Anekdoty „T“

Kvety abecedy

Svetoznámy dirigent Arturo Toscanini vyžadoval od spevákov naprostú  presnosť a skúšal tak dlho, kým všetko nebolo dokonalé . Známa speváčka Geraldina Faccarová sa nechcela podrobiť želaniu dirigenta, ktorý znovu a znovu skúšal tú istú pasáž . Naklonila sa k nemu a pošepla mu:
-Maestro,  ja som predsa veľká umelkyňa!
Toscanini jej vážne odpovedal:
-Milostivá pani, nikdy nikomu to neprezradím!

                                        ⊕    ⊕    ⊕

Počúvaj, Mark, ale si ty akýsi cho ?!
-Prosím ťa, ako si na to prišiel ? Som zdravý, ako som nikdy nebol !
-Ale veľmi na to nevyzeráš !
-To sa veľmi mýliš, – usmial sa  Twain,  – iba organizmus železného zdravia unesie toľko chorôb, koľko ich mám ja !

                                        ⊕    ⊕    ⊕

Filmový herec Róbert Taylor  bol počas pobytu v Anglicku hosťom významného šľachtica.  Ráno bol prekvapený, že ho zobudil sluha a podával mu zlatú nádobu s čírou tekutinou. Rozospatý Taylor uvažoval, k čomu je to dobré. Je tu voda, teplá, to značí, že na pitie nie je súca. Na umývanie rúk však bola zase nádoba malá.
-Čo to má, prosím vás, znamenať ? – opýtal sa pre istotu sluhu.
-To je,  prosím, voda z vašej kúpeľne, pane, – povedal obradne sluha, – povedzte mi láskavo, či je dosť teplá !

                                        ⊕    ⊕    ⊕

V dome Marka Twaina  v Hartforde môžu dnes návštevníci vidieť model trojsťažňového škunera. Model zhotovil vo väzení John Hart, ktorého prichytili, keď sa vlámal do domu Marka Twaina. Hart poslal tento model Twainovi ako výraz hlbokej úcty. Marka táto pozornosť tak dojala, že požiadal Harta, aby sa zapísal do jeho knihy návštev ako „neočakávaný hosť „!

                                        ⊕    ⊕    ⊕

Mark  Twain  bol spočiatku len obyčajným, bezvýznamným redaktorom a tak mal, pochopiteľne, aj veľa dlhov. Každý týždeň, ba každý deň dostával poštou niekoľko upomienok, ktoré však okamžite putovali do koša.
Raz dostal upomienku, na ktorej bolo vzadu napísané: „Ak nezaplatíte do troch dní, zažalujem vás! “ Twaina to však ani teraz nevyviedlo z miery. Upomienku poslal obratom späť s lakonickou redakčnou poznámkou: „Rukopisy písané po obidvoch stranách neprijímame!“

                                        ⊕    ⊕    ⊕

Arturo Toscanini,  svetoznámy dirigent, nacvičoval raz s Viedenskou filharmóniou. Zrazu skúšku podráždene prerušil:
-Vari neviete čítať ? Veď tam je jasne napísané con amore, a to, prosím znamená s láskou! A vy to hráte ako starí ženáči!

                                        ⊕    ⊕    ⊕

Mark Twain  denne dostával do redakcie množstvo listov s rôznymi otázkami. Mladý básnik mu poslal verše k posúdeniu a pritom sa opýtal, či je to pravda, že rybacie mäso posilňuje mozog, a koľko rýb je treba jesť, aby bol liek účinný. Mark Twain obratom odpovedal:
-Pozerajúc na vaše verše, myslím, že dve veľryby denne postačia!

                                        ⊕    ⊕    ⊕

Mária Terézia vydala nariadenie, podľa ktorého nijaký dôstojník jej armády nebude povýšený, ak nebude viesť bezúhonný život. Keď sa to dozvedel starý poľný maršal Daun, pobavene povedal:
-Chvalabohu, že už nie som poručíkom, Veličenstvo !

