krajnom prípade bol ochotný odpočinúť si nejaký čas v lone prírody. Keď ho choroba pripútala na lôžko, musel prísne užívať lieky. Aj tu sa snažil oklamať.
-Počúvaj, Igorko, – kárala ho manželka, – nebuď taký tvrdohlavý, veď to sú tie najlepšie lieky, ktoré ti mohol lekár predpísať, užívaj ich !
-Poznám veľa dobrých liekov, – poznamenal Kurčatov, –  len či mi ich predpisujú aj dobrí lekári ?!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Erich Kästner, známy spisovateľ a autor mnohých epigramov, bol raz pozvaný na večierok mladých literátov. Predvádzal sa tam jeden z nich, o ktorom bolo známe, že čerpá príliš často z diel antických autorov. Keď sa po večierku opytovali Kästnera, čo o dielach súdi, konštatoval, že sa cítil ako na špiritistickej seanse. Na udivenú otázku, ako to myslí, odpovedal:
-Nuž tak, každú chvíľu sa tam citoval iný duch !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

 Známy komik Danny Kaye  sa raz vyslovil o nešťastí :
-Jestvujú iba dva druhy nešťastia medzi ľuďmi . Nešťastie, ktoré postihne nás a šťastie, ktoré stretne našich blížnych !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický spisovateľ Rudyard Kipling býval niekoľko dní v newyorskom hoteli. Skôr než odcestoval, povedal majiteľovi hotela, že v takom mizernom podniku ešte v živote nebol. Pri platení potom našiel na účte aj takúto položku:
-Za počúvanie bezočivostí – päť dolárov !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Spisovateľ Gottfried Keller  sa dokázal zaujímavým spôsobom zbavovať koketných žien. Keď sa ho jedna blondínka spýtala, koľko jej háda rokov, odpovedal :
-Tridsaťpäť !
-To ste sa ale pomýlili o desať rokov, majstre ! – ohradila sa madam.
-Nehovorte ! Vy máte v skutočnosti štyridsaťpäť ? To je neuveriteľné !
A bolo po známosti.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Popredný predstaviteľ švajčiarskej kultúry, nemecky píšuci prozaik a lyrik Gottfried Keller nebol práve abstinentom. Raz ho zachvátili také prudké bolesti, že jeho sestra Regula, ktorá mu viedla domácnosť, zavolala lekára. Lekár prišiel, vyšetril pacienta a keď už chcel povedať príčinu prudkých bolestí, skočil mu Keller do reči:
-Je to od jedla, pán doktor ?
Lekár sa usmial.
-Od tekutín !
-Počula si, Regula, to sú tie tvoje večné a strašné polievky !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Spisovateľ Karel Konrád nemal veru ľahký život . Bol napríklad v jednej spoločnosti, kde si k nemu prisadla veľmi kultivovaná dáma s vysokou literárnou erudíciou . Rozvinul sa tento zaujímavý rozhovor :
-Majstre, veľmi rada čítam vaše romány. Najviac sa mi páčil „Zlatý šíp“ .
-To je omyl, milostivá, – stiahol obočie Karel Konrád, – ten román je iste veľmi pekný, sám ho mám rád, nenapísal som ho však ja, ale istý pán Jeseph Conrad !
-Ach, samozrejme, prepáčte, – povedala dáma, – pomýlila som sa, veď vy ste ten, čo kedysi dostal štátnu cenu za „Edisona“ .
-To nie ja, – utieral si spotené čelo Konrád, – to bol síce tiež Konrád,
ale volal sa Edmont !
-Prepáčte, – povedala znalkyňa, – veď ja to viem, len som trochu žartovala, – vy ste predsa autorom tých krásnych teoretických výkladov o marxizme!
To už Karel Konrád nevydržal, pre seba si iba pošepol :
-Beda, to je ešte Kurt, – nahlas však zvolal : „Konrádovci, rozchod !“
Od milej dámy ušiel a od tých čias mal panický strach z dám, ktoré boli literárne vzdelané .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Spisovateľ Erich  Kästner  obedoval raz v istom norimberskom hoteli. Objednal si tam pečené kurča, ktoré bolo na jedálnom lístku ponúkané pod honosným názvom „Mladé, jemné, špeciálne pečené bruselské kurča“. Kurča však nemalo žiadnu chuť.
-Úbohé kurča, – povedal Kästner, – ono určite muselo prekonať tú dlhú cestu k vám pešo !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Herca Vasilija Ivanoviča Kačalova  sa opýtal mladší spolupracovník v opere, čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný . Kačalov odpovedal :
Musí mať zaujímavé roly, pocty, úspechy …
A to je všetko ?
Veru nie, to všetko však nesmie mať jeho najlepší priateľ !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Baróna Kasta postrelil na poľovačke jeden z jeho hostí, istý módny maliar portrétov.
Kast mu povedal:
-Majstre, musím priznať, že ste na mne už neraz vyskúšali svoje umenie, ale tak dobre ako dnes, ste ma ešte nikdy netrafili !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Francúzsky kráľ  Karol  I.  si raz doberal svojho šaša . Navrhol mu, aby si načas zamenili svoje úlohy . Keď šašo otáľal, kráľ sa ho spýtal :
Vari by si sa hanbil byť vladárom ?
To nie . Skôr by som sa hanbil za takého šaša !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď mal Valentín  Katajev šesťdesiatpäť rokov, spýtali sa ho priatelia, za ako dlho je možné, aby človek dokonale spoznal Moskvu. Katajev odvetil:
-Žiaľ, to vám ja veľmi ťažko poviem. Veď tu žijem iba štyridsaťpäť rokov !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy slovenský herec Maroš Kramár dostal v ankete istého časopisu otázku:
-Po čom túžia muži ?
Odpovedal bez rozmýšľania:
-Po ženách ! – potom trochu porozmýšľal a pokračoval, – ale niekde som čítal, že vraj medzi dvadsiatkou a tridsiatkou muž túži po sexe, medzi tridsiatkou a štyridsiatkou po peniazoch a po štyridsiatke mu záleží už len na moci a postavení !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Sovietsky spisovateľ a žurnalista Michail Kolcov bol známy tým, že tvrdo bojoval proti všetkým, ktorí chceli písať o novom živote podľa základných vzorov starej literatúry.
Raz ho navštívil mladý autor s otázkou:
-Som mladý, pokúšam sa písať. Čítali ste už niektorú z mojich noviel ?
-Určite som čítal ! Nie jednu, ale mnohé a to ešte v dobách, kedy ste vy vôbec neboli na svete !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Pri hereckom vchode Novej scény zastavilo Ivana Krajíčka dievčatko :
-Pán Krajíček, prosila by som päťdesiat autogramov !
Krajíček sa usmeje, veď prečo nie, dobre mu padne, že je oň taký záujem. Horlivo podpisuje do bloku jeden list za druhým. Keď už je kdesi pri štyridsiatom podpise, zháči sa :
-Povedz mi, maličká, načo ti je toľko mojich autogramov ?
-Lebo za päťdesiat Krajíčkov dostanem jedného Gotta !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávny ruský bájkar Ivan Andrejevič Krylov  bol veľmi ohľaduplný a preto niekedy prechválil aj také dielo, ktoré si nezasluhovalo jeho uznanie . Jeden spisovateľ nechal vytlačiť ako úvod svojho úbohého diela pochvalu, ktorú o ňom napísal Krylov .
Vidíš, ako zneužili tvoje slová, – povedal Krylovovi jeho dobrý priateľ .
To je nič, – odvetil Krylov, – o mne predsa všetci vedia, že mojou špecialitou sú bájky !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď sa spytoval Janka Kalinčiaka ako chlapca jeho otec, čím bude, synáčik mu odpovedal :
-Vojak, ale nie na zemi, ale na mori, lebo tam nemožno utekať !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Svojho času vznikla móda, vymieňať staré obrazy za nové. K juhočeskému maliarovi Jánovi  Kojanovi prišiel seriózny starší pán s prosbou, aby mu majster za starý obraz vymenil jeden z jeho nových . Kojan súhlasil, chcel však najprv starý obraz vidieť. Keď obraz vybalili, Kojanovi sa až v očiach zatmelo . Bol to jeden z Rembrandtových obrazov. Keď sa mu duša utíšila, súhlasil :
-Myslím, že by to bolo možné, rozhodne mi však budete musieť niečo priplatiť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Francúzsky spisovateľ Alphonse Karr  si chcel vypožičať akúsi knihu od svojho suseda –
bohatého bankára, ktorý mal rozsiahlu knižnicu, ale aj dom plný kvetov a okolo množstvo ozdobných stromov .
-Ľutujem, – povedal bankár, – ale knihy zo zásady nikomu nepožičiavam, aspoň nie von z domu. Ak chcete, môžete si hociktorú z kníh u mňa prečítať.
O krátky čas bankár zistil, že sa mu stratila polievacia kanva a poprosil Karra, či by mu nepožičal svoju.
-Veľmi ľutujem, ale polievaciu kanvu nikomu zo zásady nepožičiavam. Ak chcete, môžete polievať u mňa, to vám s radosťou dovolím, – revanšoval sa mu za ochotu Karr .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický spisovateľ Rudyard  Kypling  sa ocitol v spoločnosti, kde sa hovorilo o zániku ľudstva. Ktosi poznamenal, že by to bola katastrofa a v takom prípade by sa stali pánmi Zeme zvieratá .
-Majstre, čo myslíte, ktoré by to mali byť ? – zaznela prvá otázka pre plénum. Niekto z hostí odvetil:
-Slony !
-To je nemožné ! – zvolal Kipling. – Slon je až prehnane statočný !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

