Príslovia a porekadlá

Príslovia  sú krátke ľudové výroky, z ktorých vyplýva poučenie.
Porekadlá  výstižne vyjadrujú životnú skúsenosť, no nemajú poučný význam.

Príslovia a porekadlá sú celkom vhodné príklady toho, ako sa snažili naši dedovia a pradedovia stručne a pritom výstižne charakterizovať ľudské vlastnosti a deje hodné povšimnutia.

Slovenské:

A po smrti fuk do zeme!

A ten má v ušiach kameň zakovaný.

Abys´ ty mňa nezjedol, zjem ja teba.

Aby ťa boh videl!

Aj bez brady ľudia mladí, dajú niekedy dobrej rady.

Aj cesnak štípe, ale v dome ho treba.

Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.

Aj deravá strecha lepšia ako žiadna.

Aj dobrému kocúrovi niekedy myš utečie.

Aj dobrého veľa škodí.

Aj duba preskočí, keď mu ho na zem zvalia.

Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.

Aj hlúpy niekedy niečo múdre povie.

Ak je ti súdená, bude ti i daná.

Aj keby prišla potopa, kačke je to jedno.

Aj koza má bradu.

Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol mladý.

Aj majster tesár sa niekedy utne.

Aj malá ryba je ryba.

Aj malý oheň veľký les zapáli.

Aj na kameni sa vyspíš , keď máš čisté svedomie.

Aj najtuhšie drevo prehorí.

Aj pes vie, kto mu dáva jesť.

Aj slepé kura zrno nájde.

Aj stará koza rada ešte soľ líže.

Aj v malom ohni sa veľa dreva spáli.

Aj v škaredom sude môže byť dobré víno.

Aj vo Viedni ľudia biedni .

Aj zem má uši.

Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.

Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.

Ak hľadáš úplný pokoj, ten nájdeš len v hrobe.

Ak chceme zmeniť ustálený beh života v sebe alebo v ľuďoch , nesmieme

Zápasiť s udalosťami, ale s tými myšlienkami , ktoré ich zrodili.

Ak chceš mať radosť z dobrých skutkov, tak ich konaj potajomky a ľutuj, ak sa o nich niekto dozvie.

Ak líhaš so psami, musíš počítať s tým,  že vstaneš s blchami.

Ak máš čas pred začiatkom rozhovoru uvažovať, rozmysli si , či vôbec má zmysel hovoriť.

Ak máš meštek ako teľa , máš rodinu i priateľa; ak máš meštek ako lata , nemáš sestry ani brata.

Ak chceš spať sladko, večeraj krátko.

Ak máš plný mešec, priatelia ťa nájdu.

Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.

Ak nechceš prísť o priateľa, nepýtaj od neho peniaze.

Ak nechceš, aby ti závideli, posťažuj sa.

Ak pcháš ruku do každej diery, nečuduj sa, že natrafíš na hada, či na potkana.

Ak si dopoludnia nenazbieraš , popoludní potom už nie.

Ak ti je súdená, bude ti i daná.

Ak ťa má cudzia voš žrať, môže ťa radšej vlastná.

Aká diera, taká záplata.

Aká jabloň, také jablko.

Aká kázeň, taká bázeň.

Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn.

Aká otázka, taká odpoveď.

Aká pláca, taká robota.

Aká práca, taká pláca.

Aká viera, taký pápež.

Aké chovanie, také skonanie.

Aké nadobudnutie, také pozbývanie.

Aké požičaj, také vráť.

Aké prasa, taký kvik ; aký človek, taký zvyk.

Aké remeslo, taký cech.

Aké to nešťastie: stretneš jeleňa, a nemáš pušku.

Aké vrece , taká záplata.

Akého ťa vidia, takého ťa uctia.

Ako čo zaseješ, tak to budeš žať.

Ako horí , tak sa svieti.

Ako robil, tak sa mal; čertovi slúžil, čert ho vzal.

Ako kto robí , tak sa mu vodí.

Ako do hory voláš, tak sa ti z hory ohlasuje.

Ako chodí starý rak, aj mladý sa učí tak.

Ako mám vedieť, že na mňa mrkol, keď bola tma.

Ako mi dal dva zauchá, hneď som vedel, že ma ide biť.

Ako prišli , tak odišli.

Ako sa do hory volá , tak sa z hory ozýva.

Ako si postelieš , tak budeš ležať.

Ako si posteľ ustelieš, také budeš mať sny.

Ako stará vyhráva, tak mladá tancuje.

Ako starí hudú, tak aj mladí budú.

Ako tam, tak i tu.

Ako ti zahrajú, tak musíš tancovať.

Ako ty mne, tak ja tebe.

Ako ty dnes mne, tak ja zajtra tebe.

Ako ty o ľuďoch, tak ľudia o tebe.

Ako vietor duje, tak plachty obracajú.

Ako za groš prasa.

Akoby hrach na stenu hádzal.

Akoby ich jedna mater mala.

Akoby mi bol nôž do srdca vrazil.

Akoby z neba spadol.

Akou mierou meriaš , takou i teba odmerajú.

Akú mala, takú dala.

Akú si si dostal, takú si drž.

Aký cisár, taký pisár.

Aký čert, taký diabol.

Aký človek, taká reč.

Aký gazda, taká čeľaď.

Aký hosť, taký obrus.

Aký hrniec, taká pokrievka.

Aký išiel, takú našiel.

Aký je človek v siedmych rokoch, taký bude aj v sedemdesiatich.

Aký kňaz, taká osada.

Aký kráľ, taký kraj.

Aký mech, taká záplata.

Aký odev, taká česť.

Aký otec taký syn, aká matka taká Katka.

Aký otec taký syn , aké drevo taký klin.

Aký otec taký syn, aký mlynár taký mlyn.

Aký pán , taký krám.

Aký požičaj , taký vráť.

Aký pomáhaj pán Boh, taký pán Boh daj.

Aký pomáhaj pán Boh, taký Boh zaplať.      

Aký rozkaz , taký účinok.

Aký si ty ku mne, taký budem ja k tebe.

Aký si ty k otcovi, taký bude syn k tebe.

Aký strom, také ovocie.

Aký učiteľ, taká škola.

Aký vtáčik, taká klietka.

Aký zákon, také peniaze.

Aký zvonka, taký zdnuka.

Aký život, taká smrť.

Akým prachom ho nabili, takým strieľa.

Ani byľka bez vetra sa nepohne.

Ani by žena ženou nebola , keby muža nepreviedla.

Ani čert nie je taký čierny ako ho maľujú.

Ani do voza, ani do koča.

Ani do raja sa bez sprievodcu nedostaneš.

Ani farár dva razy nekáže.

Ani krížom slamy nepreloží.

Ani kura zadarmo nehrabe.

Ani palicou mu to z hlavy nevytlčieš.

Ani pánboh svet naraz nestvoril.

Ani pánboh všetkým ľuďom nevyhovie.

Ani pes do vlastnej misky nešpiní.

Ani sa ti vlas na hlave neskriví.

Ani strom naraz nezotnú.

Ani somár nespadne dva razy do tej istej jamy.

Ani to čert nevymyslí , čo má žena v svojej mysli.

Ani tomu never, čo máš v hrsti.

Ani u strýka, ani u deda, kto nič nemá, tomu beda.

Ani v nebi mu nebude lepšie.

Anjelský hlások, ale čertova pesnička.

Aspoň mi na starosť vodičky podá.

Bača, ktorý dvadsať rokov bačoval, je už zrelý na šibenicu

Babka k babce, budú kapce.

Bárs je hrbatá, keď je len bohatá.       

Barbora ťahá sane do dvora.

Beda toho biť, s kým musíme žiť.

Beda tomu, koho ľutujú.

Beda tomu domu, kde rozkazuje krava volu.

Beda tomu domu, kde chlap nosí sukňu a žena gate.

Beda tomu domu, kde chlap nosí sukňu a žena nohavice.

Beda tomu dvorovi, kde rozkazuje krava volovi.

Bez chyby kto na svete?

Bez muky nieto náuky.

Bez ochoty zlé roboty.

Bez opatrnosti je i múdrosť slepá.

Bez práce nie sú koláče.

Bez jednej lastovičky bude leto.

Bez rebríka ani na pôjd nevyjdeš.

Bez ruchu a šuchu nič sa nehne.

Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.

Bez smelosti chlapa niet.

Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.

Bez zdravia nie je bohatstva.

Bezpečnejšie krokom než skokom.

Bieda biede ruku dáva.

Bieda najlepší majster.

Biela ovca môže mať aj čierne jahňa.

Biely pes, čierny pes – vždy je to pes.

Blázon chodí nahatý , aby umrel bohatý.

Blázon ten kto dáva , väčší ten kto neberie.

Blázon po častom smiechu poznaný býva.

Blázni a páni všetko môžu.

Blchy kŕmi, a slonov nechá dochnúť.

Bližšia košeľa ako kabát.

Blízka ruka raní najviac .

Blška je malá a nestratí sa v posteli.

Bodaj ťa hus pečená kopla zadnou nohou.

Bodaj ťa parom vzal.

Bodaj sa zošalel, aby mu rozum ani pozajtra domov neprišiel !

Bodaj ho spiaco vychytilo, že by iba diera za ním zostala !

Bodaj ho psia mať vzala!

Boh je otcom všetkých sirôt.

Boh dal kravičku, dá i trávičku.

Boh nie je náhlivý , ale pamätlivý.

Boh mi je svedok.

Boh mu pomáha a čert tiská.

Boh poslal ľuďom pokrm a čert kuchára.

Boh rozdáva i keď nemá komu.

Boh sto dverí zavrie a jedny otvorí.

Boh toho zatratí, kto chudobného ukráti.

Bohatému netreba rozumu.

Bohatí ľudia sa tešia peniazmi , chudobní deťmi.

Bohatý nemá nikdy dosť.

Boháči moc dať nechcú a málo dať sa hanbia.

Boháči najväčší lakomci.

Bohatým nepochlebuj a pred mocnými nerád sa ukazuj.

Bojí sa toho ako čert svätenej vody.

Bol by to pekný pár, keby to pán boh dal!

Boli časy boli , ale sa minuli.

Bolí ma až, mi k srdcu ide.

Božie mlyny melú pomaly , ale iste.

Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá.

Brucho mu na chrbát vyliezlo.

Brucho sú najlepšie hodiny.

Bude svadba za deň, za dva; a bieda na veky.

Bude to kočka, čo to dočká!

Buď cnostný a budeš šťastný.

Buď za mladi starcom , aby si na starosť bol mládencom.

Buď Bohu chvála, kostol zhorel, krčma zostala.

Byť mladým to vie každé teľa, ale byť starým to je kumšt.

Celý je za ňou zbláznený.

Cenu domova poznáme až vtedy, keď ho opustíme.

Cenu mladosti poznáš až v starobe.

Cigáň cigáňa vždy nájde.

Cigáň iba vtedy pravdu povie , keď sa pomýli.

Cnosť a šťastie visí na tenkej niti.

Cudzí je cudzí, svoj je svoj.

Cudzie hriechy na nose a svoje za chrbtom.

Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.

Cudzie pšeno oháňa a vlastné mu vrabce zobú.

Cudzie ústa nie sú vrece, nezaviažeš ich.

Cudziemu psovi, cudziemu koňovi a cudzej žene nikdy never.

Čaká na smrť ako pavúk v škáre na muchu.

Čas a trpezlivosť ruže prináša.

Čas a vytrvalosť dovedú slimáka do Jeruzalema.

Čas všetko ukáže.

Čas platí, čas bratí.

Čas je peniaz; drahú nemrhaj dobu ! Skôr, ako myslíš, nakloníš sa k hrobu.

Čas za dobré uznal, drž sa toho stále; jedna pevná duša moc vykoná v mále.

Časom všetko na povrch vyjde.

Čelom múr neprebiješ.

Čert ho vezme, pán Boh ho nepotrebuje.

Čert nikdy nespí.

Čert po ňom aj s koňom.

Čert si vše nájde výhovorku, prečo starú mater zabil: že bola tma v pekle.

Čert ako diabol, všetko jedno.

Čerta neobrátiš, čo hneď svet prevrátiš.

Červené jablko najviac býva červavé.

Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.

Čistota sluší telu i duši .

Čistá voda – prvý liek na svete.

Či kyjom , či palicou.

Čí pes , toho nôtu vyje.

Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.

Čím ďalej do hory, tým viac dreva.

Čím kto hreší, tým trestaný býva.

Čím menej spíš , tým dlhšie žiješ.

Čím menšia potvora , tým väčší škrek.

Čím krajší , tým čertovi milší.

Čím sa kto zabýva, v tom skúsenosti nabýva.

Čím väčší roh , tým hlasnejšie trúbi.

Čím viac krížikov na chrbte, tým ťažšie nohám.     

Čím viac peňazí , tým viac starostí.

Čím viac prikladáš , tým viac horí.

Čím viac sa náhliš, tým menej stihneš.

Čím vyššie vyjdeš , tým ďalej dovidíš.

Čím vyšší schod, tým ťažší pád.

Čím väčšie a dokonalejšie vedomosti máš, tým prísnejšie budeš súdený, keď nepovedieš život tým cnostnejší.

Čin čo je pravého; neboj sa žiadneho.

Čistota pol života.

Človek bez slobody je ako ryba bez vody.

Človek hlúpy neustúpi.

Človek je pevnejší ako železo, tvrdší ako kameň a nežnejší ako ruža.

Človek nie je zo železa.

Človek nikdy nie je dosť múdry.

Človek má najhorších nepriateľov v svojom dome.

Človek mieni, Pán Boh mení.

Človek potrebuje človeka a mlyn vodu.

Človek sa učí na vlastných chybách.

Človek sa nikdy nepreučí.

Človek zomiera toľkokrát , koľkokrát stratí priateľa.

Človeka chytajú za slovo , kravu za rohy.

Človeka poznáš po reči , vtáka po perí.

Človek vie, kde sa narodil, ale nevie, kde zomrie.

Človeka vítaj dľa šatu a vyprevaď dľa rozumu .

Človeku je dobre tam, kde sa naje a nie tam, kde sa narodil.

Čo do hrnca pokrájaš, to budeš mať na tanieri.

Čo do sveta pošleš, to sa ti domov navráti.

Čo dom, to iná obyčaj v ňom.

Čo dedina , to milá ; čo hodina , to iná.

Čo dieťaťu nôž , to žene peniaze.

Čo fígeľ , to groš.

Čo hľadáš , to nájdeš.

Čo hluchý nepočuje , vymyslí si.

Čo chudobnému dáš , to ti pánboh stonásobne vráti.

Čo chytro zrie , chytro dozrie.

Čo chytrý nedohoní , to lenivý doleží.

Čo chyžka, to inakšia kýška.

Čo iným pravo, to i nám zdravo.

Čo Janík zameškal , Jano nedohoní.

Čo je dovolené bohovi , nie je dovolené volovi.

Čo je vzácne, nie je lacné.

Čo je pravda , nie je hriech.

Čo je šeptom , to je s čertom.

Čo je v dyme narodené , to len dymom razí.

Čo je všedné, to nie je vzácne.

Čo je z krvi, to sa mrví.

Čo je z peknej misy, keď je prázdna ?

Čo Jurko nepochopí , tomu sa Juro nenaučí.

Čo koho bolí , o tom rád hovorí.

Čo koho mrzí, to sa ho drží.

Čo koho má stretnúť , to ho stretne.

Čo komu súdené , to ho neminie.

Čo kolíska vykolísala, to motyka zahrabala.

Čo kôň premôže, to komár nemôže.

Čo kto ľúbi , to ho hubí.

