Prirovnania

Vtipné prirovnania z ľudového podania:

Ide ako Poliak s rebríkom.

Ide to ako po masle.

Ide mu to ako po šnúre.

Je tma ako v hrobe.

Krúti sa ako červík.

Čistý ako rybie oko.

Má biedu jak mlynárova sliepka.

Má krk ako kat.

Má krk ako mäsiar.

Má nohy ako pedále.

Má nohy ako pipasáre.

Má nohy ako píšťale.

Má nohy ako trlá.

Má oči ako dve hviezdičky.

Má oči bystré ako jazvec.

Má oči čierne ako trnky.

Má oči jasné ako zora.

Má oči veľké ako jablká.

Má oči veľké ako plánky.

Má oči veľké ako taniere.

Má oči veľké ako vahany.

Má oči žlté ako mačka.

Má sa ako mucha v mlieku.

Má sa ako prasa v žite.

Má sa ako slimák v chrene.

Má sa len tak ako rosa na tráve.

Má tenké oči ako opekance s hnilou bryndzou.

Má tuhé telo ako kameň.

Má vlasov ako žaba.

Má zubov ako žaba.

Mať hlad ako vlk.

Mať jazyk ostrý ako britva.

Máva ako na prvého mája.

Motá sa ako motovidlo.

Motá sa ako prd v gatiach.

Nadudraný ako staré pivo.

Opitý ako plť.

Opitý ako štok.

Opitý ako čík.

Omrdený ako kyslé pivo.

Rád ho vidí ako koza nôž.

Rád ho vidí ako oči chren.

Reve / kričí akoby ho na nože brali

Rozumie sa do toho ako hus do piva

Samotný / sám ako kôl v plote

Smädný ako ťava.

Spať ako v mlieku / v oleji / v bavlnke

Stratil sa ako ihla v kope sena

Stratil sa, akoby ho bola zem zhltla

Stoja mu vlasy ako ježovi.

Šikovný ako vôl do koča.

Ťahá ani smrť.

Ťahá sa ako had po Bartomile, keď ho zem prijať nechce.

Ťahá sa ako vlk po bruchu.

Ťahá, dobre ho nepretrhne.

Ťahá, len sa vystiera.

Tak mu je dobre ako mlynárovej sliepke.

Tak mu je dobre ako v božom koši.

Ticho ako v hrobe.

Ticho ako v kostole.

Tlstý ako sud piva.

Tma ako v mechu.

Tma ako v pekle na dne.

Tma ako v rohu.

Tma ako v Sitne.

Tma ako v sude.

Tma ako v tuneli.

Tma ako vo vreci.

Tma hustá, že ju mohol krájať.

Tma, iba čo som po rozume domov trafil.

Tma, že mohol zauchá sádzať.

To je isté ako smrť

To je jasné ako facka.

To je jasné ako slnko.

To je mu ako psovi mucha

Tuhý ako kremeň.

Tuhý ako kremeň.

Vážia to ako šafran.

Vrčí ako starý vlk v diere.

Vrtí sa ako morka v žihľave.

Všetko Ide ako po masle.

Vyvalil sa ako sud z pivnice.

Zima ako v ľadovni.

Zima ako v psiarni/psinci.

Zima ako vo vlčinci.

Zostal ako bobok na cedníku.

Zostal taký ako bobok.

Zúri(vý) ako by ho z reťaze pustil.

 

A na prídavok niekoľko vtipov a zábavných historiek z tých čias:

Slúžny si raz dal zavolať do Brezna sváka z Hronca, ktorý zabil susedovi sviňu pýtal sa ho, ako to vlastne bolo.
-Jáj ľa, takto to bolo, pán urodzený, ako vy by ste boli sviňa a prišli by ste na môj hnojík a rozrývali by ste ho pyskom, ja vezmem poleno a vás po pysku tresk ! Tak ľa, vám to bolo !

….

Ujko Adam boli veľmi špásovný človek. Raz sa ich žena pýta:
-Ach, Adam, Adam ! Zase si si len dal viac z ruky do hlavy ! Načo tak bez miery piješ ?!
-Čo to len, ženička moja, táraš ? Každé poldeci mi tam v krčme odmerajú ! Bez miery nepijem !