V spoločnosti sovietskeho akademika Mstislava Vsevolodoviča Keldyša sa raz hovorilo o večnom probléme – alkohole. Priatelia preberali veselé príbehy a bolestné rána alkoholikov, nakoniec sa opýtali na názor prítomného vedca .
-A čo súdite vy o pití vody ? Nie vodky !
-Voda ? – zamyslel sa niekoľkonásobný nositeľ Leninovej ceny, – myslím si, že pokiaľ sa pije striedmo, nemôže ani voda nikomu uškodiť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď vyšla Kukučínova Rysavá jalovica v každom slovenskom kalendári, nikto nevedel, kto to napísal, ale v Jasenovej vedeli všetci, že to musel niekto z ich obce napísať, lebo sa tam mnohí spoznávali . najmä sa hrozne hneval Krt, ktorý sa však v Jasenovej inak volal . keď vyšlo najavo, kto je autorom Rysavej jalovice, Krt sa zastrájal, že keď Kukučín príde domov, kosti mu doláme, že živý nebude . Po čase prišiel Bencúr domov a milý Krt sa na neho vybral s hrubou palicou, keď ho však stretol, sklopil oči a pokorne, zahanbene sa mu pozdraví…

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Beznádejný adept poézie čítal svoj rukopis vynikajúcemu nemeckému poetovi Erichovi  Kästnerovi . Ten mu verše vrátil s málo lichotivým posudkom .
-Myslíte majster, – pýtal sa autor, – že v mojich básniach je málo ohňa ?
-Naopak milý priateľu, málo vašich básní je v ohni !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

U Jána Kostru zacengal neznámy muž .
-Mohol by som hovoriť s majstrom ?
-Čo by ste radi ?
-Som zástupca poisťovne a chcel by som ho poistiť pre prípad smrti.
-Zbytočné, prosím. Majster Kostra je nesmrteľný.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Výroky, ktorým sa dejiny vysmiali :
Krištof  Kolumbus je jednej svojej plavbe, z ktorej zasa nedoniesol žiadne zlato,  pred španielskou kráľovnou Izabelou prehlásil :
-A čo sa týka zlata, iste ho raz nájdeme. A toľko, že nám mnohonásobne vynahradí všetky výpravy !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický spisovateľ Rudyard Kypling  sedel v záhrade. Na ulici sa motal chlapec a pospevoval si pesničku, ku ktorej text napísal Kipling ešte vo svojich mladých rokoch. Chvíľku ho počúval, ale stále opakovanie pesničky mu už išlo na nervy a tak si povzdychol :
Keby to nebola samovražda, určite by som toho človeka, čo ju napísal vedel zabiť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy anglický mikrobiológ Rudolf  Koch  vyslovil svojho času pozoruhodný názor.  Tvrdil, že do konca dvadsiateho storočia bude ľudstvo zápasiť nie s infekčnými  chorobami, ale s nebezpečným hlukom v mestách !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

