Kvety abecedy

    A n e k d o t y  „S“

 

Pri jednej  oslave, za prítomnosti nemeckého filozofa Arthura Schopenhauera,  sa vychvaľoval istý mladý muž, ktorý sa pokladal za veľkého spisovateľa, takto :
-Môj poklad sú moje vedomosti !
Schopenhauer sa k nemu hneď obrátil s otázkou :
-Môžete nám, mladý muž, prezradiť, kde máte ten poklad zakopaný ?

                         ♠     ♠     ♠

V jednej spoločnosti vychvaľovali inteligenciu psov . Ozval sa aj  Shaw:
-Aj ja som mal jedného takého psa, tak mi prirástol k srdcu, že za ním žialim dodnes . Predstavte si, každý deň, keď som odchádzal z domu, dával som mu nejakú sladkú maličkosť. Ale raz, po súrnom telefonickom rozhovore, som sa ponáhľal a na pozornosť som zabudol. Psík ma prichytil až pri bráničke, chytil ma za nohavice a pritiahol ma k jednému kvetinovému záhonu. A viete, čo na tom záhone kvitlo ? Nezábudky !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  bol nadšeným vyznávačom golfu . Keď hral a nestratil loptičku, čo sa stávalo dosť často, zahrešil tak, že sa všetci účastníci dobre zabávali . Keď už to bolo Shawovi nápadné, že sa toľko diváci sústreďujú práve pri ňom, opýtal sa :
-A to sa všetci chcete pozerať iba na mňa ?
-Pozerať nie, my vás chceme počúvať !

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa slávny ruský spevák Šaľjapin  vracal z umeleckého zájazdu po Amerike, musel sa podrobiť riadnej colnej prehliadke .Keď už prehliadka trvala dlho, ozvala sa jedna z prítomných dám a chcela vec urýchliť :
-Vy vari neviete, že tento pán je slávny spevák Šaljapin, ktorý má zlato v hrdle ?
-Čože, zlato v hrdle ? – počestnému colníkovi vyrazil pot na čelo .
-Pane, – obrátil sa na speváka, – musíte ísť so mnou, musíme urobiť röntgenovú snímku vášho hrdla !

                         ♠     ♠     ♠

Ľahkým krokom vstúpil do ordinácie profesora Šambergera  mladý muž. Lekár ho vyšetril a skríkol naň :
-S týmto sa vy opovažujete chodiť medzi ľuďmi ? Okamžite choďte domov a nikde sa neukazujte!
-To nemôžem, pán profesor, veď ja som herec a musím denne hrať, hrám prvého milovníka…
Šamberger sa zasmial:
-Tak vy ste prvý milovník ? Ubezpečujem vás však,  že v tomto prípade ste ním určite neboli !

                         ♠     ♠     ♠

Michaila Alexandroviča Šolochova sa raz opýtali, či pre spisovateľovo spojenie so životom je lepšie, aby žil na dedine, alebo v meste . Šolochov, známy svojim suchým humorom, odpovedal:
-Viete, to je otázka vkusu, miestom pobytu nezíska spisovateľ nijaké dodatočné nadanie !

                         ♠     ♠     ♠

Známeho talianskeho filmového herca Alberta Sordiho považovali za veľmi vtipného. Raz sa ho opýtal priateľ :
-Čo povieš, koľko musí zarábať človek, ktorý sa chce oženiť ?
-Trikrát toľko, – znela pohotová odpoveď.

                         ♠     ♠     ♠

Hudobného skladateľa Franza  Schuberta  raz pozvali do spoločnosti . Mladá dáma spestrila program a zaspievala na umelcovu počesť niektoré jeho piesne .  Speváčka bola veľmi pekná, mala však prenikavý hlas,  ktorý privádzal Schuberta do zúfalstva . Pani domu, ktorá sedela vedľa umelca, poznamenala :
-Počujete, vážený majstre, tá má ale cit !
-To má, – odvetil Schubert, – ale súcit nemá !

                         ♠     ♠     ♠

Za prvej republiky mnohí umelci predávali svoje kostry umeleckým ústavom, aby si zadovážili prostriedky k obžive . Český spisovateľ František Sauer ponúkol svoju kostru, ale nákupná cena sa mu zdala byť nízka . Ohradil sa:
-Človeče, to si dovoľujete ponúknuť tak málo za kostru Frantu Saura ? Viete vy vôbec, koľko museli v Amerike zaplatiť za kostru Dynosaura ?

                         ♠     ♠     ♠

V tridsiatych rokoch sa v pražských kaviarňach schádzala celá partia umelcov, ale aj veľa jalových snobov . Z nich sa raz jeden ozval :
-Prosím vás, ten Švabinský  už zomrel ?
-Čo je to za nezmysel, ako môže byť niekto tak negramotný, aby nevedel, že Švabinský je zdravý a čulý ? – ozvalo sa z radov umelcov .
-Nuž, nedivte sa, ja sa opytujem iba z čisto historicko – literárneho záujmu,  ja Švabinského skutočne nepoznám a ani som od neho nikdy nič nečítal !
-To vám veríme, vážený pane, od neho ste ani nič čítať nemohli, on je totiž maliar !

                         ♠     ♠     ♠

Maliar Max Švabinský  dostával niekedy ponuky, nad ktorými normálnemu človeku zostával rozum stáť . Raz dostal list, v ktorom stálo :
-Vážený majstre, počul som, že ste znamenitý maliar, dokonca som videl aj niektoré vaše obrázky . Rozhodol som sa, že by ste ma mohli portrétovať. Potrebujem obraz 60 x 80 cm, budem vo fraku, pozadie chcem mať fialové a želám si, aby obraz bol vystavený na vašej najbližšej výstave . Aké si kladiete podmienky ?
Majster neváhal, urýchlene napísal odpoveď :
-Vážený pane, som ku všetkému ochotný . Vidím, že ste odborník . Budem vás portrétovať  zadarmo . Mám iba jednu podmienku . Až mi budete sedieť ako model, musíte mať v ústach citrón .

                         ♠     ♠     ♠

George Bernard Shaw bol v starobe čím ďalej chudší . Často si sám so svojej postavy robil žarty . Keď ho pri príležitosti deväťdesiatych narodenín pozvali do najväčšieho londýnskeho divadla, poslal im malý lístok s ospravedlnením :
-Som už taký dlhý a tenký, že moju neprítomnosť nebudete ani pozorovať !

                         ♠     ♠     ♠

Angloírsky spisovateľ a dramatik George Shaw dostal v roku 1925 Nobelovu cenu . Keď sa o tom dozvedel, veľmi sa začudoval a poznamenal :
-Ako je to možné, veď som v tomto roku nič nenapísal ?
Po chvíli premýšľania dodal :
-Stalo sa to asi práve preto !

                         ♠     ♠     ♠

Docent moskovského Fyzikálneho inštitútu B. Solonouc raz predviedol študentom metódu dôsledného približovania sa k pravde .  Pri prednáške napísal na tabuľu vzorec a pýtal sa :
-Poznáte toto ?
Odpoveďou bolo iba hrobové ticho .
-Spresním situáciu . Vedeli ste to pri skúške ?
Znovu sa rozhostilo hrobové ticho .
-Presnejšie povedané : mali ste to vedieť pri skúške ?
Poslucháči zborovo vydýchli :
-Áno !

                         ♠     ♠     ♠

Čokoľvek kedy povedal Bernard Shaw o Američanoch, všetko bolo predchnuté iróniou. Raz sa vyslovil:
-Až bude v Amerike zrušená prohibícia, bude trvať desať rokov, kým sa Američania odnaučia piť.

                         ♠     ♠     ♠

Jeden zo Shawových priateľov navštívil raz veľkého dramatika v jeho vile v Hertfordshire. Návštevník bol veľmi zvedavý, prečo si Shaw vybral práve toto miesto k  trvalému pobytu. Shaw zaviedol svojho priateľa na miestny cintorín a ukázal mu jeden z náhrobných kameňov, na ktorom bol tento nápis:
-Tu odpočíva Jane Eberleaová, narodená roku 1805, zomrela v roku 1895. Krátky bol jej život.
Chvíľku postáli v zamyslení nad hrobom a nato Shaw povedal:
-Uznajte, priateľu, tu musí byť mimoriadne zdravé podnebie !

                         ♠     ♠     ♠

Frank Sinatra,  ktorý sa vzdal ďalšej umeleckej dráhy, na otázku reportéra, či je -teraz šťastný, odpovedal:
-Keď poviem, že nie, dostanem dve tisíc listov s radami, ako sa stať šťastným. Preto zodpovedne vyhlasujem:
-Som šťastný !

                         ♠     ♠     ♠

Veľmi hladného Stephensona zastavil raz pri vchode do reštaurácie známy aristokrat:
-Haló, George, ktorý tvoj vynález okrem lokomotívy považuješ za geniálny ?
-Reštauračný vozeň ! – odvrkol Stephenson a zamieril rovno do jedálne.

                         ♠     ♠     ♠

Známa francúzska filmová herečka Simone Signoretová  prevzala raz úlohu prostitútky vo filme „Adua a jej družky“ . Keď sa vrátila neskoro domov z nakrúcania, sťažovala sa svojmu manželovi Y. Montandovi :
-Poviem ti, drahý, už ma ten ľahký život unavuje, ešte šťastie, že to všetko iba hrám vo filme .

                         ♠     ♠     ♠

Pred svojou smrťou vyhlásil G.B.Shaw,  že vo svojom testamente, ktorý práve napísal, venoval zvláštny odsek svojim knihám.
-Slávnostne zakazujem používať moje knihy ako povinné čítanie na školách, – citoval Shaw, – nechcem, aby ma žiaci nenávideli tak ako klasikov. Moje knihy nesmú slúžiť ako nástroj na sužovanie mladých čitateľov !

                         ♠     ♠     ♠

Maliar  Hanuš  Schwaiger  bol ako profesor akadémie výtvarných umení človekom svojrázneho, niekedy až drastického humoru . Raz zastavil pri jednom žiakovi, ktorý práve maľoval akt podľa živého modelu . Schwaiger sa chvíľu díval na obraz, chvíľu na model, porovnával a pri tom si mrmlal:
-To je krása ! Tie farby ! Tá línia ! Je to rozkošné …
Žiak bol pochvalami celý nesvoj a poznamenal :
-Pán profesor … ja to ešte nepovažujem za hotovú vec …
-Oni somár ! Vari si nemyslia, že to hovorím o tej ich mazanici ! Ja sa pozerám na ten krásny model !

                         ♠     ♠     ♠

Americký spisovateľ John Steinbeck zablúdil raz do obchodu s texaskami .Majiteľ ponúkal svoj tovar, ako najlepšie vedel :
-Pane, tieto texasky sa vám budú hodiť pre akúkoľvek príležitosť !
-Aj pre túlanie sa po Amerike ?
-Čo po Amerike, tie vám vydržia až do hrobu !
-Ďakujem ! – ohradil sa spisovateľ, – do hrobu mám už pripravený nový čierny oblek z pravej vlny !

                         ♠     ♠     ♠

Fridrich  Schiller hrával v mladších rokoch dosť dobre na harfe . Raz  mu jeden známy, ktorý ho nemal v láske, povedal :
-Pán Schiller, vy hráte na harfe ako kráľ Dávid, iba že nie tak pekne !
Schiller mu pohotovo odvetil :
-A vy, milý priateľu, hovoríte celkom ako kráľ Šalamún, žiaľ, nie tak múdro !

                         ♠     ♠     ♠

Mladý Johann Strauss tajne zložil niekoľko pekných skladieb . Keď sa o tom dozvedel Strauss otec, veľmi sa nahneval :
-Teraz chceš, ty uličník skladať aj valčíky ? Veď o tom nemáš ani poňatia ! Všetko, čo sa dalo zložiť, to som už zložil ! Čo ešte zostáva pre teba ?
-Pán otec, – ohradil sa Johann,- zložil som iba to, čo nenapadlo vás !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw odporúčal známemu riaditeľovi divadla hru jedného začínajúceho dramatika. Riaditeľ ho požiadal, aby v krátkosti rozpovedal obsah drámy. Shaw súhlasil :
-Tak prosím, prvé dejstvo : on miluje ju, ona miluje jeho . Druhé dejstvo: on miluje ju, ona miluje jeho . Tretie dejstvo : on miluje ju, ona miluje jeho .
-Prepáčte, – ozval sa riaditeľ, –  ale v tom niet ani za mak dramatickej komplikácie !
-Ale je, – odpovedal Shaw, – zápletka je v tom, že iba ona je vo všetkých troch dejstvách tá istá osoba, ale on je zakaždým druhý !

                         ♠     ♠     ♠

G. B. Shawa sa raz opýtala istá mladá žena :
-Myslíte, že sa čoskoro vydám ?
-Nie.
-Prečo ?
-Ste príliš inteligentná na to, aby ste sa vydali za takého hlupáka, ktorý by bol ochotný sa s vami oženiť !

                         ♠     ♠     ♠

O maliarovi profesorovi   Vladimírovi  Sychrovi bolo všeobecne známe, že je aj veľkým milovníkom hudby . Nevynechal ani jednu príležitosť vypočuť si koncert hlavne z  diel našich majstrov . Raz sedel na koncerte, kde hrali Smetanovu Vltavu . Ako mu skvelá symfonická báseň vnikala do vedomia, stále ho niečo rušilo . Bol to neúnavný šepot otca, ktorý vysvetľoval svojmu synovi celý priebeh Vltavy .
-Počuješ ? To cvrlikanie, to je prameň Vltavy na Šumave . A toto vlnkohranie, to sú svätojánske prúdy … Teraz preteká Vltava Kamýkom … a to slávne fortissimo, to je Vyšehrad . A teraz už tečie Vltava cez Prahu . Počuješ, ako pekne žblnkoce pod krásnymi mostami a pomaly opúšťa hlavné mesto ?
To už Sychra nevydržal :
-Tak je, – otočil sa k dvojici rušiteľov, – teraz tečie Vltava už cez Holešovice,  okolo bitúnku . A teraz tá silná rana, počul si ? To tam práve zabili vola!

                         ♠     ♠     ♠

Generál pruskej armády  Schenkedorf bol známy svojim ostrým jazykom. V roku 1863 pred istou bitkou sa ho spýtal kráľ na jeho mienku .
-Vaša výsosť, – odpovedal Schenkedorf, – keď rozkazujem, rady neprijímam, keď poslúcham, rady nedávam !

                         ♠     ♠     ♠

Jonathan Swift  si chcel zajazdiť na koni, preto požiadal sluhu, aby mu priniesol jazdecké čižmy. Doniesol mu ich nevyčistené. Swift sa opýtal :
-Prečo sú neočistené ?
-Keď sa vrátite z jazdy, vždy sú špinavé, preto si myslím, že je zbytočné ich čistiť !
Za tým si sluha pýtal kľúč od komory.
-Načo vám je kľúč ?
-Chcem sa zatiaľ naobedovať, kým vy budete jazdiť .
-A to prečo ? Veď ste len nedávno raňajkovali a večer budete aj tak hladný !

                         ♠     ♠     ♠

Vittorio de  Sica  na otázku, koľkými jazykmi hovorí, odpovedal :
-Štyrmi ! Po francúzsky hovorím, keď sa stretnem s pekným dievčaťom, po anglicky , keď hovorím o svojom najnovšom filme, po nemecky, keď sa chcem zbaviť nepríjemného spoločníka a po taliansky,  keď mi manželka pripraví do vane príliš horúcu vodu !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  telefonoval svojmu nakladateľovi, ktorý bol známy svojimi  nekonečnými rozhovormi . Shaw sa nemohol dočkať spojenia . O dve hodiny dostal nakladateľ súrny telegram:
-Položte slúchadlo, volá vás Shaw !

                         ♠     ♠     ♠

Francúzsky básnik a kritik André  Salmon  raz rozprával o jednom veľmi známom básnikovi, ktorý bol taký chudobný, že nemal v byte ani to najnutnejšie . Keď tomuto básnikovi ponúkla Akadémia kreslo, spýtal sa ich, či si ho môže odniesť aj domov .

                         ♠     ♠     ♠

Georg Simenon a Marcel Pagnol sa prechádzali po námestí Saint Germain.  Zrazu spisovateľ poznamenal :
-To dievča musí byť čertovsky pekné !
-Aké dievča ? – pýta sa Pagnol, – veď žiadne pred nami nevidím .
-Nie, ale ide za nami !
-Predsa ho nemôžeš vidieť !
-Dievča nevidím, ale pozerám na pohľady mužov, ktorých stretávame !

                         ♠     ♠     ♠

Bolo to v nedeľu . Mladý Schiller  sa pri raňajkách objavil v nových šatách,  ale v starých topánkach.  Matka sa ho opýtala :
-Prečo si si nevzal nové topánky ?
-Daroval som ich priateľovi, – odpovedal chlapec .
-Ale prečo si mu dal práve nové topánky ?
-Staré predsa už má a mne môže otec kúpiť nové !

                         ♠     ♠     ♠

-Aké máte plány do budúcnosti ? – opýtal sa novinár Vittoria de Sicu  .
-Do sedemdesiatky budem filmovať, – odpovedal vážne slávny taliansky herec a režisér . – Potom  začnem s rybačkou. V osemdesiatich rokoch sa azda dám prehovoriť na návštevy u starších dám a potom príde čas na to, aby som sa venoval tenisu.
-A v deväťdesiatich rokoch ? – naliehal neodbytný novinár .
-Viac ako na tridsať rokov dopredu neplánujem ! – odpovedal Vittorio de Sica .

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw nepatril medzi obľúbencov anglickej aristokracie. Raz k nemu pristúpil istý lord a nahlas, aby to počula celá spoločnosť sa ho opýtal:
-Áno, – odpovedal dramatik.
-Prečo ste sa aj vy potom nestali krajčírom ?
Shaw nestratil nervy a opýtal sa ?
-Váš otec bol džentlmen ?
-Prirodzene !
-Tak prečo ste sa ním nestali aj vy ?

                         ♠     ♠     ♠

Sokrates mal veľmi zlú ženu . Nikdy nebola s ničím spokojná . Raz bola taká nazlostená a tak vystrájala, že Sokrates ju musel obliať vodou . Prekvapenej žene, ktorá sa na neho vyjavená pozerala, povedal :
-Predsa dobre vieš, že po hrmení vždy prichádza dážď !

                         ♠     ♠     ♠

G. B. Shawa opýtal ktorýsi z priateľov, ako to, že jeho meno v novinách padne človeku najskorej do očí . Starý pán zaiskril pohľadom a povedal :
-A môžete mi, priateľu, povedať, prečo je aj Slnko na jasnom nebi vždy tak dobre viditeľné ?

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa chystal Frank  Sinatra k sobášu s Miou Farrowou, ktorá bola o štyridsať rokov mladšia, jeden zlomyseľník poznamenal :
-Frankov smoking je oveľa starší ako jeho budúca žena !

                         ♠     ♠     ♠

Pri jednom posedení sa hovorili o psoch . Priateľ sa opýtal Frantu  Sauera :
-Franta, máš rád psov ?
Sauer na to odpovedal :
-Mám ich rád, ale oveľa radšej mám bravčovinu !

                         ♠     ♠     ♠

Istému londýnskemu maliarovi, ktorý nevynikal krásou a jeho žene, ktorá tiež nepatrila medzi najkrajšie sa narodil syn . A ten bol neobyčajne krásny. Chlapca predstavili pri jednej príležitosti aj Bernardovi Shawovi. Ten si najprv prezrel rodičov, potom pekného chlapčeka a ironicky poznamenal :
-Toto dieťa musel skutočne doniesť bocian !

                         ♠     ♠     ♠

Sokrata  sa raz opýtal jeden z jeho žiakov, čo si myslí o manželstve .  Sokrates sa zamyslel a odpovedal:
-Keď dostaneš dobrú ženu, budeš po celý život šťastný. Keď sa oženíš so zlou ženou, budeš mať príležitosť stať sa filozofom. Preto ti radím, ožeň sa !

                         ♠     ♠     ♠

Paraguajský diktátor Stroesner sa raz vybral inkognito do kina. Pri premietaní filmového týždenníka sa objavila na plátne jeho postava. V sále sa rozbúril potlesk . Diktátor sa skromne schúlil do kresla. Naklonil sa k nemu sused  a upozornil ho:
-Počúvajte, ja mám tiež plné zuby toho lumpa, ale bude pre vás lepšie, ak aj vy budete tlieskať !

                         ♠     ♠     ♠

G. B. Shaw  raz počúval debatu o nedokonalosti ľudského organizmu.
-Netreba sa veľmi čudovať, – povedal nakoniec Shaw, – keď žil Adam, vtedy bola veda ešte na veľmi nízkej úrovni !

                         ♠     ♠     ♠

Maliar  Zdeněk Seydl zbieral flašinety. Nik nevie, koľko ich mal a kde ich mal. Jeden z nich, taký jarmočný, mal priamo na svojom pracovisku. Keď k nemu prišiel na návštevu dobrý priateľ, Seydl ho pozval k nástroju:
-To je nádhera, poď si s tým sám potočiť ! Však je to drina ?
Po prvých kvílivých tónoch poznamenal:
-Dúfam, že to teraz uznáš, je to skutočne – ťažká hudba !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw bol pozvaný na večierok. Hostiteľka bola známa svojou šetrnosťou. Keď sa skončilo „občerstvenie“ Shaw sa jej opýtal:
-Milostivá, tie dobré chlebíky boli natreté maslom z obidvoch strán ?
-Nie, iba z jednej.
-A vedeli by ste mi prezradiť, z ktorej ?

                         ♠     ♠     ♠

Slávny autor detektívnych románov Georges Simenon je známy tým, že píše svoje diela veľmi rýchlo . Raz ho volal telefonicky jeho známy, ozvala sa však pani Simenonová .
-Prepáčte, nemôžem vám ho zavolať, on práve začal písať nový román !
-To nevadí, – znela odpoveď, – ja si tú chvíľku počkám .

                         ♠     ♠     ♠

George Simenon, známy autor detektívok, sa jedného rána nudil.
-Čo by som tak dnes robil ? – pýta sa manželky.
-Napíš nový román !
-Dobre. A čo budem robiť poobede ?

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw sa raz v reštaurácii spýtal čašníka:
-Sú tie bifteky dostatočne mäkké ?
-Mäkké a jemné ako srdce ženy, – odvetil čašník.
-Ak sú mäkké ako srdce ženy, – zdôraznil spisovateľ, – tak mi radšej dajte fašírku !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw tancoval na dobročinnom plese s neznámou dámou. Po tanci mu táto zalichotila:
-Je to od vás veľmi milé, majstre, že ste so mnou, bezvýznamnou ženou vôbec tancovali !
-Veď sme predsa na dobročinnom plese, – odpovedal pohotovo slávny dramatik.

                         ♠     ♠     ♠

Známy český dermatológ a venerológ  doktor Antonín Starý sa v študentských rokoch  stýkal s výtvarníckou generáciou „Mánes“. Keď získal prax a usadil sa, priatelia umelci ho vyhľadávali v ťažkých chvíľach svojho života a odmeňovali sa za jeho námahu svojimi umeleckými dielami. Roky ubiehali, zbierka obrazov a plastík rástla a tak sa stalo, že doktor Starý mal jednu z najkrajších súkromných galérií  v Prahe .
V roku 1926 sa „Mánes“ rozhodol usporiadať výstavu týchto obrazov . V prípravnom výbore sa jeden z členov ozval :
-Páni, ja by som prosil o jednu vec. Ja tam mám tiež niekoľko obrázkov, veď viete, človek bol mladý a veselý. Ale dnes som ženatý, moja manželka nič nevie, a tak by bolo dobré, keby sa pod tie obrázky dala kartička s oznamom, že si ich doktor Starý odo mňa zakúpil .
-To ti priateľu, neradím, – ozval sa majster Filla, – dáš si tam kartičku a celý svet si bude myslieť, že nie si vyliečený !

                         ♠     ♠     ♠

Kedykoľvek prišiel Leopold Stokowski do Paríža, vždy jedával v malej reštaurácii, ktorej majiteľ rátal veľkému dirigentovi stravu veľmi lacno. Keď sa Stokowski opýtal, čomu za to vďačí, majiteľ reštaurácie skromne povedal.
-Pre takého veľkého hudobníka by človek urobil všetko na svete.
Polichotený Stokowski si však pri odchode z obeda všimol veľký nápis na okne:
-Denne obedy a večere v spoločnosti veľkého umelca Stokowského !

                         ♠     ♠     ♠

Keď mal Bernard Shaw  osemdesiat rokov, zrazu objavil, že jeho koža na prstoch je práve taká hladká, ako lysina na jeho hlave . V tom istom čase totiž dokončieval juhoslovanský sochár Bocaris Shawovu sochu a požiadal dramatika, aby do nej na pamiatku odtlačil svoje prsty . Shaw odtlačil raz, druhý raz, ale po papilárnych čiarach ani stopy .
-Aká škoda, – povzdychol si Shaw, – že som to objavil až tak neskoro .  Keby som bol o tom vedel už v mladých rokoch, určite by som si bol vybral iné zamestnanie !

                         ♠     ♠     ♠

Keď oslavoval Bernard  Shaw svoje deväťdesiate štvrté narodeniny, podarilo sa jednému mladému fotoreportérovi vyfotografovať staručkého oslávenca pri prechádzke záhradou . Keď bola oslava skončená, prejavil potešený reportér nádej, že bude môcť urobiť slávnemu dramatikovi o šesť rokov ďalšie snímky, keď bude Shaw storočný .
-Čo poviete, majstre, – lúčil sa reportér so starým pánom, – dočkám sa toho ?
Shaw si mladého fotografa pozorne prezrel a povedal :
-Prečo nie ? Zatiaľ vyzeráte celkom dobre a zdravo !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  odvtedy, čo dovolil nakrútiť svoju hru Pygmalion, stal sa zaprisahaným nepriateľom filmu . Raz ho požiadali aj o súhlas sfilmovať Svätú Johanku . Dielo malo byť podstatne pozmenené a titul nahradený iným, pokladnične príťažlivejším . Shaw rozhorčene odpovedal :
-Všetko, čo žiadate, vám dovolím, ale iba pod podmienkou, že zmeníte aj moje meno na Bobby Brown !

