Anekdoty „V“

               Kvety abecedy

    Giuseppe  Verdi  si svojho času kúpil domček v Moncalieri, zapadnutej dedinke, aby mal pre svoju prácu pokojné prostredie. Priateľ, ktorý ho raz navštívil, zistil, že jedna izba je plná ťahacích harmoník. Verdi mu vysvetlil :
-Keď sa pouliční hudobníci dozvedeli, kde bývam, celé hodiny vyhrávali skladby z mojich opier. Aby som mal pokoj, predstieral som, že ich nástroje sú veľmi cenné a všetky som odkúpil.

                                         o   O   o                   

    Anglická kráľovná  Viktória pozvala raz na obed istú exotickú kráľovnú . Anglická spoločnosť ju prijala chladne a dokonca padali poznámky o jej čiernej tvári.
-Vie Vaše veličenstvo, – obrátila sa čierna kráľovná na Viktóriu, – že aj v mojich žilách koluje anglická krv ?
Nastalo ticho.
-Veru hej, – vysvetlila exotická vladárka, – môj dedko totiž zjedol desiatich vašich misionárov.

                                         o   O   o

    Jaroslav  Vrchlický  rád pomáhal mladým talentom a to nielen peniazmi. Hľadal pre nich aj dobré miesta v úradoch, aby mali zaistenú existenciu. Raz Vrchlického požiadal istý mladý muž o odporúčanie do miesta na magistráte. Kompetentný úradník pozorne prečítal odporúčanie a prihovoril sa žiadateľovi:
-Krásne odporúčanie máte, mám dokonalý obraz o tom, kto ste a čo viete, len mi, prosím, povedzte, kto je to ten Vrchlický ?

                                         o   O   o

    Slávny francúzsky básnik Paul Verlaine  vynadal raz svojmu nakladateľovi a vykričal mu, že je hlupák. Vydavateľ si to vyprosil:
-Od vás sa nedám urážať, vy ožran!
Verlaine odvrkol:
-Radšej som ožran, než hlupák! Mňa to do zajtrajška prejde, ale vy tým hlupákom  zostanete navždy!

                                         o   O   o

    -Majstre, – spýtal sa raz  Voltaira  mladý autor, – čo súdite o mojej divadelnej hre ?
-Milý priateľu, – hovorí Voltaire, – niečo také môžete písať, až budete slávny. Do toho času musíte písať iba dobré diela!

                                         o   O   o

     Francúzskeho filozofa Voltaira sa raz opýtali, v akom veku by sa mal muž ženiť.
-Kým nemá muž päťdesiat rokov, rozhodne by sa nemal ženiť, – hovoril Voltaire, – to preto, lebo jeho búrlivá krv ho stále zvádza k tomu, aby bol svojej žene neverný.
-A po päťdesiatke ?
-Vtedy by sa už nemal ženiť, pretože v týchto rokoch už mužov ženy klamú!

                                         o   O   o

    O kritikoch sa raz vyslovil Voltaire takto:
-Niekoľko uštipnutí komárov nemôže zastaviť rozbehnutý záprah!

                                         o   O   o

    Jaroslav  Vojta  vytvoril veľké množstvo divadelných, filmových i televíznych úloh. Raz hral aj postavu farára . Stalo sa pri nakrúcaní filmu, že sa išiel cez prestávku prejsť tak ako bol, v reverende. Oslovilo ho malé dievčatko:
-Prosím vás, pán farár, požehnajte mi moju bábiku!
Vojta sa zarazil a namietal:
-Veľmi rád, dievčatko, ale ja nie som skutočný farár.
Malá sa však nedala odradiť:
-To nič, veď aj moja bábika nie je skutočné dieťatko!

                                         o   O   o

    Opýtali sa raz v spoločnosti Voltaira,  či mieni niekedy napísať životopis svojho kráľa.
-To nikdy nebudem písať, – odpovedal Voltaire. – Veď to by bol najúčinnejší prostriedok na to, aby som prišiel o kráľovskú penziu !