                                        Τ    Τ    Τ

K profesorovi  Thomayerovi priviedol svojho času jeden z radných pánov svoju šestnásťročnú dcérku, ktorá začala trpieť zažívacími ťažkosťami. Profesor dievčatko dôkladne prezrel a obrátil sa k otcovi s otázkou:
-Kdeže ste boli na dovolenke ?  S kým sa dcérka kamarátila ?
-Boli sme u môjho brata v južných Čechách. Olinka tam mala spoločnosť, svojho bratranca Lojzíka. Veľmi milý chlapec!
-Hm, tu však ide o ťarchavosť, veru, vaša dcéra bude matkou!
-Čo si to dovoľujete, profesor, ja vás budem žalovať !
-Na mne si nič nevyžalujete, pán môj, skúste však žalovať Lojzíka, to bude rozumnejšie, – vysvetlil pokojne profesor.

                                        Τ    Τ    Τ

Mark  Twain  sa rád chválil svojim „hrdinským“ kúskom, ktorý zažil pri požiari.
-Kamaráti, raz som bol veľmi pohotový a duchaprítomný. Pri jednom veľkom požiari som videl, ako sa akýsi človek vykláňal z obloka na štvrtom poschodí a zúfalo volal o pomoc. Na ulici bolo plno ľudí, ale nik nič nerobil . Rebríky, ktoré mali požiarnici po  ruke, boli všetky príliš krátke. Keď som videl, akí sú všetci nerozhodní, rozbehol som sa k striekačke a zobral odtiaľ dlhý povraz. Ako skúsený kovboj som hodil laso zúfalému nešťastníkovi. Rozkázal som mu, aby si ho opásal okolo tela. Keď to urobil, ja som za povraz potiahol a stiahol som ho rýchlo dolu aj so zachráneným.

                                        Τ    Τ    Τ

 Známy americký pedagóg a profesor Wiliam Peterfield  Trent bol veľmi múdry a príjemný pán. Raz, keď odchádzal na prázdniny, predniesol študentom túto otcovskú reč:
-Milí priatelia,  – povedal, – väčšina z vás sa raz v živote ožení. Dovoľte mi, aby som vám dal jednu dobrú radu. Nechcem vás nabádať k tomu, aby ste boli k svojej manželke stále zhovievaví a prílišvtrpezliví. Keď sa však niekedy oneskorí z návštevy, nerozčuľujte sa. Majte vždy po ruke dobrú knihu a čítajte ! Ubezpečujem vás, že budete prekvapení tým veľkým množstvom vedomostí, ktoré získate v tom  dlhom čase čakania!

                                        Τ    Τ    Τ

Marka  Twaina navštívil mladý spisovateľ, ktorý sa po chvíli zveril slávnemu humoristovi:
-Moje diela sa budú čítať, až svet zabudne na Stendhala, Dostojevského, Voltaira !
-To je možné, drahý pane, – odpovedal Twain, – ale skôr nie, skôr určite nie!

                                        Τ    Τ    Τ

Keď sa Mark Twain dozvedel, že chytili zlodeja, ktorý mu vykradol byt, povedal:
-Ja tých zlodejov vlastne ľutujem. Oni si nemajú z čoho vybrať. Keby prestali kradnúť, stali by sa z nich určite členovia kongresu. Dá sa ťažko povedať, ako hlboko by mohli klesnúť!

Snáď všetci, ktorí pracovali s vynikajúcim vynálezcom Elihu Thompsonom, si ho vážili pre jeho takt a umenie získavať si priazeň ľudí. Thompsonov syn sa raz pýtal otca:
-Ako to ty robíš, že tak ľahko nadväzuješ priateľstvá s ľuďmi, s ktorými sa to iným nedarí ?!
-To máš tak, – vysvetľoval otec, – ľudia nemajú radi, keď sa im zdôrazňujú tri veci:  že majú zlý vkus, že neradi rozmýšľajú a že nevedia jednať s ľuďmi. A ja sa jednoducho snažím, aby som im tieto tri veci, pokiaľ je to možné, veľmi nezdôrazňoval !

                                        Τ    Τ    Τ

V dobe, keď bol Mark Twain ešte redaktorom, pozval si ho k sebe guvernér a sťažoval sa:
-Myslel som si, že vaše noviny sú mi priaznivo naklonené.
-To aj sú, pán guvernér, – odpovedal Twain.
-Prečo ste sa potom ani slovom nezmienili o dlhom preslove, ktorý som včera večer predniesol ?
-To súhlasí ! Že sme sa o vašom preslove v našich novinách nezmienili, to len dokazuje našu náklonnosť!