                         ♠     ♠     ♠

Keď bol spisovateľ Ján Smrek  v Ríme, zbadal v antikvariáte krásnu antickú bronzovú sošku . Vošiel dnu a pýtal sa na cenu .
-Päť tisíc lír, ale že ste to vy majstre, pre vás urobím osobitnú cenu .Pre vás je to za tri tisíc lír .
Ján Smrek sa potešil, ako je dobre, keď ťa vo svete poznajú – a obratom zaplatil .
-A kam vám ju mám poslať, majstre ? – pýta sa obchodník .
-Do hotela Rivoli .
-A vaše ctené meno, prosím ?

                         ♠     ♠     ♠

Bernartda   Shawa  pozvali na večierok k hostiteľke známej mimoriadnou šetrnosťou. Keď sa skončilo „občerstvenie“, spisovateľ sa jej spýtal, či boli chlebíčky natreté mäsom na oboch stranách .
-Nie, iba na jednej, – odpovedala hostiteľka .
-A mohli by ste mi povedať, na ktorej ?

                         ♠     ♠     ♠

Keď chcel kráľ Ibn Saud zaviesť prvú telefónnu linku, mohamedánski vodcovia protestovali,  tvrdiac, že je to dielo diablovo – Múdry Ibn Saud vypočul ich sťažnosť a vyhlásil :
-Ak je telefón dielo diablovo, neprejdú ním slová koránu .
Určili dvoch mullahov . Jeden sedel v telefónnej ústredni a druhý v kráľovskom paláci, pričom striedavo odriekali pasáže zo svätej knihy . Keďže všetky slová telefónom hladko prešli, Alah ho schválil .

                         ♠     ♠     ♠

Slávny rakúsky spevák Leo Slezak  cestoval raz z Viedne do Švajčiarska spievať jednu kráľovskú rolu . Jeho komorník si v poslednej chvíli všimol, že si umelec zabudol doma svoju rekvizitu, vladársku korunu . Rýchle ju zabalil do novín a priniesol na stanicu práve včas .
V noci na hranici zobudil Slezaka rakúsky colník .
-Máte niečo na preclenie ?
-Nemám ! – zabručal rozospatý Slezak .
Colník však zbadal v sieťke zabalenú vec do novín a rozkázal :
-Rozbaľte to !
Rozhnevaný Slezak rozrezal nožíkom povrázky a celé oddelenie sa rozžiarilo ligotom imitácie zlatého kovu a sklenených drahokamov kráľovskej koruny .
Prekvapený colník ustúpil o krok a úctivo zo seba vyjachtal :
-Ó, inkognito ! Poslušne prosím o láskavé prepáčenie, vaše Veličenstvo !

                         ♠     ♠     ♠

Francúzska spisovateľka  George Sandová diskutovala v istej spoločnosti na tému človek . Medzi iným svoju úvahu ukončila vetou :
-Zvláštny, ale aj smiešny je človek .
-Madam, – poznamenal ktosi zo spoločnosti, – človek je len takým, akým ho príroda obdarila .
George sa pozrela von oknom a zbadala okoloidúcu, prehnane namaľovanú ženu .
-Pozrite ! – zvolala, – ako sa doriadil ten dar prírody !

                         ♠     ♠     ♠

Francúzskeho herca Michela  Simona  raz pozvali na módnu prehliadku .  Po skončení prehliadky poznamenal :
-Som oslnený krásou a eleganciou žien, ktoré som tam videl !
-Ale veď ste často museli vidieť elegantné ženy !
-Áno, – odvetil herec s úsmevom, – ale málokedy oblečené …

                         ♠     ♠     ♠

K veľkým obdivovateľom slávneho Bernarda Shawa   patrila kedysi populárna a neobyčajne krásna tanečnica Isabela Duncanová . Raz napísala Shawovi list, v ktorom mu ponúkla svoju ruku .
-Vy a ja, – napísala, – mohli by sme byť rodičmi nádherného dieťaťa . Len si predstavte, že by náš potomok zdedil vášho ducha a moju krásu !
Shaw odpovedal veľmi zdvorilo, ale odmietavo :
-Madam, vaša ponuka je veľmi lichotivá, ale mysleli ste tiež na to, čo by bolo s dieťaťom, keby zdedilo váš intelekt a môj výzor ?

                         ♠     ♠     ♠

Český herec Jiří  Sovák  šiel pred mnohými rokmi na motocykli . Keď pred križovatkou zastal, spadol . Všimol si to policajt . Medzitým Sovák nasadol a pokračoval  v jazde . Policajt šiel zo zvedavosti za ním . Na ďalšej križovatke jazdec opäť zastal a opäť bác na zem . Hneď sa ale zodvihol a pokračoval v jazde . Policajt na motocykli za ním . Na železničnom priecestí Sovák zastal a opäť sa ocitol na zemi . V tej chvíli už policajt neotáľal, podišiel k nemu a spýtal sa :
-Pili ste ?
-Ale kdeže, ja som známy abstinent !
-Tak fúknite !
Sovák samozrejme nenafúkal nič .
-Tak vidíte, nič ! Veď vám hovorím, že nepijem !
-Ale kdekoľvek zastanete, spadnete aj s motorkou ako podťatý !
-No viete, ja som včera odmontoval sajdkáru, a tak si na to ešte len zvykám …

                         ♠     ♠     ♠

Sokratovi žiaci sa obrátili na svojho veľkého učiteľa, či nepozná účinný prostriedok proti láske na prvý pohľad .
-Poznám, – odpovedal filozof. – Stačí sa ešte raz pozorne pozrieť !

                         ♠     ♠     ♠

Anglický humorista Lawrence Sterne  sa nesprával k svojej manželke práve ohľaduplne, ale v spoločnosti rád moralizoval . Raz, keď večeral so spisovateľom Garrickom, zdôrazňoval povinnosť vzájomných ohľadov medzi manželmi a dodal :
-Manžel, ktorý týra svoju ženu by si zaslúžil, aby mu strecha nad hlavou zhorela !
-A svoj dom, – spýtal sa Garrick, – si si dal pre istotu poistiť ?

                         ♠     ♠     ♠

Švédska spisovateľka Marika Stjőrnstedtová napísala svoj prvý román ako devätnásťročná. Vylíčila v ňom veľmi podrobne ľúbostný príbeh mladého muža. Toto dielo vydala pod pseudonymom. Po čase uvidela matku čítať svoju knihu. Prosila ju, či si ju môže pozrieť. Matka jej ju však odmietla dať, lebo vraj to nie je pre ňu čítanie, je na to ešte primladá !

                         ♠     ♠     ♠

Ruského skladateľa, žijúceho v Amerike, Igora  Stravinského  podrobili raz pri prechode cez Taliansko – švajčiarsku hranicu dôkladnej colnej prehliadke. Začalo sa to tým, že v skladateľovom kufri objavili jeho portrét, ktorý maľoval Picasso. Talianski colníci sa totiž domnievali, že je to skica opevnení severného Talianska.

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  požičal lordovi Issacovi knižku, ktorú mal veľmi rád. Preto ho prosil, aby s ňou zaobchádzal opatrne. Po dlhšom čase mu lord Issac vrátil knižku v žalostnom stave. Boli v nej dokonca i mastné škvrny. Shaw kúpil veľkého údenáča, dal ho zabaliť a poslať lordovi Issacovi s listom :
-Ďakujem vám za vrátenú knihu. Posielam vám záložku, ktorú ste v nej zabudli.

                         ♠     ♠     ♠

Istý kritik pri stretnutí G. B. Shawovi povedal :
-Vy sa určite dostanete do pekla !
-Ak áno, – odvetil Shaw, – tak tam budeme spolu pokračovať v našom rozhovore !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw sa raz pochytil na záhradnej slávnosti v Buckinghamskom paláci na niečo s lordom Listerom . Lord na Shawa surovo zaútočil :
-Je pravda, že váš otec bol obyčajný krajčír ?
-Áno .
-Vy ste sa potom prečo nestali krajčírom ?
-Nasledoval som vaše veľkopanské spôsoby, -odpovedal Shaw. – Napríklad z vás sa tiež nestal džentlmen, hoci váš otec ním bol !

                         ♠     ♠     ♠

Raz sa mladý muž spýtal Sokrata:
-Poraď mi, mám sa oženiť, či nie ?
-Ak urobíš jedno alebo druhé, -odpovedal filozof, – budeš ľutovať !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw bol obdivovaný istou dámou, aký je len vo svojom vysokom veku ešte svieži, naproti tomu jej strýčko, ktorý je vraj rovnako starý, už vyše roka leží pripútaný na lôžku .
-Ach, áno, aj ja som už preležal dvadsať rokov v posteli, – podotkol Shaw .
-Akože, majstre, akú ste to mali chorobu ?
-No, nič nebezpečného, – odpovedal Shaw, ale ja mám totiž zvyk každý deň ležať sedem hodín v posteli a spať !

                         ♠     ♠     ♠

Slávneho amerického speváka a herca Franka Sinatru sa raz spýtali,  či je stúpencom viery v boha. Odpovedal:
-Som stúpencom všetkého, čo mi pomôže dobre stráviť noc. Môže to byť modlitba, prášok na spanie, alebo fľaša whisky.

                         ♠     ♠     ♠

Istá dáma sa spytovala  Shawa , ako by sa mohla stať veľmi múdrou . Shaw jej odpovedal :
-To je maličkosť . Len treba dokonale skrývať svoju hlúposť !

                         ♠     ♠     ♠

Simony Signoretovej  sa raz opýtali, či jej nie je nepríjemné hrať úlohy starých žien. Odpovedala:
-Staré ženy ? Také predsa vôbec neexistujú ! Spomeňte si, že milenka francúzskeho kráľa Henricha II. Diana de Poitiers mu poplietla hlavu, keď mala šesťdesiat rokov !

                         ♠     ♠     ♠

G.B.Shawa sa raz spýtali, prečo sa niektoré veľmi krásne ženy namôžu vydať. Zamyslel sa a odpovedal:
-Dôvody môžu byť dva. Buď príliš často hovorili nie, alebo veľmi často áno.

                         ♠     ♠     ♠

Keď o Bernardovi Shawovi  prvý raz napísali, že získal svetovú slávu, istý kritik mu povedal:
-Ale, veď jednu z vašich hier vypískali v Londýne, v Paríži, V New Yorku, v Berlíne, v Ríme…
-Súhlasím s vami, – povedal Shaw. – Ako sám vidíte, máloktorý z autorov sa môže pochváliť takým svetovým ohlasom !

                         ♠     ♠     ♠

V  jednej londýnskej spoločnosti sa rozprávalo, aké čudesné zvyky v rôznych krajinách panujú. Voľakto spomenul, že v starej Indii  bol zvyk pochovať so zomrelým manželom aj vdovu.
-To muselo byť kruté, – ozvala sa zdesená dáma a obrátila sa na Shawa, ktorý sedel vedľa nej.
-Veľmi kruté, – prikývol Shaw, – chudák manžel !

                         ♠     ♠     ♠

Bohatý, o to však menej talentovaný žiak maliara  Sagantiniho voľačo usilovne zháňal po ateliéri.
-Čože hľadáte ? – spýtal sa ho Sagantini.
-Iba kus papiera.
-Na čo vám bude papier ?
-Chcem si zabaliť svoj obraz, ktorý som práve dokončil. Nechcem, aby na ulici každý hneď zbadal, že som maliar !
-Môžete ho niesť celkom kľudne nezabalený. Som presvedčený, že nik si o vás nebude myslieť, že ste maliar !

                         ♠     ♠     ♠

Keď Sokrata odsúdili na smrť, priatelia ho nahovárali, aby utiekol. Chceli mu pritom pomôcť . Filozof sa ich pokojne opýtal :
-A poznáte také miesto na svete, kde by sa neumieralo ?

                         ♠     ♠     ♠

Lipského profesora medicíny Adolfa  Strűmpela  sa študenti veľmi báli . Na skúške sa jedného opýtal :
-Aký prostriedok naordinujete pacientovi na potenie ?
Študent vymenoval všetky lieky .
-A keď to nepomôže ? – spýtal sa prísne profesor .
-Potom ho pošlem k vám na skúšku, – odvetil študent.

                         ♠     ♠     ♠

Povestná  Shawova  irónia triafala do živého aj spisovateľov . Svoju nechuť k dielam belgického symbolistu Mauricea Maeterlincka vyjadril slávny Angličan takto :
-Maeterlinck je dramatik, ktorého nemožno vypískať . Nik totiž nedokáže  naraz pískať aj zívať !
Ani Uptona Sinclaira nemal Shaw dva krát v láske . Keď tento americký spisovateľ v jednom interview vyhlásil, že okrem literatúry je jeho láskou tenis, Shaw to okomentoval takto :
-Sinclair by sa mal rozhodne venovať viac tenisu !

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa americký spisovateľ John Steinbeck presťahoval z New Yorku do mesta Sad Harbour, odôvodnil to tým, že je to pravdepodobne jediné mesto v Amerike, kde nedochádza k zločinom sni ku krádežiam .
Po návrate z Európy však zistil, že za jeho neprítomnosti mu ukradli šesť pušiek a televízor .

                         ♠     ♠     ♠

Zbrojnoš sa hnal za utečencom a zďaleka volal na Sokrata, postávajúceho pri domových dverách :
-Chyť ho !
Filozof sa ani nepohol a prenasledovaný utiekol . Potom sa medzi nimi rozpriadol rozhovor :
-Prečo si nechytil toho vraha ?
-Vraha ? čo rozumieš pod vrahom ?
-To je otázka ! Vrah je muž, ktorý zabíja .
-Teda mäsiar ?
-Nezmysel, ten, kto pripraví o život iného človeka .
-Aha, teda vojak !
-To je na zbláznenie ! prirodzene myslím toho, kto iného pripraví o život v najhlbšom mieri .
-Už rozumiem, myslíš kata .
-Doparoma ! počúvaj a pochop konečne ! Kto iného zabije v jeho vlastnom dome .
-Ach tak ! Konečne chápem, že máš na mysli lekára .

                         ♠     ♠     ♠

Veľký priateľ atletiky, známy taliansky filmový herec Alberto  Sordi   povedal:
-Dievčatá len preto behajú pomalšie ako chlapci, lebo chcú, aby ich diváci dlhšie videli na televíznych obrazovkách.

                         ♠     ♠     ♠

Sofokles  sa raz zdôveril, že nad tromi veršami pracuje štyri dni .
-Štyri dni ? – čudoval sa jeden nie práve najlepší poeta . – Za štyri dni viem napísať hoci aj tisíc veršov !
-Nepochybujem, – odvetil Sofokles,- ale tie nepretrvajú viac ako štyri dni !

                         ♠     ♠     ♠

Bernardovi  Shawovi  sa na jednom večierku vnucovala jedna dáma. Bola síce v najlepšom veku, bola však dosť zle esteticky vyriešená.
-Aké pocity vo vás prebúdzam, majstre ?
-Tie najušľachtilejšie !
-Ó, majstre !
-Áno, madame, odpor k hriechu !

                         ♠     ♠     ♠

Česká spisovateľka Oľga  Scheinpflugová sedela raz pri istej spoločenskej udalosti vedľa filmovej hviezdy, s ktorou sa neznášala .
-Veľmi sa mi páči váš posledný román, – prihovárala sa jej s falošným úsmevom herečka. – To vám s ním pomáhal manžel Karel Čapek ?
-Teší ma vaše uznanie, – odvetila spisovateľka. – Ale zaujímalo by ma, kto vám tú knihu prečítal.

                         ♠     ♠     ♠

Keď  Sokrates  čakal vo väzení na smrť, navštívila ho Xantipa a začala nariekať, že musí nevinne zomrieť .
-Pochabá žena, – nazlostil sa Sokrates, – chceš hádam, aby som zomrel vinný ?

                         ♠     ♠     ♠

Keď František Xaver  Svoboda oslavoval svoje sedemdesiate piate narodeniny, dostal od telocvičnej jednoty Sokol v Mníšku bronzovú sošku nahého pretekára s fakľou v ruke . Postavil si ju na stôl a zaľúbene sa na ňu pozeral . pritom spozoroval, že jeho domáca nie je tým atlétom zvlášť nadšená, preto sa jej spýtal :
-Vám sa to, pani Mariánka, nepáči ?
-No, ja tomu veľmi nerozumiem, – povedal Mariánka zdržanlivo, – ale pravdu povediac, nie ste si veľmi podobní . A tiež vám zabudli urobiť fúzy !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  so záujmom počúval výklad mladého inžiniera, ktorý označil vodu za najúžasnejší zdroj energie . Potom sa slávny ironik usmial :
-Ja poznám ešte mocnejšiu silu …
-Akú ?
-Ženské slzy !

♠  ♠  ♠

Keď bol Shaw ešte málo známym spisovateľom stretol sa s majstrom detektívok Arturom Conanom  Doylem a rozhovorili sa o hypnóze .
-Nepoznám človeka, ktorý by bol takým majstrom vo svojom odbore a natoľko ovládal hypnózu, – povedal Shaw, – ako Ivens, majiteľ kníhkupectva na Kingstreet .
-Po nejakom čase sa Shaw opäť stretol s Doylem . Doyle mu oznámil, že navštívil Frederika Ivensa, ktorý bol však veľmi prekvapený Shawovým názorom a rozhodne vyhlásil, že nemá ani tušenie o hypnóze .
-Ako to ? – opýtal sa Shaw. – Majster Ivens neovláda hypnózu ? V tom prípade by som naozaj rád vedel, akým spôsobom dokáže jediný v celom Londýne nájsť kupcov na moje knihy ?!

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  sedel za stolom a z dlhej chvíle podpisoval každý list svojho notesa . Priateľ, ktorý bol u neho na návšteve, sa tomu čudoval .
-Zbieram autogramy, – vysvetľoval Shaw, – aby som ich mohol predať, keď budem vo finančnej tiesni !

                         ♠     ♠     ♠

Holandský filozof Benedikt  Spinoza  hrával často šach so svojim domácim pánom . Raz sa ho domáci spýtal :
-Prosím vás, vysvetlite mi toto : ja prehrávam a veľmi sa pri tom vzrušujem. Vy keď prehráte, ostanete úplne pokojný . Vám na hre nezáleží ?
-Iste, aj mne záleží na hre . Lenže nech už prehráva z nás ktokoľvek, v každom prípade dostáva kráľ mat . A to vždy poteší moje srdce republikána !

                         ♠     ♠     ♠

Za starého Rakúska portrétoval profesor Max Švabinský  Ernesta von Körbera , viedenského politika . Ten však nebol veľmi nadšený svojou podobou .
-Vyzerám tu ako čert, – konštatoval pri poslednom sedení, pozerajúc obraz, – to zas budú mať Česi radosť .
Švabinský sa iba figliarsky usmieval .

                         ♠     ♠     ♠

Po skončení koncertu v Kopenhagene sa stretol slávny ruský spevák Šaľjapin na ceste domov s jednou ženou.
-Pán Šaľjapin ! Ja som baronesa  Diana . Nikde nevidím môjho šoféra. Zakričte, prosím, hodne nahlas „Karli“ !
-Päťsto mariek !
-Čo, päťsto mariek ? – začudovala sa baronesa .
-Tento honorár nežiadam od vás za prácu v divadle, ale na ulici ! – vysvetlil úctivo Šaľjapin.
-Súhlasím.
-Karli ! – z plných úst zaspieval Šaľjapin.
Auto baronesy prišlo. Šaľjapin povedal šoférovi:
-Zober si od pani  päťsto mariek a napi sa na moje zdravie !

                         ♠     ♠     ♠

Raz požiadali Šaľjapina, aby bez nároku na honorár zaspieval niektoré známe árie. Šaľjapin odvetil :
-Prosím, aby ste raz navždy zapamätali, že len vtáky spievajú zadarmo !

                         ♠     ♠     ♠

K českému maliarovi Maxovi  Švabinskému  prišiel veľmi rozčúlený muž a ukazoval mu falzifikát jeho obrazu s tým, že mu ho ktosi predal ako originál . Profesor Švabinský si originál dlho a so záujmom prezeral, vzdychol a nakoniec vyhlásil:
-Viet, ten obraz je skutočne namaľovaný tak, že sám by som to lepšie nedokázal .  Lenže odo mňa by ten obraz stál najmenej päťkrát toľko !

                         ♠     ♠     ♠

Český maliar Václav Špála kúpil na Orechovke rodinnú vilu . Od tých čias prichádzali na návštevu rôzni známi a prezerali dom od pivnice až po povalu, všetko chválili a hlavne zdržiavali . Aby sa ich zbavil, používal Špála  tento fígeľ:
Keď už bola návšteva nepohodlná, navrhol :
-Keby ste tak videli tú našu chalupu zvonku !
Keď sa hostia dvíhali, hneď ich upozorňoval :
-Ozaj, berte si aj svoje tašky, palice a dáždniky, aby ste sa na tie strmé schody nemuseli vracať !

                         ♠     ♠     ♠

Maliar Max  Švabinský rád spomínal na svojho učiteľa profesora Maxa Pirnera:
-Viete, priatelia, Pirner bol nesmierne skromný človek. Preto nechcel ani predávať svoje obrazy. Raz mi pošepol: „Viete, keď mám niekomu predať svoj obraz, vždy mám taký dojem, že chcem toho človeka ošmeknúť !

                         ♠     ♠     ♠

Rímsky vojvodca  Scipio  chcel raz navštíviť svojho priateľa, básnika Eunia. Keď prešiel okolo jeho vilky, videl, ako sedí v záhrade na lavičke a čosi píše. Pred vchodom však vojvodcu čakala Euniova slúžka a povedala:
-Máte smolu, môj pán nie je doma.
Scipio nepovedal nič, len sa otočil a vrátil sa domov. O niekoľko dní chcel zase  navštíviť Eunio Scipia. Keď prišiel k jeho domu, z okna sa vyklonil sám Scipio a zvolal:
-Máte smolu, nie som doma !
A keď videl Euniovu prekvapenú tvár, dodal s úsmevom:
-Keďže ja som minule uveril tvojej slúžke, o to skôr ty teraz môžeš uveriť mne osobne…

                         ♠     ♠     ♠

Evanjelický farár Daniel  Sloboda, slávny botanik, ktorého Botanický kľúč vydala Matica česká, mal faru v Rusave . Tam sa roku 1848 zastavila skupina povstalcov vedená J. M. Hurbanom. Farár ich vľúdne prijal a nechal aj prenocovať v stodole na sene.
Ráno za svitania ich čiel zobudiť a videl ich, ako sú v sene zababušení, preto zvolal :
-Vstávajte, senátori !

                         ♠     ♠     ♠

Francúzskeho spisovateľa a básnika Antoine de  Saint–Exupéryho predstavili istej dáme, pričom zdôraznene vyslovili jeho priezvisko „Saint-Exupéry„. Dáma vzrušene zvolala:
-Taký mladý a už svätý ?
Spisovateľ v rozpakoch až do rána vysvetľoval dáme, že sa iba tak volá. A keď sa mu to napokon podarilo, dáma potom po salónoch Paríža rozprávala, že sa zoznámila s pánom Exupérym, ale že nie je ani zďaleka taký svätý, ako o ňom hovoria.

                         ♠     ♠     ♠

Generál Montgomery, ktorý velil ôsmej armáde pri jej pristátí na Sicílii a pri postupe v Taliansku, bol povolaný do Londýna, aby pomohol pri plánovaní invázie . V pracovných prestávkach sedel známemu portrétistovi Augustovi Johnovi . Do ateliéru prichádzal v tom čase dosť často Bernard  Shaw , ktorýsi veľmi prial zoznámiť so slávnym generálom.
-Zistil so, – začal raz konverzáciu Shaw, – že najviac päť percent osôb, ktoré sú postavené na dôležité funkcie vo verejnom živote, dorástlo na výšku svojich úloh .
-Chcete tým povedať, že z našich generálov je schopných iba päť percent ? – opýtal sa Montgomery .
-To nie, – odpovedal pacifista Shaw, – pokiaľ ide o generálov, je percento prirodzene oveľa nižšie!

                         ♠     ♠     ♠

Raz sa spýtali  Shawa, aký je rozdiel medzi zvykom a roztržitosťou. Shaw poznamenal:
-Roztržitosť je, keď dá muž žene po svadobnej noci libru . Zvyk – keď ju žena príjme.

                         ♠     ♠     ♠

Riaditeľ divadla Wirzing prišiel raz na skúšku, aby sa presvedčil, ako herci ovládajú svoje úlohy. Ferdinand  Šamberk,  ako obyčajne text nevedel a preto spustil na riaditeľa:
-Čo tu chceš ? Česky vôbec nevieš, pozeráš tu ako teľa na nové vráta a zbytočne nás rozčuľuješ !
Keď Šamberk skončil, riaditeľ ho poklepal po pleci a po nemecky konštatoval :
-Z neho si zoberte príklad, jediný hovoril bez šepkára !

                         ♠     ♠     ♠

V máji 1956 bol Mikuláš  Schneider  – Trnavský v nemocnici. Pre jeho vážnu chorobu nemohla byť ani jeho verejná oslava sedemdesiatych piatych narodenín. Pri lekárskej vizite mu doktor povedal:
-Majstre, dnes vám musíme dať streptomycín !
-Prosím vás, radšej mi dajte kopdoricín, aby som mohol ísť čo najskôr domov !

                         ♠     ♠     ♠

Slávny George Bernard Shaw položil raz poslucháčom otázku:
-Viete, že vo Washingtone vyliečil sto prípadov spavej choroby naraz púhymi tromi slovami ?
A keď poslucháči neverili, Shaw im tie slová prezradil:
-Kongres sa odročuje !

                         ♠     ♠     ♠

-Človek berie dobré veci odtiaľ, kde ich nájde, – tvrdil Moliére.
A veru ani Shakespeare  nepociťoval výčitky svedomia, keď „načrel do cudzieho prameňa“. Raz ho obvinil istý slabý dramatik, že celú scénu prevzal z jeho tvorby.
-Priateľ môj, tomu sa môžete iba tešiť, – odpovedal Shakespeare. Stalo sa len to, že som dievčinu vytrhol zo zlého prostredia a zaviedol som ju na dobrú cestu…

                         ♠     ♠     ♠

-Pán profesor, je to pravda, že všetky huby, ktoré u nás rastú, sú jedlé ? – opýtala sa slávneho mykológa Františka Smotlachu jedna gazdinka po jeho populárnej besede o hubách.
-Je to pravda. Ibaže niektoré sa dajú jesť iba raz !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  poznamenal na adresu staršieho spisovateľa, ktorého spoločnosť odsudzovala, že má o tridsať rokov mladšiu milenku:
-Prečo nie… keď si už nevedel nájsť lepší dôvod, ako si spraviť hanbu ?!