                                         o   O   o

    Voltaire sa raz zúčastnil na dobročinnom koncerte . Chvíľu trpezlivo počúval speváka – amatéra, napokon však nevydržal a hlasno sa opýtal suseda:
-Aj vy počúvate, ako ten človek falošne spieva ?
-On za to nemôže, – odpovedal druhý návštevník, – chudák je hluchý od narodenia
-Tak potom je najvyšší čas, – konštatoval Voltaire, –  aby mu niekto zakričal do ucha, že sa ária
konečne skončila

                                         o   O   o

    Pred Národným divadlom stáli v družnej debate Jaroslav Vojta,   Václav Vydra a Dostál. Práve k nim dochádzalo auto, v ktorom sedel ich priateľ Roubík . Vydra si prezrel nové auto a vyhlásil:
-Pozrite sa, mládenci, človek sa tu drie celý život, ale na takéto auto si nezarobí…
-Kamarát môj, na to musí mať človek šťastie ! – pripojil sa Jaroslav Vojta .
Dostál sa začudoval:
-Rád by som vedel, čo má dnes auto do činenia so šťastím ?
Vojta mu obratom vysvetlil:
-Ja to hneď poviem, tebe napríklad šťastie okrem ruky nepodá ani kolobežku!

                                         o   O   o

    Po ktorejsi  Voltairovej tragédii, ktorá skončila neúspešne, sťažoval sa abbé Pellegrin, že mu Voltaire ukradol niekoľko veršov.
-Ako to, – vyčítal Voltairovi, – že vy taký boháč, kradnete chudákom myšlienky ?!
-Čože ? Ja že som vás okradol ? – zvolal Voltaire, – to sa potom nečudujem, že tá hra nemala úspech!

                                         o   O   o

    Voltaire,  keď ešte bol malým žiakom sa spýtal katechéta:
-Čo musíme robiť, keď chceme, aby nám bolo odpustené ?
Malý Voltaire bez rozmýšľania odvetil:
-Musím páchať hriechy !

                                         o   O   o

    Raz prišiel k  Voltairovi  na návštevu jeho priateľ Rousseau. V izbe našiel hrozný neporiadok. Do prachu na stole napísal prstom „prasa“ a odišiel. Na druhý deň sa stretli.
-Bol som u teba na návšteve, – hovorí Rousseau.
-Viem, – odvrkol Voltaire,- našiel som na stole navštívenku!

                                         o   O   o

    Veľký francúzsky filozof a ateista Voltaire sa raz rozprával s kňazom, ktorému sa snažil vždy vyhnúť, ale ten ho konečne dolapil a vtiahol do náboženských filozofií. Keď si bol kňaz istý, že Voltaira uhovoril, vypálil naňho priamou otázkou:
-Ak tomu dobre rozumiem, pán Voltaire, uznávate konečne, že boh jestvuje ?
-Ovšem, ovšem, – zašomral filozof pod fúzy, len aby sa nepríjemného spoločníka zbavil.
-Ako, že je boh nad vami ?
-Samozrejme, dôstojný pán, akože je boh nad vami!

                                       o   O   o

    Rímskych cisárov vyhlasovali po smrti za bohov. Cisára Vespasiana otrávili. Keď to zistil a začal pociťovať účinky jedu, zvolal:
-Beda, zdá sa mi, že sa stávam bohom !

                                       o   O   o

   Speváčky Cateriny Valente, rozprával spolužiakom o veľkých plánoch svojej úspešnej mamičky:
-Po vystúpení v New Yorku, zostane mama v Spojených štátoch, aby mohla odletieť s dvoma kozmonautmi na mesiac.
Keď sa Caterine túto novinku dozvedela, vyčítala to synovi. Eric sa bránil:
-Nehnevaj sa, mamička, ale tvoj manažér si o tebe vymýšľa také bájky a ty mu za to ešte platíš. Ja som si vymyslel niečo, čo ťa nebude stáť ani groš !

                                       o   O   o

   Jaroslav Vrchlický rád pomáhal mladým talentom, a to nielen peniazmi. Hľadal pre nich aj dobré miesta v úradoch, aby mali zabezpečenú existenciu. Raz požiadal mladý muž Vrchlického o odporúčanie do miesta na magistráte. Vrchlický mu vyhovel a keď prišiel ku kompetentnému činovníkovi, ten si odporúčanie dôkladne prečítal a žiadateľa oslovil:
-Máte veľmi krásne odporúčanie, mám dokonalý obraz o tom, kto ste a čo viete, len mi, prosím vás povedzte, kto je to ten pán Vrchlický ?!

                                       o   O   o

     Francúzsky básnik Piron pozerajúc sa z okna videl, že k nemu ide Voltaire  a  zastavil sa pri vrátkach. Piron márne čakal, až návštevník zazvoní a s prekvapením pozoroval, že Voltaire odchádza. Piron zo zvedavosti vyšiel pred dom a na dverách zbadal nápis: „Hlupák“. O nejaký čas prišiel Piron k Voltairovi.
-Čo chcete, priateľu?