Čo kto pasie, to i zaháňa.

Čo má byť na hák , to sa zavčasu kriví.

Čo má byť tŕň , to zavčasu škriabe.

Čo má byť pŕhľavou, ihneď pálí.

Čo malo začiatok, musí mať aj koniec.

Čo má prísť, nech príde neskoro.

Čo mestečko, to devečka; čo dedinka, to dievčinka.

Čo môžeš urobiť dnes , neodkladaj na zajtra.

Čo môžeš zjesť dnes, nechaj si na zajtra.

Čo môžeš urobiť sám , nezveruj na iného.

Čo môžeš urobiť sám , urob si sám.

Čo na srdci , to na jazyku.

Čo nás po bohatstve , keď zdravia nemáme.

Čo nebolo doobeda , poobede nebude.

Čo nechceš , aby iný tebe činil , nečiň ani ty jemu.

Čo nechytíš za rohy , za chvost neudržíš.

Čo nevyrieši rozum, vyrieši čas .

Čo nič nebudeme mať , len aby sme boli zdraví.

Čo nie je dnes , môže byť zajtra.

Čo nie je, to byť môže.

Čo nie je pre oči , nie je ani pre ústa.

Čo má byť žihľavou, ihneď páli.

Čo oči nevidia , srdce nebolí.

Čo oči vidia, to srdce žiada.

Čo oči nevideli, to srdcu nelahodí.

Čo oko uvidí , to srdce zažiada.

Čo oko vidí, to ruka vezme.

Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou.

Čo po takej krave, hoc aj za hrot mlieka dáva, keď kope a rozleje.

Čo pri iných haníš , to nechváľ pri sebe.

Čo prinesie voda, to časom odnesie vietor.

Čo raz z úst vypustíš , to ani štyrmi koňmi naspäť nevtiahneš.

Čo rukami nestačil , to nohami dotlačil.

Čo sa babe chcelo , to sa jej prisnilo.

Čo sa človek natrápi , kým umrie.

Čo sa človek natrápi , kým o všetko príde.

Čo sa doma navarilo , nech sa doma poje.

Čo sa Janko nenaučí, to sa Jano nedoučí.

Čo sa komu páči, tým sa neotrávi.

Čo sa mi ľúbilo, to mi uletelo, čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči.

Čo sa má stať , sa aj stane.

Čo sa moc kýva , len sa vykýva.

Čo sa nosí , to sa znosí.

Čo sa pri poháriku stalo , nech sa pri poháriku aj dokoná.

Čo sa rado hašterí, to sa rado má.

Čo sa rado máva, rado sa háda.

Čo sa stalo , už sa neodstane.

Čo sa ti na iných neľúbi , netrp to ani na sebe.

Čo sa vlečie , neutečie.

Čo sa v srdci varí, javí sa vo tvári.

Čo sa stalo, už sa viac neodstane.

Čo sa za mladi naučíš , na starosť ako by si našiel.

Čo sa za mladi nenaučíš , to na starosť nepochopíš.

Čo sa mi ľúbilo, to mi uletelo, čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči.

Čo si nežiadaš , to s ti najskôr pridá.

Čo si si navaril , to si zjedz.

Čo si robil ? Cmar som drobil.

Čo si ten raz ho hlavy vezme , to nepopustí.

Čo si zameškal , to už nedohoníš.

Čo si kto navaril, nech si to aj zje.

Čo si zasial, to ti zišlo.

Čo sila nepohne, to náš rozum ohne.

Čo sebe, to tebe.

Čo strovíš s milými, to boh vynahradí s inými.

Čo tam po reči, keď niet v nej veci.

Čo tam po titule, keď nieto v škatule.

Čo ťa nepáli , nehas!

Čo ten povie , to je toľko , ako keď sa hus uprdne.

Čo teraz z úst vyletí, to ani štyri kone späť nevtiahnu.

Čo triezvy na srdci , to opitý na jazyku.

Čo teba do toho, či tento je taký lebo onaký, alebo či iný tak, lebo tak činí, alebo hovorí ?

Čo v srdci vrie , v ústach kypí.

Čo vidí , to berie.

Čo vo dne vidí , to v noci uchmatne.

Čo zo srdca nejde, v srdci sa neujme.

Čo vôl bez rohov , to chlap bez fúzov.

Čo veľkému boháčovi je grajciar mizerný, to je Pánu Bohu naše zadosťučinení.

Čo vošlo do krvi, s dušou vyjde von.

Čo zaseješ, to budeš žať.

Čoho sa človek najviac odrieka , toho sa najskôr dopustí.

Čoho sa kto bojí , o tom sa mu najskôr sníva.

Čomu nerozumieš , to nehaň!

Čomu za mladi privykneš , tomu na starosť neodvykneš.

Čomu sa Janko nenaučí, tomu sa Jano nedoučí.

Črevá mi malo potrhať.

Dačo za dačo, nič za nič.

Daj sa z chuti do toho, hneď polovica hotovo.

Dajte tomu korheľovi rumplík pálenky a mne holbu!

Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí.

Dal boh vtákom krídla a ľuďom ruky.

Dal boh vtákom krídla a ľuďom ruky.

Dal by som ho už i čertovi zadarmo.

Dal mu med cez sklo lízať.

Darmo do zhnitej dosky zatĺkaš klinec.

Darmo je Murína umývať.

Darmo sa tam tískaš, kde ťa nechcú.

Darmo starého psa za zajacom huckáš.

Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš/hovoríš.

Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.

Darovať je pánsky , nazad brať cigánsky.

Dávno tie hrable skapali, čo od seba hrabali.

Dávno toho čert vzal, čo sebe zle prial.

Deň či noc – slepému je to jedno.

Deti bez rodiča ako voz bez oja.

Deti ešte nikoho gazdom nespravili.

Diabol má mnoho cukru, i hriech činí sladkým.

Dieťa za ruku , matku za srdce.

Dieťa láskaj v kolíske, muža na vankúši.

Dieťa špiní, derie; matka šije, perie.

Dieťaťu nedávaj nôž do ruky a hlúpemu peniaze.

Dievča krásne ako kvet , dobré ako med , tichučké ako muška a do roboty ako sršeň.

Div že sa somárovi, keď ťa kopne.

Dievka je ako zlodej v dome.

Dlhá choroba , hotová smrť.

Dlhá noc, veľká božská moc, život horúci, pán boh všemohúci.

Dlhé vlasy , krátky rozum.

Dlhá klobása, krátka kázeň, to miluje každý blázon .

Dlhu sa zbavíš, keď ho splatíš, nepriateľa, keď ho zabiješ.

Dlžobu urobiť, to je ľahká práca; lež keď treba platiť, ťažko sa vypláca.

Dnes ty mne , zajtra ja tebe.

Dnes hojno, zajtra hovno .

Dnes už chce byť vajce múdrejšie ako sliepka.

Do červených šiat ho obliekli.

Do domu, kde láska býva, slniečko sa rado díva.

Do lesa drevo nikdy nevoz a do mora vodu nenos.

Do očí nechváľ a za chrbty nehaň.

Do očí brat, za chrbtom had.

Do očí ako med, okrem očí ako jed.

Do očí brat, okrem očí had.

Do rýchlej roboty sa pripletie čert.

Do tvrdého dreva klin kyjom vbíjajú.

Do učenia sprostý , ale na fígle ho je dosť.

Do úst radšej uhlie žeravé, než jedno slovo nepravé !

Do šiesteho češ, do šestnásteho hreš, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom ďakuj tomu,

kto ti vyvedie čerta z domu.

Do záhrady bez ruží slávik neprilieta.

Dobrá ovca nebečí , ale mnoho vlny dáva.

Dobrá práca sa sama chváli.

Dobrá rada nikdy neprichodí neskoro.

Dobrá rada vzácna.

Dobrá rada stojí groš a planá dva.

Dobrá studňa v suchu vodu dáva , dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.

Dobrá svadba do týždňa trvá.

Dobrá sliepka i v žihľave vajce znesie.

Dobrá sviňa všetko stroví.

Dobrá vôľa všetko zdolá.

Dobrá výhovorka hotový groš.

Dobrá žena hladidlo , zlá žena strašidlo.

Dobrá žena do roka skape.

Dobre bude, keď čert umrie a peklo zhorí.

Dobre bohatému v teple sedieť.

Dobre hovoriť je striebro , dobre mlčať je zlato.

Dobre je aj v pekle mať priateľa.

Dobre že sa nezjedia od ľúbosti.

Dobré mäso sa na každej dedine predá.

Dobré meno viac stojí , ako všetky bohatstvá.

Dobre sa je tomu smiať , komu je dobre.

Dobre mu je, že sa mu ani krivý nevyrovná.

Dobré sa samo chváli.

Dobré sa zlým odpláca.

Dobré sa ľahko zabúda a zlé spomína.

Dobré svedomie sa zlých rečí nebojí.

Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje!

Dobre tomu, kto nič nemá – netrápi sa, kde čo schová.

Dobré víno i bez viechy sa minie.

Dobre, že človek neošedivie od starostí.

Dobré deti, v dome statok, lež zlé deti, v dome zmätok.

Dobre začať, dobre jest; dobre skončiť, väčšia česť.

Dobrého koňa najviac bijú.

Dobrého koňa netreba biť.

Dobrého nikdy nie je veľa.

Dobrého priateľa poznáš v nešťastí.

Dobrého veľa nebýva.

Dobrí dobre žijú.

Dobro vždy víťazí nad zlom.

Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu.

Dobrý gazda pracuje , múdra žena gazduje.

Dobrý chýr ide ďaleko , zlý ešte ďalej.

Dobrý kohút nepriberie.

Dobrý kôň i na maštali kupca nájde.

Dobrý pes sa vylíže.

Dobrý človek šedivie, divá zver plešivie.

Dobrých boh zo sveta berie a zlí tu zostávajú.

Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.

Dobrých sa moc zmestí, a jeden zlý všetko pokazí.

Dobrý je chlieb, keď niet koláčov.

Dobrý chodec i zajaca by vybehal.

Dobrý sused – otec, mať.

Doma jedz, čo máš, u ľudí, čo ti dajú.

Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.

Dočkaj času ako hus klasu.

Dokiaľ chodíš , dotiaľ sa hodíš.

Dopredku sa nepchaj , nazadku nezaostávaj , prostriedku sa drž.

Dorota fúka do plota.

Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.

Dotiaľ sa chodí s džbánom po vodu , pokiaľ sa nerozbije.

Dotiaľ sa prút ohýba , kým je mladý.

Dotiaľ sa vystieraj , kým ti perina stačí.

Dotiaľ barana strihajú, kým má vlnu.

Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa mu ucho neodbije.

Dôveruj , ale preveruj.

Drž sa starších rady a nedôjdeš vady.

Drž sa novej cesty a starého priateľa .

Duchna je richtár medzi mužom a ženou.

Duša nezhynie, hoc i telo pominie.

Dva chrbty viac unesú ako jeden.

Dva kohúty na jednom smetisku sa neznesú.

Dva kone viac utiahnu ako jeden.

Dva krát meraj a raz strihaj .

Dva tvrdé kamene nemelú dobre.

Dvaja priatelia i s jednou jahodou sa rozdelia.

Dve ženy, tri husi – hotový jarmok.

Dve kuchárky pri jednom ohnisku hotová pohroma.

Dve oči v hlave – muž a žena v dome.

Dvoch brehov sa chytal a oba sa s ním odtrhli.

Dvom je vždy veselšie ako jednému.

Dvom lepšie cesty ubúda.

Ešte je to za horami.

Ešte nikto si sám nos neohryzol.

Ešte bude raz zle a potom nikdy lepšie.

Ešte je nie všetkému koniec.

Ešte musíš veľa kaše pojesť, kým sa to naučíš.

Ešte nikdy nebolo tak zle , aby nemohlo byť ešte horšie.

Ešte tomu veľa otčenášov treba.

Ešte si mladým nebol a už sa starým robíš!

Ešte sa nenarodil ten, čo by sa páčil všem.

Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili.

Faloš a klam zradí sa sám.

Frajer čarovaný , chrbát maľovaný.

Fúziská , že by mohol z nich motúze šúľať.

Hanba kradnúť , ale nie pracovať.

Hanba je utekať, ale osoží.

Handra onuci nemá čo vytýkať.

Hlad je najlepší kuchár.

Hľaď sebe osohu a druhému nie škody.

Hľadá posmech na iných, a má ho doma.

Hľadí farárovi do mešca.

Hľadí na nebožiec a vidí dláto.

Hlas ľudu, hlas boží .

Hlava pán , srdce kráľ a žalúdok hospodár.

Hlava šedivá a srdce pochabé.

Hlava šedivá, riť bláznivá.

Hlavička ako makovička a v nej pusto.

Hľaď nie kto, ale čo?

Hľadí ako žaba z prachu.

Hľadí na to ako teľa na nové vráta.

Hlúposť býva príčina, že sa mnohý vypína.

Hlúposť a pýcha na jednom strome rastú.

Hlúpych nesejú, ale rodia sa.

Hovoriť je striebro, a mlčať zlato.

Hoci odpoly hnilé , keď je len srdcu milé.

Holub za pšenicou , šuhaj za dievčicou.

Hnev a jazyk drž na uzde.

Hnev za hnevom chodí; láska lásku plodí.

Hnoja a peňazí nie je nikdy dosť .

Hoci i v pekle, len nech je dobre.

Hoci odpoly hnilé, len keď srdcu milé.

Hoci som ja rohatá, keď som ja len bohatá.

Holub holubom, a predsa má svoju žlč.

Holub je holubom, a predsa má svoj hnev.

Hosť a ryba na tretí deň smrdí.

Hovorí, akoby z motyky strieľal.

Hovoriť je striebro a mlčať je zlato.

Hrdé kone krky lámu.

Hrdlo má malú dierku, ale sa veľa cez ňu preleje.

Hriechy mladosti kára boh na staré kosti.

Hriešna radosť plodí žalosť.

Hrniec haní kotol – obidvaja čierni.

Hrobom smrdí a ešte sa nekára.

Huby jedz , ale meno im vedz.

Hudba, ryba, dyňa, sviňa – potrebuje pohár vína.

Husiam seno a psom otruby núka.

Hustá prísaha – riedka pravda.

Chlap povrieslom opásaný za sto dukátov a sto dievok za kozí bobok.

Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje sa, a dievča, keď sa chce vydať,

žiada si zomrieť.

Chlap, nech je len o trochu od čerta krajší, už je dosť pekný.

Chlapovi, čo má biele pľúca, ženy mrú.

Chceš vidieť čo ohavného? – Viď človeka opitého.

Chlieb so soľou, skutok s dobrou vôľou.

Chodí za ním ako pes.

Chodíš v hosti, čakaj i ty hostí.

Chodil po celom háji , odťal na samom kraji.

Choď sa pozrieť do zrkadla, uvidíš tam čerta.

Chorý zdravého nesie a sám ledva lezie.

Chorému všetko horké.

Chovaj teľa, budeš mať vola.

Chrbtom sa mu obrátil.

Chromému všade ďaleko.

Chudá mršina, ale dobre ťahá.

Chudobnému aj z hrnca vykypí.

Chudobného i muchy väčšmi štípu.

Chudoba cti netratí.

Chudoba a kašeľ sa zatajiť nedá.

Chudobný človek, hotová opica.

Chudobný človek sa nikdy dobre nemal, chcel sa prežehnať, vybil si oko.

Chudobnému aj z hrnca vykypí .

Chudý kôň vždy najlepšie ťahá.

Chudý má chytré údy.

Chytrá robota dobrá nebýva.

Chytrosť nie sú čary.

Chytil ho na háčik.