                         ♠     ♠     ♠

Svetoznámy klavirista Arthur  Schnabel  spozoroval, ako počas jeho koncertu zaspala jedna dáma v prvom rade . Zobudila sa až vtedy, keď hľadisko burácalo potleskom . Schnabel sa ukláňal a pritom sa nahol k onej dáme a ticho jej povedal :
-To vás zobudilo obecenstvo . Ja som hral celkom tíško !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw  v diskusii vždy tvrdohlavo zaujal vecné stanovisko bez ohľadu na spoločenské postavenie alebo pohlavie partnera . Pochopiteľne to často vyvolávalo zlú krv . Pri jednej príležitosti sa stretol s mimoriadne bojovou príslušníčkou slabšieho pohlavia a prudko s ňou polemizoval .
-Keby ste boli mojim manželom, pán Shaw, vyhodila by som vás z okna, –  prudko zakončila urputný slovný súboj dáma, povestná postavením a majetkom svojho manžela, ako aj temperamentom s dlhým dychom .
-Keby ste boli vy mojou manželkou, madame, – odpovedal s úsmevom Shaw, – vyskočil by som z toho okna sám !

                         ♠     ♠     ♠

V prítomnosti Bernarda  Shawa  sa rozprúdila debata  o výhodách a nevýhodách staršieho veku . Jedni za ideálny vek považovali štyridsiatku, iní päťdesiatku . Nakoniec vyzvali Shawa, aby sa k tomu vyslovil .
-Keď som mal štyridsať, – odpovedal Shaw, – tak som bol deprimovaný, považoval som ten vek za starobu mladosti . Keď som však dosiahol päťdesiatku, považoval som ju za mladosť staroby !

                         ♠     ♠     ♠

Slávny spisovateľ Jules Sandeau  bol bohatý, ale veľmi šetrný. Raz ho pristavil žobrák a pýtal si almužnu. Sandeau mu dal dva sou
-Dva sou ! – vykríkol urazený žobrák, – nepovedali by ste mi, čo s nimi môžem urobiť ?
-To je jednoduché, – povedal pokojne Sandeau, – dajte ich prvému žobrákovi, ktorého stretnete !

                         ♠     ♠     ♠

-Zlí ľudia žijú, aby jedli a pili, dobrí ľudia jedia a pijú, aby žili – hovorieval Sokrates . Raz sa ho niekto opýtal, či mu radí oženiť sa, alebo či je lepšie zostať slobodným.
-Tak či naopak, budeš ľutovať, – odvetil filozof.

                         ♠     ♠     ♠

Do vily známeho belgického spisovateľa Georga Simenona autora populárnych detektívok s komisárom Maigretom, sa vlámal neznámy páchateľ. Odniesol si, čo sám chcel. Keď sa priatelia opytovali Simenona, akú škodu mu zlodej spôsobil, odpovedal:
-Asi tak tri tisíc frankov !
-Dúfame, že si to ohlásil a polícii ?
-Ani nie, – kývol rukou slávny detevtívkar, – veď keby sa moji čitatelia dozvedeli, že nemám poňatie, kto je páchateľom tejto krádeže, prestali by moje knihy čítať a to by bola pre mňa oveľa väčšia škoda !

                         ♠     ♠     ♠

Anglický spisovateľ  Jonathan  Swift  chcel čo najskôr oženiť svojho syna . priateľom, ktorí ho odhovárali poukazujúc na to, že mládenec nie je ešte zrelý, odpovedal :
-Keď bude múdrejší a skúsenejší, tak sa určite neožení !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw zistil raz v kaviarni, že tam prišiel muž s dáždnikom, ktorý tam on pred rokom zabudol. Shaw svoj dáždnik okamžite spoznal a oslovil príchodzieho:
-Pane, myslím, že sme sa v tomto podniku pred rokom spoznali, však ?
-Vy ma poznáte ? – opýtal sa prekvapený muž.
-Vás nie, ale ten dáždnik som poznal !
-Veď ja som vtedy žiaden dáždnik nemal, – čudoval sa neznámy.
-Vy nie, ale ja áno ! – vyhlásil rezolútne Shaw.

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa slávny Fjodor Šaľjapin  rozhodol spievať Basilia v novom naštudovaní Barbiera zo Sevilly, spýtal sa jeden z hercov :
-Prečo sa ty zaťažuješ takou malou úlohou ?!
Šaľjapin odpovedal :
-Malá úloha ? Pre veľkého umelca neexistuje žiadna malá úloha, práve tak, ako pre malého umelca niet veľkej úlohy !

                         ♠     ♠     ♠

Známeho pražského dermatológa, profesora  Šambergera  sa raz opýtali,  aký má názor na vplyv slnka na ľudskú kožu pri opaľovaní . Šamberger bol nekompromisný :
-Videli ste už niekedy, že by sa krava opaľovala ? Určite nie. keď je krave teplo, hľadá tieň . Riadi sa inštinktom . Ale človek, riadiac sa rozumom, vystavuje svoje telo slnečným lúčom tak dlho, až ho odvezú do nemocnice s úpalom !

                         ♠     ♠     ♠

Viktor Dyk poslal Františkovi Xaverovi Šaldovi  dva lístky na premiéru svojej hry s touto poznámkou :
-Druhý lístok je pre vášho priateľa, ak nejakého máte !
Šalda mu stručne odpovedal :
-Na premiéru prísť nemôžem, prídem však na reprízu, ak vôbec nejaká bude !

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa po Paríži roznieslo, že nový román Francoise Saganovej  sa bude volať „Máte rada Brahmsa?“, zaútočili a ňu novinári s otázkou, aký má vzťah k tomuto slávnemu skladateľovi . Spisovateľka odpovedala :
-Len si preboha nemyslite, že dávam prednosť Brahmsovi pred Gerschwinom . Brahmsovo meno som zvolila iba preto, že som chcela podnietiť zvedavosť čitateľov . A preto som vybrala skladateľa, ktorý ešte nie je tak veľmi známy !

                         ♠     ♠     ♠

Abbé de Stierer  spovedal pekné mladé dievča . Dievča proti sebe prednieslo málo, veľmi málo závažných vecí .
-To je všetko ? – spýtal sa abbé nedôverčivo .
-Nie, – znela váhavá odpoveď . – Okrem toho som si veľmi vážila istého mladého muža .
-Tak, tak, vážila, – zašomral abbé. – A ako často ?

                         ♠     ♠     ♠

Raz sa pýtali anglického herca  Petra Sellersa   aká má názor na bigamiu .  Odpovedal :
-Dvojženstvo je jediný trestný čin, ktorý je zároveň aj trestom !

                         ♠     ♠     ♠

Rakúsky básnik Arthur Schnitzler sprevádzal schönbrunským zámkom mladú návštevníčku. Pred veľkými dverami do jednej z izieb ich upozornil kastelán:
-Teraz vojdeme do spálne, kde na širokej posteli spali kedysi Mária Terézia, Napoleon a generál Blücher .
Mladá dáma sa vydesila:
-Bože môj, aké neslušné ! A nehygienické ! To nemohli spať oddelene ? A to nám ich dávali v škole za vzor !

                         ♠     ♠     ♠

Španielskeho huslistu Pabla de Sarrasate ktosi v spoločnosti nazval géniom. Huslista sa rozčúlil:
-Tridsaťsedem rokov som cvičil denne štrnásť hodín hru a husliach a vy sa opovážite ma nazvať teraz géniom ?!

                         ♠     ♠     ♠

Český lyrik, epik a dramatik František Xaver Šalda trpel dlhý čas na reumu a často používal palicu na podopieranie sa pri chôdzi. Raz ho navštívil mladý adept literárneho umenia, ktorý o tejto návšteve neskoršie rozprával :
-Bol som prijatý veľmi úctivo, krásne sme sa porozprávali, iba slovám pri rozlúčke som dobre nerozumel. Hostiteľ mi vtedy povedal : „Zdravý ostávajte, mladý priateľ, škoda, že vás nemôžem riadne vyprevadiť, nemám pri sebe palicu !“

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw dostal svojho času ponuku k sobášu . Jedna z najznámejších filmových herečiek tej doby, veľmi krásna a slávna, mu poslala list :
-Hovorí sa o mne, že som najkrajšia žena na svete a o vás sa hovorí, že ste najduchaplnejším človekom tohto veku . Myslím, že by bolo rozumné, aby sme sa my dvaja zosobášili . Zaoberám sa totiž predstavou, že by sme spolu mali dieťa, ktoré – keby bolo po mne krásne a po vás múdre, bolo by najdokonalejším tvorom na svete .
Shaw obratom odpovedal :
-Madame, ale z nášho sobáša nič nebude . podesila ma totiž predstava, ktorú ste si snáď neuvedomili . Čo ak by naše dieťa po mne krásne a po vás múdre ?!
Tieto slová krásnu herečku tak podesili, že sa už viac neozvala.

                         ♠     ♠     ♠

Za vojny, po jednom ťažkom nálete na Viedeň, stretol sa spevák Leo Slezak   s Franzom Moserom, ktorý bol veľmi rozrušený. Slezak ho chcel upokojiť, objal ho okolo pliec a povedal :
-My by sme mali byť na takéto veci zvyknutí, veď ako herci často aj niekoľko krát v týždni na javisku zomierame.
Mosera to však neuspokojilo.
-Veď hej, – hovoril skleslo, – ale akýsi rozdiel v tom predsa len je. Pri tom umieraní na javisku vieš určite, že po skončení hry môžeš ísť kľudne na pivo !

                         ♠     ♠     ♠

Slávny ruský spevák Fjodor  Šaľjapin  sa práve maskoval na úlohu Borisa Godunova, keď vtom vstúpil do šatne riaditeľ opery .
-Čo ste si to schovali pod plášť ? – pýta sa Šaľjapina .
-Meč, veď viete, že vbehnem na javisko s mečom .
-Ukážte len !
-Tu je, – vzdychol si Šaľjapin a vytiahol spod plášťa fľašu vína, ktorú schoval preto, lebo vedel, že riaditeľ nemá rád, keď speváci pijú pred predstavením .
Riaditeľ vzal fľašu a jej obsah na dúšok ju vypili so slovami :
-Tu máte pošvu, meč som zhltol !

                         ♠     ♠     ♠

Istý básnik sa chválil pred  Swiftom,  že ho obecenstvo zasypalo kvetmi, keď im čítal svoje verše .
-Dúfam, že tie kvety boli aj vo vázach, – nevinne podotkol Swift .

                         ♠     ♠     ♠

Spisovateľ Konstantin Simonov bol raz v spoločnosti, v ktorej istý arogantný mladík ohuroval prítomných záplavou banalít a cudzích múdrostí.
-Keď vidím niečo smiešne, srdečne sa tomu zasmejem, – povedal na záver svojich poznatkov.
-To vám verím, – ozval sa vtedy Simonov, – podľa vašich rečí musím konštatovať, že ste sa v živote nepozreli do zrkadla !

                         ♠     ♠     ♠

Bohatý, zato však málo talentovaný žiak talianskeho maliara Sagantiniho  voľačo usilovne hľadal v ateliéri.
-Čo tu hľadáte ? – spýtal sa ho.
-Kus papiera !
-Načo vám je papier ?
-Chcem zabaliť obraz, ktorý som práve dokončil a nechcem, aby na ulici hneď každý zbadal, že som maliar.
-Môžete ho niesť celkom pokojne aj bez zabalenia. Som presvedčený, že nik si o vás nebude myslieť, že ste maliar !

 

                         ♠     ♠     ♠

Gréckeho filozofa  Sokrata  sa raz posmešníci opytovali, prečo má hlavu holú ako koleno. prečo si ju niečím neprikryje. Sokrates im pokojne odpovedal :
-Ten, kto vie, že má deravú strechu, musí si ju rozhodne ničím prikryť. Moja hlava však rozhodne deravá nie je. Kým ešte nebolo isté, aká moja hlava vlastne bude, mal som ju pokrytú hustými vlasmi, ako ich máte, zrejme deravé, teraz vy !

                         ♠     ♠     ♠

Keď raz jeden priateľ povedal gréckemu dramatikovi Sofoklovi, že Euripides nenávidel ženy, Sofokles sa usmial a odpovedal:
-Áno, nenávidel ženy, ale iba vo svojich tragédiách. V jeho súkromí to bolo naopak…

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw  kritizoval komédiu, ktorú napísal jeden lord. Autor Shawowi vytýkal jeho kritiku a poznamenal, že nerozumie divadlu a že píše iba pre peniaze, kdežto on, lord, že píše pre česť !
Shaw mu pohotovo odpovedal:
-Verím vám, každý z nás sa snaží získať to, čo nemá !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw bol práve zaujatý akousi myšlienkou, keď do jeho pracovne vbehla rozčúlená slúžka s výkrikom:
-Pane, v kuchyni horí !
Zamyslený Shaw sa nedal vôbec rušiť a kľudne odpovedal:
-Nerušte ma, keď pracujem. Dobre viete, že kuchyňu má na starosti moja žena, tak to povedzte jej !

                         ♠     ♠     ♠

Vynikajúci nemecký skladateľ Robert  Schumann  napísal ostrú kritiku na dielo iného tvorcu . Ten mu to nemohol odpustiť a opýtal sa ho :
-Ako ste mohli písať o mojej skladbe, keď ste počas celého predstavenia spali ?
-Drahý pane, – odvetil pokojne Schuman. – Aj spánok je svojim spôsobom kritikou…

                         ♠     ♠     ♠

Svetoznámy taliansky herec a režisér Vittorio De Sica býval často zadlžený. Raz po premiére svojho nového filmu prišiel za ním bohatý obchodník a povedal mu:
-Majstre, mám k vám prosbu. Veľmi túžim tykať si s jedným z najslávnejších hercov našich čias !
Vittorio De Sica mu bez rozmýšľania odpovedal:
-Nevidím nijakú prekážku, milý môj priateľ ! Požičaj mi tisíc lír !

                         ♠     ♠     ♠

Keď francúzska spisovateľka George Sandová prerušila s Frederikom Chopinom priateľské styky, skladateľa to veľmi trápilo. Jedného dňa sa mu prihovoril priateľ:
-Vieš, Frederik, že Sandová píše o tebe pamäti ?
-To nie je možné, – zavrtel smutne hlavou Chopin, – veď na mňa zabudla.

                         ♠     ♠     ♠

Za generálom  Suvorovom  prišla raz žena jedného vojaka a hovorí mu:
-Vaša jasnosť, môj muž zachádza so mnou veľmi zle.
-To nie je moja starosť, – odvetil vojvodca.
-Ale on ohovára aj vás !
-To zasa nie je vaša starosť, – uzavrel audienciu Suvorov.

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  nebýval k ženám veľmi galantný . Raz sedel s jednou  dámou a tá ho prekvapila otázkou :
-Čo poviete, majstre, koľko mám rokov ?
Predtým však strávila dlhé hodiny v salóne krásy a vydala veľké peniaze na kozmetiku . Shaw si ju dôkladne prezrel a povedal :
-Podľa vašich zubov by som povedal že máte osemnásť . Podľa vašich  krásnych vlasov devätnásť . A podľa toho ako sa pohybujete, by som hádal na štrnásť .
Dáma bola celá nadšená .
-Ó, ďakujem vám za poklonu ! Koľko však naozaj mám, to som sa od vás nedozvedela, – bola zvedavá ďalej .
-Hneď vám to zrátam, – odpovedal Shaw, – osemnásť a devätnásť  a štrnásť je päťdesiatjeden rokov a toľko určite máte !

                         ♠     ♠     ♠

Nemecký filozof Arthur Schopenhauer  sa raz zúčastnil banketu, ktorý usporiadala  miestna lekárska komora . niektorí z prítomných lekárov si ho začali doberať :
-Načo je celá tá vaša veda ? Aký úžitok má z nej naša spoločnosť ?
-Filozofia vysvetľuje veľa záhadných a zdanlivo paradoxných javov, – odpovedal pohotovo Schopenhauer, – uvediem vám jeden príklad . vedeli by ste mi vysvetliť, kedy príčina nasleduje za následkom ?
Lekári sa po sebe nechápavo pozreli, krútili hlavou, ironicky sa usmievali, ale odpovedať nevedel nikto . Schopenhauer s najväčšou vážnosťou vysvetlil :
-Taký prípad nastane vtedy, keď lekár kráča za rakvou svojho dlhodobého pacienta !
O poslaní filozofie sa v ten večer už viac nehovorilo .

                         ♠     ♠     ♠

Istý muž sa hanlivo vyjadroval v prítomnosti Shawovej  o jednej z jeho kníh .
-Je síce hrubá, ale prázdna.
Shaw sucho poznamenal :
-Ak sa kniha zrazí s hlavou a ozve sa dutý zvuk, nemusí byť a vine kniha !

                         ♠     ♠     ♠

Na slávnostnej premiére jednej z hier G. B. Shawa  upozornil spisovateľa jeden z jeho neprajníkov, tiež dramatik :
-Pozrite sa, v prvom rade pred nami jeden divák spí !
-Vidím, – odpovedal Shaw, – lenže ten tam spí ešte od premiéry vašej poslednej hry !

                         ♠     ♠     ♠

Dirigenta Leopolda  Stokowského pozvali na koncert akéhosi pochybného orchestra . Po koncerte sa miestny dirigent spýtal Stokowského, ako sa mu páčil ich prvý huslista .
-Veľmi mi pripomínal Edisona .
-Prečo Edisona ? Veď Edison nevedel hrať na husliach !
-Práve preto !

                         ♠     ♠     ♠

Wiliam  Shakespeare  počas predstavenia svojho Richarda III. zbadal jedného  z hercov, ako si nahovára dievčinu . nenápadne sa priblížil a počul, ako dievčiny povedala :
-O desiatej tri razy zaklop na dvere a keď sa spýtam, kto je, odpovedz : „Richard III“.
Shakespearovi sa dievčina veľmi páčila a tak sa zjavil pri jej dverách chvíľu pred dohovorenou schôdzou, ohlásil sa ako Richard III. a dostal sa dnu . Keď dievčina spoznala výmenu, podarilo sa mu ju uspokojiť a získať pre seba.
Po chvíli zaklope na dvere herec . Shakespeare sa spýta :
-Kto tam ?
-Richard III. – zaznie odpoveď. – Richard prichádza neskoro, – ozve sa Shakespeare, – pevnosť už obsadil Viliam Dobyvateľ !

                         ♠     ♠     ♠

Georg Bernard Shaw  si raz zafilozofoval:
-Keď chce človek zabiť tigra, hovorí sa tomu šport . Keď však chce tiger zabiť človeka,  hneď ide o krvilačnosť .

                         ♠     ♠     ♠

Barbra Streissandová  v interview s istým novinárom vyhlásila :
-Keď som mala sedem rokov, bola som najškaredším dievčaťom v Brooklyne . Časy sa však zmenili a mňa čakal úspech . Teraz som najškaredšia v Hollywoode .

                         ♠     ♠     ♠

G.B.Shaw  veľmi ťažko dával súhlas k tomu, aby boli jeho diela sfilmované . Po ťažkých jednačkách sa nakoniec zrodila prvá filmová verzia Pygmaliona . Po úspešnej premiére bol veľkolepý banket . odznelo nekonečné množstvo prípitkov. Pilo sa na zdravie producentov, režisérov, hercov, osvetľovačov, maskérov a nakoniec aj na zdravie obecenstva, ktoré tak vynikajúco prijalo dielo tohto veľkého kolektívu. Spoločnosť sa už rozchádzala, keď sa zdvihol starší, chudý pán a povedal :
-Pijem na zdravie Georgea Bernarda Shawa !
Potom sa posadil . Až vtedy si prítomní všimli jeho strapatú bradu . Bol to sám Shaw, na ktorého v priebehu osláv akosi pozabudli.

                         ♠     ♠     ♠

Slávneho speváka Lea Slezaka  pozval jeho priateľ, lekár, na koncert lekárskeho orchestra. Slezak zdvorile odmietol s poznámkou :
-To si radšej nechám operovať slepé črevo od filharmonikov !

                         ♠     ♠     ♠

Novinári sa raz opýtali Bernarda Shawa ,  či verí v peklo .
-Veľmi ťažko je mi o tom hovoriť, – odpovedal spisovateľ, – mám tam totiž veľmi veľa známych !

                         ♠     ♠     ♠

Ladislav Stehlík,  český básnik a učiteľ mal veľmi špatný rukopis. Takmer nečitateľný. Raz mu poslala jeho stará matka list, v ktorom prosila:
-Milý Láďo, keby sa u vás niečo stalo, prosím ťa, nepíš to ty sám, nech to napíše vaša malá Blanka !

                         ♠     ♠     ♠

Franta Sauer bol večne bez peňazí a zháňal ich ako sa dalo . Raz sa vybral do nakladateľstva Trn . Išiel rovno za vydavateľom Langhansom, aby mu požičal dvesto korún . Ten mu však dal iba stovku . Keď Sauer odchádzal, obrátil sa vo dverách a s lišiackym úsmevom sa opýtal :
-Ako je to teraz vlastne, pán inžinier ? Som dlžný stovku ja vám, alebo vy mne ?

                         ♠     ♠     ♠

Jeden so Shawových priateľov navštívil veľkého dramatika v jeho vile v Hertfordshire. Návštevník bol veľmi zvedavý, Prečo si Shaw vybral práve toto miesto k trvalému pobytu.
Shaw zaviedol svojho návštevníka na miestna cintorín a ukázal mu jeden z náhrobných kmeňov, na ktorom bol tento nápis:
-Tu odpočíva Jane Eberleaová, narodená v roku 1805, zomrela 1895. Krátky bol jej život. Chvíľu postáli v zamyslení nad hrobom, potom Shaw povedal:
-Uznajte, priateľu, keď je ľuďom deväťdesiat rokov krátky život, musí tu byť mimoriadne zdravé prostredie !

                         ♠     ♠     ♠

-Majstre, – spýtal sa ktosi, – kto je podľa vás najnebezpečnejší zo všetkých dravcov ?
-Je to žena, – odpovedal spisovateľ G.B.Shaw, – žena, ktorá hľadá manžela !

                         ♠     ♠     ♠

Slávny skladateľ a dirigent Igor Stravinskij skúšal s viedenským symfonickým orchestrom svoje najnovšie dielo. Hneď od začiatku sa objavovali ťažkosti. Dirigent žiadal vždy znovu a znovu opakovanie jednej časti skladby, ktorú hudobníci nezahrali tak, ako si on predstavoval. Všetka námaha bola však márna. Zrazu sa ozval jeden z hudobníkov
-Pán Stravinskij, zbytočne sa všetci namáhame, veď tieto takty sme ani v Mahlerovej piatej symfónii nevedeli nikdy poriadne zahrať !

                         ♠     ♠     ♠

Raz prišiel za Bernardom Shawom začínajúci autor a vraví:
-Majstre, mám v hlave ukončené viaceré úžasné romány, ťažkosti mi robí len maličkosť, ako začať…
Bernard Shaw sa zhovievavo usmial a poradil mu:
-Je to veľmi jednoduché,  milý priateľu. Začnite na ľavom hornom rohu papiera !

                         ♠     ♠     ♠

V spoločnosti sa debatovalo o literatúre. Hľadala sa najvýstižnejšia definícia spisovateľa. Keď debata nebrala konca, prihlásil sa o slovo aj prítomný Bernard  Shaw :
-Spisovateľ je človek, ktorému už nestačia knihy, čo napísali tí druhí a preto sa k ich písaniu pridáva.

                         ♠     ♠     ♠

George Bernard  Shaw  začal raz svoju prednášku slovami :
-Predpokladám, že rozmýšľate len zriedkavo . Som presvedčený, že len málo ľudí rozmýšľa tak tri krát, či štyri krát do roka . Potom skromne dodal:
-Ja sám som sa stal slávny tým, že rozmýšľam raz alebo dva razy do týždňa !

                         ♠     ♠     ♠

Profesorovi  Sauerbruchovi  sa raz posťažovala sestra z operačnej sály :
-Pán profesor, odmietam pracovať s vašim asistentom . Pred chvíľou, keď sme boli sami, ma pobozkal .
-Musíte mi to prepáčiť, milá sestrička, je mi veľmi ľúto, ale pri najlepšej vôli nemôžem všetko stihnúť sám, – odvetil Sauerbruch .

                         ♠     ♠     ♠

Vittorio de Sica navštívil kláštor, kde ho nakoniec pozvali na obed. Po dobrom obede sa úctivo spýtal, či si môže zapáliť cigaretu.
-Veľmi ľutujem, – zavrtel hlavou opát, – rádové reguly nedovoľujú fajčiť v refektári !
-O chvíľu však de Sica objavil v kúte plný popolník ohorkov a prekvapene sa opýtal:
-A toto tu je čo ?
-To sú, prosím, zvyšky fajčenia, ktoré tu zanechali všetci tí, čo sa nepýtali, – odpovedal vľúdne opát.

                         ♠     ♠     ♠

Profesora V. V. Štecha  navštívila raz mladá maliarka. Ukázala mu svoje najnovšie obrazy a hrdo vyhlásila:
-Maľujem svoje obrazy tak, ako ich vidím ! Ráčte sa na ne pozrieť, majstre !
Profesor si obrazy prezrel a s úsmevom sa mladej adeptke prihovoril:
-Buďte rada, milá kolegynka, že pri svojej práci nevidíte tak, ako maľujete !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw bol v mladosti aj divadelným kritikom. Po prečítaní jedného príspevku ho redaktor vydavateľstva pokarhal:
-Ako ste mohli o takej nudnej komédii napísať takú miernu kritiku ?
-Pane, – odpovedal Shaw, – autora poznám osobne. Je to ohromne silný chlapík a z jeho komédie jasne vysvitá, že vôbec nemá zmysel pre humor…

                         ♠     ♠     ♠

Karlovi Sýsovi,  stredne mladému básnikovi vytkol jeho starší kolega, literárny kritik, že jeho verše sú prestúpené prílišným erotizmom.
-Nič si z toho nerob, Karolko, – utešoval ho mladý prozaik Jirka Medek, – lepšie keď ti vytýkajú zmyselné verše. než by ti mali vytýkať verše nezmyselné !

