Anekdoty „L“  

 

 

                                                                 Kvety abecedy

                                                                   library         library         library

 

Herec Emil Artur Longen  bol takým milovníkom opojných nápojov, že vodu doslova nenávidel . A tak raz, keď si na umývadlo postavil fľašu od ginu s čistou vodou z opatrnosti na ňu napísal :
-Len pre vonkajšie použitie !

                                                                   library         library         library

Americkému spisovateľovi Jackovi  Londonovi  raz počas choroby predpísal lekár aj prísnu zeleninovú diétu . Na kvetinové dary od priateľov odpovedal :
-Ďakujem za pozdravy . Chutia výborne !

                                                                   library         library         library

S profesorom  Lhotákom  viedol nerovný boj jeden z jeho poslucháčov . Pri skúške sa diskusia krútila okolo alkaloidov a študent plával .
-Dám vám dostatočnú, ale ešte mi napíšete recept na strychnín .
Mládenec napísal : RP Strychnini nitrici gr. 2,00 . A nič viac .
-To je všetko ? – ozval sa zúrivo Lhoták . – Či  sa takto píše recept, nota bene na taký  prudký jed ? Do čoho má lekárnik jed vložiť ? Kde a kedy bol recept napísaný ? Na aký účel má byť vydané toto smrteľné nebezpečenstvo ?
Medik vzal svoj recept a rezolútne naň napísal :
-Pre pána profesora Lhotáka !

                                                                   library         library         library

Známa americká filmová herečka českého pôvodu  rokov Hedy Lamarová vydala svoje pamäti pod názvom „Extáza a ja“. Okrem iného napísala v nej o svojich šiestich manželoch :
-Továrnik Mandl si ma zobral, aby som sa mu starala o dom .
-Filmový producent Gene Merkey si ma vzal, aby si mal na kom vyskúšať vplyv svojho cynizmu.
-Herec John Loder si ma vzal, aby mal útulný domov, bez veľkých vzrušení .
-Naftový milionár Lee Howard hľadal spoločníčku na pitie vodky a do veselej partie .
-Dirigent orchestra Teddy Staufer potreboval pre svoje obchody peknú fasádu .
-Advokát Lew Boies sa chcel jednoducho odpútať od svojej rodiny…

                                                                   library         library         library

Jeden z ministrov financií v bývalom Uhorsku Lónyay  nenosieval rukavice ani v najtuhších mrazoch . Každý sa mu čudoval, iba jeden z jeho „daňovníkov “ nie :
-Bodaj by mu bola zima na ruky, keď ich má stále v našich vreckách !

                                                                   library         library         library

V meste St. Louis mali operovať boxera  Joe Lugana. Keď už ležal na operačnom stole, povedali mu, aby rátal do desať .  Pri čísle päť už skoro spal, no rátal hrdinsky ďalej. Pri čísle deväť zrazu pozbieral všetky sily, vyskočil zo stola a zaujal postavenie ako v ringu.

                                                                   library         library         library

Prezidenta  Lincolna raz pristihol cudzí diplomat, ako si čistí topánky.
-Čože, pán prezident, vy si čistíte vlastné topánky ?
-Áno, – povedal pokojne Lincoln. – Čie topánky by som podľa vás mal čistiť ?

                                                                   library         library         library

-To bola včera strašná noc, – rozprával  Lessing, všetci sme v kartách všetko prehrali, iba jeden jediný vyhral .
-Prečo hráte o tak vysoké výhry, – namietala jeho priateľka, – máte hrať iba tak, o česť !
-To sme zo začiatku tiež hrali, – povedal slávny dramatik, – ale potom sme museli stávky o dva toliare zvýšiť, pretože o tak málo, ako je česť, nechcel nik hrať !

                                                                   library         library         library

Knieža  Lichtenberg sa raz stal pre svoje veľké uši predmetom zlomyseľnej poznámky o somárovi. Spisovateľ iba s úsmevom poznamenal :
-A teraz si predstavte moje uši a váš mozog. To by bol somár priam unikátny !

                                                                   library         library         library

Nemecký fyzik a spisovateľ Georg Christoph Lichtenberg bol považovaný za najväčšieho nemeckého satirika osemnásteho storočia . Raz sa ho priatelia spýtali :
-Kto je podľa vás najšťastnejším človekom na Zemi ?
Lichtenberg odpovedal :
-Lekár . Lebo za úspechy ho vynášajú do neba a jeho neúspechy kryje čierna zem !

                                                                   library         library         library

Známy francúzsky básnik  Lamartine písal väčšinu svojich básní na prechádzke, alebo v sedle koňa. Boli to iba časti básní. Bez prečítania ich posielal priamo do tlačiarne. Raz ho požiadala vlastná žena, aby jej svoju poslednú zbierku prečítal.
-Moja drahá, – povedal jej na to Lamartine, – človek píše básne preto, lebo mu za ne platia, ale čítať ich, to by bola nuda !

                                                                   library         library         library

Mladý a ešte neznámy viedenský skladateľ Franz Lehár vyčítal svojmu kolegovi, tiež začínajúcemu skladateľovi :
-Kradneš mi takty z môjho diela !
-Naopak, môj milý, – ozval sa obvinený, – nie ja tebe, ale ty mne si ukradol takmer celú melódiu !
Natoľko sa pochytili, že spor skončil u súdu . Súd si prizval ako odborníka Franza Lehára . Sudca ho oboznámil s predmetom sporu, predložil notový materiál a potom ho vyzval :
-Majstre, mohli by ste nám povedať, ktorý z týchto dvoch je poškodený ?
-Ani jeden, – zasmial sa Lehár, – v skutočnosti je poškodený tretí a to Jacques Offenbach, lebo ten je autorom uvedenej melódie.
Súd si uľahčene oddýchol, lebo Offenbach sa zatiaľ proti odcudzeniu hudobnej myšlienky neozval .

                                                                   library         library         library

Slávny maliar zvierat Edwin Landseer sa stretol v Lisabone s kráľom a jeho dvorom.
-Som rád, že vás poznávam, – povedal kráľ, – mám veľmi rád zvieratá.
Maliar si prezrel dvoranov a na kráľov dvojzmyselný kompliment odpovedal:
-Aj ja, vaša výsosť, preto som aj prišiel !

                                                                   library         library         library

Madam Pompadour sa stretla s kráľom  Ľudovítom pri vstupe do auly . Zastala, aby kráľ mohol prejsť prvý .
-Nech sa vám páči, – ponúkol ju kráľ s úsmevom, – krása dávnejšie vládne svetu ako králi !

                                                                   library         library         library

Lykurgos  bol sparťanský zákonodarca, autor ústavy, ktorá mala za úlohu zachovať patriarchálne zriadenie. Raz sa ho spýtal istý cudzinec:
-Ako trestáte cudzoložníkov v Sparte ?
-U nás niet cudzoložníkov, – odvetil Lykurgos.
-A keby sa predsa len našli ?
-Potom by dotyčný musel za trest odovzdať štátu vola s takým dlhým krkom, aby z hory Taigetos mohol piť vodu z rieky Euratas.
Cudzinec sa začudoval:
-Ako môže mať niekto takého vola ?
-A ako môže byť v Sparte cudzoložník ? – spýtal sa  Lykurgos.

                                                                   library         library         library

K Augustovi Lumiérovi pristúpila raz istá dáma so slovami:
-Prepáčte, mám tú česť zhovárať sa s pánom Lumiérom ?
-Nie, vážená pani, ja som iba jeho brat.
Pretože to isté jej povedal predtým aj Louis Lumiére, dáma rozpráva svojim priateľom, že Lumiére vlastne neexistuje. Po svete sa potĺkajú iba jeho dvaja bratia.

                                                                   library         library         library

Veľký hudobný skladateľ Franz Liszt  stretol na ulici šarvanca, pristavil ho a opýtal sa:
-Koľko máš rokov ?
-Šesť, – znela odpoveď.
Liszt pokýval hlavou a poznamenal:
-Vravíš, šesť. Nechápem, ako si sa mohol za taký krátky čas natoľko zašpiniť !

                                                                   library         library         library

Jeden poslucháč svetoznámeho vedca, chemika Justusa von Liebiga sa vychvaľoval, že vynašiel tak účinné rozpúšťadlo, ktorému nič na svete neodolá. Všetko rozpustí. Staručký profesor sa na študenta pozrel dlhým, skúmavým pohľadom
a potom sa ho opýtal:
-Vážený pán kolega, vedeli by ste mi tiež prezradiť, v čom ten váš zázračný prostriedok prechovávate a v čom mi ho chcete priniesť ukázať ?

                                                                   library         library         library

Slávna talianska filmová hviezda Sofia Lorenová  vyhlásila o maxi móde :
-Maxi je pekná iba s veľkým rázporkom . Ináč by muži zabudli, ako vyzerá ženská noha !

                                                                   library         library         library

Poľská klaviristka Wanda Landowska rozprávala raz túto anekdotu:
-Istý františkán bol spovedníkom muža, ktorého povolaním bolo klobučníctvo. Kajúcny klobučník raz odrecitoval pri spovedi celé litánie svojich ľúbostných hriechov, ctihodný otec ho prerušil a opýtal sa:
-Drahý synu, kedy vy vlastne robíte klobúky ?

                                                                   library         library         library

Známy nemecký maliar Wilhelm Leibl bol ako chlapec pastierom . V jednej spoločnosti sa na neho obrátil namyslený aristokrat s netaktnou otázkou :
-Vraj ste mali smutnú mladosť, majstre .
-Prečo myslíte ? – opýtal sa Leibl.
-Hovorí sa, že ste museli pásť ovce.
-To je pravda .
-Ale to predsa nie je veselé zamestnanie .
-Záleží na tom, – zakončil Leibl rozhovor, – pre koho . Moja práca mala aj svoje dobré stránky . Od tých čias rozoznám každú baraniu hlavu na prvý pohľad !

                                                                   library         library         library

Juraj  Ľudovít, kráľ anglický, škótsky a írsky si veľmi ťažko privykal na nové prostredie . Najviac ho zlostilo, že cez záhradu jeho paláca vedie verejná cesta . Rozhodol sa, že cestu uzavrie . Zavolal si prvého ministra a spýtal sa ho :
-Čo by to stálo, keby som dal záhradu oplotiť ?
-Stálo by to tri koruny, Vaše veličenstvo .
-Iba tri koruny ? Ako tomu mám rozumieť ?
-Jednoducho : tri koruny ! Anglickú, škótsku a írsku !
Záhrada zostala bez plota !

                                                                   library         library         library

Francúzsky básnik a rozprávkár Jean la Fontaine  bol veľmi zábavný človek. Ľahko sa však dostával do pomykova . Raz prišiel k svojmu lekárovi . Medzitým, čo ho lekár vyšetroval, prišiel do ordinácie La Fontainov syn .
-Len poďte ďalej, – pozval ho lekár . Mladík však bez slova odišiel . Po prehliadke lekár vyprevádzal svojho hosťa, ktorý sa ho medzi dverami opýtal :
-Kto bol ten mladík, ktorého ste volali do ordinácie ?
-Vy nepoznáte vlastného syna ? – prekvapene sa opýtal lekár .
-Ale áno, – odpovedal s úsmevom La Fontaine, – zazdalo sa mi, že som ho už niekde videl! !

                                                                   library         library         library

Sofie  Lorenovej sa raz spýtali :
-Prečo majú krásne ženy u mužov väčšie šťastie a úspechy ako ženy múdre ?
-To je jednoduché, – odpovedá Sofia, lebo len veľmi málo mužov je slepých, ale hodne je ich hlúpych !

                                                                   library         library         library

Raz priniesol mladý majster majstrovi  Liebermannovi ukázať svoj najnovší  obraz, nazvaný Koniec svete .
-Áno, – pokyvoval majster hlavou, – to je skutočne katastrofa !

                                                                   library         library         library

Keď bol Ferenc  Liszt  v  Bratislave, pozvali ho na veľký ples . Umelec pozvaniu vyhovel a navštívil palác, v ktorom sa ples konal . Príjemne sa tu zabával . Po polnoci sa pri prípitku zoznámil so sympatickým šľachticom a pri prechádzke po sále mu povedal :
-Vidíte tú dámu ? Veľmi sa mi páči… Čo myslíte, budem mať u nej úspech ?
-Ťažko povedať, – poznamenal šľachtic. – Ale tak či onak, informujte ma o výsledku .
-Dovoľte ! – ohradil sa  Liszt. – Ako môžete byť tak nespôsobne zvedavý ?
-Totiž… ja som jej manžel.

                                                                   library         library         library

V lietadle nad Atlantikom hovorí stará pani svojej susedke :
-Vy ste taká krásna, že by ste mohli byť filmovou herečkou …
-Ja som Sofia Lorenová.
-Na mene nezáleží, veď to si môžete zmeniť .

                                                                   library         library         library

Taliansky operný spevák  Lablache vynikal nielen skvelým hlasom, ale aj mohutnými telesnými rozmermi . Keď si raz vo Viedni privolal fiaker, aby ho odviezol do tamojšej opery, kočiš si premeral jeho vysokú a neobyčajne tučnú postavu, začudovane pokýval hlavou a nakoniec sa  spýtal :
-Prepáčte, milosťpán, ale mám vás odviezť naraz, alebo na dvakrát ?

