Humor našich predkov

 

Aj oni sa vedeli baviť 

 

Koncom 19. storočia Svetozár Hurban Vajanský zaúpel:
-Slovenskej náture viac pristane ton smutnej fujary, ako radostný poskok piskora, lebo náš život plynie elegicky a humor nepatri medzi naše silne stránky!

Toto neopodstatnené tvrdenie spochybním citátom z knihy Jozefa Minárika „Samopašná viola da gamba (1984), ktorá reprezentuje snahu súčasnej literárnej vedy prinavrátiť humoru jeho nezastupiteľné miesto v živote i tvorbe našich predkov:
-Rozhodli sme sa vyvrátiť tieto priezračné klebety a ukázať, že naši dedovia, pradedovia a prapradedovia nepoznali len lamentatívne cedidlo na preciedzanie smútku,  žiaľu a bolesti, ale aj humorné sito na preosievanie smiechu, žartu a veselosti. Pritom sa neraz prihodilo, že namiesto sita zdrapili riečicu či rešeto, o ktorých je známe, že majú väčšie oká ako cedidlo alebo sito. A potom bolo humoru až do úmoru !

Humor musel prejsť strastiplnú cestu vo vedomí našich dejateľov, národovcov i zberateľov, kým sa začal akceptoval z hľadiska historického, ale aj umeleckého. Prvé pokusy o jeho identifikáciu súvisia s dielami, ktoré poukazujú na bezprostrednú prepojenosť slovenského prozaického folklóru humoristického zafarbenia s uvedomelou literárnou tvorbou Medzi tie najvýznamnejšie, respektíve rozsahom najzaujímavejšie doklady sa zaraďujú tri staré rukopisne zborníky  „Kúsky kleriku pro zábavku laiku“. Ostrovtipné nápady a „velike ciganstvi i hádky a lajster všelijakých kratochvilnych histórii“ (všetky z druhej polovice 18. storočia), nad ktorými vyčnieva vo svojej dobe mimoriadne obľúbená kniha Veselé účinky a rečení (1795) od Jozefa Ignáca Bajzu. Toto postupne zabúdané, no čitateľsky stále pôsobivé dielo vyšlo aj roku 1978 pod názvom „Veselé príbehy a výroky“. Spomedzi jeho 500 krátkych textov k „najšibalskejším“ patri nasledujúca historka:

Nejaký žartovník volal raz na obed nejakého daromníka, a preto hladomerca (hladoša, hladného človeka – pozn. autora), a vravel takto:
-Príď, ak budeš môcť, zajtrajší deň ku mne na obed. Budeme pri dobrých jedlách veselí !
Prišiel on dôverne a včas, ale dvere od ulice boli pevne pozamykane a nikto sa neohlásil.
Keď už dlho trieskal, tamten vystrčil cez okno hlavu a volal:
-No, čože je ?
-Prišiel som, – odpovedal on, – na ten obed, nemôžem však dovnútra !
-Hybaj teda preč, lebo ja som ti kázal tak prísť, ak budeš môcť !

 

Tu je niekoľko vtipov a zábavných historiek z tých čias:

 

Keď sa kedysi začali stavať u nás železnice, Tekovčania odmietli, aby trať išla cez ich chotár, vraj sa bez štreky zaobídu. Ale potom im chýbala. A tak jeden gazda skúsil nemožné a v Kozárovciach si vypýtal kartičku na vlak do Starého Tekova.
-Ale veď tam vlak nechodí, – povie železničiar.
-Keď nejde vlak, tak aspoň pošlite jeden vagón! Veď ja si to zaplatím, ocko to sa nemusíte báť!

…..

Za prvej republiky chodil u firmy Baťa kontrolór prečo obchodoch s obuvou. V jednej predajni chcel vedieť v akom poriadku sú topánky na vrchných regáloch. Predavačke dal príkaz, aby vystúpila po rebríku a podala mu dve škatule, na ktoré jej ukázal. Keď to spravila a schádzala dole, pozrel kontrolór hore a zistil, že nemá nohavičky. Keď zišla dole, dal jej dvadsať korún, aby si kúpila nové nohavičky. Keď odišiel, predavačka zavolala kamarátke do ďalšej predajne, aby si stiahla nohavičky, že môže od toho kontrolóra dostať dvadsať korún. Kontrola sa opakoval aj v tej druhej predajni, ale keď predavačka zišla z rebríka dal jej revízor iba korunu – vraj, aby si kúpila papier na vytieranie zadku!

…..

Aj naši predkovia sa vedeli zabaviť. Napríklad jeden občan sa pýta ťažko pracujúcej ženy:
-Vy ste vdova?
-Nie! Mám poctivého, dobrého muža, ktorý celý deň sedí za pecou a plače, že ja tak ťažko musím pracovať!

…..

Gazda ochorel a gazdiná mu zavolala lekára. Zhodou okolností to bol Čech a tak sa spýtal:
-Copak vás bolí, otec?
-Ale, pán doktor, jeho nebolí ten copak, ale brucho! – vysvetlí žena.

…..

Sťažovala sa tetka Bakulová, že nevie, čo má robiť so svojim mužom. Večer čo večer chodí do krčmy, príde pod obraz boží, všetko zašpiní, chrápe a smrdí.
-Jáj, suseda, – začne radiť tetka dlhá, – ten problém som ja vyriešila tak, že keď môj starý prišiel v takom stave, vždy som ho chytila a  hodila do chlieva k svini. Po treťom raze si už dáva na pálenku pozor.
Hneď v ten večer to skúsila aj tetka Bakulová. Lenže prežila nepokojnú noc. Na svitaní jej to už nedalo a išla pozrieť do chlieva na muža A čo nevidí? Jej vydarený manžel si jednou rukou pretiera oči, druhou hladká sviňu po zadku a šomre si:
-To ti trvalo, Marka, kým si dostala rozum a vyzliekla si tú nočnú košeľu!

…..

Kedysi chodil muzikanti peši po celom kraji hrávať po svadbách a pohreboch. Raz si tak krátili cestu cez záhrady so slivkami. Postriasali, čo sa dalo, pojedli, ostatné počúrali, veď ich už aj tak nikto nebude jesť. Lenže hrali na chudobnej svadbe a ráno im v žalúdku len tak škŕkalo. Ako tak išli, zastavili sa pod slivkou, pozerajú na popadané slivky a konštatujú:
-Aha, táto nie je očúraná, táto tiež nie je očúraná… až napokon pojedli všetky!

…..

Sváko kupuje od suseda sliepku:
-V poriadku, pre dám ti ju, ale príď si po ňu až večer!
-A to už prečo?
-Možno, že nám dovtedy znesie ešte vajce!

…..

Družstevníci tlačia do sudov kapustu, ich prácu kontroluje predseda. Príde k sudu, v ktorom tlačí kapustu Mara a povie jej:
-Mara, veď ty máš menzes!
-Veru mám!
-Tak budeš tlačiť červenú kapustu!

…..

Pred domom sedia dvaja starčekovia. Prvý vraví:
-Včil je šecko tvrdé. Tvrdé drogy, tvrdá mena, tvrdé porno a  aj tvrdší je život!
Druhý na to:
-Šecko je tvrdé, len to, čo bolo kedysi tvrdé, je včul furt mäkké!

…..

Chalupár sa cez plot pýta suseda:
-A čože ste všetci oslavovali, keď ste tancovali na záhrade?
-Aký tanec? To len náš fagan prevrátil úľ!

…..

Renomovaný žilinský lekár dal do novín oznámenie, že už nebude brať úplatky. Zároveň apeloval na kolegov, aby nasledovali jeho príklad. Bola za ním babka z dediny a bola sklamaná, že pán doktor  nevzal obvyklú taxu. Susedia jej poradili, aby mu doniesla pečenú hus. Doktor bol však zásadový a nezobral ani hus. Babka ale nástojila, aby si ju vzal a napokon sa dohodli, že ju od babky odkúpi.
-Babka, koľko stojí tá húska?
-Desať korún, ako pre vás, pán doktor!
-Tu máte, babka, dvadsať korún!
-Ale ja vám nemám vydať!
-To nič, babka, zajtra donesiete ďalšiu húsku!

…..

Dedko si zašiel do krčmy na pivko. Keď mu ho priniesli, zistil, že je namerané pod čiarku. Zavolá na vrchného:
-Hej, vrchný, nejako ste mi podliali!
-No bože, dedko, skôr vypijete!
Tak dedko dá znamenie, že platí. Vysype mince na stôl, vrchný ich počíta a povie:
-Ale, to je málo!
-Nevadí, – mávne ruku dedko, – skôr porátate!

…..

Staršia ženička ide ku spovedi a v zamyslení otvorí dvere, kde sedí spovedník. Ženička sa zarazí a nahlas povie:
-Kdeže do riti to idem?

…..

Na jeden liptovský salaš prišla mladá učiteľka s deťmi a keď pozdravila baču, hovorí:
-Nuž deti, pozrite sa na uja baču. Je už starší a aký čulý človek. To preto, že je stále a čerstvom vzduchu, neleňoší a neopíja sa.
Obráti sa na  baču a spýta sa:
-A koľko rokov máte?
-Deväťdesiat deväť!
-Vidíte, deti? To je krásny vek! – vraví učiteľka.
-To je nič, ale môj otec má sto dvadsaťjeden rokov, – povie bača.
-A kde je?
-Ale, v kolibe, leží ožratý ako doga!

…..

-Od Nového roku sa fľašky ani nedotknem, – zaprisaháva sa Karol pred kamarátom.
-Tvoje rozhodnutie je správne! Veď čapované je omnoho lepšie!

…..

Dedinský kováč bol veselý chlapík a rád žartoval. Raz sa takto spýta gazdu Gregora:
-Koľko klincov potrebuje dobre podkutý kôň?
Gazda samozrejme nevedel a tak mu kováč prezradil:
-Ani jeden, lebo je dobre podkovaný!

…..

Po smrti muža sa vdova v jednu noc zobudí na jaho hlas, ktorý jej vraví:
-Pomôž mi, Aranka, chcem sa dostať do neba, ale musím spraviť dobrý skutok!
Žena nadšene navrhne:
-Potrebujem upratať garáž, porýľovať záhradu a vyprášiť koberce!
-Arana – zahriakne ju muž, –  ja sa chcem dostať do neba a nie otvoriť si upratovaciu agentúru!

…..

Nadáva gazda:
-Krava, čo ste mi včera predali, mi dnes zdochla!
-No vidíte, a ja som ju mal desať rokov a mne to nikdy neurobila!

…..

Do istej dediny prišiel richtárovi list, aby sa okresná rada dostavila do okresného mesta a aby boli v spoločenskom odeve v stanovený deň ani mieste. Prišiel však len richtár. Úradník sa ho pýta:
-Vy ste len sám? A kde máte ostatných členov výboru?
-Prídu, prosím pekne, jeden po druhom!
-A to už prečo?
-Nuž my máme u nás v obci iba jeden spoločenský oblek!

…..

Keď sa do dediny zvádzala elektrika, na elektrickom stožiari umiestnili upozornenie:
-Nedotýkať sa drôtov, ihneď usmrtia!
Richtár dal pod túto ceduľu  umiestniť ďalšiu, kde bolo napísané:
-Neuposlúchnutie sa trestá pokutou!

…..

Malý Tonko sa priplietol do kováčskej dielne práve tedy, keď kováč držal v kliešťach žeravé železo.
-Ujo, dajte mi grajciar a ja ho obliznem!
Kováča premohla zvedavosť, ako to chlapec urobí, nuž mu peniaz dal. Tonko vzal peniaz, dôkladne ho oblizol a pokojne odišiel!

°°°°°

Dedinský notár a richtár išli do mesta vybaviť neodkladnú vec. Keďže tam o každý deň, navštívili mnohé viechy a pretiahli svoj návrat až do noci. Cestou na stanicu sa zastavili pri železničných závorách, lebo práve prechádzal rýchlik. Ric
-Hik, to bola ale riadne osvetlená ulica, však? – hovorí richtár.
-No a všimol si si, že prvý dom aj horel? – doplní notár.

°°°°°

Prostitútka si doviedla domov dedka. Ten si dá dole klobúk, poškriabe sa po holej hlave a čaká. Žena  otvorí dvere do vedľajšej izby a vraví asi trojročnému chlapčekovi:
-Ak nebudeš dobre papať, vypadajú ti vlasy ako tomuto ujovi a osprostieš ako on!

°°°°°

Dedinská babka ide vlakom. Sprievodca kontroluje cestovné lístky a hovorí:
-Babka, vy máte lístok do a my ideme do Skalice, to je úplne na opačnú stranu!
Babka celá nasrdená pozrie na sprievodcu a povie.
-A tomu mašinfírovi ste to povedali?

°°°°°

Na dedine cestou z kostola:
-Fero, počul si, ako ten Adam chrápal?
-Počul, veď nás všetkých pobudil. Môže sa hanbiť!

°°°°

Chudoba voľakedy trápila ľudí a tak sa niet čo čudovať, že si chodili požičiavať k obchodníkom kšeftárom. Raz takto prišla ženička za jedným  „s dobrým srdcom“ a požalovala sa mu, že má deti veľmi hladné, a obchodníkovi sa veru aj slzy v očiach objavili. Zavolal preto sluhu a hovorí mu:
-Ty, Johan, vyhoď tú ženu von, lebo sa mi nad jej biedou moje srdce pukne!

°°°°°

V jednej dedine ešte za dávnych čias bol hostinec, kde vraj bolo všetko dostať. Keď išiel cez dedinu nejaký pocestný, takto mu hovorili:
-Zastav sa v hostinci, tam dostaneš všetko!
-Čo všetko?
-Nuž… víno, pivo, jedlo, ľahké ženy i bitku!

°°°°°

Dve tetky na dedine sa pohádali. Jedna z nich sa išla sťažovať  richtárovi. Ten ju vypočul a vraví:
-Máš pravdu!
O chvíľu sa posťažovala aj druhá. Aj tej povedal:
-Máš pravdu!
Keď to počula richtárova žena, rozčúlená vyskočila:
-Nuž, ale ty starý somár, však aj tej prvej si povedal, že má pravdu. Ako tomu mám rozumieť?
-Richtár sa zamyslel a napokon povie:
-Stará moja, však aj ty máš pravdu!

°°°°°

Gazda sa vracal z jarmoku s párom volov. Voly mali tej cesty už dosť a mali aj hlad, nuž ich gazda pustil, aby sa napásli. Bol to však v chotári cudzej dediny a tak sa stalo, že ho nachytal hájnik. Hovorí mu:
-Nuž, a či vy, gazda, neviete, že ste v inom chotári a že tu iba naši ľudia môžu pásť?
-Viem, pán hájnik, na môj veru, že viem, ale kúpil som na jarmoku voly, nuž reku sprobujem, či sa vedia vôbec pásť!