                                        Τ    Τ    Τ

Český hudobný skladateľ Jozef Suk a šéf opery Národného divadla Václav Talich sa raz vybrali na výlet do Mělnika. Vo vínnych pivniciach im tamojší vinári tie najväčšie sudy s vínom. Pred jedným sa Suk zastavil a opýtal sa, koľko je v tom sude vína. Keď sa to dozvedel, porozmýšľal, potom naznačil vodorovnú čiaru asi v polovici suda, pozrel sa na spodnú časť a vzdychol:
-Tak sa pozrite, koľko vám toho ešte musím vypiť, kým zomriem !
Talich chcel Suka potešiť a povedal:
-Nenariekajte, priateľu, ja vás v tom samotného nenechám, ja vám s tým pomôžem !

                                        Τ    Τ    Τ

Napoleon poveril Charlesa Talleyranda vypracovaním správy na tému: Možnosť spojenectva so Španielskom. Talleyrand dokument vyhotovil a dal prečítať sekretárovi. Ten poznamenal:
-Nerozumiem  dosť dobre, či odporúčate uzavrieť spojenectvo, alebo ste proti tomu…
-Výborne, – zvolal Talleyrand, – o to mi práve šlo !

                                        Τ    Τ    Τ

Mark Twain chvíľu pozoroval svojho priateľa, ktorý si doplňoval vo svojom zápisníku udalosti minulých dní a nemohol si spomenúť, čo robil minulý týždeň.
-To my, verejní činitelia, máme v tomto smere veľkú výhodu, – vysvetľoval Twain, – keď chceme vedieť, čo sme robili včera, stačí, keď  si prečítame dnešné noviny!

                                        Τ    Τ    Τ

Keď Arturo Toscanini v plnej tvorivej sile oslávil osemdesiate narodeniny, dostal od členov orchestra hodinky, ktoré bolo treba naťahovať iba raz za desať rokov. Zamyslene obdivoval majster dielo techniky a jeho tvár nadobudla melancholický výraz:
-Čo vás trápi, majstre ? – opýtal sa jeden z hudobníkov.
-Ach, – vzdychol si Toscanini, – myslel som iba na to, koľkí z vás už nebudú na žive, keď budem hodinky naťahovať nabudúce!

                                        Τ    Τ    Τ

Americký spisovateľ Mark Twain bol náruživým fajčiarom cigár. Raz prišiel k nemu na návštevu priateľ a našiel ho v silne zadymenej miestnosti.
-Máš tu vzduch, ktorý by aj vola zabil ! – ohlásil sa priateľ.
Twain ho však privítal vtipnou odpoveďou:
-Prepáč, nevedel som, že ma dnes prídeš navštíviť !

                                        Τ    Τ    Τ

Keď bol Mark  Twain  ešte redaktorom  „Arizona Kickers“, čítal jedného dňa nové rukopisy a triedil ich. Nakoniec zobral všetka, čo sa nehodili k ničomu a hodil ich do koša. Pri tom si povzdychol:
-Škoda, že som nebol redaktorom v dobe kamennej. Akú krásnu vilu by som si z tých rukopisov postavil!

                                        Τ    Τ    Τ

Od mladého speváka Richarda  Taubnera  žiadalo nadšené obecenstvo ďalšie prídavky . Keď spevák povedal, že už skutočne musí skončiť, lebo inak nestihne posledný vlak, ozval sa hlas z publika:
-Len spievajte ďalej, vlak počká, ja som totiž jeho rušňovodič!

                                        Τ    Τ    Τ

Raz sa jedna pani zverovala Markovi  Twainovi:
-Neviem pochopiť svojho muža. Podchvíľou je veľmi mužný a potom zasa kompletná baba !
-To je vec dedičnosti, – vysvetľoval spisovateľ, – polovica predkov vášho manžela boli totiž muži a druhá polovica samé ženy!

                                        Τ    Τ    Τ

 V rokoch, keď bol Mark  Twain  vydavateľom malého časopisu , dostal od jedného obchodníka list, v ktorom oznamoval, že našiel v časopise pavúka. Pretože bol poverčivý, chcel vedieť, čo to znamená .
-Vážený čitateľ, – odpovedal mu Mark v rubrike Odpovede – neznamená to pre vás ani šťastie, ani nešťastie. Pavúk chcel v našom časopise iba zistiť, ktorý obchodník ešte u nás neinzeruje, aby ho mohol vyhľadať a upriasť mu pred dverami jeho obchodu veľkú pavučinu a v nej pokojne a nerušene žiť až do konca svojho samotárskeho pavúčieho života.

