Zmeska 2010

Tento súbor obsahuje 1000 očíslovaných vtipov z roku 2010

1.
Milenci sú na večeri v reštaurácii. Držia sa za ruky a hovoria jeden druhému:
-Ja by som ťa od lásky zjedol! – vraví on.
-Aj ja by som ťa zjedla! – hovorí ona.
-A na pitie čo si dáte? – pýta sa čašník, ktorý čaká na ich objednávku.
2.
Známy donchuan sa vystatuje v spoločnosti:
-To vám bola úchvatná noc! Spotreboval som dvadsať litrov benzínu, trikrát som platil pokutu za rýchlu jazdu, dvakrát som fúkal do balónika, potom som ľahko zdeformoval blatník a za odmenu ma pobozkala!
3.
-Zavolal som vás na to, aby ste naladili klavír a nie na to, aby ste bozkávali moju ženu! – hnevá sa manžel.
-Prepáčte, ale vaša manželka vyzerala oveľa rozladenejšia, ako vaše piano!
4.
-Počúvajte, pán Čudák, prečo sa neoženíte s tou vdovicou? Veď aj tak tam chodíte každý večer.
-A kam by som potom chodil?
5.
-Kedy sa zosobášime, Ďurko môj?
-Asi tak za dva roky!
-Prečo tak neskoro? Mohli by sme tento…
-Tento rok nemôžem. Tento rok som to sľúbil Kamilke!
6.
Nádejný zať sa konečne odhodlá navštíviť budúceho svokra:
-Chcel by som vás požiadať o ruku vašej dcéry!
-O ruku? Buď si zoberiete všetko, alebo nič!
7.
Sťažuje sa suseda pani Pančuškovej:
-Už deväť rokov mi sľubuje starý dovolenku v Korytnici, ale nikdy nedodrží slovo a trepeme sa len do otravného Grécka alebo na Havaj!
8.
Zuzka sa pýta starej mamy:
-Stará mama, kto je milenec?
-Milenec?! – stŕpne stará mama, rozbehne sa k starej dubovej skrini, odomkne ju a na dlážku vypadne kostlivec.
9.
Rozhlas na kúpalisku hlási:
-Dáma s červenými plavkami nech sa ihneď dostaví do šatne! Zabudla si ich obliecť!
10.
Rodina Šimonovcov sedela v záhradnej reštaurácii. Otec objednal dve pivá a malý
Tonko mu vyčíta:
-A mamičke si prečo nekúpil nič na pitie, iba pre seba a pre mňa?!
11.
-Kde si bol tak dlho? – pýta sa manželka muža, ktorý príde neskoro v noci domov.
-Na rohu našej ulice ma zrazilo auto!
-Taľafatky! Dopravná nehoda predsa až tak dlho netrvá!
12.
Na konci cesty hovorí taxikár zákazníkovi:
-Pane, zabudol som zapnúť taxameter!
-To nevadí, ja som si zabudol peniaze!
13.
Dvaja poľovníci:
-Náš horár ti má ale psa ! Ten je múdrejší ako jeho pán!
-Čože je na tom, veď takého som mal aj ja!
14.
Rečník na schôdzi za totality:
-Súdružky a súdruhovia! Žijeme v socialistickom zriadení. Pomaly začneme budovať komunizmus. My starší sa ho už asi nedožijeme, ale pripravíme ho našim deťom!
Hlas z obecenstva:
-Tak im treba chuligánom!
15.
-Prečo vyplazuješ jazyk, Ďurko?
-Ja ho nevyplazujem, ja si ho iba vetrám.
16.
Kristínka sa stratila vo veľkom obchodnom dome a volá z plného hrdla:
-Magdaléna! Magdaléna!
Počula to matka, pribehne a pýta sa nahnevane:
-Prečo kričíš na mňa Magdaléna a nie mamička?!
-Pretože som si myslela, že tu v obchode je veľa mamičiek, ale iba jedna Magdaléna a tak si ma našla skorej!
17.
Deti sa hrali na automobil. Všetci dostali nejakú úlohu, len na malého Števka zabudli a tak sa ich pýta:
-A čo budem robiť ja?!
-Ty budeš robiť vzadu smrad!
18.
Mišo sa po rekreačnom pobyte pri mori vráti domov a so svojimi dojmami sa zveruje Ondrovi:
-Tam, kde sme tento rok boli, bolo všetko, čo si pre rodinu možno želať. Krčmy pre mňa, piesočnaté pláže pre deti, hrejúce slnko a plné obchody pre ženu
a žraloky pre svokru!
19.
Chlapci sa na dvore hrajú na vojakov. Z jedného okna sa už po piaty raz vykloní matka jedného z nich a volá:
-No tak Mirko, ako dlho ešte budem na teba čakať? Nechaj sa už konečne zastreliť a poď večerať!
20.
Chváli sa majiteľ starej škodovky:
-Spotreba na sto kilometrov na mojom vozidle je iba dva litre!
Nikto mu neveril, ale stávku vyhral. Spotreba bola skutočne dva litre, ale oleja!
21.
U lekára:
-Nuž, milý pán Tomáš, od dnes budete musieť prestať fajčiť, piť, a zriecť sa žien!
-Ale, pán doktor, veď ja sa cítim ešte chlap!
-Holiť sa, pravdaže môžete aj naďalej!
22.
-Bolo to nádherné pozerať sa na vás, ako ste skočili do vody a zachraňovali topiaceho sa!
-Máte pravdu  Len by som rád vedel, ktorý nehanebník ma tam sotil?!
23.
Šesťročný Števko nemôže pochopiť, čo bľaboce jeho ročný braček a pýta sa rodičov:
-Ste si úplne istí, že je to Slovák?!
24.
Šofér uháňa po ceste. Jednou rukou drží volant, druhou dievčinu.
Pristaví ho policajt a kričí:
-Oboma rukami, občan vodič!
-Viem, nie som predsa malý, ale čím potom budem držať volant?
25.
-Aranka, behá už tvoj braček?
-Nie… ale nohy už má!
26.
-Deti, ako sa hovorí človeku, ktorý nehovorí pravdu?
-Prosím, – hlási sa Patrik, – klamár!
-Dobre Patrik a ako sa hovorí tomu, kto nám povie pravdu do očí?
-Prosím, neokrôchanec!
27.
-To je strašné, – rozčuľuje sa jeden Škót pred priateľom, – zasa zdražel benzín!
-Ale veď ta nemáš auto?!
-A čo zapaľovač?
28.
Z rozhovoru dvoch vodičov:
-Nenávidím trúbenie áut!
-Prečo?
-Manželka mi utiekla so šoférom a kedykoľvek počujem, ako niektoré auto zatrúbi, tak sa zľaknem, že sa manželka vracia domov!
29.
Rozprávajú sa dve priateľky:
-Zmenil sa tvoj manžel v manželstve?
-Podstatne! Keď bol slobodný, hovoril o svojom srdci a teraz rozpráva iba o svojom  žlčníku!
30.
Policajt zastaví vodiča, ktorý prekročil na kontrolovanom úseku rýchlosť:
-Máte vodičský preukaz?
-Nie, nemám!
-Tak to máte šťastie, ináč by som bol nútený vám ho odobrať!
31.
Dedko kúpil vnúčikovi nový bicykel. Natešený vnúčik sa vozí okolo domu a kričí na dedka:
-Pozri dedko, už idem bez rúk!
Po ďalšom kole kričí:
-Pozri, už idem aj bez nôh!
Pri ďalšom kole zašušle:
– … a teraz už aj bež žubov!
32.
Učiteľ sa pýta žiaka:
-Máme vetu: „Vodič po havárii zomrel“. Povedz, kde sa nachádza podmet!
-Prosím, na cintoríne!
33.
Pri vianočnom nákupe v Priore vytrhne mladý zlodej starej dievke z ruky kabelku. á za zlodejom volá:
-Mladý pán, to je len bagateľ proti môjmu venu!
34.
-Povedz, Adamko, čo si sa dnes naučil na hodine fyziky?
-Že telesá sa teplom rozťahujú a chladom sťahujú.
-A vedel by si uviesť konkrétny prípad?
-No napríklad prázdniny. V lete sú dlhšie a v zime kratšie…
35.
Malá Helenka beží k matke so zvesťou:
-Mama, Klement stratil pamäť… Dnes sa dvakrát umyl!
36.
-Slečna Nová, z protokolu vidím, že za posledné tri týždne ste prešli štyroch chodcov.
-Nie, iba troch!
-No ja tu mám záznam, že ste prešli štyroch.
-To bolo tak, pán sudca. Toho jedného idiota som prešla dva razy!
37.
-Peter, milujem ťa! Nemôžem bez teba žiť!
-A prečo si mi to nepovedala už skôr?
-Prepáč, ale ako som mohla vedieť, že vyhráš auto?!
38.
Požiarnik tragicky zahynul. Priateľka hovorí vdove:
-Budeš teraz sama. Tvoj životný druh, ktorého si každý večer čakala, nepríde.
-Och, to nebude po prvý raz. Budem však aspoň vedieť, kde trávi noc!
39.
-Nečítaj stále pri obede noviny!
-Ale prečo?
-Prečo, prečo? Nikdy neviem, či nadávaš na futbal alebo na jedlo!
40.
-Dvadsať litrov benzínu Špeciál, – zahlási mladá vodička čerpadlárovi.
-Dobre, ale najskôr vypnite motor!
-Motor je vypnutý, to sa tak trasie môj inštruktor!
41.
Esemeska:
-Chcela by si prísť ku mne na pizzu a sex? Nie? Prečo, nemáš rada pizzu?
42.
Stretli sa dve priateľky:
-Ešte stále chodíš s mužom na ryby?
-Už nechodím.
-A prečo si prestala?
-Nuž, stále hundral, že mu plaším ryby, že neviem pripraviť udicu, že mám obe ruky ľavé… no a keď som potom chytila toho desaťkilového kapra…
43.
Istá hypochondrická žena sa sťažuje lekárovi:
-Pán doktor, poraďte mi čo mám robiť? Celé noci nespím a chodím po izbe sem a tam.
-Skúste si na podlahu večer nasypať pripináčiky!
44.
-Je všeobecne známe, že ženy znášajú bolesť oveľa lepšie než muži, – tvrdil v spoločnosti jeden z mužov.
-A je to aj vedecky dokázané? – spýtala sa istá dáma.
-To nie, ale potvrdia vám to všetci predavači obuvi!
45.
V ústave lekárskej kozmetiky sa zaujíma obstarožná dáma:
-Pán doktor, čo by u vás stála plastická operácia nosa?
-Dvadsaťpäťtisíc korún!
-A nejaký lacnejší spôsob by nebol?
-Ale áno, vraziť nosom do kandelábra!
46.
Na druhý deň po majálesovej zábave rozpráva Marka Anči:
-Vieš, koľko tam bolo krásnych mužov? A všetci sa krútili iba okolo mňa!
-Ej, Marka, Marka! Nemala si ty toľko piť!
47.
Stretnú sa dvaja podnikatelia:
-Z čoho si tak pribral? – pýta sa jeden.
-Zo zeleniny!
-Čo to trepeš? Veď zo zeleniny sa nepriberá!
-Ja ju len predávam!
48.
Idú chlapci po ulici a hádajú sa medzi sebou:
-Počkaj, poviem tvojmu otcovi, že si hodil do mňa kameň!
-Dobre, ale ty si začal prvý, – odpovie druhý chlapec.
-Áno, ale som ťa netrafil!
49.
Pred nebeskou bránou sa stretli dve duše. Jedna patrila vodičovi autobusa, druhá farárovi. Svätý Peter po kratšom overovaní totožnosti vpustil do neba dušu
šoféra. Farár sa cítil byť urazený.
-Aká je to spravodlivosť, – protestoval, – ja som bol sluhom božím a on bezbožníkom.
-To je pravda, – vraví na to  Svätý Peter, – ale pokým si ty v kostole kázal, ľudia spali, ale kým on šoféroval autobus, všetci do jedného sa v ňom modlili!