°°°°°

Ďuro sa vráti z krčmy a vraví manželke:
-Chlapi sa mi smejú. Že mám plný dom detí, tak už budem radšej spávať na povale!
-No ako myslíš, starý, keď to má pomôcť, tak budeme spávať na povale!

°°°°°

 

Tetičko a máte doma nejaké zvíra?
Tetka na to:
-Ná, od té doby, dívča moje, co mi odešeu muj Cyril, nemám žádné!

…..

Rozhovor kmotrov zo Spišskej Belej:
-Kam rukuje tvoj Fero?
-Do Spišskej Novej Vsi. A tvoj, Ďuro, kam?
-Do Iglova.
-Ach, to škoda, myslel som, že budú vojenčiť v jednom meste!

…..

V Čadci na námestí sa rozprávali dve dievčatá:
-Ty, prečo tvoja matka nechodí von?
-Chudera, je veľmi chorá. Ani ma k nej nepustia. Vieš, bude mať dieťa. Myslím si,
že preto ma k nej nepustia, lebo majú obavu, že tú chytľavú chorobu dostanem aj ja!

…..

Čulá modranská babička sa rozhodla využiť svoje znalosti slovenčiny a hovorí vnučke, ktorá sa
práve vrátila od trnavskej babičky:
-Ná, Anyčka, nehovor  neé, povedz pekne po našom nyje!

…..

V dedinke Chmeľov na Šariši sa priženil mládenec so Zemplína a dedinčania mali z toho senzáciu.
No čo, priženil sa, tak sa priženil. Domáci ho vzali medzi seba, ale nijako si nemohli zvyknúť na
jeho odlišnú zemplínsku reč. I vysmievali sa mu, keď niektoré slová hovoril vo svojej reči. Vrchol
všetkého výsmechu bol, keď užíval namiesto „som“ slovíčko „mi“. Napríklad namiesto „písal som“
povedal „písal mi“,  alebo „bol som“ – „bul mi“. Raz cestoval vlakom do Košíc a keď sa vrátil
domov, rozprával chlapom v krčme, ako cestoval v preplnenom vlaku:
-Znace, jak mi rano stanul, tak mi stal z Prešova až do Košicoch…“
Chlapi sa tomu rehotali, ale možno niektorí mu aj tak trochu závideli!

…..

Na východe neďaleko Prešova leží obec Radvanovce.. Líši sa od ostatných dedín
v okolí tým, že tam žijú okrem katolíkov aj evanjelici. Sú to vraj potomkovia
husitov. O svojej obci hovoria, že je to chotár, ktorý má „kameň na kameni a na
kameni kameň a na tom kameni ešte kameň“. Teda málo úrodný a dokonca, keď je rok
málo úrodný „Nezrodí brat brata“, čiže zasiate zrno nezrodí viac ako jedno zrno“
A samí šudia? sú váhaví, pomalí, dlho rozmýšľajú a že vraj majú heslo:“ do predku
se nepchaj, na zadku neostávaj a v stredku buc zohnuti!“ Ale pritom sú to dobrí
ľudia a „dali by aj to, co nemaju a keby mali, ta by dali!“!

…..

Hádanky z ľudovej slovesnosti:
-Pred použitím to visí, pri použití stojí, po použití ovisne a voda z neho kvapká.
Čo je to?
(Dáždnik)
-Pýtal si mládenec od dievky, že by mu dala tej dierky, a ona mu nedala,
že by mu bola primalá. Č je to?
(Prsteň)
-Štrky, štrky, štrkáč, podvihni mi rubáč a potom opáč! Čo je to?
(Dbanka pri mútení)
-Tiťmi, tiťmi, mastná škvarka medzi dvoma riťmi. Čo je to?
(Orech)
Vysoký otec, široká mať, slepá nevesta, šialený brat. Čo je to?
(Nebo, zem, noc a vietor)
-Chlp k chlpu, bruch k bruchu a medzi nimi camrdák. Čo je to?
(Voly v jarme)

…..

Kováč trhá gazdovi boľavý zub. Ten zakvíli:
-Kmotor, to nie je ten pravý, čo ste mi vytiahli!
Tak kováč trhá druhý:
-Majster, to zase nie je ten pravý! – už sa ide nahnevať gazda.
-Len pokoj! Už sa k nemu dostanem. Ja som si len urobil miesto, aby som ho mohol zachytiť!

…..

V Kálnici bolo zvykom vždy pozdraviť a spýtať sa:
-Kde idete?
Jeden ujec, ktorý bol veľkým figliarom odpovedal na túto otázku:
-Už som bol!

…..

Dvaja gazdovia z Beckova, ktorí boli v dlhom hneve sa zmierujú pred pánom farárom:
-Nuž, Ondro, pomerme sa, – vraví Vinco, – ja ti želám to, čo si ty myslíš o mne !

…..

Kysučanka Katka slúžila v Čadci u pána, ktorý náhle zomrel. Zhodou okolností v týchto
ťažkých chvíľach ho navštívi istý pán z Prahy, ktorý sa hneď vo dverách spýtal slúžky:
-Doma sú pán?
-Doma, doma, ale už čoskoro nebudú!
-Je mi naponáhlo, chcem sa s ním nakrátko stretnúť!
-Popoludní budú mať pohreb, – povedala šokovanému Pražákovi slúžka.

…..

-Ako sa volá tamten sváko:
-Matej Vrzala.
-Koľko on má rokov?
-Tridsaťpäť.
-Čo je on?
-Všetko. Ale najradšej je bryndzové halušky!

…..

Haluzický pán farár káže na pohrebe. Má takú odobierku, že všetci prítomní plačú.
Vtedy si plačúci gazda všimne suseda, ktorý neplače:
-A ty prečo neplačeš?
-Ja nepatrím do tejto farnosti!

…..

Dvaja gazdovia sa zhovárajú:
-Tak ako sa vám doma vodí?
-Ále, zle! Moja žena sa bojí, že zomrie a ja sa bolím, že vyzdravie!

…..

Vtip z roku tisíc osemsto šesťdesiatjeden:
-Viete, čo je to krinolína,
-???
-To je predsa zvon, ktorým ženy na chlapov vyzváňajú!

…..

Starý gazda Adam hovorí svojmu synovi, keď ho vystrájal do školy:
-No, syn môj, dobre sa uč, potom ťa dám za kňaza vyškoľovať a hádam sa dožijem,
že mi budeš kázať na pohrebe!

…..

V Prešporku slúžila jedna slúžka. Pani odrazu zbadá, že nejako v drieku priberá:
-Anča, že sa nehanbíš! Také mladé dievča a už tehotná!
-Ale, milosťpani, veď aj vy ste tehotná!
-To je niečo iného, ja som v druhom stave od svojho manžela!
-Nuž veď ja som tiež od neho!

….

Sváko Ondro zvykol sedávať na lavičke pred domom uprostred dediny, kde sa k nemu pridali
spolusediaci, lebo s ním bola vždy sranda. Raz išiel tak okolo učiteľ dedinskej málotriedky,
pristavil sa pri nich, pozdravil a dal sa s nimi do reči. Popýtal sa na zdravie sváka Ondreja.
-Ale vedia, pán učiteľ, cítim sa dobre, len tie platničky…
Učiteľ bol tiež veselý človek a tak mu odvetil:
-Však aj ja mám platničky a ako vidíte, nie som vôbec chorý!

…..

Aj ľudová múdrosť hovorí:
-Dávno tie hrable skapali, ktoré od seba hrabali!

…..

V Štiavnici pôsobil evanjelický farár Hrenčík. Keď zomrel Handzo, široko-ďaleko známy ožran
a výtržník, bolo treba povedať nad jeho hrobom kázeň a pretože pán farár sa nechcel nikoho
dotknúť, hovoril o poslaní človeka na zemi, aký má byť život, až sa dostal k poslednému súdu.
Zakončil:
-A Hospodin  zavolá: Hrenčík, kde sú tvoje ovce? Ja som ti dal ovčatá a kozľatá a ty mne dávaš
prasatá a svinatá! Amen!

….

Ľudová hádanka:
-Otec poplotec, matka strapatka, deti vyškieratka. Čo je to?
-???
-Lieskovec.

….

Ujko na dedine sa stretli  s farárom:
-Pán farár, môže človek ešte žiť, keď z neho duša vyjde?
-Ej, Adam, Adam, akože by mohol žiť, keď z neho duša vyjde?!
-A z mojej ženy už deväť duší vyšlo a ešte nadáva ako parom!

…..

-Čujte sváko, nemáte vy v hube mostík? – pýta sa sused v Majcichove sváka Francka.
-A čo by som nemal. Šak mám už na to svoje roky!
-No ukážte, nech sa vám tam kuknem!
-Áááá…
-To som si myslel! Viete, prečo vám tak smrdí z huby? Niekto sa vám pod ten prostredný
pilier vysral!

…..

V čase pezinského vinobrania si cigán Gejza otvoril predajný stánok. Dve debničky z piva preložil
latou a ponúkal zaujímavý tovar: v koši mal mrkvu, v kýbli koks, brezové vetvičky a hrdzavé hrnce.
Na otázku kupujúcich, čo to vlastne predáva, pohotovo odpovie:
-Náhradné diely na snehuliaka!

…..

Hádanky našich predkov:
-Nie je väčšia ako turák a zareve ako bujak. Čo je to?
-Riť.

…..

Starý gazda bol na spovedi. A tam prisľúbil pánovi farárovi, že  už nebude piť. V ten istý
deň však farár išiel okolo krčmy, z ktorej práv vyhodili pod obraz boží zrúbaného gazdu,
čo bol na spovedi.
Keď sa horko-ťažko postavil na nohy, pozdravil sa ako sa patrí svojho duchového a povedal:
-Už z toho nič nebude, pán farár, čo sme si v kostole šepkali do ucha. Je to už tak: pilo sa,
pije sa a bude sa piť!

…..

Kedysi dávno zapadol istému zemanovi kôň do bariny, že ho z nej ani vidieť nebolo. Dali sa
teda do hľadania koňa pomocou žrdí a hákov. Až po dlhom namáhaní sa im podarilo hlavu
koňa na svetlo vytiahnuť.
-Nuž hlava ako hlava, – riekol jeden, – ale deže ric?
A tak povstalo meno dediny Dežeríc.

…..

V Dobrej vode sú vápenníci. Rozvážajú vápno na vozoch. Keď príde do dediny dobrovodský
vápeník, decká majú vždy zábavu. Vykrikujú na nich:
-Strýco, a za čo ríf?
Alebo:
-Strýco, kde sa budete kŕmiť?
Strýco je hneď doma:
-Ja v hospode, ale ty, všivák, v riti!

…..

Išla procesia z Piešťan peši až do Mariacele. Keď už sa vracali, zastavili sa pri nejakom meste,
kde bola Kalvária a pomodlili sa. Keď už pobožnosť skončila, prezreli si ženičky krížovú cestu.
Vtom jedna zbadá Piláta, nahnevá sa a odrazí mu nos:
-Toto je tá potvora, čo vydala Krista Pána!
Od tých čias je tam Pilátova socha bez nosa a Kristovo ukrižovanie pomstené!

…..

Dedko spomína pred vnukom:
-Gazdovi. U ktorého som slúžil, zdochol kôň, a tak sme dva mesiace jedli koninu. Potom mu
zdochla krava dva mesiace sme jedli hovädzinu. Ale keď mu zomrela žena, radšej som utiekol!

…..

Žena prišla do krčmy za mužom, ktorý si tam popíjal pálené. Sadla si k nemu a vyčítala
mu to. Muž sa však bránil:
-Stará moja, neopijem sa ti, načo by som sa sám ohlupoval. Ešteže čo!
A žena mu na to:
-To je tvoje šťastie, starý môj. Dosť si sprostý od prírody. Načo by si pil? Bol by si ešte
sprostejší. Poď radšej domov.
Nato zdvihla mužov kalíšok, na dúšok ho vypila, chytila milého muža pod pazuchu a odviedla
ho domov.

…..

Hádanky našich predkov:
-V hore vyrastené, v poli vypasené, doma vychované, v zemi vyležané, u ohňa prišlo,
do ohňa sa pyskom tislo. Čo je to?
-Kováčske mechy.

…..

-Choď k tomu ciciakovi a pokolísaj ho! – prikázala matka na poli staršiemu synovi, pretože
dieťa plakalo v malej plachietke, zavesenej na trojnožke.
-Nemôžem stále odskakovať od kopačky, – odmieta syn.
Keď plač neustával, starší brat si stále hovoril:
-Malá stále reve a nie a nie spať!
Matka nakoniec odhodila motyku a povedala:
-Tak musím ísť sama  k tomu zázraku! Cestu vzala kúsok striedky z chleba, namočila ho v
špirituse, zaviazala do handrička a dla ho dievčatku pocumľať. Dieťa sa okamžite upokojilo stíchlo.
-No vidíš, že zaspala, – hovorí synovi matka.
-A či ste ju neopili, mamo?
-Nevadí, aspoň nereve!
-A vy, mamo, prečo pijete?
-Aby to dievča zostalo dlho pekné!

….

Chudobný drotár z Nesluše ležal na smrteľnej posteli. Keďže bolo ticho a jeho žena si myslela, že
je už mŕtvy, usilovne mu podľa starého zvyku zatláčala oči.
To zomierajúceho nahnevalo a z posledných síl povedal:
-Vieš, stará, však ja zomriem, ale nútiť ma do toho toľko nemusíš!

…..

Zo slovenských ľudových hádaniek:
-Červené mäso, vínny šmak, kamenné srdce, čo je to asi tak?
(Čerešňa a višňa).

…..

Keď v dedine vykupoval jeden priekupník vajcia, kričal:
-Vajcia, vajcia!
A deti za ním pokrikovali:
-Čo ich bolí, čo ich bolí?
A ozývalo sa:
-Vajcia, vajcia!

…..

A  ešte jedno príslovie našich predkov:
-Husacinu len vínom načim zaliať, aby si tá nemyslela, že ju pes zožral!

…..

Stará ľudová múdrosť našich predkov vraví:
-Oklam pána, keď môžeš, on oklame teba kedy chce!

…..

Zo starých hádaniek našich predkov:
-Hrvoľ malo, nezobalo; nôh nemalo, hore vstalo.
-Cukor, mandlička, zlatá hubička. Keby to i zúbky malo, to by s pánmi nejedalo!
(Odpoveď v oboch prípadoch je – prirodzenie)

…..