K maliarovi Rudolfovi Kremličkovi  prišla návšteva. Bola veľmi zvedavá a neúprimne obdivujúca.
-To maľujete na objednávku ? – opýtala sa jedna z prítomných dám. Kremlička obratom odpovedal:
-Nie, madam, ja maľujem na plátno !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Svetoznámy šachista Boris Karpov na ceste vlakom z recesie navrhol staršiemu spolucestujúcemu, aby si zahrali šachovú partiu. Na veľké prekvapenie veľmajster prehral, ale napriek tomu veľkoryso poznamenal :
-Keby ste boli ťahali vežou, boli by ste ma porazili ešte skôr.
-Vežou ? – začudoval sa starý pán. – Vôbec som nevedel, že aj vežou možno ťahať .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Príbuzný ruského cára Alexandra I.Korsakov vedel veľmi pekne vyšívať. Raz poslal cisárovnej vlastnoručne vyšívaný obraz. Boli na ňom maličké stehy a preto túto prácu na cárskom dvore nazvali zázrakom umenia a trpezlivosti. Cisárovnej ani na um neprišlo, že by takú prácu mohol urobiť muž, preto poslala na znak vďaky Korsakovovi briliantové  náušnice.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Vynikajúci ruský právnik A.F.Koni obhajoval svojho času revolucionárku Vieru Zasuličovú, súdenú za atentát na krutého generálgubernátora Trepova. Po Koniho plamennej obhajobe bola Zasuličová oslobodená. Raz sa pohyboval Koni vo vysokej spoločnosti, kde ho zazrela jedna z kňažiek. Neodpustila si poznámku :
-Ach, je tu medzi nami aj červený prokurátor !
Koni to počul a ozval sa:
-Áno, Vaša jasnosť ! Ešte som sa neodučil červenať sa !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

V dávnej dobe, keď sa spisovateľom žilo ešte ťažko, stretol Karel  Konrád   priateľa Jozefa Dubského na Národnej triede.
-Kdeže teraz bývaš, kamarát ? – spýtal sa Konrád.
-Nikde ! A kde bývaš ty, Karolko ?
-Hneď vedľa ! – znela pohotová odpoveď.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Herec Maroš Kramár v relácii Inkognito tipuje profesie a skoro vždy trafí do čierneho. Výnimočne sa stalo, že tam bol utajený jeden z popredných kardiochirurgov a na indíciu „nádej“ Maroš hovorí:
-To bude určite nejaký nádejný poskytovateľ pohrebných služieb !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Na  výstavu obrazov Jana Kojana  prišla pozrieť aj maliarka Baraková a blahoželala mu k veľkej návštevnosti.
-Kdeže, – vysvetľoval Kojan v rozpakoch, – to nie sú návštevníci, to všetko sú iba organizátori !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy vedec o odbore aerodynamiky Maďar Theodor von Kármán prednášal na jednej americkej univerzite. Začal anglicky, s výrazným maďarským prízvukom. Ani si nevšimol, že za chvíľu prešiel z angličtiny do nemčiny. Spozoroval to až pri konci prednášky, kedy opäť prešiel do angličtiny. Bolo mu však divné, že jeho poslucháči vôbec nereagovali na túto zmenu jazyka, počúvali ho stále s rovnakou pozornosťou. po prednáške to Kármán veľmi zazlieval svojmu asistentovi, vytýkajúc mu, že ho včas neupozornil.
-Prečo by som vás mal prerušovať ? – usmial sa asistent. – Študenti rozumeli vašej nemčine rovnako ako vašej angličtine !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Emerich Kálmán, tvorca známej Čardášovej princeznej, prijal pozvanie na premiéru operety začínajúceho autora. Počas predstavenia zistil, že väčšina melódií sa nápadne podobá na jeho vlastné skladby. Cez prestávku navštívil mladý kolega Kálmánovú lóžu a trochu roztraseným hlasom sa spýtal, ako sa mu páči jeho dielo.
Drahý kolega, – odvetil mu Kálmán, – kritiku svojich vlastných skladieb prenechávam vždy radšej iným !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Už vo svojich siedmich rokoch počul následník trónu  Karol XVI. aké povinnosti ho čakajú ako švédskeho kráľa. Nepáčilo sa mu to, rozplakal sa a povedal, že radšej by chcel byť taxikárom a nie kráľom.
-Neplač, – utešoval ho jeho otec Gustáv VII. – ako to dnes vo svete vyzerá, ľahko sa tým taxikárom môžeš jedného dá stať !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický fyzik Wiliam Kelvin mal pochopenie pre to, že si ľudia veľmi ťažko zvykajú na novoty. Keď si kráľovský astronóm prezeral jeho nová kompas, povedal:
To nikdy nebude fungovať !
Kelvin mierne poznamenal :
To sú príliš vážne slová, než aby som ich mohol považovať za názor kráľovského astronóma !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Básnik a prekladateľ Vojtech  Kondrót  kupoval v samoobsluhe pred Silvestrom niekoľko minerálok a pív. Pri pokladni statočne zaplatil a pokladníčka mu statočne vydala. Pridala mu však ešte opečiatkovaný lístoček, na ktorý napísala číslo dvanásť.
-A to mi čo dávate ? – spýtal sa básnik.
-No predsa potvrdenie, že ste tie fľašky kúpili u nás. To vám bude treba, keď budete chcieť prázdne fľaše vrátiť.
-Pani moja, vzdychol si Vojtech Kondrót, keby som ja mal len takú starosť, kde som ktorú fľašu kúpil ! Veď ja sa ani nepamätám, kde som ktorú fľašu vypil ! – a skrkval papierik medzi prstami.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Nemecký filozof Immanuel Kant sedel raz na akejsi chladnej formálnej hostine.
-To som sa zasa dostal do podarenej spoločnosti, – napadlo ho. V tej chvíli sa miestnosťou rozľahol veselý smiech, hrádza škrobenosti sa pretrhla a pri stole sa rozprúdila nenútená zábava. O to sa zaslúžil sám Kant – podľa svojho zvláštneho zvyku zase raz myslel nahlas.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Maliar Yves Klein používal živé štetce. Nahé modely sa sami pomaľovali farbami a Klein ich potom nechal váľať po čistom plátne. Príslušné pokyny vydával z rebríka. Keď v Times vyšiel o Kleinovi článok, napísal jeden čitateľ do redakcie :
-O Kleinove obrazy nemám záujem, ale pošlite mi, prosím, jeden z použitých štetcov !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Príde Ray  Koranteng v New Yorku do hotela Imperiál :
-Prosil by som izbu, – žiada.
-Nemáme, – odvrkne neochotne recepčný.
-No, to som si mohol myslieť, – vzdychne známy hlásateľ, – Čech a ešte k tomu černoch !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Národnému umelcovi, architektovi a pedagógovi Jiřímu  Krohovi  sa raz stala takáto príhoda :
Pri nočnej práci v ateliéri premiestňoval stolnú lampu. Bola zrejme chybná a tak dostal elektrickú ranu. Zľakol sa a pustil ju na zem. Strhol pritom aj šálku s kávou a zostal potme. Ako šmátral po zemi, porezal si o črepiny všetky prsty. Na jeho výkrik pribehol do temnej miestnosti jeho spolupracovník Ota Černý a svietil naň baterkou.
-Čo sa tu stalo ? – ozval sa naľakane.
-Čo by sa stalo ! – odpovedal Kroha. – Tu vidíš na vlastné oči, že všetky moje projekty navrhujem vlastnou krvou !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávny český husľový virtuóz Jaroslav  Kocián  mal účinkovať na istej dobročinnej slávnosti. Zabudol však zavčas oznámiť svoj program a musel ho preto v poslednej chvíli telefonovať do tlačiarne. Medzi iným ohlasoval :
-Johann Sebastian Bach, Air na G strune.
-Air !
-Aké ér ?
Air, a – i – r , ako Abrahám, Izák Rebeka. Rozumiete ?
-Dobre, teraz už rozumiem.
Na programe mohli potom návštevníci programu čítať : „Abrahám, Izák, a Rebeka na G strune“, hrá Jaroslav Kocián.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Herca Jozefa  Krónera  niekoľko krát pokutovali za parkovanie na zakázanom mieste. Na predné sklo auta, pod stierač si pripevnil ceduľku s týmto textom:
-Páni policajt, toľko krát v živote som vás už rozosmial a vy ma stále nútite do plaču !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Roku 1904 a 1905 bola redaktorkou Dennice, literárneho slovenského časopisu, Terézia Vansová. Často sa v časopise objavovali pekné verše, podpísané menom Janko Cigáň. Bol to však pseudonym a ani Vansová netušila, kto sa za ním skrýva. Anonymita autora nedala spať redaktorovi budapeštianskych novín  Slovenský týždenník, ktorým nebol nik iný, ako František Votruba. Tento, aby vyprovokoval básnika skrytého za pseudonymom, uverejnil v Týždenníku vlastnú báseň a podpísal ju Janko Cigáň. Čakal, že sa básnik ozve. Ozval sa a konštatoval, že s básňou nemá nič spoločné. František Votruba skúmal pečiatku, odkiaľ list poslali a zistil, že z Klobúkov v Čechách. Pozrel sa do zoznamov, kto si v Klobúkoch predpláca Slovenský týždenník a zistil, že chemik v cukrovare Ing. Ján Botto, alias Ivan Krasko .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Pred prvou svetovou vojnou poslali Egona Evina Kischa  do Trutnova , aby poslal správu o voľbách. Kisch požiadal pokladníka vydavateľstva o zálohu sto korún na cestu,  ale dostal len pätnásť. Na druhý deň dostal z Trutnova telegram:
-Dnešné voľby boli v trutnovskom okrese s miernou prevahou prekvapením, takže…,  koniec zálohy. Kisch.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