                                        Τ    Τ    Τ

Americký rozhlasový reportér navštívil v Londýne aj chýrne múzeum voskových figurín madam Tussaudovej. Madam mu bola osobne sprievodkyňou.
-Povedzte mi, – spýtal sa zrazu reportér, – majú všetky tie vaše kráľovné, princezné, a filmové hviezdy pod tými prekrásnymi róbami aj takú krásnu spodnú bielizeň?
-Samozrejme, že nemajú žiadnu bielizeň, – vysvetľovala madam Tussaudová, – ale nebudeme to
rozchyrovať. Zatiaľ to viem iba ja, vy a niekoľko vašich zvedavých vojakov.

                                        Τ    Τ    Τ

Jeden známy presvedčoval raz amerického vynálezca Elihu  Thompsona,  že náš prapredok vo svojom ťažkom boji o existenciu potreboval nutne tretie oko, ktoré by mal na chrbte. Spytoval sa:
-Prečo myslíte, že sa mu tak dôležitý orgán nevyvinul ?
-Z jednoduchého dôvodu, – odpovedal okamžite Thompson,  – keby náš vzdialený predok bol býval mal aj tretie oko na chrbte, nemohol by spať, do oka by sa mu totiž naberal piesok!

                                        Τ    Τ    Τ

Na veľkom hudobnom festivale dirigoval  Toscanini  a ďalší slávny skladateľ, ktorý prijal pozvanie pod podmienkou, že dostane vyšší honorár ako Toscanini.
-I keby som dostať či len o líru viac ako Toscanini ! – trval na svojom.
Po koncerte mu vyplatili honorár vo výške jednej líry. Toscanini bol natoľko veľkorysý, že sa rozhodol dirigovať koncert zadarmo.

                                        Τ    Τ    Τ

K bohatému podnikateľovi pozvali na večierok aj Marka Twaina. Hostiteľ bol pyšný na svoje obchodné úspechy. V priebehu večera nevynechal ani jedinú príležitosť upozorniť svojich hostí na vysoké výdavky za lahôdky, ktoré sa podávali. Obzvlášť upozorňoval na krásne hrozno, privezené pre tento účel až z Kalifornie.
S očakávaním pozoroval Twaina a tajne dúfal, že hrozno pochváli.
Twain ho nenechal dlho čakať . Vstal, pozrel na všetkých prítomných a prehlásil:
-Je prekrásne a veľmi chutné, myslím, že ho zjem ešte za desať dolárov!

                                        Τ    Τ    Τ

Lev Nikolájevič Tolstoj  neznášal novinárov, čo ho húfne prenasledovali. Istý novinár raz požiadal spisovateľa o interview. Tolstoj sa ho spýtal:
-Načo vám bude toto interview ?
-Ako načo, Lev Nikolajevič ? Dnes sa o vás v Rusku zaujíma aj posledný somár!
-O tom nepochybujem, – pokojne odpovedal spisovateľ. – Práve som sa o tom osobne presvedčil!

                                        Τ    Τ    Τ

Rakúskeho cestovateľa a spisovateľa, významného afrikológa Herberta Tichyho požiadal po prednáške desaťročný chlapec o niekoľko autogramov.
-To som naozaj taký známy ? – spýtal sa chlapca cestovateľ. – Má môj autogram ozaj takú veľkú cenu medzi tvojimi priateľmi ?
-Teraz ešte nie, – odpovedal úprimne chlapec, – ale až vás zožerie tiger…

                                        Τ    Τ    Τ

Toscanini  neznášal šlágre. Keď sa ho opýtali na dôvod, odpovedal:
-Šlágre kazia mladých skladateľov. Ale často je to aj naopak.

                                        Τ    Τ    Τ

Mark Twain  si všimol jedného dňa pred kostolom žobráka, ktorý márne natŕčal  ruku s klobúkom. Chodci sa tvárili, že ho nevidia. Malá tabuľka pri slepcovi oznamovala „Slepý“. Twain tento nápis nahradil iným. Od tej chvíle sa peniaze do slepcovho klobúka len tak sypali. Prekvapený slepec vykríkol:
-Ničomu nerozumiem ! Čo sa vlastne stalo ?
Potom mu ktosi prečítal nový nápis na tabuľke:  „Zajtra bude jar a ja ju neuvidím“!