                         ♠     ♠     ♠

V dome G.B.Shawa bola malá rodinná spoločnosť, kde sa Shaw v prítomnosti svojich známych obrátil k svojej manželke s otázkou:
-Uznaj, Charlotte, že mužský úsudok je lepší než úsudok ženy ?!
-Samozrejme, – odpovedala pani Shawová, – veď si zober tento náš prípad. ty si sa so mnou oženil, kdežto ja som za teba iba vydatá!

                         ♠     ♠     ♠

Riaditeľ slávneho londýnskeho divadla sa listom obrátil na Bernarda Shawa, či by nebol taký láskavý a nenapísal divadelnú hru pre jeho divadlo. Shaw odpovedal:
-Môžem, ale nechcem. Radím vám, aby ste sa obrátil na iného autora, ktorý určite bude chcieť, ale nebude môcť…

                         ♠     ♠     ♠

Novinári sa raz spytovali profesora Schweitzera,  prečo si necháva v tej africkej teplote zarastať tvár bujnou bradou.           -To je logické, – vysvetľoval Veľký otec černochov v Lambaréne. – Keď chcem nadviazať láskavý pomer s domorodcami, je potrebné, aby ma nazývali svojím bratom. Keďže je však potrebné i to, aby som u čiernych pacientov vzbudzoval aj patričnú úctu, svojim výzorom mi musím dopomôcť k tomu, aby som im občas pripomenul: Áno, som váš brat, ale váš starší brat!

Amerického politika Adlaia Stevensona sa raz opýtali, či vie charakterizovať rozdiel medzi dlhým životom a dlhým obedom. Stevenson odpovedal:
-Medzi dlhým životom a dlhým obedom je iba ten jeden jediný rozdiel, že pri obede prichádzajú sladkosti až na koniec !

                         ♠     ♠     ♠

Bernarda  Shawa prezeral na sklonku jeho života lekár . Po dôkladnom vyšetrení povedal :
-Žiaľ, zázraky robiť neviem, omladiť vás nemôžem …
-Doktor, ja nechcem byť mladý, ja chcem iba ďalej starnúť, – odpovedal Shaw .

                         ♠     ♠     ♠

Anglický skladateľ Mac Millan sa veľmi nahneval, pretože G. B. Shaw  pri finančných rokovaniach tvrdošijne trval na svojich požiadavkách. Shaw však aj napriek tomu zostal neoblomný :
-Keď píšem divadelnú hru, milý priateľu, som umelcom . Keď tú hru niekomu predávam, v tom okamžiku sa premením na obchodníka s koloniálnym tovarom !

                         ♠     ♠     ♠

Švédsky spisovateľ August  Strindberg  sedel raz vo vinárni s nemeckým básnikom Richardom Dehmelom a pri zaujímavom rozhovore vypili niekoľko fliaš vína . Strindberg zrazu vytiahol peňaženku a prepočítaval jej obsah .
-Čo to robíš ? – opýtal sa ho Dehmel .
-Pozerám sa, či som ešte smädný, – odpovedal s úsmevom Strindberg .

                         ♠     ♠     ♠

Barbra  Streissandová sa raz vyslovila o živote amerických filmových hviezd :
-V našom Hollywoode vyrábajú filmy, ktoré trvajú dlhšie ako mnohé americké manželstvá !

                         ♠     ♠     ♠

Na jednom večierku tancoval Max  Schmeling ,  v tom čase čerstvý majster sveta v boxe, s istou dámou, o ktorej sa vedelo, že je neobyčajne hlúpa a naivná. pri tanci si povzdychla a povedala :
-Toto je historická chvíľa . Dnes večer tu tancuje duchovno so športom.
Schmeling zostal zarazene stáť :
-Dovoľte, milostivá, ale aký šport vy vlastne pestujete ?

                         ♠     ♠     ♠

Ruský hudobný skladateľ Igor Stravinský si pri vystúpení z newyorského taxíka všimol na jednej budove meno a priezvisko : Igor Stravinský.
-Adresu sme našli, ale netušil som, že tu bude práve takáto tabuľka . Poznáte toho hudobného skladateľa ?
-A vari existuje skladateľ, ktorý sa tak volá, – čudoval sa šofér .  – Nikdy som o ňom nepočul . Stravinský je meno majiteľ garáže . Ja nemám s hudbou nič spoločné . Volám sa Puccini .

                         ♠     ♠     ♠

Po svojom príchode do Lambaréne  našiel profesor  Schweitzer v jednom zo svojich prvých pacientov neskoršie oddaného pomocníka .
Bol ním akýsi Jozef z kmeňa Galoa, bývalý kuchár . Nevedel síce ani čítať ani písať, rozprával však po francúzsky, anglicky a ovládal najmenej osem pralesných dialektov . Tak sa osvedčil ako výborný tlmočník .

                         ♠     ♠     ♠

Hovorilo sa v spoločnosti, že Edgar  Wallace vie písať iba vtedy, keď tuho fajčí . Bernard  Shaw, ktorý sa toho rozhovoru zúčastnil, ironicky pripomenul :
-Je veľká škoda, že Edgara nik nedokáže odnaučiť fajčiť !

                         ♠     ♠     ♠

Aj svetoznámy spevák Frank  Sinatra  na vlastnej koži zistil, že sláva a popularita majú svoje hranice . Pri filmovaní v exteriéroch sa dostal do zapadnutej krajiny, kde si potreboval doplniť pohonné hmoty do svojho auta . Zastal pri benzínovej pumpe a žiadal doplniť nádrž . obsluhujúci mladík slušne poďakoval za návštevu a poznamenal :
-Nevidel som vás už niekde ?
-To je možné, – odpovedal Frank, – snáď v kine ?
-Máte pravdu, – potešil sa chlapec v kombinéze, – kde najčastejšie sedávate ?

                         ♠     ♠     ♠

Anglický satirik Jonathan Swift hovoril na jednom večierku o ľudskej pýche .
-Jestvujú tri druhy pýchy, – začal s vysvetľovaním, – niekto je pyšný na svoj pôvod, iný  na svoj majetok a ďalší na svoje nadanie . O tej poslednej pýche nemusím hovoriť, nevidím totiž nikoho medzi vami, kto by týmto druhom pýchy trpel !

                         ♠     ♠     ♠

Jonathana  Swifta,  autora známych „Guliverových ciest“ oslovil raz jeden jeho známy :
-Majstre, chcem vám predstaviť jedného môjho priateľa, len vás prosím, aby ste sa s ním rozprávali úctivo a s rešpektom . On má totiž veľmi slávnych predkov .
Swift, známy svojou iróniou, odpovedal :
-Nezoznamujem sa rád s ľuďmi, ktorí sa podobajú zemiakovej vňati !
-Prečo zemiakovej vňati ? – znela otázka známeho .
-Pretože to jediné, čo je na nich cenné, je pod zemou !

                         ♠     ♠     ♠

Raz sa ktosi opýtal G. B. Shawa ,  prečo nevstúpi do katolíckej cirkvi . Shaw odpovedal :
-Pokus s dvomi pápežmi vyskúšali už v štrnástom storočí a skončil sa neúspešne !

                         ♠     ♠     ♠

Max  Švabinský  raz navštívil Mikoláša  Aleša. Ten ho hneď chytil za rameno a viedol do izby .
-Chcú vidieť tigra ?
-No, chcem !
-Tak idú !
V izbe mu dal do ruky ďalekohľad a tajomne hovorí :
-A teraz sa cez toto pozrú tam do kúta !
Švabinský sa pozrel . V kúte ležal kocúr .

                         ♠     ♠     ♠

Slávnej herečky Adely Sandrockovej  sa raz opýtala kolegyňa:
-Povedz mi, drahá, ako sa mám nalíčiť, aby som vyzerala staršia ?
Adela sa na ňu pozrela a odpovedala:
-Stačí, keď si zotriete púder z tváre, moja milá !

                         ♠     ♠     ♠

Profesora V.V.Štecha navštívila raz mladá maliarka. Ukázala mu svoje najnovšie obrazy a hrdo vyhlásila :
-Maľujem svoje obrazy tak, ako ich vidím . Ráčte sa na ne pozrieť, majstre !
Štech  si obrazy prezrel a s úsmevom poznamenal :
– Buďte rada, milá kolegynka, že pri svojej práci nevidíte tak, ako maľujete !

                         ♠     ♠     ♠

Po premiére Shawovej  hry „Pygmalion“ vyvolalo nadšené obecenstvo autora pred oponu. Keď sa slávny dramatik ukláňal a ďakoval, ozval sa z balkóna hlas:
-Veď tá hra nestojí za nič, je to obyčajná hlúposť !
Shaw sa obzrel v smere kritického hlasu a pokojne odvetil:
-Celkom s vami súhlasím, milý priateľ, čo však je hlas nás dvoch proti všetkým ?!

                         ♠     ♠     ♠

Slovenský spisovateľ  Václav Šúplata  odpovedal raz na otázky istej novinárky . Jedna z otázok znela :
-Keby vás poverili, aby ste vymysleli kostým hradnej stráže pred prezidentským palácom, aký štýl uniformy by ste volili ?
-V súčasnosti by som rozhodne zvolil šašovský kostým . Stráž by predsa mala reprezentovať toho, komu slúži !

                         ♠     ♠     ♠

Výtvarný odbor Umeleckej besedy vystavoval obrazy. Na záverečnej schôdzke sa zisťovalo, čo kto predal. Bolo toho málo. Niekoľko maliarov predalo po jednom, niektorí po dvoch, jediný Vojtech Sedláček predal tri. Keď sa to dopočul, chytil sa za hlavu:
-To som ani nevedel, že so taký gýčiar !

                         ♠     ♠     ♠

Ku G. B. Shawovi  prišiel raz začínajúci autor, ktorý hneď po pozdrave vytiahol z aktovky rukopis románu a začal z neho čítať . Vtom Shaw otvoril okno :
-Prečo otvárate okno, majstre ? – pýta sa hosť .
-Och, to si nevšímajte, ja som si už v mladosti zvykol spať pri otvorenom okne …

                         ♠     ♠     ♠

Básnik Ladislav Stehlík mal okrem poézie rád aj obrazy. Vyžaduje však naprostú vernosť podania. Obraz sa musí aj v detailoch zhodovať s predlohou. Veľmi zazlieva maliarom, že si všetko príliš zjednodušujú. nedávno sa pristavil pri obraze dediny a hneď kritizoval:
-Zabudnúť nakresliť strechu nad nejakou šopou, to je možné ospravedlniť, vynechať však chalupu predsedu miestneho národného výboru, to sa nerobí, to sa ospravedlniť nedá !

                         ♠     ♠     ♠

Pred slávnou bitkou pri Viedni v roku 1663 poslal  Sobieskemu  veľký vezír za hrsť korenia s odkazom,  že tureckého vojska je toľko, ako tých zrniek korenia, a že kráľ urobí chybu, keď sa chce s nimi biť a má pritom iba malú hŕstku rytierov. Sobieski poslal vezírovi za hrsť korenia s odkazom
-Zrnká korenia môže síce vezír porátať, ale nech si skúsi do každého zahryznúť !

                         ♠     ♠     ♠

Mladá filmová hviezda sa rada ukazovala na verejnosti v prítomnosti slávnych ľudí. Raz ju predstavili J. P. Sartrovi. Herečka sa ho opýtala:
-A vy ste skutočne ten slávny Sartre ?
-Iste, slečna, prečo sa pýtate ?
-Viete, majstre, minulý týždeň ma zoznámili s Baudelairom a dnes som zistila, že to nebol on !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw prijal pozvanie na výstavu hodín v Londýne. Keď si obzrel všetky exponáty, jeden z usporiadateľov sa ho spýtal, čo si myslí o výstave:
-Nezdá sa mi, – odpovedal Shaw, – že by hodinárstvo urobilo nejaký pokrok. Hodiny nejdú o nič rýchlejšie než vtedy, keď som bol mladý …

                         ♠     ♠     ♠

Georg Bernard Shaw raz počúval rozhovor o nedokonalosti ľudského organizmu.
-Netreba sa čudovať, – povedal nakoniec veľký dramatik, – keď Boh stvoril svet a v ňom človeka, veda bola ešte na veľmi nízkej úrovni !

                         ♠     ♠     ♠

Známeho anglického herca Petra Sellersa stretla istá dáma práve v okamžiku, keď si zapaľoval cigaretu.
-Aký je to zlý a škodlivý zvyk, – upozorňovala dáme, – viete, že tlačová kampaň proti fajčeniu vykazuje už pozoruhodné výsledky ?
-Samozrejme viem ! – odpovedal Sellers, – poznám celý rad ľudí, ktorí prestali čítať noviny !

                         ♠     ♠     ♠

Národný umelec Eugen Suchoň bol za mladi vášnivý futbalista. Raz cestoval vlakom a tam ho spoznal istý Pezinčan. Ten sa nahol k svojmu susedovi a pošepol mu:
-Viete, kto je ten človek oproti ? To je Eugen Suchoň !
-Ten hudobný skladateľ? – opýtal sa sused.
-Či je skladateľ, to neviem, ale kedysi chytal za Pezinok. To vám bol brankár !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw rád hrával golf. Sprevádzal ho jeho priateľ Frank Harrison, ktorý spisoval Shawov životopis. Ten ho raz vyzval, aby mu spisovateľ vysvetlil princíp golfovej hry. Shaw odpovedal:
-To máte tak, Harrison. Guľa o priemere štyroch centimetrov sa položí na guľu o priemere zhruba trinásť tisíc kilometrov. podmienka správnej hry je tá, že palicou musíte trafiť tú malú guľu bez toho, že by bola zasiahnutá tá veľká !

                         ♠     ♠     ♠

Herečka Oľga Scheinpflugová  dostávala od svojich ctiteľov veľa listov, ktoré sa končievali prosbou:
-Rada by som vás poznala osobne, rada by som si s vami chvíľu pohovorila.
Veľa práce a nedostatok času nútili však našu umelkyňu, aby stručne odpovedala:
-Veľmi rada sa s vami stretnem, keď ma niekedy uvidíte na ulici samotnú, pridajte sa ku mne a pohovoríme si.
Jedna bystrá ctiteľka jej obratom poslala list v ktorom jej napísala:
-Milá pani Oľga ! Veď vy ma chcete oklamať. Dobre viete, že vás samotnú a ulici nie je možné nikdy stretnúť !

                         ♠     ♠     ♠

Istá továreň na chemické výrobky požiadala G.B.Shawa, aby mohli novú pastu na topánky pomenovať Shawovou pastou.
-Bola by to pre vás, majstre, veľmi účinná propagácia, – písal Shawovi v liste riaditeľ, – milióny ľudí, ktorí si denne čistia topánky, by si spomenuli a Vás !“
Shaw na návrh odpovedal:
-A akým spôsobom chcete moje meno propagovať medzi ľuďmi, ktorí chodia celý deň bosí ?

                         ♠     ♠     ♠

Domorodcom z okolia Lambaréne najviac imponovala narkóza. Veľa o nej medzi sebou rozprávali a tak mal profesor  Schweitzer  nejednu poznámku o tejto téme . Raz sa mu dostal do rúk list dvoch černošských dievčat, ktoré si dopisovali s istou európskou nedeľnou školou.
-Od chvíle, čo je tu doktor, – bolo v liste, – dožívame sa obdivuhodných vecí.On chorých najprv usmrtí, vylieči ich a potom každého znova prebúdza k životu!

                         ♠     ♠     ♠

Posledný pražský bohém Franta Sauer  prisadol si raz v reštaurácii k jednej dáme, ktorá popíjala kávu . Keď dáma zistila, že má dočinenia s človekom od pera, požiadala Sauera, aby jej niečo a pamiatku napísal . jemu sa však nechcelo a tak sa mu prihovorila :
-Dobre, majstre, napíšte to a tento papier, ja si to prečítam, až odídete .
Takto povzbudený Sauer skutočne napísal niekoľko slov, papier zakryl a o chvíľu odišiel Intelektuálska panička sa vrhla na papier a čítala :
-Milá pani, mal som dva guláše a päť pív . Buďte taká láskavá a vyrovnajte účet !
Ani sa nepodpísal .

                         ♠     ♠     ♠

George Bernard Shaw raz prezeral knihy v antikvariáte a našiel tam zväzok svojich hier, ktorý kedysi venoval svojmu známemu . Venovanie znelo :
-V úcte a priateľstve G. B. S.
Shaw knihu kúpil a pod pôvodné venovanie napísal :
-V obnovenej úcte a priateľstve G. B. S. a poslal ju jej bývalému majiteľovi .

                         ♠     ♠     ♠

G. B. Shawa sa opýtali, kto je to pesimista . Shaw odpovedal :
-Pesimista je človek, ktorý sa necíti dobre, keď sa cíti dobre, pretože sa obáva, že sa bude cítiť horšie, keď sa bude cítiť lepšie .

                         ♠     ♠     ♠

Oficiálnu Ameriku nemal Shaw  nikdy rád . Kde mohol, tam to dával veľmi ostro najavo. Keď ho raz pozvali do Spojených štátov, odpovedal :
-Stopercentný Američan je deväťdesiatdeväť percentný hlupák a pokiaľ ide o Sochu slobody, nechcem ju vidieť . Som síce majstrom satirickej irónie, ale môj cit pre iróniu nejde až tak ďaleko !

                         ♠     ♠     ♠

Za populárnym Félixom Slováčkom  prišla istá jeho obdivovateľka s prosbou, či by jej syna naučil hrať na nejakom fúkacom nástroji.
-Veľa času síce nemám, – povedal Felix, – ale ak má nadanie, rád sa mu venujem .
-Pravdaže má nadanie ! Nedávno zo vzdialenosti piatich metrov sfúkol sviečku ! – vyhlásila hrdo matka talentovanej ratolesti .

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw šiel k lekárovi, aby ho dôkladne vyšetril . Lekár mu hovorí :
-Nie je dobre, máte veľmi pomalý pulz !
-To nič, pán doktor, – povedal Shaw, – mne to nevadí, ja mám času dosť !

                         ♠     ♠     ♠

Známy maliar, karikaturista, tvorca Ferdu Mravenca Ondřej  Sekora  mal raz prednášku v Českých Budějoviciach o práci karikaturistu . prednášal a pritom kreslil na tabuľu :
-Tak, tu je hus … pekne ju vymaľujeme … krídla, hlavu a tu pekný chvostík . A aby bola celá, doplníme malý detail …, – a urobil jej pod chvostíkom výraznú bodku. – Vidíte, a tento detail celú karikatúru oživuje. Keby tam ten detail nebol …
Vtom mu skočil jeden z poslucháčov do reči :
-Výborne ! Od dnes budem užívať iba výraz : detail . Hovoríme tomu kadejako, ale detail,  to znie oveľa inteligentnejšie !

                         ♠     ♠     ♠

Do jednej zo svojich básnických zbierok zaradil Jonathan Swift epigram na akéhosi čatára Betswortha a poslal toto dielo dotyčnému čatárovi, pri príležitosti akejsi oslavy. Betsworth začal čítať verše pred spoločnosťou nahlas. Keď prečítal riadky, vzťahujúce sa na neho, rozzúril sa :
-Týmto nožom odrežem tomu ohováračovi uši !
A rozbehol sa k Swiftovi .
-Pane, som čatár Betsworth, – kričal namiesto pozdravu .
-Z ktorého pluku, povedzte, prosím ? – odpovedal Swift pokojne .
-Vy ma veľmi dobre poznáte ! – kričal Betsworth, – prišiel som, aby som zistil, či ste naozaj napísali tieto verše !
-Pán môj, – odpovedal Swift, – v mladosti som poznal jedného chýrneho advokáta a ten poznal moje sklony k satire . Ten mi poradil : „Ak sa budete musieť v živote vysmiať hlupákovi alebo zbabelcovi, tak sa k tomu nikdy nepriznajte . Riadiac sa touto zásadou, som nútený vám povedať, že autorom týchto veršov nie som !

                         ♠     ♠     ♠

Francúzska spisovateľka Françoise Saganovú  často spovedali zvedaví novinári či reportéri . Pri týchto príležitostiach prekvapovala svojim filozofickými sentenciami .
-Viete, vážený, čo nemôžem pochopiť ? – povedala raz istému americkému novinárovi, – ako je možné, že veľa žien sa vydáva za mužov, ktorí už boli predtým ženatí, zatiaľ čo by radšej chodili nahé, než by si obliekli šaty, ktoré už niekto nosil a nakoniec odložil ?

                         ♠     ♠     ♠

Tenorista Leo Slezak chcel  raz navštíviť svojho priateľa, ktorý bol psychiatrom. Keďže ho nenašiel doma, zašiel za ním do ordinácie . Priatelia sa zahovorili, až si náhle lekár spomenul na čakajúcich pacientov . keď jeho priateľ – spevák odchádzal, lekár ho pri dverách požiadal, aby sa správal tak, ako keby práve absolvoval prehliadku .
Tenorista si až uprostred čakárne spomenul na lekárovu  prosbu, pootvoril ich a nahlas, aby to všetci pacienti počuli, sa starostlivo spýtal :
-Pán doktor, nabudúce mám so sebou priniesť aj ľavé ucho ?

                         ♠     ♠     ♠

V New Yorku sa raz stretli dvaja slávni hudobníci – skladatelia George Gerschwin a Igor Stravinskij .
-Milý majstre, povedal tvorca rapsódie v modrom tvorcovi Vtáka Ohniváka, –  nechceli by ste mi dať niekoľko lekcií kompozície ?
Stravinskij sa na chvíľu zamyslel a odpovedal otázkou :
-Drahý pán Gerschwin, koľko vy zarábate mesačne ?
-Asi tristotisíc dolárov, – priznal sa Gerschwin .
Stravinskij na to poznamenal :
-Nechceli by ste v tom prípade udeliť niekoľko lekcií vy mne ?

                         ♠     ♠     ♠

Raz  Bernard Shaw  sedel v reštaurácii a dlho čakal, kým ho obslúžia . Napokon čašník prišiel a opýtal sa ho :
-Čo vám prinesiem, pán Shaw ? Raňajky alebo obed ?
-Večeru, – odpovedal Shaw .

                         ♠     ♠     ♠

Zámeho amerického spevák Franka Sinatru sa francúzsky colník na letisku úctivo spýtal, čo má na preclenie. Po dlhej ceste ustatý a rozospatý Sinatra  však zaregistroval iba:
-Koňak, whisky ?
-Ďakujem, ste veľmi pozorný, ale predpoludním alkoholické nápoje zásadne nepijem !

                         ♠     ♠     ♠

Veľký anglický spisovateľ Bernard Shaw raz stretol veľmi tučného človeka. Ten si chudorľavého Shawa zbožne prezrel a povedal :
-Vyzeráte tak, ako by v Anglicku panoval hladomor…
-A keď sa tak pozerám na vás, usudzujem, že ten hladomor ste zapríčinili vy ! – odvetil Shaw.

                         ♠     ♠     ♠

Známy český maliar Václav Špála mal svojho času výstavu v pražskom Mánesi. Výstava bola úspešná a noviny o veľmi chválili. Kritika oceňovala jeho osobný štýl a charakteristiku. Jeden kritik konštatoval:
-Ak je modrá farba farbou vernosti, potom je Václav Špála maliarom najvernejším !

                         ♠     ♠     ♠

Pri vyplňovaní daňového priznania napísal G. B.Shaw do rubriky „Kto sa delí s vami o zisk z vašich diel!, túto poznámku :
-Ministerstvo financií .

                         ♠     ♠     ♠

Šaľjapin ako murársky robotník pracoval na chodbe veľkej opery v Moskve a spieval tú istú áriu, ktorú v divadle práve spieval hlavný predstaviteľ opery. Riaditeľ, ktorý, práve tadiaľ prechádzal, skríkol na Šaljapina:
-Čo tu robíte a čo tu spievate ?
-Čistím chodbu, majster mi to nariadil.
Riaditeľ sa však ešte ostrejšie spýtal:
-Človeče, chcem vedieť, čo to spievate a ako ste sa to naučili. Kto vlastne ste a ako ste sa sem, do divadla dostali ?!
Tento rozhovor bol začiatkom Šaljapinovej svetovej slávy.

                         ♠     ♠     ♠

V roku 1952 očakávalo švédske hlavné mesto lekára, filozofa, spisovateľa a ľudomila Alberta Schweitzera, ktorému udelili Nobelovu cenu. Stanica bola nádherne vyzdobená, červený koberec až k vagónu prvej triedy, kde zastal presne vlak. Len profesora Schweitzera nikde nebolo. Stockholmský primátor bol z toho celý nervózny a po peróne pobehovali  zvedaví čakajúci. Až po dlhšej chvíli zazreli očakávaného, ako vystupuje z vagóna tretej triedy.
-Pretože lacnejšia trieda je treťou triedou ? – opýtal sa udivený primátor.
-Pretože lacnejšia trieda u vás ani nejestvuje ! – vysvetľoval skromne Schweitzer.

                         ♠     ♠     ♠

Mladý lekár priniesol Camillovi Saint-Saensovi   svoju skladbu na posúdenie . Skladateľ neuznával ľudí, ktorí chceli komponovať popri inej práci . Saint – Saens naoko ľahostajne poznamenal :
-Nevedel som, že skladáte .
-Robím to len preto, – povedal lekár, – aby som nejakým spôsobom zabil čas !
Saint – Saens sa začudoval :
-To už vám nezostali nijakí pacienti ?

                         ♠     ♠     ♠

Vo Viedni hrali jednu z hier G. B. Shawa. Po niekoľkých dňoch si vedenie divadla všimlo, že veľa divákov odchádza z divadla niekoľko minút pred skončením prvého dejstva. Keďže to narúšalo pokoj obecenstva, zisťovala sa príčina. Na vine bolo Metro, ktorého posledný vlak odchádzal v tom
čase. Tí, ktorí nebývali v centre mesta, by boli museli ísť domov pešo. Riaditeľstvo napísalo túto skutočnosť Shawovi a spytovalo sa, čo by sa dalo zmeniť, aby diváci videli celú hru do konca.
Shaw obratom odpovedal:
-Zmeňte cestovný poriadok metra !