                                                                   library         library         library

Ľudovít XIII. zomiera. Privedú k nemu šesťročného syna – korunného princa. Ľudovít, už v delíriu, sa ho spytuje :
-Ako sa voláš, chlapče ?
-Ľudovít štrnásty, – znela odpoveď.

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ   Ľudovít XIV. bol raz v malom kostolíku na omši . Pri kázni kňaz zvolal :
-Všetci umrieme, bratia !
Vtom si všimol zamračenú kráľovu tvár a rýchlo dodal :
-Totiž, takmer všetci !

                                                                   library         library         library

Mladý spisovateľ prišiel za  Lessingom a siahodlho vychvaľoval svoju knihu, ktorá mu práve vyšla . Niekoľko ráz sa Lessing pokúsil ujať slova, ale výrečný hosť mu to nedovolil . Až napokon sa ho spýtal :
-Mám sa v niečom obmedziť, aby som vás neokrádal o drahocenný čas ?
-Netreba, ste obmedzený dosť, obmedzovať sa už nemusíte !

                                                                   library         library         library

Jack  London raz ochorel a súčasťou jeho liečby bola aj prísna zeleninová diéta. Na kvetinové dary od priateľov odpovedal:
-Ďakujem za pozdravy, chutia výborne !

                                                                   library         library         library

Vychovávateľom mladého francúzskeho kráľa Ľudovíta  XIV. bol kardinál Mazarin. Kráľ dal raz Mazarinovi hádanku :
-Počujte, kardinál, viete vy, aký je rozdiel medzi vami a somárom ?
-Neviem, – priznal kardinál.
-Vy máte kríž na prsiach a somár na chrbte.
-Ale či vie Vaše veličenstvo, aký je rozdiel medzi vašou urodzenosťou a somárom ? – opýtal sa ironicky urazený kardinál.
-To naozaj neviem, – odpovedal kráľ.
-Ani ja nie, – triumfoval Mazarin.

                                                                   library         library         library

Americký filmový komik Stan Laurel  sa v starobe sťažoval na neutešenú finančnú situáciu . Hollywood naňho zabudol a televízia tiež. Na dovŕšenie bol štyri krát rozvedený a bývalé manželky od neho neustále vymáhali vysoké výživné .
Raz po odchode exekútora si smutne povzdychol :
-Ani najkrajšia žena mi nemôže dať viac, než má … zatiaľ čo ja jej musím dať aj to, čo nemám .

                                                                   library         library         library

Za panovania francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. bola kráľovská pokladnica natoľko vyčerpaná, že nebolo už z čoho zaplatiť ani len dvoranom. Vtedy sa speváci kráľovského divadla rozhodli, že pôjdu za ministrom financií, aby im konečne vyplatil mzdu .
-Milí páni, – odvetil minister, – najprv musím zaplatiť tým, čo plačú a až potom tým, čo spievajú !

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ  Ľudovít XV. pri istej príležitosti dal čítať svoje básne slávnemu poetovi Boileaovi.
-Čo a to poviete ? – spýtal sa panovník .
-Veličenstvo, -odpovedal Boileau, -vám sa všetko podarí . Chceli ste napísať zlé verše a naozaj ste ich aj napísali !

                                                                   library         library         library

Francúzsky spisovateľ  Lafontaine  bol málovravný človek. Ak náhodou niekde prehovoril, považovali to jeho priatelia za mimoriadnu udalosť. pri istej príležitosti, na slávnostnom obede, sa Lafontaine  prihlásil o slovo.
-Ticho ! –vykrikovali hostia, – teraz k nám prehovorí náš málovravný spisovateľ .
Nastalo všeobecné ticho . Lafontaine povedal jednu vetu :
-Polievka je presolená !

                                                                   library         library         library

Je málo známe, že k rekordmanom v disciplíne „rozvody“ patril aj slávny komik Stan Laurel, ktorý spoločne s Oliverom Hardym dokázal rozosmiať divákov na celom svete. Chudší smoliar z tejto nezabudnuteľnej dvojice bol ženatý celkom osemkrát !

                                                                   library         library         library

Abraháma Lincolna  raz stretli jeho spoluobčania, keď práve kráčal so svojimi dvomi žalostne nariekajúcimi synmi .
-Čo sa,  preboha, stalo ? – pýta sa jeden okoloidúci .
-Nič zvláštne, – odvetil Lincoln pokojne, – len to, čo sa každú chvíľu stáva deťom na celom svete . Mám tri orechy, ale každý chlapec by chcel dostať dva !

                                                                   library         library         library

Taliansky spisovateľ a maliar Carlo Levi patrí medzi dobrých znalcov talianskeho juhu, kde mladé dievčatá vynikajú svojou nepoškvrnenou cnosťou . Pri jednej návšteve sa opýtal Levi starostu malej dedinky, čo je príčinou tejto cnosti :
-To majú naše dievčatá taký veľký strach z mužov ?
-Kdeže z mužov, – zasmial sa starosta, – ony majú strach z detí !

                                                                   library         library         library

Na jednom televíznom festivale sa Pavlínky Filipovskej spýtali, ako sa volá jej druhá dcérka.
-Je to Johanka, – odpovedala pyšne Pavlínka. – Je to veľmi pekné meno, – pochválila mladá herečka, – ako Johanka z Arcu.
-Lenže tá ich Johanka bola už Spálená, kým sa narodila,- zamiešal sa do rozhovoru Ľubomír  Lipský a smejúc sa, odišiel žartovať ďalej.

                                                                   library         library         library

Abrahám Lincoln chodil veľmi rád do školy. Učil sa sám a iba čas od času naňho dozeral súkromný učiteľ. Ten raz urobil hygienickú kontrolu. Lincoln ukázal pravú ruku. Tá bola špinavá. Učiteľ sa rozčúlil:
-Nepotrestám ťa, ak mi ukážeš špinavšiu ruku, než je táto !
-Malý Lincoln sa usmial a víťazoslávne ukázal ľavú ruku.

                                                                   library         library         library

Hudobný skladateľ Franz Lehár  vedel byť niekedy nepríjemne vtipný. Raz ho pozval známy viedenský bankár, ktorý si potrpel na návštevy slávnych ľudí:
-Majstre, príďte určite, – zdôrazňoval vo svojom liste, – moja pani bude hrať vaše skladby a dcéra ich bude spievať.
Lehár poslal obratom odpoveď :
-Ďakujem za pozvanie, prídem presne o deviatej !

                                                                   library         library         library

Franz  Liszt koncertoval v dome bohatej dámy, ktorá sa po koncerte opýtala:
-Majstre, je to pravda, že klaviristom sa človek musí narodiť ?
Liszt bez rozmýšľania odpovedal:
-Nuž, je to tak, madame. Kým sa nenarodí, nemôže hrať na klavíri !

                                                                   library         library         library

Na spoločenskom večierku sa ktosi opýtal Viliama Lessinga:
-Majstre, povedzte mi, aký je vlastne rozdiel medzi komédiou, drámou a tragédiou ?
Lessing pohotovo odpovedal:
-Skutočnosť, že to neviete, je pre mňa komédiou, pre spoločnosť drámou a pre vás tragédiou !

                                                                   library         library         library

Známy nemecký maliar Wilhelm  Leibl bol v mladosti pastierom. Povráva sa, že v istej spoločnosti sa obrátil na vtedy už známeho umelca jeden z hostí s otázkou:
-Vraj ste mali smutnú mladosť ?!
-Prečo ? – spýtal sa Leibl.
-No, hovoria, že ste pásavali ovce.
-To je pravda.
-Ale to predsa nie je veselé zamestnanie.
-Záleží na tom, ako pre koho. Moja práca mala aj svoje dobré stránky. Odvtedy rozoznám každú baraniu hlavu na prvý pohľad.

                                                                   library         library         library

Keď sa raz pri večeri, ktorú usporiadal pre svojich priateľov Ferenc Liszt, niekto opýtal, prečo sa ako skladateľ takých veľkých skladieb, ako je Danteovská symfónia znižuje natoľko, že píše fantázie pre talianske opery, Liszt odpovedal:
-Môj priateľ, keby som napísal len Danteho, nemohol by som vám dnes predložiť pstruha a chladené šampanské !

                                                                   library         library         library

Franz Liszt nemal dobré  skúsenosti s mocnými tohto sveta. Neraz sa stalo, že padla kosa na kameň. Raz bol pozvaný do Ruska, aby zahral na dvore cára Alexandra II. Cár Alexander, ktorý osobne hudbu príliš neobľuboval, počas Lisztovho vystúpenia dosť hlasno debatoval s kniežaťom Dolgorukým. Liszt prestal hrať.
-Ale, ale, drahý pán Liszt, len vy pokračujte, – ozval sa cár Alexander, – mňa vaša hra vôbec neruší !

                                                                   library         library         library

Vo vojne Juh proti Severu mladý dôstojník oznámil prezidentovi   Lincolnovi, že nepriateľ zajal jedného generála a dvanásť mulíc.
-Koľká to škoda ! – zvolal Lincoln. – Každá z tých mulíc má cenu dvesto dolárov !

                                                                   library         library         library

Fiorella  La Guardia , ktorý bol až do svojej smrti starostom mesta New York, mal veľmi tajnú túžbu, aspoň raz v živote dirigovať skutočný orchester . Raz ho pozvali newyorskí hasiči, aby dirigoval ich orchester . Samozrejme, že s radosťou prijal .
Hasiči chceli z tejto akcie chceli riadne vyťažiť a tak koncertu urobili riadnu reklamu. Dokonca aj uvádzači boli v špeciálnych uniformách a všade svietili farebné reflektory. Len La Guardia chcel byť posudzovaný iba podľa hudobných kvalít. Vyhlásil :
-Neberte na mňa žiadne ohľady . Jednajte so mnou tak, ako keby som bol napríklad Toscanini…

                                                                   library         library         library

Félix von Luschan,  známy nemecký etnograf a antropológ, precestoval levantské krajiny a preslávil sa hlavne vykopávkami mesta Sendžirli, kde prispel k objasneniu príslušnosti starovekých Chetitov .
Raz viezol do Viedne na vedecký zjazd niekoľko kostier černochov . Na colnici vznikli ťažkosti, lebo pre kostry tam neboli vo formulároch rubriky . Profesor Luschan však prišiel na dobrý nápad . Kostry zapísal do rubriky – predmety upotrebené a obnosené . Ukázal bezradný colníkom tento bod zoznamu a zdôvodnil :
-Sami uznáte, že tí čierni nebožtíci už za živa svoje kostry značne obnosili a tak nemusím za opotrebované predmety clo zaplatiť ! Colníci nič nenamietali .

                                                                   library         library         library

Nemecký filozof G. W. Leibnitz skúšal raz jedného podpriemerného kandidáta . Pohoršene ho karhal :
-Veď vy ste sa na tú skúšku vôbec nepripravili !
Nešťastník sa ospravedlňoval :
-Pán profesor, ja som sa poctivo pripravoval !
-Verím vám, – poznamenal Leibnitz, – badám však, ťa ste sa pripravili iba na to najhoršie !

                                                                   library         library         library

Slávny maliar Max Libermann oslavoval svoje sedemdesiatiny . Na slávnosti ho oslovila pekná mladá žena :
-Majstre, zbožňujem vaše obrazy . nedávno som bola jedným vaším obrazom tak očarená, že som ho vrúcne pobozkala . Bol to pravý Liebermann .
Starý majster sa usmial a poznamenal :
-To ma veľmi teší, madame, ale povedzte, oplatil sa vám ten bozk ?
-Nie, – rozpačito odpovedal mladá dáma .
-Tak potom to nebol pravý Liebermann !

                                                                   library         library         library

-Najradšej pracujem v noci, vtedy som najproduktívnejší, -povedal istý mladý skladateľ Franzovi  Lehárovi .
-To je možné, v noci sa predsa najlepšie a najľahšie kradne, -odpovedal majster ľahkej  múzy.

                                                                   library         library         library

Sofia  Lorenová  si vypočula namyslenú samochválu amerického plukovníka :
-Môj pradedo bojoval s Garibaldim, môj dedo v prvej svetovej vojne, môj otec v druhej a ja som bojoval vo Vietname . Čo na to poviete ?
-Vy ste ale neznášanlivá rodina ! – odpovedala Lorenová .

                                                                   library         library         library

Slávny skladateľ a klavírny virtuóz Franz  Liszt  sprevádzal na jednom  koncerte snaživého   violončelistu . Sólista hral tak mizerne, že to Liszt nemohol vydržať a tak začal mocne udierať do kláves, aby neznámeho muzikanta prehlušil. Ten ho však upozornil :
-Tichšie, majstre, veď ja sám seba nepočujem !
-To ste jediný šťastný človek na tomto koncerte ! – odpovedal nahnevane Liszt.

                                                                   library         library         library

Sinclaira Lewisa  sa po premiére jeho hry opytovali novinári :
-Vážený majstre, čo vás najviac priťahuje k divadlu ?
-Herečky, – odpovedal pohotovo autor .