V divadle na Brodway, kde vystupoval i Jára Kohout,  bola divadelná reštaurácia. Jedného dňa sa tam objavil Rudolf Friml, ktorý tam prišiel na obed. Keď ho spozorovala Barbra Streissandová, začala Kohouta prehovárať, aby ju Frimlovi predstavil prišli k Frimlovi, ktorý mal práve na vidličke knedľu a  nepríjemne ho  vyrušil. Kohout mu povedal :
Toto je Barbra Streissandová, ktorá chce byť speváčkou !
Tá bleskove zareagovala a spustila slávnu áriu z Frimlovej Rosemary. Snažila sa, ale len čo dospievala, Friml sa k nemu  naklonil a znudene konštatoval :
-Pán Kohout, povedzte jej, aby sa radšej vydala !
Z toho vidieť, že aj majster tesár sa utne. U Frimla to neprekvapilo, lebo on ani Jaroslavovi Ježkovi nepomohol, keď emigroval do USA a mal ťažké začiatky.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Ivan Andrejevič  Krylov , autor slávnych bájok, bol veľmi tučný a nemal rád, keď o tom s ním hovorili. Raz na prechádzke sa stretol s mladými mužmi a tí si neodpustili poznámku :
-Pozri sa, to je ale oblak ! Asi bude pršať !
Krylov na túto uštipačnú poznámku zareagoval :
-Máte pravdu. Preto počuť, ako žaby kvákajú !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický kráľ  Karol II.  sa raz vybral na inšpekciu do istej školy. Po jednotlivých triedach ho sprevádzal sám riaditeľ školy, počas celej obchôdzky si však ponechal na hlave svoj klobúk. Až potom, pri lúčení, keď už zostali sami, ponížene prosil kráľa o prepáčenie, že si dovolil mať v jeho prítomnosti na hlave klobúk.
-Žiaci totiž, Vaše Veličenstvo, nesmú vedieť, že niekto je viac, ako riaditeľ školy.   Ináč by u nás výrazne poklesla disciplína…