                         ♠     ♠     ♠

Pri predstavení Richarda III., keď herec Sullivan vykríkol: „Koňa ! Kráľovstvo za koňa“ !
Z hľadiska sa ozvalo:
-A somár by nestačil ?
-Pravdaže by stačil ! – odvetil Sullivan. – Príďte ihneď na javisko !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  bol raz na koncerte vo „vyšších kruhoch“, kde sa pokúšala o spev jedna z príslušníčok tejto kasty . Na klavíri ju sprevádzal mladý muž, ktorý hral ešte horšie. Shawovi sa prihovoril sused a spytoval sa, či nevie, ako sa tá pieseň volá . Shaw odpovedal:
-Myslíte pieseň, ktorú spieva dáma, alebo tá, ktorú hrá ten mladík, čo ju doprevádza ?

                         ♠     ♠     ♠

-Čo sa to s vami robí, Tatiana ? – spýtal sa nespokojne režisér Kalatozov mladej začínajúcej herečky Tatiany Samojlovovej,  ktorá sa akosi neprirodzene prechádzala cez prestávku filmu „Žeriavy tiahnu“. Tatiane, ktorá už túto poznámku počula z piatich miest, bolo celkom do plaču.
-Neviem, vážený Michail Konstantinovič, čo sa vám na mne nepáči ?
-Ale, veď vy ste celkom iná, chôdzu ste si zmenili oproti včerajšku, kedy ste boli pružná a veselá…
Tatiana sa bolestne usmiala a vysvetlila:
-To by mohlo byť, dnes mi ktosi poradil, že si mám dať do každej topánky po kopejke pre šťastie – a ukrutne ma to tlačí !
Vysypala si drobné z topánok a hneď sa jej vrátila dobrá nálada a pružný krok.

                         ♠     ♠     ♠

Pästiarske zápasy v starogréckych olympijských hrách boli často veľmi tvrdé, ba až surové. Vtedy ešte neexistovali rukavice a pästiari odchádzali z ringu s rozbitými nosami, dokaličenou čeľusťou a niekedy skoro slepí.
Hľa, čo sa v tejto súvislosti hovorí o pästiarovi Stratofónovi v jednom starom epigrame:
-Keď sa Odyseus po dvadsaťročnom odlúčení vrátil domov, nespoznal ho nikto, iba jeho verný pes Argus. Ale teba, Stratofón, po štvorhodinovom boji nepozná nikto nielen v meste, ale ani vlastný pes. A keď sa pozrieš do zrkadla, i sám odprisaháš, že nie si Stratofón !

                         ♠     ♠     ♠

Známa švédska herečka Sondergoesová  bola napriek svojim rokom veľmi pôvabná. Snáď preto sa je novinári často pýtali, koľko má rokov. Ona si však niekoľko rokov vždy ubrala. Tak sa stalo, že na jednom bankete musela na túto otázku odpovedať. Než stačila vysloviť nový údaj, nahla s ak nej jej dospelá dcéra a upozornila ju:
-Mamička, ozaj nemusíš udávať svoj skutočný vek, nezabudni však, že musíš nechať medzi nami dvomi rozdiel aspoň deväť mesiacov !

                         ♠     ♠     ♠

Pri jednom posedení sa hovorilo o psoch a ktosi sa spýtal prítomného Frantu Sauera:
-Franto, máš rád psov ?
Franta Sauer odpovedal:
-Mám, ale radšej mám bravčovinu !

                         ♠     ♠     ♠

Americký spisovateľ Wiliam Saroyan, pôvodom Armén, bol často spovedaný reportérmi:
-Ako si ceníte sám seba ako spisovateľa ?
-Ja, seba ? – Saroyan zvážnel. – Poviem vám úprimne, že som bol v dvanástich rokoch lepším spisovateľom než dnes, keď mám päťdesiat. Bol som preplnený skvelými nápadmi, iba som nevedel ako ich dať na papier. Teraz to viem, ale nemám už také skvelé nápady !

                         ♠     ♠     ♠

Slávny spevák Fjodor Šaľjapin  navštívil svojho času Spojené štáty a keď  sa dostal do New Yorku, ohúril ho obrovský pouličný ruch a mrakodrapy .
-Spomínam si na Taliansko, – dumal v duchu Fjodor, – kde možno pod každým oknom tamojších domov zaspievať svojej milej serenádu. Ale ako ju zaspievať tu, kde mi milá býva na dvadsiatom poschodí a všade okolo vrčia autá a húkajú klaksóny !

                         ♠     ♠     ♠

Náš známy divadelný a filmový herec Zdeněk Štěpánek býval dlhé roky v tom istom dome s profesorom vnútorného lekárstva MUDr. Jozefom Pelnářom. Raz v zime v podvečer, keď bolo na ceste klzko, šmykol sa Štěpánek a poranil si hlavu. Horko ťažko sa dostal domov a zazvonil v byte profesora Pelnářa. Ten sa začudoval, keď zranený zastenal:
-Pozri sa Jozef, čo sa mi stalo, urob s tým niečo…
Pelnář vtiahol Štěpánka do bytu a ochotne mu ranu vyčistil a hlavu obviazal. Potom povedal:
-Ranu treba zašiť a to mne neprislúcha. Musíš ísť na chirurgiu !
Lekár, ktorý na chirurgickej klinike Štěpánka ošetroval, sa zvedavo opýtal:
-Majstre, kto vám to spravil ? – myslel samozrejme poranenie.
-Pelnář, – odpovedal lakonicky Štěpánek a mal na mysli obviazanie hlavy.
Na druhý deň sa po celej nemocnici a neskôr po celej Prahe hovorilo, že náš popredný herec a popredný lekár sa doma nepekne pobili.

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw   sa nechal odfotografovať Dr. Sternbergovi, dvornému bruselskému fotografovi . Účet na dvesto libier zaplatil dvadsiatim desaťlibrovými šekmi . Fotograf sa tomu veľmi začudoval a tak mu to Shaw rukolapne vysvetlil :
-Na tomto obchode zarobíme obaja . Dnes sa platí za môj autogram dvadsaťpäť libier. Na každom šeku teda zarobíte vy po pätnástich librách. Ľudia, ktorí ich od vás odkúpia, uložia si ich do zbierky a určite si ich nenechajú preplatiť v banke, a tak na tom zarobím aj ja !

                         ♠     ♠     ♠

Významná londýnska dáma pozvala raz Bernarda Shawa na domáci koncert svojho protežanta, mladého huslistu . Bola to spoločenská udalosť, na koncerte sa zúčastnilo veľa hostí z najvyšších aristokratických kruhov . Keď sa koncert skončil, opýtala sa hostiteľka Shawa, ako sa mu páčila „umelcova“ hra . Shaw odpovedal :
-Ten váš umelec hrá ako Paderewski !
Po chvíľke mlčania sa ktosi odvážil poznamenať :
-Ale predsa Paderewski  nebol huslista !
-Veď práve preto … – dodal Shaw .

                         ♠     ♠     ♠

Raz stretol Fraňo Šrámek  duchovného otca Jindřicha, ktorý sa ho pýtal na zdravie .
-Je to dobré, otče, – povzdychol si básnik . – Telo, svet a diabla premáham … a žiaľ darí sa mi to …

                         ♠     ♠     ♠

Slávny anglický satirik Jonathan Swift bol svojho času dedinským farárom . Raz mal v kostole kázeň o domýšľavosti :
-Ľudia sú domýšľaví na bohatstvo, krásu a rozum .
Keď došiel až k tomuto druhu domýšľavosti, skrátil svoju kázeň a iba dodal :
-Pretože v tejto kresťanskej obci nie je nik, kto by si v tomto smere mohol o sebe domýšľať, je zbytočné, aby som ďalej hovoril a preto svoju kázeň končím !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard   Shaw  sa raz vyslovil o odzbrojovacej konferencii takto :
-Verím, že sa národy šťastlivo dohodnú o tom, ako urobiť budúcu vojnu čo najlacnejšiu . Verím, že i pre nás bude v budúcnosti veľkým zadosťučinením, keď budeme vedieť, že sme zabíjaní nie šestnásť ale desať palcovými granátmi !

                         ♠     ♠     ♠

Mnohé výroky z úst alebo pera George  Sandovej  prežili svoju autorku a dodnes zaujmú čitateľov . V jednej spoločnosti, kde bola prudká debata o takzvanej nadradenosti mužov nad ženami, si prítomná George Sandová povzdychla :
-Napriek všetkému najväčšou prednosťou mnohých mužov je ich vlastná žena !

                         ♠     ♠     ♠

Na otázku, čo je najdôležitejšie k dosiahnutiu životného úspechu, či inteligencia, práca, alebo peniaze, odpovedal Bernard Shaw :
-Predstavte si, že idete na trojkolke . Povedzte, ktoré z troch kolies je pre bezpečnú jazdu najdôležitejšie ?

                         ♠     ♠     ♠

Keď zomrel známy nemecký dramatik Karl Sternheim , vyhlásený svojou ješitnosťou a namyslenosťou, jeden z jeho kolegov zlomyseľne  navrhol, aby mu na hrob dali tento nápis :
-Tu leží Karl Sternheim . Je to jediné miesto, po ktorom nikdy netúžil !

                         ♠     ♠     ♠

Taliansky operný skladateľ Gasparo Spontini  nosil pri každej príležitosti všetky svoje rady a vyznamenania . Raz sa ho ktosi spýtal. načo ich nosí so sebou, veď napríklad Mozart je veľkým umelcom a žiadne vyznamenania do spoločnosti nenosí. Spontini sa neurazil a povedal :
-Milý môj priateľ, Mozart to predsa vôbec nepotrebuje !

                         ♠     ♠     ♠

Franta  Sauer sa stretol s Emanom Trojanom a od radosti s atak rozveselili, že ich strážca poriedku upozornil pre nočné rušenie pokoja. Vyhrážal sa, že ich zatvorí až budú čierni . Dobre naladený Sauer k tomu s úsmevom poznamenal :
-Len nás zavrite, pán komisár, my nutne potrebujeme osobné dojmy z basy, lebo my občas píšeme aj do novín !

                         ♠     ♠     ♠

Shawov  nakladateľ streto raz slávneho spisovateľa v parku pri vážnom zamyslení .
-Dal by som sto dolárov za to, aby som sa dozvedel čo v tomto okamžiku myslíte, majstre !
-Veľmi by ste prerobili, – odvetí  Shaw, – to, na čo teraz myslím, to nemá cenu ani jedného dolára !      Keď nakladateľ aj naďalej naliehal, tak mu Shaw s vážnou tvárou prezradil :
-Práve som myslel na vás !

                         ♠     ♠     ♠

Kráľ piesní, ako nazývali Franza Schuberta, bol kráľom mimoriadne chudobným. Často nemal peniaze ani len na notový papier. Jeden jeho známy, maliar Moritz von Schwind, mu raz niekoľko hodín kreslil čiary na obyčajný papier . keď sa ho neskôr spýtali, ktorú zo svojich kresieb pokladá za najvýznamnejšiu, bez rozmýšľania odvetil :
-Notový papier, ktorý som kedysi linajkoval pre Schuberta …

                         ♠     ♠     ♠

Slávny komik Sheridan  ochorel. Príčinou boli časté lumpačky a nadmerné požívanie alkoholu . Lekár ho upozornil, že ak si chce predĺžiť život, musí prestať požívať alkoholické nápoje . Po troch dňoch ho navštívil, lebo bol zvedavý, ako pacient dodržuje jeho príkaz .
-No, dodržali ste môj príkaz ? – spytuje sa .
-Dodržal, skúsil som, – odpovedá komik, – také dlhé tri dni v živote som doteraz nemal !

                         ♠     ♠     ♠

Na jednom večierku, kde sa preberali všetky možné a nemožné ľudské vynálezy, ozval sa Bernard  Shaw :
-Teraz, keď sme sa naučili lietať vo vzduchu ako vtáci a vo vode plávať ako ryby, chýba nám už len jedno: aby sme sa naučili žiť na Zemi ako ľudia !

                         ♠     ♠     ♠

Raz sa spýtali Wiliama Shakespeara, čo hovorí na to, že sa o ňom rozpráva, že nejestvuje. Shakespeare sa začervenal:
-Moji drahí, toľko ľudí jestvovalo a nikto ich nepozná, tak sa môže nájsť jeden, ktorého všetci poznajú, hoci nejestvuje !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw spomína:
-Jedného dňa, keď som mal asi tak dvanásť rokov, som ochorel. Rodičia boli tej mienky, že je to slepé črevo, lekár tvrdil, že je to katar. V skutočnosti to však bola neurobená úloha zo zemepisu !

                         ♠     ♠     ♠

Profesorovi  Sauerbruchovi  sa raz posťažovala sestrička z operačnej sály :
-Pán profesor, odmietam pracovať s vaším asistentom . práve ma v operačke pobozkal !
Roztržitý profesor sa hneď ospravedlnil :
-Musíte prepáčiť, je mi to veľmi ľúto, ale pri najlepšej vôli na všetko sám nestačím !

                         ♠     ♠     ♠

Svetoznámy americký dirigent Leopold Stokowski si mal údajne svojho času brať za manželku známu filmovú hviezdu Gretu Garbo. Noviny celú záležitosť náležite nafúkli. Raz písali, že sobáš slávnej dvojice je otázkou iba niekoľkých dní, inokedy zasa písali, že tí dvaja sa vôbec nepoznajú. istý filmový producent poslal Stokowskému takýto telegram:
-Či už je to pravda, alebo nie, blahoželám !

                         ♠     ♠     ♠

Americký spevák a herec Frank Sinatra  sa veľmi rozčúlil, keď sa jeho priatelia zmienili o blížiacej sa inflácii dolára.
-Akáže blížiaca sa ? Inflácia je predsa už tu ! Ľudia, ktorí doteraz odo mňa chceli sto dolárov, dnes už žiadajú päťsto !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw  obedoval v elegantnej reštaurácii . Bol otrávený, lebo orchester hral mizerne . Kývol na hlavného :
-Možno požiadať orchester, aby hral na želanie ?
-Pravdaže .
-Poproste ich, aby za ten čas, kým obedujem, hrali domino !

                         ♠     ♠     ♠

Básnik Ladislav Stehlík rád putoval po južných Čechách a pritom rád kreslil. Mal veľa obdivovateľov okolo seba, hlavne z radov mládeže, od ktorej sa za chvíľu dozvedel všetky novinky z celej dediny. Chlapci však za svoje služby žiadali vysvetliť, ako sa taká pekná kresba robí.
-To nič nie je, – vysvetľoval básnik, – musíte každú čiaru dať tam, kam patrí a je to hotové !

                         ♠     ♠     ♠

Istá anglická lady poriadala každý týždeň čaj o piatej . niekoľko ráz pozývala do tejto spoločnosti aj Bernarda Shawa,  ale on sa z toho vždy akosi vykrútil . Lady však bola vytrvalá a raz mu poslala takúto originálnu pozvánku :
-Lady X bude vo štvrtok medzi piatou a siedmou hodinou stále doma.
Shaw obratom odpovedal :
-Bernard Shaw tiež !

                         ♠     ♠     ♠

Známy americký dirigent poľského pôvodu Leopold Stokowski  daroval raz stolárovi, ktorý mu opravoval nábytok, lístok na koncert. Keď mu po čase stolár poslal účet, bola tam ešte jedna položka:
-Za tri nadčasové večerné hodiny na koncerte – dva doláre tridsať centov.

                         ♠     ♠     ♠

Bernarda Shawa často pozývali priatelia na slávnostné obedy. Všetci sa čudoali, že pri stole slávny spisovateľ mlčal. Keď sa ho na to spýtali, vysvetlil :
-Nemám rád diskusie pri jedle . Víťazí v nich obyčajne ten, čo má najmenšiu chuť do jedenia !

                         ♠     ♠     ♠

Taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli, ktorý objavil na Marse známe kanály, zoznámil sa pri istej príležitosti s veľmi známou herečkou. Keď sa navzájom predstavili, filmová hviezda povedala:
-Som veľmi šťastná, že som sa mohla zoznámiť s tak vzácnym človekom. Astronóm odpovedal:
-Potešenie je na mojej strane, madame, viem si predstaviť, aký dojem vyvolá medzi vedcami fakt, že sa mi podarilo uvidieť hviezdu prvej veľkosti tak zblízka !

                         ♠     ♠     ♠

Stephenson, vynálezca parnej lokomotívy, musel obhajovať svoj vynález v britskom parlamente. Trpezlivo odpovedal na nejaké otázky lordov.
-Dajme tomu, – prihlásil sa jeden z nedôverčivých, – že váš stroj pôjde po koľajniciach rýchlosťou desať míľ za hodinu a postaví sa mu do cesty krava. Nenastala tým nepríjemná situácia ?
-Celkom určite, – odvetil sucho Stephenson, – pre kravu !

                         ♠     ♠     ♠

Keď bol hudobný skladateľ Igor Stravinskij na svojej druhej návšteve v Prahe, povolali ho pražskí hudobníci na malú recepciu do Spoločenského domu. Na recepcii sa zúčastnil celý rad významných predstaviteľov českého hudobného sveta.Hovorilo sa dlho a veľa o hudbe. Stravinskij zaviedol reč na svoju obľúbenú tému v odbore harmónie. Hovoril o vývoji sext akordu od stredoveku po prítomnosť, ktorý platil neúprosne zo starých čias a viedol k vypestovaniu vkusu. Ktorýsi z pražských hudobníkov oponoval:
-Ale, majstre, kde by potom bola sloboda tvorenia, keby sme sa vracali k takým prísnym kódexom stredoveku ?
Stravinskij sa však nedal:
-To je ako keď idete autom. Chodíte si kde chcete, musíte však dodržiavať ustanovenie, ísť iba po svojej strane. Nemôžete chodiť kade sa vám zapáči!

                         ♠     ♠     ♠

Manželka lorda z Malburough bola na návšteve v Írsku. V spoločnosti, kde bol prítomný aj Jonathan Swift  povedala:
-Aký krásny je v Írsku vzduch !
Swift sa zamračil a upozornil ju:
-Prosím, nehovorte tak nahlas, mohli by to počuť Angličania a okamžite by nám vyrubili novú daň, daň na vzduch !

                         ♠     ♠     ♠

V lete roku 1931 navštívil Bernard Shaw Sovietsky zväz. Moskovskí spisovatelia usporiadali na jeho počesť slávnostný obed, kde Shaw okrem iného povedal:
-Konečne som dosiahol svoj životný cieľ. Viac ako päť desaťročí som mal do činenia so spisovateľmi a nakladateľmi, či vydavateľmi. Vždy som sa stretol iba so spisovateľmi, ktorých vykorisťovali vydavatelia a s nakladateľmi, ktorí bohatli z práce spisovateľov. Konečne vidím aj spisovateľov, ktorí vykorisťujú nakladateľstvá a vydavateľov, ktorí nariekajú, že z nich spisovatelia zdierajú kožu. Pre túto chvíľu sa skutočne oplatilo žiť !

                         ♠     ♠     ♠

Keď Bedřich Smetana  dokončil svoju operu Hubička, bol už takmer hluchý. Napriek tomu tvoril aj naďalej prekrásnu hudbu . Nevedel však správne odhadnúť silu svojho hlasu a preto sa mu stávalo, že na verejných miestach priam kričal . V tú dobu sa stretol s Eliškou Krásnohorskou,  autorkou libreta k opere Hubička a pred mnohými svedkami jej veľmi silným hlasom povedal :
-Hubička bola priam božská, moja drahá, veľmi vám za ňu ďakujem !
-Eliška Krásnohorská spomína na túto príhodu vo svojich pamätiach, že mala čo robiť,  aby unikla z dosahu mravne rozhorčených Pražanov !

                         ♠     ♠     ♠

Na otázku, ako posudzuje ženy, Frank Sinatra  odpovedal :
-Jestvujú dva druhy žien, ktorým sa treba vyhýbať . Jedny, ktoré vás milujú, druhé, ktoré vás nemilujú . Všetky ostatné sú pritom vynikajúce !

                         ♠     ♠     ♠

Anglického spisovateľa G. B. Shawa  pozval raz istý bohatý lord do svojej novopostavenej rezidencie . Medziiným zaviedol majiteľ Shawa aj do knižnice, kde sa chválil, ukazujúc na množstvo kníh :
-Majstre, toto sú moji najlepší priatelia !
-Shaw zobral niekoľko zväzkov do ruky a zistil, že ani jeden nie je dosiaľ rozrezaný . Potom poznamenal :
-Som veľmi rád, sir, že nepatríte k tým, čo režú do svojich priateľov !

                         ♠     ♠     ♠

-Ako sa pozeráte na starobu ? – tak znela otázka pre Bernarda  Shawa.
Spisovateľ na to odpovedal :
-Myslím si, že počet rokov u nikoho nehrá rolu s výnimkou starého vína !

                         ♠     ♠     ♠

Keď bol Jakub Seifert,  vynikajúci herec pražského národného divadla riaditeľom divadla Urania, priniesol mu istý vysoký úradník hru. bola zlá . Seifert jej odmietnutie zdôvodnil vysokopostavenému autorovi takto :
-Výprava vašej hry by si vyžadovala vysoké náklady, má mnoho scén, veľa krojovaných postáv a obávam sa, že hľadisko by zostalo prázdne . Bol by to hazard. A vy viete, že naše
zákony hazardné hry zakazujú …

                         ♠     ♠     ♠

K Bernardovi   Shawovi  prišiel raz mladý básnik, ktorý ho donútil, aby si vypočul jeho verše . Po chvíľke čítania ho Shaw zadumane prerušil :
-Ako ste sa, mladý človek, dostali na básnickú dráhu ?
-Chcel som sa pôvodne stať lekárom, nakoniec som medicínu opustil a rozhodol som sa prospieť ľuďom básnictvom .
Shaw vstal a dlho chodil po izbe s rukami vo vreckách, nakoniec sa ozval :
-Ak vám smiem poradiť, mali by ste básnictvo tiež zanechať ! Vykonali sta už dosť pre ľudstvo tým, že ste sa nestali lekárom !

                         ♠     ♠     ♠

Slávny ruský spevák Fjodor  Šaľjapin zastával názor, že v opere treba tak spievať ako sa hovorí .
-Istí umelci, – povedal raz nahnevane, – ktorí ma chcú napodobňovať, ma zrejme zle pochopili, –  a sarkasticky dodal :
-Nespievajú totiž tak ako keby hovorili, ale hovoria tak akoby spievali !

                         ♠     ♠     ♠

Frankovi  Sinatrovi  sa raz ktorýsi známy zveril so svojou nešťastnou láskou, pričom naznačil, že musí premáhať samovražedné úmysly .
-Môj milý, – odvetil Sinatra, – keď sa chce človek z nešťastnej lásky obesiť, ak len na krk inej ženy !

                         ♠     ♠     ♠

Dramatik Neil Simon raz prehlásil o herečke Goldie Hawnovej :
-Je zábavná, sexy, krásna, talentovaná, bystrá, srdečná a neustále veselá . Inak však na nej vôbec nič nie je !

                         ♠     ♠     ♠

Raz pri dirigovaní Predanej nevesty sa stalo, že Bedřich  Smetana  sa zamračil, lebo mu neskoro nastúpil zbor spevákov . Za tento hrubý nedostatok potrestal inšpicienta Čapka finančnou pokutou . Inšpicientovi sa z výšky trestu zatmelo pred očami a začal sa zúfalo ospravedlňovať .
-Ten trest musí byť, inak budeme mať z divadla holubník, – povedal majster, poklepal dirigentskou paličkou a opustil javisko . medzi dverami sa ešte obrátil a miernejšie povedal :
-Vy tú pokutu platiť nebudete . Keď to zapríčinil zbor, nech to zaplatí každý z pánov po desiatich grajciaroch . A kým odišiel, ešte tichšie dodal :
-Aby to nikoho nebolelo, zaplatím to za všetkých ja sám . Ale trest musí byť !

                         ♠     ♠     ♠

Športový komentátor Vin  Scully  povedal o bývalom bejzbalovom hráčovi najvyššej ligy Genovi Freesovi v chicagskom denníku Sun-Times :
-Raz po preflámovanej noci dorazil do hotela, zavolal na recepciu a požiadal, či by ho mohli zobudiť presne o siedmej ráno .
-Tak to ste už premeškali, – odpovedala recepčná .

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa novinári spýtali francúzskej spisovateľky Francoise  Saganovej  čo očakáva od života, krátko odvetila :
-Jedného manžela a dve deti.
Prešlo niekoľko rokov a novinári sa jej spýtali, či sa uskutočnili jej želania. Odpoveď bola zase veľmi krátka :
-Len dve deti.

                         ♠     ♠     ♠

Istý Američan chcel zaimponovať spoločnosti a vybral si práve Shawa, aby sa ho opýtal, kde je WC. Dramatik mu priateľsky poradil :
-Milý pane, choďte priamo, na konci chodby uvidíte dvere, na ktorých je nápis Gentlemani. Nedajte s tým však pomýliť a vstúpte !

                         ♠     ♠     ♠

Začínajúci mladý herec prosil Shawa aby mu dal odporúčanie divadla, kde hrajú Shawove hry. Shaw mu dal list tohto znenia:
-Vrelo odporúčam človeka, ktorý vám prinesie tento list. Hrá výborne Hamleta, Caesara, na flautu a biliard. Najlepšie to posledné.

                         ♠     ♠     ♠

Dramatika a spisovateľa Bernarda Shawa, ktorý sa dožil vysokého veku, sa raz opýtali, čomu vďačí za svoje železné zdravie. Odpovedal:
-V prvom rade zaň vďačím svojmu manželstvu. keď som sa totiž pred polstoročím oženil, dali sme si s manželkou sľub, že sa nikdy nebudeme hádať. Dohodli sme sa, že len čo nám bude hroziť, že by sa medzi nami mohla strhnúť zvada, vyjdem jednoducho do záhrady a tam sa poprechádzam dovtedy, kým vášne zase neutíchnu … Nuž a tak sa potom vlastne stalo, že som po celý život veľa na čerstvom vzduchu.

                         ♠     ♠     ♠

Pred londýnskym hotelom, v ktorom býval Shaw, predával kolportér noviny. Shaw bol jeho každodenným zákazníkom. Raz si spisovateľ zabudol peniaze. Kolportér mu podal noviny so slovami:
-Nič sa nestalo, počkám do zajtra.
-A čo keď umriem ? – ironicky ho skúšal Shaw.
-Veď by to až tak veľká škoda nebola, – prostoducho odpovedal predavač.

                         ♠     ♠     ♠

Istá matka veľmi obdivovala svojho syna a opýtala sa  Shawa:
-Majstre, čo poviete na môjho synčeka ? Je to úplný husľový virtuóz, však ?
-Podobá sa na môjho brata.
-Ale váš brat, pokiaľ ho poznám, vôbec nevie na husliach hrať.
-Práve preto !