….

V dávnejšej minulosti, keď sa na dedinách chodilo po kolede, v jednej obci chodil pán farár, organista, kostolník a miništrant. Pred jedným domom sa pýta farár organistu:
-A tu kto býva ?
-Pán farár, hneď sa dozviete.
Zaspievali, dvere na dome sa otvorili, vyjde gazda a hovorí:
-Vy pánko, keď máte školy, poďte dovnútra a tamtí somári, nech stoja vonku !

….

Hádanka z ľudovej slovesnosti:
-Nelajní, neští, keď to chytí, vreští. čo je to ?
-???
-Reťaz.

….

Istý kňaz požiadal slúžneho, aby rozkázal cestnému komisárovi, aby nezjazdnú cestu prechádzajúcu cez obec dal opraviť. To slúžny veľmi zazlieval a odpovedal:
-Nech sa o to pán farár nestará !
Kňaz oponoval:
-Vyzývať na opravu ciest je od počiatku povinnosťou prorokov a kňazov, lebo už Izaiáš povedal: „Očistite cestu pána !“
Vec zostala pri tejto potýčke, ale aj cesta v starom stave. O niekoľko týždňov slúžny musel cestovať cez dedinu, ale v strede sa jeho koč prevrátil a spod jeho úlomkov nahlas volal o pomoc. Viacerí sedliaci pribehli ako aj kňaz, a keď slúžneho znovu postavili na nohy, farár mu povedal:
-Veľmi ľutujem, že vás postihlo takéto nešťastie, ale nech je pre vás útechou, že proroctvá Biblie sa musia splniť. Prorok Jeremiáš jasne hovorí: „Toto hovorí Pán: na tvojej hlave rozbijem tvoj voz,
lebo si zanedbal moje cesty…

….

Jeden dedinčan obvinil druhého, že mu ukradol rýľ. 
-Ako to oni môžu dokázať ? – pýtal sa sudca.
-Na základe svedectva jedného človeka, – znela odpoveď, – ktorý to videl..
-Čo na to viete odpovedať ? – opýtal sa sudca druhého.
-Ja môžem zavolať dvadsať svedkov, ktorí to nevideli, – odpovedal obvinený.
-Takže tak, – odpovedal bystrý sudca, – dvadsať svedkov preváži jedného, teda môžete slobodne odísť.

….

Určitého lekára preto zhadzovali, lebo o každom svojom pacientovi zvykol hovoriť, že je v nebezpečí.
-Ó, on má dokonalú pravdu, keď takto hovorí, –  povedal ktosi,  – lebo naozaj každý jeho pacient, ktorý sa dostane pod jeho ruku, je v nebezpečenstve !

….

Starý Kohn poslal svojho syna Egona do sveta, aby si našiel nevestu. Na cestu ho poučil:
-Ak prídeš do rodiny, kde otec ohlásil bankrot, žiadaj päťdesiat tisíc vena! Ak prídeš do rodiny, kde otec je stíhaný pre podvodný bankrot, žiadaj osemdesiat tisíc. Ak prídeš do rodiny kde otec je pre podvodný bankrot vo väzení, tak žiadaj sto tisíc vena! Tak, teraz už vieš všetko, čo potrebuješ. Zober si tri hrianky a choď za svojim šťastím!
O týždeň dostal otec telegram:
-Nevestu mám, otca budú zajtra vešať, koľko  vena mám žiadať?

….

Istá pani kedykoľvek prijala nového sluhu, spýtala sa ho, či vie pískať. Keď sa jej raz pýtala susedka, prečo to robí, odpovedala:
-Kedykoľvek pošlem sluhu do pivnice, aby načapoval vína, rozkážem mu, aby pískal, kým sa nevráti nazad a tak som si istá, že sa mi v pivnici neožerie!

….