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy  slovenský klimatológ profesor  Konček  sa raz otvorene posťažoval :
-Predstavte si, každú chvíľu na niekto pristaví, že vraj prečo tak zle predpovedáme to počasie ? Uznajte, čo ja s tým mám spoločného ?!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Bolo to za vojny v Londýne. Vtedy usporiadalo ministerstvo zahraničných vecí ČSR výstavu kresieb a  akvarelov maliara, vtedy vojaka  KřečkaJituša . Na vernisáži sa zúčastnilo veľa vojenských hodnostárov, poväčšine aj s manželkami. Jedna z nich sa dala s autorom do debaty. Tá sa točila okolo umenia a pani bola zvedavá. nakoniec sa rozhliadla po sále a s veľkým otáznikom predniesla :
-Počúvajte, to všetko ste robili ručne ?!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď cisárovi  Konštantínovi  Veľkému žalovali jeho dvorania, že niektorí odbojní poddaní pováľali, dotĺkli a polámali jeho sochy, on dotknúc sa svojej tváre povedal :
-Žiadnej rany, žiadneho úderu necítim !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Ako je známe. Jozef Króner bol vášnivý rybár. Príde raz domov, naštvane hodí udicu do kúta a hovorí :
Strašná smola, životná šanca je v háji. Mal som na háčiku zlatú rybku, ale kým som ju stačil vytiahnuť, zožral mi ju červík !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Rok 1848. Generál maďarskej povstaleckej armády Klapka  velí neskúsenej jednotke nováčikov. Jednotka sa dostane do silnej delostreleckej paľby Rakúšanov. Veliteľ cíti, že musí vojakov povzbudiť a vraví :
Synovia moji, nebojte sa ! Delostrelecká paľba vôbec nie je taká nebezpečná, ako sa na prvý pohľad zdá. Len každý stý náboj trafí a len každý tisíci je smrteľný !
Ledva to stačí dopovedať, priletí strela a zmetie z koňa pobočníka, stojaceho vedľa generála. Ten s avšak nedá odradiť a reční ďalej:
-A keď náhodou trafí, potom je to tá najkrajšia možná smrť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Pred reláciou Inkognito sa doberali v kolektíve účinkujúcich hercov Magda Paveleková a Zdena Studénková.
-Je čas, Magda, aby si si dala predĺžiť šaty, – hovorí Zdena.
-A prečo ? – pýta sa  Magda.
-Lebo v minisukni ti vidno roky, – zamiešal sa do rozhovoru Maroš Kramár.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Karol IX. navštívil jedného zo svojich dvoranov. Obdivoval jeho prekrásny dom, nakoniec si však neodpustil kritickú poznámku. Požiadal hostiteľa, aby mu vysvetlil, prečo v takom bohatom a krásnom dome sa našlo miesto len pre úzku, skromnú kuchynku.
Najjasnejší pane, – odpovedal hostiteľ, – v takej skromnej kuchynke väzí tajomstvo, prečo sme mohli vybudovať tento veľký, pekný dom !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Dánsky kráľ Kristián bol výborný veslár. Raz sa istý funkcionár  veslárskeho klubu čudoval, aký je kráľ neúnavný. Nikdy sa nedá vystriedať pri veslovaní.
-Únavné to je, – povedal kráľ, – ale človek nikdy nevie, kedy ho budú fotografovať !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Istý obdivovateľ sa pýtal humoristu  Karinthiho:
-Majstre, ako dokážete vždy hovoriť také zaujímavé veci ?
-To je jednoduché, – hovorí humorista, – myslím na hlúposti a potom poviem opak toho, čo si myslím !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Majster  Króner  rád chodieval na ryby. Raz sa ho spýtali na Liptovskej Mare:
-Majstre, aké ryby ste ulovili ?
-Ale, zopár malých a jednu veľkú ! Ešte desať centimetrov a mala by tristo milimetrov, potvora jedna !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Učitelia mali za úlohu naučiť malého kráľa  Karola V.  latinčinu, on však nemal k tomu chuť a tak mu pripomenuli, že je to rozkaz jeho deda. Karol ich odbil tým, že jeho dedo im určite neprikázal, aby z neho urobili učiteľa latiny. Postoj k jazykom neskôr zmenil. Ako šestnásťročný ročný plynne ovládal šesť rečí. Zvykol hovoriť:
-Učím sa taliansky, aby som mohol hovoriť s pápežom, španielsky so svojou matkou, anglicky so svojou tetou, flámsky so svojimi rovesníkmi, francúzsky sám so sebou a nemecky aby som sa mohol stať cisárom !     Zvykol tiež hovoriť:
-Na rozkazovanie potrebujem nemčinu, na porady taliančinu a na debaty s dámami španielčinu.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Filozofa  Krata sa raz pýtal Alexander Veľký, či si želá, aby jeho rodné mesto, ktoré bolo zničené vo vojne, bolo znovu postavené.   Na to filozof ľahostajne odpovedal:
-K čomu ? Aby ho zase nejaký druhý Alexander zničil ?!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď bol cisár  Karol v Paríži, prijali ho s oslavným prejavom, v ktorom  mu pripísali všetky dobré cisárske vlastnosti. Cisár na to poznamenal:
-Veľká chvála, ktorej sa nám dostalo, je pre nás o to milšia, pretože nám pripomína, akými vlastne máme byť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Dr. Vincent Kramář, bývalý riaditeľ obrazárne v Rudolfíne, zašiel jedného dňa do istého pražského kostola a prehliadal si tam staré obrazy. Po chvíli si uvedomil, že je mu stále v pätách kostolník. Povedal mu teda kto je, a že sa teda kostolník nemusí zdržovať.
-Áno, – vraví na to kostolník, – on tu bol minule tiež jeden taký špecialista, a keď odišiel, ukázalo sa, že nám vtedy vyrezal obraz…

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Ludvikovi  Kubovi prišli priatelia blahoželať k osemdesiatym piatym narodeninám. Jeden  z gratulantov vyslovil obvyklé želanie, aby sa majster dožil sto rokov.
-Ale, priateľu, – ohradil sa Kuba, – prečo obmedzovať Pána Boha ?
Gratulant to chcel napraviť a vyhŕkol, aby sa teda maliar dožil sto päťdesiat rokov ! Kuba sa zasmial:
-To sa vám rozdáva, keď to nejde z vášho !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Nedávno zomrelý maliar Jaromír Kunc raz v rozhovore nadšene chválil krásu českej krajiny, ktorú celý život maľoval. Hovoril o jej vernom vystihnutí so známym portrétistom. Ten však vehementne stvrdil, že maľovať voľnú prírodu je nepomerne ľahšie, než urobiť portrét.
-Podívaj sa, tebe taká borovica po hube nedá, keď jej urobíš jeden konár naviac !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Jedného dňa zazvonil pri záhradnej bránke vilky v Řevniciach, v ktorej býval maliar KřečekJituš:
-Prosím vás, vy ste pán Křeček, alebo pán Jituš ? – pýta sa návštevník maliara, ktorý prišiel otvoriť.
-Záleží na to, koho hľadáte.
-Pána Křečka.
-No, tak to som ja !
-Ale tu na bránke na tej vizitke sú dvaja. Ten Jituš je váš spolupracovník ?
-Áno, niekedy. Prečo sa pýtate ?
-Totiž, ono je vás viac, čo majú pomocníka. Ten Švabinský tiež pracoval s nejakým Maxom !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