50.
Dvaja podgurážení sa vezú autom:
-Už sme v meste? – pýta sa jeden.
-Myslím, že áno, lebo sme sa už otreli aj o niekoľko stĺpov, – odpovedá druhý.
-Tak prečo nejdeš pomalšie?
-Ako to ja, veď ty riadiš auto!
51.
Do lekárne vojde chlapec, postaví sa na špičky, aby videl na pult a hovorí magistrovi:
-Mám kúpiť liek, ale zabudol som ako sa volá. Viem len, že obsahuje medithylaminodemethylprygosnaphol!
52.
-Zasa si bez môjho vedomia zametala garáž? – rozčuľuje sa manžel.
-Áno drahý, ale čo ťa to tak rozčertilo?
-Nemôžem nájsť náš Trabant!
53.
-Suseda, počula som, že váš manžel havaroval autom. Stalo sa mu niečo?
-Všetko bolo dokaličené, museli meniť celú karosériu, ba aj motor!
54.
Gazda na dedine mal na prázdninách synovca z mesta. Raz po raňajkách sa ho synovec pýta:
-Strýčko, prečo máš taký červený nos?
Gazda mu odpovie:
-To je od severného vetra. Je taký studený, že z toho očervenieš ako repa. – A teraz mi prines z komory fľašu slivovice!
Na to povie jeho žena:
-Čo si nepočul? Dones strýčkovi severný vietor!
55.
-Blahoželám ti, Karol, že si sa zmieril s manželkou! Včera som vás videl spolu rúbať drevo.
-To sme si delili nábytok!
56.
Majster pristihne skladníka, ako vyhadzuje všetky lopaty na smetisko:
-Čo to robíte, človeče? – pýta sa ho.
-Myslel som si, že ich už nebude treba.
-A to už prečo?
-Pretože dnes by sa mali chlapi opierať len o pracovné výsledky!
57.
Manžel sa radí s lekárom:
-Som znepokojený, pán doktor, moja žena hovorí zo sna! Stále opakuje: „Nie,
Batiste, nie !“
-Ó, to nič strašného nie je.
-Nie? Ale ja sa volám Pierre!
-Áno? No, nebude to nič hrozné, keď vraví „nie“!
58.
-Tak zajtra oslávim so ženou plechovú svadbu, – hovorí Ignác svojim kamarátom.
-Plechovú ? A to je už aká? – čudujú sa kamaráti.
-Päťročná. Päť rokov žijem iba na konzervách…
59.
-Dobrý deň, pán sused, prišiel som sa vám pochváliť: kúpil som nové auto.
-Výborne, to treba zapiť!
-Dal by som prednosť kúsku chleba…
60.
Skúsenému ženáčovi sa ponosuje priateľ, ktorý sa iba nedávno oženil:
-Keď som sa vrátil z práce, chcela žena ísť do kina, ale bol som ustatý a nechcelo sa mi ísť.
-A aký film ste videli?
61.
-Pán továrnik, vraj vám ušla žena s vaším šoférom? To vás skutočne ľutujem!
-Máte pravdu! Je to škoda, bol to veľmi dobrý šofér!
62.
Pán Mužík prichádza domov zase nad ránom. Manželka ho víta s obvyklými výčitkami:
-Celú noc som ani len oka nezažmúrila!
-A čo myslíš, že ja áno?!
63.
-Včera som vás videl s manželkou v divadle.
-Áno? Ale viete čo, manželke o tom nehovorte!
64.
-Súcitím s vami, pane! Počul som, že vaša manželka ušla s vašim lokajom.
-Taľafatka! Aj tak som ho chcel prepustiť!
65.
-Tu čítam, vraj alkohol spomaľuje reakcie, – poúča Katarína svojho muža.
-Ale stará, to bude asi poriadna sprostosť. Minule som v autoopravovni dal mechanikovi fľašu a to si mala vidieť, ako sa obracal!
66.
-Kde ste strávili dovolenku?
-Prvé dva dni na horách.
-A ostatné?
-V sadre, v nemocnici…
67.
-Svedok, keď ste videli, ako obžalovaná udrela svojho manžela žehličkou po hlave, čo ste urobili?
-Vrátil som svojej snúbenici snubný prsteň!
68.
Manželia chcú cestovať autobusom. Manžel má dosť vypité. Pri nastupovaní im šofér hovorí:
-Opice nevozíme!
-Vidíš, – hovorí na to manžel, – nevravel som ti, že ťa nezoberie?!
69.
-Ty, Stano, vieš čo je to dekoltáž?
-Neviem, ale určite dačo strašné: jedna moja sestra na ňu nachytala manžela a druhá zápal pľúc!
70.
-Koľko máte detí?
-Štyri dcéry.
-A všetky bývajú s vami?
-Iba dve, ostatné ešte nie sú vydaté!
71.
Učiteľ sa spytuje Petríka:
-Dokedy boli Adam a Eva v raji?
-Do konca septembra.
-Ako to?
-Lebo vtedy dozrievajú jablká…
72.
Pred súdom:
-Tak vy tvrdíte, že ste v hore nepytliačili? Prečo ste sa teda dali na  útek, keď ste zazreli horára?
-Ja som si myslel, pán sudca, že mi chce vnútiť vstupenku na poľovnícku zábavu!
73.
-Počul som, že tvoj Harry pohrýzol toho profesora z univerzity. Malo to nejaké následky?
-Malo, Harry odvtedy šteká po latinsky!
74.
-Otecko, pracuj trochu menej, – vraví malý Aladár.
-Ako tomu mám rozumieť?
-No, keď budeš menej zarábať, nebudeme mať dosť peňazí na hudobnú školu a ja sa nebudem musieť učiť hrať na husliach!
75.
Manželka pripravuje mužovi desiatu do práce. Ten podotkne:
-Prosím ťa, nedávaj mi do pečiva toľko salámy. Včera som nemohol na fiatke zatvoriť kufor!
76.
Mládenec sa pýta svojej vyvolenej:
-Povedz, drahá, mala si predo mnou chlapca?
-Nie. Iba dievčatko!
77.
Rudo sa vrátil predčasne zo služobnej cesty a pri svojej žene našiel neznámeho muža.
Veľmi sa rozhneval. Manželka ho zahriakne:
-Nehanbíš sa robiť scény pred cudzím človekom?
78.
Sťažoval sa Ďuro Šúplata chlapom v závode pri desiatej:
-Tá tohoročná dovolenka ma vyšla draho… Pred odchodom som nechal svietiť v kúpeľni aj na chodbe, zapnutý televízor aj robot!
79.
Príde záujemca na kúpalisko počas špičky a pýta si lístok pri pokladni:
-Prosím si jeden – na státie!
80.
Pán, chodiaci o barlách sa prihovára automobilistovi:
-Vy ma nepoznáte? Som predsa ten bicyklista, ktorého ste včera zrazili!
-Aha! Dobrý deň! A o ktorej to bolo?
81.
V kupé sadí naproti slečne mladík a zíza na jej kolená. Naberie odvahy a pýta sa:
-Poviete mi slečna, kde sa končia tie vaše krásne nohy?
-Presne tam, kde začína váš záujem, –  znela odpoveď.
82.
Otec potrestal Ivana. Chlapček beží s plačom na matkou:
-Mamička, nemohla by si sa dať s otcom rozviesť?
83.
Auto sa vznáša nad krajinou. Dievča sediace vedľa vodiča od strachu takmer nedýcha. Vodič ju upokojuje:
-Nič si z toho, Marienka, nerob , to robí ten letecký benzín!
84.
-Miláčik, keď sa staneš mojou ženou, dám prestavať byt, zariadim ti supermodernú  kuchyňu a kúpim auto len pre teba!
-Dobre Tonko. Keď to všetko zariadiš, daj mi vedieť!
85.
Manžel prišiel domov celý obviazaný. Manželka ho stroho víta:
-Zasa ťa opitého zrazilo auto?
-Kdeže! Ja som slušne spal na ceste a zrazil ma opitý vodič!
86.
-Tak máte dcéru, pán Turek, – vraví sestrička v pôrodnici novopečenému otcovi.
-A čo manželka?
-Tiež.
87.
V tmavej uličke stojí zaparkované auto, v ktorom sa vášnivo bozkávajú zaľúbenci.
K autu zrazu pristúpi muž a klope na predné sklo.
-Čo chcete, veď to nie je vaše auto! -rozčuľuje sa muž v aute.
-Auto nie, ale žena v ňom…!
88.
Otec vytýka synovi:
-Študovať som ťa dal, aby z teba niečo bolo, ale ty len za frajerkami beháš! Syn sa chce brániť, ale otec skríkne:
-Ticho buď, kto je tu otcom?
-Obaja, otec, – odpovie skrúšene syn.
89.
Monika ide na večierok. Matka ju starostlivo oblieka do najnovšieho. Ružovú podprsenku, ružové nohavičky, ružovú košieľku. Keď sa Monika nad ránom vracia domov, vyzlieka sa  z čiernej podprsenky, modrých nohavičiek a zelenej košieľky. Matka sa zhrozene ozve:
-Monika, veď ty nemáš na sebe nič ružového!
-Vidíš mamička, tak rýchlo sa menia módne farby!
90.
-Ocko, kto je to pesimista?
-Vieš, to je človek, ktorý si z dvoch zlých vecí vyberie obe!
91.
Radi jeden kamarát druhému:
-Pozri sa, Emil, s poldecákmi je to také isté, ako so ženskými prsiami. Jedno je málo, tri je veľa, ale dve to je tak akurát!
92.
Mladý pár, pritlačený tesne k sebe, tancuje krásne tango. On jej stále pritláča rukou gombík od podprsenky.
-Prosím vás, čo to stále robíte?
-Ale skúšam zvoniť, či je niekto doma.
-A viete, – hovorí slečna, – že sa mi hneď zdalo, že tam dolu niekto stojí…
93.
Dovolenkár sa pýta podráždene vedúceho hotela:
-Prosím, to tu vždy tak prší?
-Nie, v zime napríklad sneží!
94.
-Vraj ťa rodina tvojho snúbenca neznáša?
-Veru áno! Jeho žena by ma najradšej zahrdúsila!
95.
-Tak som sa s Karolom rozišla, – hovorí Lucia svojej priateľke.
-A prečo?
-Zrazilo sa nám auto s detským kočíkom.
-Prepáč, ale tomu naozaj nerozumiem!
-Dievča, to je predsa jednoduché. Ja som túžila po aute a Kalmán po detskom kočíku!
96.
Dvadsaťosemročná nevesta vstúpila do sobášnej siene bez ženícha a oddávajúceho  šokovala prosbou:
-Svojho drahého mám v aute pred budovou a veľmi pekne vás prosím, aby ste nás zosobášili v aute. Ale poponáhľajte sa, prosím, lebo má už osemdesiatsedem rokov!
97.
-Prečo Karol ušiel? Čo si mu o mne narozprával? – vyčíta plačúca dcéra otcovi.
-Iba toľko, – vysvetľuje otec, že si verná kópia svojej mamky z čias, keď ona bola  v tvojom veku.
98.
Zhovárajú sa dve priateľky:
-Vidíš, aká si! Ja ti vždy všetko poviem a ty si ku mne taká neúprimná!
-Prečo drahá?
-Hovorila si, že nemáš žiadneho milenca a včera som ťa videla v pasáži, ako sa bozkávaš s nejakým vysokým brunetom.
-Ale prosím ťa! Veď to bol celkom neznámy chlap!
99.
-Haló? Ty vieš po francúzsky? Povedz mi prosím ťa, ako sa povie áno!
-Načo to potrebuješ vedieť?
-Včera večer som sa zoznámila s jedným šarmantným Francúzom.
100.
-Ako sa ti podarilo priviesť Ernesta k oltáru? Veď on je taký nesmelý!
-Bolo to celkom jednoduché. Sedeli sme na lavičke v parku. Ja som mlčala, on mlčal. Slovo dalo slovo a zobrali sme sa!
101.
Narodilo sa dieťa.