                         ♠     ♠     ♠

Shaw veľmi nerád chodieval na návštevy. Spoločenská konverzácia sa mu protivila. Napriek tomu ho však ľudia nútili, aby ich navštívil.
-Mohli by ste k nám prísť zajtra na návštevu ? – pozvala ho raz istá pani.
-Žiaľ nemôžem, – ľutoval Shaw, – na zajtra som už pozvaný.
-A pozajtra ?
-Pozajtra zase mám pozvaných hostí ja.
-Hádam by sme sa teda mohli potešiť vašej návšteve v nedeľu o dva týždne ? – nedala sa odbiť pani.
-V nedeľu o dva týždne to, žiaľ, tiež nepôjde, lebo budem musieť ísť na pohreb !

                         ♠     ♠     ♠

-To nie je galantné od vás, keď tvrdíte, že ten vtip nie je odo mňa, – namieta dáma Shawovi.
-Oveľa horšie by bolo, – bránil sa  Shaw, – keby som tomu uveril. Predsa nie ste tak stará, ako ten vtip !

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa ženil anglický spisovateľ Wells, bol na jeho sobáši aj Bernard Shaw.
-Pozrite sa, – upozorňoval jeden z priateľov Shawa, – pán Wells ide na sobáš bez tradičného cylindra.
-To nič neznačí, – odpovedal Shaw. – Koľko mužov sa u nás žení aj bez hlavy !

                         ♠     ♠     ♠

Hovorilo sa, že Edgar Wallace vie písať iba vtedy, keď fajčí. Ironický  Shaw k tomu raz v spoločnosti poznamenal:
-Škoda, že toho Edgara nik nevie odnaučiť fajčiť !

                         ♠     ♠     ♠

Conan Doyle sa vo voľných chvíľach venoval špiritizmu a neskoršie sa stal jeho fanatickým stúpencom. Raz sa tvorca Sherlocka Holmesa stretol s Bernardom  Shawom  a zaumienil si, že využije túto príležitosť,  aby aj Shawa priviedol k špiritizmu. Začal teda rozprávať o svojich skúsenostiach so stolíkom:
-Keď vystriem dlane, hneď sa začína stolík kývať a ustupovať …
-Pravdaže, – povedal Shaw, – múdrejší vždy ustúpi .

                         ♠     ♠     ♠

V starobe bol Shaw čoraz chudší. Na oslavy svojich deväťdesiatych narodenín v divadle sa mu nechcelo prísť a tak zhromaždeným poslal lístok:
-Som už taký tenký, že moju neprítomnosť ani nezbadáte.

                         ♠     ♠     ♠

Grécky filozof  Sokrates rád každému poradil . Raz prišiel k nemu jeden z jeho bývalých žiakov a sťažoval sa na krutý osud :
-V krátkej dobe sa mi už druhá žena obesila na tej istej krásnej košatej jabloni, ktorú zasadil môj starý otec uprostred záhrady. Snáď sa v tom strome skrýva nejaký démon. A pretože sa chcem znova oženiť, myslím, že by bolo dobre jabloň vyrúbať, aby sa na ňu neobesila aj moja tretia manželka.
Sokrates mu odpovedal :
-Nenič tú krásnu jabloň, ktorá je pamätníkom tvojich otcov. Radšej daj dozrieť plodom. A keď dozrejú, prines mi aspoň jedno jadierko. Rád si taký strom vo svojej záhrade vypestujem .

                         ♠     ♠     ♠

Xantipa zase raz zahrnula muža zlostnými nadávkami a nakoniec mu vyliala na hlavu vedro vody.
-Nevravel som vám, – obrátil sa dobrák  Sokrates na svojich priateľov, – že po búrke prichádza dážď ?

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa slávneho autora gréckych tragédií Sofokla opýtali, prečo väčšina žien v jeho dielach je dobrá, zatiaľ čo v tragédiách Euripidových  je väčšina z nich, naopak, zlá, Sofokles bez dlhého rozmýšľania odpovedal:
-Euripides zobrazuje ženy také, aké sú, zatiaľ čo ja sa ich snažím zobrazovať také, akými by mali byť…

                         ♠     ♠     ♠

Aténsky historik Xenofont zaznamenal rozhovor Sokrata s jeho žiakom Antisthenom. Žiak sa pýtal majstra, ako môže žiť so svojou zlou a škriepnou ženou Xantipou. Sokrates odpovedal:
-Človek, ktorý sa chce naučiť jazdiť na koni, by mal začať s ohnivým žrebcom, pretože, ak ho skrotí, zvládne potom každého koňa. A rovnako je to do Xantipou. Keď dokážem žiť s ňou, tak sa už nemusím báť žiadneho človeka.

                         ♠     ♠     ♠

Na otázku, prečo sa ženám bozkávajú ruky, odpovedal známy taliansky filmový herec Alberto Sordi:
-Niekde sa predsa musí začať !

                         ♠     ♠     ♠

-Nechcel by som byť druhým manželom vdovy, – poznamenal ktosi v Shawovej prítomnosti.
-Mám tomu rozumieť tak,, že by ste radšej chceli byť jej prvým mužom ? – spýtal sa Shaw ironicky.

                         ♠     ♠     ♠

Známy anglický dramatik a satirik írskeho pôvodu George Bernard  Shaw  mal k ľuďom zvláštny vzťah a ľudia k nemu ešte podivnejší. Tento komplikovaný pomer Shaw kontra ľudstvo hádam najlepšie vyjadril iný anglický spisovateľ írskeho pôvodu Oscar Wilde, ktorý v epigrame napísal :
-Shaw nemá na svete jediného nepriateľa  – a žiadny z jeho priateľov ho nemá rád !

                         ♠     ♠     ♠

G. B. Shaw nemal rád advokátov a priam nenávidel ich chytráčenie a slovné žonglérstvo. Raz jednému novinárovi vysvetlil, prečo jeho závet bude čo najzrozumiteľnejší :
-Nebudú tam žiadne nejasnosti a advokáti tak prídu o peniaze, ktoré by získali z ťahaníc, ako správne vysvetliť moju poslednú vôľu .

                         ♠     ♠     ♠

Na otázku moderátorky na názor o ženách odpovedal Július Satinský:
-Ja rozdeľujem ženy do dvoch skupín : normálne, to sú také, ktoré majú všetko, čo žena má mať a invalidky, ktoré tiež majú všetko, čo žena má mať, ale mozog majú mužský.

                         ♠     ♠     ♠

Raz sa novinári spýtali anglického filmového komika Petra Sellersa , ako sa dostal k filmu.
-Vlastne podfukom, – priznal nezabudnuteľný predstaviteľ pojašeného komisára Clouseaua. – Už od malička som vedel bezchybne imitovať hlasy rôznych ľudí. A tak som raz v mene dvoch známych hercov zatelefonoval istému činiteľovi britského rozhlasu a sám seba odporučil ako nadaného, ale zatiaľ neznámeho mladého muža. No a na počudovanie ten trik vyšiel !

                         ♠     ♠     ♠

Známy filmový herec Oscar Sima  raz v kruhu priateľov rozprával o svojej životnej dráhe a umeleckých úspechoch.
-Vlastne hneď od začiatku som bol zázračné dieťa, – ubezpečoval spoločnosť. Všetci sa tomu čudovali a ktosi sa priamo opýtal :
-Ako to myslíš ? V akom zmysle si bol zázračné dieťa ?
-To je jasné, – odpovedal Sima, – už od detstva všetci nado mnou krútili hlavami a hovorili, že to bude zázrak, keď z takého dieťaťa niečo bude.

                         ♠     ♠     ♠

K známemu maliarovi Hanušovi  Schwaigerovi  prišiel raz bohatý statkár s tým, že by rád odkúpil od neho nejaký obraz. Po dlhom vyberaní si jeden vyhliadol. Nepýtajúc sa na cenu, vytiahol stovku a podával ju umelcovi. Ten ju však odovzdal sluhovi so slovami :
-Odneste ten obraz pánovi do hotela. Tá stovka je za vašu námahu !

                         ♠     ♠     ♠

Pri jednej debate v klube  aj G. B. Shaw spomínal na smutné príhody zo života ľudí.
-Predstavte si len, ako mnohí ľudia ťažko znášajú neopätovanú lásku, berú si preto dosť často život ! – ozvala sa k téme jedna dáma.
Shaw pozoroval, že väčšina debatujúcich pochybuje o tom, že by ľudia na nešťastnú lásku zomierali.
-Možno mi nebudete veriť, – povedal vážne, – ale ja sám som poznal jedného človeka, ktorý márne miloval jednu dievčinu, ktorá ho stále odmietala.
-A zomrel ? – opýtala sa jedna zo zvedavých členiek klubu.
-Veru zomrel ! – ubezpečil ju Shaw, – zobral si to tak vážne do hlavy, že zomrel až po päťdesiatich rokoch !

                         ♠     ♠     ♠

V  spoločnosti slávneho spisovateľa  Swifta sa raz dohadovali dvaja, právnik a lekár, ktorý je z nich dôležitejší a kto z nich má vchádzať na recepciu vždy prvý. Swift sa na nich chvíľu so záujmom pozeral a potom poznamenal :
-Podľa mňa má ísť najprv právnik, potom lekár.
-To by nás zaujímalo, že prečo ? – ozvali sa obaja.
-Že prečo ? Nevšimli ste si, že na popravu ide najprv zločinec a len za ním jeho kat ?!

                         ♠     ♠     ♠

George Bernard Shaw rozprával raz svojmu hosťovi vtipné príbehy zo života. Hosť počúval a zároveň počúval pani Shawovú , ako pletie sveter. Opýtal sa jej :
-Prečo sa namáhate s pletením aj večer ?
Viete prečo ? – vysvetľovala pani, – tisíckrát som už počula tie manželove táraniny, že si musím svoje ruky plne zamestnávať, inakšie by som ho musela zaškrtiť !

                         ♠     ♠     ♠

Na viedenskej lekárskej fakulte sa svojho času vytvoril komorný orchester. Raz si pozvali medzi seba slávneho operného speváka Leo  Slezaka, aby im niečo zaspieval. Spevák však pozvanie rázne odmietol :
Než by som sa nechal sprevádzať lekárskym orchestrom, to si radšej nechám vyoperovať žlčník viedenským filharmonikmi !

                         ♠     ♠     ♠

Skladateľa Arnolda  Schönberga sa raz spýtali, ako je spokojný so svojou triedou.
-Veľmi, – odpovedal skladateľ, – práve sa mi podarilo jedného žiaka odradiť od komponovania.

                         ♠     ♠     ♠

George Bernard Shaw mal svojho času sluhu, ktorého používal na všetky potrebné práce. Niekedy býval aj jeho osobným tajomníkom. To s avšak skončilo zle: jedného dňa mu totiž sluha odovzdal list s otázkami pre akéhosi novinára. Shaw sa pozrel úkosom na papier a povedal :
-Dnes mám vážnejšiu prácu, než takéto písačky. Vyplňte ten dotazník namiesto mňa !
Boli to celkom nevinné otázky a sluha – tajomník mohol na ne odpovedať bez námahy. Kedy vstávate ? Čo robíte potom ? Kedy chodievate na prechádzku a podobne.
Sluha na otázky odpovedal dobre, no Shaw sa predsa len začudoval, keď čítal o sebe v novinách tieto skutočnosti :
-Vstávam o šiestej ráno. Vyčistím topánky kuchárke. Namiesto prechádzky chodím nakupovať  do tržnice. Potom upratujem knižnicu, obývačku a vynášam smeti. Niekedy musím odpovedať na hlúpe otázky !

                         ♠     ♠     ♠

Po jednom veľmi slabom predstavení Hamleta v anglickom meste Leeds uverejnili tamojšie noviny túto kritiku :
-Desaťročia trvajú spory o tom, kto je skutočným autorom Hamleta. Jedno odborníci tvrdia, že to bol  Shakespeare , ale druhí toto dielo prisudzovali Maconovi Po včerajšom predstavení Hamleta v našom divadle máme konečne príležitosť vyriešiť tento spor, Stačí otvoriť hroby obidvoch spisovateľov a ten, ktorý sa v hrobe obrátil, je skutočným autorom !

                         ♠     ♠     ♠

Keď Solón,  aténsky zákonodarca, ktorého zaraďovali medzi siedmich mudrcov, počas celej hostiny mlčal, pýtal sa ho Periander, korintský panovník:
-Mlčíš preto, že ti chýbajú slová, a či svoju hlúposť mlčaním sa snažíš zakryť ?
-Keby som bol hlúpy, nemlčal by som, – odpovedal Solón.

                         ♠     ♠     ♠

Priateľovi, ktorý prišiel navštívi G. B. Shawa , ukazoval slávny spisovateľ svoje nové bytové zariadenie. Prišli aj k jeho buste a vtedy Shaw poznamenal:
-Je to smiešne, ale mne sa vidí, že čím ja som starší, tým je táto busta mladšia !

                         ♠     ♠     ♠

Dvaja slávni šachoví veľmajstri – Rus Čigorin a Američan Steinitz sa svojho času rozhodli zahrať partiu šachu na diaľku – telegraficky. Steinitz prehral a podľa dohovoru musel zaplatiť všetky telegrafné poplatky. Okrem toho sa dostal aj do väzenia pre „tajuplné šifry“, ktoré telegraficky posielal do zahraničia. Považovali ho za nebezpečného špióna.

                         ♠     ♠     ♠

Profesor Albert Schweitzer,  francúzsky filozof a lekár, ktorý od roku 1913 až do konca svojho života žil v Lambaréne, zasvätil svoj život na záchranu afrických domorodcov, hlavne boju proti lepre. O svojich černochoch rád rozprával túto historku:
-Africkí domorodci s veľkým pohŕdaním posudzovali prvé bicykle a na adresu ich majiteľov hovorili: „Belosi sú takí leniví, že sedia aj vtedy, keď utekajú“ !

                         ♠     ♠     ♠

George Bernard  Shaw  bol raz na koncerte Londýnskej filharmónie. Po koncerte sa v šatni zo všetkých strán naťahovali ruky, aby mu mohli obliecť kabát, Shaw pomoc odmietol, ale nakoniec mu jeden vytrvalec zvrchník obliekol. Spisovateľ si nasadil klobúk, poďakoval sa  dodal:
-Nečudujte sa, že sa tak bránim, posledný raz som pri takejto príležitosti prišiel o peňaženku !

                         ♠     ♠     ♠

Sokratovi  prišiel mladý človek a spýtal sa ho :
-Majstre, čoho sa najviac bojíte ?
Po krátkom rozmýšľaní Sokrates odvetil:
-Dvoch vecí. Vlastnej smiešnosti a cudzej hlúposti.

                         ♠     ♠     ♠

Kanadský polárny bádateľ Vijhalmur Stefansson  pri akejsi príležitosti ironicky poznamenal :
-Nová zem je obyčajne vyhlásená za objavenú, keď na nej zastane prvá raz noha belocha, lepšie povedané Angličana !

                         ♠     ♠     ♠

-Škóti sú veľmi praktickí ľudia, – povedal raz G. B. Shaw pri debate o charaktere rôznych ľudí.
-Raz som bol v lekárni, keď tam prišiel Škót a pýtal si fľaštičku.
-Čo stojí ? – opýtal sa.
-Dva pence, – odpovedal lekárnik. – Keď vám však do nej niečo dám, tak vám ju neúčtujem.
-To je dobre, – potešil sa Škót, – dajte mi do nej štopeľ !

                         ♠     ♠     ♠

Český básnik Jaroslav  Seifert  meditoval nad pohárikom vína a akosi sa tvrdo postavil proti oveľa zdravšiemu mlieku.
-Každý cicavec, – vysvetľoval básnik, – pije mlieko iba v mladosti. A každý rozumný cicavec, keď vyrastie, prestane piť mlieko. Len niektorí ľudia, bohvie prečo, v tom pokračujú.
A tak je možné zaradiť Jaroslava Seiferta medzi cicavcov rozumných .

                         ♠     ♠     ♠

Istý londýnska nafúkanec, ktorý sa rátal do najvyššej spoločenskej triedy v Anglicku, sa na jednom literárnom večierku prítomného Bernarda Shawa:
-Je to pravda, pane, že ste v istom dome, kde ma považovali vždy za veľmi bystrého a múdreho, popierali tieto moje vlastnosti ?!
Fúzatý satirik s rozstrapatenými vlasmi sa iba usmial.
-Vylúčené, mladý pán ! Nikdy som nebol v žiadnom dome, kde by vás, čo len na okamih, považovali za bystrého a múdreho ! Ľutujem !

                         ♠     ♠     ♠

Pri  svojom trampskom putovaní prišiel raz spisovateľ a proletár Franta Sauer  k statkárovi Markovi. Hospodár bol práve na záhrade a tak išiel Franta za ním. Medzi stromami a záhonmi sa hovorilo o úrode a Franta Sauer debatoval ako zasvätený poľnohospodár.      Keď pri reči obchádzali veľký záhon, poznamenal odbornícky :
-Pozrite sa, aký pekný šalát už máte !
-Ale veď to sú zemiaky, – spresnil ho statkár.
-Veď ja viem, – urazene odsekol Sauer, – myslel som predsa zemiakový šalát !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw raz dostal list od svojej mladej obdivovateľky, ktorá sa ho opytovala, či môže svojmu šteniatku dať meno Shaw. Spisovateľ odpovedal :
-Moja milá malá obdivovateľka. Tvoja prosba ma veľmi potešila, zabudla si mi však napísať, či si sa spýtala aj Tvojho psíčka, či s tým bude súhlasiť.

                         ♠     ♠     ♠

Hovorili maliari Václav Špála  a Emil Filla o predaji obrazov. Špála sa pritom spýtal:
-A čo tvoja pani a jej zátišia ?
-Tiež jej toho roku akosi nejdú, – sťažoval sa Filla.
-Ja by som jej niečo poradil, – ozval sa Špála. – Nech k tej divine pridáva ešte za tanier brusníc !

                         ♠     ♠     ♠

Pred mnohými rokmi nebola jedna so Shawových hier prijatá tak úspešne, ako sa pôvodne očakávalo.
-Nevadí, – povedal po premiére Shaw svojmu priateľovi. – Keď sa človek už nudil toľko rokov, počúvajúc svojich vrstovníkov, má v mojom veku tiež právo na oplátku ich trochu otráviť !

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa známeho britského dramatika G. B. Shawa v jeho deväťdesiatich rokoch spýtali, v čom vidí radosť staroby, vyhlásil tento zaťatý starý mládenec:
-Chýba mi čas, aby som opísal všetky radosti, ktorými nás staroba obdaruje. Ale jedna z mojich radostí staroby spočíva v spomienke na všetky tie ženy, s ktorými som sa neoženil !

                         ♠     ♠     ♠

G. B. Shawa  nechceli raz vpustiť do divadla, lebo miesto fraku či smokingu mal zamatový kabát. Shaw si kabát vyzliekol. Prehodil si ho cez plece a chcel vojsť do divadla v košeli.
-Preboha, – zhrozil sa uvádzač, – nemôžete vojsť v košeli !
-Prečo nie ? Azda si myslíte, že sa pre vašu hlúpu etiketu vyzlečiem donaha ? – nazlosti sa Shaw.

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw zaujímal v diskusii vecné stanovisko, bez ohľadu na spoločenské postavenie alebo pohlavie partnera. To zapríčiňovalo vždy veľa zlej krvi. Pri akejsi príležitosti sa stretol s mimoriadne bojovnou príslušníčkou slabšieho pohlavia.
-Keby ste boli mojim manželom, pán Shaw, vyhodila by so vás z okna ! – prudko zakončila urputný súboj dáma, povestná majetkom a postavením svojho manžela, ako aj svojim temperamentom a dlhým dychom
-Keby som bol vaším manželom, madame, – odpovedal Shaw, – vyskočil by som z okna sám!

                         ♠     ♠     ♠

Svojho času dostal G. B. Shaw  list od amerického novinára, ktorý sa ho pýtal,  či je to pravda, že leží na smrteľnej posteli. Shaw obratom odpovedal :
-Veľakrát som vo vašich novinách čítal, že som už opustil tento hriešny svet. Pretože nemôžem pochybovať – a tiež by som si to nikdy nedovolil  – o pravdivosti americkej tlače, aby som nebol považovaný za necivilizovaného komunistu, prosím vás, aby ste aj vy týmto správam uverili a nerušili môj pokoj na onom svete !

                         ♠     ♠     ♠

Slávna francúzska spisovateľka George Sandová sa nie veľmi znášala so svojim zaťom Clesingerom. Často sa spolu škriepili a robili si navzájom psie kusy. Raz sa spisovateľka, pobúrená zlomyseľnosťou svojho zaťa osopila :
-Raz vás opíšem vo svojom románe ako najväčšieho lotra do takých podrobností, že vás každý čitateľ spozná, aj keď tam neuvediem vaše meno !
-To pokojne môžete, madame, – usmieval sa zať, – ja však zhotovím sochu nahej ženy so zahalenou tvárou, ale s toľkými detailmi, že každý spozná, o koho ide. To ako na revanš !

                         ♠     ♠     ♠

Konštatoval raz Frank Sinatra pred svojim kamarátmi :
-Je mi ľúto ľudí, ktorí nepijú. Keď ráno vstanú, cítia sa tak dobre, ako sa budú cítiť celý deň !

                         ♠     ♠     ♠

Anglického bankára  Staina obžalovali, že spolu s ďalšími finančníkmi podporovali vojnu vtedajších britských kolónií v Amerike, terajších Spojených štátoch. Stain bol údajne zapletený aj do sprisahania, ktorého cieľom mal byť únos kráľa Juraja III. Z Anglicka do Philadelphie. Bankár sa pred súdom bránil slovami :
-Viem si veľmi jasne predstaviť, k čomu kráľ potrebuje bankárov, ale ani s najväčšou dávkou fantázie nemôžem pochopiť, načo by bankárom bol kráľ …

                         ♠     ♠     ♠

Sochár Vojtech Sucharda  sa čas od času rád pochválil nejakou zvláštnosťou. Raz si priviezol z rakúskych Álp ťažko zaplatený alpský plesnivec a chcel ho pestovať vo svojej záhrade. Ale nedarilo sa mu to. Posťažoval sa sochárovi Wurzelovi :
-Z takej diaľky som ten priviezol, ošetrujem ho, starostlivo polievam a on sa nemá k svetu !
-To máš tak, môj drahý priateľ, takému vzácnemu kvietku z nebotyčných Álp musí predsa čas od času zajódlovať, inak ti zahynie !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  sa raz stretol s tučným bohatým chlapíkom, ktorý si rád robil z ľudí posmech. Pozrel sa na chudorľavého Shawa a povedal :
-Vyzeráte tak úboho, že by si ľudia mohli myslieť, že je v Anglicku hladomor…
-Keď sa ja pozerám na vás, – odpovedal pohotovo Shaw, – usudzujem, že ten hladomor ste mohli zapríčiniť vy !

                         ♠     ♠     ♠

Anglický chirurg James Young Simpson  použil ako prvý na svete uspávací prostriedok chloroform na znecitlivenie tela pri operácii. Tento skutok vyvolal v určitých kruhoch veľké pobúrenie.
-Nemáme právo uľavovať ľuďom, veď bolesť je boží trest za spáchané hriechy !
Simpson im odkázal :
-Je to nezmysel ! Sám stvoriteľ vykonal bezbolestnú operáciu. Keď vyberal Adamovi rebro, najskôr ho uspal !

                         ♠     ♠     ♠

V spoločnosti sa spomínal istý dramatik, o ktorom sa klebetilo, že má zasa novú milenku.
-To je vylúčené, – reagoval na chýr Bernard  Shaw , – je predsa verejným tajomstvom, že u neho spí v poslednom čase iba publikum !

                         ♠     ♠     ♠

Na lipskej univerzite skúšal profesor medicíny Adolf  Strümpel najnovších medikov. Bol prísny a študenti sa pred ním triasli.
-Aký prostriedok naordinujete pacientovi, aby s aporiadne vypotil ? – znela prvá otázka.
Keď študent vyrátal všetky dostupné lieky, profesor sa spýtal :
-A čo ak ani jeden z tých liekov nezaberie ?
-Potom ho pošlem k vám na skúšku !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw  nielen divadelné hry písal, ale mnohé aj recenzoval. Raz bol na premiére hry, ktorú napísala akási lady z vyššej spoločnosti. Z jeho pera vyšla táto kritika:
-Už Aristoteles v starom Grécku vyslovil požiadavku, aby divadelná dráma v divákovi vzbudzovala strach a súcit.
Nová drámy lady X.Y., ktorú sme mohli v týchto dňoch sledovať v našom divadle, uvedenú požiadavku stopercentne splnila:  vyvolala v nás súcit s tým, čo autorka napísala a strach pred tým, čo ešte v budúcnosti napíše !

                         ♠     ♠     ♠

Hostiteľ, ktorému sa horko-ťažko podarilo pozvať k sebe Bernarda  Shawa, cítil potrebu pred vzácnou návštevou sa pochváliť. Unavoval ho svojimi loveckými zážitkami z Afriky. Ukázal na prednožku – leva:
-Neuveríte, ale vtedy, ale vtedy keď som na túto potvoru mieril, bolo to tak : buď on alebo ja !
-Aké šťastie, že nevyhral lev, – nezdržal sa Shaw, – pretože ako prednožka by ste nepôsobili najgustióznejšie !

                         ♠     ♠     ♠

Do jedného pražského antikvariátu, kde bolo možné zakúpiť si grafiku, prišiel zákazník a žiadal si kresbu Vojtecha  Sedláčka, ktorá bola vyložená vo výklade.
-To je asi omyl, pane, my tu od Sedláčka nič nemáme.
Neuspel ani vtedy, keď žiadal, aby mu ukázali kartotéku predávaných diel. Napriek tomu si však obraz kúpil.
-Nie, aby ste nám to prišli vrátiť ! – ozval sa majiteľ obchodu, – je to kresby od akéhosi Vojtsedla, tak ju máme aj v zozname zaregistrovanú.
Šťastnému majiteľovi však stačilo doma posunúť kresbu v pasparte a odkryť štyri zvyšné písmená „áček“, aby sa presvedčil, že má skutočne originál národného umelca Vojtecha Sedláčka.