                                       o   O   o

    Národný umelec Jaroslav Vojta ponúkol priateľovi, že ho odvezie svojim autom domov. Od Národného divadla vyšli Rytierskou ulicou. Zabočili do Perlovej a na križovatke s Národnou triedou museli zastaviť. Čakali a pozorovali policajta, ktorý v tom čase riadil dopravu. Konečne sa policajt obrátil tvárou k Perlovej ulici a upažil, čím uvoľnil premávkupo Národnej. Vtom Vojta vyrazil so svojim autom a šikovne zabočil doprava.
-Ako to jazdíš ? – zhrozil sa priateľ. – Veď si išiel na červenú !
-To nie je pravda, – ohradil sa Vojta, – mal som voľno. Videl si predsa policajta, ako ukazoval rukami, kam sa môže odbočovať.
-A to tak jazdíš stále ?
-Veru tak ! Len čo rozpriahne ruky proti mne, viem, že má voľno doprava i doľava a ja idem !
-A čo ten policajt  ? Nestrelil ti nikdy do pneumatiky?
-Počkaj, – zarazil sa Vojta, – niekedy mi pripadá trochu rozčúlený a máva za mnou rukou. Ja si však myslím, že ma pozná z filmu či z divadla a tak mu zamávam aj ja na pozdrav a je to vybavené !

                                       o   O   o

    Slávny nemecký lekár – patológ  Rudolf Virchov predvádzal študentom experiment so žabou. Keď odstránil žabe časť mozgu, jej telo začalo poskakovať a divo sa zmietať. Študenti sa začali smiať . Virchov sarkasticky poznamenal:
-Tu máte jasný dôkaz, ako málo mozgu vie rozosmiať celú  poslucháreň.

                                       o   O   o

    Rudolf  Virchov položil študentovi na skúške otázku, ako by pomohol chorému so silnými bolesťami obličiek.
-Predovšetkým by som mu dal na utlmenie bolesti morfium.
-Výborne, – súhlasil  Virchov. – A koľko ?
-Tak asi pol gramu.
-Pol gramu vravíte. Hm – a čo by ste ďalej robili s mŕtvolou ?

                                       o   O   o

    Istá dáma so vznešenej rímskej spoločnosti poslala Verdimu  list so žiadosťou o autogram. Skladateľ jej odpovedal:
-Slušné deti nemajú pchať prsty do nosa a luhať . Mladé a krásne dámy nemajú zbierať autogramy od starých a neduživých mužov . Majú zbierať ľúbostné listy od mladých, ktorí sa majú ešte k svetu!

                                       o   O   o

     Prázdna pokladnica, to bola vždy najväčšia starosť kráľov.  Anglický panovník  Viliam III. údajne tento problém vyriešil originálnym spôsobom. Prikázal svojmu ministrovi, aby naverboval do armády dvadsať tisíc vojakov. Keď sa už mali nalodiť, aby odišli do boja, v poslednej chvíli im oznámil, že kto zaplatí desať šilingov, môže odísť domov. Takto vraj kráľ získal do svojej pokladnice desať tisíc libier.

                                       o   O   o

    Jaroslav  Vojta raz hosťoval v malom moravskom mestečku . Na posedení po predstavení ho zoznámili s istou dámou:
-Majster Jaroslav  Vojta, toho iste poznáte !
-Akoby nie, – zašvitorila s čerešňami na líčkach panička, – to je ten, čo popletie každú anekdotu.

                                       o   O   o

    Piron prenasledoval  Voltaira  svojim posmeškami a epigramami. Keď skúšali Voltairovu Semiramidu, Piron predpovedal, že všetci diváci budú na predstavení pískať . Na premiére hovorí Voltaire Pironovi:
-Ako vidíte, nepískajú!
-A kto má pískať, keď všetci zívajú, – odpovedal Piron.

                                       o   O   o

    Francúzsky generál Viounne, ktorý kedysi viedol vojnovú výpravu do Messiny, napísal kráľovi list, končiaci vetou:
-Nutne potrebujem ešte desať tisíc mužov !
List dal svojmu pobočníkovi, aby ho zapečatil. Ten však pripísal do listu vetu:
-A lepšieho generála !