U Ludvika Kubu bol na návšteve zahraničný hosť.  Keď spolu  poolovrantovali, už po prehliadke majstrovho ateliéru, zasadli v jeho pracovni.
Dnes sa cítim na osemdesiatpäť, – prehlásil národný umelec.
Keď uvidel prekvapený hosť celkom sviežeho muža, ktorý mu zaujato rozprával a kráse lužických krojov, upadol do rozpakov, z ktorých si pomohol úprimne mienenou vetou:
Ale to skutočne mrzí…
Kuba sa zasmial a dodal:
Viete, ja už som osemdesiatpäť mal !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Maliar  Křeček – Jituš  bol ako pacient na očnej klinike profesora Dienstbiera,  kde sa veľmi skoro udomácnil. Bol často videný v spoločnosti sestričiek a pacientiek.
-Človeče, čo na vás tie ženské vidia ? – pýta sa ho nechápavo jeden z pacientov.
-Veľa nie, – odvetil maliar, – ale veľa tušia !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Národný umelec, maliar  Ludvik Kuba šíril okolo seba bujarý humor aj vo svojom vysokom veku. Navštívil ho raz v jeho ateliéri Jaroslav Seifert a prehliadal si pozorne jeho práce. Keď došiel až k obrazu Venuša milostná,  podivil sa, že tak nádherný obraz stojí až v kúte ateliéru. Kuba to okamžite vysvetlil:
-Tu jasne vidíte, že ja som jediný, kto dostal Venušu do kúta !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Maliar a profesor umeleckopriemyselnej školy František Kysela  vojenčil  u „dvadsiateho prvého“ v Linci. Keď sa na pluku prezradilo, že je maliar, bol povolaný k pánovi obrlajtnantovi.
-Kysela, viete maľovať tetrovov ? – znela otázka.
-Prosím áno.
Nadporučík podal Kyselovi obrázok tokajúcich tetrovov, vytrhnutý z nejakej knihy a prikázal mu, aby to zväčšil, ale vo farbe. Dobrý vojak Kysela sa pod touto zámienkou vyhýbal cvičeniu, potom za pol hodiny natrel tetrovov čo najkrikľavejšími farbami a zanieslo ich nadporučíkovi.
-Kysela, – zajasal ten, -báječne ste to namaľovali ! vy ste ohromný umelec !
-Pán obrlajtnant, hádam preceňujete môj talent ! – bránil sa Kysela skromne.
-Človeče, nehovorte nič, ja predsa umeniu rozumiem – veď som poľovník !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Sochár Bohumil Kafka bol svojim vytríbeným zmyslom  pre hospodárnosť úplnou raritou medzi viac menej bohémsky založenými kolegami. Vršovický sochár Rudolf Ducháček  rozprával, že kedykoľvek pošle chlapca z dielne s niečím ku Kafkovi a ten mu dá päť korún prepitné, musí mu učeň prijatý obnos potvrdiť podpisom. Raz sa ho teda spýtal, k čomu je to dobré.
Dnes je každá koruna dobrá, a to je pri daňovom priznaní odpočítateľná položka, – povedal prekvapenému Ducháčkovi.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Povedal raz Milan Kňažko :
-Keby odišli z Bratislavy všetci Záhoráci, tak tam nezostane žiadny inteligent.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Herečke Eve Kristínovej vypadol raz na javisku text. Nie a nie si spomenúť, čo nasleduje. A šepkárka bola v tej chvíli priďaleko.. Zahrala teda elegantnú etudu, aby sa premiestnila k portálu, kde sedela šepkárka.
-Ako to ide? – spýtala sa herečka Kristínová zúfalo, vyzývajúc vlastne šepkárku, čo má hovoriť.
Šepkárka však od nadšenia zavrela knižku, cmukla perami a zašepkala:
Pani Evička, báječne!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známemu slovenskému hercovi Štefanovi Kvietikovi nešla vraj ako študentovi levického gymnázia matematika. Učiteľ však viedol aj divadelný krúžok. A ak si Štefan Kvietik povedal:
-Prihlásim sa do divadelného krúžku a budem sa mať dobre!
No prerátal sa. Profesor mu každú voľnú chvíľku medzi skúškami dával počítať príklady!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Na obvyklú žiadosť, aby povedal nejakú veselú historku z natáčania, spomínal Jiří Krampol na rolu policajta v jednej filmovej veselohre. Filmovalo sa v Národnom divadle a tam na schodisku v peknej uniforme stretol Krampol znenazdania medveďa. Tak sa naľakal, že sa rozohnal a dal medveďovi ranu päsťou. Medveď spadol a labami sa chcel brániť a celý vyľakaný povedal:
-Ja nie som medveď, ja som Vašek!
-A viete, – dodal Krampol, – že potom so mnou pol roka nehovoril.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Zadumal sa Miloš Kopecký, keď sa ho spýtali, čo robí, keď nič nerobí, totiž, keď má voľno.
-Čítam, – odvetil, – počúvam hudbu, ale najradšej zo všetkého chodím do divadla!
-Do divadla? Áno, – potvrdil Kopecký, – u rekvizitára si dám kávu a potom sa posadím a pozorujem, ako skúšajú. Nie je krajšieho pocitu, než pozorovať, ako ostatní pracujú a ulievať sa na svojom pracovisku.
-Pochopiteľne, – dodal s dôrazom, – mimo svoju pracovnú dobu!