                                        Τ    Τ    Τ

Známy pražský lekár zo začiatku storočia, profesor Jozef  Thomayer, sa najviac hneval na pacientov, ktorí za ním prišli so všednými ťažkosťami. Raz za ním prišla istá dáma z lepšej spoločnosti, že má nádchu, aby jej vraj poradil, čo má robiť.
-Ak máte nádchu, vezmite si vreckovku !
-Ale, pán profesor, myslíte si, že to postačí ?
-Ak by vám nestačila jedna, vezmite si dve, alebo tri …

                                        Τ    Τ    Τ

Sebavedomý básnik – začiatočník čítal raz svoje verše gréckemu básnikovi  Theokritovi. Keď skončil, opýtal sa ho:
-Ktoré sa ti najviac páčili ?
-Tie, ktoré si vynechal, – odpovedal pokojne Theokritos.

                                        Τ    Τ    Τ

Mark  Twain  navštívil jednu prístavnú reštauráciu a objednal si rybu. Keď ju už mal na tanieri, zavolal čašníka a povedal:
-Predvčerom som u vás jedol výbornú čerstvú rybu, ale o tejto to veru nemôžem povedať !
-Pane, ubezpečujem vás, že je to tá istá ryba ! – odpovedal čašník.

                                        Τ    Τ    Τ

Aténčan Timon, ktorého urobil Shakespeare hrdinom svojej hry, nenávidel ľudí a nestaral sa o veci verejné. Preto sa jeho spoluobčania veľmi čudovali, keď sa jedného dňa objavil na aténskej agore a vystúpil na rečnícku tribúnu, aby predniesol zhromaždenému ľudu reč:
-Aténski občania! – prehovoril Timon, – mám vo svojej záhrade figovník, na ktorom sa už veľa ľudí obesilo. Keďže ruším záhradu a budem na pozemku stavať, musí byť i figovník vyťatý. Toto som vám chcel oznámiť. Keby mal niekto chuť obesiť sa, nech sa poponáhľa!

                                        Τ    Τ    Τ

Keď bol Mark Twain  zamestnaný ako redaktor časopisu Arizona Kickers, mal
s jednou návštevníčkou veľké ťažkosti. Dáma chcela uverejniť rozsiahly sobášny inzerát, ale cena zaň sa jej zdala privysoká.
-Tridsať dolárov za takýto inzerát ?! – rozčuľovala sa, – to je predsa zlodejstvo!
-Naopak, to je pomerne málo, – odporoval Twain. – Musíte si uvedomiť, madam, že toho pána, ktorý si vás na základe inzerátu zoberie za ženu, náš časopis stratí ako zákazníka!

                                        Τ    Τ    Τ

Samuel Langhorne Clemens, čo je pravé meno Marka Twaina,  si veľmi rád pozýval domov priateľov, ktorým potom celé večery rozprával svoje humorné zážitky a žartíky . Jeden   z hostí, zmorený vytrvalým smiechom sa raz obrátil na spisovateľovu dcéru a prehlásil:
-Váš pán otec je veľmi zábavný, iste si s ním hodne užijete !
-Áno, – odpovedala Twainova dcéra. – Je veru zábavný, ale iba vtedy, keď máme hostí.

                                        Τ    Τ    Τ

Twain bol za mladi veľmi obľúbený u žien. Jeho manželka mu to vyčítala :
-Len čo vidíš peknú ženu, hneď zabúdaš, že si ženatý !
-Mýliš sa, – vraví smutne humorista, – práve vtedy si to uvedomujem !

                                        Τ    Τ    Τ

Keď bol Mark Twain senátorom, prišiel do akéhosi mestečka, aby tam predniesol politický prejav . Keď vystúpil na tribúnu, začali zhromaždení občania vykrikovať:
-Chceme lacnejšie mlieko ! Dajte nám lacnejšie mlieko !
Twain nepovedal nič, keď sa však občania utíšili, prehlásil:
-Drahí prítomní, dovoľujem si vás upozorniť, že som politický rečník a nie dojná krava!

                                        Τ    Τ    Τ

Mark Twain sa raz previnil voči istej vysokopostavenej osobnosti, za čo ho odsúdili na štrnásť dní väzenia. Keď si už trest odsedel, spýtal sa ho jeden známy na jeho dojmy z väzenia.
-Keď som sa tak trochu porozhliadol po tých celách, – povedal Twain, – zistil som, že aj tam sú zločinci. Ibaže menej chodia, než tí, čo sú na slobode.