-Prosím vás, koľkého je dnes? – spytuje sa rodička.
-Tridsiateho prvého – odpovie sestrička.
-A koľko je hodín?
-O desať minút polnoc.
-Výborne! To znamená, že alimenty bude musieť zaplatiť aj za tento mesiac!
102.
-Betka, musíš už ísť spať!
-Mne sa ešte nechce.
-Pozri sa, Betka, aj kuriatka sa už pobrali…
-Dobre, ale aj stará kvočka išla s nimi…
103.
-Vie už tvoj snúbenec, koľko máš rokov?
-Čiastočne!
104.
-Tak ako si dnes rybárčil?
-Výborne! Ráno nebrali a večer ako keď utne!
105.
-Otecko, čo je to socializmus? – otravuje syn otca.
-Jáj, synček, to bola doba, keď pracujúci ľud stával ešte v rade na mäso, – zasnene vzdychne otec. Syn stále nedá pokoj:
-A čo je to mäso, otecko?
106.,
Otec vidí Rudka, ako manipuluje so zápalkami. Vyčíta mu:
-Koľko ráz som ti už hovoril, aby si sa nehral so zápalkami?!
-Ale ja sa s nimi nehrám, ja si iba zapaľujem cigaretu!
107.
Sudca hovorí obžalovanému:
-Tak vy tvrdíte, že všetky tie autá ste ukradli sám?
-Áno, nemám rád spoločníkov. Zriedkakedy bývajú poctiví!
108.
-… a povedzte, kolega Špenát, je to pravda, že ten váš byt je tak neznesiteľne vlhký?
-Neznesiteľne je slabý výraz! Dnes ráno som v pasci na myši našiel kapra!
109.
-Choďte pomalšie, – hovorí pasažier taxikárovi, – nevidíte tú ostrú zákrutu?
-Len kľud pane, jazdím tadiaľto už pätnásť rokov!
V tom okamžiku sa auto prevráti na strechu!
-To je zaujímavé, – komentuje situáciu taxikár, – pätnásť rokov tadiaľto jazdím a zakaždým havarujem!
110.
Nápis na náhrobku škótskeho cintorína:
-Tu odpočíva v pokoji Harnish McTavisch. Jeho zarmútená vdova na High Street 11. Denne od ôsmej  hodiny aj naďalej prenajíma tenisové kurty!
111.
Policajt pristúpi k vodičke, ktorá zastala na priechode pre chodcov. Zdvorile pozdraví a povie:
-Buďte taká dobrá, slečna, nechajte otvorené dvere, aby sa chodci dostali na druhú stranu!
112.
Na lesnej čistinke sa stretnú dvaja ježkovia:
-Tak čo nového? Ako sa máš? – pýta sa starší.
-Nové je iba to, že sa rozvádzam.
-Ale nevrav! Prečo?
-Už som nevydržal stále podpichovanie svojej manželky!
113.
-Blahoželám, zápas ste vyhrali!
-Bola to iba náhoda! Cítil som sa po chrípke tak zle a bol som taký slabý, že po poslednom knokaute som nemal síl – ani odpadnúť!
114.
Loď sa potápa. Hudobník lodnej kapely sa pevne drží svojej basy a šepká:
-Ako dobre, že som sa nestal flautistom!
115.
-Spomínaš si na tie ryby, ktoré si chytal v apríli celé dva týždne? – pýta sa manželka.
-Pravdaže!
-Tak jedna z nich ti pred chvíľou telefonovala, že budeš otcom!
116.
-Bola si zaľúbená na prvý pohľad? – pýta sa on nežne.
-Prirodzene milý, keď som uvidela tvoju fotografiu v novinách a prečítala si článok o tvojej výhre v lotérii, pomyslela som si: buď tento, alebo nikto!
117.
Keď flirt vrcholí, on horúco šepká:
-S vami by som šiel aj do Ohňovej zeme!
-Prečo tak ďaleko? Veď bývam len o dva bloky ďalej!
118.
-Líza, kedy už konečne začneš variť tak, ako moja mama?
-Keď ty, Karol, budeš zarábať ako tvoj otec!
119.
Auto uháňa neprimeranou rýchlosťou a narazí do stromu. Šofér sa ocitne na hruške.
Ide okolo babka, pozrie naňho a zašomre:
-To sú dnes ľudia! Ešte to nie je zrelé a už to oberajú!
120.
Hovorí malý Florián oteckovi:
-Vieš, že ženy sú lepšie vodičky ako muži?
-Nevrav! A prečo?
-Ty si povedal, že sa nedá jazdiť so zatiahnutou ručnou brzdou a naša mamička tak  azdila celý deň!
121.
-Otecko, kúp mi tieto sandále!
-Nie, moja malá, ešte si neznosila korčule!
122.
-Počuj, čo si to mal včera za krásavicu na tandeme?
-Čo ja viem? Za jazdy sa neobzerám!
123.
-Otecko, prečo nesmú deti sedieť vedľa vodiča? – pýta sa syn otca.
-Aby sa nenaučili nadávať, – odpovie matka.
124.
Teta má synovcov – dvojčatá. Na prázdniny k sebe na vidiek pozvala však len jedného.
Keď prišiel, pýtala sa:
-A ako ste sa dohodli, ktorý z vás pôjde?
-Losovali sme a ja som prehral!
125.
Majster hovorí nováčikovi v dielni:
-Nemám rád dlhé reči. Keď kývnem prstom, znamená to, že máte prísť ku mne. Dobre?
-Rozumiem, – hovorí nováčik, – ja však tiež nemám rád dlhé reči. Keď zavrtím hlavou, tak to znamená, že neprídem!
126.
Zo silvestrovskej zábavy sa vracia podnapitý šofér. Zastaví ho policajná hliadka:
-Pán vodič, kedy ste pili?
-Ajaj ajáj, to bolo dávno, ešte vlani!
127.
Policajt legitimuje podnapitého vodiča:
-Občan, ukážte mi svoju občianku!
-Ale, prosím vás, tá už dávno doma spí!
128.
V dobrej rodine sa stalo, že manželom, ktorí sa zosobášili v decembri, narodilo sa dieťa vo februári. Keď prvý raz vyšli s ním na prechádzku, nadýchol sa čerstvého vzduchu a zašepkal:
-Bŕŕŕ! Troška chladný august!
129.
-Mamička, nemohla by si sa rozviesť?
-A to už prečo?
-Tento otecko sa mi akosi nepáči!
130.
Kontrolujú poľovníka:
-Ako to, že lovíte na vlaňajší lístok?
-Veď ja strieľam len to, čo mi vlani ušlo!
131.
Dvaja kamaráti sa stretnú po prehýrenej noci:
-Počuj Adolf, od čoho máš takú hrču na hlave?
-Od myslenia.
-Netáraj!
-Fakt! Žena po mne hodila tanier, a ja som si myslel, že ma netrafí!
132.
Dievčina s nárekom vyčíta milému:
-Klamal si ma, keď si hovoril, že tvoje srdce bije iba pre mňa! Včera som ťa videla, ako si sa bozkával s inou!
-Nuž, zabudol som ti povedať, že mám malú srdcovú chybu…
133.
Predavač ojazdených automobilov ponúka okoloidúcemu jedno z nich:
-Hravo vytiahne stoštyridsať kilometrov!
Zákazník namieta:
-Trochu dlhšie by ešte mohlo vydržať!
134.
Osemročný Gejza zbil mladšiu sestru. Otec ho karhá:
-Prečo si to urobil?
-Hrali sme sa spolu na Adama a Evu, ale ona to jablko zjedla sama!
135.
Policajt zastaví vodiča a dohovára mu:
-Prečo jazdíte bez ešpézetky?
-A načo mi je? Ja si svoje číslo poznám!
136.
Priatelia sa rozčuľujú:
-Krucifix, ty máš ale nápady Rudo! Kedykoľvek ťa voláme s nami na dovolenku,  ty berieš svoju starú zo sebou!
-Nehnevajte sa chlapci, ale je to preto, že je taká špatná. Radšej idem s ňou,   ako by som ju mal bozkať na rozlúčku!
137.
Československý turista sedí v Benátkach na lavičke a pozoruje nočný ruch. Prisadne si k nemu slečna. Turista sa odtiahne. Slečna sa ho vecne pýta:
-Buzeranto?
Turista zavrtí hlavou. Slečna si znovu prisadne bližšie, no muž sa zase odtiahne.
-Impotento ?
Muž urazene pokrúti hlavou. No keď sa slečna k nemu znovu pritisne, turista  rezignovane vstane a vyvráti prázdne vrecká.
138.
Príde Dežo do autoservisu s pokazenou prevodovkou. Mechanik mu ju opraví na počkanie. Keď ale príde s tou istou pokazenou prevodovkou na druhý aj tretí deň,
opravárovi to nedá a pýta sa Deža:
-Dežo, čo stále robíš s tou prevodovkou?
-Nič, normálne radím: jednotka, dvojka, trojka, štvorka, päťka a potom „R“ ako Rallye!
139.
Mladík prišiel žiadať o ruku dcéry. Vošiel do obývačky a vraví rodičom svojej vyvolenej:
-Prišiel som vás požiadať o ruku vašej dcéry, ale myslím, že je to beztak iba formalita.
-A prečo si myslíte, že je to formalita? Kto vám to povedal?
-Gynekológ, – odvetil mladík.
140.
Matka napomína syna:
-Tiborko, neťahaj tú mačku za chvost!
-Ale veď ja ju neťahám, ja ju iba držím, a ona sa ťahá sama!
141.
Učiteľ sa pýta:
-Ktorá časť ženského tela je najkrajšia?
Žiaci postupne odpovedajú: tvár, nohy, prsia… Vstane Móric a povie:
-Pán učiteľ, vy to viete, ja to viem, tak načo by sme týchto sopliakov kazili?
142.
-To už nám zasa zvýšili cenu benzínu o jednu korunu!
-A ako to zdôvodnili?
-Vraj motoristi to ani nepocítia, lebo za korunu si dnes aj tak nič nekúpiš!
143.,
Notorický pytliak dostal za opakujúce sa pytliactvo sedem mesiacov. Sudca sa pýta:
-Chcete si trest odpykať hneď?
-Pán sudca, – znie úprimná odpoveď, – ak by to bolo možné, tak radšej by som prišiel v čase  hájenia.
144.
Opitý Vinco stojí na zastávke autobusu a drží sa stĺpa pouličného osvetlenia.
Príde k nemu Oskár a upozorňuje ho:
-Myslíš si, že ťa s takou veľkou lampou pustia do autobusu?!
145.
Predseda ZO KSS vyčíta radovému členovi:
-Súdruh, prečo si nebol na poslednej straníckej schôdzi?
-Keby som bol vedel, že je posledná, istotne by som bol prišiel!
146.
-Živíte niekoho? – pýtali sa na osobnom oddelení nového zamestnanca.
Ten povie pohotovo:
-Dve trafiky a jednu krčmu.
147.
-Tak čo, aký bol Jadran?
-Voda slaná a pobyt mastný!
148.
Žena za volantom auta vraví mužovi:
-To je hrozné, čo sa dnes tí chodci zbláznili? Každú chvíľu mi poskakujú pred autom!
-Tak otoč volantom a prejdi  z chodníka na cestu! – radí  jej muž.
149.
Z ankety:
-Čo je to polovodič?
-To je vodič, ktorému zobrali vodičský preukaz!
150.
-Pán hlavný, prosil by som si nejaký nealkoholický nápoj! – žiada vodič.
-Prajete si sódovku, minerálku, džús, mušt, kofolu?
-Prineste čo chcete, ja som v tomto odbore úplný začiatočník!
151.
Príde kovboj na koni do baru. Zasadne za stôl a objedná si štyrikrát koňak.
-To je pre koňa? – pýta sa barman.
-Áno.
-A vy čo budete piť?
-Ja nič, ja riadim!
152.
-Predstav si, čo sa stalo Milošovi! Zlomil si ruku a bude u mať skoro celé prázdniny v sadre.