Študent cestoval domov na prázdniny v povznesenej nálade, choval sa nemravne a vyzývavo. Odrazu slečna, ktorá sedela naproti nemu, zívla.
-Ďakujem, že ste ma nezjedli, – zavtipkoval študent.
-Nebojte sa, ja som židovka a svinské mäso nejem! – odpovedá slečna.

….

-V Amerike vraj spálili pol úrody kávy!
-Hej a u nás hádžu zemiaky do vody.
-To som ešte nepočul!
-Hej? A akoby sa zemiaky ináč uvarili?

….

Na jednej tanečnej zábave v hlavnom meste istý vychovávateľ mladého grófa požiadal o tanec jednu zemiansku slečnu. Práve keď sa tanec začínal, slečinka sa opýtala:
-S kým mám tú česť tancovať ?
-S vychovávateľom grófa Zimányiho, – znela odpoveď.
-Vy ste teda pravdepodobne nezeman ? –  pokračovala slečna.
-Áno, som, – odpovedal vychovávateľ.
-Tak žiadam o prepáčenie, – riekla dievčina, pritom stiahla ruku, – lebo moja mama mi zakázala tancovať s nezemanom !
Skromný chlapec sa ticho stiahol a pod holým nebom sa snažil ukľudniť. Jeho chovanec ho po chvíli vyhľadal a naštvane počúval dôvod jeho ťažkania si.
-Zanedlho sa vám dostane zadosťučinenia ! – povedal mu mladý gróf, nato sa rýchle pobral do tanečnej sály a na svojich predkov pyšnú slečinku požiadal o tanec. A práve keď sa ten začínal, oslovil ju týmito slovami:
-S kým mám tú česť tancovať ?
-So slečnou Beátou !
-Ó, tak prosím o prepáčenie – odpovedal gróf, – lebo moja mama mi rozkázala, že môžem tancovať len s grófkami !
A slečnu nechal zahanbene stáť, iné dievča požiadal o tanec, a mohol s radosťou konštatovať, že jeho chovanie dostalo udobrenie spoločnosti.

….

Učiteľ vysvetľuje žiakom význam známeho príslovia. Hovorí:
-Iste rozumiete, že popálené dieťa sa bojí ohňa ! Kto by mi mohol povedať niečo podobné ?
Prihlási sa malá Zuzka:
-Ja, prosím! Umyté decko sa bojí vody!

….

Majiteľ pohostinstva koštuje prvý chod, čo nový kuchár navaril:
-Kde sa oni učili variť ? – pýta sa ho podozrivo.
-Na voje som bol oficiersky kuchár a bol som aj dva krát ranený !
-Hm, čudujem sa, že ich nezastrelili !

….

Gazdiná hovorí žobrákovi:
-Tu máte šálku čaju ! Ale ako sa pozerám, že oni dakedy aj lepšie žili !
Žobrák prisvedčí:
-Hej, majú pravdu ! Predtým som pil čaj s rumom !

….

Povie jeden sused druhému:
-Čul som od jedného dochtora, že bozkávanie je veľmi nebezpečne, že môže od neho dostať všelijaké pliagy !
-To je pravda, ja som tak dostal moju starú !

….

-Drahá moja, máš rada deti ?
-Nepýtaj sa toľko, veď vieš, že hej !
-To mi spadol kameň zo srdca ! Ja mám päť detí, ale bál som sa ti to povedať pred svadbou.

….

Príde Juro Čavargoš do apatieky:
-Pán apatikar, nech mi dajú za dvadsať  filierov prašek proti chrobákom.
-Chcete v škatuli, alebo v papieri ?
-Nech mi ho vysypajú doraz za golier !

….

Staré ale stále pravdivé príslovie:
-Keď to chceš, že by ti nezavidzeli, nesmieš mať nič !

….

V Klenovci na cirkevnom konvente hneď po prvej svetovej vojne bola reč i o tom, že by neškodilo dať na kostol hromozvod. Dali hlasovať. Väčšina hlasov bola proti zavedeniu hromozvodu. Ako dôvod uviedli:
-Nechceme, aby nám do kostola udrel hrom.

….