                                       o   O   o

    Voltaire dostal list, v ktorom mu istý kníhkupec písal:
-Získal som o vás celý rad škandálnych historiek a anekdot. Ochotne o nich pomlčím, ak mi pošlete nepatrnú čiastku sto luisdorov!
Voltaire obratom odpovedal:
-Môžem vám poslať celú sériu anekdot ešte škandálnejších, aby ste mali zbierku kompletnú . Prepustím vám ich za päťdesiat luisdorov.

                                       o   O   o

    Istá vysoko postavená osobnosť, ktorá sa chcela presláviť i v literatúre, napísala tragédiu a poslala ju  Voltairovi s prosbou o posúdenie .
-Problém, – vysvetľoval Voltaire priateľovi, – nie je v tom takú hru napísať, ale v tom, ako ju odmietnuť !

                                       o   O   o

    Voltaire   raz navštívil raz svojho priateľa. Sotva otvoril dvere, vyrútil sa na neho veľký pes a začal zúrivo brechať.
-Nič sa neboj, – upokojoval ho priateľ, – veď vieš, že pes, ktorý šteká, nehryzie.
-Áno, to viem, – vraví filozof, – ale vie to aj ten pes?

                                       o   O   o

     Stávalo sa, že Leonardo da Vinci – vynálezca zatieňoval Leonarda – maliara. Raz, keď práve maľoval svoj slávny obraz Posledná večera, jeden z jeho pomocníkov povedal zo žartu, aké by to bolo dobré, keby sa klobásy nemuseli pripravovať ručne. Majster Leonardo sa na chvíľku zamyslel, potom vstal a odišiel. A tak apoštolova hlava na obraze zostala niekoľko dní nedokončená, aby sa mohol zrodiť strojček na mletie mäsa do chýrnych milánskych klobás.

                                       o   O   o

    Slávny herec Eduard  Vojan  účinkoval raz v ochotníckom súbore . Na konci hry mal byť jedným z ochotníkov zastrelený. Ten skríkol:
-Zhyň, ty biedny zvodca ! – namieril pištoľ a stisol kohútik .Zákon schválnosti však zapríčinil, že rana
nevyšla. Herec to skúšal znovu a znovu, ale márne. Vojan však bol skúsený herec a na javisku veľmi obratný . Pritočil sa k nešťastnému partnerovi a pošepol mu:
-Rýchlo ma kopnite !
Herec však v zúfalstve na jeho slová nereagoval, a tak sa Vojan znova vrátil a rezolútne žiadal:
-Tak ma predsa už riadne kopnite!
Konečne ochotník prekonal úctu k slávnemu hercovi a nabral Vojana riadnym kopancom, že sa ten zvalil na zem a s bolestným výrazom vykríkol:
-Beda mi, zomieram… Tá topánka bola otrávená!

                                       o   O   o

     Voltairova  irónia si nikdy nevyberala. Raz stretol na vidieku urasteného  francúzskeho sedliaka, ktorý sa viezol na oslovi:
-Dobrý deň, otec oslov ! – pozdravil ho Voltaire a zasmial sa na vlastnom vtipe.
Roľník si premeral filozofa od hlavy po päty a pokojne odzdravil:
-Dobrý deň, syn môj …

                                       o   O   o

    Istý pacient povedal raz  Virchovowi:
-Pán doktor, musím vám povedať, že tomu celému lekárstvu vôbec neverím !
-To nevadí ! Somár tiež neverí zverolekárovi a predsa sa musí nechať liečiť ! –  odpovedal Virchow.

                                       o   O   o

    Giuseppe  Verdi dostal list od neznámeho muža, nespokojného diváka:
-Navraveli mi, že vraj Vaše opery sú prekrásne . Cestoval som vlakom trikrát do Milána a po každý raz som sa otravoval. Zasielam Vám účet za lístky do divadla i a vlak so žiadosťou o preplatenie.  Robí to dovedna šestnásť lír. Verdi zaplatil a dostal potvrdenie :
-Viackrát na Vás nepôjdem!

                                       o   O   o

    Slávneho skladateľa  Verdiho pozvala raz jedna vznešená rodina na večeru . Po večeri dcéra hostiteľa hrala na klavíri.
-Maestro, – spýtala sa na produkciu nadšená matka, – čo poviete na našu dcéru ?
-Je to zbožné dieťa, – povedal Verdi. – Jej pravá ruka nevie, čo robí ľavá.