Niečo z histórie:
-V roku tisíc šesťsto dvadsaťjeden právnická fakulta v Lipsku odsúdila na smrť kravu, ktorá
nabrala na rohy tehotnú ženu. Trest bol vykonaný, čo sa stalo s mäsom, nie je známe.
-V roku tisíc šesťsto tridsaťsedem parlament v Grenobli oslobodil zo zločinu cudzoložstva ženu,
ktorá v čase štvorročnej neprítomnosti svojho manžela porodila dieťa. Urobil tak na základe
posudku lekárov a skúsených pôrodných báb, že k tehotenstvu mohlo dôjsť v dôsledku
zmyselného sna, zvlášť, keď okno bolo otvorené, pokrývka z tela odhodená a svieža vôňa krásnej
noci vanula izbou!

…..

Žofka pásla kravy na holiach. Jedna krava jej však len do kapusty utekala. Nemohla
si s ňou dať rady. Až ju to raz tak dožralo, že milú kravu chytila za chvost a povie:
-A veruže ťa nepustím do tej kapusty, čo hneď budeš pašie spievať!

…..

Na dedine:
-Ujko, neviete ako sa volá tá krava?
-Neviem, my jej hovoríme Rysuľa!

…..

Viedol gazda na jarmok dva voly. Stretol sa s richtárom a ten sa ho pýta:
-Kamže, kam, vy traja?!
-Okolo štvrtého, – vraví gazda.

…..

Šomre si dedo Hurka pred krčmou:
-Lekár mi zakázal piť a nemám sa vraj rozčuľovať! Ale ako sa nemám rozčuľovať, keď nesmiem
piť rum?!

…..

Na svadobnú hostinu boli pozvaní hrať cigáni. Ako by to bolo, keby sa nadránom vracali domov
triezvi?! Prišli k potoku, cez ktorý viedla úzka drevená lavička. Primáš vraví:
-Lavička netancuj, veď ti my nehráme!
Husle niesol opatrne pod pazuchou a podarilo sa mu prejsť na druhú stranu. Za ním šiel druhý
huslista a posledný išiel s basou na chrbte Lajoš. Keď prišiel do stredu lavičky, tá pod ním
zatancovala a on čľup do potoka. Keď to videl primáš, tak kričí:
-Lajoš, už je basa v riti!
Lajoš na to:
-Keby bola basa v riti, ale moja riť je v base a ja nemôžem vstať!

…..

Istý učiteľ na dedine zbytočne podával žiadosť inšpektorovi, aby ho preložil do mesta.
Priateľ ho poučil:
-Nájdi si peknú štetku, daj jej žiadosť, aby ju osobne zaniesla inšpektorovi a nech sa predstaví
ako tvoja sestra. A nech sa chová ako dáma!
Onedlho bol učiteľ preložený do mesta. Každý dostal svoje – učiteľ miesto, dáma zlatý prsteň
a inšpektor tripla!

…..

Na svojský prístup k voľbám si pamätajú najstarší rodáci niekdajšieho ministra Dr. Martina Mičuru,
predstaviteľa Československej strany ľudovej. Ten sa prihováral voličom:
-Milí rodáci, keď vás už má hrýzť voš, tak nech vás hryzie vaša a preto voľte mňa!

…..

Niečo z histórie:
-Hej, Jánošík! Čo lietaš, ako keby ti za nohami horelo?!
-Ále, behám po všetkých bankách a nikde nie je uvedený kurz dukátov k euru!

…..

V Marikovej chodili chlapi do kostola v klobúkoch na hlave. preto miestny farár vyvesil na dvere
upozornenie s textom:
-Chodiť do kostola v klobúku je hriech rovnajúci sa cudzoložstvu!
Na druhý deď bolo na cedili pripísané:
-Pán farár, vyskúšal som oboje a nedá sa to porovnať!

…..

-Báčik Petrek nastúpil v Levoči do autobusu, sadne si a ani slovo neprerečie.
Sprievodkyňa príde k nemu a pýta si peniaze na lístok. Báči povie:
-Joj, dievča moje, počkaj kúštik, len čo ich pohľadám a vyberiem, bo neznam,
kde som ich strčil!
Tak sa milý báčik odviezli až do Hrhova. Keď už vystupoval, spomenula si sprievodkyňa,
že ešte nezaplatil a upozorní ho:
-Báčik, Petrek, veď vy ste ešte nezaplatili!
-Joj, dievča moje, však dobre vieš, že ja som prišiel do Hrhova z Ameriky načierno.
Tak azda prejdem aj z Levoče!
Ľudia sa smiali a sprievodkyňa len rukou kývla!

…..

Z ľudového podania:
-Dedina Veľká Lúka dostala za maďarizácie miestnych mien pomenovanie Nagy-rét. Obyvatelia
okolitých dedín sa im potom posmievali, že majú veľkú riť! 

 …..

Slúžny si raz dal zavolať do Brezna sváka z Hronca, ktorý zabil susedovi sviňu a spýtal sa ho, ako to vlastne bolo.
-Jáj ľa, takto to bolo, pán urodzený, ako vy by ste boli sviňa a prišli by ste na môj hnojík a rozrývali by ste ho pyskom, ja vezmem poleno a vás po pysku tresk ! Tak ľa, vám to bolo !
….

Ujko Adam boli veľmi špásovný človek. Raz sa ich žena pýta:
-Ach, Adam, Adam ! Zase si si len dal viac z ruky do hlavy ! Načo tak bez miery piješ ?!
-Čo to len, ženička moja, táraš ? Každé poldeci mi tam v krčme odmerajú ! Bez miery nepijem !
….

V dávnejšej minulosti, keď sa na dedinách chodilo po kolede, v jednej obci chodil pán farár, organista, kostolník a miništrant. Pred jedným domom sa pýta farár organistu:
-A tu kto býva ?
-Pán farár, hneď sa dozviete.
Zaspievali, dvere na dome sa otvorili, vyjde gazda a hovorí:
-Vy pánko, keď máte školy, poďte dovnútra a tamtí somári, nech stoja vonku !
….

Hádanka z ľudovej slovesnosti:
-Nelajní, neští, keď to chytí, vreští. čo je to ?
-???
-Reťaz.
….

Istý kňaz požiadal slúžneho, aby rozkázal cestnému komisárovi, aby nezjazdnú cestu prechádzajúcu cez obec dal opraviť. To slúžny veľmi zazlieval a odpovedal:
-Nech sa o to pán farár nestará !
Kňaz oponoval:
-Vyzývať na opravu ciest je od počiatku povinnosťou prorokov a kňazov, lebo už Izaiáš povedal: „Očistite cestu pána !“
Vec zostala pri tejto potýčke, ale aj cesta v starom stave. O niekoľko týždňov slúžny musel cestovať cez dedinu, ale v strede sa jeho koč prevrátil a spod jeho úlomkov nahlas volal o pomoc. Viacerí sedliaci pribehli ako aj kňaz, a keď slúžneho znovu postavili na nohy, farár mu povedal:
-Veľmi ľutujem, že vás postihlo takéto nešťastie, ale nech je pre vás útechou, že proroctvá Biblie sa musia splniť. Prorok Jeremiáš jasne hovorí: „Toto hovorí Pán: na tvojej hlave rozbijem tvoj voz, lebo si zanedbal moje cesty…
….

Jeden dedinčan obvinil druhého, že mu ukradol rýľ.
-Ako to oni môžu dokázať ? – pýtal sa sudca.
-Na základe svedectva jedného človeka, – znela odpoveď, – ktorý to videl..
-Čo na to viete odpovedať ? – opýtal sa sudca druhého.
-Ja môžem zavolať dvadsať svedkov, ktorí to nevideli, – odpovedal obvinený.
-Takže tak, – odpovedal bystrý sudca, – dvadsať svedkov preváži jedného, teda môžete slobodne odísť.
….

Určitého lekára preto zhadzovali, lebo o každom svojom pacientovi zvykol hovoriť, že je v nebezpečí.
-Ó, on má dokonalú pravdu, keď takto hovorí, –  povedal ktosi,  – lebo naozaj každý jeho pacient, ktorý sa dostane pod jeho ruku, je v nebezpečenstve !
….

Na jednej tanečnej zábave v hlavnom meste istý vychovávateľ mladého grófa požiadal o tanec jednu zemiansku slečnu. Práve keď sa tanec začínal, slečinka sa opýtala:
-S kým mám tú česť tancovať ?
-S vychovávateľom grófa Zimányiho, – znela odpoveď.
-Vy ste teda pravdepodobne nezeman ? –  pokračovala slečna.
-Áno, som, – odpovedal vychovávateľ.
-Tak žiadam o prepáčenie, – riekla dievčina, pritom stiahla ruku, – lebo moja mama mi zakázala tancovať s nezemanom !
Skromný chlapec sa ticho stiahol a pod holým nebom sa snažil ukľudniť. Jeho chovanec ho po chvíli vyhľadal a naštvane počúval dôvod jeho ťažkania si.
-Zanedlho sa vám dostane zadosťučinenia ! – povedal mu mladý gróf, nato sa rýchle pobral do tanečnej sály a na svojich predkov pyšnú slečinku požiadal o tanec. A práve keď sa ten začínal, oslovil ju týmito slovami:
-S kým mám tú česť tancovať ?
-So slečnou Beátou !
-Ó, tak prosím o prepáčenie – odpovedal gróf, – lebo moja mama mi rozkázala, že môžem tancovať len s grófkami !
A slečnu nechal zahanbene stáť, iné dievča požiadal o tanec, a mohol s radosťou konštatovať, že jeho chovanie dostalo udobrenie spoločnosti.
….

Učiteľ vysvetľuje význam príslovia. Hovorí:
-Iste rozumiete že popálení dieťa sa bojí ohňa ! kto by mi mohol povedať niečo podobné ?
-prihlási sa Malá Zuzka:
-Ja, prosím ! Umyté decko sa bojí vody !
….

-Nemohol by so dostať nejakú prácu, pán palier ?
-A čomu sa rozumiete ?
-No, bol som minister, viem veľmi dobre zakladať základné kamene !
….

Majiteľ pohostinstva koštuje prvý chod, čo nový kuchár navaril:
-Kde sa oni učili variť ? – pýta sa ho podozrivo.
-Na voje som bol oficiersky kuchár a bol som aj dva krát ranený !
-Hm, čudujem sa, že ich nezastrelili !
….

Gazdiná hovorí žobrákovi:
-Tu máte šálku čaju ! Ale ako sa pozerám, že oni dakedy aj lepšie žili !
Žobrák prisvedčí:
-Hej, majú pravdu ! Predtým som pil čaj s rumom !
….

Povie jeden sused druhému:
-Čul som od jedného dochtora, že zožkavanie je veľmi nebezpečne, že môže od neho dostať všelijaké pliagy !
-To je pravda, ja som tak dostal moju starú !
….

-Drahá moja, máš rada deti ?
-Nepýtaj sa toľko, veď vieš, že hej !
-To mi spadol kameň zo srdca ! Ja mám päť detí, ale bál som sa ti to povedať pred svadbou.
….

Príde Juro Čavargoš do apatieky:
-Pán apatikar, nech mi dajú za 20 filierov prašek proti chrobákom.
-Chcete v škatuli, alebo v papieri ?
-Nech mi ho vysypajú doraz za golier !
….

Staré ale stále pravdivé príslovie:
-Keď to chceš, že by ti nezavidzeli, nesmieš mať nič !
….

 Klenovci na cirkevnom konvente hneď po prvej svetovej vojne bola reč i o tom, že by neškodilo dať na kostol hromozvod. Dali hlasovať. Väčšina hlasov bola proti zavedeniu hromozvodu. Ako dôvod uviedli:
-Nechceme, aby nám do kostola udrel hrom.
….

Zasadala farská rada v jednej obci vo veci výstavby nového chrámu. Rokovanie v zápisnici zhrnuli do štyroch bodov:
-Budeme stavať nový chrám.
-Nová budova bude umiestnená na mieste, kde stojí starý chrám.
-Materiál zo starého chrámu sa využije pri stavbe nového.
-Pokiaľ nový chrám nebude hotový, budeme užívať starý !
….

Na púti v Šaštíne sa modlí predriekavač s pútnikmi a keď skončí, predspevuje nábožnú pieseň k Panne Márii. Akési naničhodné chlapčisko stúpi nepozorne predriekavačovi na nohu. Ten len v zlosti vykríkne bolesťou:
-Nestúpaj mi na krpec !
Za ním pútnici spievajú:
-Nestúpaj mi na krpec. Ó, Mária !
….

Skalický starosta dal raz vybubnovať:
-Na známosť sa dáva, aby každý majiteľ domu aspoň dvadsaťštyri hodín pred požiarom mal pri dome nachystaný škopok vody, hák a rebrík ! Kto to zanedbá, bude platiť desať zlatých pokuty !
….

Gazda zo Svätého Jura je u lekára a pýta sa ho, či už môže po chorobe piť víno. Lekár mu dovolil:
-Môžete, ale iba po lyžičkách !
-Ej, pán doktor, veď ma od toho bude bolieť ruka !
….

Keď si Detvanec zaspieva, zatancuje, vypije, zaje mäska, potom už aj niečo vydrží ! Bolo po voľbách. Vo Zvolene pred súdom stojí svedok z Detvy. Sudca ho posmeľuje, len aby vypovedal, ako sa to stalo.
-Nuž prosím ponížene, idem si ja svojou cestou, naraz počujem za chrbtom tresk, huk a lom, ako keby mlátili. Obzriem sa, nuž a vidím, že ma bijú !
….

Ešte za Rakúsko – Uhorska sa stalo, že v lese pri Palúdzke dvaja sedliaci, čo z trhu domov išli, našli flintu. Špekulujú, čo to môže byť.
-To by mohla byť aj fujara, – mieni jeden. – Nože fúkaj a ja budem preberať !
Fúkajú, preberajú, odrazu puška vystrelí, švagor sa zvalí na zem. Druhý mu začne päsťou búšiť do chrbta:
-Ďuro, vypľuj, čo si zhltol !
….

V malom Haličskom mestečku umieral obľúbený, skromný, talmud ovládajúci
boháč. Okolo smrteľnej postele sa zhromaždila miestna honorácia a oceňovala jeho cnosti:
-Dobrý, múdry, dobročinný, priateľský, pohostinný človek, skrátka – anjel !
Umierajúci keď počul chválospevy, pozbieral posledné sily a sotva počuteľne zašepkal:
-A moja skromnosť ?! Nesmiete zabúdať na moju skromnosť !
….

Občana z Kapušian chcel notár poslať s odkazom do Prešova. Hovorí mu:
-Pozri, Ondrej, dostaneš za to dvadsať korún. To máš desať tam a desať naspäť !
Ondro tuho premýšľa a potom povie:
-Ta znaju, pán notár, to malo, to ja neidzem !
-Tak pozri, – hovorí notár, – dám ti pätnásť a choď len tam !
A Ondrej radostne:
-Ta vidza, to už inakša reč. Tak idzem !
A išiel !
….