Zasadala farská rada v jednej obci vo veci výstavby nového chrámu. Rokovanie v zápisnici zhrnuli do štyroch bodov:
-Budeme stavať nový chrám.
-Nová budova bude umiestnená na mieste, kde stojí starý chrám.
-Materiál zo starého chrámu sa využije pri stavbe nového.
-Pokiaľ nový chrám nebude hotový, budeme užívať starý !

….

Na púti v Šaštíne sa modlí predriekavač s pútnikmi a keď skončí, predspevuje nábožnú pieseň k Panne Márii. Akési naničhodné chlapčisko stúpi nepozorne predriekavačovi na nohu. Ten len v zlosti vykríkne bolesťou:
-Nestúpaj mi na krpec !
Za ním pútnici spievajú:
-Nestúpaj mi na krpec. Ó, Mária !

….

Skalický starosta dal raz vybubnovať:
-Na známosť sa dáva, aby každý majiteľ domu aspoň dvadsaťštyri hodín pred požiarom mal pri dome nachystaný škopok vody, hák a rebrík ! Kto to zanedbá, bude platiť desať zlatých pokuty !

….

Gazda zo Svätého Jura je u lekára a pýta sa ho, či už môže po chorobe piť víno. Lekár mu dovolil:
-Môžete, ale iba po lyžičkách !
-Ej, pán doktor, veď ma od toho bude bolieť ruka !

….

Keď si Detvanec zaspieva, zatancuje, vypije, zaje mäska, potom už aj niečo vydrží ! Bolo po voľbách. Vo Zvolene pred súdom stojí svedok z Detvy. Sudca ho posmeľuje, len aby vypovedal, ako sa to stalo.
-Nuž prosím ponížene, idem si ja svojou cestou, naraz počujem za chrbtom tresk, huk a lom, ako keby mlátili. Obzriem sa, nuž a vidím, že ma bijú !

….

Ešte za Rakúsko – Uhorska sa stalo, že v lese pri Palúdzke dvaja sedliaci, čo z trhu domov išli, našli flintu. Špekulujú, čo to môže byť.
-To by mohla byť aj fujara, – mieni jeden. – Nože fúkaj a ja budem preberať !
Fúkajú, preberajú, odrazu puška vystrelí, švagor sa zvalí na zem. Druhý mu začne päsťou búšiť do chrbta:
-Ďuro, vypľuj, čo si zhltol !

….

V malom Haličskom mestečku umieral obľúbený, skromný, talmud ovládajúci boháč. Okolo smrteľnej postele sa zhromaždila miestna honorácia a oceňovala jeho cnosti:
-Dobrý, múdry, dobročinný, priateľský, pohostinný človek, skrátka – anjel !
Umierajúci keď počul chválospevy, pozbieral posledné sily a sotva počuteľne zašepkal:
-A moja skromnosť ?! Nesmiete zabúdať na moju skromnosť !

….

Občana z Kapušian chcel notár poslať s odkazom do Prešova. Hovorí mu:
-Pozri, Ondrej, dostaneš za to dvadsať korún. To máš desať tam a desať naspäť !
Ondro tuho premýšľa a potom povie:
-Ta znaju, pán notár, to malo, to ja neidzem !
-Tak pozri, – hovorí notár, – dám ti pätnásť a choď len tam !
A Ondrej radostne:
-Ta vidza, to už inakša reč. Tak idzem !
A išiel !

….

Kedysi dávno sa vybral Kohn z Ľvova do Tarnopoľa. Najal si povozníka.
-Žiaľ, musíme na chvíľu zostúpiť a potlačiť, – vyhlásil povozník po niekoľkých kilometroch, – lebo kopec je strmý a Kotek sám nevládze vytiahnuť !
Vystúpili teda a tlačili, aby to dengľavý kôň Kotek mal ľahšie. Potom nasadli, ale onedlho sa povozník ozval opäť.
-Nehnevajte sa, ale musíme opäť vystúpiť a trochu pribrzdiť, lebo pred nami je prudký svah a Kotek sám by to neudržal !
Zostúpili teda a brzdili. Kým došli do Tarnopoľa, tridsaťšesť ráz zostúpili, tlačili, alebo brzdili, lebo cesta raz stúpala, inokedy zase klesala. Konečne došli do cieľa. Povozník pozrel na hodinky a na taxameter a oznámil:
-Dostanem dvesto rubľov !
Kohn zaplatil, ale potom sa zamyslel:
-Že som ja šiel do Tarnopoľa, chápem, lebo tam mám prácu. Že ste išli do Tarnopoľa vy, tiež chápem, lebo ste si chceli zarobiť. Ale načo šiel s nami Kotek ?!