-Vždy som hovoril, že je šibnutý! Takto nebude mať z tej zlomeniny žiadny osoh!
153.
Riaditeľ si zavolal šoféra:
-Veľmi by ma zaujímalo, kto bola tá pekná slečna, ktorú ste včera viezli v služobnom aute?
-Všetko vám vysvetlím… – začal koktať šofér.
-Vysvetlenie ma nezaujíma, ale adresa!
154.
Babka hovorí dedkovi, aby sa zahrali na vtáčikov:
-Ja budem lastovička a budem štebotať.
Dedko bol vrabec a čvirikal. Po chvíli babka vraví:
-Starký, dajme si!
A dedko skormútene:
-Čím, čím?
155.
-Slečna, pomilujme sa!
-Pane, čo je veľa, to je veľa!
-Ale no, dám vám stovku.
-Pf! To je málo!
156.
-Ako si zistil, že vodič je opitý, veď si mu nedal fúkať? – pýta sa policajt kolegu.
-Celkom jednoducho. Stále ma totiž oslovoval v množnom čísle.
157.
Martin stretne Filipa, ktorý je dosť dobitý:
-Čo sa stalo? Pomôžem ti domov?
-Ba ešte čo, – zľakne sa Filip, – veď práve odtiaľ idem!
158.
Lord Worchester zazvoní na svojho komorníka:
-Želáte si, mylord?
-Zistil som, že vonku výdatne prší. Vylovte rybky z akvária a vezmite ich na prechádzku!
159.
-Najviac mi je ľúto opustených žien.
-A mne mužov, ktorých nechce žena za  nič na svete opustiť!
160.
-Vraciam vám psíka, ktorého som včera u vás kúpila, – vraví novopečená majiteľka psa v predajni so zvieratami. – Zistila som, že pes, ktorého ste tak vychvaľovali – kradne!
-Nazdávam sa, že to nie je až také nebezpečné!
-Nesprávne sa nazdávate! Večer ukradol z komory najmenej kilo klobásy!
-To je možné! Ubezpečujem vás však, že Puňťo na vaše peniaze nikdy nesiahne!
161.
Maliar- abstrakcionista vystavuje svoje obrazy:
-Toto som ja, toto je moja manželka…
-Dúfam, že nemáte deti , – ozve sa jeden z návštevníkov.
162.
Šťastný otec žiari od radosti a ukazuje hosťovi svoje dieťa:
-To je môj najmladší syn. Čo poviete, na koho sa podobá?
-Nemám tušenie, – odpovedá hosť, – Nikoho v tomto meste nepoznám.
163.
Na vojenčine nadáva čatár na nováčika:
-Panebože, čo ste to za babráka? Veď ste skoro zastrelili generála!
-No vidíte, – povie hrdo vojak. – A to dnes držím pušku v rukách prvý raz v živote!
164.
V reštaurácii:
-Viete, pán hlavný, čo by som si dal? Bavorskú roštenku!
-Ako si želáte!
O chvíľu dobehol:
-Tak tu je tá bavorská roštenka a tu je aj naša kniha želaní a sťažností.
165.
Hostia odišli a manželka vraví manželovi:
-Ukradli nám dve lyžičky!
-A ktoré?
-Tie s nápisom „Hotel Savoy“.
166.
Hosť si objednal čerstvú rybu. Zamyslene sadí pri stole a pozerá do taniera.
Čašník sa  spytuje:
-Pane, prečo nejete?
-Zhováral som sa s rybou. Pýtal som sa jej, čo nového v Dunaji. Smutne sa na mňa pozrela a povedala, že nevie, lebo je už mesiac vonku!
167.
Profesor chémie v škótskej škole vraví:
-Ako ste počuli, vysvetlil som vám zloženie tejto kyseliny. Teraz dám do nej jednu pencu.    Čo myslíte, roztopí sa?
-Nie! – odpovedá žiak.
-Si si tým úplne istý?
-Úplne! Lebo keby sa peniaz roztopil, nedávali by ste ho do kyseliny!
168.
Silvester sa vrátil zo spovede a narieka:
-Čo je synak, čo sa ti stalo? – spytuje sa ho mama.
-Ale pán farár sa mi kázali pomodliť päť otčenášov…
-No ale veď to nie je až taký veľký trest.
-Hej, ale keď ja viem iba jeden!
169.
-Kto je optimista?
-???
-Manžel, ktorý nechá bežať motor svojho auta, kým jeho žena nakupuje v obchode!
170.
Vyčíta manželka manželovi:
-Ja viem ako to chodí! V mladosti porucha pri lesíku, teraz zase pri krčme !
171.
Dievčatko príde s plačom za matkou:
-Mamička, ako si mám zapnúť tie šaty ? Gombíky sú vzadu a ja som vpredu !
172.
Dvaja kamaráti sa stretnú:
-Marek, kam ideš?
-Na jahody!
-Čo to trepeš, veď je zima!
-No a čo, veď mám sveter!
173.
Na hodine náboženstva katechéta vysvetľuje:
-… a napokon príde deň posledného súdu. No čo je Móricko, čo sa hlásiš?
Chceš sa niečo opýtať?
-Prosím, a odpadne  nám v ten deň vyučovanie?
174.
Doktor sa pýta Deža:
-Dežo, ako spávaš?
-Veľmi zle, pán doktor, stále sa mi sníva o robote…
175.
Filip je známy tým, že sa rád pozerá na dno pohárika. Keď už z tej pálenky začal aj  chorľavieť, vybral sa do mesta k lekárovi. Lekár ho prezrel a hneď vedel,  čo je zač.
-Vaše srdce bije veľmi nepravidelne. Akiste pijete…
-Pijem, pán doktor. Ale pravidelne!
176.
Po tom, ako si kupujúca vyskúšala dvadsať čiapok, hovorí predavačke:
-Vezmem si túto. Koľko platím?
-Nič, v nej ste prišli…
177.
-Ako môžeš chytať ryby v takej kalnej vode?
-Dal som si na háčik svätojánsku mušku!
178.
-Pán doktor, prešlo ma auto!
-Hm… – vraví doktor.
-Prešla ma aj motorka!
-Hm…
-Aj bicykel! Ale aj lietadlo!
-Ako je to možné?! – pýta sa udivený doktor.
-Ja som zabudol vypnúť kolotoč!
179.
Medzi sestričkami v nemocnici:
-To tak silno plačú tie trojičky?
-Nie, ich otec…
180.
Dospievajúca dcéra sa narýchlo chystá von.
-Kamže kam? – zrúkne na ňu otec.
-Len tuto, do schránky hodiť list, – povie dievka.
-Hej, tak povedz tej schránke, že nech už toľko nevypiskuje!
181.
K lekárovi prišiel pacient. Keď ho prezrel, povie:
-Akosi sa vám trasú ruky. Určite veľa pijete!
-Nuž, pán doktor, aby som pravdu povedal, predtým som pil viac. Teraz už veľa rozlievam!
182
Policajná hliadka zastaví vodiča, ktorý nevyzerá veľmi triezvy:
-Pán vodič, prečo ste požili alkohol počas jazdy?
-Pretože ma opustila manželka!
-Tak to ste mali oslavovať až po jazde!
183.
-Janko, na ktorom boku spávaš, na pravom, či na ľavom?
-Ako to mám vedieť, keď spím?
184.
-Zaspali ste už niekedy za volantom?
-Veru zaspal. A prebudil som sa až o tri hodiny.
-V nemocnici, však?
-Prečo v nemocnici? V garáži!
185.
Šimon nie je ani mesiac ženatý a už sa jeho žene narodilo decko.  Kamaráti si ho v krčme doberajú:
-Nehanbíš sa, Šimon? Ešte si len mesiac po sobáši a už sa ti narodilo decko?
-A čo by som sa hanbil, veď nie je moje?! – nedá sa Šimon.
186.
Rodinka ide na výlet autom. Žena kričí na vodiča:
-Pomalšie!
Svokra kričí:
-Rýchlejšie!
Muža napokon prejde trpezlivosť a stroho okríkne manželku:
-Už toho mám dosť! Kto riadi auto? Ty alebo tvoja mama!?
187.
V Anglicku zašiel tulák do hostinca, ktorý mal tabuľu „George a bosorka“  a poprosil o kúsok chleba. Žena majiteľa tuláka surovo vyhnala a ešte mu poriadne nadala.
Ten pokojne odišiel, ale po chvíli  sa opäť objavil vo dverách.
-No, čo ešte chceš, ničomník?
-Prepáčte pani, nemohol by som sa teraz porozprávať s Georgom?
188.
-A nezmizne vám to tetovanie, keď sa umyjete?
-To neviem… Ešte som to neskúšal!
189.
-Ako si prišiel k tomu autu?
-Vo vecnej lotérii, – vysvetľuje skromne majiteľ.
-Ty si vyhral prvú cenu?
-Ale kdeže, ja som nikdy nemal v lotériách šťastie. Ale túto som organizoval!
190.
Lekár stretne svojho pacienta a spytuje sa ho:
-Ako sa cítite pán Brown?
-Ak to nebude nič stáť, tak vám odpoviem.
191.
-Povedzte Kukučka, – hnevom vybuchol šéf, – či neviete, že je zakázané  fajčiť počas práce?
-Ale, – odpovedá Kukučka, – ja nepracujem!
192.
-Ihneď po našej svadbe sme odcestovali autom na svadobnú cestu.
-A kde ste strávili svadobnú noc?
-V nemocnici!
193.
V cirkuse sa zhovárajú dvaja krotitelia:
-Čo sa stalo? Predtým si vystupoval s programom krotených myšiek, ale v posledných časoch sa už zaoberáš len veľkými šelmami.
-Kazia sa mi oči, začínam byť krátkozraký!
194.
Na ulici leží žena. Náhodný chodec sa k nej skloní a hovorí:
-Pani, čo sa vám stalo ? Nechcete, aby som zavolal sanitku?
-Nie, pane. Nič mi nie je! Ja len držím manželovi miesto na parkovanie!
195.
-Počul si, že zasa idú organizovať okrúhly stôl?
-Áno, a že musí byť dodržaná iba jedna podmienka!
-Aká?
-Stôl musí mať priemer minimálne deväť metrov!
-A to už prečo?
-Aby nemohli ne seba dopľuť!
196.
Mladý muž sa zoznámil s mladou dámou. Tá ho pozvala domov na šálku čaju. Kým chystala občerstvenie, on si prezeral byt.
-Opatrne, – hovorí ona, – keď stlačíte túto páčku a potiahnete sedadlo dopredu     a pritom chrbtom tlačíte  operadlo pohovky, vznikne veľmi pohodlná posteľ pre dve
osoby!
197.
Na čudnom sobáši myšky a slona matrikár ironicky poznamenáva:
-Čo je to za nezmysel?! Obor sa sobáši s drobčekom! Vaše spolužitie je z fyzických  príčin  absolútne nemožné!
-Nedá sa nič robiť, – vraví hanblivo myška a pohladí si svoje bruško. – Už je najvyšší čas, aby sme sa vzali!
198.
Rozprávajú sa dve priateľky:
-Regína moja, ja ti mám v živote strašnú smolu! Kedykoľvek stretnem vyhovujúceho  muža, s ktorým by som dokázala prežiť zvyšok života, je buď ženatý alebo ja sommomentálne vydatá!
199.
Manželia, obaja vášniví hráči golfu, sa raz večer rozprávajú:
-Miláčik, – pýta sa žena, – keby som zomrela a ty by si sa znovu oženil, žili by ste v                   našom dome?
-Pravdepodobne áno, – povie manžel, – veď aj hypotéka je už splatená.
-A čo naše auto? Nechali by ste si ho?
-Asi áno. Mne sa páči.
-A čo moje golfové palice? Dovolil by si jej, aby s nimi hrala?
-Vylúčené! – odpovedal manžel. – Ona je ľaváčka!
200.
-V tých šatách vyzeráš o dvadsať rokov mladšia!
-To mi nevrav. Taký kompliment si nezaslúžim!