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Spisovateľ Erich Kästner obedoval raz v istom norimberskom hoteli. Objednal si tam pečené kurča, ktoré bolo na jedálnom lístku ponúkané pod honosným názvom „Mladé, jemné, špeciálne pečené bruselské kurča“. Kurča však nemalo žiadnu chuť.
-Úbohé kurča, – povedal Kästner, – ono určite muselo prekonať tú dlhú cestu k vám pešo !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Herca Vasilija Ivanoviča Kačalova sa opýtal mladší spolupracovník v opere, čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný . Kačalov odpovedal :
-Musí mať zaujímavé roly, pocty, úspechy …
-A to je všetko ?
-Veru nie, to všetko však nesmie mať jeho najlepší priateľ !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Baróna Kasta postrelil na poľovačke jeden z jeho hostí, istý módny maliar portrétov. Kast mu povedal:
-Majstre, musím priznať, že ste na mne už neraz vyskúšali svoje umenie, ale tak dobre ako dnes, ste ma ešte nikdy netrafili !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Francúzsky kráľ Karol I. si raz doberal svojho šaša . Navrhol mu, aby si načas zamenili svoje úlohy . Keď šašo otáľal, kráľ sa ho spýtal :
-Vari by si sa hanbil byť vladárom ?
-To nie . Skôr by som sa hanbil za takého šaša !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď mal Valentín Katajev šesťdesiatpäť rokov, spýtali sa ho priatelia, za ako dlho je možné, aby človek dokonale spoznal Moskvu. Katajev odvetil:
-Žiaľ, to vám ja veľmi ťažko poviem. Veď tu žijem iba štyridsaťpäť rokov !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy slovenský herec Maroš Kramár dostal v ankete istého časopisu otázku:
-Po čom túžia muži ?
Odpovedal bez rozmýšľania:
-Po ženách ! – potom trochu porozmýšľal a pokračoval, – ale niekde som čítal, že vraj medzi dvadsiatkou a tridsiatkou muž túži po sexe, medzi tridsiatkou a štyridsiatkou po peniazoch a po štyridsiatke mu záleží už len na moci a postavení !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Sovietsky spisovateľ a žurnalista Michail Kolcov bol známy tým, že tvrdo bojoval proti všetkým, ktorí chceli písať o novom živote podľa základných vzorov starej literatúry. Raz ho navštívil mladý autor s otázkou:
-Som mladý, pokúšam sa písať. Čítali ste už niektorú z mojich noviel ?
-Určite som čítal ! Nie jednu, ale mnohé a to ešte v dobách, kedy ste vy vôbec neboli na svete !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávny ruský bájkar Ivan Andrejevič Krylov bol veľmi ohľaduplný a preto niekedy prechválil aj také dielo, ktoré si nezasluhovalo jeho uznanie . Jeden spisovateľ nechal vytlačiť ako úvod svojho úbohého diela pochvalu, ktorú o ňom napísal Krylov .
-Vidíš, ako zneužili tvoje slová, – povedal Krylovovi jeho dobrý priateľ .
-To je nič, – odvetil Krylov, – o mne predsa všetci vedia, že mojou špecialitou sú bájky !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď sa spytoval Janka Kalinčiaka ako chlapca jeho otec, čím bude, synáčik mu odpovedal :
-Vojak, ale nie na zemi, ale na mori, lebo tam nemožno utekať !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Svojho času vznikla móda, vymieňať staré obrazy za nové. K juhočeskému maliarovi Jánovi Kojanovi prišiel seriózny starší pán s prosbou, aby mu majster za starý obraz vymenil jeden z jeho nových . Kojan súhlasil, chcel však najprv starý obraz vidieť. Keď obraz vybalili, Kojanovi sa až v očiach zatmelo . Bol to jeden z Rembrandtových obrazov. Keď sa mu duša utíšila, súhlasil :
-Myslím, že by to bolo možné, rozhodne mi však budete musieť niečo priplatiť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Francúzsky spisovateľ Alphonse Karr si chcel vypožičať akúsi knihu od svojho suseda – bohatého bankára, ktorý mal rozsiahlu knižnicu, ale aj dom plný kvetov a okolo množstvo ozdobných stromov .
-Ľutujem, – povedal bankár, – ale knihy zo zásady nikomu nepožičiavam, aspoň nie von z domu. Ak chcete, môžete si hociktorú z kníh u mňa prečítať.
O krátky čas bankár zistil, že sa mu stratila polievacia kanva a poprosil Karra, či by mu nepožičal svoju.
-Veľmi ľutujem, ale polievaciu kanvu nikomu zo zásady nepožičiavam. Ak chcete, môžete polievať u mňa, to vám s radosťou dovolím, – revanšoval sa mu za ochotu Karr .

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Anglický spisovateľ Rudyard Kypling sa ocitol v spoločnosti, kde sa hovorilo o zániku ľudstva. Ktosi poznamenal, že by to bola katastrofa a v takom prípade by sa stali pánmi Zeme zvieratá .
-Majstre, čo myslíte, ktoré by to mali byť ? – zaznela prvá otázka pre plénum.
Niekto z hostí odvetil:

-Slony !
-To je nemožné ! – zvolal Kipling. – Slon je až prehnane statočný !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

V spoločnosti sovietskeho akademika Mstislava Vsevolodoviča Keldyša sa raz hovorilo o večnom probléme – alkohole. Priatelia preberali veselé príbehy a bolestné rána alkoholikov, nakoniec sa opýtali na názor prítomného vedca .
-A čo súdite vy o pití vody ? Nie vodky !
-Voda ? – zamyslel sa niekoľkonásobný nositeľ Leninovej ceny, – myslím si, že pokiaľ sa pije striedmo, nemôže ani voda nikomu uškodiť !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Keď vyšla Kukučínova Rysavá jalovica v každom slovenskom kalendári, nikto nevedel, kto to napísal, ale v Jasenovej vedeli všetci, že to musel niekto z ich obce napísať, lebo sa tam mnohí spoznávali . najmä sa hrozne hneval Krt, ktorý sa však v Jasenovej inak volal . keď vyšlo najavo, kto je autorom Rysavej jalovice, Krt sa zastrájal, že keď Kukučín príde domov, kosti mu doláme, že živý nebude . Po čase prišiel Bencúr domov a milý Krt sa na neho vybral s hrubou palicou, keď ho však stretol, sklopil oči a pokorne, zahanbene sa mu pozdraví…

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Beznádejný adept poézie čítal svoj rukopis vynikajúcemu nemeckému poetovi Erichovi Kästnerovi . Ten mu verše vrátil s málo lichotivým posudkom .
-Myslíte majster, – pýtal sa autor, – že v mojich básniach je málo ohňa ?
-Naopak milý priateľu, málo vašich básní je v ohni !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