….

Nočný hlásnik na dedine stretne v noci Kuba z horného konca. Posvieti naňho lampášom a vidí, že má celé nohavice roztrhané. Pýta sa ho:
-A ty odkiaľ ideš, Kubo ?
-Bol som pozrieť, či sú psy priviazané !

….

Stalo sa kedysi v minulosti, že jedno mestečko zostalo bez farára. Cirkevníci šomrali, ale tí múdrejší to chápali, pretože vedeli, že je málo farárov. Jednému svákovi to však nešlo do hlavy
a hovorí:
-Dočerta, keď nemajú farárov, nech nám dajú kaplána a bude !

….

 Sváko Matej bol na dedine známa postava. Zadrapoval do neho kde kto, ale jeho nič erozhádzalo. Rozumel všetkému a teda aj žartu. Krčmár Šmajda mal na neho z kopca, pohádali sa v jeho krčme, a Šmajda mu vykričal:
-Ja by so ťa aj medzi sviňami poznal !
-Ja teba nie, – odsekol sváko.

….

V Brezovej platí jedno nepísané pravidlo: Ráno si dať za štamperlík hriateho !
-A to už prečo ?
-Keď si ráno vypijú vareného, môžu celý deň surové piť !

….

V Brezovej vraj jedia masso a hussacinu. A tak keď raz brezovský richtár bol v Luhačoviciach a zašiel do reštaurácie na obed, po preštudovaná jedálneho lístka si rozkázal „kurže“.
-A čo k tomu, prosím ? – pýta sa čašník.
Richtár chvíľu premýšľa a rozhodne sa:
-Na, k temu bárs tú hussu !

….

Aj na brezovských kopaniciach sú rozumní ľudia. Raz mladá kopaničiarka sádzala chlieb do pece a žiara z pece jej ošľahla kasanicu. Muž na ňu skríkol:
-Juda, kasanica ti horí !
A ona mu len tak cez plece odfrkne:
-Ná čo, šak je naruby !

….

Dávno v minulosti bývali v Ľubine známi vareškári a tak ich aj volali. Ako podomoví obchodníci ich predávali po svete a tým sa živili. Raz mašírovali cez Ľubinu vojaci. Jedna, už nie celkom pekná starena pozerala oknom na vojsko.
-To je čertova stará mať ! – zvolal jeden z vojakov.
-Tak je, a teší ma, že ma môj vnuk poznal ! – dostal od nej odpoveď.

….

Matej príde do krčmy a chlapi si ho doberajú:
-A čo si prišiel do krčmy, zase si sa pohádal so svojou ženou ?!
-Odkiaľ to viete ?
-Z chrbta ti trčí kuchynský nôž !

….

Učiteľ nikde na Gemeri sa pýta žiakov:
-Deti pozor ! Ktorý v vás mi povie také meno, ktoré sa začína s „K“ ?
Žiačik Vincko vyskočí a hlási sa:
-Prosím,  Skalica !

….

Kedysi v minulosti zatvárali mestské brány v Skalici večer o siedmej a otvárali sa až ráno o šiestej. Až ktorýsi skalický fifík požiadal mestského strážnika, aby večer ešte chvíľu počkal so zatváraním, že jeho holuby ešte nie sú doma !
-Ale veď holuby preletia aj ponad bránu ! – odporoval strážnik.
-Áno, preletia, viem, na to občan, – ale aj cholera lieta v lufte a nechodí po zemi !
A veru to aj bola pravda.