-Ale áno. Pred dvadsiatimi rokmi sa nosilo to isté…
201.
Slávny profesionálny futbalista si kupuje v predajni starožitností starý, vzácny obraz.
-… a povedzte, – pýta sa vedúceho, – ten Rembrandt je naozaj pravý?
-Pravdaže! Vzhľadom na vašu povesť vo svete vám naň poskytnem hoci aj  trojročnú záruku.
202.
Rodičia sa pýtajú malého Jurka:
-Tak čo, páči sa ti tvoja učiteľka?
-Veľmi! Ale čo ten veľký vekový rozdiel?!
203.
Rozprávajú sa dve priateľky:
-Tak čo, aký je ten tvoj nový priateľ ?
-Pokiaľ ide o financie, tak v najlepších rokoch.
204.
Manželka profesionálneho  hokejistu podáva návrh na rozvod.
-Prečo sa vlastne chcete rozviesť? – pýta sa jej sudca.
-Som mladá, chcem žiť s normálnym mužom. Môj manžel ma síce často objíma, ale jeho ramená alebo ruky sú zakaždým v sadre!
205.
Príslušník dopravnej polície zastaví vodiča automobilu a spustí:
-Pán vodič, poznáte dopravné predpisy?
-Pravdaže pán príslušník. A čo by ste potrebovali vedieť?
206.
Hovorí vnučka starému otcovi:
-Starý otec, prosím ťa, ohoľ si tú bradu. Vôbec ti to nesvedčí! Chceš vyzerať mladší ako si?
207.
-Ej,  pani suseda, či má vaša Patrícia  krásny kožuch!
-Áno, chytila minule v Športke prvú cenu.
-Hej, hej… Práve včera som videla, keď jej tiket kráčal dolu schodmi.
208.
Policajt hovorí vodičovi:
-Nie, vy vôbec nemusíte fúkať do balónika! Stačí mi, že ste ma nazvali sprievodcom
a chceli ste cestovný lístok do Trnavy.
209.
-Neviem pochopiť, prečo je to, že keď idem na dovolenku prvý raz v roku,
je mi teplo a keď idem druhý raz, tak mi je zase zima.
-To bude asi preto, že raz ideš na dovolenku v lete a druhý raz v zime!
210.
Manžel sa nečakane vrátil domov a zastihol ženu v chúlostivej situácii s milencom.
-Kto je to? – kričí zúrivo.
-Manžel má pravdu, ako sa vlastne voláš? – obráti sa manželka k milencovi.
211.
Mladučký pár prišiel na matričný úrad nahlásiť sobáš. Úradník sa pozastaví nad
ich vekom a pýta sa:
-Dobre ste sa pripravili na tento krok?
-Že či! – hrdo vykríkne ženích. – Už sme kúpili pätnásť fliaš koňaku…!
212.
-Ty sa na mňa hneváš, miláčik?
-Áno, hnevám sa. Dokonca ti môžem povedať, že keby si nebola ženou môjho                                                            najlepšieho priateľa, hneď  by som ťa  nechal!
213.
-Čo sa ti stalo? Na tvári máš modriny…
-Včera sa vrátil Ľudovít zo svadobnej cesty.
-Tomu nerozumiem!
-Ja som ho zoznámil s jeho ženou.
214.
Otázka:
-Kto je to Dedo Mráz?
Odpoveď:
-Nevlastný brat svätého Mikuláša, ktorý vystúpil z cirkvi a vstúpil do KSČ.
215.
-Peter, prečo sa už konečne nerozhodneš, ktoré auto si kúpiš? Trvá to už tri mesiace. Veď  mňa si si bral za ženu po sotva trojtýždňovej známosti!
-Prepáč, miláčik, ale uznaj, že kúpa auta je predsa len vážna vec!
216.
-Slečna, čo by som vám musel dať, aby ste ma odviezli autom?
-Zvieraciu kazajku!
217.
Prišli do domu Mikuláš a čert. Ivan sa pýta po prezretí darčekov:
-Ocko, však sú aj dobrí čerti?
-Ako si na to prišiel?
-No ten čo bol u nás, potom na schodoch pobozkal mamičku.
218.
Horár dohovára pytliakovi:
-Prestaň už pytliačiť, musíš sa predsa ovládať, hoci aj násilne.
-Ešte to, aby ma stíhali aj za násilie!
219.
Sedí mačka na okne v pôrodnici a pozoruje dianie v sále. Práve sa narodili pätorčatá. Mačka si vzdychne:
-No, som len zvedavá, pani, koľko vám ich nechajú…?
220.
-Čomu sa smeješ?
-Ale, vlastnej hlúposti!
-Áno? A prečo tak málo?
221.
-Máte pre mňa čas tri sekundičky? – pýta sa fanúšik rozhodcu po futbalovom zápase.
-Tri sekundy? Pravdaže! Nech sa páči!
-Tak mi povedzte všetko, čo viete o futbale!
222.
Na plese v kresle pri stene sedí dáma.
-Budete tancovať budúci tanec?
-Pravdaže, – dvíha sa dáma.
-To je dobre. Konečne  si budem mať kde sadnúť.
223.
Malý Miško objavil  Straty a nálezy. Vojde dnu a pýta sa:
-Nedoniesol sem niekto bicykel?
-Ale áno, chlapče, a akej farby?
-Najradšej by som modrý!
224.
Pacient k psychiatrovi:
-Som strašne nešťastný. Nikto ma nemá rád!
-To nie je pravda. Ja vás mám rád!
-To je pekné, ale nemôžem si predsa platiť každého! – vraví pacient.
225.
-Ten zajac je úplne čerstvý, – hovorí čašník hosťovi.
-Možno, ale potom ten beťár musel do niečoho skočiť!
226.
Nemenovaný politik si nechá svoj osud vyložiť z kariet.
-Kedy príde môj posledný deň? – pýta sa vykladačky.
-Váš posledný deň bude vo sviatok.
-A aký to bude sviatok?
-Váš posledný deň sa stane sviatkom pre všetkých ľudí!
227.
-Pôjdeš  so mnou večer do cirkusu ? Zlatým klincom programu je krásne, mladá dievča, ktoré  jazdí na  koni – nahé!
-Pôjdem! Už vyše dvadsať rokov som nevidel – koňa!
228.
-Tomáš, ty vôbec neplačeš, keď ťa otec bije?
-To nemá význam, on je hluchý!
229.
-Drahá, chceš sa stať mojou ženou?
-Nie!
A tak si žili šťastne, kým nepomreli!
230.
Predseda družstva hovorí svojej pracovníčke:
-Mara, musím ťa preložiť od sliepok ku kravám!
-Ale prečo, pán predseda?
-Si neznášanlivá. Čo keď to od teba chytia?
231.
Učiteľ autoškoly sedí v aute vedľa žiaka, ktorý jazdí od buka do buka až to učiteľ nevydrží:
-Počúvajte, vidíte vy dobre?
-Veľmi dobre!
-Tak mi povedzte aké číslo má to auto pred nami!
-Aké auto? – pýta sa začudovane žiak.
232.
-Tak vidíš, zacúvali sme autom do garáže aj bez otca, – hrdo hovorí matka svojmu
synovi.
-Áno, pravdaže, len otec, prv než ideme do garáže otvorí garážové dvere!
233.
-Nie si ty príbuzný toho Norberta z Horných Lazov? – pýta sa jeden známy druhého.
-Som, ale len vzdialený.
-Ako vzdialený?
-No on je z deviatich detí najstarší a ja zasa najmladší…
234.
Kŕdlik chlapcov sa učí hrať futbal. Kapitán mužstva im dáva posledné pokyny:
-Pamätajte si chlapci, keď nebudete môcť niektorý kopnúť loptu, kopnite súpera. No a teraz začneme, kde je lopta?
-Do čerta s loptou! Začnime hrať! – sú netrpezliví hráči.
235.
Vraví manžel večer manželke:
-Dovoľ, aby som aj ja prišiel so svojou troškou do mlyna…
236.
Rybár na brehu rieky:
-Bože, pomôž mi chytiť takú rybu, o ktorej by som mohol až do smrti rozprávať bez toho, aby som musel klamať!
237.
Na  skúške v autoškole:
-Kedy má chodec prednosť?
-Keď sedí v automobile!
238.
Zaľúbený chlapec hovorí svojmu dievčaťu:
-Už týždeň sa ťa chcem na niečo spýtať, ale nemám odvahu.
-Len sa spokojne opýtaj. Už týždeň mám pripravenú odpoveď.
239.
-Preboha,- zhrozí sa dopravný policajt, – ako ste mohli takýto opitý vôbec sadnúť za volant?!
-Ťažko, – priznáva vodič, – ale priatelia mi pomohli!
240.
-Kam sa chystáš na dovolenku? – pýta sa Katka priateľky.
-K moru.
-Stále chodíš iba k moru. Prečo nejdeš aj do hôr?
-Lebo ak sa nudím pri mori, tak napodobním topenie sa. Na to naletí nejaký mladík a  vyloví ma. Potom s ním nadviažem známosť. A na horách sa môžem spoľahnúť
iba na bernardína!
241.
-Ocko, ako dlho si už ženatý?
-Desať rokov, – povzdychne si otec.
-A koľko rokov to ešte musíš vydržať?
242.
-Predstav si, prišiel som domov v noci a moja žena bola v posteli s nejakým chlapom.
-Čo si mu povedal?
-Čo som mu mohol povedať, aj tak by mi nebol rozumel. Bol to Talian!
243.
Hostiteľka chváli svoju ratolesť:
-Tento západ slnka maľovala moja dcéra. Viete, ona študovala v zahraničí.
-Aha, už rozumiem: takýto západ slnka som ešte u nás nevidel!
244.
Pýta sa profesor študenta:
-Čo mi môžete povedať o Alexandrovi Veľkom?
-Len to najlepšie, pán profesor.
245.
-Tebe je dobre, dedko! – hovorí vnuk starému otcovi.
-Prečo?
-Keď si čistíš zuby môžeš si pritom pokojne spievať!
246.
Sťažuje sa jeden vodič druhému:
-Benzín je už zasa drahší!
-Mne to nevadí, ja vždy tankujem iba za dve stovky!
247.
-Vieš, rozhodla som sa , že sa rozvediem! – oznamuje mužovi manželka.
-Prečo?
-Nechcem byť ženou klamaného muža!
248.
-Tentoraz som zakázala mužovi vziať si na dovolenku obrúčku.
-Prečo?
-Aby ju zase neprepil. Už sa tak stalo štyrikrát a vždy sa vyhovoril, že si ju zložil,     aby mu nebolo teplo a niekto mu ju ukradol!
249.
-Dúfam,- hovorí mladý muž vyvolenej svojho srdca, – že mame doma nerozprávaš, čo robíme po večeroch.
-Mame nie, ale môj manžel má v poslednom čase také smiešne otázky.
250.
-Počas víkendov vôbec nejazdím autom, – zdôveruje sa učiteľ autoškoly.
-Prečo, prosím vás?
-Lebo cesty sú plné mojich bývalých žiakov!
251.
Ťažkajú si súrodenci:
-Jasle, materská škola, družina, škola, študentský internát… Ktovie, či niekedy budeme mať možnosť aj poznať svojich rodičov?!
252.
Miško sa pýta matky, či je to pravda, že deti nosí bocian. Ona prikývne, ale syn jej položí ďalšiu otázku:
-A darčeky prináša Ježiško?
-Samozrejme! A ty zarábaš peniaze?
-Áno .
-Tak načo potom máme otecka?
253.
Rybár odchádza na rybačku a žena za ním kričí:
-Keby boli pstruhy drahé, môžeš uloviť aj kapra!
254.
-Predstav si, Milan, V Londýne prejde auto každých sedem sekúnd jedného človeka!
-Nechápem, ako to ten chlap vydrží!
255.
-Čo robí váš syn, pani susedka, už som ho dlho nevidela?
-Ale, šetril na motorku. Vravel, že sa už nemôže dočkať, kedy bude jazdiť. Kúpil si ju a teraz sa nemôže dočkať, kedy  bude môcť znova chodiť !