Kedysi dávno sa vybral Kohn z Ľvova do Tarnopoľa. Najal si povozníka.
-Žiaľ, musíme na chvíľu zostúpiť a potlačiť, – vyhlásil povozník po niekoľkých kilometroch, – lebo kopec je strmý a Kotek sám nevládze vytiahnuť !
Vystúpili teda a tlačili, aby to dengľavý kôň Kotek mal ľahšie. Potom nasadli, ale onedlho sa povozník ozval opäť.
-Nehnevajte sa, ale musíme opäť vystúpiť a trochu pribrzdiť, lebo pred nami je prudký svah a Kotek sám by to neudržal !
Zostúpili teda a brzdili. Kým došli do Tarnopoľa, tridsaťšesť ráz zostúpili, tlačili, alebo brzdili, lebo cesta raz stúpala, inokedy zase
klesala. Konečne došli do cieľa. Povozník pozrel na hodinky a na taxameter a oznámil:
-Dostanem dvesto rubľov !
Kohn zaplatil, ale potom sa zamyslel:
-Že som ja šiel do Tarnopoľa, chápem, lebo tam mám prácu. Že ste išli do Tarnopoľa vy, tiež chápem, lebo ste si chceli zarobiť. Ale načo šiel s nami Kotek ?!
….

Nočný hlásnik na dedine stretne v noci Kuba z horného konca. Posvieti naňho lampášom a vidí, že má celé nohavice roztrhané. Pýta sa ho:
-A ty odkiaľ ideš, Kubo ?
-Bol som pozrieť, či sú psy priviazané !
….

Stalo sa kedysi v minulosti, že jedno mestečko zostalo bez farára. Cirkevníci šomrali, ale tí múdrejší to chápali, pretože vedeli, že je málo farárov. Jednému svákovi to však nešlo do hlavy a hovorí:
-Dočerta, keď nemajú farárov, nech nám dajú kaplána a bude !
….

Sváko Matej bol na dedine známa postava. Zadrapoval do neho kde kto, ale jeho nič nerozhádzalo. Rozumel všetkému a teda aj žartu. Krčmár Šmajda mal na neho z kopca, pohádali sa v jeho krčme, a Šmajda mu vykričal:
-Ja by so ťa aj medzi sviňami poznal !
-Ja teba nie, – odsekol sváko.
….

V Brezovej platí jedno nepísané pravidlo: Ráno si dať za štamperlík hriateho !
-A to už prečo ?
-Keď si ráno vypijú vareného, môžu celý deň surové piť !
….

V Brezovej vraj jedia masso a hussacinu. A tak keď raz brezovský richtár bol v Luhačoviciach a zašiel do reštaurácie na obed, po preštudovaná jedálneho lístka si rozkázal „kurže“.
-A čo k tomu, prosím ? – pýta sa čašník.
Richtár chvíľu premýšľa a rozhodne sa:
-Na, k temu bárs tú hussu !
….

Aj na brezovských kopaniciach sú rozumní ľudia. Raz mladá kopaničiarka sádzala chlieb do pece a žiara z pece jej ošľahla kasanicu. Muž na ňu skríkol:
-Juda, kasanica ti horí !
A ona mu len tak cez plece odfrkne:
-Ná čo, šak je naruby !
….

Dávno v minulosti bývali v Ľubine známi vareškári a tak ich aj volali. Ako podomoví obchodníci ich predávali po svete a tým sa živili. Raz mašírovali cez Ľubinu vojaci. Jedna, už nie celkom pekná starena pozerala oknom na vojsko.
-To je čertova stará mať ! – zvolal jeden z vojakov.
-Tak je, a teší ma, že ma môj vnuk poznal ! – dostal od nej odpoveď.
….

Matej príde do krčmy a chlapi si ho doberajú:
-A čo si prišiel do krčmy, zase si sa pohádal so svojou ženou ?!
-Odkiaľ to viete ?
-Z chrbta ti trčí kuchynský nôž !
….

Učiteľ nikde na Gemeri sa pýta žiakov:
-Deti pozor ! Ktorý v vás mi povie také meno, ktoré sa začína s „K“ ?
Žiačik Vincko vyskočí a hlási sa:
-Prosím,  Skalica !
….

Kedysi v minulosti zatvárali mestské brány v Skalici večer o siedmej a otvárali sa až ráno o šiestej. Až ktorýsi skalický fifík požiadal mestského strážnika, aby večer ešte chvíľu počkal so zatváraním, že jeho holuby ešte nie sú doma !
-Ale veď holuby preletia aj ponad bránu ! – odporoval strážnik.
-Áno, preletia, viem, na to občan, – ale aj cholera lieta v lufte a nechodí po zemi !
A veru to aj bola pravda.
….

-Poznám od babky jednu hádanku !
-No, tak povedz !
-Osem skáče, štyri kláče, dva tlkáče a dva pomrdkáče. co je to ?
-To teda neviem.
-No predsa dvaja bijúci sa barani !
….

Turista hovorí bačovi:
-Bača ! nehnevajte sa, ale v kolibe máte príšerný smrad !
-Ba kieho ! – oponuje bača, – veď ja nikdy nevetrám !
….

Raz našli Hodrušania sovu. Hútali, hútali, čo to môže byť, ale nijako nemohli na to prísť. Tu jednému prišla na um spásonosná myšlienka:
-Viete vy, čo ? Poďme po richtárovho syna, on už bol dva krát v kostole a raz na jarmoku, ten to bude vedieť !
Vrátili sa i s richtárovým synom. Ten so pozorne poprezerá sovu, až napokon riekne:
-Ľudia moji, to je alebo straka, alebo medveď…
….

Rozprávka zo starých čias:
-Bola raz jedna zelená sviňa. A už sa tá rozprávka začína. A tá sviňa mala tetku. Už je rozprávka v prostriedku. A tá tetka bola oprasená.  A už je rozprávka dokončená !
….

V dedine stavali dom. Lešenie bolo postavené a murári mohli začať robiť. Vtom sa jeden murár pošmykol a spadol z výška asi tri metre. Leží na zemi úplne nehybne niekoľko sekúnd. Keď sa prebral a oprášil, prvé čo povedal, bolo:
-Do riti, chlapi, prežil som to ! Nelejte mi !
….

Z našich starších, už zabudnutých prísloví:
-Ak máš meštek ako teľa, máš rodinu i priateľa; ak máš meštek ako lata, nemáš sestry ani brata !
….

V Štiavnici pôsobil evanjelický farár Hrenčík. Keď zomrel Handzo, široko-ďaleko známy ožran
a výtržník, bolo treba povedať nad jeho hrobom kázeň a pretože pán farár sa nechcel nikoho
dotknúť, hovoril o poslaní človeka na zemi, aký má byť život, až sa dostal k poslednému súdu.
Zakončil:
-A Hospodin  zavolá: Hrenčík, kde sú tvoje ovce? Ja som ti dal ovčatá a kozľatá a ty mne dávaš
prasatá a svinatá! Amen!

….

Ľudová hádanka:
-Otec poplotec, matka strapatka, deti vyškieratka. Čo je to?
-???
-Lieskovec.

….

Ujko na dedine sa stretli  s farárom:
-Pán farár, môže človek ešte žiť, keď z neho duša vyjde?
-Ej, Adam, Adam, akože by mohol žiť, keď z neho duša vyjde?!
-A z mojej ženy už deväť duší vyšlo a ešte nadáva ako parom!

…..

-Čujte sváko, nemáte vy v hube mostík? – pýta sa sused v Majcichove sváka Francka.
-A čo by som nemal. Šak mám už na to svoje roky!
-No ukážte, nech sa vám tam kuknem!
-Áááá…
-To som si myslel! Viete, prečo vám tak smrdí z huby? Niekto sa vám pod ten prostredný
pilier vysral!

…..

V čase pezinského vinobrania si cigán Gejza otvoril predajný stánok. Dve debničky z piva preložil
latou a ponúkal zaujímavý tovar: v koši mal mrkvu, v kýbli koks, brezové vetvičky a hrdzavé hrnce.
Na otázku kupujúcich, čo to vlastne predáva, pohotovo odpovie:
-Náhradné diely na snehuliaka!

…..

Hádanky našich predkov:
-Nie je väčšia ako turák a zareve ako bujak. Čo je to?
-Riť.

…..

Starý gazda bol na spovedi. A tam prisľúbil pánovi farárovi, že  už nebude piť. V ten istý
deň však farár išiel okolo krčmy, z ktorej práv vyhodili pod obraz boží zrúbaného gazdu,
čo bol na spovedi.
Keď sa horko-ťažko postavil na nohy, pozdravil sa ako sa patrí svojho duchového a povedal:
-Už z toho nič nebude, pán farár, čo sme si v kostole šepkali do ucha. Je to už tak: pilo sa,
pije sa a bude sa piť!

…..

Kedysi dávno zapadol istému zemanovi kôň do bariny, že ho z nej ani vidieť nebolo. Dali sa
teda do hľadania koňa pomocou žrdí a hákov. Až po dlhom namáhaní sa im podarilo hlavu
koňa na svetlo vytiahnuť.
-Nuž hlava ako hlava, – riekol jeden, – ale deže ric?
A tak povstalo meno dediny Dežeríc.

…..

V Dobrej vode sú vápenníci. Rozvážajú vápno na vozoch. Keď príde do dediny dobrovodský
vápeník, decká majú vždy zábavu. Vykrikujú na nich:
-Strýco, a za čo ríf?
Alebo:
-Strýco, kde sa budete kŕmiť?
Strýco je hneď doma:
-Ja v hospode, ale ty, všivák, v riti!

…..

Išla procesia z Piešťan peši až do Mariacele. Keď už sa vracali, zastavili sa pri nejakom meste,
kde bola Kalvária a pomodlili sa. Keď už pobožnosť skončila, prezreli si ženičky krížovú cestu.
Vtom jedna zbadá Piláta, nahnevá sa a odrazí mu nos:
-Toto je tá potvora, čo vydala Krista Pána!
Od tých čias je tam Pilátova socha bez nosa a Kristovo ukrižovanie pomstené!

…..

Dedko spomína pred vnukom:
-Gazdovi. U ktorého som slúžil, zdochol kôň, a tak sme dva mesiace jedli koninu. Potom mu
zdochla krava dva mesiace sme jedli hovädzinu. Ale keď mu zomrela žena, radšej som utiekol!

…..

Žena prišla do krčmy za mužom, ktorý si tam popíjal pálené. Sadla si k nemu a vyčítala
mu to. Muž sa však bránil:
-Stará moja, neopijem sa ti, načo by som sa sám ohlupoval. Ešteže čo!
A žena mu na to:
-To je tvoje šťastie, starý môj. Dosť si sprostý od prírody. Načo by si pil? Bol by si ešte
sprostejší. Poď radšej domov.
Nato zdvihla mužov kalíšok, na dúšok ho vypila, chytila milého muža pod pazuchu a odviedla
ho domov.

…..

Hádanky našich predkov:
-V hore vyrastené, v poli vypasené, doma vychované, v zemi vyležané, u ohňa prišlo,
do ohňa sa pyskom tislo. Čo je to?
-Kováčske mechy.

…..

-Choď k tomu ciciakovi a pokolísaj ho! – prikázala matka na poli staršiemu synovi, pretože
dieťa plakalo v malej plachietke, zavesenej na trojnožke.
-Nemôžem stále odskakovať od kopačky, – odmieta syn.
Keď plač neustával, starší brat si stále hovoril:
-Malá stále reve a nie a nie spať!
Matka nakoniec odhodila motyku a povedala:
-Tak musím ísť sama  k tomu zázraku! Cestu vzala kúsok striedky z chleba, namočila ho v
špirituse, zaviazala do handrička a dla ho dievčatku pocumľať. Dieťa sa okamžite upokojilo stíchlo.
-No vidíš, že zaspala, – hovorí synovi matka.
-A či ste ju neopili, mamo?
-Nevadí, aspoň nereve!
-A vy, mamo, prečo pijete?
-Aby to dievča zostalo dlho pekné!

….

Chudobný drotár z Nesluše ležal na smrteľnej posteli. Keďže bolo ticho a jeho žena si myslela, že
je už mŕtvy, usilovne mu podľa starého zvyku zatláčala oči.
To zomierajúceho nahnevalo a z posledných síl povedal:
-Vieš, stará, však ja zomriem, ale nútiť ma do toho toľko nemusíš!

…..

Zo slovenských ľudových hádaniek:
-Červené mäso, vínny šmak, kamenné srdce, čo je to asi tak?
(Čerešňa a višňa).

…..

Keď v dedine vykupoval jeden priekupník vajcia, kričal:
-Vajcia, vajcia!
A deti za ním pokrikovali:
-Čo ich bolí, čo ich bolí?
A ozývalo sa:
-Vajcia, vajcia!

…..

A  ešte jedno príslovie našich predkov:
-Husacinu len vínom načim zaliať, aby si tá nemyslela, že ju pes zožral!

…..

Stará ľudová múdrosť našich predkov vraví:
-Oklam pána, keď môžeš, on oklame teba kedy chce!

…..

Zo starých hádaniek našich predkov:
-Hrvoľ malo, nezobalo; nôh nemalo, hore vstalo.
-Cukor, mandlička, zlatá hubička. Keby to i zúbky malo, to by s pánmi nejedalo!
(Odpoveď v oboch prípadoch je – prirodzenie)

…..

Niečo z histórie:
-V roku tisíc šesťsto dvadsaťjeden právnická fakulta v Lipsku odsúdila na smrť kravu, ktorá
nabrala na rohy tehotnú ženu. Trest bol vykonaný, čo sa stalo s mäsom, nie je známe.
-V roku tisíc šesťsto tridsaťsedem parlament v Grenobli oslobodil zo zločinu cudzoložstva ženu,
ktorá v čase štvorročnej neprítomnosti svojho manžela porodila dieťa. Urobil tak na základe
posudku lekárov a skúsených pôrodných báb, že k tehotenstvu mohlo dôjsť v dôsledku
zmyselného sna, zvlášť, keď okno bolo otvorené, pokrývka z tela odhodená a svieža vôňa krásnej
noci vanula izbou!

…..

Žofka pásla kravy na holiach. Jedna krava jej však len do kapusty utekala. Nemohla
si s ňou dať rady. Až ju to raz tak dožralo, že milú kravu chytila za chvost a povie:
-A veruže ťa nepustím do tej kapusty, čo hneď budeš pašie spievať!

…..

Na dedine:
-Ujko, neviete ako sa volá tá krava?
-Neviem, my jej hovoríme Rysuľa!

…..

Viedol gazda na jarmok dva voly. Stretol sa s richtárom a ten sa ho pýta:
-Kamže, kam, vy traja?!
-Okolo štvrtého, – vraví gazda.