                                                                   library         library         library

Ferenc Liszt hral a weimarskom dvore na počesť cisárových hostí z Ruska. Počas hry sa začal cár Mikuláš s akýmsi komorným radcom nahlas rozprávať . Liszt v tej chvíli prerušil hru . prekvapený cár sa ho spýtal:
-Prečo nehráte ?
Majster sa hlboko uklonil :
-Keď panovník hovorí, má každý mlčať…

                                                                   library         library         library

Pri svojej prednáške raz  Lunačarskij medzi rečou uviedol Leninov výrok . Na to sa prihlásil jeden poslucháč, ktorý mal Leninovo dielo dôkladne preštudované :
-Anatolij Vasiľjevič, toto Lenin nikdy nepovedal !
-Vám možno nie, – odpovedal Lunačarskij, – ale mne áno !

                                                                   library         library         library

K slávnemu chirurgovi Jánovi  Lewitovi sa dostal raz pacient, ktorý ochorel na nádorové ochorenie hlasiviek . Profesor Lewit ho s úspechom operoval a pacientovi sa čoskoro vrátil hlas . Pri rozlúčke pacient srdečne ďakoval profesorovi, mal však zvedavú  otázku :
-Veľmi by ma, pán profesor, zaujímalo, koľko by taká operácia stála napríklad v USA ?
Profesor Lewit sa usmial a odvetil :
-Milý môj, radšej sa ani nespytujte, stratili by ste reč aj druhý krát !

                                                                   library         library         library

Keď zomrel slávny Moliére, parížske duchovenstvo nechcelo dovoliť, aby tento vynikajúci umelec bol pochovaný do posvätnej zeme . Ako dôvod uvádzali, že bo hercom. Celá trápna záležitosť sa dostala až k francúzskemu kráľovi . Ľudovít XIV. sa opýtal :
-Ako hlboko siaha posvätná pôda ?
-Mŕtvi sa obvykle pochovávajú štyri stopy hlboko, -odpovedali duchovní .
-Tak teda zakopte Moliéra šesť stôp hlboko, – rozhodol kráľ, ktorý si Moliéra veľmi vážil .

                                                                   library         library         library

Istý alchymista napísal učenú knihu o tom, ako sa dá vyrobiť zlato a venoval ju pápežovi   Levovi X.   v nádeji, že ho pápež bohato odmení . O týždeň dostal od pápeža prázdne vrece  a list, v ktorom bolo napísané :
-Blahoželám vám k Vášmu veľkému objavu a posielam vám toto vrece, aby ste mali kam uložiť zlato, ktoré sa vám iste podarí vyrobiť .

                                                                   library         library         library

Vo vojne Severu proti juhu sa stal generál Mac Kenan  zaprisahaným zástancom zdržovacej taktiky . Po jednom neslanom nemastnom útoku dostal od prezidenta  Lincolna  list :
-Drahý Mac Kenan ! Ak už nebudete svoju armádu potrebovať, rád by som si ju
na nejaký čas vypožičal . Pozdravuje Vás Lincoln .
Generála obsah listu riadne nazlostil a okamžite odpovedal :
-Pán prezident, považujete ma za somára ? Mac Kenan .
-Nepovažujem, – znela prezidentova odpoveď, – ale môžem sa mýliť !

                                                                   library         library         library

Na domácom koncerte u grófky Lipinskej hral Brahms jednu zo svojich sonát. Keď skončila, jedna dáma si odopla zo šiat  ružu, podľa ju skladateľovi a nadšene zvolala:
-To je zázračné, majstre ! Aká vrúcnosť v adagiu ! Ako vôbec dokáže smrteľník stvoriť také nebeské melódie ?
-To je jednoduché, – prerušil ju Brahms, – nakladatelia si ich objedávajú…

                                                                   library         library         library

Profesor revúckeho gymnázia Gustáv Lojko dal raz Jánovi Abaffymu za grécku úlohu takúto známku :
-Na takúto prácu posledný raz predsa ešte takmer sotva dostatočne.

                                                                   library         library         library

Sophii  Lorenovej  sa pri audiencii vo Vatikáne zviezla z pliec šatka a odhalila jej poprsie.
-Ó, svätý Antonko ! – vzdychol si jeden z biskupov.
Vtom sa ozval hlas :
-Dobre si urobil, syn môj, že si ma zavolal. Naozaj je na čo sa pozerať !

                                                                   library         library         library

Kráľ  Ľudovít XIV.  venoval svojej sestre opátstvo v Calles. Hostia prítomní na slávnosti boli oslnení bohatými oblekmi, hudbou a účasťou veľkého množstva vysokého duchovenstva .
-Vyzerá to tu ako v raji, – nadchýnala sa jedna dáma .
-Nie, – odpovedal Ľudovít XIV., – v raji nie je toľko biskupov !

                                                                   library         library         library

Málokto vie, že čardáš sa stal známym tancom na svete zásluhou Franza Liszta. Na fašiangy v roku 1842 usporiadali v Budapešti na Lisztovu počesť veľký les. Liszt okolo polnoci konštatoval, že ples sa ničím nelíši od podobných podujatí v Paríži, či Londýne a že by rád videl niečo írečito maďarské. Vtedy sa našli dvaja súrodenci a ponúkli sa zatančiť temperamentný tanec, ktorý tancujú vinohradníci po vinobraní. Liszt bol nadšený. A netrvalo dlho, tanec nazvaný podľa čárdy, čiže vidieckeho hostinca, úspešne konkuroval módnym tancom a plesoch vo Viedni, Paríži, Londýne a Petrohrade.

                                                                   library         library         library

Lónay, jeden z ministrov financií v bývalom Uhorsku, nenosieval rukavice  ani v najhorších zimách. Každý sa tomu čudoval, iba jeden z jeho daňovníkov nie. Vysvetlil :
-Bodaj by mu bolo zima na ruky, keď ich má stále v našich vreckách !

                                                                   library         library         library

K  Lisztovi raz prišla sebavedomá mladá dáma. Bez okolkov si sadla za klavír, zahrala a chcela poznať skladateľov názor.
-Na pedály šliapete celkom dobre, dodržiavate takt…
-Áno ? – zažiarila klaviristka.
-Pri šijacom stroji by ste sa mohli niekam dopracovať !

                                                                   library         library         library

Lessingov priateľ, profesor Neumann z Budyšína raz napísal poviedku o rozume a šťastí a tú potom predložil Lessingovi, aby ju posúdil . Ten sa pozrel do rukopisu a povedal:
-Človeče, ako môžeš písať o veciach, ktoré si nikdy nemal a si ich nepoznal ?!

                                                                   library         library         library

Pýtali sa novinári známeho slovenského humoristu Milana  Lechana :
-Jete hovädzie mäso ? Môže byť chlap chlapom, keď neje mäso ?
-Vzhľadom na šialené dojnice, prestal som nielen konzumovať, ale aj stvárať kraviny. Robím si iba psinu. Keďže vegetariáni majú zelenú krv, váham. Ak však muž neje mäso, je v podstate slabá žena. A pretože už dlhšie túžim po zmene, hádam takáto bude vhodná…

                                                                   library         library         library

Francúzsky spisovateľ  Lamonthe – Levayer  počas vlády Ľudovíta XIV. napísal raz nie veľmi úspešnú knihu .
-Len pokoj, – povedal svojmu nakladateľovi, – ešte mám toľko vplyvu na kráľovskom dvore, aby som dosiahol zákaz jej predaja !
A naozaj . kniha sa ocitla a indexe a hneď sa rozpredala . Dokonca vyšla aj v druhom vydaní .

                                                                   library         library         library

Keď pápež  Lev XII.  slávil päťdesiat rokov svojho biskupstva, chcel mu kardinál povedať niečo zaliečavé:
-Prosíme Boha, aby vám dal ešte päťdesiat rokov.
Pápež pohotovo odvetil:
-Neklaď hranice Božej prozreteľnosti…

                                                                   library         library         library

Mladý a ešte neznámy hudobný skladateľ vyčítal svojmu kolegovi, taktiež mladému a ešte neznámemu skladateľovi:
-Ukradol si mi niekoľko taktov z môjho diela !
-Naopak, môj milý, nie ja, ale ty si kradol z môjho diela, takmer celú melódiu, – bránil sa obvinený.  Tak veľmi sa pochytili, že spor hnali pred súd. Súd si povolal za znalca populárneho operetného skladateľa Franza Lehára. Predsa súdu oboznámil znalca s predmetom sporu a spýtal sa ho:
-Mohli by ste povedať súdu, majstre, ktorý z týchto dvoch je
poškodený ?
Franz Lehár sa iba usmial a odpovedal:
-Ani jeden, pán predseda… V skutočnosti je poškodený tretí a to Jacques Offenbach, – ide totiž o jeho melódiu.
Na súde si uľahčene vydýchli…

                                                                   library         library         library

Dôvod, prečo si Angličania v minulosti zakladali kolónie, najmä v tropických krajoch, kde je veľa slnečných dní, vysvetlil raz
Jack London vo svojich Listoch z Anglicka. Okrem iného napísal:
-Koncom týždňa odchádzam do Kentu zbierať chmeľ. V Anglicku som už štrnásť dní a každý deň tu riadne pršalo. Veru sa už nečudujem, že sa z úbohých Angličanov stali najväčší kolonizátori !

                                                                   library         library         library

Nemecký fyzik profesor  Lang  sa raz pýtal študenta, ktorého práve skúšal:
-Povedzte mi, čo sa stane, ak stlačím gombík elektrického tlačidla okrem toho, že zaznie zvonček ?
-Stlačením gombíka na tlačidle sa uzavrie elektrický obvod od zdroja ku zvončeku. Elektrický prúd uvedie do pohybu… – vysypal svoje vedomosti študent a naberal dych.
-Starú belu, – prerušil ho profesor, – ak stlačím tento gombík, v minúte pribehne školník ! To sa stane !

                                                                   library         library         library

Franz Lehár nebol nikdy nadšený vojenskou kariérou svojho brata – generála. Keď sa ho v spoločnosti opýtala jedna dáma, či je on bratom slávneho generála Lehára, Franz odpovedal:
-Ale nie, madame, to on je mojím bratom !

                                                                   library         library         library

Veľký ruský fyzik P.N.Lebedev bol nepriateľom prázdnej, neplodnej učenosti.
-Moja knižnica, – hovorieval, – toho vie oveľa viac ako ja, a predsa nie ona je fyzik, ale ja !

                                                                   library         library         library

Franz Liszt  býval veľmi podráždený, keď ho v spoločnosti prinútili, aby hral .  Raz bol hosťom istého bankára, ktorý sa hneď po jedle spýtal :
-Zahráte nám niečo, majstre ?
Skladateľ pristúpil ku klavíru, prstom prešiel po klaviatúre, zatvoril klavír a povedal :
-Myslím, že som svoj obed zaplatil !

                                                                   library         library         library

Nemecký maliar a grafik Max Liebermann mal mecenáša, ktorý ho stále prenasledoval tvrdením, že málo pracuje . Raz ho navštívil a Liebermann si práve pochutnával na dobrej cigarete a lebedil si .
-Myslel som, že vás nájdem v plnej práci a vy si zatiaľ užívate . prečo nemaľujete ?
Veď dostávate za vaše obrazy slušné honoráre, všetky sa ľahko predajú .
Liebermann sa nedal vyrušovať a odpovedal :
-Milý pane ! Nie je to také jednoduché, ako si myslíte ! Musíte vziať raz pre vždy na vedomie, že ja som sa s umením neoženil, ja s ním udržiavam iba trvalé priateľstvo !

                                                                   library         library         library

Nemecký lekár Dr. O. Lassar dostal raz list od jedného farmára z vidieka, ktorý ho žiadal o nejaký účinný liek proti vypadávaniu vlasov :
-Nemôžem prísť osobne, preto vám posielam zopár mojich vlasov a ukážku .
Lassar mu obratom poslal prípravok a žiadal ho, aby mu čo najskôr poslal ďalší pramienok vlasov k analýze . Dostal však odpoveď :
-Pán doktor ! Musíte mi prepáčiť, ale tie vlasy, ktoré som vám poslal, boli moje posledné !

                                                                   library         library         library

Nemecký filozof Gottfried Wilhelm Leibnitz raz skúšal podpriemerného kandidáta z matematiky. Vedec ho pohoršene karhal :
-Pán kandidát, veď vy ste sa a skúšku vôbec nepripravili .
Nešťastník sa ospravedlňoval :
-Pán profesor, ja som sa veľmi svedomito pripravoval .
-Verím vám, ale zdá sa, že ste sa pripravovali iba na to najhoršie !

                                                                   library         library         library

V istej spoločnosti sa stretla Gina Lolobrigida so staršou pani.
-Dieťa moje, – hovorí stará pani, – vy ste taká pôvabná, že by ste mohli byť aj filmovou herečkou…
-Ale ja sa, prosím, volám Gina Lolobrogida, – smeje sa herečka.
-To nič, – hovorí stará pani, – to nič, meno si predsa môžete zmeniť…

                                                                   library         library         library

Známy berlínsky výtvarník Max Libermann vynikal najmä ako portrétista . Jeden z jeho súčasníkov sa stále chválil, akú vysokú mienku má Liebermann o jeho práci .
-Keď človek počúva toho tvojho kolegu, – povedal Liebermannovi jeho priateľ, – mohol by si myslieť, že všetky tvoje obrazy maľoval on !
-To je v poriadku, – odpovedal Liebermann, – nech to len tvrdí . Ak však začne rozprávať, že ja som namaľoval niektorý z jeho obrazov, tak ho zažalujem pre urážku na cti !