Chytila ho za bradu, zorala s nám záhradu.

I boháč má len dve dierky do nosa.

I dobrému kocúrovi niekedy myš utečie.

I dub bol kedysi len žaluďom.

I pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.

I dobrého moc škodí.

I bez brady ľudia mladí dajú niekedy dobrej rady.

I čierna kvočka biele vajce znesie.

I čerta by zožral, keby mu ho dali.

I mladým štencom zuby dorastajú.

I pes psovi brat.

I starému kocúrovi niekedy myš ujde.

I ten najmúdrejší môže schybiť.

I v mladej hlave starý rozum sa nájde.

I v pekle dobre, keď máš strýca diabla.

I z krátkeho ľanu bude dlhá niť.

I z mladej hlavy súd pravý.

I vo Viedni ľudia biedni.

I pekne luhať je hriech.

I zlatá koruna tlačí.

Iba jedna macocha bola dobrá , i tú čert vzal.

Ide mu to na úžitok ako psovi tráva.

Ide mi hlavu roztrhnúť.

Ide mu strova na úžitok.

Ide zima, ide mráz.

Idú mu lienky popred oči.

Ideš pomaly, bieda ťa dohoní – ponáhľaš sa, dohoníš ty biedu.

Išiel s bubnom na zajace.

Išiel Jób po Jóba, zostali tam oba .

Išiel posol, prišiel osol.

Ívery ďaleko od pňa nepadajú.

I v pekle je dobre, keď máš strýka diabla.

Ja o voze a on o koze.

Ja pán, ty pán , kto bude kozy pásť?

Ja mám s tebou pokoj, aj ty mne daj pokoj.

Jablko ďaleko od stromu nepadá , a keď aj padne , vždy sa stopkou ku pňu obracia.

Jablko nepadne ďaleko od stromu.

Aký odev, taká česť.

Aká práca, taká pláca.

Ja o koze a ty o voze.

Aký život, taká smrť.

Je mu ako tŕň v päte.

Jeden čihí , druhý hota , ký je to čert za robota.

Jeden boh na nebi, jeden kráľ na zemi.

Jeden sa skryje za list a druhý ani za horu.

Jeden šije , druhý pára.

Jedno nešťastie druhému ruku podáva.

Jedno zdravie a chorôb sto.

Jedinú bezstarostnú hlavu na svete nájdeš len v záhrade – kapustnú.

Jednooký medzi slepými kráľom.

Jedným uchom dnu , druhým von.

Aký „Pán Boh pomáhaj!“, taký býva „Pán Boh daj!“.

Jeden nespravodlivý groš sto spravodlivých z vačku vyháňa.

Jedna prašivá ovca celé stádo nakazí.

K tangu sú potrební dvaja.

Kadiaľ prejdú predné kolesá voza, tadiaľ prejdú i zadné.

Kam chlap nemôže , dôjde žena.

Kam ide hlava, tam idú i nohy.

Kam ihla, tam aj niť.

Kam nemôže čert , pošle starú babu.

Kam oje , tam voz.

Kam vietor , tam plášť.

Každá líška svoj chvost chváli.

Každá pesnička má svoj koniec.

Každá svokra na nevestu zlá.

Každá sviňa má svoj chliev.

Každá vec má svoj čas.

Každé hrable k sebe hrabú.

Každé právo má svoje miesto.

Každej materi je jej decko najkrajšie.

Každému dačo chýba.

Každej materi jej decko najkrajšie.

Každý čert krivý.

Každá palica má dva konce.

Každý baran svoje rohy unesie.

Každý človek svoj kríž niesť musí.

Každý chvíľku ťahá pílku.

Každý inú nôtu hudie.

Každý je kováčom svojho šťastia.

Každý je vo svojom dome pánom.

Každý kohút je silný na svojom smetisku.

Každý najlepšie vie , kde ho čižma tlačí.

Každý pes má blchy.

Každá nová metla dobre zametá.

Každý sa bráni ako môže.

Každý sa za pravdu háda.

Každý si pomáha ako vie.

Každý vták ináč spieva.

Každý vie, kde mu vrie.

Každý vták svoje hniezdo si chváli.

Každú hodinu mu smrť čakajú.

Kde baba, tam lada, kde chlap, tam smrad.

Kde bol úhor, tam sa dobre rodí.

Kde bol začiatok, musí byť i koniec.

Kde bolesť, tam ruka.

Kde Boh spolu hospodári, tam sa všetko dobre darí.

Kde čert nemôže nič vykonať, tam pošle starú babu.

Kde domáci v rozbroji, tam je zlato na hnoji.

Kde dvaja blázni líhajú , tam tretieho hľadajú.

Kde dreva , tam i triesok.

Kde dôvery nie je, tam i čo dobrého, je v podozrení.

Kde fúzy , tam rozum.

Kde husi, tam gag, kde ženy, tam jak.

Kde je dym , tam i oheň byť musí.

Kde je husto , nie je pusto.

Kde je chlieb , tam sa i nôž nájde.

Kde je macocha, tam je aj otčim.

Kde je med, tam sú aj muchy.

Kde je moc, tam je i sláva.

Kde je moc , tam je i sláva.

Kde je nitka najtenšia, tam sa najskôr pretrhne.

Kde je psota, tam je hriech.

Kde je smiech , tam je hriech.

Kde je vdovica , tam je lavica.

Kde je veľa dymu , tam málo ohňa.

Kde je núdza najvyššia, tam je pomoc Božia najbližšia.

Kde je vdovica, tam je lavica .

Kde jest čo, tam ber!

Kde jarmo, tam larmo.

Kde hovoria činy , slová sú nanič.

Kde chlap tam smrad.

Kde chýba jedno , chýba i druhé.

Kde ich je moc , tam si sami zavadzajú.

Keď im dáš, tak si náš.

Kde líška drieme, daj pozor kohút.

Kde líšky dávajú dobrú noc.

Kde nie je tvornosti, niet ani stojnosti.

Kde nehorí , tam ani dymu nieto.

Kde nemôžeš preskočiť , podlez.

Kde nemôžeš prekročiť, tam preskoč.

Kde nechodí slnko, tam chodí lekár.

Kde nič nieto , tam ani smrť neberie.

Kde niet kostí , nieto sily.

Kde nieto slaniny , nieto ani sadla.

Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.

Kde obed , tam milá ; kde večera , tam iná.

Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich zhode.

Kde sa dvaja bijú , tretí zvíťazí.

Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí.

Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

Kde sa kliesni, tam sa lesní.

Kde sa kto zrodí , tam sa i hodí.

Kde sa kto zavesil, tam nech visí.

Kde sa kto zliahne, tam sa i tiahne.

Kde sa kurča vyliahne, vždy sa ta tiahne.

Kde sa mnoho pije, tam otvára nemoc dvere.

Kde sa najedia štyria , naje sa i piaty.

Kde si si nepoložil , tam nehľadaj.

Kde si nezasial, odtiaľ neber.

Kde si nepoložil, neber.

Kde si si položil , tam hľadaj.

Kde si stratil , tam hľadaj.

Kde si zmokol , tam sa suš.

Kde sa mnoho poklôn stáva, tam úprimnosť uletela.

Kde služba , tam i výslužka.

Kde som sa narodil, tam chcem i zomrieť.

Kde som si mladosť zjedla, tam si chcem i starosť.

Kde sú pitky , tam sú bitky.

Kde sú sudy, tam sú súdy.

Kde sú šedi , tam sú vedy.

Kde sú včely, tam je med.

Kde ťa tam čerti nesú.

Kde ťa nezvú, tam sa nehrň.

Kde ťa neprosia/nechcú/nevolajú, ta sa nenatískaj/nenarývaj/nepchaj.

Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia.

Kde ťa radi majú, nechoď často, kde neradi, nechoď nikdy.

Kde ti je dobre, tam seď.

Kde sa mnoho pije, žerie, tam otvára nemoc dvere .

Kde sa kto zrodí, tam sa i hodí.

Kde sa mnoho pije, žerie, tam otvára nemoc dvere.

Kde najmenej umenia, najmenšia je jeho cena.

Kde samá hostina, tam neďaleko hlad.

Kde nieto poriadku, ide všetko do úpadku.

Kde nie je  kázne, tam nie je bázne.

Kde je psota, tam je hriech.

Kde je život, tam je ruch.

Kde kresťan kostol postaví, tam čert krčmu pristaví.

Kde mnoho rečí, tam málo z veci.

Kde kresťan kostol postaví, tam čert krčmu pristaví.

Kde macocha, tam aj otčim.

Kde ti je dobre , tam buď.

Kde tých dvoje prebýva, nikdy dobre nebýva.

Kde vlčura  (barančina) nestačí, podši líškou.

Kde zdravie chýba , všetko chýba.

Kdekoľvek som, aj Boh je tam. Pekne všade sa chovať mám.

Keby ich čert zobral aspoň po dvoch z každého páru .

Keby človek vedel, že si má nohu zlomiť, nuž by si sadol.

Keby stolár triesky žral a dosky sral, veľmi dobre by sa mal.

Keby boli v riti ryby, nebolo by treba rybníkov.

Keby klobásy mali krídla, nebolo by lepších vtákov na svete.

Keby koza neskákala, nedolámala by si nohy.

Keby si mal v sebe čo dobrého, ver o iných veci ešte lepšie.

Keby nebolo keby , boli by sme všetci v nebi.

Keby to nevyklebetila, vyhodilo by sa jej to na jazyk.

Keď Boh s nami, kto proti nám?

Keď chceš dlho a zdravo žiť, jedz ako mačka a pi ako pes.

Keď budeš v nebi, netrús nám na hlavy.

Keď čert vzal kravu , nech vezme aj teľa.

Keď čertovi mať zdochne a peklo zhorí, potom je neskoro pomáhať.

Keď druhý do studne skočí , ty nemusíš.

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.

Keď chceš spať sladko , večeraj krátko.

Keď chceš vedieť tajných vecí , opýtaj sa malých detí.

Keď ukradnutú vec kúpiš, vlastnú kapsu olúpiš.

Keď chváliť , tak chváliť ; keď trestať , tak trestať.

Keď im dáš, tak si náš.

Keď je človek zdravý , všetko ostatné ujde.

Keď je somárovi dobre , ide sa na ľad šmýkať.

Keď je žena opitá a keď muž plače , to je veľmi škaredé.

Keď je, minie sa, keď niet, obíde sa.

Keď jeden je a druhý sa len prizerá, neskončí sa to dobre.

Keď krava pije , bude i vôl.

Keď ma budú biť, budem sa kryť.

Keď má smrdieť , nech smrdí.

Keď máš jesť, jedz ; keď máš robiť, rob.

Keď máš zuby , nemáš chleba; keď máš chleba , nemáš zubov.

Keď máš škodu, o posmech sa nestaraj.

Keď máme byť len malou kvapkou v mori, tak buďme tou, ktorá zafarbí oceán.

Keď naprší a uschne.

Keď nemáš penez , do krčmy nelez.

Keď nepríde Mohamed k hore , musí hora k Mohamedovi.

Keď nepriklincuješ dosku a neodnesie ju vietor, vezme ju voda.

Keď neprší , aspoň kvapká.

Keď nevieš plávať , neskáč do vody.

Keď nie je kocúr doma , myši majú hody.

Keď niekto nechce vidieť, nepomôže ani svetlo ani okuliare.

Keď pánboh dá , aj motyka vystrelí.

Keď pravda vojde do dverí, lož vyletí von komínom.

Keď po zlých veciach túžiš, tými sebe zle poslúžiš.

Keď sa človek namáha, tak mu Pán Boh pomáha.

Keď sa chce, tak to ide.

Keď sa teľaťu dobre vodí, ide na ľad a zlomí si nohu.

Keď sa už tma černela.

Keď sa v pohári majú, azda somára dvíhajú.

Keď sám neotváraš oči, otvoria ti ich druhí.

Keď si zobral smotanu, zober si i mlieko.

Keď sokol opŕchne, vrana ho ošklbe.

Keď strom zarodí, skláňa korunu k zemi.

Keď strom zostarne, ohne sa.

Keď ti čas nevyjde v ústrety, vyjdi ty v ústrety času.

Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj!

Keď ti je dobre, nehľadaj lepšie.

Keď ty budeš mať toľko rokov ako ja, nebude z teba iba stará vŕba.

Keď víno vykysne, v sude sa utíši.

Keď ženu nabiješ, ako keby si roľu pohnojil .

Keď chceš, aby sa ľudia o tebe rozprávali, obes sa !

Keď sa kôň potkne, hodne sa potkne.

Keď sa stará dievka vydá, hneď je z nej stará baba.

Keď chceš, aby druhí s tebou strpenie mali, maj i ty strpenie s druhými.

Keď sa les rúbe , aj triesky lietajú.

Keď sa ti najlepšie darí , prestaň hrať.

Keď si si zobral smotanu , vezmi si i mlieko.

Keď ti dávajú , ber , keď ťa bijú , utekaj.

Keď ti najlepšie chutí , prestaň jesť.

Keď už mám ísť do pekla , pôjdem aspoň na peknom koni.

Keď vtáčika lapajú , pekne mu spievajú.

Keď vietor nefúkne, chvojka sa nekývne.

Keď žena hvízda , sedem kostolov sa trasie.

Keď ženu udrieš , akoby si roľu pohnojil.

Klebeta je ako uhlie; keď nespáli, aspoň zašpiní.

Kmotrovstvo, švagrovstvo – najhoršie priateľstvo .

Koľko rečí vieš, toľko krát si človek .

Koľko rečí vieš, toľko krát si človek .

Koľko krajov, toľko obyčajov.

Koho bili, zas ho budú.

Koho pán boh chce potrestať, tomu rozum vezme.

Koho pán boh chce potrestať, potrestá ho na rozume.

Koho pán boh chce potrestať, toho oslepí.

Koho chlieb ješ , toho pieseň spievaj.

Koho majú obesiť , ten sa neutopí.

Koho nešťastie prenasleduje , ten si ešte aj v nosnej dierke prst zlomí.

Koho raz had uštipne , i žaby sa bojí.

Koho raz nešťastie zastihne , tak ľahko ho neopustí.

Koho raz pes pohryzie , ten sa potom i muchy bojí.

Koho bili ? Petra. Kto sa bil , Peter.

Koho nešťastie prenasleduje, ten si i v nosnej dierke prst zlomí.

Koľko hláv , toľko rozumov.

Koľko rečí vieš , toľkokrát si človekom.

Komu česť, tomu česť , pastierovi trúba.

Komu niet rady , tomu niet pomoci.

Komu nie je  zhora dané, v apatieke nekúpi.

Komu pánboh , tomu všetci svätí.

Komu sa chce jesť , nech sa naje chleba.

Komu sa nechce , hneď výhovorku nájde.

Komu sa chce, ten môže; komu sa nechce ani nemôže.

Komu dá Boh úrad, tomu dá i rozum.

Koho Boh chce potrestať, potrestá ho na rozume.

Komu ženy mrú a včely sa roja, ten zbohatne.

Komu sa nelení , tomu sa zelení.

Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba.

Komu dal pán boh úrad, tomu dal i rozum.

Komu niet rady, tomu niet pomoci.

Komu pán boh, tomu všetci svätí, komu čert, tomu všetci kati.

Komu sa ako ľúbi, komu kapusta a komu hlúby.

Komu si dal, u toho hľadaj.

Komín sa mu zvalil.

Koňa hľadal, na ňom sedel.

Koňa láskajú, keď ho lapajú.

Kôň cvála tak, ako chce jazdec.

Kôň má štyri nohy a potkne sa.

Kôň má štyri nohy  a predsa sa potkne.