…..

Šomre si dedo Hurka pred krčmou:
-Lekár mi zakázal piť a nemám sa vraj rozčuľovať! Ale ako sa nemám rozčuľovať, keď nesmiem
piť rum?!

…..

Na svadobnú hostinu boli pozvaní hrať cigáni. Ako by to bolo, keby sa nadránom vracali domov
triezvi?! Prišli k potoku, cez ktorý viedla úzka drevená lavička. Primáš vraví:
-Lavička netancuj, veď ti my nehráme!
Husle niesol opatrne pod pazuchou a podarilo sa mu prejsť na druhú stranu. Za ním šiel druhý
huslista a posledný išiel s basou na chrbte Lajoš. Keď prišiel do stredu lavičky, tá pod ním
zatancovala a on čľup do potoka. Keď to videl primáš, tak kričí:
-Lajoš, už je basa v riti!
Lajoš na to:
-Keby bola basa v riti, ale moja riť je v base a ja nemôžem vstať!

…..

Istý učiteľ na dedine zbytočne podával žiadosť inšpektorovi, aby ho preložil do mesta.
Priateľ ho poučil:
-Nájdi si peknú štetku, daj jej žiadosť, aby ju osobne zaniesla inšpektorovi a nech sa predstaví
ako tvoja sestra. A nech sa chová ako dáma!
Onedlho bol učiteľ preložený do mesta. Každý dostal svoje – učiteľ miesto, dáma zlatý prsteň
a inšpektor tripla!

…..

Na svojský prístup k voľbám si pamätajú najstarší rodáci niekdajšieho ministra Dr. Martina Mičuru,
predstaviteľa Československej strany ľudovej. Ten sa prihováral voličom:
-Milí rodáci, keď vás už má hrýzť voš, tak nech vás hryzie vaša a preto voľte mňa!

…..

Niečo z histórie:
-Hej, Jánošík! Čo lietaš, ako keby ti za nohami horelo?!
-Ále, behám po všetkých bankách a nikde nie je uvedený kurz dukátov k euru!

…..

V Marikovej chodili chlapi do kostola v klobúkoch na hlave. preto miestny farár vyvesil na dvere
upozornenie s textom:
-Chodiť do kostola v klobúku je hriech rovnajúci sa cudzoložstvu!
Na druhý deď bolo na cedili pripísané:
-Pán farár, vyskúšal som oboje a nedá sa to porovnať!

…..

-Báčik Petrek nastúpil v Levoči do autobusu, sadne si a ani slovo neprerečie.
Sprievodkyňa príde k nemu a pýta si peniaze na lístok. Báči povie:
-Joj, dievča moje, počkaj kúštik, len čo ich pohľadám a vyberiem, bo neznam,
kde som ich strčil!
Tak sa milý báčik odviezli až do Hrhova. Keď už vystupoval, spomenula si sprievodkyňa,
že ešte nezaplatil a upozorní ho:
-Báčik, Petrek, veď vy ste ešte nezaplatili!
-Joj, dievča moje, však dobre vieš, že ja som prišiel do Hrhova z Ameriky načierno.
Tak azda prejdem aj z Levoče!
Ľudia sa smiali a sprievodkyňa len rukou kývla!

…..

Z ľudového podania:
-Dedina Veľká Lúka dostala za maďarizácie miestnych mien pomenovanie Nagy-rét. Obyvatelia
okolitých dedín sa im potom posmievali, že majú veľkú riť!

…..

Stretnú sa dve tetky zo Záhoria:
-Tecičko a máte doma nejaké zvíra?
Tetka na to:
-Ná, od té doby, dívča moje, co mi odešeu muj Cyril, nemám žádné!

…..

Rozhovor kmotrov zo Spišskej Belej:
-Kam rukuje tvoj Fero?
-Do Spišskej Novej Vsi. A tvoj, Ďuro, kam?
-Do Iglova.
-Ach, to škoda, myslel som, že budú vojenčiť v jednom meste!

…..

V Čadci na námestí sa rozprávali dve dievčatá:
-Ty, prečo tvoja matka nechodí von?
-Chudera, je veľmi chorá. Ani ma k nej nepustia. Vieš, bude mať dieťa. Myslím si,
že preto ma k nej nepustia, lebo majú obavu, že tú chytľavú chorobu dostanem aj ja!

…..

Čulá modranská babička sa rozhodla využiť svoje znalosti slovenčiny a hovorí vnučke, ktorá sa
práve vrátila od trnavskej babičky:
-Ná, Anyčka, nehovor  neé, povedz pekne po našom nyje!

…..

V dedinke Chmeľov na Šariši sa priženil mládenec so Zemplína a dedinčania mali z toho senzáciu.
No čo, priženil sa, tak sa priženil. Domáci ho vzali medzi seba, ale nijako si nemohli zvyknúť na
jeho odlišnú zemplínsku reč. I vysmievali sa mu, keď niektoré slová hovoril vo svojej reči. Vrchol
všetkého výsmechu bol, keď užíval namiesto „som“ slovíčko „mi“. Napríklad namiesto „písal som“
povedal „písal mi“,  alebo „bol som“ – „bul mi“. Raz cestoval vlakom do Košíc a keď sa vrátil
domov, rozprával chlapom v krčme, ako cestoval v preplnenom vlaku:
-Znace, jak mi rano stanul, tak mi stal z Prešova až do Košicoch…“
Chlapi sa tomu rehotali, ale možno niektorí mu aj tak trochu závideli!

…..

Na východe neďaleko Prešova leží obec Radvanovce.. Líši sa od ostatných dedín
v okolí tým, že tam žijú okrem katolíkov aj evanjelici. Sú to vraj potomkovia
husitov. O svojej obci hovoria, že je to chotár, ktorý má „kameň na kameni a na
kameni kameň a na tom kameni ešte kameň“. Teda málo úrodný a dokonca, keď je rok
málo úrodný „Nezrodí brat brata“, čiže zasiate zrno nezrodí viac ako jedno zrno“
A samí šudia? sú váhaví, pomalí, dlho rozmýšľajú a že vraj majú heslo:“ do predku
se nepchaj, na zadku neostávaj a v stredku buc zohnuti!“ Ale pritom sú to dobrí
ľudia a „dali by aj to, co nemaju a keby mali, ta by dali!“!

…..

Hádanky z ľudovej slovesnosti:
-Pred použitím to visí, pri použití stojí, po použití ovisne a voda z neho kvapká.
Čo je to?
(Dáždnik)
-Pýtal si mládenec od dievky, že by mu dala tej dierky, a ona mu nedala,
že by mu bola primalá. Č je to?
(Prsteň)
-Štrky, štrky, štrkáč, podvihni mi rubáč a potom opáč! Čo je to?
(Dbanka pri mútení)
-Tiťmi, tiťmi, mastná škvarka medzi dvoma riťmi. Čo je to?
(Orech)
Vysoký otec, široká mať, slepá nevesta, šialený brat. Čo je to?
(Nebo, zem, noc a vietor)
-Chlp k chlpu, bruch k bruchu a medzi nimi camrdák. Čo je to?
(Voly v jarme)

…..

Kováč trhá gazdovi boľavý zub. Ten zakvíli:
-Kmotor, to nie je ten pravý, čo ste mi vytiahli!
Tak kováč trhá druhý:
-Majster, to zase nie je ten pravý! – už sa ide nahnevať gazda.
-Len pokoj! Už sa k nemu dostanem. Ja som si len urobil miesto, aby som ho mohol zachytiť!

…..

V Kálnici bolo zvykom vždy pozdraviť a spýtať sa:
-Kde idete?
Jeden ujec, ktorý bol veľkým figliarom odpovedal na túto otázku:
-Už som bol!

…..

Dvaja gazdovia z Beckova, ktorí boli v dlhom hneve sa zmierujú pred pánom farárom:
-Nuž, Ondro, pomerme sa, – vraví Vinco, – ja ti želám to, čo si ty myslíš o mne !

…..

Kysučanka Katka slúžila v Čadci u pána, ktorý náhle zomrel. Zhodou okolností v týchto
ťažkých chvíľach ho navštívi istý pán z Prahy, ktorý sa hneď vo dverách spýtal slúžky:
-Doma sú pán?
-Doma, doma, ale už čoskoro nebudú!
-Je mi naponáhlo, chcem sa s ním nakrátko stretnúť!
-Popoludní budú mať pohreb, – povedala šokovanému Pražákovi slúžka.

…..

-Ako sa volá tamten sváko:
-Matej Vrzala.
-Koľko on má rokov?
-Tridsaťpäť.
-Čo je on?
-Všetko. Ale najradšej je bryndzové halušky!

…..

Haluzický pán farár káže na pohrebe. Má takú odobierku, že všetci prítomní plačú.
Vtedy si plačúci gazda všimne suseda, ktorý neplače:
-A ty prečo neplačeš?
-Ja nepatrím do tejto farnosti!

…..

Dvaja gazdovia sa zhovárajú:
-Tak ako sa vám doma vodí?
-Ále, zle! Moja žena sa bojí, že zomrie a ja sa bolím, že vyzdravie!

…..

Vtip z roku tisíc osemsto šesťdesiatjeden:
-Viete, čo je to krinolína,
-???
-To je predsa zvon, ktorým ženy na chlapov vyzváňajú!

…..

Starý gazda Adam hovorí svojmu synovi, keď ho vystrájal do školy:
-No, syn môj, dobre sa uč, potom ťa dám za kňaza vyškoľovať a hádam sa dožijem,
že mi budeš kázať na pohrebe!

…..

V Prešporku slúžila jedna slúžka. Pani odrazu zbadá, že nejako v drieku priberá:
-Anča, že sa nehanbíš! Také mladé dievča a už tehotná!
-Ale, milosťpani, veď aj vy ste tehotná!
-To je niečo iného, ja som v druhom stave od svojho manžela!
-Nuž veď ja som tiež od neho!

….

Sváko Ondro zvykol sedávať na lavičke pred domom uprostred dediny, kde sa k nemu pridali
spolusediaci, lebo s ním bola vždy sranda. Raz išiel tak okolo učiteľ dedinskej málotriedky,
pristavil sa pri nich, pozdravil a dal sa s nimi do reči. Popýtal sa na zdravie sváka Ondreja.
-Ale vedia, pán učiteľ, cítim sa dobre, len tie platničky…
Učiteľ bol tiež veselý človek a tak mu odvetil:
-Však aj ja mám platničky a ako vidíte, nie som vôbec chorý!

…..

Aj ľudová múdrosť hovorí:
-Dávno tie hrable skapali, ktoré od seba hrabali!

…..

 

Vložené na SeHU dňa 20.9.2011

 

Murársky tovariš z Bardejova bol na súde a mal tam vypovedať ako svedok o bitke, pri ktorej bol prítomný. Sudca, známy tým, že mal veľkú záľubu odvádzať pozornosť vedľajšími otázkami, sa ho spýtal:
-Ako ďaleko si stál od tej bitky?
-Šesť metrov a deväť centimetrov!
-Ako to, že to vieš tak presne?
-Tak, – odpovedal svedok, – vedel som, že sa ma na to bude nejaký blázon spytovať!

…..

Povesť vraví, že kedysi za starých čias mal veľmož a kráľov rytier Ctibor, obľúbeného šaša Becka. Raz po poľovačke sa usadili pod skalným bralom a popíjali a hodovali. Ctibor sa spýtal šaša Becka, čo asi teraz robí kráľ Žigmund. Beck pohotovo odpovedal:
-Pán kráľ práve teraz robí dlhy!
Ctiborovi sa odpoveď tak zapáčila, že keď na skalnom brale postavil hrad, pomenoval ho po šašovi „Beckov“!

…..

V každej dedine sa nájde niekto, kto jej robí hanbu. Aj v takej nábožnej. Žili tu dvaja bezbožníci, ktorí chodili v nedeľu, v čase veľkej omše, a to aj v pôste, jesť slaninu pod miestny most. Predpokladali, že tam ich Boh neuvidí!

…..

Po zabíjačke niesli výslužku richtárovi. Marienka niesla polievočku a Janko klobásky. Cestou Janko musel odskočiť na záchod. Marienka prišla k richtárovi a vraví:
– Priniesla som vám zo zabíjačky polievočku a Janko, keď sa vyserie, vám donesie klobásky.

…..

Obec kúpila krásneho býka odkiaľsi až z Holandska. Richtár sa chcel s vzácnou kúpou pochváliť pred celou obcou, a preto dal vyvesiť oznámenie:
-Kto chce vidieť nádherný exemplár býka, nech navštívi starostu obce!

…..

Jedna hádanka z mladosti:
-Jedna tehla váži kilo a pol tehly. Koľko vážia dve tehly?
-Hm…
-No predsa tri kilá!

…..

A ešte jedna oprášená hádanka z mladosti:
-Neserie to, neští to, keď to chytíš, vreští to. Čo je to?
-Čo?
-Reťaz.

…..

Čo sa hovorí  o Záhorákoch:
-Záhorák ide okolo susedovho domu vždy po kolenách!
-A to už prečo?
-Bojí sa, aby ho sused nezbadal a nezavolal na víno!

…..

Žili v Štiavnici dvaja bratia. Stalo sa, že im v lese zabil strom otca. Keď sa to dozvedeli, zásobili s chlebom a slaninou a išli  ho hľadať. Našli ho. Dajú si dole kapsičky a starší sa pýta:
-No, Hancko, či máme najprv jesť a potom revať, alebo najprv revať a potom jesť?

…..

Raz dávno v minulosti odsúdili jedného vraha na smrť obesením. Bol to však zaujímaný človek, krk mal taký objemný, že hrdlo sa nedalo rozoznať od tela. Keď mi kat založil slučku a začal ho vešať, slučka sa jednoducho zošmykla a odsúdenec spadol na zem. Prekvapený kat riekol:
-No, tak toto sa mi ešte nestalo!
-Ani mne, prosím pekne, pán kat! – povie škeriaci sa odsúdenec a tak obrátil kata na posmech. A to mu vraj zachránilo život!

…..

Keď malo dôjsť k spojeniu obcí Hronský Beňadik a Psiare, nemohli sa dohodnúť na spoločnom názve novej dediny. O slovo sa prihlásil ujo Vlach zo Psiar:
-Som za to, aby v novom názve  sa zachovali staré názvy oboch dedín. Nech sa teda nová obec menuje: „Psí Beňadik“!

…..

Klebetia dve babky na dedine:
-Počula som, že nášho richtára nechcú pochovať!
-Vážne? A prečo?
-Lebo ešte nezomrel!

…..