                                                                   library         library         library

Nemecký fyzik a spisovateľ Georg Christoph Lichtenberg sa pre svoje veľké uši stal raz predmetom zlomyseľnej poznámky o somárovi . Spisovateľ iba s úsmevom poznamenal :
-A teraz si predstavte moje uši a váš mozog . To by bol somár priam unikátny !

                                                                   library         library         library

Raz sedel spisovateľ František Langer v dnes už legendárnej kaviarni Union v debate s bratmi Čapkovými, Brunerom a Bassom, si ani neuvedomil, že sedí na novom čísle novín Prager Tagblatt . Dobre vychovaný a nesmierne slušný čašník obchádzal skupinu spisovateľov, až si konečne dodal odvahy a úctivo sa spýtal :
Prepáčte, pán doktor, ráčite ešte čítať tie noviny ?
Langer dlho uvádzal túto príhodu ako vrchol čašníckeho taktu .

                                                                   library         library         library

Stephen Leacock nebol síce rodený Američan, narodil sa v Anglicku a žil v kanade, ale napriek tomu dobre poznal Ameriku a jej občanov. Napríklad vedel, že priemerní Yankeovia nemajú bohvie aký vzťah ku knihe. Noviny alebo magazín za pár centov je možné prečítať, pokrčiť a zahodiť, prípadne strčiť do topánok, čo sa s knihou akosi nedá.
Keď sa raz v obchodnom dome rozhodoval, čo kúpiť svojmu americkému priateľovi k narodeninám, obrátil sa na predavača
-Čo tak peknú knihu ? – navrhol ochotný mládenec, – román, detektívku, western…
-Nič takého, – prerušil ho Leacock, – on už doma jednu knihu má !

                                                                   library         library         library

K maliarovi Lenbachovi prišla dáma z vysokej spoločnosti a presvedčená o svojich neprekonateľných pôvaboch žiadala, aby ju portrétoval. Keď sa ani po dlhej dobe nechcela dať odbiť, pohrozil jej majster:
-Ak neprestanete nástojiť na svojej žiadosti, vskutku vás namaľujem, a to takú, aká v skutočnosti ste !

                                                                   library         library         library

Kňažná Libuša zastala na nevysokom kopci a prehlásila :
-Vidím mesto veľké, ktorého sláva sa bude hviezd dotýkať !
Táto veštba sa doslova splnila. Celý svet pozná Plzeň.

                                                                   library         library         library

Na jednej slávnosti pre dobročinné účely vystúpila so svojim programom tiež talianska herečka Lolobrigida. Mala samozrejme veľký úspech, zvlášť u mužských návštevníkov . po programe sa jej prihovoril jeden zo starších hostí a s obdivom poznamenal :
-Madame, je pre mňa veľkým zážitkom, vidieť vás, ako v priebehu krátkeho času viete upútať toľko mužov !
Lolobrigida odpovedala :
-Nie je umenie upútať tisíc mužov na jednu hodinu . Oveľa ťažšie je upútať záujem jedného muža na celý život !

                                                                   library         library         library

Keď bol slávny hudobný skladateľ Franz Liszt v Bratislave, dostal list od istého zberateľa autogramov :
Majstre, prikladám tridsať zlatých a žiadam za ne dve slová . Som totiž náruživý zberateľ autogramov . Predpokladám, že dve slová sú pre vás dobrým obchodom .
Liszt obratom poslal odpoveď :
-Srdečná vďaka. – Bez mena odosielateľa a podpisu .

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XI. usporadúval často veľké hony. Jeho družina brala okrem jedla aj štyridsať fliaš vína so sebou, hoci kráľ nikdy nepil . Raz s avšak stalo, že kráľ pocítil smäd a požiadal komorníka o pohár vína . Ten mu previnilo oznámil, že už žiadne víno nie je.
-A vy ste tých štyridsať fliaš nezobrali ?
-Ó, áno, ale všetky sa už vypili .
-Na druhý raz zoberte so sebou štyridsaťjeden fliaš, aby aspoň jedna zostala pre kráľa !   

                                                                   library         library         library

Franza Liszta raz navštívil mladý umelec a poprosil ho, aby posúdil jeho skladby . Liszt mu vrátil partitúry so slovami :
-Vaše skladby, priateľu, obsahujú skutočne veľa nového a krásneho.
-Nazdávate sa, veľactený majstre, že … – zajakal sa začiatočník celý bez seba od radosti.
Liszt ho však prerušil:
-Len škoda, že to nové vo vašich skladbách nie je krásne, a to čo je v nich krásne, nie je nové !

                                                                   library         library         library

Amerického prezidenta Lincolna sa raz opytovali, koho považuje za priateľa. Lincoln sa zamyslel a hovorí :
-Priateľom je človek, ktorý má tých istých nepriateľov ako vy !

                                                                   library         library         library

Slávny skladateľ a klavirista Franz Liszt hral pred cárom Mikulášom I. V Zimnom paláci bolo vyberané obecenstvo, ale cár sa cez koncert nahlas zhováral so svojim susedom. Umelec prestal hrať a povedal:
-Keď hovorí cár, všetko ostatné musí zmĺknuť !
Na druhý deň sa vo všetkých novinách objavila správa
-Hráč na klavíri Liszt, alkoholik, spustlík a erotoman, bol na príkaz jeho Veličenstva vypovedaný z krajiny, aby neohrozil morálku !

                                                                   library         library         library

Svetoznáma talianska herečka Sophia Lorenová sa raz priznala, že veľmi rada hrá karty.
-Vie ma to natoľko uniesť, že sa správam ako malé dievčatko. Keď prehrávam, krivím ústa a rozčuľujem sa.
-Znamená to, že nerada prehrávate ? – ozvali sa priatelia.
-Nie, že nerada, ale nemôžem si to dovoliť !
-Azda nie z finančných dôvodov ?
-To nie. Keď však prehrávam, pojedám bezmyšlienkovite rožky, zjem ich niekedy aj desať a to si nemôžem dovoliť kvôli línii !

                                                                   library         library         library

Istý viedenský kritik sa obrátil svojho času na Franza Liszta s otázkou, či sa nerozhodol spísať vlastné životné príbehy.
Majster, ktorý v tom čase nemal ďaleko do sedemdesiatky, mu s úsmevom prezradil:
-Milý pane, môj život mi, žiaľ, ešte stále zaberá toľko času, že by som len ťažko našiel voľnú chvíľku, aby som mohol o ňom niečo napísať !

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XIII. sa raz vybral na prechádzku. Sprevádzal ho kardinál Richelieu. Kráľovi vypadla z vrecka jeho vreckovka, kardinál ju zodvihol a úctivo ju kráľovi podal. Ľudovít sa poďakoval, na čo kardinál poznamenal, že je to predsa samozrejmé. Kráľ sa usmial a povedal:
-Ani by som nepovedal, milý kardinál ! Veď vy mi často nepodávate niečo, do čoho by som mohol alebo smel pchať nos !

                                                                   library         library         library

Amerického komika Jery Leviho sa raz opýtali, aký názor má na následky voľnej lásky v Hollywoode. Odpovedal:
-Následky sú tak rozsiahle, že dnes musí byť pokladaný za aristokrata každý, kto môže vystopovať svoj pôvod až k svojmu otcovi.

                                                                   library         library         library

Známa talianska filmová herečka Gina Lolobrigida sa v jednom rozhovore s novinármi zmienila aj o daniach .
-Poviem vám úprimne, – povedala zvýšeným hlasom, – povestná talianska mafia je oproti americkým daňovým úradom úplným klubom gentlemanov . Mafia dá svojim obetiam aspoň vopred výstrahu !

                                                                   library         library         library

Kráľ Ľudovít XIII. uvidel na kabáte maršala Bassompiera voš. Chystal sa   o tom vtipkovať, ale pohotový maršal ho zarazil so slovami:
-Sir, nerozprávajte o tom nikomu, lebo by sa mohlo prípadne povedať, že som vo vašich službách získal iba – toto !

                                                                   library         library         library

Jack London bol za rusko – japonskej vojny na Kórei. V jednom mestečku prišiel za ním starosta s prosbou, aby vyšiel von, že sa tam zišli občania, aby ho videli . London sa potešil, že má takú popularitu, keď ho poznajú aj v takom zapadnutom kórejskom mestečku . Aké však bolo jeho sklamanie, keď zistil, že ho ľudia chcú vidieť len preto, že má pekný umelý chrup . Predtým nič podobné nevideli a boli zvedaví na tento americký zázrak.

                                                                   library         library         library

Francúzsky chemik, vynálezca Kinematografie Louis Lumiére bol v kruhu svojich známych považovaný za veľmi šťastného človeka, ktorému sa v živote vždy všetko podarí.
Raz prišiel za ním jeden známy a prihovoril sa mu:
-Počúvaj, Louis, požičaj mi päťsto frankov. Ty máš v živote také šťastie, že ti tie peniaze určite vrátim !

                                                                   library         library         library

Známa komička Wendy Liebmanová sa raz priznala novinárom:
Zmysel pre humor som získala od svojich rodičov. Preto už nijaký nemajú.

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. v presvedčení o svojom historickom poslaní, vyslovil sa pri jednej audiencii pred svojim dvorom:
-Kráľ dostáva moc od Boha. Preto, ak komukoľvek z vás rozkážem, aby skočil do vody, musí tak urobiť bez váhania !
Po týchto slovách zazrel, ako sa zdvihol princ de Guise a odchádzal.
Kam idete ? – skríkol nahnevane kráľ.
Idem sa učiť plávať, Vaša kráľovská milosť !

                                                                   library         library         library

Jeden z motívov druhého dejstva opery „Valkýra“ prebral Wagner zo symfónie Franza Liszta „Faust“. Keď raz večer hral Liszt svojho Fausta a dospel až k tomuto motívu, pristúpil k nemu Wagner a pošepol mu:
Otecko, tento motív som ukradol.
Liszt, zvyknutý a úspechy svojho zaťa, odvetil:
-To je dobré, aspoň ho budú ľudia častejšie počuť !

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. sa spýtal jedného svojho dvorana, či vie po španielsky.
-Neviem, sir, – znela odpoveď.
-To je škoda, – poznamenal kráľ.
Potom sa dvoran začal usilovne učiť po španielsky, dúfal totiž, že ho kráľ vymenuje za vyslanca v Španielsku . O niekoľko mesiacov sa dvoran hlásil u kráľa a s radosťou mu oznámil, že už španielsky vie.
-To je výborné, – odvetil kráľ, – teraz si môžete prečítať Dona Quijota v origináli !

                                                                   library         library         library

Maďarského komika Kalmana Latabára, hrajúceho v kostýmovej hre, prišiel cez prestávku navštíviť do šatne ctiteľ.
Nepamätáte sa na mňa ? – pýtal sa neodbytne.
Latabár, ktorý nemal tušenia, s kým hovorí, sa ospravedlňoval:
-Nehnevajte sa, ale som taký zamaskovaný, že vás nepoznávam !

                                                                   library         library         library

Americký prezident Lincoln, ktorý bol v mladosti drevorubačom a pltníkom, sa sám neustále vzdelával, až napokon vyštudoval aj právo. Ako „advokát chudobných“ bol v celej krajine povestný svojou čestnosťou. Istej dáme vrátil dvestopäťdesiat dolárov so slovami :
-Nemám klinec, na ktorý by som zavesil vaše požiadavky.
Keď ho pri inej príležitosti chceli poveriť obhajobou muža, ktorý spáchal zločin, odovzdal tento prípad kolegovi so slovami :
-Tento človek je jednoznačne vinný a ja ho obhajovať nemôžem. Vy to dokážete !
Za túto čestnosť a nekompromisnosť ho prezývali „honest Abe“ – statočný Abrahám.

                                                                   library         library         library

V Los Angeles zomrel pred časom Stan Laurel, ktorý s Hardym vytvoril nesmrteľný pár komikov. V poslednom čase pred smrťou si často sťažoval na svoju neuspokojivú finančnú situáciu. Bol totiž štyri razy ženatý a každej žene musel platiť alimenty. Vtedy si sťažoval :
-Najkrajšia žena mi nemôže dať viac, než čo má, a ja jej musím dávať to, čo nemám !

                                                                   library         library         library

Sophie Lorenovej sa spýtali, koho považuje za inteligentnejšieho, či muža alebo ženu…
-Ženu ! – vyhlásila Sophia. – Už ste videli, aby sa niektorá žena vydala za muža len preto, že má pekné nohy ?

                                                                   library         library         library

Francúzsky chemik a fyzik Louis Joseph Gay Lussac, člen parížskej akadémie vied, prevážal raz z Nemecka väčšie množstvo laboratórneho skla. Podľa predpisov by bol musel za tento tovar zaplatiť vysoké clo atak mu Alexander Humboldt poradil, aby na skrine napísal :
-Pozor ! Opatrne ! Nemecký vzduch !
Colníci sa síce čudovali, načo je komu potrebný nemecký vzduch, ale pretože boli skrine adresované Akadémii vied, iba pokývali hlavami a náklad prepustili .