Kôň chce jarmo a vôl sedlo.

Kôň potrebuje sedlo a sedlo jazdca.

Koniec dobrý , všetko dobré.

Košieľka z hodvábu, nevládzem od hladu.

Koza z voza – vozu ľahšie.

Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.

Krása ako tráva vädne.

Krása lahodí oku a rozum srdcu.

Krása do času , cnosť na večnosť.

Krásy sa nenaješ.

Krádež bár sa kryte stane, predsa tajnou nezostane.

Kráľ veľký pán a lopatou cukor neje.

Kričí , ako by ho z kože dral.

Krik veľký a chlapa nevidieť.

Krivo hľadí na neho , ako by mu bol obed zožral.

Krivda má dlhú pamäť.

Krúti hlavou ako neveriaci Tomáš.

Krv nie je voda.

Kto ako robí , tak sa mu vodí.

Kto bez peňazí chodí, toho psy obštia.

Kto čím bojuje , tým zhynie.

Kto čo hľadá , nájde.

Kto  čo seje, to i veje.

Kto do ohňa dúcha , dym a iskry do očí dostane.

Kto do teba kameňom , ty doňho chlebom.

Kto je do dvadsiatky nie múdry , do štyridsiatky nie bohatý , ani nikdy nebude.

Kto je najbohatší? Kto má zdravé telo, a v dobrom svedomí kto si kráča smelo.

Kto je mŕtvy, tomu hrob, kto je živý, tomu hop.

Kto je samý med, neoblizuj ho.

Kto je vo vreci, nazdáva sa, že všetci.

Kto je v peci, myslí, že sú všetci.

Kto je múdry, aj piva navarí.

Kto je malému daru nevďačný , veľkého je nie hodný.

Kto si piva navaril, nech si ho aj pije.

Kto je veselej mysli, na lekára nemyslí.

Kto je živý, nech sa hýbe.

Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.

Kto často prisahá, tomu málo veria.

Kto dá, čo má, hanbiť sa nemusí.

Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.

Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.

Kto do tridsiatky nezmúdrie , do štyridsiatky nezbohatne , potom už nikdy viac.

Kto doma sedí , toho v krčme nenabijú.

Kto druhého klame , sám najskôr oklamaný býva.

Kto druhému jamu kope , sám do nej spadne.

Kto dvoch zajacov naháňa , ani jedného nechytí.

Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.

Kto chce aj môže, kto nechce, ten nemôže.

Kto chce jesť jadro, musí rozlúsknuť orech.

Kto chce jesť kašu, musí mať lyžicu.

Kto chce kam, pomôžme mu tam.

Kto chce luhať, nech si dá pozor na reči.

Kto chce mať, musí dať.

Kto chce niečo/dačo mať, musí o to dbať.

Kto chce biť , palicu si nájde.

Kto chce cigániť , musí mať dobrú pamäť.

Kto chce niečo mať, musí pracovať.

Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu nakladať.

Kto chce piť mlieko, nemusí kupovať kravu.

Kto chce psa biť, palicu si nájde.

Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť

Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.

Kto chce žať, musí siať.

Kto chce dačo mať , musí o to dbať.

Kto chce dlho žiť, má len vodu piť.

Kto chce dlho žiť, nesmie mnoho piť.

Kto chce dobre spať , nesmie mnoho žrať.

Kto chce jesť , nech pracuje.

Kto chce kam , pomôžme mu tam.

Kto chudobnému uťahuje, tomu boh z hrdla vyťahuje.

Kto počtuje, ten gazduje

Kto si málo neváži, nech sa mnoho nebaží!

Kto hoduje a sa strojí, nech sa stále núdze bojí.

Kto je v dvadsiatke nie pekný , v tridsiatke nie silný , v štyridsiatke nie bohatý ,

v päťdesiatke nie múdry , ten už takým nikdy nebude.

Kto klame, ten kradne.

Kto klope, tomu otvoria.

Kto kúpil koňa, berie aj uzdu.

Kto lenivo žije , sám seba bije.

Kto leží, ten leží, kto umrel, ten tam.

Kto ma má rád, ten mi je brat.

Kto má čisté svedomie , klebetám sa vysmeje.

Kto má dcéry, má rodinu, kto má synov, má cudzinu.

Kto má deti, má žiaľ, kto má statok, má škodu.

Kto má mnoho holubov, ešte mu k nim priletia.

Kto má k čomu príhodný čas, nech na iný nenechá zas.

Kto má koláč, ten i družbu nájde.

Kto má peniaze, má diabla, kto nemá, má dvoch.

Kto má prácu , tomu je čas nikdy nie dlhý.

Kto má rád ruže, zvykne si i na tŕne.

Kto má sluhu, musí byť na jedno oko slepý a na jedno ucho hluchý.

Kto má statok, máva škodu, kto má deti, máva žiaľ.

Kto má šťastie v hre, nemá šťastie v láske.

Kto má šťastie , tomu netreba rozumu.

Kto má, ten nevie, čo je nemať.

Kto má veci, nemá deci, kto má deci, nemá vecí.

Kto má, nech si schová.

Kto má škodu , má aj posmech.

Kto má veci , nemá detí ; kto má detí nemá vecí.

Kto má zdravie , má všetko.

Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu.

Kto maže , ten ide.

Kto mi odobral veniec, nech si má aj mňa.

Kto miluje žartom , býva milovaný , kto miluje verne, býva oklamaný.

Kto miluje seba, nemá súpera.

Kto mlčí , ten svedčí.

Kto mne dá pokoj, ja mu dám pokoj.

Kto mne dáva, učí ma dávať.

Kto mnoho je , málo vie.

Kto mnoho prosí , málo nosí.

Kto mnoho pýta , málo dostáva.

Kto mnoho sľubuje , málo splní.

Kto mnoho spí , ten málo žije.

Kto mnoho vraví , alebo mnoho vie , alebo cigáni.

Kto na dva stolce sadá , najskôr na zem padá.

Kto na sny verí , nikdy nie je veselý.

Kto na sny verí , sklamaný býva.

Kto na koho vrčí, nech mu niečo vystrčí.

Kto nad sebou rúbe , do očí mu íver padá.

Kto nebojuje , nezvíťazí.

Kto nebol ďalej od pece , nevie čo je svet.

Kto nehrá , neprehrá.

Kto nechce , nemôže.

Kto nechce poslúchať svojho , bude cudzieho.

Kto nechodieva na pole, zbytočne pôjde do sýpky.

Kto nekradne , okráda svoju rodinu.

Kto nemá do kotla, neprikladá pod ním.

Kto nemá chuti , ľahko sa vykrúti.

Kto nemá v hlave , má v nohách.

Kto nemá v hlave, v sklepe ( v apatieke) nekúpi.

Kto nemá roboty, začne si s klebety.

Kto nemá vôle, všetko ho kole.

Kto nemá zubov , nech jedáva kašu.

Kto nepracuje , nech neje.  

Kto nerozumie žartu , nech ani medzi ľudí nechodí.

Kto neskoro chodí , sám sebe škodí.

Kto nešanuje svoje , nebude ani tvoje.

Kto nezačne, nedokončí.

Kto nevie umom, musí vreckom.

Kto nič nemá , nemôže nič stratiť.

Kto nič nerobí , nič nepokazí.

Kto nie je s málom spokojný , ani s mnohom nebude.

Kto nikdy do vody nejde , plávať sa nenaučí.

Kto nikdy nezačne , nikdy nedokončí.

Kto o kom za chrbtom hovorí, iste sa ho bojí.

Kto o kom pred tebou, isto o tebe u iných.

Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou.

Kto pije vína mnoho, potratí rozum od toho.

Kto po klebetách chodí, sebe a iným škodí.

Kto povedal „a“ , nech povie aj „b“.

Kto prútik neohýba , strom ťažko ohne.

Kto riedko seje , riedko žne.

Kto rodičov neposlúcha , nikdy sa mu dobre nevodí.

Kto s čím prácu máva, o tom sa mu sníva.

Kto sa bojí ľudí , nebojí sa boha. A kto sa bojí boha , nebojí sa ľudí.

Kto sa bojí , nech nechodí do lesa.

Kto sa bojí, nesmie do lesa.

Kto sa bojí mrazu, nech nesadí vinohrad.

Kto sa hanbí , má prázdne gamby.

Kto sa chce zhovárať , musí hubu otvárať.

Kto sa chce biť, musí tam byť.

Kto sa lakomí na cudzie , príde o svoje.

Kto sa má obesiť , jakživ sa neutopí.

Kto sa mieša do otrúb , zožerú ho svine.

Kto sa neučí , nevie.

Kto sa povyšuje , bude ponížený.

Kto sa smeje naposledy , ten sa smeje najlepšie.

Kto sa topí , britvy sa chytá.

Kto sa raz opáli, aj huspeninu fúka.

Kto sa topí , slamy sa chytá.

Kto sa chce vydať, musí sa rydať.

Kto sa lakomí na cudzie, príde o svoje.

Kto sa má obesiť, ten sa neutopí.

Kto sa mieša do otrúb, toho svine zožerú.

Kto sa nedrží prísloví, skončí v pustatine.

Kto sa neuspokojí s málom, nikdy nebude mať veľa.

Kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia.

Kto sa sám honosí, v hlave veľa nenosí.

Kto sa usiluje pre seba, i druhému dobre vykoná.

Kto sa zmladi učil leda, bude volať v starobe : beda!

Kto sa žení pre krásu: tá trvá len do času; kto sa žení pre statky: tie dovedú na

zmätky; kto sa žení pre cnosť: tá trvá na večnosť.

Kto sa nenaučil poslúchať, nebude vedieť ani rozkazovať.

Kto sa veľmi vyhovára, ten sám seba ohovára.

Kto sám neskúsi , druhému neuverí.

Kto si ako ustelie , tak si aj ľahne.

Kto si ako zaseje , tak si aj zožne.

Kto si čo navarí , nech si aj zje.

Kto si neprepije , ten má.

Kto si nevie chleba odkrojiť , nevie si naň ani zarobiť.

Kto si prvé dieťa dobre vychováva , ten už aj ostatným poklad zanecháva.

Kto si požičiava, ten má starosti.

Kto si rodiča v starobe nectí , na seba si korbáč pletie.

Kto si stratil , nech si hľadá.

Kto si uctí psa, uctí si i pána.

Kto si veľa vyberá , naposledy nič nemá.

Kto spadol do mora, aj hada sa chytá.

Kto spadol do vody, dažďa sa nebojí.

Kto skôr príde , ten skôr melie.

Kto stojí u dverí , každý ho uderí.

Kto syna miluje , ten ho i trestá.

Kto svojho otca vyviedol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na záhumnie.

Kto šetrí , má za tri.

Kto chudobným pomáha, toho Pán Boh rád máva.

Kto sa Boha nebojí, ten sa ľudí nehanbí.

Kto sa za vlastnú reč hanbí, hoden potupy všetkých ľudí.

Kto sa chce ľúbiť každému, nezaľúbi sa žiadnemu.

Kto skoro vstáva, tomu pán boh požehná.

Kto nečisto žije, ten sám seba bije.

Kto svoju vôľu nepremôže, ten šťastlivý byť nemôže.

Kto s Bohom začína, s Bohom dokonáva, tomu Boh milosť svoju vždycky tajne dáva.

Kto chce žať, musí siať.

Kto prácu obľubuje, česť, chválu zasluhuje.

Kto včas ráno vstáva, Boh ho požehnáva.

Kto má k čomu príhodný čas, nech čaká na iný zas.

Kto nenosí v hlave, nosí v pätách .

Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží.

Kto mnoho sľubuje, málo dáva.

Kto sa mieša medzi otruby, svine ho zožerú.

Kto sa veľmi vyhovára, ten sám seba ohovára.

Kto druhému jamu kope, sám do nej padá.

Kto do neba pľuje, na jeho vlastnú tvár slina padá.

Kto neskoro chodí, sám sebe škodí .

Kto sa radí, nezavadí.

Kto spáva v peci, nazdá sa, že všetci.

Kto ako robí, tak sa mu vodí.

Kto má kedy, nech robí vtedy.

Kto je múdry, aj piva navarí.

Kto chce kam, pomôžme mu tam.

Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu.       

Kto koňovi verí, tomu len kantár v ruke zostane.

Kto raz nemá šťastie, aj vtedy si palec vytkne, keď sa v noše špára.

Kto sa ženy nebojí, ten sa ani Boha nebojí.

Kto zobral smotanu, nech si len vezme aj mlieko.

Kto si prvé dieťa dobre vychováva, ten už aj ostatným poklad zanecháva .

Kto iných nectí, ten sám nemá cti.

Kto sa žení pre krásu: tá trvá len do času; kto sa žení pre statky: tie dovedú na

zmätky; kto sa žení pre cnosť: tá trvá na večnosť.

Kto raz príde medzi vrany, musí kvákať ako ony.

Kto stojí u dverí, každý ho uderí.

Kto pracuje celý deň, ten má v noci sladký sen.

Kto do mlyna chodí, ľahko sa zamúči.

Kto je pilný za mladosti, bude šťastný za starosti.

Kto chce hada umoriť, po hlave ho musí biť.

Kto dľa oka súdi, veľmi snadno zblúdi.

Kto v hojnosti nešanuje, ten to v núdzi obanuje. Kto mlčí, ten svedčí.

Kto čo nemá, to hľadá.

Kto má peniaze, má diabla, kto nemá, má dvoch .

Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou.

Kto seje vietor, zožne búrku .

Kto rýchlo dáva, dva krát dáva .

Kto si piva navaril, nech si ho aj pije. Kto nemá chuti, ľahko vykrúti.

Kto váži, ten prisahá.

Kto vie , ten vie.

Kto vie plávať, v studni to nedokáže.

Kto vo dne zapaľuje sviecu, v noci nebude mať s čím svietiť.

Kto za mladi seje, v starobe veje.

Kto zomrel, toho chvália, kto sa žení, toho hania.

Kto mnoho sľubuje, málo vyplňuje.

Ktorá krava najviac bučí , najmenej mlieka dáva.

Ktorá sliepka najviac kotkodáka , tá najmenej vajec znesie.

Ktorý kôň najlepšie ťahá , toho najviac bijú.

Ktorý mužský rád má kočky , rád máva i ženské.

Ktože toto kedy slýchal.

Kubo sľúbil voly, ale skutek utek.

Kurča chce byť múdrejšie od sliepky.

Kurča učí starú sliepku.

Kým lenivý myslí , chytrý spraví.

Kým tučný schudne , chudý zomrie.

Kvap nie je dobrým radcom.

Kvapka mrví kameň, nie mocou, lež častým padaním.

Kvapka ku kvapke a bude jazero.

Kvôli spoločnosti sa aj františkán oženil.

Kým je železo horúce, kuj.

Kým má človek dušu v tele, povahu nezmení.

Kým múdry mudroval, sprostý to vykonal.

Kým sa veľký nazlostil, malý pukol od hnevu.

Ľahko je pískať si s peniazmi vo vrecku.

Ľahká práca nebýva trvácna.

Lakomosť nemá dna.

Lakomý čím viac má , tým viac žiada.

Lakomcovi dosť nie je, čo by mal celého sveta imanie.

Ľaľa zomretý, a prišiel, kde hudú.

Lámu sa mu kolesá.

Láska hory prenáša.

Láska ide cez žalúdok.

Láska nemá zákazu.

Láska nie je bez tŕňov.

Láska so strachom neobstojí, nemiluje, kto sa bojí.

Láska skončí, oklame ťa, ako zmija uštipne ťa.

Láska utajovaná , taká býva verná.

Láska všetkému naučí.

Láska nič nemusí, láska smie všetko.