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw prežíval raz svoju dovolenku v kúpeľoch. Spoznal sa tam so slávnym džezovým dirigentom Paulom Whitmanom. Nechcelo sa mu však veľa rozprávať, a tak sa vyhováral, že ho bolí hlava. Dirigent ho poľutoval a ponúkol sa, že mu zahrá nejakú skladbu na saxofóne.
-Ďakujem, – odpovedal Shaw, – to nech ma radšej bolí hlava !

                         ♠     ♠     ♠

Podľa Shawa rozdiel medzi optimistom a pesimistom je:
Ak optimista nájde pol fľaše whisky, radostne zvolá: „Skvelé ! Polovicu nechali“ ! Pesimista pri takejto príležitosti zalamentuje: „Škandál ! Polovicu už vyslopali“ !

                         ♠     ♠     ♠

Deväťdesiatročný  Shaw hovorí priateľovi:
-Moje najhoršie obdobie bolo medzi deväťdesiatkou a štyridsiatkou.
-Hm. Ale veď štyridsiatka je ešte stále lepšia ako päťdesiatka, – odpovedal priateľ.
-Ani reči ! – kývne Shaw rukou. – Štyridsiatka je staroba mladosti, kým päťdesiatka je mladosťou staroby !

                         ♠     ♠     ♠

Pri akejsi slávnostnej večeri posadili Shawa vedľa dámy, do ktorej bol pred dvadsiatimi rokmi zaľúbený.
-Vy ste dostali odo mňa kopu zaľúbených listov, – pošuškal susedke do ucha. – Predajte mi ich. Moje rukopisy majú teraz vysoký kurz.
-Ide ma rozhodiť, – reagovala dáma tiež šeptom. – Ja som ich už dávno predala.

                         ♠     ♠     ♠

Na  večierku, usporiadanom na počesť holandského kráľa, vyzvali manželku Roberta Schumanna, vynikajúcu klavírnu virtuózku a skladateľku Kláru, rodenú Wieckovú, aby zahrala niektorú zo svojich skladieb. Umelkyňa návrh prijala. Kým hrala brilantne na kráľovskom nástroji, Robert sa utiahol do kúta, aby mohol nerušene počúvať. Po vystúpení bolo veľké predstavovanie. Keď prišiel na rad Schumann, upozornili kráľa, že je to manžel klaviristky, ktorá pred chvíľou predviedla svoje umenie. Kráľ, aby nemusel začať rozhovor poznámkou o počasí, sa opýtal:
-A čo vy, pane ? Tiež sa zaujímate o hudbu ?

                         ♠     ♠     ♠

Mikuláš Schneider – Trnavský  bol veľmi spoločenský, vtipný a žartovná človek. Anton Štefánek, dlhoročný minister za prvej ČSR bol známy tým, že každý vtip preinačil. Raz cestoval z Bratislavy do Trnavy. Pri vystupovaná zbadal pri vlaku stáť Mikuláša Schneidera – Trnavského, ktorý cestoval do trenčianskych Teplíc. Štefánek sa opýtal majstra :
-Mikuláš, ty kam cestuješ ?
-Do Trenčianskych Teplíc.
-A načo tam cestuješ ?
-Idem sa liečiť.
Keď sa Štefánek vrátil  so Bratislavy, dal v spoločenskom klube priateľom otázku:
-Kamaráti, Viete, že Schneider – trnavský išiel do trenčianskych Teplíc ? A viete, načo tam šiel ?
-Šiel sa tam liečiť, lebo je chorý, – odpovedal jeden z priateľov.
-Kdeže, – odporuje Štefánek, – to nie je pravda. On tam šiel preto, lebo je dóm – kapelmajster !

                         ♠     ♠     ♠

Za Slovenského štátu sa robila renovácia Invalidského kostola v Trnave. Aby sochy svätých, ktoré sa v tom čase nachádzali na chóre, neboli farbou postriekané, boli pozakrývané veľkými hárkami papiera. Počas adaptačných prác prišiel do kostola Schneider-Trnavský so svojim priateľom Gesselsedererom, ktorý majstrovi prepisoval noty. Keď majster pozrel zdola na chór a videl tam v papieroch zahalené sochy svätých, zavolal Gasselsedererovi:
-Ty, Janko, choď sa pozrieť hore na tých svätých a zisti či sú svätí alebo sväté.
Keď tento poodhŕňal papier zo sôch, zvolal dolu:
-Mikuláš, veď oni tam nič nemajú…
-Hja, tak im bolo ľahko byť svätými ! – konštatoval Trnavský.

                         ♠     ♠     ♠

Shaw sa v Hollywoode stretol aj s významným americkým filmovým producentom Goldwynom. Dlho sa spolu rozprávali a vznikol chýr, že „dvaja veľkí“ sa dohodli na akomsi spoločnom podniku. Pravdaže, novinárom to nedalo, radi by vedeli podrobnosti a preto sa obrátili priamo na Shawa :
-Nie je na tom ani zbla pravdy, – odpovedal spisovateľ. – Mr. Goldwyna zaujímali len umenie a literatúra, kým mňa zasa len peniaze.

                         ♠     ♠     ♠

Debatovalo sa v spoločnosti o literatúre a hľadala sa najpresnejšia definícia spisovateľa. Keď prítomní ani po hodinovej hádke nemohli sa zhodnúť,  vstal Bernard  Shaw a povedal :
-Načo tie hádky ? Spisovateľ je jednoducho človek, ktorému nestačia knihy tých druhých…

                         ♠     ♠     ♠

Írsky dramatik Richard Brinsley  Sheridan  usporiadal večeru na počesť svojich priateľov. Keď dámy vstali a opustili sieň, Sheridan oslovil mužov :
-Páni, dohodnime sa, budeme piť ako ľudia, alebo ako dobytok ?
Na divnú otázku mnohí hnevlivo odpovedal :
-Prirodzene, len ako ľudia !
Richard na to reagoval úsmevom :
-No, tak sa teda opijeme do nemoty, pretože zviera vie, kedy má dosť !

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa  Sokrata  pýtal priateľ, či sa má oženiť, múdra Grék mu povedal :
-Urob ako chceš. V jednom i druhom prípade to oľutuješ !

                         ♠     ♠     ♠

Na svojej ceste okolo sveta navštívil G. B. Shaw aj Hollywood. Tamojšie filmové veličiny prijali veľkého spisovateľa ako sa sluší a patrí. Povodili ho aj po filmových ateliéroch a predstavili mu významnejšie hviezdy.
-Ako viem, toho času pracuje u vás aj Mr. Maurice Chevalier, – zaujímal sa Shaw. – Ak je to možné, rád by som sa s ním stretol.
Nastala zhánka, telefonovanie. Konečne Chevaliera našli a dohodli schôdzku dvoch významných mužov. Keď sa stretli, anglický spisovateľ si so záujmom prezrel francúzskeho speváka od hlavy až po päty. Potom mu vraví :
-Mr. Chevalier, toľko som toho o vás počul, že som si prial poznať vás aj osobne, hoci z vašich filmov som nevidel ani jeden
-Tak sme kvit, – odpovedal Chevalier chápavo, – aj mne toho narozprávali o vás až-až, hoci – priznám sa – nečítal som od vás ani riadok.

                         ♠     ♠     ♠

-Čo budeš robiť cez víkend ? – pýta sa Iveta Simonová .
-Zájdem si na trvalú, – informuje Karel Hála.

                         ♠     ♠     ♠

-Aký bol včera ten horor v televízii ? – pýta sa behom nakrúcania Country estrády Zdeněk Srstka.
-Hrozné, – priznáva Ivan Mládek, – vlasy mi hrúzou vstávali na hlave !
-… a to obidva ?

                         ♠     ♠     ♠

-Z tejto klietky, – vysvetľuje režisér Steven Spilberg, – vybehne rozzúrený býk, dobehne až k vám, otočí sa, a odbehne naspäť.
-No dobre, pán režisér, – s dešpektom na to Silvester Stallone, – a čítal ten býk scenár ?!

                         ♠     ♠     ♠

Rozprával istý spisovateľ F.X.Šaldovi, českému  kritikovi, známemu vedcovi, že na svojom diele pracuje každý deň a noc až do štvrtej ráno.
-Ste obetavý, – pochválil ho Šalda, – odopierate si spánok iba preto, aby ste ho pripravili iným !

                         ♠     ♠     ♠

Raz si G. B. Shaw objednal u krajčíra frak. Po dvoch týždňoch mu ho majster doniesol hotový aj s účtom. Shaw si frak vyskúšal, mrkol sa na účet a povedal :
-Majster, nerád vás obťažujem, ale myslím, že bude potrebná oprava.
-To je maličkosť, urobíme to okamžite.
-Obávam sa, že oprava bude dosť ťažká.
-Prečo, prosím ?
-Pretože pôjde o dosť veľkú opravu – zmenšenie.
-Nerobte si starosti, zmenšíme frak, o koľko si budete želať.
-Frak ? Ja som mal na mysli účet !

                         ♠     ♠     ♠

Strážnik v parku osloví známeho divadelného a filmového herca:
-Pane, to je váš pes ?
-Nie.
-Tak prečo za vami stále behá ?
-Či to nebude tým, že sa menujem Sloup ?!

                         ♠     ♠     ♠

Teoretik umenia Václav Vilém Štech písal štúdie o Mikolášovi Alšovi. Pretože bol vždy veľmi precízny, povedal si, že musí poznať maliarove rodisko. Vydal sa teda na cestu. Vystúpi z vlaku, zamieri k dedine a zastaví prvého chlapca:
-Tak čo, synku, kde sa tu narodil Mikoláš Aleš. ?
-Prosím, ja neviem.
-To je tá dnešná mládež, – pomyslel si doktor Štech a skúsil to u väčšieho už odrasteného chlapca. Nemal ani tu šťastie. To Štecha rozhnevalo a rozhodol sa v tej chvíli napísať článok o nezáujme mládeže a pokarhať miestneho učiteľa, že neinformuje svojich žiakov o slávnych rodákoch.
-Mohli by ste mi ukázať, – oslovil konečne jedného sedliaka, – kde sa narodil Mikoláš Aleš ?
-Nemohol, vzácny pane, nemohol. Mikoláš Aleš sa narodil v Miroticiach…., a toto sú Mírovice.

                         ♠     ♠     ♠

Keď básnika Jána Smreka, známeho svojou duchaplnosťou, vymenovali za národného umelca, chodili k nemu gratulanti, ako na bežiacom páse. Jednému ďakoval :
-Každého to čaká. Radšej by som bol mladý !
Oslavy vyvrcholili banketom. Keď sa spoločnosť rozchádzala, oslávenec trpko poznamenal :
-Najbližšie sa stretneme už len na štátnom pohrebe…

                         ♠     ♠     ♠

Bernarda  Shawa sa pýtajú, ktorý dravec je najnebezpečnejší. Odpovedá :
-Žena !

                         ♠     ♠     ♠

V spoločnosti, kde je prítomný aj  G. B. Shaw  sa debatuje o mužoch a ich charakterových vlastnostiach. Reč prišla aj na džentlmenov. Zamiešal sa aj Shaw :
-Gentleman nikdy nepomyslí na to, aby zviedol bezmocnú ženu. Iba ak sa s ňou ocitne medzi štyrmi očami.

                         ♠     ♠     ♠

-Čo je to vlastne zákon ? – spýtali sa raz Šalamúna.
-Zákon, odvetil, – to je pavučina, v ktorej hynú malé muchy, ale veľké sa z nej dokážu vymotať !

                         ♠     ♠     ♠

Keď slávny taliansky režisér Vittorio De Sica   začínal pri divadle, dlho trel biedu s núdzou. Až neskoršie ho stretlo šťastie, získal angažmán v revue „Za Bum“, ktorá vtedy žala veľké úspechy. Napokon dostal prvý ozajstný plat – šesťdesiat lír. Hneď z prvých výplat si spoločne so svojou ženou a jej bratom našetrili na staršie ojazdené auto. Brat jeho manželky na to rád spomínal :
-Pamätám sa, ako si De Sica vyrazil po prvý raz so svojou päťstovkou pred divadlo. Keďže sa učil iba jazdiť a nevedel zastať, musel jazdiť okolo pomníka dovtedy, kým mu nedošiel benzín.

                         ♠     ♠     ♠

Nemecká filmová herečka Adele Sandrocková  mala hlas hrubý ako chlap. Raz dala na ulici almužnu slepému žobrákovi so slovami :
-Tu máte, úbohý človeče !
-Ďakujem, pán rotmajster – odvetil vďačný žobrák.

                         ♠     ♠     ♠

O rakúskom spevákovi Leovi  Slezakovi sa rozpráva, že sa nikdy neučil zbytočné časti úloh. Texty, ktoré mal na scéne mal čítať z papiera, zásadne nevedel naspamäť. Raz ho chcel na javisku kolega dobehnúť a vložil do obálky len kus čistého papiera, teda bez predpísaného textu, škodoradostne podal Slezakovi list a čakal na účinok. Slezak s avšak okamžite spamätal, chladnokrvne mu vrátil papier a povedal :
-Nože mi to prečítaj, syn môj, zabudol som si doma okuliare !

                         ♠     ♠     ♠

Istý Američan si myslel, že bude bohvieako imponovať  Shawovi, keď sa ho pred celou spoločnosťou spýta, kde je záchod. Shaw mu priateľsky poradil:
Choďte, milý pane, priamo. Na konci chodby uvidíte dvere na ktorých je nápis „Gentleman“. Nedajte sa však pomýliť a rýchlo vstúpte !

                         ♠     ♠     ♠

Sandru Sandrockovú, ktorá vyzerala ešte staršia, než bola, raz pozvali na krštenie. Keď okolo nej prenášali dieťa na krst, pozrela sa cez lorňon a riekla:
-Ak ma pamäť neklame, je to chlapec !

                         ♠     ♠     ♠

Spýtali sa raz G.B.Shawa, aký je jeho názor na starobu. Po chvíli premýšľania povedal:
-Staroba je otrava, ale je to jediný spôsob, ako sa dožiť vysokého veku !

                         ♠     ♠     ♠

Slaughter povedal o ženách:
-Sú dva druhy žien: oženiť sa s jedným druhom je šialenstvom, oženiť sa s druhým je zločin !

                         ♠     ♠     ♠

Bernard  Shaw nerád chodieval na návštevy. Napriek tomu ho ľudia o to stále žiadali.
-Mohli by ste prísť k nám zajtra na návštevu ? – pozývala ho manželka riaditeľa banky.
-Žiaľ nemôžem, – vyhováral sa Shaw.
-A pozajtra ?
-Pozajtra mám zase pozvaných hostí ja.
-Hádam by sme sa teda mohli potešiť vašej návšteve v nedeľu o dva týždne ?
-Vtedy to žiaľ tiež nebude možné, lebo budem musieť byť na pohrebe svokry !

                         ♠     ♠     ♠

Stretne na ulici Milan Lasica Jula Satinského a hovorí mu :
-Nevieš, čo robí ten Labuda s peniazmi ? Ešte je len dva dni pred výplatou a už nemá ani korunu !
-A čo, chcel si od teba požičať ?
-Nie, ja som si chcel od neho !

                         ♠     ♠     ♠

Reportér robil rozhovor so slávnym talianskym filmovým hercom Albertom Sordim. Keď sa otázky dotkli hercovej životosprávy, novinár sa veľmi čudoval, že Sordi môže vypiť dva litre vína a štyri poháre whisky.
-Majstre, – povedal, – to ja by som nedokázal ani tri poháre vody !
-To sa ani nečudujem, – prisvedčil mu herec, – to ani ja !

                         ♠     ♠     ♠

Starí Gréci vedeli, že Sokrates si veľmi váži vedomosti. Jedného dňa ho stretol známy a hovorí:
-A vieš, ty, Sokrates, čo som sa práve dozvedel o tvojom priateľovi ?
-Počkaj chvíľu, – odpovedal Sokrates. – Kým mi čokoľvek povieš, rád by som ťa podrobil skúške. Hovorí sa jej skúška troch sít.
-Troch sít ?
-Presne tak ! Než začneš rozprávať o mojom priateľovi. Možno bude dobré na chvíľu skúsiť preosiať to, čo mi povieš. Prvé sito sa menuje Pravda. Máš absolútnu istotu, že to čo mi chceš povedať, je pravda ?
-Nie, – povedal ten človek, – vlastne som to len počul …
-Dobre, teraz vyskúšame druhé sito, ktoré sa menuje Dobro. Chceš mi o mojom priateľovi povedať niečo dobrého ?
-Nie, skôr naopak …
-Takže, – pokračoval Sokrates, – chceš mi o ňom povedať niečo špatného a nie si si istý, či je to pravda. Ale ešte  stále môžeš sitom prejsť, pretože ti zostáva ešte jedno. Nazýva sa Užitočnosť. Je mi to, čo mi chceš povedať o mojom priateľovi užitočné ?
-Nie, veľmi nie !
-Dobre, – uzavrel Sokrates, – keď to čo mi  chceš povedať nie ja ani pravdivé, ani dobré, dokonca ani užitočné, tak prečo mi to chceš povedať ?
To je dôvod, prečo bol Sokrates veľký filozof a všetci si ho vážili. A tiež to vysvetľuje, prečo nikdy neprišiel a to, že mu jeho najlepší priateľ preťahuje ženu !

                         ♠     ♠     ♠

Za Slovenského štátu prevádzali renováciu Invalidského kostola v Trnave. Aby sochy svätých, ktoré sa v tomto kostole nachádzajú na chóre, neboli farbou zastriekané, boli veľkými hárkami papieru pozakrývané. Počas prevádzania adaptačných prác prišiel do kostola Mikuláš  Schneider – Trnavský so svojím priateľom Gasselsederom, ktorý majstrovi prepisoval noty. Keď majster pozrel zdola na chór a videl tam v papieroch zahalené sochy svätých, zvolal Gasselsederovi :
-Ty, Janko, choď sa pozrieť hore na tých svätých a zisti, či sú to svätí alebo sväté !
Keď Gasselseder poodhŕňal papier zo sôch, zvolal dolu Schneiderovi – Trnavskému :
-Mikuláš, veď oni tam nič nemajú…
Schneider – Trnavský pokýval hlavou a vzdychol si :
-Hja, tak im bolo ľahko byť svätými  !

                         ♠     ♠     ♠

V  máji 1956 bol Mikuláš  Schneider–Trnavský  v nemocnici. Pre jeho vážnu chorobu nemohla byť ani verejná oslava jeho 75. narodenín. Pri lekárskej vizite mu primár povedal:
-Majstre, dnes vám musíme dať streptomicin !
-Prosím vás, radšej mi dajte kopdoricin, aby som čím skôr mohol ísť domov !

                         ♠     ♠     ♠

Anglický humorista Lawrence Sterne  sa nesprával k svojej manželke práve ohľaduplne, ale v spoločnosti rád moralizoval. Raz, keď večeral so spisovateľom Garrickom, zdôrazňoval povinnosť vzájomných ohľadov medzi manželmi a dodal :
-Manžel, ktorý týra svoju ženu by si zaslúžil, aby mu strecha nad hlavou zhorela !
-A svoj dom, – spýtal sa ho Garrick, – si si dal pre istotu poistiť ?

                         ♠     ♠     ♠

G. B. Shawa sa spýtali, prečo sa niektoré veľmi krásne ženy nemôžu vydať. Zamyslel sa a odpovedal:
-Dôvody môžu byť dva. Buď príliš často hovorili nie, alebo veľmi často áno.

                         ♠     ♠     ♠

Keď  o Bernardovi Shawovi prvý raz napísali, že získal svetovú slávu, istý kritik mu povedal :
-Ale, veď jednu z vašich hier vypískali v Londýne, v Paríži, v New Yorku, v Berlíne a v Ríme…
-Súhlasím s vami, – povedal Shaw. – Ako samo vidíte, máloktorý z autorov sa môže pochváliť takým svetovým ohlasom !

                         ♠     ♠     ♠

V Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe bol prijatý na neurologické oddelenie básnik Jaroslav  Seifert , národný umelec, neskorší držiteľ Nobelovej ceny. Bolo to v roku 1957, krátko po smrti iného slávneho básnika, tiež národného umelca Vítězslava Nezvala. Na druhý deň ráno prišiel na vizitu primár. Vošiel do izby a pozdravil:
-Dobrý deň, pán Nezval !
Veľký básnik zdvihol obočie a nevrlo zabručal:
-Ja ešte nie som nebožtík. Ja som Seifert !

                         ♠     ♠     ♠

MUDr. Antonín  Starý , odborník na choroby kožné a pohlavné, aj prekladal knihy svetových spisovateľov pod menom Roman Svah.. Priatelia ho po vyliečení vyhľadávali a odmeňovali ho za jeho liečenie najčastejšie  nejakým výtvarným dielom.  Ich okruh postupne narastal a počas rokov sa stal doktor Starý majiteľom krásnej súkromnej zbierky moderných obrazov a plastík. V roku 1926 napadlo niekoho v Mánese, že by mohla byť táto zbierka verejne vystavená. Keď sa o tom jednalo na výborovej schôdzi, mal jeden maliar pripomienku:
-Viete, ja by som prosil o jednu vec. ja tam mám tiež nejaký obrázok, no boli sme všetci mladí. Ale teraz som ženatý, moja pani nič nevie a tak by bolo snáď dobre, keby tam pod tými obrázkami bola taká malá ceduľka, že ich ako doktor Starý získal kúpou.
-Vieš, človeče, – to by som ti neradil, – upozorňoval kolegu Emil Filla. – Budeš tam mať tú ceduľku a všetci si budú myslieť, že nie si vyliečený !

                         ♠     ♠     ♠

Keď oslavoval G. B. Shaw osemdesiatku, zistil, že pokožka na jeho  prstoch je taká jemná, že nezanecháva odtlačky. prišiel na to vtedy, keď ho juhoslovanský sochár Sáva Bocaris požiadal, aby zanechal odtlačky prstov na svojej soche. Shaw sa o to pokúšal niekoľko krát, ale márne.
-Aká škoda, že som toto objavil až tak neskoro. Vedieť to v mladosti, určite si vyberiem iné povolanie !

                         ♠     ♠     ♠

Raz prišiel George Bernard Shaw  do londýnskeho divadla miesto vo fraku v starom obšúchanom zamatovom kabáte. Pri dverách ho zastavil biletár a zdôraznil, že do hľadiska takto nemôže.
-Prečo ? – spýtal sa Shaw ironicky, – preto, že mám na sebe kabát ?
-Samozrejme ! – odpovedal uvádzač.
-Ó, to je maličkosť, – odpovedal Shaw, – tak si ho vyzlečiem.
Hneď si vyzliekol kabát, prehodil si ho cez ruku a obrátil sa k uvádzačovi:
-Tak čo, už môžem ísť ?
-Nie ! – trval na svojom biletár.
-Preboha, čo si mám teda ešte vyzliecť ? – prosebne sa opýtal Shaw.

                         ♠     ♠     ♠

Pýtali sa raz Sokrata, aké sú predpoklady na ideálne manželstvo.
-Ideálne manželstvo, – odpovedal filozof, – má dva predpoklady. Muž musí byť hluchý a žena slepá !

                         ♠     ♠     ♠

Jedna mladá dáma sa spýtala G. B. Shawa:
-Majstre, má každá žena, ktorá sa narodila v Grécku, grécky nos ?
-Pravdaže, alebo si myslíte, že svoje nosy si objednávajú v cudzine ?!

                         ♠     ♠     ♠

Vittorio de Sica tvrdil, že žiadny tvor na svete nemá taký jemný a citlivý sluch ako žena.
-Ako to ? – pýtali sa ho.
-Žena počuje aj to, keď spadne štipka popola na koberec !

                         ♠     ♠     ♠

Americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny John Steinbeck  rozprával raz obľúbený vtip:
Riaditeľ istého amerického koncernu sa prejde po dvore, napokon zastane pri jednom robotníkovi, poklepe ho priateľsky po pleci a hovorí mu : „Jack, musím neodkladne do mesta, buďte taký láskavý a potiahnite s tým vašim cadillacom od dverí garáže, aby som si mohol vziať svoj moped !“

                         ♠     ♠     ♠

-Viete, to je tak, – povedal mister Shaw , – keď sa dívate do zrkadla, to ste na sto percent vy. Keď ste na fotografii, to je osemdesiat percent z vás a dvadsať percent fotografa. A keď vás portrétuje maliar – umelec, tak to je vás na plátne dvadsať percent, ale osemdesiat percent umelca !

                         ♠     ♠     ♠

-Optimizmus –  tvrdí Enrico Maria Salerno  – to je človek, ktorý sa nikdy neriadi skutočnými udalosťami, pokiaľ sa prihodia iným !

                         ♠     ♠     ♠

George Bernard Shaw raz povedal o ženách :
-Ženy sú ako literárne preklady – tie krásne nie sú verné a tie verné nie sú krásne !

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa americký spisovateľ John Steinbeck presťahoval z New Yorku do mesta Sad Harbour, odôvodnil to tým, že je to pravdepodobne jediné mesto v Amerike, kde dochádza k zločinom, ani ku krádežiam. Po návrate z Európy však zistil, že za jeho neprítomnosti mu ukradli šesť pušiek a televízor.

 

                         ♠     ♠     ♠

Ruského skladateľa, žijúceho v Amerike, Igora Stravinského  podrobili raz pri prechode cez taliansko – švajčiarsku hranicu dôkladnej colnej prehliadke. Začalo sa to tým, že v skladateľovom kufri objavili jeho portrét, ktorý maľoval Picasso. Talianski colníci sa totiž domnievali, že je to skica opevnení severného Talianska.

                         ♠     ♠     ♠

Keď  Sokrata odsúdili na smrť, priatelia ho nahovárali, aby utiekol. Chceli mu pritom pomôcť. Filozof sa ich pokojne opýtal :
-A poznáte také miesto na svete, kde by sa neumieralo ?

                         ♠     ♠     ♠

Sokrata sa raz otvorene spýtali, prečo si za manželku zvolil práve Xantipu. Filozof to vysvetlil :
-Vypozoroval som, že jazdci sú úspešnejší, ak skrotia neposlušného, ale teplokrvného koňa. Rozhodol som sa postupovať podľa ich vzoru. V snahe naučiť sa zaobchádzať s ľuďmi, vybral som si Xantipu, v presvedčení, že ak vyjdem s ňou, ľahko už potom vyjdem s kýmkoľvek.