                                                                   library         library         library

Hudobný skladateľ Ruggiero Leoncavallo sa na svojom koncerte stretol so známou tanečnicou, ktorá od ich posledného stretnutia viditeľne pribrala na hmotnosti. Stále však bola pyšná na svoj výzor a dávala to aj najavo. Keď jej Leoncavallo urobil poklonu, ako dobre vyzerá, odpovedala mu, že je veľmi šťastná a že jej telo je jediné imanie, ktoré má. Majster podotkol :
-A pritom máte ešte nádej, že sa vám tento majetok v priebehu niekoľkých rokov zdvoj či strojnásobí !

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XI. bol povestný svojou krutosťou. Napáchal toľko zla, že sa v starobe bál pomsty a v každom, kto k nemu prišiel, videl vraha alebo špióna. Dal si zavolať astrológa, aby mu predpovedal budúcnosť. Astrológ bol opatrný, vedel totiž, s kým má do činenia. Vedel, že ho kráľ po veštbe dá popraviť. Kráľ sa ho opýtal :
-Povedz mi, keď tvrdíš, že všetko vieš, kedy ty sám zomrieš ?
Sedem dní pred vami, Vaše veličenstvo, – odpovedal jasnovidec, vediac aké nebezpečenstvo mu hrozí. A tak si zachránil život.

                                                                   library         library         library

Niki Lauda prijíma nových pilotov. Prihlásia sa aj dvaja Slováci. Pri rozhovore sa pýta prvého, čo je na jeho tvári nové. Ten odpovedá :
-Chýbajú vám uši.
Laudu to neuspokojí, pretože to nie je nijaká novinka. Druhý odpovedá na položenú otázku :
-Určite máte nové kontaktné šošovky …
Lauda odpoveď ocení a pýta sa ďalej :
-A ako ste na to prišli ?
To je jednoduché : keby ste mali uši, nosili by ste okuliare…

                                                                   library         library         library

Dvorný švihák si všimol, že Michailovi Vasilievičovi Lomonosovovi sa derie lakeť na kabáte a uškrnul sa :
-Pán Lomonosov, pozerá vám odtiaľto učenosť !
-Kdeže, pane, to dnu pozerá hlúposť…

                                                                   library         library         library

Maliar Wilhelm Leibl už ako slávny umelec sedel na akomsi večierku u istého vznešeného pána. Ten sa pred všetkými opýtal :
-Je to pravda, pán Leibl, že ste mali veľmi ťažké detstvo ?
-Ťažké detstvo ? A to už prečo ?
-Počul som, že ste boli nútený dokonca pásť ovce …
-Ach tak ! Teda ovce som ako malý chlapec naozaj pásol. To však má aj určité výhody . Odvtedy poznám každého barana hneď na prvý pohľad !

                                                                   library         library         library

 Voľný večer pri prejazde jedným mestom využil Ruggiero Leoncavallo k návšteve divadla, ktoré uvádzalo práve jeho operu komedianti. Na vedľajšom sedadle sedela pôvabná mladá žena, ktorá prejavovala svoje nadšenie tak búrlivo, že sa Ruggiero zaoberal viac jej osobou ako dejom na javisku.
-Zdá sa, pane, že vám sa predstavenie nepáči, – prihovorila sa mu krásavica, – nie ste azda spokojný so spevákmi ?
Autor sa chcel pobaviť, preto odpovedal :
-Speváci sú výborní, ale celá opera nestojí za nič ! Dej je samá krv, hudba ukradnutá od Bizeta a Verdiho, orchestrácia školácka, dobre počúvajte, napríklad toto …
Mladá žena sa naňho pozrela s nedôverou .
-To hádam nemyslíte vážne ?
-Myslím to vážne, – tvrdil svoje Leoncavallo a dobre sa zabával.
Druhý deň ráno čítal v novinách kritiku :
-Autor o svojej opere Komedianti : všetko ukradnuté od Bizeta a Verdiho. zaujímavé interview našej hudobnej kritičky s Ruggierom Leoncavallom.
Smiech ho prešiel, keď si prečítal slovo za slovom všetko, čo mladej dáme narozprával !

                                                                   library         library         library

Známy nemecký maliar Max Liebermann maľoval na objednávku portrét istému bohatému kupcovi, ktorý bol všetko iné, len nie krásavec. Kupec však majstra pri prácu neustále vyrušoval a všetko kritizoval. Keď už Liebermanna pomaly prechádzala trpezlivosť, obrátil sa ku kupcovi a pohrozil mu prstom :
-Tak, a teraz dosť ! Ak neprestanete do mňa zabŕdať, namaľujem vás tak, ako vyzeráte v skutočnosti !

                                                                   library         library         library

Známy francúzsky autor a herec Robert Lamoureaux dal svojmu priateľovi takúto radu :
-Ak si chceš nadlho zachovať svoje vlasy, najlepšie je uložiť ich do medailónu !

                                                                   library         library         library

Profesor Lehmann vysvetľoval na jednej so svojich prednášok o slnečnej energii, že podľa najnovších vedeckých predpovedí, sila slnečných papršlekov bude slabnúť a za takých osemdesiat miliónov rokov to človek zbadá na svojich životných podmienkach.
-Za koľko rokov, pán profesor ? – ozval sa jeden z poslucháčov.
-Za osemdesiat miliónov ! – opakoval Lehman.
-Chvalabohu, – vydýchol si poslucháč, ja som sa nazdal, že za osem miliónov rokov .

                                                                   library         library         library

Stalo sa oného aprílového dňa roku 1865, keď prezidenta Lincolna zavraždili v lóži richmondského divadla. Zatiaľ, čo voz odvážal jeho telesné pozostatky, miestny šerif robil spoločníka jeho vdove. Aby trochu oživil rozhovor, nesmelo riekol :
-Ale ináč, pani prezidentová, čo vravíte na predstavenie ?

                                                                   library         library         library

Francúzsky panovník Ľudovít XI. poslal opátovi istého kláštora lakonický list, obsahujúci jediné latinské slovo „cede“ ! (Odstúp !) Opát mu v odpovedi napísal, že mu trvalo štyridsať rokov, kým sa stal tým, čo znamenajú prvé dve písmená v abecede (AB – opát) a že preto prosí jeho kráľovskú Výsosť, aby mu aj pre ďalšie dve písmená CD“, ráčil poskytnúť rovnaký čas. Kráľ sa nad jeho prosbou usmial a opátovej prosbe vyhovel.

                                                                   library         library         library

Ľudovít XIV. stojí pred zrkadlom a obzerá sa v ňom:
-Hm, oči mám po matke, nos po otcovi, ale štát som ja !

                                                                   library         library         library

Milan Lasica išiel okolo svojich kolegov z relácie Sedem s.r.o., ktorí si niečo šepkali a keď ho zbadali, náhle zmĺkli.
-Nebavili ste sa náhodou o mne ? – spýtal sa Lasica.
-Čo ťa napadá, nie ! – zaševelila Feldeková.
-Takže ja vám už nestojím za slovo ? – uzavrel Lasica.

                                                                   library         library         library

Béďa Lak, všestranný artista, žonglér a kúzelník, chodieval predpoludním do známej kaviarne U Novákov. Raz sa v Prahe rozniesla správa, že Béďa Lak nečakane opustil tento svet. Redaktor istého denníka ihneď volal do kaviarne U Novákov. Vrchný vzal slúchadlo, vypočul onú smutnú zvesť a potom povedal:
-Momentíček, ja sa idem pre istotu podívať. Viete, on si pán Lak pred minútou objednal druhé pivo, tak by som ho netočil zbytočne…

                                                                   library         library         library

Sekretár vraví Leninovi:
-Vladimír Iljič, vy stále pracujete… Mali by ste si oddýchnuť, zájsť s dievčatami do mesta…
Presne tak, súdruh môj ! – súhlasil Lenin, – s dievčatami a nie s tou politickou prostitútkou Trockým !

                                                                   library         library         library

Pýtali sa raz novinári humoristu Milana Lechana:
-Ste optimista alebo pesimista ?
-Mám dve možnosti: o tej prvej by som nerád písal a o tej druhej by ste neradi čítali !

                                                                   library         library         library

Franz Liszt nacvičoval na študijných cestách po Európe s orchestrom v menšom meste svoju rapsódiu. Počas skúšky sa mu niektoré miesta nepáčili. Stále počul falošné tóny. Došla mu trpezlivosť, odložil taktovku a rozkričal sa :
-Páni, to nie je koncert, to je mačacia hudba !
Nato vstal prvý trubač a pokojne povedal :
-Majstre, my sme tú hudbu neskladali…

                                                                   library         library         library

Na spoločenskom večierku sa chválil generál Sofii Lorenovej :
-Môj prapradedo bojoval s Garibaldim, môj dedo bojoval v prvej svetovej vojne, môj otec v druhej a ja som bojoval v Indočíne. Čo na to hovoríte ?

-Mám dojem, že ste asi veľmi neznášanlivá rodina ! – hovorí Sofia.

                                                                   library         library         library

Francúzsky románopisec Pierre Lyons má obľúbenú svoju anekdotu, ktorú rád zopakoval v spoločnosti:
-Texaský milionár vysvetľoval skupine svojich robotníkov, ako prišiel k obrovskému majetku . „Začínal som ako bedár, majiteľ iba dvoch centov. Za tie dva centy som kúpil dve jablká a spolu s manželkou som ich dotiaľ leštil, až sa blýskali. Predali sme ich za štyri centy. Za to sme kúpili ďalšie štyri jablká. Keď sme ich vyleštili a získali osem centov a teda osem nových jabĺk a manželka kúpila šestnásť jabĺk, dostali sme telegram, že mi umrel strýko Joe a zanechal mi dedičstvo vo výške tridsať miliónov dolárov !

                                                                   library         library         library

Veľký skladateľ a klavirista Ferenc Liszt dával hodiny klavíra a mal veľa žiakov z rozličných končín sveta. Jeho popularita bola veľmi veľká a kým jedni prichádzali, aby sa dačo naučili, tak iní brali hodiny, len aby sa potom chválili, že sa učili u slávneho maestra. Raz za Lisztom prišiel obrovitý a veľmi sebavedomý Španiel, ktorý požiadal skladateľa, aby mu dával hodiny klavíra. Okrem toho vysvetlil, že nie je začiatočník, predtým bral hodiny u svojho priateľa klaviristu. Španiel, aby potvrdil svoje slová, rázne zamieril ku klavíru, aby predviedol novému učiteľovi, čo vie. Posadil sa na stoličku, rázne šliapol na pedále a jeho ruky hrubo a živelne začali biť do klávesov. Užasnutý Liszt si vypočul asi minútu túto kakofóniu a prerušil ho:
-Pane, to, čo robíte, je znamenitý spôsob zabíjať býkov v corride, ale z celého srdca vás prosím: nezabíjajte môj klavír !

                                                                   library         library         library

Raz prišiel Franz Liszt do menšieho francúzskeho mestečka, ktorého obyvatelia viac ako hudbe holdovali alkoholu. Kedykoľvek tam zavítal nejaký umelec, bola účasť veľmi slabá. Tak sa stalo aj tentoraz. Prišlo sedem uchádzačov. Liszt dal klavír preniesť do svojej hotelovej izby a urobil pre nich koncert v komornom prostredí. Po koncerte vystrojil hostinu.
Na druhý deň bola sála preplnená !

                                                                   library         library         library

Raz priniesol mladý maliar majstrovi Liebermannovi ukázať svoj najnovší obraz, nazvaný Koniec sveta.
Áno, – pokyvoval majster hlavou. – To je skutočne katastrofa !

                                                                   library         library         library

Taliansky operný spevák Lablache vynikal nielen skvelým hlasom, ale aj mohutnými telesnými rozmermi. Keď si raz vo Viedni privolal fiaker, aby ho odviezol do tamojšej opery, kočiš si premeral jeho vysokú a neobyčajne tučnú postavu, začudovane pokýval hlavou a nakoniec sa spýtal:
-Prepáčte, milosťpán, ale mám vás odviezť naraz, alebo na dvakrát ?

                                                                   library         library         library

Mladý spisovateľ prišiel za Lessingom a siahodlho vychvaľoval svoju knihu, ktorá mu práve vyšla. Niekoľko ráz sa Lessing pokúsil ujať slova, ale výrečný hosť mu to nedovolil. Až napokon sa ho spýtal :
-Mám sa v niečom obmedziť, aby som vás neokrádal o drahocenný čas?
-Netreba, ste obmedzený dosť, obmedzovať sa už nemusíte !

                                                                   library         library         library

Známy nemecký maliar Leibl v mladosti pásaval ovce. Istý barón si ho raz v spoločnosti doberal:
-Vaše prvé zamestnania neboli príliš veselé, však ?
-Veselé nie, ale užitočné, – odpovedal Liebl. – Od tých čias už z diaľky poznám barana.