Láska, dlžoba a smrad sa nadajú zatajiť.

Lekár ho do zeme uderil.

Len aby sme boli zdraví a nepršalo na nás.

Len blázon sa vždy smeje.

Len hľadaj vedľa toho pobúraného v tom pováľanom.

Len jeden je gazdom v dome.

Len keď stratíš , poznáš čo si mal.

Len raz zomriem a to musím.

Len s Bohom a s anjelmi jeho sa spriateliť; priveľkej ale známosti s ľuďmi vyhýbaj.

Len s chuťou do toho, polovicu máš hotovo.

Len sám človek vie, koľko má peňazí v mešci a akú vieru v srdci.

Len to nezoberie, čo nevidí.

Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.

Lenivá ruka, hotová muka.

Leňoch aj pod strechou zmokne.

Lepší chlapec ako palec , ako dievka ako kopa.

Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.

Lepší zjavný nepriateľ ako falošný priateľ.

Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá.

Lepší chlieb na slobode, ako koláč v službe.

Lepšia hodina na rozmýšľanie , ako rok na banovanie.

Lepšia hodinka do polnoci ako dve po polnoci.

Lepšia hrsť šťastia , ako vrece rozumu.

Lepšia známosť, než hotový peniaz.

Lepšia hrsť priateľstva, než voz dukátov.

Lepšia hrubá nitka ako holá ritka.

Lepšia starších ľudí rada ako mladých umenie.

Lepšia záplata ako diera.

Lepšie byť sám než v zlej spoločnosti.

Lepšie človeku zomrieť, ako prísť o dobré meno.

Lepšie dačo znať, ako mnoho mať.

Lepšie je mať sto priateľov ako jedného nepriateľa.

Lepšie je mať priateľa ako nepriateľa.

Lepšie mať menej zeme pri dome, ako veľa pri rieke.

Lepšie je staré železo ako nové striebro .

Lepšie je, keď sa ďalekí priatelia poznajú, ako keď sa blízki hnevajú.

Lepšie je naučiť sa ryby chytať, ako dávať.

Lepšie na jednu nohu krívať, ako na obe.

Lepšie sa to povie, ako urobí.

Lepšie varuj sa, než neboj sa.

Lepšie byť malým pánom ako veľkým sluhom.

Lepšie dačo ako nič.

Lepšie dačo znať , ako mnoho mať.

Lepšie neskoro ako nikdy.

Lepšie opitý ako zabitý.

Lepšie pešky , ako za vozom.

Lepšie raz vidieť , ako stokrát počuť.

Lepšie sa opýtať ako nevedieť.

Lepšie malú krivdu zniesť, ako veľký proces viesť.

Lepší dobrý príklad ako Písma výklad.

Lepší kvintlík šťastia ako cent rozumu.

Lev nežerie zvyšky od psa.

Líška pozná sto rozprávok a všetky sú o sliepkach.

Lož má krátke nohy.

Lož má plytké dno.

Luhárovi ani vtedy neveria , keď pravdu hovorí.

Luhárov dom horel, no nik mu neveril.

Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať.

Ľahko toho strašiť , kto sa bojí.

Ľahko tomu pískať , kto v rákosí sedí.

Ľahšie haniť ako spraviť.

Ľahko je z cudzej kože remence krájať.

Ľahko prišlo , ľahko išlo.

Ľudia bývajúci v sklenených domoch by nemali hádzať kamene.

Ľudia sa svete ako pena vo vode.

Ľudia za hlas Boží majú, v čom sa všetci zrovnávajú.

Ľudia sú stvorení k práci, tak ako k lietaniu vtáci.

Ľudia s ľuďmi, hory s horami.

Ľudí sa raď a rozumu sa drž.

Má dobrý dúšok.

Má Boh ešte viacej, než rozdal.

Má dvanásť ráz do roka nádchu a vždy mu po mesiaci trvá.

Má hlavu na svojom mieste.

Má hlavu prevrátenú.

Má ho v žalúdku ako svoje hriechy.

Má hluchú muchu v uchu.

Má chrobáka v hlave.

Má ich na každý prst desať.

Má kameň v ušiach a soľ v očiach.

Má komárovho sadla.

Má ľahký život.

Má lampáš v hlave.

Má mrcha hostinu.

Má nohy tenkým koncom zavŕtané.

Má oči vo vrecku.

Má oči, a nevidí, má uši a nepočuje.

Má on tých dietok ani na riečici dierok

Má slabé struny.

Má svíbové / teľacie nohy.

Má reči ako koza bobkov.

Má tenké uši.

Má toho doma dosť, a po svete zháňa sa za tým.

Má toľko detí, jak na hnoji smetí.

Má tri deti a štyri dievčatá.

Má ťažké srdce naňho.

Má ťažké oči.

Má ťa cudzia voš žrať, nech ťa žerie vlastná.

Má viac šťastia , ako rozumu.

Má vlčiu hmlu.

Má všetkých päť spolu.

Má zlaté ruky.

Má žalúdok, že by mu aj klince strovilo.

Márnotratníkovi ani baňa nestačí.

Mačka má rada rybu, ale vode sa vyhýba.

Mačka nezájde ďaleko od stodoly.

Mačke sa sníva o myšiach.

Mačku vo vreci kúpil.

Majú sa radi ako koza nôž.

Majú sa radi ako dva holúbky.

Malá hrudka , ale samý syr.

Malá hrba pýta viac.

Malé deti malé starosti , veľké deti veľké starosti.

Malé deti jedia chlieb, a veľké – srdce.

Malý hrniec chytro vyvrie.

Malý koník dobre ťahá.

Malý vtáčik máva krikľavý zobáčik.

Malých zlodejov vešajú a veľkých púšťajú.

Mama je mama, otec je ocot.

Matka sladká, kto ju má.

Matka sladká, otec drak, nezriedka to býva tak.

Matka syna má ruku na kľučke, matka dcéry spí s otvorenými očami.

Mám ja domček murovaný, nemá okien, ani brány.

Mám rodiny ako v plote tŕniny, ale priateľov vzal čert, čo by mi dačo dal.

Mám sa pod deravú strechu dostať, volím pod holým nebom zostať.

Mám troje detí a u boha dvoje.

Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara.

Mäso z človeka nezješ, do jeho kože sa neoblečieš.

Meč sa vyhne tomu, kto prosí o milosť.

Medu sa nenaje ten, kto siahne do bútľaviny hlbšie, ale ten, komu žičí šťastie.

Medové motúzy mu cez ústa preťahuje.

Medzi dva ohne sa dostal.

Medzi dvoma zostala doma.

Medzi kravami vôl richtár.

Medzi mužom a ženou nitku nepretiahneš.

Menej hovor a viac rob.

Mieril na líšku, trafil Marišku.

Milšia cnosť s chudobou než hriech s ozdobou.

Miluj svojho blížneho, vezmi skalu, udri ho.

Miluj toho, kto ťa ľúbi, aj keby bol bedárom.

Mimo oči, mimo mysle.

Mladosť – pochabosť.

Mladosť – radosť – pochabosť; staroba – choroba.

Mladí ležiaci – starí žobráci.

Mladé časy sa mu navracajú.

Mladý sa má vyspať i na ľade.

Mladý nabývaj , starý užívaj!

Mladý na roky , starý na rozum.

Mladý luhár, starý zlodej.

Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.

Mlyn a šenk sú čertova škola.

Mlčanlivosť zlato donáša.

Mlčané schováš, kde chceš.

Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.

Mlynárova sliepka preberá si v zrne.

Mlynár, keď má vodu, pije víno, keď nemá vodu, pije vodu.

Mlyn a šenk sú čertova škola.  kgb

Mnoho rečí , málo skutkov.

Mnoho snehu , málo vody.

Mnoho detí, málo chleba, v biede viac netreba.

Mnoho vraj „P“ Kačena mala , len poctivosť jej chybovala.

Mnoho kuchárov polievku presolí.

Modli sa , nemodli sa, z prázdnej misy nenaješ sa.

More nevypiješ , hviezdy nespočítaš.

Móda sem, móda tam, ale riť patrí do nohavíc.

Modlitba a zločin nepotrebujú svedkov.

Moľ kde v drahom kožuchu, živá ryba na suchu, vlk medzi ovcami, mačka medzi

myšami, a potom cap v záhrade a trubiroh v porade, tam sa veru, milý pane,

mnohá škoda iste stane.

Mora ho cicia.

Mrcha je to kopov, ktorého so zajacom naháňajú.

Mrcha vietor ho zašiel.

Muchy lapá, voly púšťa.

Musíš často činiť, čo nechceš; a čo by si chcel, to musíš opúšťať. 

Musel bys mnoho nití mať, abys všetkým ľuďom huby pozašíval.

Muž pije na „hradu“, žena mrie od hladu.

Muž a žena – jedna duša.

Muž je hlava, žena koruna na nej.

Múdre ucho nedbá na reči hlúpych ľudí.

Múdry sa usmieva, blázon sa chechce.

Múdrejší ustúpi.

Múdremu neraď a mocnému nezdvíhaj.

Múdrejšie vajce od sliepky a kura od kvočky.

Múdremu pošepni , hlúpeho postrč.

Múdry sa nik nenarodil.

Múdre slovo neleží v truhlici, ale chodí po ulici.

Musel ľavou nohou prah domu prekročiť.

My o vlku a vlk za dverami.

My o voze a ty o koze.

Myslí si , že len jemu slnce svieti.

Myslieť si môžeš čo chceš , ale na reči si daj pozor.

Mykol to tak, akoby ho spálil.

Myšlienky len Boh súdi.

Myšlienky mýto neplatia.

Na ceste k úspechu musí človek prejsť ťažkosťami.

Na cudzej koži ľahko bubnovať.

Na čo človek vo dne myslí , o tom sa mu v noci sníva.

Na druhom všetko vidí a na sebe ničoho.

Na dobrú polievku nájdu sa ti hostia .

Na jedno oko je slepý a na druhé nevidí.

Na jedno oko nepočuje a na jedno ucho nevidí.

Na jeden bok si ľahol a druhým sa prikryl.

Na groš ľahne a pod zlatkou vstane.

Na každého raz príde.

Na každom sa dačo nájde.

Na kom hlavu vidí , každého chce.

Na kom vina, na tom kára.

Na konci býva kyjak.

Na ľudskej hlúposti sa dá vždy najviac zarobiť.

Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.

Na misu mi dajte, v hrnci mi nechajte, s vami budem jesť.

Na oko dobrý, ale v srdci pomstu varí

Na pohrebe sa nesmej a na svadbe neplač.

Na povrchu lizy , lizy a na spodku vši hryzy.

Na previnilého akoby lopatou hrnul.

Na seba nikto nepovie.

Na tvrdú šiju , tvrdú palicu.

Na takom chodníku, kde moc ľudí chodí, nič nerastie.

Na to my nebudeme piť.

Na um neprišlo, na hlavu padlo.

Na vinníka akoby lopatou hrnul.

Na zem si ľahol , nebom sa prikryl.

Nacicaná blcha menej štípe.

Nadol mu udrelo.

Náhla robota zriedkakedy dobrá.

Náhlou smrťou zišiel z tohto sveta.

Najbohatší človek je ten , ktorý nemá o čo prísť.

Nahnal ho do kúta.

Najhoršie decko najviac mater k sebe túli.

Najhoršie decko najviac mater k prsiam tisne.

Najhoršie decko najviac mater na rukách nosí.

Najprv fara , potom Mara.

Najprv mlátia, potom platia.

Najprv rozváž , potom hovor.

Najskôr prežuj , potom vypľuj.

Najlepšie chutí to jedlo, ktoré si nemusel sám variť.

Najlepšie je len svätý pokoj mať.

Najprv prežuj a až potom vypľuj!

Najprv ti hlavu prebije a potom ti ju pohládza.

Najťažšie je začať, potom to už ide.

Najväčšie mýto berie mlynárka.

Najväčšia radosť je škodoradosť.

Najviac bučí tá krava, ktorá dáva málo mlieka.

Narodil sa s striebornou lyžicou v ústach.

Naraz hojno , druhý raz hovno.

Nasadil mu červíka do hlavy.

Nastav uši, kde ti sluší.

Nato, čo má prísť a na smrť niet lieku.

Nástroj robí a ruku chvália.

Našla riť pŕhľavu.

Náš pes a váš pes preskočili susedov plot, nuž sme rodina.

Našiel som a nevedel o tom. Vedel som, no nenašiel som.

Naučím ťa po kostole hvízdať.

Naveky nič netrvá.

Neber viac na chrbát , ako uniesť môžeš.

Neber každé slovo na vážku.

Neboj sa nič ; kým mňa vidíš , slepoty sa neboj.

Neboj sa každého, ktorý fígle stvára; veď aj líška padne do ruky prznára.

Neboj sa psa , čo breše , ale toho , čo mlčí.

Neboj sa tak čerta, ako zlého človeka!

Neboj sa toho , kto hrozí mnoho.

Neboj sa dažďa, veď nie si z cukru.

Nebrús si zuby na to, čo ti nepatrí.

Nebude zo psa slanina a z vlka baranina.

Nebude zo somára kôň a z vnútorností pečený baran.

Nebude zo somára tátoš, aj keď mu odrežú uši.

Nebude zo starého barana kožuch a z odvekého nepriateľa priateľ.

Nebude z toho oblaku dážď.

Nebuď zvedavý , budeš skoro starý.

Nedá sa piesok do snopov viazať a voda hrabať.

Nedal pán boh svini rohy, ani žene mužské nohy.

Nedal by za to ani deravý groš.

Nedobre oproti vetru šťať.

Nedoniesol domov iba futro od srdca.

Nedráždi hovno, nech nesmrdí.

Nedráždi sa s mačkou, bo ťa poškriabe.

Nehanbi sa prísť tam, kam ťa pozvali a nezaberaj miesto tam, kam ťa nezvali.

Nehanebníkovi napľuli do tváre, povedal, že prší.

Nehľaď na misu, ale čo je v nej.

Nehľadaj v tej diere raka, lebo vytiahneš človečiu ruku.

Nehodno je hnoj z jednej dediny do druhej prevážať.

Nehvízdaj, dievča, bude Panenka Mária plakať.

Nech je cap, len keď má mlieko.

Nech má dievča aj tisíc pytačov, vezme si ju len jeden.

Nech mi dá pokoj, ja mu dám dva.

Nech mi dá pokoj, ja mu dám svet.

Nech mu Pán Boh platí, ja mu nemám čím.

Nech nás Pán Boh chráni od latinskej kuchyne…

Nech sa na mieste prepadnem.

Nech si každý len pred vlastným prahom zametá.

Nech svet kľaje, keď mi pán boh praje.

Nechabri sa lietať , ešte ti krídla nenarástli.

Nechaj vodu bežať a kamene ležať.

Nechcel by som byť v jeho koži.

Nechcem, nebudem, ponížene ďakujem, ale preto si vezmem.

Nechoď mladá za starého , nebude tam nič dobrého.

Nechoď tam , kde ťa nevolajú.

Nechoď do cudzieho maku.

Nechodievaj s bubnami na vtáky.

Nechytaj za chvost , keď môžeš za rohy.

Nechytaj za nohy , keď môžeš za hlavu.

Nechvastaj sa skutkami dobrými; lebo iné je posúdenie Božie, než ľudské.

Nejednako Boh rozdáva, jednému hus, druhému páva.

Nekrič hop , kým nepreskočíš.

Nelez so psom do jedného vreca.

Nemala psota roboty, už ju bude mať.

Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.

Nemaľuj čerta na stenu.

Nemáš horšieho smradu, ako keď sa z lajna tvaroh spraví.