Prišla tetka z vedľajšej dediny na pohreb svojej vzdialenej príbuznej. Keď sa už pohrebný sprievod chystal na cintorín k hrobu, pýta sa manžela zosnulej:
-Aký je u vás zvyk? Plače sa už po ceste, alebo až nad hrobom?

…..

Raz sa vyšetrovateľ pýtal na istú nepríjemnú situáciu, ktorá sa stala v obci. Oslovil báčika Ondra:
-Tak, ujko, popíšte, čo ste všetko videli, ako to vlastne bolo?
Ujko Ondro odpovedal:
-Nuž, čo son videv, jak Raučina Benku drgev…
-A čím ho drgev?
-Nuž čím? Majzlíkem do prsú!

…..

Prišla búrka, hrmelo a blýskalo veselo. Vietor zalomcoval oknom a otvoril ho. Ujko Ondro, ktorý bol doma sám,  mal taký dojem, ako keby bol blesk udrel do stoličky. Keď sa jeho žena vrátila domov, povedal:
-Kde si bola, hrom ťa hľadal!

…..

Občania malej dedinky usporiadali autobusový zájazd do Bratislavy. Ako tak autobus prechádzal po moste nad Dunajom, jeden sváčko zbadal plávať po Dunaji loď.
Začal upozorňovať ostatných spolucestujúcich:
-Dívajte sa, mašinka sa kúpe…

…..

Po návrate z ruského zajatia strýco Fero dlho nemládenčil. Zapáčila sa mu Madla od Čabanov, pekná sedemnástka. Onedlho bola svadba. Pred svadobnou nocou strýco Fero pozorne poskladal svoj odev a ľakol si na lavicu pri stene. Nevesta sa čuduje:
-Tak toto je tá ospevovaná svadobná noc?
Druhú noc sa to zopakovalo. Na tretiu noc sa mladomanželke uľútostilo muža a priniesla mu na lavici vankúš i deku na prikrytie. Jej pozornosť strýca prekvapila. Odložil vankúš i deku a hovorí svojej mladej žene.
-Tak dosť, žienka moja! Prvú noc sme sa totiž odriekali za stav panenský, druhú za stav mládenecký, no táto tretia noc prislúcha stavu manželskému, manželia patria k sebe, a tak ja idem spať do postele k tebe!

…..

Aj tí naši nadávali :
-Bodaj ho, aby ho !
-Bodaj ho spiaceho vychytilo, žeby iba diera za ním zostala !
-Bodaj mu cigáni tuby kovali !
-Bodaj mu všetci pekelníci pražili dušu na panvici !
-Bodaj sa ti krpec zbesnel !
-Bodaj sa zošalel, žeby mu rozum ani pozajtra domov neprišiel !
-Bodaj si išiel tam, kde tvojho švagra včely !
-Bodaj ťa lanský sneh opálil !

…..

Kedysi chodievali po našich krajoch olejkári. Jeden mal olejček proti blchám a núkal ho po dedine.
-A ako sa to má používať? – pýta sa jedna zvedavá babka.
-To je jednoduché! Stačí nachytať veľa bĺch, dať im napiť toho oleja a ony už pokapú samé!

…..

Za oných čias chodili mnohí naši občania po svete ako olejkári. V rodine istého takéto olejkára sa očakávala smrť a pozostalí predpokladali, že si niečo aj za života nahonobil. A tak netrpezlivo očakávajú otvorenie závete. Keď k tomu došlo, notár číta:
-Nikdy mi nechýbal zdravý rozum a tak som všetky peniaze minul ešte pred smrťou!

…..

 

Vložné na SeHu dňa 17.10.2011

 

Kedysi dávno v jednej dedine lisovali slnečnicový olej. Stalo sa raz, že v nestráženej chvíli susedov pes vypil vylisovaný olej. Bola z toho žaloba u richtára. Ten rozhodol šalamúnsky:
-Chytiť psa, hodiť ho do prešu a olej z neho vylisovať!

…..

Sváko Ragan sa vezie hore kopcom so synom na bicykli. Na vrchole obaja spotení a uťahaní sa zastavia a syn vraví:
-Fuj, ale som sa naťahal!
Sváko na to:
-Fuj, ale som sa nabrzdil!

…..

Debatoval Švejk s Hitlerom:
-Tak čo, pán vodca, ako sme na tom? Vyhrávame alebo nie?
-Víťazstvo je naše! – hovorí Hitler. – Taliansko je jeden kľúč k víťazstvu, Japonsko druhý, tajná zbraň je tretím kľúčom a neporaziteľná armáda je štvrtý kľúč k víťazstvu!
-Joj, – dumá Švejk, – to ja som poznal u nás na Žižkove jednu pani, tá tiež mala zväzok kľúčov. Raz išla na hajzel a kým našla ten pravý, tak sa posrala!

…..

-Vieš, čo je nového? Kľučka zomrel!
-Neborák, a čože mu bolo?
-Dostal zapálenie mozgov.
-No, tom mu asi veľa ráz ublížil, lebo keď sme sa dohadovali, vždy som ho zahriakol, aby čušal, lebo má otruby v hlave!

…..

Ženička predala obchodníkovi vajcia dosť draho a kúpila si hneď u neho štetku. Obchodník poznamenal:
-No vidíte, urobili ste dobrý obchod!
O týždeň prišla ženička zase k obchodníkovi a ten jej vraví:
-Choďte preč s vašimi vajcami, minule som ich kúpil od vás draho!
Ženička sa nedala a odpovedá:
-No, veru, vy ste ma obtiahli viac za tú štetku ako ja vás za vajcia!

…..

Majster Kotúčik sa chcel dať rozviesť a preto zašiel k sudcovi:
-A máte deti? – pýta sa ho sudca.
-Troje, prosím, a práve tu je galiba!
-No?
-Nuž ja si chcem ponechať dvoje a žena tiež!
To nič, dopomôžeme! Počkajte, až sa vám narodí štvrté a potom si ich už môžete rozdeliť ľahko.
Majster Kotúčik odišiel spokojný domov a čakal, a čakal. Mesiace utekali, sudca očakával pána majstra, ale kde nič, tu nič! Len čajsi po roku sa s ním stretne na ulici:
-No, čo je s tým rozsobášom? – pýta sa ho.
-Ani reči o ňom!
-Akože to?
-Teraz ich už máme pätoro!

…..

V nedávnej minulosti, keď ešte v televízii bežala relácia „Čo dokáže ulica“ chlapi pri pive v krčme konštatujú:
-Čo dokážeme my na ulici, to nedokáže ani sto päťdesiat komikov v parlamente!

…..

Bubeník na istej dedine má na rováši už niekoľko hriechov. Pán mešťanosta vraj dal vybubnovať:
-Dáva sa na známosť, že pán veľkomožný waldmajster má samca. Kto by sa opovážil inde ísť, bude mu vymeraných päť zlatých pokuta!

…..

Vo Važci prišli sedliaci k farárovi, aby slúžil omšu a modlil sa, lebo myši sa veľmi rozmnožili a ohrozujú úrodu. Farár im odpovedal, že ak prinesú striebornú myš, bude sa modliť. A oni mu ju priniesli. Na druhý deň prišla povodeň a všetky myši sa utopili. Stretol sa Kohn s farárom:
-Pán farár, vy si naozaj myslíte, že myši sa všetky utopili, lebo ste sa modlili?
-No, keby som tomu veril, už dávno by som bol poslal do bratislavského dómu zlatého Žida!

…..

Na obed sme mali peknú žltučkú hus. Ale práve prišiel dedko Pagáč a už nebolo času schovať ju do trúby.
-Reku, tak poďte okoštovať!
Najprv sa dedko vykrúcal, že nemá čas a ani chuť. Ale potom si sadol a polovica husi bola preč. A hovorí:
-Chlapče, niečo tak dobrého som ešte nejedol. To sa musí dať do novín! – a vytiahol z vrecka noviny a tú druhú polovicu do nich zabalil!

…..

X

 

Vložené do SeHu dňa…….

 

Dvaja susedia na dedine:
-A vieš ty, že Ondrovi z dolného konca sa od ďateliny zdula krava a zdochla na poli? Človeče, veď on o tom ani nevie!
-Dobre by bolo len tak opatrne mu to dať vedieť. Povieme mu jednoducho, že mu svokra zomrela!

…..

Kováčovi na dedine ochorelo dieťa. Dlho ležalo choré a rodičia lekára predsa nevolali. Len keď bolo veľmi zle, poslal kováč pre doktora. doktor prišiel, ale dieťa zatiaľ zomrelo.
-Prečo sta ma nevolali, keď sa dalo ešte pomôcť? – pýta sa kováčovej ženy.
-Hja, pane, – odpovedá žena, – to sú obchodné veci. Vy tiež máte koňa a už rok ste si nedali u nás podkovať!

…..

Vežne sebe rusnák východňarku a po svadbe jej hutori:
-Sluchaj, jak pridzem opitý domu a čapku budzem mať naľevo, znamená to, že mi hladný a rýchlo mi dávaj jejsc. Jak budze čapka napravo, ta som nervozny a rychlo ucekaj a daj mi pokoj. Jak budze čapka rovno, možeš zo mnu hutorec, som okej!
Ona mu na to hvari:
-Sluchaj tu, jak prídzeš domu a ja budzem mac jednu ruku vbok a v druhej rozvaľku, je mi u rici jak ty máš čapku…

…..

Sedliak plače na hrobe svojej ženy. Farár, ktorý vedel o niekdajších nesvároch v jeho rodine, sa ho pýta:
-Prečo tak nariekaš, Gašpar. Veď celá dedine vedela, že si s nebohou nenažíval dobre!
-Akože by som neplakal, pán farár, – znela odpoveď, – ja som sa zlostil s ňou tridsať rokov, ale chudák Boh sa bude s ňou zlostiť celú večnosť!

…..

Zábavky našich predkov:
– Prišiel na návštevu gazda ku kmotrovi kováčovi:
-Povedz kmotor, my sme naozajstní kmotrovia  alebo nie sme?
-Sme, kmotre, sme!
-A spravíš svojmu kmotrovi jednu veľkú službu?
-Spravím, kmotre, samozrejme spravím!
-Tak mi teda zatlč klinec do hlavy!
-Maj rozum, kmotre! Kto to kedy videl, aby som človeku, a to ešte môjmu kmotrovi, zatĺkol klinec do hlavy?!
-Len ty zatĺkaj, neboj sa!
-Prečo?
-Ech, poznáš toho holiča v susednej dedine ? Urazil ma a tak som sa zaveril, že sa mu pomstím. teraz je príležitosť. Kúpil si novú mašinku na strihanie. nech sa mu poláme, keď narazí na klinec!

…..

Ujo Pišta býva v zastrčenej osade, kde ešte nikdy nevideli auto. Raz zašiel jeho sused do mesta a keď sa vrátil, ujo Pišta sa ho opýtal:
-Tak, čo za čudo je to auto?
-Práve také ako vy, ujko! Vpredu brble a vzadu smrdí.

…..

Chudobný sedliak si požičal od úžerníka veľký kotol na pálenie rakije. Po pár dňoch prišiel za úžerníkom s maličkým kotlíkom na rakiju.
-Hospodár, tvoj kotol sa okotil, tu máš jeho mláďa. Prišiel ku mne tehotný, ale ja nechcem to, čo nie je moje! Veľký ti vrátim, len čo sa trochu zotaví!
Úžerník sa potešil a malý kotlík si nechal. Po pár dňoch príde sedliak zase:
-Hospodár, stalo sa veľké nešťastie, veľký kotol ti zdochol!
-Akože môže kotol zdochnúť?!
-Aj, hospodár, čo sa rodí, to aj zomiera!

…..

Kedysi za starých čias stavali majstri dom a mama chcela, aby ho spravili čo najširší. Keď bolo všetko hotové, hodil majster do komína mačku, aby domáca videla, že komín je dosť široký. O chvíľu bola mačka von.
-Mohol byť, pán majstre, ten komín ešte trochu širší! Lebo keď dostanem nevestu, tak sa nim mačka tak ľahko nepretiahne!
Počuje to syn a vraví matke:
-Ach, mama, tá zošnuruje najprv teba a až potom vyletíš komínom!

…..

Gazda Ondro prišiel dobre podgurážený po polnoci domov z krčmy. Gazdiná sa pustí do neho:
-Kde si bol tak dlho, ty ožran?
-Kde by som mal byť? – bráni sa gazda, predsa v krčme! Náš plemenný býk dostal na výstave diplom za prvú cenu, stará moja, a ja som musel za neho v krčme rozdávať autogramy!

…..

Mládenec si priviedol ženu zo susedného okresu a poučoval ju:
-Teraz budeme bývať u našich a ty sa ako nevesta musíš držať našich obyčajov. Keď svitne, musíš byť prvá na nohách, pripravená pomáhať, čo bude treba. Ku stolu si sadneš posledná. Večer, prv než pôjdeš spať, musíš svokrovi umyť nohy!
-Ej, do riti! – zahreší nevesta.
-Nie, stačí po kolená!

…..

Sváko Baranica rozpráva chlapom v krčme:
-Žena mi doma hovorila, že keď je človek chorý, pomôžu mu lieky, mastičky a tabletky. Ja hovorím, že to všetko ľuďom napomáha a že by mali používať hlavne bylinky!
-A ktoré bylinky najviac uznávate vy, sváko?
-No, ja tvrdím, že zo všetkých byliniek je najlepší chmeľ, ale dobre uvarený!

…..

Tetky na dedine sa zhovárajú:
-Ty, Mara, vidíš, aké sú tie dnešné dievky skazené! Túlajú sa celú noc s chlapčiskami!
-Veru, veru, my sme boli priadnejšie. My sme frajera o polnoci pustili  oblokom do komôrky!

…..

Kočiš vezie rakvu s mŕtvym, na ktorej sú nalepení anjeličkovia zo zlatého papierika. Pri jazde sa povoz natriasa a jeden anjelik odpadol na zem. Babka to uvidela a volá na kočiša:
-Stratil si anjela!
Ten sa obzrie a zavolá:
-Kašľať na neho, mal sa lepšie držať!

…..

Gazda Ďuro stretol gazdu Paľa. Ďuro hovorí:
-Môj kôň je chorý.
-Aj môj bol.
-A čo ste mu dali?
-Terpentín.
Gazda Ďuro ide domov a dá koňovi terpentín. Kôň zdochol.
-Počujte, gazda – hovorí Ďuro Paľovi, – dal som koňovi terpentín, a on zdochol.
-Aj môj skapal, keď som mu dal terpentín.
-Lebo ste sa na to nepýtali, gazda!

…..

Starý gazda Matúš je na smrteľnej posteli. Aby sa mu pred smrťou uľavilo, lekár mu PREDPÍSAL pohár mlieka zmiešaný so slivovicou. Gazda to vypije, zvolá k lôžku celú rodinu a povie posledné želanie:
-Prosím vás, aj keby sa vám po mojej smrti zle vodilo, túto kravu nikdy nepredávajte!