256.
Rekreanti zaparkovali autá, sadli si do tieňa, vytiahli karty a jeden vraví:
-Rozdávaj rýchlo, lebo ja mám iba štrnásť dní dovolenky !
257.
Pán Novák neurobil vodičskú skúšku.
-To len preto, že ma inštruktor nemá rád!
-Ako to vieš? – spytuje sa ho priateľ.
-Vieš ako  nenávistne na mňa pozeral, keď ho odnášali na nosidlách?
258.
-Kolegyňa, vy od nás odchádzate? To je škoda! Takú milú a peknú sekretárku si náš vedúci už iste nenájde!
-Ani by som mu to neradila, lebo v sobotu sa za neho vydávam.
259.
-Konečne som odnaučila svojho muža obhrýzať si nechty, – pochváli jedna priateľka druhej.
-Ako sa ti to podarilo?
-Skryla som mu zubnú protézu!
260.
Dvaja sa zamýšľajú po Vianočných sviatkoch:
-Pred Vianocami sú všetky obchody preplnené, – hovorí jeden.
-Škoda len, – dodáva druhý, –  že nie tovarom, ale ľuďmi, ktorí tovar hľadajú!
261.
-Máme čudný život, – sťažuje sa mladá moľa svojej matke.
-Ale nevrav?! Čo sa ti vlastne nepozdáva?
-Celá životospráva. Do kožuchov lezieme v lete a do plaviek uprostred zimy!
262.
-Ja chcem ísť s tetou! – domáha sa chlapec.
-A prečo chceš ísť so mnou chlapče? – pýta sa polichotená teta.
-Lebo otec povedal, že sa u teba stretávajú staré vymaľované opice a ja ich chcem vidieť!
263.
Inštruktor kamikadze hovorí žiakom:
-Dobre sa pozerajte, lebo vám to ukážem iba raz…
264.
Príde gazdiná zaplatiť na obecný úrad daň za psa:
-Gazdiná, – hovorí jej úradník, – Ale vy máte dvoch psov!
Ale kdeže, – povie gazdiná, – ten druhý je suka!
265.
-Môj muž je veľmi žiarlivý, – zdôveruje sa jedna priateľka druhej.
-A bezdôvodne?
-No dovoľ, ešte to by tak chýbalo!
266.
-Počúvaj kamarát, mal by si vždy večer stiahnuť roletu na okne. Všetci susedia sa na tom zabávajú, aký si ku svojej žene nežný.
-To je ale poriadna hlúposť! Veď ja som každý večer v krčme!
267.
-Už ste boli trestaný?
-Áno, za to, že som vošiel do jednosmernej ulice!
-Ale to nie je priestupok, ktorý sa trestá troma mesiacmi väzenia, ako sa tu uvádza…
-Aj mne to bolo čudné!  Veď auto ani nebolo moje!
268.
-Manželovi sa nepáči môj nový kožuch!
-Tak ho vymeň!
-A kde menia manželov?
269.
Francúzska matka sa pýta synčeka:
-Čo budeš robiť popoludní? Hrať sa s vláčikom, alebo s vychovávateľkou?
-Podľa toho, – odpovedá chlapček, – čo si vyberie otecko!
270.
-Ty vravíš Ferko, – pýta sa učiteľ, – že si bol včera ťažko chorý?
-Áno prosím.
-Lenže ja som ťa videl, ako si sa viezol na bicykli.
-No áno, šiel som si práve po lekára…
271.
Známy atlét si zájde do reštaurácie a pýta si výdatné raňajky:
-Malo by to byť kakao, chlieb s maslom, šunkou a syrom a najmä vajíčka. Čo by ste mi odporúčali vajce na mäkko alebo omeletu?
-Vajíčka na mäkko vám neradím, lebo surovina už ani zďaleka nie je čerstvá. Radšej si  objednajte vaječnú omeletu, lebo tá je – bez vajec!
272.
Policajt zastaví v dedine auto:
-Výborne, pán vodič, – pochvaľuje policajt vodiča. – Vy ste prvý, kto tu tento týždeň ide cez dedinu bez prekročenia povolenej rýchlosti.
-Fakt? – zajasá vodič. – Fakt si myslíte, že by som si už mohol urobiť v autoškole vodičský?
273.
Rybár kupuje v obchode živého kapra:
-Prosím vás, – hovorí predavačovi, – mohli by ste mi ho hodiť cez pult?
-???
-Aby som s pokojným svedomím mohol povedať, že som ho chytil!
274.
Manželka vyprevádza manžela do kúpeľov. Ešte na nástupišti mu udeľuje posledné  príkazy:
-A nie, aby si vyhadzoval peniaze za čosi, čo máš doma zadarmo!
275.
-Patrik, ty si si vzal koláč aj napriek tomu, že som ti to zakázala?
-Veď ocko povedal, že keď žena povie „nie“, tak obyčajne myslí „áno“.
276.
V  poslednom čase sa medzi ľuďmi hovorí, že Vianoce sa už nebudú svätiť. Dôvody sú jednoznačné:
-Jozef je nezamestnaný;
-Panna Mária odišla robiť do závodnej kuchyne;
-Ježiška dali do jasieľ a voly a somáre umiestnili  po úradoch!
277.
-Aký je rozdiel medzi svokrou a muchotrávkou?
-To netuším
-Svokra nemá bodkovanú hlavu!
278.
Istý muž príde na spoveď a do okienka na spovedelnici šepká:
-Pán farár, zastrelil som komunistu.
-Počkaj, syn môj! Najprv hriechy, potom zásluhy!
279.
-Preboha,- zhrozí sa dopravný policajt, – ako ste mohli takýto opitý vôbec sadnúť za volant?!
-Ťažko, – priznáva vodič, – ale priatelia mi pomohli!
280.
-Predstav si, prišiel som domov v noci a moja žena bola v posteli s nejakým chlapom.
-Čo si mu povedal?
-Čo som mu mohol povedať, aj tak by mi nebol rozumel. Bol to Talian!
281.
Dvaja bratia si brali dve sestry, siroty po otcovi. Keď  si rozdelili ženy a majetok, jeden sa spýtal:
-A ako si rozdelíme svokru?
-Cirkulárom!
282.
V autoservise
-Prosím vás, opravte mi húkačku na aute!
-Ale vy máte zlé brzdy!
-Práve preto vás prosím, aby ste mi opravili húkačku!
283.
-Dúfam,- hovorí mladý muž vyvolenej svojho srdca, – že mame doma nerozprávaš, čo robíme po večeroch.
-Mame nie, ale môj manžel má v poslednom čase také smiešne otázky.
284.
-Čo robí váš syn, pani susedka, už som ho dlho nevidela?
-Ale, šetril na motorku. Vravel, že sa už nemôže dočkať, kedy bude jazdiť. Kúpil si ju a teraz sa nemôže dočkať, kedy  bude môcť znova chodiť!
285.
Učiteľka hudby varuje nesústredeného žiaka:
-Ak nebudeš poriadne hrať, poviem tvojim rodičom, že máš hudobný talent!
286.
Hliadka zastavuje osobný automobil. Žena sediaca vedľa vodiča vodič sa pýta:
-Vezmeme ich?
287.
Po rokoch sa rozprávajú dvaja bývalí spolužiaci:
-Keď sme  sa vzali so ženou, dohodli sme sa, že dôležité problémy manželstva budem   riešiť ja a o maličkosti sa bude starať ona.
-A dodržali ste to?
-Predstav si, že za tých desať rokov sa v našom manželstve nič dôležité nevyskytlo…
288.
Stretne sa pravé koleno blondínky s ľavým a pýta sa:
-Kde si bolo? Tak dlho som ťa už nevidelo…
289.
Istý Škót kupuje náhrobný kameň pre svojho švagra:
-Želáte si niečo drahšie, alebo lacnejšie?
-Len to najlacnejšie.
-Tak hádam tú žulu… Je hodne zlacnená, lebo je na nej vyryté meno iného nebožtíka.
-To nevadí. Môj švagor bol aj tak analfabet!
290.
-Tak mi povedz, miláčik, z čoho budeme platiť splátky, keď si raz kúpime auto?
-Ale, miláčik, vždy vravíš, že sa nemajú riešiť dva problémy naraz.
291.
-Prešli ste plnú čiaru! – vyčíta policajt vodičovi.
-Veď kvôli tomu nepraskla!
-Vy si zo mňa ešte strieľate?! Ukážte vodičský preukaz!
-Myslíte si, že som ich dostal osem? Vaši kolegovia mi už dva zobrali!
292.
-Zdá sa, že ste napitý. Musíte mi fúknuť!
-A z ktorej strany si želáte, z ľavej alebo pravej?
293.
-Vo svojom drobnom ozname tvrdíte, že ten, čo kúpi váš dom, má výhľad na krásnu záhradu. Ponuka ma láka, ale… kde je záhrada?
-Zatiaľ tu ešte, žiaľ, nie je, ale tvrdil som pravdu. Ten, kto kupuje dom, má výhľady, že bude mať aj záhradu.
294.
Herec z javiska šepká do zákulisia:
-Meč! Meč!
A zo zákulisia miesto podania meče sa ozvalo mečanie!
295.
-Mama, zdá sa mi, že mám najlepšieho manžela na svete! Čokoľvek si zaželám, prinesie mi!
-Si sprostučká, dcérka moja. To nie je dobrota, ale dôkaz toho, že si príliš skromná, málo od neho žiadaš!
296.
Tri malé dievčatká sa rozprávajú, ako prišli na svet. Najstaršie rieklo, že ho kúpili v cukrárni, stredné mienilo, že ho kúpili v hračkárskom obchode, iba najmladšie
vytrvalo mlčalo.
-A teba kde vaši kúpili? – pýtajú sa kamarátky.
-Naši sporia na auto, preto si robia všetko sami…
297.
-Prečo mravce nenosia trenírky?
-Prečo?
-Lebo nosia vajcia v zuboch!
298.
-V škole nás učili, že voda je tekutina bez farby, chuti a zápachu. A vôbec to nie je pravda.
-Aj my sme sa to tak učili.
-No vidíš a keď som ju včera nalial otcovi do vína, zaraz to zbadal a zbil ma!
299.
-Čo si taký namosúrený ?
-Moja stará ide na dovolenku.
-A to ťa tak zobralo?
-Nie, ale keby som ukázal, ako sa teším, nikam by neodcestovala.
300.
-Tak čo máte, Aranka? Vysoký tlak? – pýta sa lekár.
-Igen! Teraz mám jeden vysoký tulák, taký gazember!
301.
V klube spisovateľov sa zhovárajú dvaja autori:
-Predstav si, často píšem do neskorej noci a potom nemôžem spať!
-Tak si skús z toho, čo si napísal, vždy niečo prečítať!
302.
-Čo to robíš, Gabika? – pýta sa priateľka.
-Učím sa zašívať ponožky, čo má vedieť každá poriadne žena.
-Dobre, dobre, ale prečo štopkáš práva otvor, ktorým sa naťahujú na nohu?
303.
Učiteľ sa pýta žiaka:
-Čím sa vyznačuje zatmenie slnka?
-Že sa naň pozerá veľa ľudí…
304.
-Máte deti?
-Máme.
-Koľko?
-Asi sedem.
-Akože „asi“?
-Do vecí svojej manželky sa zásadne nemiešam!
305.
-Prv ako vám prezriem nohy, musíte si ich umyť, – hreší lekár pacienta.
-Tak, tak! Aj závodný lekár vravel to isté. A tak som si pomyslel, že keď už to mám urobiť pôjdem najprv k odbornému lekárovi…
306.
-Čo je to takt, otecko?
-Takt je spoločenský úkon, pri ktorom dávame najavo, že sme o niečo menej alebo viacej hlúpejší ako tí druhí.
307.
-A prečo chcete predať tento televízor a kúpiť si nový?
-Tento má už veľmi zlé programy…
308.
Dostal som v podniku dva lístky na koncert rockovej hudby. Pôjdeme?