                                                                   library         library         library

Kráľ Ľudovít XIV. sa rozhodol vykonať inšpekciu parížskej mestskej väznice. So svojím sprievodom vošiel do jednej cely a spýtal sa prvého uväzneného :
-Prečo ste boli uväznený ?
-Falošne ma obvinili, vaša kráľovská výsosť !
-A vy ? – spýtal sa druhého uväzneného.
-Som tu pre nespravodlivosť sudcov, – bola odpoveď .
Tretí uväznený, hoci neopýtaný, sa ponáhľal vyhlásiť:
-Bol som uvrhnutý do väzenia, pretože sudca, ktorý ma súdil, prijal úplatok od mojich nepriateľov.
Kráľ sa zachmúril a zhnusený chcel odísť. Ale predtým ako odišiel, sa ešte obrátil na posledného uväzneného, stojaceho opierajúc sa o múr :
-A prečo ste tu vy ?
-Som zlodej, vaša výsosť. Dali ma tu, lebo som kradol.
Tento muž bude ihneď oslobodený! – prikázal kráľ svojmu pobočníkovi a dodal, – aby sa títo traja nevinní od neho nepokazili !

                                                                   library         library         library

Hovorí raz Petrovi Lipovi novinár Peter Leško :
-Pán Lipa, priznávam sa, že vôbec nerozumiem názvu vašej kapely Revival Jazz Band.
-A čo je vám na tom nezrozumiteľné ?
-To, či ste hudobná skupina, alebo banda ?!         

                                                                   library         library         library

Keď v roku 1915 predvolali herca bratislavského mestského divadla Jozefa Liperta na odvod, vojenský lekár sa ho spýtal :
-Čo vám chýba ?
-Nič. Práve naopak, niekoľko vecí mám navyše. Žalúdočné kŕče, reumu, srdcovú chybu a podráždené slepé črevo. Nemôžu ma operovať, lebo mám cukrovku.
Vojenský lekár na to bez mihnutia oka konštatoval :
-Schopný bez chyby !
-A ako to ?“ ohradil sa Lipert.
-Pri vašom zdravotnom stave bude pre vás smrť na bojisku vykúpením.

                                                                   library         library         library

Na jednom zo svojich výletov prišiel Jozef Lada do dedinky, kde mali nad priečelím kostolíka nápis:
-Tu prebýva Boh !
-No to sa teda nedivím, že prebýva, – zamračil sa Lada. – Musí prebývať, ako by sa do takého kamrlíka zmestil celý ?!

                                                                   library         library         library

Prišlo leto a rodina Jozefa Ladu chcela odísť na svoje sídlo ho Hrusíc. Ale Lada nebol spokojný s počasím, dosť často pršalo a váhal s odchodom. Dcéra Alena ho ale presviedčala:
-Otec, podívaj sa, to máš za jedny peniaze, dostať nádchu v Prahe alebo v Hrusticiach.
Lada odmietavo zavrtel hlavou:
-Keď mám moknúť, tak je to v Prahe lepšie. Tam prší na viac ľudí, lepšie sa o to podelíme !

                                                                   library         library         library

Jozef Lada kedysi redigoval časopis „Kvietok z čertovej záhradky“, do ktorého nielen kreslil obrázky a vymýšľal vtipy, ale dokonca zostavoval aj krížovky. Raz dostal nápad, o ktorom si myslel, že žiadny čitateľ ho nemôže vylúštiť. Zavolal ho šéfredaktor a hovorí:
-Lada, tu máte v legende ku krížovke že má vyjsť časť kostola na dvadsaťsedem písmen… prepánajána, čo to má byť ?!
Lada pokrčil ramenami:
-Keď neviete lúštiť, tak sa do toho nechytajte. Veď to je jednoduché: hrdzavá kľučka od spovedelnice !

                                                                   library         library         library

K Maxovi Liebermannovi, nemeckému impresionistickému maliarovi, prišiel na návštevu kolega a začal sa dosť necitlivo hrabať v jeho kresbách. Obracal ich sem a tam a nakoniec sa spýtal, čo autor kreslí mäkšou alebo tvrdšou tužkou. Už nahnevaný Liebermann lakonicky
odvetil:
-Nie, ja kreslím s talentom !

                                                                   library         library         library

Raz sa musel Max Lierbermann zúčastniť vernisáže výstavy akéhosi mladého, nenadaného maliara. Mladý muž pokladal za správne maliara upozorniť :
-Majstre, mám v žilách maliarsku krv !
No, – povedal Liebermann, – radil by som vám, aby ste začali užívať lieky proti chudokrvnosti !

                                                                   library         library         library

Na jednej slávnosti, venovanej na dobročinné účely vystúpila so svojim programom aj populárna talianska filmová herečka Gina Lolobrigida . Zožala veľký úspech, hlavne u mužskej časti publika. Pri nasledujúcom programe sa na ňu obrátil jeden z hostí:
-Madam, je to pre mňa vždy veľký zážitok, ako v krátkom čase dokážete upútať toľko mužov…
Očarujúca predstaviteľka mnohých filmových úloh sa usmiala:
-Nie je ťažké upútať pozornosť tisíc mužov na jednu hodinu. Oveľa viac umenia si vyžaduje upútať jedného muža na celý život !

                                                                   library         library         library

Jedna naivná dáma sa spýtala poľského humoristu Stanislava Jerzyho Leca :
-Je to pre vás ťažké, všetko vymyslieť v hlave ?
-Veru áno, – odpovedal Lec, – ale v nohe by to bolo ešte oveľa ťažšie !

                                                                   library         library         library

Zastavili policajti bratislavského herca Mariána Labudu pre nejaký menší dopravný priestupok. Verdikt znel sto korún pokuty. Vzhľadom k popularite herca, známeho aj z filmu, však prižmúrili oko a navrhli mu riešenie:
-Keď nám poviete nejakú peknú anekdotu, tak za každú anekdotu korunu odpočítame !
Labudov priateľ Milan Markovič tvrdí, že ešte museli dvadsaťsedem korún doplácať !

                                                                   library         library         library

Nie je veľmi známe, že Václava Lohniského a jeho dobrého poľského priateľa spojovali dva trochu odlišné záujmy. Rozhodovanie bolo ťažké. Nakoniec sa však, ako sa hovorí, dohodli na losovaní. Na Lohniského vyšlo divadlo, a jeho poľskému priateľovi pripadlo pokúsiť sa o cirkusovú kariéru.
O Lohniskom sa potom rozprávalo, že sa do Poľska chodí radiť, ako robiť divadlo a jeho priateľ si u neho overuje otázky náboženského cítenia. Lohniský sa nakoniec vypracoval na úspešného herca i režiséra. Jeho priateľ Karol Wojtyla sa síce pokúšal o dramatické texty s náboženskou tematikou, ale nakoniec toho zanechal pre dôležitejšie poslanie: stal sa pod menom Ján Pavel II. pápežom. To už k nemu Lohniský jazdiť nemohol.

                                                                   library         library         library

Pri natáčaní filmu Dedko automobil sa vedľa známych protagonistov po prvý raz pred kamerou objavil devätnásťročný Pavel Landovský. Režisér Radok mu určil nie veľkú, ale tiež nie ľahkú úlohu: nosiť na chrbte Jozefa Hlinomaza. Vzhľadom k tomu, že Hlinomaz hral vo filme grófa Kolovrata, hovorili mu ostatní Hlinovrat… alebo tiež Kolomaz.
-Bola to moja prvá rola pri filme, – spomína neskoršie Landovský. – Prvá a tiež najťažšia. Máte predstavu, čo taký gróf Hlinovrat váži ?!

                                                                   library         library         library

Jiří Lier bol známy svojou šetrnosťou, o ktorej jeho kolegovia hovorili dosť nešetrne. Vladimír Menšík o ňom s obľubou rozprával, ako v malej pauze pri natáčaní zašiel Lír do bufetu v Lucerne. Z časových aj úsporných dôvodov si vybral čerešňovú bublaninu, vklinil sa medzi dvoch stravníkov a oproti nejakému dôchodcovi a konzumoval. Dôchodca mal sekanú na smotane, stále však nechutne odfrkával, nespokojne mrmlal a nevrlo sa obzeral, ako keby bol s jedlom nespokojný. Nakoniec príbor položil a nespokojný odišiel preč. Lír nemal obvyklú tácku na tanier a prišlo mu vhod, že práve pred ním stojí tanier s nedojedeným jedlom. Vypľúval teda kôstky z čerešní do opustenej sekanej. Odrazu však stuhol, pretože nespokojný stravník sa k svojmu tanieru vrátil s malým pivom. Úžas nad tým, kde sa v sekanej vzali kôstky, už Lír nezaznamenal, pretože vzal nohy na plecia !

                                                                   library         library         library

Na slávnostnej schôdzi Unesca bola prítomná tiež Sofia Lorenová. Sedela vedľa jedného anglického diplomata. Obráti sa na neho a vraví:
-Veľmi ma teší, že som vás poznala, môžete pre mňa niečo urobiť ?
Diplomat sa v rozpakoch na ňu pozrie a povie:
-Madam, prepáčte, ale ja som expert na menej rozvinuté oblasti !

                                                                   library         library         library

Posledné filmy, v ktorých hral známy americký komik Jerry Lewis, mali priaznivé ohlasy v novinách a médiách.
-Veľmi ma to znepokojilo, – hovorí komik, – Dokiaľ ma kritici nechválili, verejnosť bola na mojej strane. Kto vie čo sa stane teraz ?!

                                                                   library         library         library

Max Lieberman si prehliadol po niekoľko krát opakovanom početné umelecké diela mladého adepta maliarstva. Po chvíli povedal:
-Keď sa dívam na vaše obrazy, obdivujem vás !
A chceli by ste vedieť, – žiaril mladý muž, – ako to robím, že denne namaľujem jeden obraz ?
Ale nie, odporoval Lieberman, – ani ma tak nezaujíma, ako to robíte, ale prečo to robíte !

                                                                   library         library         library

Národného umelca Jozefa Ladu zaujala raz scéna, ako dedinskí mládenci plavia kone. Načrtol si do ju skicára, aby pod ľa nej namaľoval obraz. Keď bol s náčrtkom hotový, spýtal sa jedného dedinčana, ktorý vedľa zvedavo pokukoval, a spýtal sa ho, ako sa mu to páči. Starček si to obzrel, bafol si z fajky a povie:
-No, trafili ste to akurát, to sa musí povedať ! Ale čo s tým, veď to nikto nekúpi ! Ja by som vám poradil inú vec. Príďte, až sa tu večer budú kúpať dievčatá, to bude iný obrázok. A tie kšefty !

                                                                   library         library         library

Do časopisu „Kvietok“, ktorý redigoval Jozef Lada , prispievali tiež maliari Zdeněk Tůma a Štepán Roth. Obaja boli pekní starí mládenci, kamarátili sa a Tůma na otázku, prečo sa neoženil, odpovedal:
-Čože ja, ja do toho raz spadnem, ale tuto Roth, ten sa neožení nikdy !
A keď sa pýtali pre, rozšafne odpovedal:
-Viete, každá žena sa ľahko prizná, že je zamilovaní do Tůmu, ale nájdite mi takú, ktorá prehlási, že je zamilovaná „Dorotha“ !

                                                                   library         library         library

Sochár a profesor na Umeleckej priemyslovke Ján Lauda musel za vojny rovnako ako všetci profesori zložiť skúšku z nemčiny. Po pravde povedané, skúška to bola jednoduchá, ale pre Laudu dosť obtiažna. Skúšajúci sa ho pýta:
-Ako sa povie po nemecky dieťa ?
Lauda si spomenul, ale nebolo to presne. Povedal:
-Der Kind.
-Skúšajúci zavrtí hlavou a zozadu niekto zašepká:
-Das !
Na to Lauda pokojne prehlásil:
-Der Kindas !

                                                                   library         library         library

Istá dáma chválila v spoločnosti novú práve vyšlú knihu, ktorá vraj obsahuje mnoho nového a pravdivého.
Aká škoda, – povedal spisovateľ Lessing, že to pravdivé nie je nové a to nové nie je pravdivé !

                                                                   library         library         library

Na svojom prvom povolebnom vystúpení známy slovenský humorista Milan Markovič potmehúdsky skonštatoval, že Slovensko prosperuje aj bez prezidenta a navrhol zrušiť aj vládu. Vraj sa dosiahnu väčšie úspory.
-Ó, protestujem, vládu nie ! – ozval sa vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda, – to radšej parlament !
-Preboha, len to nie, – vykríkol na to Milan Lasica, – Národná rada je jediný cirkus, ktorý tu máme !

                                                                   library         library         library

Kedysi koncom roka 1968 pozvali známeho herca Milana Lasicu do istého gymnázia a jeden zo študentov tam položil takúto otázku:
-Pán Lasica, používate kolínsku? A akú voňavku používa vaša manželka Zora Kolínska?
-Moja žena nepoužíva kolínsku, ale ja áno, ja občas používam aj Kolínsku, – vynašiel sa Lasica.

                                                                   library         library         library

Istý nafúkanec si robil žarty z veľkých uší spisovateľa Lichtenberga.
-Na človeka mám uši naozaj príliš veľké, – uznal Lichtenberg, – ale vy zasa musíte priznať, že vaše uši sú na somára primalé!