                                       o   O   o

    Keď zomrel slávny  Verdi,  istý neznámy skladateľ Turati zložil smútočný pochod. Opis svojej skladby zaslal jednému z Verdiho priateľov. Ten mu obratom odpovedal:
-Musím vám úprimne napísať že by bolo lepšie, keby ste boli zomreli vy a smútočný pochod zložil Verdi!

                                       o   O   o

    Jeden vnuk anglickej kráľovnej  Viktórie  napísal svojej babičke, aby mu poslala libru. Kráľovná mu však odpísala, aby nebol márnotratný a neposlala mu nič.
-Drahá babička, – čoskoro sa opäť ozval vnuk, – ďakujem za list. Predal som ho za štyri libry. Tvoj šetrný vnuk.

                                       o   O   o

    Slávny francúzsky básnik  Verlaine  vynadal raz svojmu nakladateľovi do hlupákov. Vydavateľ si to vyprosil:
-Od vás si to len tak nenechám, vy ožran jeden !
Verlaine vykríkol:
-Radšej som ožran, ako hlupák ! Opilosť človeku na druhý deň prejde !

                                       o   O   o

    Karel  Vlach, český dirigent, príde k lekárovi a sťažuje sa na bolestivé pichanie v chrbte. Lekár sa ho spýta:
-Fajčíte, pán Vlach ?
-Ale kde, v živote som nemal cigaretu v ústach.
-Hm… a čo alkohol, pijete ?
-Som zo zásady abstinent, pán doktor.
-Ale určite chodíte aspoň za dievčatami, – usmeje sa lekár.
-Prosím vás, pán doktor, majte rozum. V mojom veku…
-Tak už som doma, – hovorí lekár, – to vám určite rastú krídla. Veď vy ste úplný anjel !

                                       o   O   o

    Istá dáma sa spýtala slávneho lekára Virchowa:
-Pán profesor, ako sa začína týfus ?
Virchow, známy tým, že nerád dával rady bezplatne, odpovedal:
-Písmenom T , prosím !

                                       o   O   o

    Profesora Rudolfa Virchowa  navštívil milionár, ktorý trpel fixnou ideou, že ho v najbližšom čase raní mŕtvica. Virchow bol nielen dobrý patológ a anatóm, ale aj skvelý diagnostik a na jeho poctivú prehliadku bolo spoľahnutie. Hypochondrickému milionárovi povedal:
-Vážený pane, ste v najlepšom poriadku a nič nenasvedčuje tomu, že by vás mohla ohroziť mŕtvica.
-Nuž, dúfam, pán profesor, – poznamenal neveriaci Tomáš, – že hovoríte pravdu, veď určite si uvedomujete, aká by to bola pre medicínu hanba, keby ste sa pomýlili!

                                       o   O   o

   -Každá príčina má svoj následok . Mohli by ste mi uviesť aspoň jeden príklad, ktorý by svedčil o opaku ? – spýtal sa študenta nemecký lekár
Rudolf Virchow.
-Prečo nie, je to vtedy, keď vy, vážený pán profesor, pôjdete za rakvou svojho pacienta, – odpovedal študent.

                                       o   O   o

    Známa francúzska spisovateľka Louise de Vilmarinová  autorka mnohých vtipných a satirických románov, bola aj v súkromnom živote ironická. Raz sa je spýtal priateľ, spisovateľ Antoine de Saint – Exupéry, či už konečne nepomýšľa aj na manželstvo.
-Vy ste sa zbláznili, – zasmiala sa spisovateľka, – ako vám to mohlo prísť na rozum ? Veď v dnešných časoch po sobášoch túžia iba farári !

                                       o   O   o

    O starom Voltairovi bolo známe, že denne vypil veľa čiernych káv. Keď mu jeden jeho známy dohováral, že káva je škodlivá a že sa tak pomaly, ale isto trávi, slávny filozof mu odsekol:
-To viem už osemdesiat rokov !

                                       o   O   o

    Spisovateľ a večný tulák Géza Včelička  prišiel raz do redakcie časopisu Tramp a namyslene sa chválil šéfredaktorovi:
-Aby si vedel, nahovoril som si teraz dievča z veľmi nóbl rodiny. Tí necestujú inak, len v spacom a jedálnom vozni.
-Keby si netáral, – ozval sa šéfredaktor.
-Netáram ! Oni majú jarmočnú strelnicu a cestujú po krajine v maringotke. V nej aj obedujú!