                         ♠     ♠     ♠

Sokratovi  žiaci sa obrátili na svojho veľkého učiteľa, či nepozná účinný prostriedok proti láske na prvý pohľad.
-Poznám, – odpovedal filozof. – Stačí sa ešte raz pozorne pozrieť.

                         ♠     ♠     ♠

F. X. Šalda  zahajoval kedysi v Prahe vernisáž francúzskeho umenia. Potom svoj prejav, vytlačený v katalógu, poslal M. Švabinskému s týmto venovaním :
– Majstrovi Maxovi Švabinskému, ktorého spolupráci na stati o francúzskom umení ďakujem za to, že si vyžiadala dva krát toľko času, než keby som ju bol napísal sám !

                         ♠     ♠     ♠

Sochár Jozef  Sláma robil návrh na hrobku nejakému mäsiarovi. Na hrobke bol vytesaný v ľudskej veľkosti anjel. Keď bolo dielo dokončené, prišiel mäsiar, pozerá na pomník, na anjela a vydesil sa:
-Ježišmária, pán majster, čo ste to zblbli ? Veď ten anjel má na ľavej ruke šesť prstov. Videli ste už niekedy anjela so šiestimi prstami ?!
-No, a vy ste už videli anjela s piatimi prstami, – odpovie majster.

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw dostal raz vizitku poštou s touto poznámkou :
-Lord Bowenbrother bude doma v utorok medzi štrnástou a šestnástou hodinou.
Slávny humorista vizitku vrátil a pripísal na ňu jedinú vetičku:
-Bernard Shaw tiež…

                         ♠     ♠     ♠

Bernard Shaw sa opýtal istej aristokratky:
-Povedzte, mohli by ste za sto tisíc funtov sa vyspať s mužom, ktorého neľúbite ?
-Bez najmenšieho zaváhania.
-A za jeden funt ?
-Čo ste ! Za koho ma máte ?
-V tom nemám pochybnosť. Chcel som len zistiť minimálne tarify.

                         ♠     ♠     ♠

Stretol raz Václav Špála maliara Emila Fillu a rozhovorili sa o predaji svojich obrazov.
-Koľko si tohto roku predal ? – pýta sa  Špála.
-Málo, – prizná sa Filla.
-A čo tvoja pani a jej zátišie ?
-Tiež jej tohto roku tá zverina nešla, – vraští čelo Filla.
-Ja by som jej niečo poradil, – hovorí Špála. – Nech k tej divine dáva ešte brusnice, a to by v tom bol čert, aby to nešlo na dračku !

                         ♠     ♠     ♠

Raz bol Václav Špála poverený napísať nejakú odbornú štúdiu. Značne s nad tým zapotil. Nakoniec sa zdvihol od práce a zabehol do Vinohradského divadla za priateľom režisérom.
-Podívaj sa, rejžo, čo som napísal. Ale nejako sa mi to nechce páčiť. Prosím ťa vraz mi do toho zopár cudzích slov, aby to vyzeralo kvapku učene…

                         ♠     ♠     ♠

Stará krčmička na Letnej v Prahe bola svedkom častých stretnutí maliarov Antonína Slavíčka a Hanuša  Schwaigera. Raz daroval Schwaiger Skavíčkovi vedierko modrej kobaltovej farby, ktorú sám namiešal. Po čase vystavoval Slavíček v Mánese svoju slávnu Modrú prahu. A veľmi mu vtedy záležalo na tom, čo obrazu povie Schwaiger. Ale ten mlčal priam zaryto. To už Slavíček nevydržal a spýtal sa :
-Boli ste na výstave ?
-Bol, – zahučal Schwaiger.
-A videli ste?
-Videl !
Slavíček len tak horel zvedavosťou :
-No tak čo, čo tomu hovoríte ?
-Je to veľmi modré, – povie Schwaiger.
To už sa Slavíček dopálil:
-Toto nie je žiadna kritika !
Schwaiger pokrčil ramenami.
-Je to veľmi modré !
-Tak aby ste vedeli, – vybehol na neho Slavíček, – je to práve ten kobalt !
-Áno, ale to som nevedel, že ste taká… taká… trúba, – odpovedal pokojne Schwaiger, – že keď vám dá človek hrniec modrej farby, že ju vyplácate na jeden obraz !

                         ♠     ♠     ♠

Po oslobodení, keď boli zase otvorené vysoké školy, prišlo na Akadémiu výtvarných umení dosť starších  študentov, povojnové, „nadržané“ ročníky. Profesor V.V.Štech sprevádza týchto adeptov umenia Národnou galériou a nad Rembrandtovým Rabínom sa zastavil so slovami:
-Tak tento obraz maľoval Rembrandt, keď mal dvadsaťosem rokov. Kto z vás ešte toľko nemá, tak nech sa poponáhľa, a kto už mal, ten nech toho nechá !

                         ♠     ♠     ♠

V roku 1955 slávnostne otvárali Divadlo P. O. Hviezdoslava hrou Herodes a Herodias. Cez prestávku navštívili bufet dvaja divadelní kritici a videli básnika Jána Smreka v spoločnosti dvoch veľmi pekných mladých žien a s pohárom šampanského v ruke. Jeden sa spýtal:
-Čoho by ste sa radšej vzdali, majstre ? Vína alebo žien ?
Básnik pohotovo odpovedal:
-To by záležalo od ročníka !

                         ♠     ♠     ♠

Za oných socialistický čias publiku  zabával vynikajúci humorista Jaroslav  Štercl. Raz vystupoval v programe kde účinkovala aj Jiřina Bohdalová. Keď sa obecenstvo po sérii Jardových vtipov nemohlo dosmiať a v kuse tlieskalo, pribehla na pódium Jiřina a so širokým úsmevom zakričala:
-Dámy a páni, ďakujeme, ďakujeme, ste úžasní !
Keď to nepomohlo, prišiel znova aj Jarda Štercl a zakričal, čo ho práve napadlo:
-Ľudkovia, vojna sa už skončila a možno, že ďalšia bude v nasledujúcom storočí a to my s ak vám s radosťou potom vrátime k vám !

                         ♠     ♠     ♠

Spisovateľ  Šamberk aj s inými umelcami bol pozvaný k bohatému továrnikovi. Po večeri predložil hostiteľ Šamberkovi pamätník, aby mu do neho niečo napísal. Šamberk vezme pero a napíše :
-Požičajte mi sto zlatých a zabudnite navždy na svojho priateľa Ferdinanda Šamberka.

                         ♠     ♠     ♠

Do malej krčmičky na Letnej, kde občas zapadol maliar Hanuš Schwaiger, chodil aj jeden kožušník. Sedával vedľa maliarovho stola a občas sa priplietol do rozhovoru. Schwaiger ho preto nemal veľmi v láske.
Raz kožušník vybehol na maliara celkom ostro :
-Majstre, akurát ste išiel okolo môjho krámu, pozdravil som vás, vy ste ma videli, ale vôbec ste mi neodpovedali !
-Tak to teda určite nie, – zahučal Schwaiger, – keby som vás bol videl, nešiel by som okolo !

                         ♠     ♠     ♠

O Antonovi Štefánkovi predvojnovom ministrovi a povojnovom povereníkovi bolo známe, že pokazil každý vtip. Raz poslanec Národného zhromaždenia Jozef Kallay  dal Štefánkovi hádanku :
-Čo povieš, Tóno, v ktorom mesiaci sa rodí najviac Číňanov ?
Štefánek to nevedel.
-Predsa  sa  v deviatom !
Vzápätí zašiel Štefánek do Štefánky a keď tam našiel spisovateľa Nižňanského, hneď zahorúca mu dal tú istú otázku. Ani Nižňanský nevedel na ňu odpovedať.
-Predsa v septembri ! – zvolal veselo Štefánek, že to nevie ani Nižňanský.
-Prečo práve v septembri ? – nechápal Nižňanský.
-To ja neviem, – priznal sa Štefánek. – Na to sa musíš spýtať poslanca Kallaya !

                         ♠     ♠     ♠

Mladý začiatočník literárneho umenia sa vráti od slávneho českého kritika, trpiaceho reumatizmom a rozpráva o svojej návšteve:
-Bol som prijatý veľmi srdečne, len jednému akosi nerozumiem. Keď som odchádzal, lúčil sa so mnou Felix Xaver Šalda a  akosi divne. Povedal:
-Tak choďte zbohom, milý priateľ. Ale odprevadiť vás nemôžem, pretože nemám pri sebe palicu…

                         ♠     ♠     ♠

G.B.Shaw prijal pozvanie na predstavenie svojej hry v Upsale. Jednu z hlavných úloh hral švédsky následník trónu. Shaw nebol s jeho výkonom vôbec nadšený. Keď sa ho spýtali, čo súdi o predstavení, povedal:
-Švédskeho kráľa si veľmi vážim, lebo hrá aspoň tenis !
Po chvíľke dodal:
-A hrá ho dobre !

                         ♠     ♠     ♠

Kedysi usporiadal krajan, akademik Urbánek profesora V. V. Štecha, aby previedol, jeho zverencov z brnenskej filozofickej fakulty po strahovskej obrazárni. Pán profesor vyhovel, adepti historickej vedy boli nadšení, ako plasticky a neomylne analyzuje Štech obraz po obraze, ako neomylne si pamätá slávnych aj menej slávnych autorov a presne udá dátum vzniku, pri čom úradný sprievodca len súhlasne prikyvuje. Nešetril slovami vďaky, ale pán profesor len mávol rukou :
-Radosť je na mojej strane, som rád, že som sa sem raz dostal !

                         ♠     ♠     ♠

Ondrej Sekora išiel zamyslený, hlava nachýlená, cez Staromestské námestie a nič netušiac – bác ! Narazil do auta, ktoré stálo pri fontáne. Uskočí, zľakol sa a odpľul si:
-Mizerní chlapi, jazdí to ako blázni a jeden ani ulicu nemôže prejsť !

                         ♠     ♠     ♠

Maliar Václav  Špála  bol ako všetci umelci trochu roztržitý. Priatelia si ho preto často doberali. Raz mu mal prísť švagor. Išiel teda Špála na stanicu, aby ho ako sa patrí privítal. Konečne švagor vystúpil z vlaku, príbuzní si padlo okolo krku, nastalo dlhé vítanie, pričom Václav Špála hrozne pokrikoval:
-Tak ťa vítam, švagrík – a kedy si to vlastne prišiel ?!

                         ♠     ♠     ♠

Večer čo večer navštevoval básnik  Ján Smrek  malú viech na Slovanskej ulici, kde ho čakali verní kamaráti a kde sedával hlboko do noci. Raz sa však vrátil domov pred desiatou. Manželka Blanka, prekvapená týmto skorým príchodom, spľasla ruky:
-Preboha, Janko, vari sa ti niečo nestalo ?! Hádam nie si chorý ?

                         ♠     ♠     ♠

Istý básnik sa chválil pred Swiftom,  že ho zasypali kvetmi, keď čítal svoje verše.
-A bolo v kvetináčoch ? – nevinne sa spýtal Swift.

                         ♠     ♠     ♠

Populárneho spisovateľa Ruda Slobodu sa na besede v istom gymnáziu spýtali študenti, ako sa stal spisovateľom. A on s vážnou tvárou odpovedal:
-Viete, keď som sa oženil, moja žena spustila takú záplavu rečí, že som sa tri dni nedostal k slovu. A tak som vytiahol papier a začal som písať. Nemôžem za to, že ma potom ktosi nazval spisovateľom !

                         ♠     ♠     ♠

Pri jednom zo Šaľjapinových európskych turné prišiel za ním do hotela hudobný kritik. Prijal ho však spevákov priateľ:
-Maestro je teraz zaneprázdnený, ale na všetky otázky vám môžem odpovedať ja…
-Plány do budúcnosti ? – pýta sa kritik.
-V najbližšom čase do Milána, potom je to koncert na počesť anglického kráľa v Londýne a potom sa…
-Výborne, výborne, – zahrmel z vedľajšej izby Šaljapinov hlas, – len nezabudni, že som tu aj ja, a že ma vezmeš so sebou !

                         ♠     ♠     ♠

Ešte za starých dobrých čias, keď Bratislava nebola plná východniarov, prišiel Julo Satinský do reštaurácie La Paloma a dal si viedenský rezeň, pivečko, kávičku a hovorí vrchnému :
-Pán vrchný, to jedlo u vás bolo výborné, pivečko znamenité a kávička senzačná ! Povedzte úprimne, s kým ste si ma splietli !

 

Na večierku sa dve mladé dievčiny opýtali Bernarda Shawa:
-Koľko máte rokov ?
Spisovateľ opatrne odpovedal:
-To závisí od toho, aké máte úmysly !

 

Spisovateľa Jána  Smreka  vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov. Jeho priateľa, básnika Jána Poničana poverili,  aby svojmu kolegovi oznámil túto zvesť. Ján Poničan mu povedal:
-Vieš, Janko, musíme ťa vylúčiť zo Zväzu… pretože ty si taký malomeštiak !
A Smrek odvetil:
-Jano, ty nie si ani malomeštiak, ani veľkomeštiak… ty si len taký štiak !

                         ♠     ♠     ♠

Po premiére filmu „Volga, Volga “  bola veľká recepcia v Kremli. Bol na nej aj  Stalin.  Film s hlavnou predstaviteľkou, inak manželkou režiséra filmu,  Ľubov Orlovovou sa mu tiež nesmierne páčil. Stalin príde k tvorcom filmu a pýta sa :
-A povedzte, Ľubov Petrovna, váš muž vás bije ?
-A to už ako, súdruh Stalin ?
-Azda vás za celý život ani raz neudrel ?
-No, možno. Iba raz a aj to bolo iba tak zo žartu, – povedal jej manžel, ktorý sa dojemne správal vždy ku svojej žene.
-Nuž tak mu povedzte, – hovorí Stalin, obrátiac sa na Orlovovú, že ak vás ešte raz udrie, obesíme ho !
-Ako to, súdruh Stalin, za čo ?!
-Za čo , – vraví generalissimus, – nuž za hrdlo !

                         ♠     ♠     ♠

Keď rakúska herečka Adela Sandrocková prišla raz na ples, akýsi galantný dôstojník sa jej spýtal:
-Och, milostivá slečna, nemáte si vari na čo sadnúť ?
Sandrocková odvetila :
-Ale áno, mám, len stolička mi chýba !

                         ♠     ♠     ♠

Slávny autor Gulliverových ciest Jonathan  Swift  bol raz v spoločnosti mladého muža, ktorý sa pred ním neustáte chvastal svojimi významnými predkami. Veľký satirik ho po chváli prerušil :
-Keď počúvam vaše reči, musím chtiac-nechtiac myslieť na zemiaky !
-Na zemiaky ? Prečo práve na zemiaky ? – začudoval sa chválenkár.
-Pretože, čo je ne nich dobré, je tiež pod zemou, – vysvetlil mu s úsmevom Swift.

                         ♠     ♠     ♠

Tesne po vojne istá vdova – známa básnika Jána Smreka,  sa mu zdôverila, že sa ide po tretí raz vydať.
-A kto je ten šťastný muž ? – spýtal sa zdvorilo Smrek.
-Istý vinár.
-No áno, – presvedčil spisovateľ, – tí sa najlepšie vyznajú v starších ročníkoch.

                         ♠     ♠     ♠

Kedysi dávno spisovateľ Vincko Šikula prišiel raz domov nadránom a manželka ho vítala slovami:
-Vincko, ty si určite pil ! naozaj nemôžeš bez toho vína vydržať ? Vidíš, ja víne nevezmem do úst, ako je rok dlhý.
-Ty si tragický prípad, – odvetil spisovateľ, – o to tragickejší, že si ešte aj luteránka…
-A čo pletieš do toho moje luteránstvo ? – nechápe manželka.
-Keď vy, luteráni, nepijete víne, načo potom bola reformácia ?! – dopovedal svoju myšlienku spisovateľ Šikula.

                         ♠     ♠     ♠

Vittorio de Sica  raz povedal:
-Intuícia je presne to, čo žene umožňuje sčítať tri plus tri a dostať výsledok, aký chce .

                         ♠     ♠     ♠

Istý bývalý milenec Madam de Staël sa vyhrážal, že uverejní všetky listy, ktoré mu kedysi napísala. Duchaplná Francúzka mu odkázala:
– Nebudem sa musieť za nič hanbiť, iba ak za – adresu !

                         ♠     ♠     ♠

Anglický spisovateľ Sheridan sa raz vracal v povznesenej nálade domov. Na schodoch sa mu akosi zaplietli nohy a spadol do pivnice. Neporanil sa síce, ale v okamihu sa tam zjavila domovníčka a začala sa rozčuľovať.
-Čo kričíte, veď ja vám to uhlie nezjem ! – zlostil sa Sheridan.
-To viem, ale bojím sa, aby sa od vášho nosa nechytilo !

                         ♠     ♠     ♠

Klavirista Arthur  Schnabel spozoroval, ako počas jeho koncertu spí dáma v prvom rade. Zobudila sa až pri záverečnom aplauze. Schnabel sa k nej naklonil a ospravedlňujúco povedal:
-To tlieskalo obecenstvo, ja som hral ticho !

                         ♠     ♠     ♠

Slávnemu gréckemu filozofovi Sokratovi položili raz nejakí zlostní mládenci otázku, prečo si neprikrýva hlavu, keď ju má lysú ako koleno. Sokrates odvetil:
-Ten, kto vie, že má zlú, či deravú strechu, musí ju niečím prikryť. Ale moja hlava nie je deravá. Keď ešte nebolo isté, aká je, mal som ju prikrytú !

                         ♠     ♠     ♠

Akýsi  Serafines  vyčítal Themistoklovi, že svojej slávy dosiahol nie vlastnou zásluhou, ale zásluhou svojej vlasti. Themistokles odpovedal:
-Skutočne – pri Herkulesovi ! Keby som ja bol Serafinom a ty Atéňanom – nestali by sme sa nikdy slávnymi !

                         ♠     ♠     ♠

Keď jeden z najväčších vojvodcov svojho času, Saturninus, bol povolaný za cisára,povzdychol si:
-Oni nevedia, čo činia ! Robia z dobrého vojvodcu špatného cisára !

                         ♠     ♠     ♠

Po dlhé roky bol  Smilis v štátnych službách a dosiahol významných hodností. Túžil však po súkromí a podarilo sa mu konečne vybaviť prepustenie u Hadriána, ktorý ho pre vernosť a spravodlivosť nerád strácal. Po odchode od dvora sa ihneď odobral na svoj statok, kde strávil sedem rokov v radostnej osamelosti. Keď cítil, že sa blíži koniec života, dal si na pomník vyryť tieto slová:
-Tu odpočíva Smilis, starý sedemdesiat a jeden rok. Žil sedem rokov.

                         ♠     ♠     ♠

Povzdychol si raz Friedrich Schiller  :
-Keď vidíme tridsať divadelných hier a pýtame s apo každom predstavení, čo tým básnik chcel povedať, čo bolo jeho úmyslom a cieľom, čo na tom bolo dobrého a čo zlého, ako toto alebo ono spracoval ? Keď teda takto každú scénu preberieme, nie je už žiadny problém vytvoriť nakoniec a tridsiatu prvú hru !

                         ♠     ♠     ♠

Nemecký spisovateľ, Viktor von Scheffel  obdržal jedného dňa neofrankovaný list od priateľa so stručným obsahom:
-Darí sa mi dobre, dúfam, že Tebe tiež ! S pozdravom a tak ďalej.
Scheffel sa hneval, že musí platiť dve známky za tak bezvýznamnú správu a zaumienil si, že sa odosielateľovi pomstí, Vyhľadal doma veľkú debnu a vložil do nej veľký kameň a na ňom lístok:
-Posielam Ti na pamiatku kameň, ktorý mi spadol zo srdca, keď som sa dozvedel, že sa Ti dobre darí. Tvoj Viktor von Scheffel.

                         ♠     ♠     ♠

Známy autor detských kníh Ondrej Sekora mal pred štátnicou a nervózne sa prechádzal po chodbe právnickej fakulty. Keď ho takého nervózneho uvidel profesor Kallab, začal ho upokojovať:
-Ale, Sekora, veď tá skúška nebude až taká ťažká !
-Pán profesor, čo je to platné, keď ja mám v hlave úplnú púšť, – odvetil Sekora.
-No, no, no, hádam to nie je až také zlé ! Nejaká oáza sa v tej púšti predsa len nájde !
-Nuž, určite oázy tam sú, – pripustil nervózny Sekora, – ide len o to, aby ich pri skúške tí dromedári našli !

                         ♠     ♠     ♠

Vittorio de Sica raz povedal:
-Chcete, aby vás muži chápali ? Hovorte! Chcete, aby vás ženy chápali ? Mlčte !

                         ♠     ♠     ♠

Keď  Solón, aténsky zákonodarca, ktorého zaraďovali medzi siedmich mudrcov, počas celej hostiny mlčal, spýtal sa ho Periander, korintský panovník:
-Mlčíš preto, že ti chýbajú slová, a či svoju hlúposť mlčaním zakryť sa snažíš?
-Keby som bol hlúpy, nemlčal by som, – odpovedal Solón.

                         ♠     ♠     ♠

Franza Schuberta  raz pozvali do spoločnosti. Mladá dáma zaspievala na umelcovu počesť niektoré jeho piesne. Speváčka bola pekná, ale mala veľmi prenikavý hlas, ktorý Schuberta uvádzal priamo do zúfalstva.
-Tá má ale cit ! – poznamenala istá dáma.
-Áno, má, – odvetil Schubert, – ale nemá ani štipku súcitu !

                         ♠     ♠     ♠

Ochotníci jedného juhočeského divadla vzdávali hold básnikovi Šrámkovi predstavením hry „Mesiac nad riekou“. Na scénu prišla matka Hlubinová vystrojená ako do spoločnosti. Otec Hlubina s ak nej radostne hrnul:
-Ty si sa nám, mamička, nejako vy… vyš…, slovo vyšňorila sa mu nejako nedarilo vysloviť. Nápoveda mlčal, slovo vyšvihla sa mu zdalo neprimerané a tak vymyslel tvar v gramatike nezvyklý a dosiaľ nevídaný. Zahlaholil znova:
-Mamička, ty si sa nám nejako vyšamrdlačila ! Slávka Hlubinová sa srdečne zasmiala, vyšamrdlačená mamička sa pre smiech na odpoveď ani nezmohla a obecenstvo sa nemohlo dlho utíšiť.

                         ♠     ♠     ♠

František Stupka dirigoval v predvečer svojich šesťdesiatich piatich narodenín koncert Českej filharmónie. Popoludní bola generálka. Dirigent ešte s orchestrom piloval. Vytkol ešte naposledy chybičky  a zhrnul:
-Prejdeme si, páni, toho Richarda ešte raz, – tak pozor, prosím !
A vtedy orchester spustí fanfáry – Castaldo, na počesť oslávenca.
-Mal si radosť, že ti filharmónia takto blahoželala ? – pýtali sa Stupku potom.
-Radosť, – vykríkol oslávenec, radosť, človeče ? Ja som sa strašne zľakol ! Myslel som, keď to začali hrať, že som sa zbláznil !

                         ♠     ♠     ♠

Roku 1986 sa známy humorista Július Satinský stretol na pohrebnom zhromaždení v Slávičom údolí s Alexandrom Dubčekom, ktorý sa k nemu počas obradu naklonil a zašepkal:
-Som veľmi rád, že ešte s Lasicom šantíte…
Julo Satinský sa poďakoval za uznanie a tiež mu tíško pošepkal:
-Dúfam, že si ešte aj vy zašantíte…

                         ♠     ♠     ♠

Keď budúci spisovateľ Vinco Šikula študoval na konzervatóriu a prišiel raz domov do Dubovej na prázdniny, otec porátal výdavky na synovo štúdium a povedal:
-Nikdy by som si nebol pomyslel, že štúdium stojí toľké peniaze !
-No vidíš, otec, – odvetí pohotovo Vinco, – a to ešte bohvieako neštudujem !

                         ♠     ♠     ♠

Herečka Sharom Stoneová je známa tým, že nenosí spodnú bielizeň. Napriek tomu vyhlásila:
-Som veľmi staromódna. Občas dokonca nosím spodnú bielizeň!

                         ♠     ♠     ♠

Nášho populárneho spisovateľa Ruda Slobodu sa na besede v istom gymnáziu pýtali, ako sa stal spisovateľom. A Sloboda s veľmi vážnou tvárou povedal:
-Viete, keď som sa oženil, moja žena spustila takú záplavu rečí, že som sa tri dni nedostal k slovu. A tak som naostatok vytiahol zo stola papier a začal som písať!

                         ♠     ♠     ♠

V spoločnosti dám sedí Janko Smrek a pýta sa ich:
-Milé dámy, dám vám otázku: zvonku je to chlpaté, zvnútra je to jemné a vlhké. Čo je to?
Dámy sa hneď ohradili, ale on im hovorí:
-Milé dámy, veď je to oko!
Dámy na to nepovedali nič a tak Jurko pokračuje:
-Milé dámy, zvonka je to chlpaté, zvnútra je to jemné a vlhké. Čo je to?
-Ale, majstre, predsa oko!
-Nie, dámy, to je to, čo ste si predtým mysleli!

                         ♠     ♠     ♠

Keď sa po Martine roznieslo, že všetci štyria synovia herca Antona Śulíka sa  venujú réžii, alebo ju študujú, kolegovia z divadla do neho stále dobiedzali:
-Tóno, a ktorý z vás je najtalentovanejší?
Keď tie otázky nemali už konca kraja, Anton Šulík vybuchol:
-Najnadanejší z našej rodiny je náš pes,  boxer Elvis!

                         ♠     ♠     ♠

Na stretnutí s divákmi položili hercovi a zakladateľovi Radošínskeho naivného divadla Stanovi Štepkovi aj takúto otázku:
-Ste satirik a z vašich hier cítiť výsmech z politiky a politikov, ale nikto nevie, na ktorú stranu mierite!
-Ja stojím vždy na takej strane, kde treba, – odpovedá Štepka, – tam kde sa mieri na hlupákov každej kategórie a hmotnosti. Kde možno na ulici stretnúť školovaných hlupákov, nadutých podnikateľov, falošných chytrákov. Skrátka tam, kde sa vyskytujú komáre i somáre!

                         ♠     ♠     ♠

Pokračujeme nabudúce…