                                        Τ    Τ    Τ

Marka Twaina  navštívil lekár, ktorý mal krásny briliantový prsteň a stále sa ním pýšil.
-Odkiaľ máte ten prsteň ? – spýtal sa Twain.
-Od jednej milionárky, ktorú som nedávno liečil.
-Á, rozumiem, dedičstvo, – odvetil pohotovo Twain.

                                        Τ    Τ    Τ

Mark Twain sa stavil, že nájde ľudí, ktorí podpíšu celkom absurdnú petíciu. Stávku vyhral, pretože získal sto podpisov, žiadajúcich vládu, aby dala dôchodok vdove po neznámom vojakovi.

                                        Τ    Τ    Τ

Mark Twain počúval raz dlhú reč. Keď ju rečník skončil, zašiel Twain za ním a jemne mu povedal:
-Počúval som vašu reč, ale musím vám povedať, že mám doma v knižnici knihu, v ktorej je každé slovo z vášho prejavu.
-To nie je možné, – odvetil nahnevaný rečník. – Rád by som tú knihu videl !
-Dobre, – riekol Mark Twain, – uvidíte ju.
Nasledujúceho dňa dostal rečník s Twainovým pozdravom – slovník.

                                        Τ    Τ    Τ

Na  jednej z hardfordských ulíc oslovil raz Marka Twaina  starý žobrák. Skrúšený si pýtal iba niekoľko centov. Keďže sa nachádzali v blízkosti hostinca, Twain žobrákovi povedal:
-Poďte, priateľu, pozývam vás na pohárik, aby ste aspoň na chvíľku zabudli na svoju biedu.
-Nehnevajte sa, pane, ale ja nikdy nepijem ! – odpovedal žobrák.
-Tak vám kúpim škatuľu cigár, to azda neomietnete.
-Nefajčím pane, nikdy som nefajčil!
-Mám výborný tip, nechceli by ste si vyplniť tiket a ja by som ho zaplatil.
-Ľutujem, pane, nikdy som netipoval, nikdy som nehral žiadnu hazardnú hru.
Twain sa na chvíľku zamyslel a s úsmevom žobráka vyzval, aby šiel s ním:
-Dostanete päť dolárov, ak pôjdete so mnou domov, predstavím vás mojej žene.
-To je vylúčené, pane, mňa ženy nikdy nezaujímali !
-Nepochopili ste ma, priateľu, – zasmial sa Mark, – mojej manželke som vás chcel ukázať len preto, aby videla, kam sa dopracuje človek, ktorý nefajčí, nepije, netipuje a ktorého ani ženy nezaujímajú!

                                        Τ    Τ    Τ

-Veríte v Boha ? – spýtali sa raz Talleyranda.
-Nie každý deň, – odpovedal bývalý biskup.

                                        Τ    Τ    Τ

Marka Twaina  pozvali na večeru . Bola to však večera slabá a spoločnosť na nej nudná. Pri lúčení sa spýtala pani domu Twaina:
-Veľmi nás tešilo, majstre, a kedy zasa s nami povečeriate ?
-Hoci hneď, – povedal Twain a začal si vyzliekať kabát.

                                        Τ    Τ    Τ

Povedal raz Mark Twain istému pirátovi:
-Prv, než zomriem, vydám sa na púť do Svätej zeme. Vystúpim až navrchol hory Sinai a prečítam tam nahlas desať prikázaní.
-To ja by som vám poradil niečo lepšie, – povedal  Twain, – čo kebyste zostali doma v Bostone a radšej ich dodržiavali ?!

                                        Τ    Τ    Τ

Arturo  Toscanini, svetoznámy  dirigent, nacvičoval raz s viedenskou filharmóniou. Zrazu podráždene prerušil taktovkou skúšku:
-Vari neviete čítať ? Veď tam je zdôraznené Con amore, a to, prosím, znamená s láskou. A vy to hráte ako starí ženáči !

                                        Τ    Τ    Τ

Slávneho džezového poloslepého klaviristu Arta Tatuma sa opýtali, prečo sa stal klaviristom a nie huslistom, hoci na husliach hral už ako dieťa.
-Preto, – odpovedal Tatum, – lebo na husle sa nedá postaviť pohár s pivom !

