Anekdoty „U“

          Kvety abecedy

      Známy český maliar Joža Úprka stretol raz na dedine krásneho dedka .
     -Dám vám desať zlatých, keď vás budem smieť namaľovať, – prihovoril sa mu .
     Dedko váhal .
     -No, nerozmýšľajte toľko ! – presviedčal ho maliar . – Budú to predsa ľahko zarobené peniaze !
     -No dobre, ale ako potom zo seba dostanem tú farbu ?!

                                        ≤     θ     ≥

     Sedela partia maliarov spolu s Bohumilom Ullrychom . Všetkým chutilo čapované pivo, len jemu nie . Začudovaní spolustolovníci sa vypytovali na príčinu, hlavne však, čo mal dnes dobrého na obed .
     -Ani sa nespytujte ! Zasa len varenú mrkvu . Nakúpil som ju do zásoby pre moje papagáje a andulky a tie potvory to nechcú žrať !

                                     ≤     θ     ≥

     Český maliar Joža Úprka, známy priateľ Slovenska, prišiel do jednej dedinky a zbadal tam starca, ktorý sa mu veľmi páčil. Prihovoril sa mu :
     -Starček, dám vám desať zlatých, ak vás budem môcť namaľovať.
     Starý pán sa tváril všelijako a Úprka v obave, že by mohol ponuku odmietnuť, pripomenul :
     -Nerozmýšľajte, veď to budú predsa len ľahko zarobené peniaze !
     -Nuž čo, peniaze by sa mi zišli, ale ako dostanem zo seba všetku tú farbu, ktorou ma pomaľujete ?!

                                     ≤     θ     ≥

    Manželka nemeckého romantického básnika a literárneho vedca Ludwiga Uhlanda, krátko po svadbe pokazila obed. Básnik si mlčky prezeral nechutné jedlo na svojom tanieri. Novopečenú domácu pani Emíliu jeho mlčanie zarazili, nuž mu pripomenula :
    -Vari si už zabudol, čo nám povedal farár pri sobáši ? Láska verí vo všetko, dúfa vo všetko, trpí všetko. Skrátka, láska je všetko !
    -To je pravda, – zahundral si popod nos Uhland, ale farár nepovedal, že láska je všetko !

                                     ≤     θ     ≥

     Filmy v kinách sú vynikajúca diéta, – pochvaľuje si Naďa Urbánková, – nie sú v nich žiadne prestávky na reklamu a ani jedna chladnička nie je na dosah !

                                     ≤     θ     ≥

   Joža Úprka v začiatkoch svojej umeleckej kariéry poznal až veľmi dobre mecenášov, ktorí sa priživovali na jeho umení. Jeden z nich bol taký horlivý, že bral maliarovi z ateliéru aj nedokončené obrazy. Raz zase k nemu vtrhol a prezeral si obrazy:
   -Čo to tu máš ? – ukazoval na nedokončené plátno, – dám ti za to päťdesiat korún, aj tak je tu plno múch, čo ti na to chodia…
   Tentoraz s avšak Joža Úprka dopálil:
   -Tak dočerta, – spustil, – čo mám maľovať a ešte držať muchám zadky ?!

                                     ≤     θ     ≥

Pokračovanie nabudúce…