…..

Gazdovská múdrosť:
-Jablká a ženy, ktoré vzbudzujú veľa pozornosti, nestoja za nič!

…..

Sváko Matúš drží v ruke pohárik a skúmavo pozerá proti svetlu naliaty mok. Ovonia, zase sa pozrie, zase ovonia, ochutná, poprehadzuje v ústach z boka na bok.
-Tak č? – netrpezlivo vyzvedá výrobca onoho moku, – čo na to poviete?
-Nno, – mliaskne sváko Matúš, – ako by som to povedal, aby som neurazil? Vieš, Ondro, ak to máš ocot, tak je to veľmi sladké, ale ak to má byť víno, tak je to čertovsky kyslé!

…..

V dedine sa stala vražda. Domáci sa nechceli udrieť po vrecku, preto vyslali delegáciu do susednej dediny, že či by im nepožičali šibenicu. Tamojší richtár ich však rezolútne odmietol:
-Ešteže čo! Nie pre vás, ale pre nás a naše deti sme si dali postaviť túto šibenicu!

…..

Piťo oznámi Anderovi:
-Ander, kúpil som kravu!
-Čo budeš s ňou robiť? – začuduje sa Ander.
-Budem ju dojiť!
-A čo budeš robiť s mliekom?
-Budem ho predávať!
-A čo budeš potom robiť s tými peniazmi?
-Kúpim jej býka, aby jej nebolo smutno!

…..

Na ceste sa stretli dvaja kysuckí gazdovia, ktorí sa už dlhšie poznali. Jeden sa pýta:
-A kdeže ste boli včera, susedko:
-Ále, bol som na trhu v meste. Pozeral som si dobytok!
-Ozaj? Však aj ja som tam bol! Nevideli ma medzi ním?

…..

Ďuro Praženica bol každú chvíľu namazaný ako snop. Malí chlapci si už z neho robili srandu a strúhali na neho rôzne grimasy. Raz ho to nahnevalo a išiel sa sťažovať učiteľovi. Na záver  stretnutia mu vraví, aby chlapcov poriadne zbil!
-Ale, sváko, dnes sa už deti v škole nebijú! – vraví učiteľ.
-To nevadí, pán učiteľ, stačí, keď im dáte pár po papuli!

…..

Za vojny sa stretne Viedenčan s Bratislavčanom:
-Dostávate masť na lístky?
-Nie, iba na čierno!

…..

Na detvianskej zábave sa čuduje mládenec, že tých muzikantov je nejako málo. Pýta sa ich:
-Páni muzikanti a koľkože vás je?
-Sme štyria!
-Tak málo? – začuduje sa mládenec.
Primáš tu spresní:
-Áno, ale z piatich lazov!

…..

Slovenského sedliaka spod Spišskej Magury prehováral notár, že on veru nie je Slovák, ale Maďar, lebo sa v Maďarsku narodil. Náš Slovák krúti hlavou a konečne povie, že je on veru Nemec. Na to sa notár začuduje s je zvedavý, že prečo?
-Nuž. Lebo som sa narodil v nemeckej krajine!
-Ako to, veď Magyarorságh nie je nemecká krajina!
-Hja, ale za Bacha bola nemeckou a ja som sa vtedy narodil!
Notár vidiac svoju filozofiu porazenú od obyčajného sedliaka, odtiahol zahanbený preč, a nikdy viac nepresviedčal Slovákov, že sú Maďari!

…..

Mara hovorí priateľke na dedine:
-Predstav si, včera v kostole pred kázňou prikázal farár, aby si do prvej lavice sadli panny, do druhej ženy, ktoré raz zhrešili, do tretej tie, ktoré zhrešili dva krát, do štvrtej, čo trikrát, do piatej… Počula si o tom?
-Nie!
-To si teda musela sedieť poriadne ďaleko vzadu!

…..

Za dávnych čias v jednej maličkej dedinke musel jeden sedliak odniesť do mesta stoličný list. Bolo veľké blato a tak si povedal:
-Prečo by som ja blázon peši chodil?
Zapriahol svojich volov do voza a chytil do ruky reťaz, aby ich viedol a peši kráčal pred záprahom!

…..

Trnavčan sa vrátil z frontu a nadáva na ruské zimy:
-Tie zimy u nás, to je hovno. Ale tie ruské, to sú zimy! Na Sibíri, vtedy, keď som tam bojoval, merali vyše päťdesiat stupňov!
-Čože? To Celzia, alebo Reomíra? – pýta sa taký skúsenejší.
-Mrazu, ty chumaj, – odvetí Trnavčan podráždene.

…..

Raz za prvej republiky idú dvaja bosí gazdovia do mesta. Každý má na pleci prehodené čižmy.
-Máš krásne čižmy, – hovorí prvý.
-A aké sú kvalitné! Už ich nosím dvadsať rokov a nemôžem ich zohnať!

…..

Raz za prvej republiky idú dvaja bosí gazdovia do mesta. Každý má na pleci prehodené čižmy.
-Máš krásne čižmy, – hovorí prvý.
-A aké sú kvalitné! Už ich nosím dvadsať rokov a nemôžem ich zohnať!

…..

V dedinskom rozhlase oznamujú obyvateľom:
-Kto má doma prasa, nech ho príde na úrad zahlásiť!
Jedna babka to počula a hovorí:
-Hlupáci, nech idú hen do krčmy a budú ich mať zrátané naraz!

…..

Na dedine pripravili prednášku pre občanov  o škodlivosti pitia alkoholu. Keď rečník povedal, že na zemi nebude dotiaľ pokoj, pokiaľ sa bude predávať alkohol.
Ozval sa ´Ďuro Šumichrast zo zadného radu:
-Máte pravdu. Mali by ho dávať zadarmo!

…..

Ešte za prvej republiky sa zvyklo do lepších domov najímať chlapa na porúbanie dreva. V jednom takom dome mali slúžku, veľmi hanblivú, slušne sa vyjadrujúcu. Z okna sledovala toho štiepača, ako pracuje. Aj on sa pozrel hore a pritom sa udrel násadou na to mužské citlivé miesto, až sa od bolesti skrčil. Pani, ktorá to tiež videla, sa spýtala slúžky, čo sa mu stalo. Slúžka sa všelijako vykrúcala, že sa hanbí, že ona také slová nehovorí a podobne. Pani vediac o jej hanblivosti, ju nakoniec uhovorila. Slúžka povedala slušne:
-Ale, prosím, udrel sa na to, čo má medzi nohami!

…..

Stalo sa kedysi dávno. Oravský parný vláčik nezastal pred stanicou. Cestujúci sú zvedaví, prečo nezastal. Rušňovodič im vysvetľuje:
-Vari ste nezbadali, že sme išli popod most a niekto napľul do komína, vyhasol oheň a sme bez pary!

…..

Horár prichytí na rúbanisku gazdu, ako tam pasie voly.
-Nuž a či neviete, že je tu hájené?!
-Ba, namojveru, ale volky som len predvčerom kúpil,  nuž som odskočil oprobovať, či sa reku vedia pásť!

…..

Raz ešte pred dávnymi dobami mali popraviť cigána, ktorý okradol už veľa ľudí.  Ale deň pred popravou sa mu podarilo ujsť do hôr. Tu v starej chatrči u chudobných ľudí našiel prístrešok. Na noc mu ustlali na zem slamu a pod hlavu mu dali vankúš. Ale on si ľahol hlavou na slamu a vankúš si dal pod nohy. Keď sa  gazda spýtal, prečo  to robí, odpovedal:
-Kde by bola moja hlava, keby nebolo mojich nôh?!

…..

Sudca oznámi obžalovanému:
-Ste obvinený, pretože ste susedovi vylepili zaucho!
Sváko Nesvadba sa bráni:
-Nuž, keď mi nadal do zbojníkov a lotrov, to som ešte zniesol, ale keď mi nadal do fiškálov, to som už nemohol zniesť!

…..

Rozprával raz jeden gazda svoje spomienky:
-Raz keď som tak išiel do lesa, poviem si, že reku či nenájdem aj pár rýdzikov. Tu ma zhaltujú dvaja a hneď do mňa. Že kto som, čo som a po čo idem do lesa, a parom ho vie čo ešte všeličo odo mňa chceli. Nuž statočne som im odpovedal, ako mi pravda kázala. Už som si myslel, že to bude v poriadku, keď tu jeden z nich, ten mladší, sa ma spýta, čo som za partizánov, alebo za Slovákov. Hádam reku, len skôr za Slovákov. Ale som si navaril! Začal ma veru aj tvrdšie zvŕtať, že som ja ako ten gardista a oni že sú akurát proti takým, a už aj lietali zauchá, ako oravská plachta. Ešte že som sa im vytrhol, šmaril ich do borievčia a hybaj kade ľahšie!

…..

Turecký sultán Sulejman II. Osobne zaútočil na hrad Sihoť. Bolo to v roku tisíc päťsto šesťdesiatšesť.  Obhajcom hradu bol Mikuláš Zrínsky. Sultán si posmešne pozrel to „hniezdo z blata“, ktoré bránilo len hŕstka obrancov, zatiaľ čo on mal dvestotisícovú armádu.
-S takou hŕstkou šudí mám bojovať a zdržiavať sa:
Vojenská rada sultánovi poradila, aby obrancom hradu ponúkol, že budú môcť slobodne odísť, ak sa dobrovoľne vzdajú. Podľa dobových zvykov sa  dohoda vyjadrila tak, že veliteľ obrancov odovzdal veliteľovi útočníkov  svoj meč. Keď ten meč prijal, znamenalo to, že obrancovia môžu slobodne odísť s rodinami a s dobytkom. Sultán teda napísal Zrínskemu:
-Pošli šabľu, ak chceš žiť!
Sihoťský hrdina odpovedal práve tak stručne:
-Príď si po ňu, ak chceš zomrieť!

…..

V jednom mlyne mali slúžku z kopaníc. Keď raz prišli veľké dažde, vznikla povodeň a pretože úpust na vodnom kole bol práve zavretý, vnikla voda aj do mlynárovho bytu. Keď sa zobudil, vyskočil z postele až po kolená do vody. Kričí na tovariša, aby vodu odrazil. Cestou zobudí aj slúžku:
-Hore sa, Barbora, máme plné stavanie vody!
Dievka si pretiera rozospaté oči a frfle pod nos:
-Vždycky máte niečo v noci. Neviem kto to videl, pri vode stavať mlyn!

…..

Neďaleko Topoľčianok pod Tribečom je ukrytá dedinka Hostie. Príchod z Topoľčianok je lemovaný čerešňovou alejou. Ešte kedysi, po vojne, patrili tie čerešne pánu farárovi. Ľudia si však mysleli, že on aj tak nemôže všetky spotrebovať a tak u radi s nimi pomáhali. Až raz to temperamentného pána farára nahnevalo a zakončil kázeň slovami:
-Hostané, vy ste krestané, vy ste svine, chodíte mi na čerešne, Boha vašeho, amen!

…..

-Na hody sme mali hus, peknú žltučkú. Došli strýček Pagáč a nebolo kedy schovať ju do trúby. Tak reku, poďte okoštovať! Najprv sa krútili, že nemajú chuť ani čas, potom si sadli a polka husi bola v nich!
-Chlapče, niečo tak dobrého som ešte nejedol. To musí prísť do novín. Vytiahli z kapsy noviny a tú druhú polovicu si do nich zabalili.

…..

Išli Horniaci na jarmok na južné Slovensko. Boli hladní a preto sa spýtali babky, čo predávala pečené husacie štvrťky, čo to stojí. Ona odpovedala.
-Maďarský hus, koruna!
Položili korunu a zobrali štvrťku a chcú odísť. Ale babka na nich kričí:
-No, hát mičoda!
-Horniaci do seba drgnú s radosťou:
-Počkaj, kamarát, ona nám ešte niečo dá!

…..

-Či si už počula, že Orechovského richtára nechcú pochovať?
-Panebože! A prečo?
-Lebo ešte nezomrel!

…..

Na jarmoku sa stretnú dvaja gazdovia, čo predávajú voly.
-Dobrý deň, susedko!
Druhý gazda slušne odpovie:
-Pánboh daj dobrý deň aj vám!
-Počujte, susedko, ako s atak pozerám, keby sme neboli došli my dvaja, ani by tu nebolo volov!
-Veru tak, – prisvedčí druhý gazda.

…..

Na jarmoku sa stretnú dvaja gazdovia, čo predávajú voly.
-Dobrý deň, susedko!
Druhý gazda slušne odpovie:
-Pánboh daj dobrý deň aj vám!
-Počujte, susedko, ako s atak pozerám, keby sme neboli došli my dvaja, ani by tu nebolo volov!
-Veru tak, – prisvedčí druhý gazda.

…..

Keď sa kedysi začali stavať u nás železnice, Tekovčania odmietli, aby trať išla cez ich chotár, vraj sa bez štreky zaobídu. Ale potom im chýbala. A tak jeden gazda skúsil nemožné a v Kozárovciach si vypýtal kartičku na vlak do Starého Tekova.
-Ale veď tam vlak nechodí, – povie železničiar.
-Keď nejde vlak, tak aspoň pošlite jeden vagón! Veď ja si to zaplatím, ocko to sa nemusíte báť!

…..

Za prvej republiky chodil u firmy Baťa kontrolór prečo obchodoch s obuvou. V jednej predajni chcel vedieť v akom poriadku sú topánky na vrchných regáloch. Predavačke dal príkaz, aby vystúpila po rebríku a podala mu dve škatule, na ktoré jej ukázal. Keď to spravila a schádzala dole, pozrel kontrolór hore a zistil, že nemá nohavičky. Keď zišla dole, dal jej dvadsať korún, aby si kúpila nové nohavičky. Keď odišiel, predavačka zavolala kamarátke do ďalšej predajne, aby si stiahla nohavičky, že môže od toho kontrolóra dostať dvadsať korún. Kontrola sa opakoval aj v tej druhej predajni, ale keď predavačka zišla z rebríka dal jej revízor iba korunu – vraj, aby si kúpila papier na vytieranie zadku!

…..

Aj naši predkovia sa vedeli zabaviť. Napríklad jeden občan sa pýta ťažko pracujúcej ženy:
-Vy ste vdova?
-Nie! Mám poctivého, dobrého muža, ktorý celý deň sedí za pecou a plače, že ja tak ťažko musím pracovať!

…..

Gazda ochorel a gazdiná mu zavolala lekára. Zhodou okolností to bol Čech a tak sa spýtal:
-Copak vás bolí, otec?
-Ale, pán doktor, jeho nebolí ten copak, ale brucho! – vysvetlí žena.