Nemiešaj sa do rečí cudzích, ani sa nezapleť v rozpory vyšších.

Nemôžu byť všetci páni, musia byť i zlí ľudia.

Nemôže byť aj koza, aj kapusta.

Nemusíš mať všetko, čo vidíš.

Neopieraj sa o človeka, umrie. Neopieraj sa o strom, uschne.

Neopustím ho , čo budem slanú vodu chlípať!

Neopustím ho , čo budem skaly hrýzť!

Nepľuj do nijakej studne – nevieš, kedy z nej budeš piť.

Neostávaj v meste, kde nemajú lekára, ani sudcu.

Nepchaj nos , kde ti netreba.

Nepchaj prst do ohňa , keď sa nechceš popáliť.

Nepľuj do pohára , z ktorého si pil.

Nepochodíš pri čiernej farbe s mydlom, a pri hlupákovi s radou.

Neposmievaj sa starému , i ty budeš starý.

Nepovedz Ty mne , poviem ja Tebe.

Nepozeraj naokolo, ale nazri do vreca.

Neprávosť sama seba trestá.

Nerovný záprah zle ide.

Neskoro si lieky strojí, keď mu smrť nad hlavou stojí.

Neskoro stajňu zamykať , keď kravu vlk zožral.

Neskoro zamykať stajňu , keď kone vyviedli.

Nesmierne pitie – kráti živobytie.

Nespoliehaj sa veľmi na zmysel svoj, lež tiež mienku druhých rád poslúchaj. 

Nespoliehaj sa na nikoho, čo môžeš, sprav si sám .

Netrať nádeje, keď sa ti zle deje.

Nevďačnosť svetom vládne.

Nešťastie nechodí po stromoch ale po ľuďoch.

Nešťastie netreba hľadať , samo príde.

Nešťastný ten dom býva, kde kohút kotkodáka a sliepka kikiríka.

Neškrab sa tam, kde ťa nesvrbí.

Neškriab si vyrážku, zmení sa ti na vred.

Nešťastný taký dom, kde kohút kotkodáka a sliepka kikiríka.

Neukradnem, nebudem mať.

Nevesta na prahu, dieťa v kolíske.

Nevoľná mati, čo tá vystojí.

Nevrav, že máš zrno, kým nie je v stodole.

Nevstupuj do spolku s bohatším od teba.

Netreba v júni o dážď prosiť, príde, keď začneme kosiť.

Never čertu , ani starej babe.

Never takému prorokovi, čo halušky je.

Never všetko , čo počuješ a nehovor všetko , čo si myslíš.

Nevidí si ďalej od nosa.

Nevieš ešte čo je starosť , kým nesolíš svojou soľou.

Nevyberaj ženu v tanci , ale v poli medzi ženci.

Nevyhovieš mu, čo mu budeš chrbát šípom lízať.

Nevysmievaj neboráka, nevieš, čo ťa zajtra čaká.

Nezahrávaj sa s ohňom , lebo sa popáliš.

Nezakladaj si vo vene, keď nie cnosti pri žene.

Nezháňaj sa po tom, čo sa „šťastie“ volá; pilná ruka najviac v tomto svete zdolá.

Neznáš ešte, ako sa ti kocka obráti.

Nezostaňme v prostred cesty.

Nezver sa nikomu , nikto ťa nezradí.

Než padne na zem tma, utábor sa, keď svitne, ber sa ďalej.

Než sadneš na koňa, prezri mu podkovy.

Nežartuj na úkor priateľa , ak je žart lepší ako priateľ.

Nežartuj s kým si nerástol.

Niekomu dá Pán Boh dieťatko, niekomu teliatko.

Nič nové pod slnkom.

Nič nepadne zadarmo do lona.

Nič to za to, že je blato; príde vietor, vyfúka to.

Nič sa tak tajne neplietlo, čo by neprišlo na svetlo.

Nič si z toho nerob , keď si zdravý!

Ničoho sa tak neboj, nič tak nehaň; ani ničoho sa tak nechráň, ako neprávosti a hriechov svojich.

Nie bohatému , ale zdravému je sveta žiť.

Nie je to zlodej , čo ukradne , ale čo zle schová.

Nie je dobre toho hnevať, koho zajtra musíš odprosovať.

Nie je dobre tam, kde kľučiar svojho pána učí.

Nie je všetko zlato , čo sa blyští.

Nie je múdry, kto mnoho vie; ale kto vie, čo mu treba.

Nie je toho veľa, čo by sa neminulo; a nie je toho málo, čo by nebolo dosť.

Nie je vec tak chatrná, ktorá by nebola na voľačo potrebná.

Nie každý je svätý , čo do kostola chodieva.

Nie každý, kto má oči, vidí.

Nie ten majster , ktorý začne, ale ktorý dokoná.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Nie z každého mračna bude dážď.

Nie z mútneho oka, z ruky pilnej nádej kvitne.

Nie je majster ten kto začne, ale kto dokončí .

Nie sú všetci svätí, čo si utierajú o kostol päty.

Niečo za niečo , nič za nič.

Nie ten dáva, kto má, ale ten, kto chce.

Niektorá krava celé hovädo.

Niekomu sa aj železo v ruke na zlato obráti.

Niet človeka bez zármutku, a ak je, tak to nie je človek.

Niet dymu bez ohňa.

Niet horšieho , ako keď sa zo žobráka stane pán.

Niet horšieho človeka ako človek sprostý a pyšný.

Niet horšieho na svete vtáka nad odrodilého Slováka .

Niet mora bez vĺn a srdca bez lásky.

Niet na tom pravdy ani čo by sa pod necht vošlo.

Niet ruže bez tŕňa.

Niet ruže bez tŕňov a milej bez chyby.

Niet väčšieho blázna, ako hlava prázdna.

Niet väčšieho cigána, ako je mincier.

Nieto takej plnej stodoly , žeby sa do nej ešte nevmestilo.

Nieto takej ruže , čo by nezvädla.

Niet takého stromu, o ktorý by nezavadila sekera.

Nijaký strom do neba nerastie.

Nik nie je vo svojej krajine prorokom.

Nikto pre druhého neskočí do hrobu.

Nikdy nehovor nikdy.

Nikdy človek žiaden nie je toho hoden, čo nám Pán Boh z lásky dáva

zo dňa na deň.

Nikto nie je svätý.

Nikto nie je bez ale.

Noc má svoju moc.

Nohy maj v teple, ale hlavu chladnú.

Nohy mu stoja na X.

Nosil vĺčko, nosil a už jeho nesú.

Nová metla dobre metie.

Nová metla dobre metie, a stará necháva smetie.

Obarený pes aj dažďa sa bojí.

Obec – veľký kopec.

Obecný majetok je ako rybia kosť- prehltneš ho.

O čom triezvy myslí , to opitý povie.

O dievčati najlepšie , keď najmenej hovoria.

O chudobného sa každý otrie.

Oheň ohňom nezahasíš, peklo peklom nepremôžeš.

O mŕtvych len dobre.

O tom potom.

O tom už aj vrabce na streche čvirikajú.

Oči má pavučinami zatiahnuté.

Od cudzích nečakaj vernosť, od jedu uzdravenie.

Od dobrého slova hlava nebolí.

Od halušiek a od chleba to sú chlapci ako treba.

Od hladu ani nevidím.

Od hladu ledva nohami zapletá.

Od hladu aj pes kradne.

Od hlavy ryba smrdí.

Od jednej cibule napáchne celý kotol.

Od koho sa úfajú, toho vychvaľujú.

Od kováča uhlie nekupuj.

Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý.

Od nadbytku neoslepneš.

Od panských príkazov krvavé mozole.

Od spísania závetu ešte nik neumrel.

Od roboty kone dochnú.

Od roboty ešte nikto nestlstol.

Od žartov hlava nebolí.

Od seba sa nič nestáva, Pán Boh riadi všetko sám; čo on chce, a čo on činí,

spasiteľné, dobré nám.

Od srdca k srdcu vedie cesta.

Od šálky k perám je ďaleko.

Od toho, kto ide od pekára, čakajú pagáč.

On je najlepší chlap tam, kde je sám.

Odev nerobí mnícha.

Odpustky sú drahý poklad za maličkú cenu; dávajú za malú prácu nám veľkú odmenu.

Odrodilci pol toho, pol toho jak netopiere majú.

Oheň a pušný prach nevydržia spolu v mieri.

Oholím si bradu, vezmem si ja mladú.

Ohýbaj ma mamko , pokiaľ som ja Janko , keď ja budem Jano ,

neohneš ma mamo.

Oklam blázna ako chceš a múdreho ako vieš.

Oko za oko , zub za zub.

Oko do srdca okno.

Oko je okno do srdca.

Oko, to je do srdca okno.

Omrzel ho život.

On je najlepší chlap, kde je sám.

Ona od mňa a jak nej, ona ku mne ja od nej.

Opáč mu, či má horúci nos.

Opakovanie je matka múdrosti.

Opatrného aj Boh opatruje. kgb

Opica zostane opicou aj v hodvábe.

Opitá žena, ostrihaná sviňa, skosené konope, všetko je jednaké…

Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.

Opitý sa z toho vyspí, hlupák nie.

Opitého Boh chráni.

Opýta sa ťa starosť , kam si podel mladosť!

Osa lichá do sladkej hrušky pichá.

Ostatná to láska , čo sa za peniaze kupuje.

Osla bárs do Viedne poženieš, ostane len oslom.

Ostražitého nezabíjajú od chrbta.

Ostrihal mu krídla.

Otec stíska a syn výska.

Otca, mať, nemáš drať.

Otec by sa ti v hrobe obrátil , keby vedel , čo robíš.

Otcov majetok sa rýchle minie, keď k nemu syn nič nepridá.

Otváraj oči, a nie ústa.

Otvor ústa a nebudeš hladovať.

Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne, vezmi mrcha ženu, do pekla ťa vtiahne.

Oženil sa Lipták Váh, pojal sebe Oravu a Turiec prijali za syna.

Oženil sa , aby sa mal s kým vadiť.

Oženiť sa, to nie je požičať si chleba.

Padol horeznak a udrel sa o nos.

Padol z koňa na somára.

Pálené hreje, ale nešatí.

Palica má dva konce.

Panenka bez pokory – staroba bez podpory – vždy o hrobe hovorí.

Panna bez pokory , starena bez podpory.

Panna má mať 5p: poctivá , pekná , pracovitá , peňažitá , pobožná.

Panna nemá ani ruku vyše lakťa ukázať.

Pán je i v pekle pánom.

Panská láska na zajačom chvoste visí.

Panské rúcho , žobrácke brucho.

Pamäť má dobrú, lenže trochu krátku.

Pamätajte, že vás jedna mať pod srdcom nosila!

Pamätaj vždycky na koniec, a že stratený čas sa nenavracia viac.

Parádny hrob, zbytočné výdavky.

Pánboh daj dobrý deň, také ďakujem pekne.

Pánboh chráň, aby jedna mať toľko detí mala, koľko vládze rada vidieť.

Pánboh jednému dal a druhému sľúbil.

Pánboh má všetkého dosť, len sirôt nie.

Pánboh mu rozum zaviazal.

Pánboh mu z rozumu pomohol.

Pánboh nikoho za vlasy do neba neťahá.

Pánboh od neho mieru stratil.

Pánboh stvoril volky a čert spolky.

Pánboh volky a čert spolky.

Pánboh vládne šťastím a mačka myšami.

Pán Boh nie náhlivý, ale pamätlivý.

Pán Boh nevypláca v každú sobotu.

Pán Boh šľachetnosti nebo vystavil; večné on pre podlosť peklo podpálil.

Pán Boh dopúšťa, ale neopúšťa.

Pán Boh neopustí, kto sa ho nespustí.

Pán Boh býva vysoko, ale vidí ďaleko.

Pán je i v pekle pánom.

Pán je najväčším sluhom v dome.

Páni jedia a psy hľadia.

Páni sa medzi sebou bijú a sedliakovi koža praská.

Pánom je i v pekle dobre.

Para mu nestačí.

Pes i na svätého zašteká.

Pes prikázal psovi a ten svojmu chvostu.

Pes spozná bránu, kde mu dali chlieb.

Pes psa pozná.

Pečené holuby nikomu nelietajú do huby .

Pekná hlavička , len škoda , že je prázdna.

Peniaze kazia charakter.

Peniaze sú dobré čítané a žena bitá.

Pes psa pozná.

Pes aký do chrámu, taký z chrámu.

Pes, ktorý veľa breše, nehryzie.

Pes na psa breše.

Pil zomrel , nepil zomrel.

Pilný hospodár činí čeliadku obratnou.

Pilnosť sluhu neverného, činí pána dobrého.

Pivo sem, pivo tam, muzikanti hrajte.

Plač od smrti nepomôže.

Plače mati slzami a frajerka slinami.

Plášť oceníš v daždi.

Plné ústa , hladné oči.

Plné brucho učí sa hlucho.

Plné brucho učí sa hlucho a lačné nezbačne.

Po a príde b a po noci deň.

Po akej ceste ideš, tam prídeš.

Po boji je každý generál.

Po smrti je neskoro modliť sa a na starosť vandrovať.

Po smrti v ten utorok.

Po smiechu býva plač.

Po takom chodníku , kade moc ľudí chodí , nič nerastie.

Po tenkom obede večera šmakuje.

Poctivá ako vŕba pri potoku.

Poctivý ako v siedmom roku kohút.

Poctivosť je bielušká ľalia.

Počkaj, dá Boh, že i naša dedina vyhorí, ale vám ani my nedáme klince zbierať.

Počúvaj ušami a nie zadkom!

Podal sa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého človeka.

Podáš mu prst a chce celú ruku.

Podaj čertovi prst, schmatne ti celú ruku.

Pod lampou býva tma.

Podaj niekomu prst , schmatne ti celú ruku.

Podkladá mu polená pod nohy.

Podkovu už má, len kôň mu chýba.

Podľa seba súdim teba.

Podľa muža sa obliekaj a podľa hrnca var.

Podliak nenapľuje statočnému do tváre, ale na jeho mŕtvolu.

Podrazil mu nohy.

Podvod a klam – zradí sa sám.

Pokiaľ na očiach , potiaľ na mysli.

Pokiaľ si chudobný , nikto ťa nepozná ; ale keď prídeš k bohatstvu ,

každý sa ti pchá do rodiny.

Pokladom človeka je rozum – niekto ho má však zakopaný.

Pokoj duše lepší od bohatstva.

Pole má oči, les uši preto chovaj sa všade jak sluší.

Polovina žartu obyčajne pravda býva.

Pomaly ďalej zájdeš.

Pomohol mu z blata do kaluže.

Pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže.

Ponáša sa naň , ako by mu z oka vypadol.

Ponechaj márne veci márnym; ty ale hľaď na to, čo ti Boh prikázal.

Ponúknuť priateľstvo tomu, kto chce lásku, je ako dať chlieb tomu, kto umiera smädom.

Poškrabeš mi môj chrbát a ja zas tvoj

Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje.

Povedz mi, s kým sa stretávaš a ja ti poviem aký si.

Povedz, kto je tvoj priateľ, nech vieme, kto si ty.

Povedz: ty to vieš, a vyhneš sa hádke.

Povedz pravdu, prebiješ si hlavu.

Povedala sova vrabcovi, že má veľkú hlavu.

Postaral sa o neho ako vietor o perie.

Poslúchaj anjela strážca, keď sa hlási u teba; lebo dietky neposlušné nezavedie do neba.

Potme ako v noci.

Potme je každá krava čierna.

Povraz sa pretrhne tam, kde je predratý.

Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si .

Povedz babe , hneď je to všade.