-Načo? Veď vieš, že nepočujem na jedno ucho!
-To nič! Do toho druhého si môžeš vložiť vatu!
309.
-Pozri sa, UFO!
-Kde?
-Tamto nad stromami!
-To nie je UFO ale vrtuľník!
-Ale už desať minút visí na jednom mieste!
-Možno im vyšiel benzín!
310.
-Povedz mi úprimne, Jožko, som prvé dievča v tvojom živote?
-Počkaj, počkaj… to je možné. Povedz mi, bola si ty asi pred tromi rokmi na zemiakovej brigáde v Prešove?
311.
-Tak vy chcete, aby som k vám prišla na návštevu?
-Bol by som veľmi šťastný, slečna. Od toho času, čo mi vyhynuli zlaté rybky,  nemám sa s kým porozprávať.
312.
-Marcela, chcem sa ťa opýtať – nevydáš sa za mňa?
-Somár, ja som sa už tešila, že si ma prišiel pozvať na kávu!
313.
Aktualizované príslovie:
-Kto si chce žiť ako prasa v žite, musí sa najprv stať riadnou sviňou!
314.
-Všimol si si, že Arpád má celkom rozprávkovú babu?
-Rozprávkovú? To ako myslíš?
-No, je dlhá, široká a aj bystrozraká!
315.
Sprievodca sa pýta pani vo vlaku:
-Prečo máte dva lístky a cestujete sama?
-Ale ja nejdem sama, pán sprievodca, – vysvetľuje tá pani, –  idem so svojim manželom. On má ale strašnú klaustrofóbiu, tak sedí na streche tohto vagóna!
316.
Konštatovanie:
-Veliteľ muničného skladu má jedno privilégium, ktoré nemá nikto druhy!
-Aké?
-Môže vyhodiť sám seba!
317.
-Tvoja manželka o tebe tvrdí, že si bigamista!
-Áno? A ktorá?!
318.
-Keď sa dívam pri líčení do zrkadla, pripadám si škaredá!
-Neber si to tak, to je škaredý ten obraz v zrkadle, nie ty!
319.
V reštaurácii po záverečnej.
-Čo ti najviac vadí na tvojom čašníckom remesle?
-Že my, bohatí, musíme obsluhovať tých chudobných!
320.
Hovorí mladík v tmavom parku slečne, ktorú stretol:
-Slečna, tu každý deň niekoho prepadnú, môžem vás vyprevadiť domov?
-Nie! V žiadnom prípade! A teraz navaľ peňaženku!
321.
-Stará mama! Chcela by si sa radšej vydať, alebo jesť puding?
-Hlupáčik môj, na puding ja už nemám zuby…
322.
-Brzdi! Brzdi! – kričí manžel na ženu za volantom, ale jeho polovička statočne tlačí na plyn. Keď potom obaja vyliezajú z vraku, muž sa pýta:
-Prečo si vlastne nebrzdila?
-Hádam si nenechám od teba rozkazovať!
333.
Pán Habrda sa prihovorí jednej slečne na plese:
-Ako ste len po tom šampanskom opekneli!
-Ja som predsa žiadne šampanské nepila, – zaštebotala slečna polichotene.
-Vy nie, ale ja áno!
334.
-Našiel som si ženu, ktorá má päťdesiat kíl a šesťdesiat tisíc!
-Ja som sa oženil so ženou, ktorá má dvakrát toľko.
-Stodvadsať tisíc?
-Nie. Sto kíl.
335.
-Tak vy ste povedali o žalobcovi, že je lump?
-Áno, pán sudca.
-A povedali ste o ňom, že je klamár?
-Áno.
-A že je zlodej?
-Vidíte, na to som v tom hneve načisto zabudol!
336.
-Tvoj otec je vždy taký vážny?
-Vždy.
-Nikdy sa neusmeje?
-Ale áno. Keď si mamička dáva na hlavu klobúk.
337.
-Dežo, kde si zamestnaný?
-V Zelovoci .
-A čo tam robíš?
-Fackám rajčiny, aby boli červené!
338.
-Je to naj-naj-naj… a končí to na fil. Čo je to?
-Sovietsky zväz, aby ho šľak trafil!
339.
Námorník sa po dlhej plavbe vráti domov. Žena sa ho pýta:
-Bol si mi na mori verný?
Námorník sa zamyslí a potom rozhodne povie:
-Áno! Na mori áno!
340.
Riaditeľ školy, ktorý má na stole glóbus, hovorí upratovačke:
-Pozrite sa, koľko je na ňom prachu! – a prstom ho pokrútil.
-Pán riaditeľ, ja za to nemôžem. Všimli ste si, že ste sa prstom dotkli práve Sahary?
341.
Začínajúci vodič sa pýta svojho známeho, koľko zapaľovacích sviečok kupoval pri ich
výmene. Známy mu povedal, že desať. Stretnú sa o týždeň a začínajúci vodič hneď spustí krik:
-Ty somár jeden, ako si mi to poradil. Však mi teraz šesť zapaľovacích sviečok zostalo!
-Z toho si nič nerob, aj mne!
342.
Mladá žena sa rozčuľuje na svojho muža:
-Ty si ale čudák! Tebe už nerozumie ani vlastná mať. Od pondelka mi tú fazuľovú polievku vychvaľuješ, a odrazu mi  z ničoho nič v piatok povieš, že sa nedá žrať!
343.
Pani Matilda dostala od svojho syna, ktorý je na dlhodobej stáži v Afrike tento list:
-Milá mamička, narodil sa nám chlapček. Žena nemala dosť mlieka. Musí ho dojčiť černoška, a tak je celý čierny.
Matka mu odpísala:
-Milý syn, keď si sa narodil, tiež som nemala dosť mlieka a musela som ťa pridájať kravským. Že s teba vyrástol vôl, to som zistila až teraz!
344.
Svadobná noc:
-Povedz, drahá, budem prvý muž, ktorý bude s tebou spať?
-Ak budeš spať, tak budeš prvý!
345.
-Prečo musím chodiť vždy tak skoro do postele? – odvráva trojročný Dominik.
-Lebo si ešte veľmi malý, – vysvetľuje matka.
-Myslíš mama, že v posteli rýchlejšie vyrastiem?
346.
-Čo  ste robili naposledy? – pýtali sa na prijímacom pohovore uchádzača o prácu.
-Čistil som banku, – odpovedal.
-Ako domovník, alebo prezident?!
347.
V Mototechne leží omdletý muž.
-Čo ste mu spravili? – pýta sa zákazník, ktorý práve vošiel do predajne.
-Nič. Iba som mu povedala, že súčiastky, ktoré si želá, máme!
348.
-Moja žena je vždy cez dovolenku veľmi nervózna…
-Prečo?
-Že nemôže nakupovať v pracovnom čase!
349.
Príde Vinco domov z krčmy a hovorí svojej žene:
-Počuj, Anča, v krčme o tebe chlapi hovorili, že vraj si decentná.
-Vážne? A čo to je?
-Neviem. Ale pre istotu som im všetkým vyťal po jednej po papuli!
350.
Braňo si doviedol domov priateľov. Niečo si s nimi šušká a potom šušká otcovi:
-Daj mi dve koruny, ale tak, aby to kamaráti nevideli!
-A prečo ti mám dať dve koruny?
-Lebo som sa s nimi stavil, že mám najbohatšieho ocka na svete!
351.
-Prečo ste prekročili dovolenú rýchlosť? – prísne sa spytuje dopravný policajt.
-Nuž, – skrúšene vysvetľuje šofér, – chcel som sa dostať domov skôr, ako mi stúpne slivovica do hlavy!
352.
Rozprávajú sa dvaja vodiči chválenkári:
-Ja mám doma všetok nábytok z ruskej brezy, – hovorí prvý.
-Ja som sa minule vrátil skôr domov a našiel som pri svojej žene chlapa z Českej Lipy.
353.
Sklamaný mladý muž s výčitkou hovorí svojej vyvolenej:
-Tak ty si ma nechceš vziať?
-Nie. Muž, za ktorého sa vydám, musí byť odvážny a bystrý!
-A to sa už nepamätáš, keď som ťa zachránil vtedy čo si sa topila v rieke?
-Ale áno, odvážny si bol, ale to ešte neznamená, že si aj bystrý!
-A čo myslíš, kto ten čln prevrhol?
354.
Nesmelý mládenec sa potí pred slečnou Malvínou:
-… ste taká nedostupná, vôbec neviem, či sa mi podarí získať si vás.
-Len smelo do toho! Doteraz sa to podarilo každému!
355.
-Tak si myslím, že sa asi vydám, – hovorí trojročná dcérka matke.
-A koho si chceš vziať? – vyzvedá sa matka.
-Nášho otecka.
-Ale ja ti ho nedám!
-Tak si vezmem dedka. Babka je už aj tak stará a už ho na nič nepotrebuje.
356.
Mladá neskúsená vodička nezvládla zákrutu, auto vyletelo z cesty a spadlo do rybníka.
Rybár sediaci na brehu sa rozosmial.
-No čo, čo, čo?! – urazene sa ozvala vodička. – To ste ešte nikdy nevideli, ako sa dolieva voda do chladiča?
357.
-Predstav si, že pred mesiacom Karol zrazil jedno dievča a včera už mali svadbu!
-Výborne! Keby sa takýchto prípadov viac, ľudia by jazdili opatrnejšie!
358.
-Keď som bol mladší, istá krásna dievčina riskovala kvôli mne život, – chváli sa starší už mladšiemu.
-A to ako?
-Vyhlásila, že radšej skočí do Dunaja, ako by sa mala za mňa vydať!
359.
Hosť v reštaurácii si objednal čaj.
-Aký si prajete, Ruský alebo čínsky?
-Prosím vás, dajte pokoj s preverovaním a radšej mi doneste kakao!
360.
Pýtali sa Kohna pri previerkach:
-Aký máte názor na situáciu vo svete?
-Taký ako KSČ!
-A na vnútroštátne pomery?
-Taký ako KSČ!
-A to nemáte vlastný názor?
-Mám, ale s ním nesúhlasím!
361.
Lenina sa pýtali, či je dobré mať ženu aj milenku. Povedal:
-Je to perfektné! Žene poviem, že idem za milenkou, milenke, že idem za ženou
a ja zatiaľ šup do knižnice!
362.
Mrkvičkovci idú na dovolenku k moru. Pri ich príchode práve začína odliv.
Pani Mrkvičková zvolá:
-Vidíš, Fedor, prišli sme neskoro. Práve začínajú vypúšťať more!
363.
Anglického lorda sa spytovali na jeho vášne v mladosti:
-Ženy a poľovačky, – odpovedá bez rozmýšľania.
-Na čo ste poľovali?
-No predsa na ženy!
364.
-Pán vodič, v prívesnom vozíku sa nesmú voziť osoby, – vraví policajt pri cestnej kontrole!
-Ja viem, ale svokra mi ináč nedá na nové väčšie auto!
365.
Matka vychvaľuje dcérinho nápadníka, dcéra sa však vzpiera:
-Veď je starý, škaredý, protivný! Jediné čím sa môže pýšiť sú jeho peniaze.
-Prečo jediné? Zabúdaš, že už mal dva infarkty!
366.
Žiarlivá manželka každý deň kontroluje mužove šaty a keď nájde cudzí vlas, robí krik.
Istého dňa nenašla ani jeden. Odrazu vybuchla:
-To už si tak hlboko klesol, že nepohrdneš ani holohlavými ženami?
367.
-Máte čudného brava, sused!
-Prečo… čudného?
-Vy to nevidíte? Však má len tri nohy. Pravá nožička a kolienko mu chýba!
-No a? Kvôli mizernej fazuľovej polievke hádam neuvaríme všetky štyri nožičky
a kolienka!
368.
Je osem hodín večer a začína sa televízna revue. Mama vraví deťom:
-A teraz rýchlo do postieľky, tety v televízii sa už tiež vyzlečené!
369.