                                                                   library         library         library

JUDr. Jožko Lomko mal veľmi rád ryby, zatiaľ čo jeho manželka Agnesa ich nemohla ani cítiť. Raz si Jožko kúpil živú rybu, že si ju pripraví na večeru. Kvôli manželke si netrúfal dať ju do vody vo vani, preto ju dal do vody do vedra a to položil na balkón. Býval na ôsmom poschodí a keď prišla večerná hodina, kedy si mal rybu pripraviť, IŠIEL na balkón, ale ryba zmizla. Pozeral sa z balkóna dole, ale nič nevidel, preto zišiel dole a pred panelákom hľadal rybu. Išla okolo susedka a spýtala sa ho:
-Pán doktor, a vy čo tu hľadáte?
-Ale, rybu!., – suseda si pomyslela, že taký múdry človek a takto dopadol!

                                                                   library         library         library

Bývalý predseda Združenia robotníkov Slovenska sa stretol so svojim niekdajším spolupracovníkom a kamarátom, ktorý mu po zvítaní začal dohovárať:
-Jano, prestaň sa už rozčuľovať, lebo ťa porazí! Boháči boli, sú aj budú! Slovom oni to vedia.
-Vieš, – odvetil úprimne Ľupták, – mňa najväčšmi serie to, že ľudia, čo najviac hrabú, nikdy predtým hrable ani v rukách nedržali!

                                                                   library         library         library

-Vieš, Jiří, ty si na prd herec, – hovorí Vladimír Menšík Jiřímu Lírovi. – Ale jednu vec na tebe nesmierne obdivujem – že je v tebe niečo kráľovského…
-Áno? – vyvalil oči drsnou kritikou a zároveň kráľovskou poctou poctený herec. – Ako to myslíš? Čo kráľovského?
-No predsa tvoje meno, – dodá Menšík, – ty babroš! Vari sa nemenuješ úplne rovnako ako ten slávny shakespearovský kráľ… kráľ Lear?

                                                                   library         library         library

Nemecký filozof Gottfried Wilhelm Leibnitz raz skúšal podpriemerného kandidáta z matematiky. Vedec ho pohoršene karhal :
-Pán kandidát, veď vy ste sa a skúšku vôbec nepripravili .
Nešťastník sa ospravedlňoval :
-Pán profesor, ja som sa veľmi svedomito pripravoval .
-Verím vám, ale zdá sa, že ste sa pripravovali iba na to najhoršie !

                                                                   library         library         library

V istej spoločnosti sa stretla Gina Lolobrigida so staršou pani.
-Dieťa moje, – hovorí stará pani, – vy ste taká pôvabná, že by ste mohli byť aj filmovou herečkou…
-Ale ja sa, prosím, volám Gina Lolobrogida, – smeje sa herečka.
-To nič, – hovorí stará pani, – to nič, meno si predsa môžete zmeniť…

                                                                   library         library         library

Známy berlínsky výtvarník Max Libermann vynikal najmä ako portrétista . Jeden z jeho súčasníkov sa stále chválil, akú vysokú mienku má Liebermann o jeho práci .
-Keď človek počúva toho tvojho kolegu, – povedal Liebermannovi jeho priateľ, – mohol by si myslieť, že všetky tvoje obrazy maľoval on !
-To je v poriadku, – odpovedal Liebermann, – nech to len tvrdí . Ak však začne rozprávať, že ja som namaľoval niektorý z jeho obrazov, tak ho zažalujem pre urážku na cti !

                                                                   library         library         library

Nemecký fyzik a spisovateľ Georg Christoph Lichtenberg sa pre svoje veľké uši stal raz predmetom zlomyseľnej poznámky o somárovi . Spisovateľ iba s úsmevom poznamenal :
-A teraz si predstavte moje uši a váš mozog . To by bol somár priam unikátny !

                                                                   library         library         library

Raz sedel spisovateľ František Langer v dnes už legendárnej kaviarni Union v debate s bratmi Čapkovými, Brunerom a Bassom, si ani neuvedomil, že sedí na novom čísle novín Prager Tagblatt . Dobre vychovaný a nesmierne slušný čašník obchádzal skupinu spisovateľov, až si konečne dodal odvahy a úctivo sa spýtal :
-Prepáčte, pán doktor, ráčite ešte čítať tie noviny ?
Langer dlho uvádzal túto príhodu ako vrchol čašníckeho taktu .

                                                                   library         library         library

Stephen Leacock nebol síce rodený Američan, narodil sa v Anglicku a žil v kanade, ale napriek tomu dobre poznal Ameriku a jej občanov. Napríklad vedel, že priemerní Yankeovia nemajú bohvie aký vzťah ku knihe. Noviny alebo magazín za pár centov je možné prečítať, pokrčiť a zahodiť, prípadne strčiť do topánok, čo sa s knihou akosi nedá.
Keď sa raz v obchodnom dome rozhodoval, čo kúpiť svojmu americkému priateľovi k narodeninám, obrátil sa na predavača
-Čo tak peknú knihu ? – navrhol ochotný mládenec, – román, detektívku, western…
-Nič takého, – prerušil ho Leacock, – on už doma jednu knihu má !

                                                                   library         library         library

K maliarovi Lenbachovi prišla dáma z vysokej spoločnosti a presvedčená o svojich neprekonateľných pôvaboch žiadala, aby ju portrétoval. Keď sa ani po dlhej dobe nechcela dať odbiť, pohrozil jej majster:
-Ak neprestanete nástojiť na svojej žiadosti, vskutku vás namaľujem, a to takú, aká v skutočnosti ste !

                                                                   library         library         library

Na jednej slávnosti pre dobročinné účely vystúpila so svojim programom tiež talianska herečka Lolobrigida. Mala samozrejme veľký úspech, zvlášť u mužských návštevníkov . po programe sa jej prihovoril jeden zo starších hostí a s obdivom poznamenal :
-Madame, je pre mňa veľkým zážitkom, vidieť vás, ako v priebehu krátkeho času viete upútať toľko mužov !
Lolobrigida odpovedala :
-Nie je umenie upútať tisíc mužov na jednu hodinu . Oveľa ťažšie je upútať záujem jedného muža na celý život !

                                                                   library         library         library

Keď bol slávny hudobný skladateľ Franz Liszt v Bratislave, dostal list od istého zberateľa autogramov :
-Majstre, prikladám tridsať zlatých a žiadam za ne dve slová . Som totiž náruživý zberateľ autogramov . Predpokladám, že dve slová sú pre vás dobrým obchodom .
Liszt obratom poslal odpoveď :
-Srdečná vďaka. – Bez mena odosielateľa a podpisu .

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XI. usporadúval často veľké hony. Jeho družina brala okrem jedla aj štyridsať fliaš vína so sebou, hoci kráľ nikdy nepil . Raz s avšak stalo, že kráľ pocítil smäd a požiadal komorníka o pohár vína . Ten mu previnilo oznámil, že už žiadne víno nie je.
-A vy ste tých štyridsať fliaš nezobrali ?
-Ó, áno, ale všetky sa už vypili .
-Na druhý raz zoberte so sebou štyridsaťjeden fliaš, aby aspoň jedna zostala pre kráľa !   

                                                                   library         library         library

Amerického prezidenta Lincolna sa raz opytovali, koho považuje za priateľa. Lincoln sa zamyslel a hovorí :
-Priateľom je človek, ktorý má tých istých nepriateľov ako vy !

                                                                   library         library         library

Svetoznáma talianska herečka Sophia Lorenová sa raz priznala, že veľmi rada hrá karty.
-Vie ma to natoľko uniesť, že sa správam ako malé dievčatko. Keď prehrávam, krivím ústa a rozčuľujem sa.
-Znamená to, že nerada prehrávate ? – ozvali sa priatelia.
-Nie, že nerada, ale nemôžem si to dovoliť !
-Azda nie z finančných dôvodov ?
-To nie. Keď však prehrávam, pojedám bezmyšlienkovite rožky, zjem ich niekedy aj desať a to si nemôžem dovoliť kvôli línii !

                                                                   library         library         library

Istý viedenský kritik sa obrátil svojho času na Franza Liszta s otázkou, či sa nerozhodol spísať vlastné životné príbehy.
Majster, ktorý v tom čase nemal ďaleko do sedemdesiatky, mu s úsmevom prezradil:
-Milý pane, môj život mi, žiaľ, ešte stále zaberá toľko času, že by som len ťažko našiel voľnú chvíľku, aby som mohol o ňom niečo napísať !

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XIII. sa raz vybral na prechádzku. Sprevádzal ho kardinál Richelieu. Kráľovi vypadla z vrecka jeho vreckovka, kardinál ju zodvihol a úctivo ju kráľovi podal. Ľudovít sa poďakoval, na čo kardinál poznamenal, že je to predsa samozrejmé. Kráľ sa usmial a povedal:
-Ani by som nepovedal, milý kardinál ! Veď vy mi často nepodávate niečo, do čoho by som mohol alebo smel pchať nos !

                                                                   library         library         library

Amerického komika Jery Leviho sa raz opýtali, aký názor má na následky voľnej lásky v Hollywoode. Odpovedal:
-Následky sú tak rozsiahle, že dnes musí byť pokladaný za aristokrata každý, kto môže vystopovať svoj pôvod až k svojmu otcovi.

                                                                   library         library         library

Známa talianska filmová herečka Gina Lolobrigida sa v jednom rozhovore s novinármi zmienila aj o daniach .
-Poviem vám úprimne, – povedala zvýšeným hlasom, – povestná talianska mafia je oproti americkým daňovým úradom úplným klubom gentlemanov . Mafia dá svojim obetiam aspoň vopred výstrahu !

                                                                   library         library         library

Kráľ Ľudovít XIII. uvidel na kabáte maršala Bassompiera voš. Chystal sa   o tom vtipkovať, ale pohotový maršal ho zarazil so slovami:
-Sir, nerozprávajte o tom nikomu, lebo by sa mohlo prípadne povedať, že som vo vašich službách získal iba – toto !

                                                                   library         library         library

Jack London bol za rusko – japonskej vojny na Kórei. V jednom mestečku prišiel za ním starosta s prosbou, aby vyšiel von, že sa tam zišli občania, aby ho videli . London sa potešil, že má takú popularitu, keď ho poznajú aj v takom zapadnutom kórejskom mestečku . Aké však bolo jeho sklamanie, keď zistil, že ho ľudia chcú vidieť len preto, že má pekný umelý chrup . Predtým nič podobné nevideli a boli zvedaví na tento americký zázrak.

                                                                   library         library         library

Francúzsky chemik, vynálezca Kinematografie Louis Lumiére bol v kruhu svojich známych považovaný za veľmi šťastného človeka, ktorému sa v živote vždy všetko podarí.
Raz prišiel za ním jeden známy a prihovoril sa mu:
-Počúvaj, Louis, požičaj mi päťsto frankov. Ty máš v živote také šťastie, že ti tie peniaze určite vrátim !

                                                                   library         library         library

Známa komička Wendy Liebmanová sa raz priznala novinárom:
Zmysel pre humor som získala od svojich rodičov. Preto už nijaký nemajú.

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. v presvedčení o svojom historickom poslaní, vyslovil sa pri jednej audiencii pred svojim dvorom:
-Kráľ dostáva moc od Boha. Preto, ak komukoľvek z vás rozkážem, aby skočil do vody, musí tak urobiť bez váhania !
Po týchto slovách zazrel, ako sa zdvihol princ de Guise a odchádzal.
-Kam idete ? – skríkol nahnevane kráľ.
-Idem sa učiť plávať, Vaša kráľovská milosť !

                                                                   library         library         library

Jeden z motívov druhého dejstva opery „Valkýra“ prebral Wagner zo symfónie Franza Liszta „Faust“. Keď raz večer hral Liszt svojho Fausta a dospel až k tomuto motívu, pristúpil k nemu Wagner a pošepol mu:
-Otecko, tento motív som ukradol.
Liszt, zvyknutý a úspechy svojho zaťa, odvetil:
-To je dobré, aspoň ho budú ľudia častejšie počuť !

                                                                   library         library         library

Americký prezident Lincoln, ktorý bol v mladosti drevorubačom a pltníkom, sa sám neustále vzdelával, až napokon vyštudoval aj právo. Ako „advokát chudobných“ bol v celej krajine povestný svojou čestnosťou. Istej dáme vrátil dvestopäťdesiat dolárov so slovami :
-Nemám klinec, na ktorý by som zavesil vaše požiadavky.
Keď ho pri inej príležitosti chceli poveriť obhajobou muža, ktorý spáchal zločin, odovzdal tento prípad kolegovi so slovami :
-Tento človek je jednoznačne vinný a ja ho obhajovať nemôžem. Vy to dokážete !
Za túto čestnosť a nekompromisnosť ho prezývali „honest Abe“ – statočný Abrahám.

                                                                   library         library         library

Sophie Lorenovej sa spýtali, koho považuje za inteligentnejšieho, či muža alebo ženu…
-Ženu ! – vyhlásila Sophia. – Už ste videli, aby sa niektorá žena vydala za muža len preto, že má pekné nohy ?