Povedz pravdu , prebijú ti hlavu.

Poznať seba samého – je povinnosť každého!

Poznáš po vrave, čo je vo hlave.

Pracuj každý s chuťou usilovnou na národu roli dedičnej.

Práca kvapná málo platná .

Práca odkladaná nebýva dokonaná.

Pravda oči kole.

Pravda je len jedna a tú chce mať každý.

Pravda sa neutopí vo vode a nezhorí v ohni.

Pravda niekedy bolí.

Pravda vyjde na povrch ako olej na vodu.

Pravdu si povedzme, dobrí spolu buďme.

Pravdovravný aj vodu v rieke zastaví.

Pravdovravný musí mať vždy jednu nohu v strmeni.

Práca odkladaná nebýva dokonaná.

Prázdnou chválou kapsy nenaplníš.

Prázdnu slamu mláti.

Prázdny sud najväčšmi hučí.

Prázdna hlava nebolí.

Prázdnymi rečami kapsy nenaplníš.

Prešla mu cez rozum ako táčky cez humno.

Pre dobrotu , na žobrotu.

Pre chudobnú strechu – vyjdeš do posmechu.

Pre jeden klinec možno stratiť podkovu, pre jednu podkovu možno prísť o koňa.

Pre milého nič ťažkého.

Pre mlčanie nikto nebol trestaný.

Pre svätý pokoj v dome človek nejednu horkú slinu preglgne.

Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.

Pred hladným zutekaj, aj keby ti bol otcom.

Pred vodou, čo pomaly tečie, a pred človekom, čo hľadí do zeme, sa maj na

pozore.

Predkom k stolu, chrbtom k ohňu.

Prednejšia hubička , ako je mamička.

Prerástol ma o hlavu, mám ho po krk.

Prerátaj si, čo máš v mešci, až potom choď na trh.

Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol.

Pri studenej kuchyni horúca láska chladne.

Pri tanci premilá nevinnosť omdlieva; a keď ide domov, do hrobu chodieva.

Pri každom skutku a myslení tak by si sa mal chovať, ako by si dnes alebo hneď mal umrieť.

Pri ľúbosti chce sa jesti.

Prisahám vrabcu, dubcu i tej nore, čo je v hore !

Pri mastnej kuchyni i pes býva tučný.

Priateľ pánboh a rodina meštek.

Priateľ sa ti pozerá do tváre, nepriateľ na nohy.

Priateľ sa vyjaví v čiernych dňoch.

Priatelia buďme , dlhy si plaťme.

Priateľ je , kto ti pravdu povie , nie kto ti pochlebuje.

Priateľov a zdravia nikdy nemáme dosť.

Pridaj babku k babce, nazbieraš na kapce.

Prišiel k tomu ako slepé kura k zrnu.

Prišiel z dažďa pod odkvap.

Prišiel k tomu ako pes ku kosti.

Príde ti to teraz tvrdo, ale potom bude hrdo.

Prílišná dobrota – hotová žobrota.

Priviedol ho na žobrácku palicu.

Priveľa jedla tlačí v žalúdku.

Proti jedu nieto medu.

Proti svojej krvi sám bojuje, kto národa svojho nemiluje .

Príde hlúpy , čo to kúpi.

Príde ti to teraz tvrdo,, ale potom bude hrdo.

Príde raz na psa mráz.

Príležitosť robí zlodeja.

Pristane mu to ako päsť na oko.

Pristav srdce svoje k tomu, kde sa žalosť stala komu.

Prístupky – výstupky.

Prišiel k tomu ako slepé kura k zrnu .

Príde na psa mráz.

Príklad je najlepší rečník.

Proti vetru sa šťať nedá, lebo sa oštíš.

Prv rozvaha, než odvaha.

Prví bývajú poslední a poslední prví.

Prvé vyhranie , z vrecka vyhnanie.

Psa dosť , ale sadla málo.

Psa plevami a vola kosťami hostí.

Psa nepreštekáš , vrany neprekrákaš , ženu nepreškriepiš.

Psí hlas do neba nejde.

Psovi keď spí , cigáňovi keď sľubuje a žene keď plače , never!

Psy a veľkí páni nezatvárajú dvere .

Pýcha predchádza pád.

Pýcha peklom dýcha.

Pýcha na ulici a handry v truhlici.

Pýcha rada pichá.

Pýtajú ťa oblokom, ale dvermi nik.

Rád to mám, až mi zo zubov voda tečie.

Radnej nič nesľubovať, než sľubu nedostáť.

Radšej by som sa v hrobe videl.

Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol.

Radšej dva krát meraj ako raz strihaj.

Radšej prísť o život, ako o česť.

Radšej desať ráz zomrieť doma, ako raz v cudzine.

Radšej hamovať , ako banovať.

Radšej krčmárovi, ako doktorovi.

Radšej menej a dobre , ako mnoho a zle.

Radšej nech sa teraz povraz roztrhne , akoby sa mala potom reťaz roztrhnúť.

Ranný dážď , ženský plač , panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na

zajačom chvoste visí.

Ráno je múdrejšie večera.

Radšej v cudzine desať ráz zomrieť, ako doma raz.

Raka do vody odsúdili.

Raky sú najlepšie v mesiacoch, v ktorých nieto „r“.

Rana od noža sa zahojí, ale nie od jazyka.

Ranné potknutie trvá do večera.

Rastie mu kvieťa pod nohami

Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.

Raz vidieť je lepšie ako sto krát počuť.

Ražeň hotový a zajac v lese.

Reči sa hovoria , chlieb sa je.

Reči o mede neosladia ústa.

Reč dobrá a úctivá bez prospechu nebýva.

Remeslo má zlaté dno.

Rob si zo seba blázna.

Robí sa , akoby nevedel do troch narátať.

Robota mu nevonia.

Rodičovská láska býva slepá.

Rod ako rod, ty sám dobre rob.

Rohy rastú až za ušami, ale aj tak ich vidno.

Rok má krok a život v pätách smrť.

Roľa má byť rovná, nevesta má byť panna.

Rozhorli sa sám proti sebe, a hrdosti v sebe prebývať nedopúšťaj.

Rozbije slúžka – je to veľká chyba, rozbije pani – je to len malá nehoda.

Rovný rovného si hľadá.

Rozkáž psovi , pes chvostu, urob si sám.

Rozum prichodí s rokmi.

Rozum nie je vo veku, ale v hlave.

Rozum s vekom rastie.

Rozumie sa do toho ako hus do piva.

Rozumnú vec sa dozvieš len od blázna.

Rujný pes máva potrhané uši.

Ruka ruku umýva.

Ruka bez roboty – padne do žobroty.

Ruka bez roboty upadá do psoty.

Ruka sa mu trasie ako drozdovi chvost.

Ruka ruku umýva, aby obe čisté boli.

Ruka ruku umýva, a obe sú biele.

Ruka ruku umýva, obe umývajú tvár.

Ruka vždy k sebe hrabe.

Ruku, ktorú sa ti nepodarilo uhryznúť, pobozkaj.

Ruže rastú medzi tŕním.

Ryba i hosť na tretí deň smrdia.

Ryba nejde na udicu, ale na žranicu.

Ryba patrí do vody, povrazolezec na povraz.

Ryba príde k rozumu, až keď je v sieti.

Ryba smrdí od hlavy.

Rybárov osud je vo vode.

Rybu naložia do soli, aby nezapáchala.

Rybu v mori nepredáš.

Rýchlo sa ani pes nevyserie.

Rýchla práca nebýva trváca.

S bohatstvom i rozum prichodí.

S čertom najlepšie mať pokoj.

S čím sa kto narodil , tým sa i živiť musí.

S čím sa koza chváli, za to sa krava hanbí.

S čistým svedomím pred kohokoľvek predstúpiť môžeš.

S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho ho češ, do dvadsiateho

strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu.

S flintou nehodno žartovať.

S hladným koňom na cestu a s hladným psom na lov sa nehodno vybrať.

S každým pekne, s nemnohými dôverne.

S kurami ide spať, s kurami vstáva.

S ľuďmi sa raď , svojho rozumu sa drž.

S múdrym a svedomitým mužom radu mávaj.

S ohňom nežartuj , vode never.

S pánmi nie je dobré za prsty sa ťahať.

S planým mužom je zle a bez neho ešte horšie.

S poctivosťou najďalej zájdeš.

S pravdou najďalej  zájdeš.

S priateľom žartuj , ale posmech z neho nerob.

S príbuznými jedz a pi, no neobchoduj s nimi.

S tým nezbohatnem a bez toho neschudobniem.

S tým ona mohla vždy chlieb jesť.

S úsmevom je život krajší.

Sadaj mladý u starého a uč sa kumštu jeho.

Seď vystretý a povedia, že si pán.

Sedliak čím viac detí má, tým je bohatší.

Skorej vychová jedna mať sedmoro detí, ako sedmoro detí jednu matku.

Skoro si mi za sáru padol.

Skôr ako líška všetkých presvedčí o tom, aká je chytrá, príde o kožu.

So suchým i surové zhorí.

Sám si podťal haluz pod sebou.

Sám slobody kto hoden, slobodu zná vážiť si každú.

Samochvála smrdí.

Samota je zlý spoločník.

Sen je sen. Pán Boh riadi noc i deň.

Silní budú vždy šliapať po slabých.

Skáč len, skáč – doskáčeš.

Skutek utek.

Skorej vychová jedna mať sedmoro detí ako sedmoro detí jednu matku.

Skôr ho vychováš, ako pochováš.

Slovák pre svoju dobrotu vychádza na psotu.

Skôr sa had na ľade zohreje, ako to bude.

Skôr vydrieš z čerta dušu ako niečo od lakomca.

Skrátili ho o hlavu.

Slávika zavreli do zlatej klietky.

Slepému neukazuj a hluchému nehovor.

Slepý nemôže súdiť o farbách.

Slová sú ako čerešne, zobneš si jednu a už je ich desať.

Slnečnica ho opálila.

Slnko sa v blate neumaže.

Slovo muža je ako vryp do železa.

Sľúb ty mne, sľúbim aj ja tebe.

Smelý šťastie máva / má.

Sľubuje ti hory-doly a nepodá pohár vody.

Sľuby sa sľubujú , blázni sa radujú.

Sľuboval kozu so zlatými rohami.

Skôr z kameňa vodu vytisneš , ako to spravíš.

Skúpy dva razy kúpi.

Sloboda bez Boha – je to čo nového? Už zbojník Rajnoha mal niečo takého.

Sľúbiť je pánsky , nesplniť cigánsky.

Slúži mu to na zdravie.

Slúž človeče diablovi, peklom sa ti odslúži.

Slyš rád múdre slová, premietaj ich v srdci znova.

Snaž sa dostať toho, koho miluješ , lebo budeš nútený milovať toho ,

koho dostaneš.

Spadol mu kameň za srdca.

Smiať sa na vlastnej biede.

Smrť ho špicou zabila.

Smrť má kosu, nie sekeru.

Smrť tam hľadal.

Smrteľný pot ho uchytil.

Smilníci hovoria, že krv nie je voda, s tým sa vyhovárať, to je veru škoda !

Somár kúpený za deravý groš, skape aj od vody.

Somár, ktorý má na chrbte náklad, nehíka.

Somára priviaž tam, kam chce jeho pán, hoci by ho mali aj vlci zjesť.

Sova sovu nájde, keď slniečko zájde.

Spadla z kapustného hlúba a bolo po vienku

Spopred nosa mu to uchytil

Spolky, čertove volky.

Spiaca mačka  ešte nikdy myš nechytila.

Sprav čertovi dobre, peklom sa ti odslúži.

Správny kohút kikiríka už vo vajci.

Spravodlivý sa vždy chleba naje.

Sprostý máva šťastie.

Sprostá hlava neplešivie , nešedivie , nebolieva.

Srdce treba používať , aby malo prečo biť.

Stará čižma otlak nespraví.

Stará mi je mati košelôčky prati.

Stará žena, mladý muž – hotová pračka.

Starý husár, biely kôň – hotová plačka.

Starý muž,  mladá žena, – hotová plačka.

Starej babe treba hrable a mladej muža.

Starí ľudia upadajú do detinskosti.

Staroba, hotová choroba.

Starší má mať lepší rozum.

Staršiemu poctivosť a deťom chleba s maslom.

Stojaci žobrák je väčší ako kľačiaci kráľ.

Stojatá voda hnije a smrdí.

Strach má veľké oči.

Stratil pán boh od nej karotku.

Stará láska nehrdzavie.

Starého koňa je zle učiť rajtovať.

Starého psa je ťažko priúčať na svorku.

Starší má mať lepší rozum.

Starý robí viac rozumom ako rukami.

Starý strom je nie dobré presádzať.

Stavia si vzdušné zámky.

Stavy menia mravy.

Sto valachov , jedna ovca.

Sto krát opakovaná lož sa nakoniec stane pravdou .

Stojí , akoby ho do zeme zarazil.

Strach má veľké oči.

Strež koľko chceš – zlodeja, ženy a blchy neustrežieš .

Strom bez kvetu a panna bez studu zriedka k akému úžitku prídu.

Strunu dotiaľ naťahujú , kým nepraskne.

Stúp na hrable a uderia ťa po nose .

Susedova krava , viacej mlieka dáva.

Sú na seba ako pes a mačka.

Svätá spokojnosť! S tebou všetko dosť.

Svetská sláva poľná tráva.

Svet mi kľaje a boh mi praje.

Svet mu kvitne.

Sviňu nepresviníš , vlka neprevlčíš , babu nepreškriepiš , sedliaka neoklameš.

Svoje chyby nikto nechce vidieť.

Svoje veci nechváľ a cudzie nehaň.

Svojím berie, cudzím dáva; aj Boh ho tak požehnáva.

Svrbí ma ľavá dlaň , dostanem peniaze.

Svrbí ma nos , budem mať protiveň.

Svrbí ma pravá dlaň , budem platiť.

Syna kedy chceš oženíš ; dievku vydáš , keď môžeš.

Sýty hladnému neverí.

Šaty robia človeka.

Šediny dožil, a staré zvyky nezložil.

Škoda s osohom chodí.

Švec drž sa svojho kopyta.

Škoda krásy, kde rozumu nie je.

Škoda je už dávať umierajúcemu drahých liekov.

Škoda tej duše v tom mizernom tele.

Škoda toho hniť v hrobe!

Škodu ti aj zadarmo predajú.

Špinavé prádlo sa má prať doma.

Šiť či párať , všetko práca.

Šťastie oči zaslepuje , nešťastie otvára.

Šťastie v kartách, smola v láske.

Šťastlivú cestu a po kolená blata !

Štyri volky sivé, rýchlo sa to minie, ale mrcha žena dlho trvať bude.

Šuškanie je luhanie.

Tá dobehla, keď jazyky rozdávali.

Tak nám bolo dobre, že sme sa vínom umývali a šunkou utierali.

Tak robme, aby bol i vlk sýty i baran celý.

Tak je to, keď svini rohy narastú.

Taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda trúsi.

Tam kde srdce k srdcu láskavo hovorí, tam sa vždy prístup dobrému otvorí.

Tam, kde víno vchádza, tajomstvo vychádza.

Tancovať kar s čertom, tancovať na veky! Nech je to bárs v pekle! Sú diablove  škreky.

Taký človek, taká reč: Pán Boh s nami, a zlé preč!

Taký som hladný , že by som i klince zjedol.

Taký vták sa hnusí , čo do vlastného hniezda trúsi.

Taký zostal, ako čo by mu vody za golier nalial.

Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nezaveje.

Tam budú do rána vlci vyť.

Tam je tŕň!