                                       o   O   o

     Svetoznámeho nemeckého lekára Rudolfa Virchowa sa raz priatelia opýtali, čo majú spoločného lekári a advokáti, keď obidve profesie zaradili do takzvaných slobodných povolaní. Virchow odpovedal:
-Spoloční sú im ľudia. Lekári ich oči zatvárajú a advokáti vše – tu otvárajú !

                                       o   O   o

    Slávny filozof Voltaire  sa raz vyslovil o dobyvačných vojnách:
-Nie je mi známe, že by dakedy republika San Marino viedla vojnu. Pritom jej územie bolo prinajmenšom tak rozsiahle, ako územie, ktoré ovládol Romulus. Ľudia od Indu a Hydaspu boli veľmi prekvapení, keď zazreli prvých ozbrojených lupičov, ktorí sa prišli zmocniť ich krásnej krajiny. Niektoré národy Ameriky nikdy nepočuli o vojnových zločinoch a hriechoch pokiaľ na nich nezaútočili Španieli s evanjeliom v ruke.

                                       o   O   o

     Anglická kráľovná Viktória dbala a prísnu výchovu a nestrpela, keď niekto  z jej rodiny zbytočne míňal peniaze. Raz od svojho vnuka dostala list, v ktorom ju prosil o dvesto libier, ktoré prehral v kartách a musel ich do troch dní zaplatiť. Kráľovná mu ihneď odpísala:
-Ani mi na um nepríde, aby som platila tvoje dlžoby ! Nemáš hrať karty, ale keď sa predsa pustíš do hry- musíš mať peniaze. Viktória.
O týždeň dostala od vnuka ďalší list s textom:
-Milá babka, ďakujem ti za peniaze, ktoré si mi neposlala. Tvoj list som istému americkému milionárovi predal za sedemsto libier – ako autogram !

                                       o   O   o

   Do Voltaira stále dobiedzali priatelia, prečo sa už konečne neožení.
-To máte tak, – odvetil Voltaire, – všetky ženy sú rovnaké a keď je niektorá iná, potom je oveľa horšia, ako tie ostatné.

                                       o   O   o

     Pred vynikajúcim sovietskym genetikom Nikolajom  Vavilovom  sa ktosi dosť pohŕdavo vyslovil:
-Linnéová klasifikácia rastlinnej ríše už dávno patrí na smetisko vedeckých dejín !
Vavilov, ktorá nemal rád, ak niekto nekriticky zatracoval staršie, čo aj prekonané názory, sa k poznámke ozval:
-Dajte si poradiť, vážený pán kolega a nehádžte nič z vedy na smetisko ! Ľahko by sa vám mohlo stať, že by ste sa tam dostali tiež !

                                       o   O   o

    O   Voltairovi  raz ktosi povedal:
-Vaša kniha je vopred určená na spálenie !
Voltaire na to odpovedal:
-Moje knihy sú ako gaštany. Čím sú viac opekané, tým sa lepšie predávajú !

                                       o   O   o

    Raz sa talianskeho skladateľa Giuseppe  Verdiho opýtali jeho pritelia, ktoré zo svojich diel pokladá za najcennejšie. Odpovedal:
-Zriadenie môjho útulku pre starých muzikantov v Miláne !

                                       o   O   o

    Keď sa pripravoval František Venclovský preplávať kanál la Manche, pomáhala mu aj manželka. Napríklad tak, že celé mesiace mu sypala do vane soľ, aby si zvykal na morskú vodu. Pred odchodom za svojim cieľom ma manželka nezabudla pripomenúť:
-Franto, drž sa ! Pamätaj, čo nás stála len tá soľ !

                                       o   O   o

    Raz zazrel  Voltaire  u jedného veľkomožného pána niekoľko desiatok parochní .
-Zvláštna vec ! – zvolal starý zlomyseľník, – toľko parochní u človeka bez hlavy !

                                       o   O   o

    Voltaire  nenávidel ľudí, ktorí ho navštevovali iba preto, aby sa mohli pochváliť, že s ním hovorili. Raz prišla žena, ktorá sa spoliehala na protekciu a odkázala po sluhovi:
-Určite ma prijme, lebo som neterou ministra de Ferraxiho.
Voltaire odkázal dotieravej paničke:
-Na mne nie je nič zvláštne . Zostal mi už iba jeden zub, a ten si nechávam, aby som ho mohol vyceriť na vášho
strýka !

                                       o   O   o

   Pokračovnie nabudúce