                                        Τ    Τ    Τ

Mark Twain požičal raz svojmu priateľovi Harrymu Duncanovi päťsto dolárov. Tento sľúbil, že ak neumrie, peniaze do jedného mesiaca zaručene vráti. Lenže mesiac prešiel – a peniaze nikde. Vtedy Twain uverejnil v novinách oznam:
-S hlbokým žiaľom v srdci oznamujeme všetkým priateľom a známym, že zomrel Harry Duncan. Keďže si pred piatimi mesiacmi odo mňa požičal päťsto dolárov a sľúbil, že mi ich behom mesiaca zaručene vráti, ak dovtedy neumrie, niet najmenšej pochybnosti o tom, že už nežije. Doteraz totiž svoje slovo vždy dodržal. Česť jeho pamiatke!
Hneď na druhý deň mal Twain peniaze späť !

                                        Τ    Τ    Τ

Do mestečka, kde bol Mark Twain redaktorom, sa prisťahoval bohatý občan. Kúpil si na hlavnej triede honosný dom a vybavil ho všetkými vymoženosťami. Onedlho šiel tadiaľ Mark Twain a zbadal, že pri dverách domu trčí zvonku držadlo a pod ním ceduľka s naliehavou prosbou: „Tu zvoniť“ ! Twain, ktorý nemal nikdy ďaleko k humoru, sa chopil držadla a začal zúrivo zvoniť. Zvuk nového zvonca naplnil celý dom. Všetci sa zbehli, ako pri požiari. Nakoniec služobná otvorila dvere a prestrašená sa spýtala Twaina, čo si praje.
-Ja ? – začudoval sa slávny humorista. – Nič . Čo by som si želal ? Ja len vidím, že si domáci pán praje, aby sa tu zvonilo, tak si myslím, prečo by som mu nemal urobiť radosť .

                                        Τ    Τ    Τ

Mark Twain  sedel raz na návšteve pri stole vedľa slávnej herečky, ktorá bola okrem toho známa aj namyslenosťou.
-Ste krásna, – galantne poznamenal Twain.
-Veľmi ľutujem, že to nemôžem povedať o vás, – odvetila herečka .
-Nič ľahšie, – pokojne povedal Twain. – Klamte tak ako ja…

                                        Τ    Τ    Τ

Mark  Twain sa prechádzal po parku. Zrazu k nemu pristúpilo malé dievčatko a spýtalo sa ho, či sa s ním ôže prechádzať. Mark Twain bol šťastný a celú hodinu rozprával dievčatku svoje najlepšie príhody, potom jej al medenák a povedal:
-Teraz choď pekne domov a keď budeš veľká, môžeš svojim známym rozprávať, ako si sa prechádzala s Markom Twainom.
-S Markom Twainom ? – zopakovalo dievčatko a rozplakalo sa. – Ja som si myslela, že ste Buffalo Bill.

                                        Τ    Τ    Τ

Marka Twaina sa raz opýtali, čo súdi o nemeckom filozofovi Fridrichovi Nietzcheovi. Americký humorista odpovedal:
-Jediné, čo si o ňom myslím je, že má vo svojom mene zbytočne veľa písmen !

                                        Τ    Τ    Τ

Taliansky filmový herec Ugo Tognazzi  mal pri nakrúcaní v jednej filmovej scéne zápasiť s tigrom.
-Za žiadnu cenu, – vraví Tognazzi, – to je príliš nebezpečné !
Režisér sa ho snažil upokojiť :
-Ten tiger je predsa úplne krotký, narodil sa v Taliansku a vychovali ho s fľašou mlieka.
Tognazzi však trval na svojom:
-To nič neznamená . Ja som tiež úplne krotký, tiež som sa narodil v Taliansku a vychovávali ma s fľašou mlieka. Ale aj tak mám najradšej kus mäsa !

                                        Τ    Τ    Τ

Mark  Twain ako pacient v nemocnici požiadal o jedlo, pretože bol veľmi hladný. Sestrička mu však dala iba jednu lyžičku kaše.
-Tak, keď som sa už pekne dosýta najedol, prineste mi, prosím, ešte niečo a čítanie. Hoci aj poštovú známku, – povedal Twain.

                                        Τ    Τ    Τ

Pokračujeme…