U Jána Kostru zacengal neznámy muž .
-Mohol by som hovoriť s majstrom ?
-Čo by ste radi ?
-Som zástupca poisťovne a chcel by som ho poistiť pre prípad smrti.
-Zbytočné, prosím. Majster Kostra je nesmrteľný.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy anglický mikrobiológ Rudolf Koch vyslovil svojho času pozoruhodný názor. Tvrdil, že do konca dvadsiateho storočia bude ľudstvo zápasiť nie s infekčnými chorobami, ale s nebezpečným hlukom v mestách !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

K maliarovi Rudolfovi Kremličkovi prišla návšteva. Bola veľmi zvedavá a neúprimne obdivujúca.
-To maľujete na objednávku ? – opýtala sa jedna z prítomných dám.
Kremlička obratom odpovedal:

-Nie, madam, ja maľujem na plátno !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Herec Maroš Kramár v relácii Inkognito tipuje profesie a skoro vždy trafí do čierneho. Výnimočne sa stalo, že tam bol utajený jeden z popredných kardiochirurgov a na indíciu „nádej“ Maroš hovorí:
-To bude určite nejaký nádejný poskytovateľ pohrebných služieb !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Na výstavu obrazov Jana Kojana prišla pozrieť aj maliarka Baraková a blahoželala mu k veľkej návštevnosti.
-Kdeže, – vysvetľoval Kojan v rozpakoch, – to nie sú návštevníci, to všetko sú iba organizátori !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Známy vedec o odbore aerodynamiky Maďar Theodor von Kármán prednášal na jednej americkej univerzite. Začal anglicky, s výrazným maďarským prízvukom. Ani si nevšimol, že za chvíľu prešiel z angličtiny do nemčiny. Spozoroval to až pri konci prednášky, kedy opäť prešiel do angličtiny. Bolo mu však divné, že jeho poslucháči vôbec nereagovali na túto zmenu jazyka, počúvali ho stále s rovnakou pozornosťou. po prednáške to Kármán veľmi zazlieval svojmu asistentovi, vytýkajúc mu, že ho včas neupozornil.
-Prečo by som vás mal prerušovať ? – usmial sa asistent. – Študenti rozumeli vašej nemčine rovnako ako vašej angličtine !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

lický fyzik Wiliam Kelvin mal pochopenie pre to, že si ľudia veľmi ťažko zvykajú na novoty. Keď si kráľovský astronóm prezeral jeho nová kompas, povedal:
-To nikdy nebude fungovať !
Kelvin mierne poznamenal :
-To sú príliš vážne slová, než aby som ich mohol považovať za názor kráľovského astronóma !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót kupoval v samoobsluhe pred Silvestrom niekoľko minerálok a pív. Pri pokladni statočne zaplatil a pokladníčka mu statočne vydala. Pridala mu však ešte opečiatkovaný lístoček, na ktorý napísala číslo dvanásť.
-A to mi čo dávate ? – spýtal sa básnik.
-No predsa potvrdenie, že ste tie fľašky kúpili u nás. To vám bude treba, keď budete chcieť prázdne fľaše vrátiť.
-Pani moja, vzdychol si Vojtech Kondrót, keby som ja mal len takú starosť, kde som ktorú fľašu kúpil ! Veď ja sa ani nepamätám, kde som ktorú fľašu vypil ! – a skrkval papierik medzi prstami.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Nemecký filozof Immanuel Kant sedel raz na akejsi chladnej formálnej hostine.
-To som sa zasa dostal do podarenej spoločnosti, – napadlo ho. V tej chvíli sa miestnosťou rozľahol veselý smiech, hrádza škrobenosti sa pretrhla a pri stole sa rozprúdila nenútená zábava. O to sa zaslúžil sám Kant – podľa svojho zvláštneho zvyku zase raz myslel nahlas.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Maliar Yves Klein používal živé štetce. Nahé modely sa sami pomaľovali farbami a Klein ich potom nechal váľať po čistom plátne. Príslušné pokyny vydával z rebríka. Keď v Times vyšiel o Kleinovi článok, napísal jeden čitateľ do redakcie :
-O Kleinove obrazy nemám záujem, ale pošlite mi, prosím, jeden z použitých štetcov !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Príde Ray Koranteng v New Yorku do hotela Imperiál :
-Prosil by som izbu, – žiada.
-Nemáme, – odvrkne neochotne recepčný.
-No, to som si mohol myslieť, – vzdychne známy hlásateľ, – Čech a ešte k tomu černoch !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Národnému umelcovi, architektovi a pedagógovi Jiřímu Krohovi sa raz stala takáto príhoda :
Pri nočnej práci v ateliéri premiestňoval stolnú lampu. Bola zrejme chybná a tak dostal elektrickú ranu. Zľakol sa a pustil ju na zem. Strhol pritom aj šálku s kávou a zostal potme. Ako šmátral po zemi, porezal si o črepiny všetky prsty. Na jeho výkrik pribehol do temnej miestnosti jeho spolupracovník Ota Černý a svietil naň baterkou.
-Čo sa tu stalo ? – ozval sa naľakane.
-Čo by sa stalo ! – odpovedal Kroha. – Tu vidíš na vlastné oči, že všetky moje projekty navrhujem vlastnou krvou !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Slávny český husľový virtuóz Jaroslav Kocián mal účinkovať na istej dobročinnej slávnosti. Zabudol však zavčas oznámiť svoj program a musel ho preto v poslednej chvíli telefonovať do tlačiarne. Medzi iným ohlasoval :
-Johann Sebastian Bach, Air na G strune.
-Air !
-Aké ér ?
-Air, a – i – r , ako Abrahám, Izák Rebeka. Rozumiete ?
-Dobre, teraz už rozumiem.
Na programe mohli potom návštevníci programu čítať : „Abrahám, Izák, a Rebeka na G strune“, hrá Jaroslav Kocián.

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Ivan Andrejevič Krylov , autor slávnych bájok, bol veľmi tučný a nemal rád, keď o tom s ním hovorili. Raz na prechádzke sa stretol s mladými mužmi a tí si neodpustili poznámku :
-Pozri sa, to je ale oblak ! Asi bude pršať !
Krylov na túto uštipačnú poznámku zareagoval :
-Máte pravdu. Preto počuť, ako žaby kvákajú !

                                      Sm 1     Sm 1      Sm 1

Pokračovanie nabudúce…