…..

Sťažovala sa tetka Bakulová, že nevie, čo má robiť so svojim mužom. Večer čo večer chodí do krčmy, príde pod obraz boží, všetko zašpiní, chrápe a smrdí.
-Jáj, suseda, – začne radiť tetka dlhá, – ten problém som ja vyriešila tak, že keď môj starý prišiel v takom stave, vždy som ho chytila a  hodila do chlieva k svini. Po treťom raze si už dáva na pálenku pozor.
Hneď v ten večer to skúsila aj tetka Bakulová. Lenže prežila nepokojnú noc. Na svitaní jej to už nedalo a išla pozrieť do chlieva na muža A čo nevidí? Jej vydarený manžel si jednou rukou pretiera oči, druhou hladká sviňu po zadku a šomre si:
-To ti trvalo, Marka, kým si dostala rozum a vyzliekla si tú nočnú košeľu!

…..

Kedysi chodil muzikanti peši po celom kraji hrávať po svadbách a pohreboch. Raz si tak krátili cestu cez záhrady so slivkami. Postriasali, čo sa dalo, pojedli, ostatné počúrali, veď ich už aj tak nikto nebude jesť. Lenže hrali na chudobnej svadbe a ráno im v žalúdku len tak škŕkalo. Ako tak išli, zastavili sa pod slivkou, pozerajú na popadané slivky a konštatujú:
-Aha, táto nie je očúraná, táto tiež nie je očúraná… až napokon pojedli všetky!

…..

Sváko kupuje od suseda sliepku:
-V poriadku, pre dám ti ju, ale príď si po ňu až večer!
-A to už prečo?
-Možno, že nám dovtedy znesie ešte vajce!

…..

Družstevníci tlačia do sudov kapustu, ich prácu kontroluje predseda. Príde k sudu, v ktorom tlačí kapustu Mara a povie jej:
-Mara, veď ty máš menzes!
-Veru mám!
-Tak budeš tlačiť červenú kapustu!

…..

Pred domom sedia dvaja starčekovia. Prvý vraví:
-Včil je šecko tvrdé. Tvrdé drogy, tvrdá mena, tvrdé porno a  aj tvrdší je život!
Druhý na to:
-Šecko je tvrdé, len to, čo bolo kedysi tvrdé, je včul furt mäkké!

…..

Chalupár sa cez plot pýta suseda:
-A čože ste všetci oslavovali, keď ste tancovali na záhrade?
-Aký tanec? To len náš fagan prevrátil úľ!

…..

Renomovaný žilinský lekár dal do novín oznámenie, že už nebude brať úplatky. Zároveň apeloval na kolegov, aby nasledovali jeho príklad. Bola za ním babka z dediny a bola sklamaná, že pán doktor  nevzal obvyklú taxu. Susedia jej poradili, aby mu doniesla pečenú hus. Doktor bol však zásadový a nezobral ani hus. Babka ale nástojila, aby si ju vzal a napokon sa dohodli, že ju od babky odkúpi.
-Babka, koľko stojí tá húska?
-Desať korún, ako pre vás, pán doktor!
-Tu máte, babka, dvadsať korún!
-Ale ja vám nemám vydať!
-To nič, babka, zajtra donesiete ďalšiu húsku!

…..

Dedko si zašiel do krčmy na pivko. Keď mu ho priniesli, zistil, že je namerané pod čiarku. Zavolá na vrchného:
-Hej, vrchný, nejako ste mi podliali!
-No bože, dedko, skôr vypijete!
Tak dedko dá znamenie, že platí. Vysype mince na stôl, vrchný ich počíta a povie:
-Ale, to je málo!
-Nevadí, – mávne ruku dedko, – skôr porátate!

…..

Staršia ženička ide ku spovedi a v zamyslení otvorí dvere, kde sedí spovedník. Ženička sa zarazí a nahlas povie:
-Kdeže do riti to idem?

…..

Na jeden liptovský salaš prišla mladá učiteľka s deťmi a keď pozdravila baču, hovorí:
-Nuž deti, pozrite sa na uja baču. Je už starší a aký čulý človek. To preto, že je stále a čerstvom vzduchu, neleňoší a neopíja sa.
Obráti sa na  baču a spýta sa:
-A koľko rokov máte?
-Deväťdesiat deväť!
-Vidíte, deti? To je krásny vek! – vraví učiteľka.
-To je nič, ale môj otec má sto dvadsaťjeden rokov, – povie bača.
-A kde je?
-Ale, v kolibe, leží ožratý ako doga!

…..

-Od Nového roku sa fľašky ani nedotknem, – zaprisaháva sa Karol pred kamarátom.
-Tvoje rozhodnutie je správne! Veď čapované je omnoho lepšie!

…..

Dedinský kováč bol veselý chlapík a rád žartoval. Raz sa takto spýta gazdu Gregora:
-Koľko klincov potrebuje dobre podkutý kôň?
Gazda samozrejme nevedel a tak mu kováč prezradil:
-Ani jeden, lebo je dobre podkovaný!

…..

Po smrti muža sa vdova v jednu noc zobudí na jaho hlas, ktorý jej vraví:
-Pomôž mi, Aranka, chcem sa dostať do neba, ale musím spraviť dobrý skutok!
Žena nadšene navrhne:
-Potrebujem upratať garáž, porýľovať záhradu a vyprášiť koberce!
-Arana – zahriakne ju muž, –  ja sa chcem dostať do neba a nie otvoriť si upratovaciu agentúru!

…..

Nadáva gazda:
-Krava, čo ste mi včera predali, mi dnes zdochla!
-No vidíte, a ja som ju mal desať rokov a mne to nikdy neurobila!

…..

Do istej dediny prišiel richtárovi list, aby sa okresná rada dostavila do okresného mesta a aby boli v spoločenskom odeve v stanovený deň ani mieste. Prišiel však len richtár. Úradník sa ho pýta:
-Vy ste len sám? A kde máte ostatných členov výboru?
-Prídu, prosím pekne, jeden po druhom!
-A to už prečo?
-Nuž my máme u nás v obci iba jeden spoločenský oblek!

…..

Keď sa do dediny zvádzala elektrika, na elektrickom stožiari umiestnili upozornenie:
-Nedotýkať sa drôtov, ihneď usmrtia!
Richtár dal pod túto ceduľu  umiestniť ďalšiu, kde bolo napísané:
-Neuposlúchnutie sa trestá pokutou!

…..

Malý Tonko sa priplietol do kováčskej dielne práve tedy, keď kováč držal v kliešťach žeravé železo.
-Ujo, dajte mi grajciar a ja ho obliznem!
Kováča premohla zvedavosť, ako to chlapec urobí, nuž mu peniaz dal. Tonko vzal peniaz, dôkladne ho oblizol a pokojne odišiel!

°°°°°

Dedinský notár a richtár išli do mesta vybaviť neodkladnú vec. Keďže tam o každý deň, navštívili mnohé viechy a pretiahli svoj návrat až do noci. Cestou na stanicu sa zastavili pri železničných závorách, lebo práve prechádzal rýchlik. Ric
-Hik, to bola ale riadne osvetlená ulica, však? – hovorí richtár.
-No a všimol si si, že prvý dom aj horel? – doplní notár.

°°°°°

Prostitútka si doviedla domov dedka. Ten si dá dole klobúk, poškriabe sa po holej hlave a čaká. Žena  otvorí dvere do vedľajšej izby a vraví asi trojročnému chlapčekovi:
-Ak nebudeš dobre papať, vypadajú ti vlasy ako tomuto ujovi a osprostieš ako on!

°°°°°

Dedinská babka ide vlakom. Sprievodca kontroluje cestovné lístky a hovorí:
-Babka, vy máte lístok do a my ideme do Skalice, to je úplne na opačnú stranu!
Babka celá nasrdená pozrie na sprievodcu a povie.
-A tomu mašinfírovi ste to povedali?

°°°°°

Na dedine cestou z kostola:
-Fero, počul si, ako ten Adam chrápal?
-Počul, veď nás všetkých pobudil. Môže sa hanbiť!

°°°°

Chudoba voľakedy trápila ľudí a tak sa niet čo čudovať, že si chodili požičiavať k obchodníkom kšeftárom. Raz takto prišla ženička za jedným  „s dobrým srdcom“ a požalovala sa mu, že má deti veľmi hladné, a obchodníkovi sa veru aj slzy v očiach objavili. Zavolal preto sluhu a hovorí mu:
-Ty, Johan, vyhoď tú ženu von, lebo sa mi nad jej biedou moje srdce pukne!

°°°°°

V jednej dedine ešte za dávnych čias bol hostinec, kde vraj bolo všetko dostať. Keď išiel cez dedinu nejaký pocestný, takto mu hovorili:
-Zastav sa v hostinci, tam dostaneš všetko!
-Čo všetko?
-Nuž… víno, pivo, jedlo, ľahké ženy i bitku!

°°°°°

Dve tetky na dedine sa pohádali. Jedna z nich sa išla sťažovať  richtárovi. Ten ju vypočul a vraví:
-Máš pravdu!
O chvíľu sa posťažovala aj druhá. Aj tej povedal:
-Máš pravdu!
Keď to počula richtárova žena, rozčúlená vyskočila:
-Nuž, ale ty starý somár, však aj tej prvej si povedal, že má pravdu. Ako tomu mám rozumieť?
-Richtár sa zamyslel a napokon povie:
-Stará moja, však aj ty máš pravdu!

°°°°°

Gazda sa vracal z jarmoku s párom volov. Voly mali tej cesty už dosť a mali aj hlad, nuž ich gazda pustil, aby sa napásli. Bol to však v chotári cudzej dediny a tak sa stalo, že ho nachytal hájnik. Hovorí mu:
-Nuž, a či vy, gazda, neviete, že ste v inom chotári a že tu iba naši ľudia môžu pásť?
-Viem, pán hájnik, na môj veru, že viem, ale kúpil som na jarmoku voly, nuž reku sprobujem, či sa vedia vôbec pásť!

°°°°°

Ďuro sa vráti z krčmy a vraví manželke:
-Chlapi sa mi smejú. Že mám plný dom detí, tak už budem radšej spávať na povale!
-No ako myslíš, starý, keď to má pomôcť, tak budeme spávať na povale!

°°°°°

Gazda kupoval v meste prášok na hnojenie – chilský liadok. Kúpil tri vrecia a keď prišiel domov, vybral sa rozhodiť ten prášok na svoje pole, v nádeji, že bude mať  dobrú úrodu. Keď na ostatných poliach začali vykukovať zo zeme zemiaky, išiel si náš gazda na svoje políčko, ako mu tie pohnojené zemiaky rastú. Dobre, že na zadok nespadol –  jeho pole bolo prázdne, na povrchu akési šedivé a keď sa dotkol hliny, zistil, že je tvrdá akoby plechom potiahnutá. Behom sa pobral domov, zaskočil do mesta, hromžiac na obchodníka, akéže mu to predal hnojivo. Aká to múčka, keď roľa je tvrdá ako betón?
Obchodník sa iba skrčil a bojazlivo priznal:
-Ach, chlape boží, stala sa chyba, bo som ti vtedy na voz nakládol nie múčku, ale cement, betón… no vieš!

°°°°°

Gazda bol kedysi, za dávnych čias na trhu v meste a zbadal kopu melónov.
-A to je čo?
-Kobylie vajcia!
-A to je načo?
-Keď sa na nich sedí šesť týždňov, tak sa vysedí kôň!
Kúpil teda gazda melón a doma začali na ňom striedavo aj s gazdinou sedieť. Ale melón začal hniť a smrdieť. Žena vraví:
-Musela sa stať nejaká chyba, kazí sa to! Vezmem tú hnilobu a vyhodím to!
Len čo to vykydla, tu naraz z kríkov vybehol zajac a gazda vraví:
-Och, ty si len trúba! Ešte trochu a mohli sme mať aspoň zajaca!

°°°°°

Oral starý Oravec na kravách a pritom im všeličo rozprával. Susedka Margita ho už hodnú chvíľu pozorovala a zvedavosť jej nedala, tak sa ho spýtala:
-Hej, sváko, počúvam, že sa rozprávate s kadejakou kravou!
-Máš pravdu, s kravami sa rozprávam, ale  teraz nemám čas, prídi zajtra!

°°°°°

Hovorí dedinský notár:
-A teraz, pán polesný, čo by ste asi tak povedali, keby se sa jedného dňa zobudili v pekle?
-Ja? Povedal by som: „Dobré ráno, pán notár!“

°°°°°

-Kmotrička, poraďte mi, na aké remeslo mám dať vyučiť môjho Jožka?
-No, na hrebenárstvo!
-A prečo práve na hrebenárstvo?
-No, viete kmotrička, keď je ten svet tak všivavý!

°°°°°

Bývalý frontový bojovník dostal vysoké vládne miesto.
-Ako sa cítite na svojom mieste? – pýtajú sa novinári.
-Je to oveľa nebezpečnejšie, ako na fronte. Tam som nepriateľov poznal podľa uniformy!

°°°°°

-Ach, Bože môj, pán doktor, mne je od istého času tak zle, že nemám chuť ani na jedenie, ani na pitie!
Doktor na to:
-No, to môžete byť rád v týchto drahých časoch!

°°°°°

Idú dvaja turisti, prídu na rázcestie, kde uvideli veľký balvan, na ktorom bolo napísané:
-Odvaľ ma!
Pomysleli si, že tam bude nejaký poklad a horko ťažko ho odvalili. Na druhej strane však stálo:
-Zvaľ ma naspäť, aby ma zase taký hlupák, ako si ty, odvalil!

°°°°°

Otec so synom kosili ďatelinu. Otec vopred a syn usilovne za ním. Odrazu šak syn zaťal otcovi nechtiac do nohy, takže tento starec , hoci bol dosť starý vyskočil ako splašený zajac. Syn udivený otcovou šikovnosťou zvolal:
-Jojoj, otec, ešte nikdy som vás takého ľahkého nevidel!

°°°°°

Nemenovaný holohlavý politik kupoval kachle a predavač ich vychvaľuje:
-Viete, tento typ kachieľ vám ušetrí polovicu paliva!
-Vážne, tak potom si zoberiem dvoje!

°°°°°

-Marienka, ako to, že ten tvoj nie je doma?
-Je ešte vo fabrike!
-Veď vraveli, že nemajú čo robiť a on robí nadčasy?
-Nie, dáva si pozor a prácu, aby mu ju nezobrali!

°°°°°

x

 

 

Odporúčam pre pochopenie ľudového humoru našich predkov prečítať si knihu
„Amen, zabil babku kameň – Humor v ľudovej slovesnosti“
Autor: Peter Glocko ml.  Vydavateľstvo Panoráma, 2008

 Želáme príjemnú zábavu !