Tam je už na božom súde, a my tu v blude.

Tam sme, kde sme boli!

Tam to trčí!

Tebe netreba za druhých odpovedať, lež sám za seba počet vydáš.

Ten kto do pút jíma otrokov, sám je otrok.

Teľa do školy, vôl zo školy.

Ten aj od jalovej kravy mlieka nadojí.

Teraz je tak: hľadáš vodu a nájdeš oheň.

Teraz mu už môžu/môžeš i do zadku trúbiť!

Tichá voda brehy myje.

Tĺkli ho ako starú halenu.

To by ani krave nenapadlo.

To je dom, kde chodí mnoho doň.

To je starý človek, ten pamätá, že pršalo a prestalo.

To je taký pán, čo platí holou dlaňou.

To je taký prorok, čo kašu jedáva.

To je tvrdý oriešok.

To je už pánboh ťa požehnaj!

To je vec na psa!

To je veľké klbko.

To mu je iba na pol zuba.

To nezošije viac ani svätý.

To nie je pastier, čo ovce iba strihá, ale ich nepasie.

Toho ani kyjom nedobiješ.

Toho Boh neopustí, kto sa ho nespustí.

Toho by bolo po smrť poslať.

Toho budú dva razy pochovávať.

Toho slova mať sú plné ústa.

Toľko mám starostí, že ani neviem, čo som na ráno jedol.

Topiaci sa aj britvy chytá.

Toľko si to váži, ako tú slinu, čo vypľuje.

Tomu je všetko jedno, či piatok, či sviatok.

Trochu mimo, ostatné von.

Trp telo, keď sa ti na svet chcelo.

Trpezlivosť a čas všetko premôžu.

Topiaci sa aj slamky chytá.

Toto nie je s kostolným riadom.

Trafená hus zagágala.

Trafil klinec po hlavičke.

Trafil z kyja na kameň.

Trafila kosa na kameň.

Tragédia je zaľúbiť sa do tváre a oženiť sa s celým dievčaťom.

Tráva, čo začuje vodu žblnkať, lepšie rastie.

Treba ťa tam ako piate koleso na voze.

Tretí v manželstve miesta nemá.

Trieska ďaleko od kláta nepadá.

Trpezlivosť ruže prináša.

Tučné telo , chudá duša.

Tuším si sa o plot česal.

Túla sa ako nočný vták.

Tvrdé drevo, tvrdý klin.

Tvrdé s tvrdým dáva oheň.

Tvrdé mäso – tupý nôž , stará žena – mladý muž , mačka so psom v pitvore ,

dva kohúty na dvore : kde tých dvoje prebýva , nikdy dobre nebýva.

Ty ma picháš jazykom a ja teba špendlíkom.

Ťažko na cvičisku, ľahko v boji.

Ťažko toho vodiť, kto sám nechce chodiť.

Ťažko šutému s rohami sa boriť.

Ťahajú sa dvaja o kravu a tretí ju dojí.

U detí prvá cnosť je pilná poslušnosť.

U behúňa mrcha huňa.

U koho vláda, u toho pravda.

U vdovy chlieb hotový.

Učený ešte nikdy z neba nespadol.

Učenosť bez praktičnosti nemá za mak múdrosti.

Učiň teraz, čo by si potom činiť mienil, a budeš docela bezpečný.

Učíme sa na vlastných chybách.

Umu dosť, ale rozumu málo.

Urob čertu dobre, zanesie ťa do pekla.

Urob čertovi dobre , peklom sa ti odmení.

Urobil z komára somára.

Urobil z mušky vola.

Urobili z capa záhradníka.

Ustatému koňovi je aj chvost ťažký.

Utekal , čo mu para stačila.

Úzka mu je cesta.

Už je tam, kde loj kopú.

Už mu narástli krídla.

Už nebude inak, čo si hlavu o zem otrepeš.

Už nebudem mať pokoja, iba keď ma vynesú.

Už som sa vydala, Bože Hospodine, mám že sa nachodiť s hrncom po dedine.

Už má myseľ v mise.

Už je jednou nohou v hrobe a ešte sa nekára.

Už som starší ako mladší, ale toto nepamätám.

Uži , kým žiješ , po smrti neužiješ.

Ústa nikomu nezašiješ.

Učený ešte nikdy z neba nespadol.

Učíme sa na vlastných chybách.

Urob čertovi dobre , peklom sa ti odmení.

Urob si všetko dobre na mieste, nebude ti treba baviť sa na ceste.

Urob niekomu dobre , oserie ti plot.

Urobil z komára somára.

Urobili z capa záhradníka.

Ustatému koňovi je aj chvost ťažký.

Usmievavej žene a bielej chmáre netreba veriť.

Utekal , čo mu para stačila.

Už je jednou nohou v hrobe a ešte sa nekára.

Už je pozde, milý drozde !

Uži , kým žiješ , po smrti neužiješ.

V bôli treba byť dobrej vôli.

V cudzej nádeji hrachu nevar.

V jednom hniezde sa len dva holuby znesú.

V jednom hrobe spracú sa aj dvaja, v jednom dome zriedka.

V láske a v boji je všetko dovolené.

V malom sa nemá kde hnev rozísť.

V starobe sa i z čerta stane mních.

V starej peci čert kúri.

V tanci ide ako v otčenáši, príde domov ledva nohy vláči.

V ktorom dome straší , tam panny rady ostávajú.

V lyžičke vody by ho utopil.

V malom hrnci chytro zovrie.

V mútnej vode sa najlepšie loví.

V národe je cesta k opravdivej slobode.

V núdzi poznáš priateľa.

V očiach sa mu marí.

V šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj !

V tom našom národe zle to tam, nedobre; krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.

V ústach med, v srdci jed.

V snoch ti nič nepadne do lona.

V zdravom tele zdravý duch.

Vajce chce byť múdrejšie od sliepky.

Vari mi dakto počaril , keď sa mi tak nedarí ?

Vari je žaba v tej vode, že nechce zovrieť ?

Väčší bôľ býva od jazyka ako od meča.

Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.

Večera krátka , noc ľahká.

Vedľa suchého dreva aj zelene zhorí.

Veď by on skákal, keby mu mal kto nohy dvíhať.

Veď ja ťa vyvediem bez rebríka na povalu !

Veď mi nik z nosa neodhryzne.

Veď ty budeš vedieť, keď ja oči zavriem!

Veď ty budeš vedieť, keď tu mňa nebude!

Veď ty budeš vedieť, keď mňa tu nebude!

Veľa vody ujde, kým sa to stane.

Veľa vody ujde, kým sa to stane.

Veľká láska sa rodí z malého poznania.

Veľká kuchyňa, malý testanment.

Veľké ryby žerú malé.

Verím v boha, verím v zlato

Veselá myseľ polovica zdravia.

Vezmite ma na voz, veď si batoh sám ponesiem.

Viac otrúb, ako múky jazyk namelie.

Viac hláv , viac rozumu.

Viac očí viac vidí.

Vie tri reči : pošepky, nahlas a kričať .

Vidí a počuje cez deväť stien.

Videla žaba koňa kuť, tiež zdvihla nohu.

Víno pije , vodu káže.

Víno skáč, pivo sráč, pálenku spáč.

Vínom sa umýva , klobásou utiera.

Vlasť je tam, kde je dobre.

Vlastná chvála smrdí.

Vláčia sa za ňou ako psy.

Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň spáli všetko.

Voda rozum nepomúti.

Voda ženie mlyny a víno jazyky.

Vôl zostane volom , aj keď ho do Viedne poženú.

Vôl má vysoké čelo a je vôl.

Vola chytajú za rohy a človeka za reč .

Voľačo ich máta v dome.

Všetci sú zlí , len on je dobrý.

Vrana k vrane sadá , rovný rovného si hľadá.

Vrana vrane oko nevykole.

Vrabec je malý vtáčik, ale má srdce aj žlč.

Vraveli / hovorili proroci, že bude tma v noci.

Vstrčil ruku do osieho hniezda.

Všade dobre , doma najlepšie.

Všade kúkoľ medzi žitom.

Všade dačo je a dačo chýba.

Však nám pán boh pomôže, len aby sme boli zdraví.

Všetci nemôžu byť pánmi- musia byť i ľudia.

Všetci nenávidia peniaze, ak nepatria im.

Všetkého veľa škodí.

Všetko má svoj čas.

Všetko s Bohom a s rozumom!

Všetko zlé môže byť na niečo dobré.

Všetko je možné, len krava zajaca nedohoní.

Všetko Pán Boh pomôže, len aby sme boli zdraví.

Všetko mám, len to nemám.

Všetko mu dáš, len toho nešťastného rozumu mu nedáš.

Všetkého do času, pán Boh na veky.

Vši ma jedia, priateľa o mne nevedia a rodina nedbá, keď ich sama dosť má.

Vtáka po perí, vlka po srsti, človeka po reči poznáš.

Vtedy kuj , keď je železo horúce.

Vtedy bol život, keď boli štyri knedle za groš a polievka zadarmo.

Vtedy bolo dínom-dánom a teraz je Bože môj!

Vtedy sa boh raduje, keď muž so ženou tancuje.

Vtedy zapáľ svetlo, keď je tma, vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.

Vykýchal sa z toho.

Vyletelo mu to z hlavy ako operené vrabce z hniezda.

Vymazal ho Pán Boh z knihy.

Vymreli do kolena.

Vyslúžila si tam živý mrváň.

Vyšiel na psí tridsiatok.

Vytrel mu kocúra.

Vytni ho po zadku: zadok nie je sklenený, neroztrepe sa.

Vzal si ho na mušku.

Vzal ho nakrátko.

Vždy sa smej s inými , nikdy nie na iných.

Vykopol retkev, zeme sa netkeu.

Z boháča je len polovica s nami, druhá je zakopaná v zemi .

Z cudzieho koňa i do blata musíš zísť.

Z čoho čo má byť, to je hneď od mala.

Z dobrého dobré a zo zlého len zlé býva.

Z holej dlane nevyžiješ.

Z hrdla mu to vydrapil.

Z jalovice bude krava a zo ženy stará baba.

Z karát ešte nik nezbohatol , ale mnohí už na žobrotu vyšli.

Z koláčov sa človek preje , z chleba nie.

Z kratšej cesty lepšie sa vrátiť.

Z malého hrnca chytro vykypí.

Z malej iskry veľký oheň býva.

Z obidvoch koncov svieca u nich horí.

Z očí zišlo , z pamäti vyšlo.

Z očí mu prišlo.

Z peknej misky sa nenaješ , keď je prázdna.

Z veľkej ľúbosti nič nebýva.

T kvapiek more, z halierov milióny.

Za čo som kúpil , za to predám.

Za dobré čakaj len zlé.

Za grajciar si dá dieru do kolena vŕtať.

Za jazykom aj do pekla trafíš.

Za málo peňazí málo muziky.

Za mladi hrdo , na starosť tvrdo.

Za mladi sa tŕň ostrí.

Za mladi zapracuj , na starosť budeš mať.

Za mnou, chlapci, ja mám blysk, bude pre mňa veľký stisk!

Za nevďačníkov Boh sa preukazuje vďačným.

Za peniaze i dušu predá.

Za sukňou sa vláči.

Za všetkým hľadaj ženu.

Zo všetkých múčnikov je najlepšia – šunka.

Zajtra budú krivých páliť a rovným podúpaľovať.

Zabite dom klincom a príďte !

Zabudol už vôl, že teľaťom bol.

Začiatok múdrosti je bázeň božia.

Zadarmo ani kura nehrabe.

Zahľadel sa do nej ako do starej vŕby.

Zahúdol mu na tenkú strunu.

Zahryzol do zeme/ do trávy.

Zajtra, zajtra, dneska nie, vraví dieťa lenivé.

Zakúrená pec to je milá vec.

Zaľúbený po uši.

Zamazaná sviňa rada sa o druhého otiera.

Zamenila si sokola za páva.

Zamilovaný i blchu od milej zje.

Zaplatil to hrdlom/ smrťou/ životom.

Zariekaného chleba najväčší krajec.

Zaskočilo mu do očenášovej dierky.

Zaspievalo vtáča na kosodrevine, čo komu súdené, to ho neminie.

Zaťal do živého.

Zatiaľ treba železo kuť , kým je horúce.

Zavesil mu čerta na krk.

Zazerá, ako čo by som mu bol otca zabil.

Zdravia a priateľov nikdy nie je dosť.

Zdravie nadovšetko.

Zdravie mu dušu naháňa.

Zdravie mu z tváre kypí.

Zdravý ako orech, a v orechu červík.

Zdravý nemocnému neverí.

Zdravý nemocnému neverí, sýty hladnému a slobodný ženatému.

Zdravý všetko prenesie.

Zhasol mu život.

Zhaslo mu svetlo života.

Zhodili ho z kancľa.

Zíde z očí , zíde z mysle.

Zídeš mi z očí, zídeš mi z umu.

Zjedzme najprv tvoje, potom každý svoje.

Zlá burina nevyhynie.

Zlá svokruša aj na zadku má oči.

Zlato bez rozumu blato.

Zle je, kde sa mačka myši bojí.

Zle mu kocka padla.

Zle je i všetkým veriť i nikomu.

Zle je s opitým jarky preskakovať.

Zle je dvom pánom slúžiť.

Zlé so zlým si ruky podávajú.

Zlé svedomie najviac hryzie.

Zlé svedomie, mrcha zdravie: čo horšieho nikto nevie.

Zlé zlému ruku podáva.

Zlo prichádza samo od seba.

Zlodejstvo ľahké remeslo, ale ťažký cech.

Zlý strom zlé ovocie dáva.

Zlý plače od závisti, dobrý od radosti.

Zlý pohonič, čo o každý kameň zavadí.

Zlý vojak , ktorý nechce byť generálom.

Zlý vták, ktorý do vlastného hniezda trúsi.

Zmiluje sa nad miskou ako kocúr nad myškou.

Zo svine a lakomca , po smrti úžitok.

Zo sveta ho zniesol/ vyhrýzol.

Zohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko; keď ja budem Jano, vtedy bude darmo.

Zráža Boh pyšným roh.

Zveril na psa slaninu a na vlka salaš.

Zvyk je železná košeľa.

Žart sa často pravde vyrovná .

Žart je polovinou pravdy.

Žart má mať ovčie, nie psie zuby.

Žeň sa zblízka , kradni zďaleka.

Žena bez muža je ako záhrada bez plota.

Žena je ako sud bez dna – nikdy dosť nemá.

Žena o tom mlčí , o čom nevie.

Žena mladá, muž šedivý; orech tvrdý, zub červivý.

Žena musí mať posledné slovo.

Žena musí mať slovo navrchu.

Žena o tom mlčí, o čom nevie.

Žena tri kúty a chlap štvrtý.

Žena muža jazykom bije a muž ženu päsťou.

Žena zlatý stĺp v dome.

Ženu a plátno nedobre kupovať pri svieci.

Ženu vlastná huba často bije.

Ženu a kravu je najlepšie po známosti brať.

Ženská práca skrytá , ale sýta.

Ženská robota a ženská reč nemá konca.

Žiadaj radu, hneď ti sto ľudí pomáha; žiadaj skutok, všetkých sto sa pohnúť zdráha.

Žiadnu dievku miesto kola do plota nezapletú/nedajú.

Žiadna ruža bez tŕnia.

Žijú ako pes s mačkou.

Žihľava hneď od mladi pŕhli.

Žihľavou čo má byť, to hneď pŕhli.

Živí to dožijú a mŕtvi doležia.

Život ľudský ako tá para.

Život bez priateľov je ako smrť bez svedkov.

Život sa mu usmieva.