                                                                   library         library         library

Francúzsky chemik a fyzik Louis Joseph Gay Lussac, člen parížskej akadémie vied, prevážal raz z Nemecka väčšie množstvo laboratórneho skla. Podľa predpisov by bol musel za tento tovar zaplatiť vysoké clo atak mu Alexander Humboldt poradil, aby na skrine napísal :
-Pozor ! Opatrne ! Nemecký vzduch !
Colníci sa síce čudovali, načo je komu potrebný nemecký vzduch, ale pretože boli skrine adresované Akadémii vied, iba pokývali hlavami a náklad prepustili .

                                                                   library         library         library

Hudobný skladateľ Ruggiero Leoncavallo sa na svojom koncerte stretol so známou tanečnicou, ktorá od ich posledného stretnutia viditeľne pribrala na hmotnosti. Stále však bola pyšná na svoj výzor a dávala to aj najavo. Keď jej Leoncavallo urobil poklonu, ako dobre vyzerá, odpovedala mu, že je veľmi šťastná a že jej telo je jediné imanie, ktoré má. Majster podotkol :
-A pritom máte ešte nádej, že sa vám tento majetok v priebehu niekoľkých rokov zdvoj či strojnásobí !

                                                                   library         library         library

Francúzsky kráľ Ľudovít XI. bol povestný svojou krutosťou. Napáchal toľko zla, že sa v starobe bál pomsty a v každom, kto k nemu prišiel, videl vraha alebo špióna.  Dal si zavolať astrológa, aby mu predpovedal budúcnosť. Astrológ bol opatrný, vedel totiž, s kým má do činenia. Vedel, že ho kráľ po veštbe dá popraviť. Kráľ sa ho opýtal :
-Povedz mi, keď tvrdíš, že všetko vieš, kedy ty sám zomrieš ?
-Sedem dní pred vami, Vaše veličenstvo, – odpovedal jasnovidec, vediac aké nebezpečenstvo mu hrozí. A tak si zachránil život.

                                                                   library         library         library

 Maliar Wilhelm Leibl už ako slávny umelec sedel na akomsi večierku u istého vznešeného pána. Ten sa pred všetkými opýtal :
-Je to pravda, pán Leibl, že ste mali veľmi ťažké detstvo ?
-Ťažké detstvo ? A to už prečo ?
-Počul som, že ste boli nútený dokonca pásť ovce …
-Ach tak ! Teda ovce som ako malý chlapec naozaj pásol. To však má aj určité výhody . Odvtedy poznám každého barana hneď na prvý pohľad !

                                                                   library         library         library

Známy nemecký maliar Max Liebermann maľoval na objednávku portrét istému bohatému kupcovi, ktorý bol všetko iné, len nie krásavec. Kupec však majstra pri prácu neustále vyrušoval a všetko kritizoval. Keď už Liebermanna pomaly prechádzala trpezlivosť, obrátil sa ku kupcovi a pohrozil mu prstom :
-Tak, a teraz dosť ! Ak neprestanete do mňa zabŕdať, namaľujem vás tak, ako vyzeráte v skutočnosti !

                                                                   library         library         library

Známy francúzsky autor a herec Robert Lamoureaux dal svojmu priateľovi takúto radu :
-Ak si chceš nadlho zachovať svoje vlasy, najlepšie je uložiť ich do medailónu !

                                                                   library         library         library

Stalo sa oného aprílového dňa roku 1865, keď prezidenta Lincolna zavraždili v lóži richmondského divadla. Zatiaľ, čo voz odvážal jeho telesné pozostatky, miestny šerif robil spoločníka jeho vdove. Aby trochu oživil rozhovor, nesmelo riekol :
-Ale ináč, pani prezidentová, čo vravíte na predstavenie ?

                                                                   library         library         library

Francúzsky panovník Ľudovít XI. poslal opátovi istého kláštora lakonický list, obsahujúci jediné latinské slovo „cede“ ! (Odstúp !) Opát mu v odpovedi napísal, že mu trvalo štyridsať rokov, kým sa stal tým, čo znamenajú prvé dve písmená v abecede (AB – opát) a že preto prosí jeho kráľovskú Výsosť, aby mu aj pre ďalšie dve písmená CD“, ráčil poskytnúť rovnaký čas. Kráľ sa nad jeho prosbou usmial a opátovej prosbe vyhovel.

                                                                   library         library         library

Ľudovít XIV. stojí pred zrkadlom a obzerá sa v ňom:
-Hm, oči mám po matke, nos po otcovi, ale štát som ja !

                                                                   library         library         library

Sekretár vraví Leninovi:
-Vladimír Iljič, vy stále pracujete… Mali by ste si oddýchnuť, zájsť s dievčatami do mesta…
Presne tak, súdruh môj ! – súhlasil Lenin, – s dievčatami a nie s tou politickou prostitútkou Trockým !

                                                                   library         library         library

Na spoločenskom večierku sa chválil generál Sofii Lorenovej :
-Môj prapradedo bojoval s Garibaldim, môj dedo bojoval v prvej svetovej vojne, môj otec v druhej a ja som bojoval v Indočíne. Čo na to hovoríte ?
-Mám dojem, že ste asi veľmi neznášanlivá rodina ! – hovorí Sofia.

                                                                   library         library         library

Francúzsky románopisec Pierre Lyons ma obľúbenú svoju anekdotu, ktorú rád zopakoval v spoločnosti:
Texaský milionár vysvetľoval skupine svojich robotníkov, ako prišiel k obrovskému majetku . „Začínal som ako bedár, majiteľ iba dvoch centov. Za tie dva centy som kúpil dve jablká a spolu s manželkou som ich dotiaľ leštil, až sa blýskali. Predali sme ich za štyri centy. Za to sme kúpili ďalšie štyri jablká. Keď sme ich vyleštili a získali osem centov a teda osem nových jabĺk a manželka kúpila šestnásť jabĺk, dostali sme telegram, že mi umrel strýko Joe a zanechal mi dedičstvo vo výške tridsať miliónov dolárov !

                                                                   library         library         library

Veľký skladateľ a klavirista Ferenc Liszt dával hodiny klavíra a mal veľa žiakov z rozličných končín sveta. Jeho popularita bola veľmi veľká a kým jedni prichádzali, aby sa dačo naučili, tak iní brali hodiny, len aby sa potom chválili, že sa učili u slávneho maestra. Raz za Lisztom prišiel obrovitý a veľmi sebavedomý Španiel, ktorý požiadal skladateľa, aby mu dával hodiny klavíra. Okrem toho vysvetlil, že nie je začiatočník, predtým bral hodiny u svojho priateľa klaviristu. Španiel, aby potvrdil svoje slová, rázne zamieril ku klavíru, aby predviedol novému učiteľovi, čo vie. Posadil sa na stoličku, rázne šliapol na pedále a jeho ruky hrubo a živelne začali biť do klávesov. Užasnutý Liszt si vypočul asi minútu túto kakofóniu a prerušil ho:
-Pane, to, čo robíte, je znamenitý spôsob zabíjať býkov v corride, ale z celého srdca vás prosím: nezabíjajte môj klavír !

                                                                   library         library         library

Raz priniesol mladý maliar majstrovi Liebermannovi ukázať svoj najnovší obraz, nazvaný Koniec sveta.
-Áno, – pokyvoval majster hlavou. – To je skutočne katastrofa !

                                                                   library         library         library

Keď v roku 1915 predvolali herca bratislavského mestského divadla Jozefa Liperta na odvod, vojenský lekár sa ho spýtal :
-Čo vám chýba ?
-Nič. Práve naopak, niekoľko vecí mám navyše. Žalúdočné kŕče, reumu, srdcovú chybu a podráždené slepé črevo. Nemôžu ma operovať, lebo mám cukrovku.
Vojenský lekár na to bez mihnutia oka konštatoval :
-Schopný bez chyby !
-A ako to ?“ ohradil sa Lipert.
-Pri vašom zdravotnom stave bude pre vás smrť na bojisku vykúpením.

                                                                   library         library         library

Na jednom zo svojich výletov prišiel Jozef Lada do dedinky, kde mali nad priečelím kostolíka nápis:
-Tu prebýva Boh !
-No to sa teda nedivím, že prebýva, – zamračil sa Lada. – Musí prebývať, ako by sa do takého kamrlíka zmestil celý ?!

                                                                   library         library         library

K Maxovi Liebermannovi, nemeckému impresionistickému maliarovi, prišiel na návštevu kolega a začal sa dosť necitlivo hrabať v jeho kresbách. Obracal ich sem a tam a nakoniec sa spýtal, čo autor kreslí mäkšou alebo tvrdšou tužkou. Už nahnevaný Liebermann lakonicky
odvetil:
-Nie, ja kreslím s talentom !

                                                                   library         library         library

Raz sa musel Max Lierbermann zúčastniť vernisáže výstavy akéhosi mladého, nenadaného maliara. Mladý muž pokladal za správne maliara upozorniť :
-Majstre, mám v žilách maliarsku krv !
No, – povedal Liebermann, – radil by som vám, aby ste začali užívať lieky proti chudokrvnosti !

                                                                   library         library         library

Na jednej slávnosti, venovanej na dobročinné účely vystúpila so svojim programom aj populárna talianska filmová herečka Gina Lolobrigida . Zožala veľký úspech, hlavne u mužskej časti publika. Pri nasledujúcom programe sa na ňu obrátil jeden z hostí:
-Madam, je to pre mňa vždy veľký zážitok, ako v krátkom čase dokážete upútať toľko mužov…
Očarujúca predstaviteľka mnohých filmových úloh sa usmiala:
-Nie je ťažké upútať pozornosť tisíc mužov na jednu hodinu. Oveľa viac umenia si vyžaduje upútať jedného muža na celý život !

                                                                   library         library         library

Jedna naivná dáma sa spýtala poľského humoristu Stanislava Jerzyho Leca :
-Je to pre vás ťažké, všetko vymyslieť v hlave ?
-Veru áno, – odpovedal Lec, – ale v nohe by to bolo ešte oveľa ťažšie !

                                                                   library         library         library

Nie je veľmi známe, že Václava Lohniského a jeho dobrého poľského priateľa spojovali dva trochu odlišné záujmy. Rozhodovanie bolo ťažké. Nakoniec sa však, ako sa hovorí, dohodli na losovaní. Na Lohniského vyšlo divadlo, a jeho poľskému priateľovi pripadlo pokúsiť sa o cirkusovú kariéru.
O Lohniskom sa potom rozprávalo, že sa do Poľska chodí radiť, ako robiť divadlo a jeho priateľ si u neho overuje otázky náboženského cítenia. Lohniský sa nakoniec vypracoval na úspešného herca i režiséra. Jeho priateľ Karol Wojtyla sa síce pokúšal o dramatické texty s náboženskou tematikou, ale nakoniec toho zanechal pre dôležitejšie poslanie: stal sa pod menom Ján Pavel II. pápežom. To už k nemu Lohniský jazdiť nemohol.

                                                                   library         library         library

Jiří Lier bol známy svojou šetrnosťou, o ktorej jeho kolegovia hovorili dosť nešetrne. Vladimír Menšík o ňom s obľubou rozprával, ako v malej pauze pri natáčaní zašiel Lír do bufetu v Lucerne. Z časových aj úsporných dôvodov si vybral čerešňovú bublaninu, vklinil sa medzi dvoch stravníkov a oproti nejakému dôchodcovi a konzumoval. Dôchodca mal sekanú na smotane, stále však nechutne odfrkával, nespokojne mrmlal a nevrlo sa obzeral, ako keby bol s jedlom nespokojný. Nakoniec príbor položil a nespokojný odišiel preč. Lír nemal obvyklú tácku na tanier a prišlo mu vhod, že práve pred ním stojí tanier s nedojedeným jedlom. Vypľúval teda kôstky z čerešní do opustenej sekanej. Odrazu však stuhol, pretože nespokojný stravník sa k svojmu tanieru vrátil s malým pivom. Úžas nad tým, kde sa v sekanej vzali kôstky, už Lír nezaznamenal, pretože vzal nohy na plecia !

                                                                   library         library         library

Posledné filmy, v ktorých hral známy americký komik Jerry Lewis, mali priaznivé ohlasy v novinách a médiách.
Veľmi ma to znepokojilo, – hovorí komik, – Dokiaľ ma kritici nechválili, verejnosť bola na mojej strane. Kto vie čo sa stane teraz ?!

                                                                   library         library         library

 Národného umelca Jozefa Ladu zaujala raz scéna, ako dedinskí mládenci plavia kone. Načrtol si do ju skicára, aby pod ľa nej namaľoval obraz. Keď bol s náčrtkom hotový, spýtal sa jedného dedinčana, ktorý vedľa zvedavo pokukoval, a spýtal sa ho, ako sa mu to páči. Starček si to obzrel, bafol si z fajky a povie:
-No, trafili ste to akurát, to sa musí povedať ! Ale čo s tým, veď to nikto nekúpi ! Ja by som vám poradil inú vec. Príďte, až sa tu večer budú kúpať dievčatá, to bude iný obrázok. A tie kšefty !

                                                                   library         library         library

Istá dáma chválila v spoločnosti novú práve vyšlú knihu, ktorá vraj obsahuje mnoho nového a pravdivého.
-Aká škoda, – povedal spisovateľ Lessing, že to pravdivé nie je nové a to nové nie je pravdivé !

                                                                   library         library         library

Pokračovanie nasleduje…