Na osobitnej športovej škole sa hlásia šesťroční chlapci. Pred prijatím ich vyšetrí  lekár veselej  povahy, ktorý si s nimi  schuti zažartuje. Najnižšieho chlapčeka jemne uchopí  za nos a pýta sa ho:
-Tak čo, kamarát? Čo to tu máš za výrastok? Ucho?
Chlapček sa bez slova zvrtne, pohne sa smerom ku dverám a na prahu skríkne:
-Zdá sa mi, že musím pohľadať skúsenejšieho lekára!
370.
Alfonz musí skoro ráno do mesta a žena ho poučuje:
-Vlak ti ide o siedmej, tak musíš z domu o šiestej…
-Ale ja nemám hodinky, odkiaľ mám vedieť, kedy bude šesť? –hovorí zúfalý Alfonz.
-Juj, či si len sprostý. Na píle trúbia o pol siedmej, tak vyrazíš o pol hodinku skôr!
371.
Dvaja záhradkári sa hádajú, kto z nich dopestoval väčšie reďkovky. Jeden na chvíľu
odbehne a vracia  sa s niekoľkými reďkovkami v ruke. Druhý sa smeje:
-Títo mrzáci, to že sú reďkovky?
-No práve! Veď som ich natrhal v tvojej záhrade!
372.
Herec sa pozrie priezorom v opone, obráti sa a hovorí kolegom:
-Dnes sa snažte, hráme pre s

373.
Novomanželka sa pýta svojho muža:
-Miluješ ma?
-Veľmi!
-Viac ako pivo?
374.
Prišiel k razičom tunela redaktor:
-Vidím, že tu razíte dve partie. Jedna z jednej strany kopca a druhá z jeho druhej strany.
To  musíte pracovať veľmi presne, aby ste sa v kopci stretli. Nesmiete sa pomýliť ani o milimeter!
-Ak sa to podarí, tak sa stretneme, – hovorí predák.
-A keď sa to nepodarí?
-Tak budeme mať dva tunely!
375.
Redaktor sa pýta futbalistu:
-Zostanete aj naďalej amatérom?
-Ešte neviem. Záleží na tom, koľko mi budú platiť!
376.
Rozprávajú sa dve šestnásťročné dievčatá na kúpalisku:
-Edo sa o mňa veľmi zaujíma!
-Ako vieš?
-Už mi trikrát strčil hlavu pod vodu!
377.
-Tak čo, ako šoféruje tvoja žena?
-Ako blesk!
-A to je už ako?
-Priťahuje ju každý strom!
378.
Kapitán vysvetľuje  vojakom funkciu a náplň tankovej prevodovky:
-Náplň sa skladá z osemdesiat percent syntetického oleja a pätnásť percent vazelíny.
Vojaci si poctivo zapisujú, ale jednému to nedá a spýta sa:
-A nie je to málo?
-Vidíte, to sa mi opakuje každý rok, že zabudnem povedať, že tanková prevodovka  sa nedáva nikdy plná!
379.
Pani Koláčová si kupuje  sieťku na vlasy . Pýta sa predavačky:
-Skutočne ju vôbec nebude vidieť? Je až taká tenulinká?
-Môžete sa spoľahnúť. Už mesiac sú vypredané a stále ich ešte predávam!
380.
-Mama, vieš akú má stará mama úžasnú pamäť?
-Prečo?
-Rozprávala mi, ako Kolumbus objavil Ameriku. A odvtedy je už skoro päťsto rokov!
381.
Chváli sa mamička:
-Náš Tonko má iba šesť rokov, ale karty už hrá ako starý kartár!
-A pozdraviť už vie?
-Ach, na to je ešte trochu malý!
382.
Slovenský turista mal pri ceste na dovolenku do Talianska autonehodu.
Taliansky rozhlas hlási:
-Na ceste neďaleko Ríma havaroval slovenský občan, pravdepodobne obchodník     s konzervami…
383.
-Ako môžeš takému starému ujovi ukazovať jazyk?
-A veru môžem! To je náš pán doktor.
384.
Poľovník prichytil pytliaka pri čine:
-Podám na vás trestné oznámenie!
-Preboha, nerobte to, ja som vôbec nepytliačil. Viete, chcel som spáchať samovraždu, ale netrafil som. Ja naozaj nemôžem za to, že guľka trafila toho srnca!
385.
Pýta sa babka v električke:
-Všetci vystupujete? To je konečná?
-Nie, babka. Prišiel revízor!
386.
Hovorí lekár pacientovi:
-Večer pred spaním užite dve tabletky. A zajtra, ak sa ešte zobudíte, ďalšie dve!
387.
Milka a Elvíra sa zverujú so svojimi rodinnými intímnosťami:
-Povedz mi, Milka, – spytuje sa Elvíra, – našiel tvoj manžel niekedy neznámych mužov v skrini?
-Neznámych? Nikdy! Všetci boli jeho dobrí priatelia!
388.
Podgurážený muž v ochrannej koženej kukle podíde k výčapu a dožaduje sa alkoholického  nápoja. Keď mu výčapník nechce naliať s odôvodnením, že motoristom zásadne nenalieva, muž v kukle urazene vyhlási:
-Čo bláznite, ja nie som motorista, ale letec!
389.
Mládenec bol s dievčaťom na výlete. Sadli si v lese na čistinku a mládenec dievča vášnivo objal.
-Keby som začala kričať, – upozorňuje dievča mládenca, – tak sa nezľakni! Mám za sebou veľký bodliak!
390.
Na záchytke:
-V krvi sme vám mašli pol druha promile alkoholu!
-To víno teda poriadne pokrstili! Minule ste mi pri rovnakej dávke namerali dve promile.
391.
Po dvoch dňoch plavby nájde plavčík v podpalubí čierneho pasažiera – krásne dievča.
-Čo mám s vami spraviť? – škrabe sa plavčík v rozpakoch po hlave.
Slečna sa na neho usmeje a povie:
-Vy ešte nie ste dlho námorníkom, však?
392.
Mladá dáma chce zaparkovať medzi dvoma autami. Manéver sa jej nedarí, najprv ťukne auta pred sebou, potom do auta za sebou. Policajt, ktorý stojí obďaleč to už nevydrží:
-Slečna, chcete zaparkovať, alebo iba hráte biliard?
393.
Dve priateľky si dôverne vymieňajú skúsenosti:
-Rada sa pozeráš pri bozkávaní manželovi do očí?
-No, ako sa to vezme. Naposledy, keď som ho bozkávala, stál vo dverách, práve sa vrátil zo služobnej cesty.
394.
Stretli sa dve priateľky:
-Ako sa máš?
-Vydala som sa.
-A si šťastná v manželstve?
-Ale, manžel sa celé noci túla.
-Poradím ti: nájdi si milenca!
-Toho už mám.
-No a?
-Túla sa celé noci s manželom!
395.
-Ach, ach, ach, – vzdychá Ernest na kožnom oddelení nemocnice.
-Nešťastie nechodí po horách, ale po krajnici E 55!
396.
Sviatočný strelec sa hnevá:
-Trikrát som vystrelil na toho zajaca a on si spokojne beží ďalej!
-Asi je hluchý, – utešuje ho honec.
397.
-Chlapček, máš otca doma?
-Nie.
-A vráti sa skoro?
-Mamička hovorila, že ak sa bude slušne správať, tak skôr ako o desať rokov!
398.
-Ferko, prečo si namaľoval nahú ženu?
-Keď ja ešte neviem namaľovať šaty.
399.
Doktor odporúča pacientovi:
-Pán Kapusta, musíte viac relaxovať. Chodievajte do postele so sliepkami!
-A s koľkými, pán doktor?
400.
Na dostihovej dráhe v neuveriteľnom tempe cvála ponižší, chudý muž v čižmách a pestrej hodvábnej košeli.
-Vy nešťastník! – hreší majiteľ koňov trénera. -Veď som vám už tisíc krát povedal, že dopingový prostriedok máte dávať koňom a nie džokejom!
401.
Vyčíta Hilda manželovi :
-Pred svadbou si mi vždy objednal taxík a teraz si myslíš, že môžem jazdiť aj autobusom!
-To preto drahá, že som na teba pyšný. Kým v taxíku ťa videl iba šofér, v autobuse ťa
vidí veľa ľudí!
402.
Manžel vytýka manželke:
-Priveľmi rozmaznávaš to naše dieťa! Vždy mu musíš dávať z toho najlepšieho
koňaku?!
403.
-Deti, čo robíte?
-Hráme sa na otecka a mamičku!
-A kde je malá Alenka?
-Tá musí čakať v debničke na drevo, kým sa narodí!
404.
Mladší brat sa spytuje staršieho:
-Miško, ty veríš v čerta?
-Nuž, – odpovedá starší brat, – s čertom to akiste bude to samé, ako aj s dedom
Mrazom. Nakoniec vždy vyjde najavo, že je to otecko.
405.
Roztržitý muž podával na pošte telegram. Úradník zrátal slová a riekol:
-Máte tu iba deväť slov, môžete ešte pripísať jedno slovo a vôbec nemusíte
priplácať. Muž s úradníkom znova prečítali telegram, v ktorom bolo napísané
deväť krát „hurá“.
406
Pýta sa futbalista kolegu zo susedného klubu v družnom rozhovore:
-Prečo ste nenastúpili k sobotňajšiemu zápasu?
-Pretože päť hráčov má dištanc, lebo brali úplatok a ostatní nenastúpili preto,
lebo úplatok nedostali!
407.
-Blahoželám vám, majstre, už teraz pred premiérou!
-Prečo sa tak ponáhľate?
-Po premiére, keď vás obecenstvo určite vypíska, už bude neskoro!
408.
Otec sa hnevá, že nemôže urobiť pri večeri poriadok.
-Každý si chce presadiť v tomto dome svoje! – skríkne. – Iba ja som taký sprostý otec.
Kedy konečne bude aj po mojom niečo?
-Troška si musíš poplakať, ocko, – radí mu štvorročný Miško.
409.
-Myslím, že moja mama nevie vychovávať deti.
-Prečo si to myslíš?
-Keď chcem večer pozerať televíziu, naháňa ma do postele a ráno keď nechcem
vstávať, vyháňa ma z nej!
410.
Policajt podáva vodičovi pokutový blok a hovorí:
-Nechcel som vám pokaziť túto krásnu nedeľu, nuž som vám tam napísal pondelňajší
dátum.
411.
-Kam sa podelo moje auto? – pýta sa rozhorčený zákazník v autoservise. – Ako sa
mohlo stratiť?
-To je tak, – odpovedá vedúci. – Najskôr sme ho umyli, potom nechali odstrániť hrdzu,
a auta  zrazu nebolo…
412.
-Čo ste včera oslavovali, keď ste tancovali okolo chaty a tak vyrevúvali?
-Ale nič. To iba náš Filip zhodil úľ so včelami…
413.
-Koľko zarábaš mesačne? – pýta sa vodiča z povolania dávny priateľ.
-Slabých desať tisíc.
-Ako slabých?
-No, presne, šesť tisíc korún!
414.
-Moja sekretárka pri písaní na stroji dodržiava zásady Písma svätého – hľadaj
a nájdeš!
-Moja naopak ako blesk  – občas udrie do klávesnice!
415.
Maličká Eva po prvý raz vidí parník.
-Mama, – volá vzrušene, – pozri, tam v rieke sa kúpe lokomotíva!
416.
-Jožko, vieš, ktorý mesiac má dvadsaťosem dní?
-Predsa každý, pani učiteľka. A niektoré majú ešte viac.
417.
-A teraz mi podrobne porozprávajte, ako došlo k dopravnej nehode, – hovorí policajt
pani Grollmusovej.
-Auto som, prosím, riadila ja. Chybila som len v tom, že za volantom sedel muž!
418.
Jarný večer v parku. Na lavičke, ruka v ruke s krásnou mladou dievčinou  sedí stredný
útočník  miestneho mužstva. Po prvom, nesmelom bozku sa dievča vzrušene ozve:
-Teraz mi môžeš dokázať, Jožko, že si naozaj chlapík – nielen na ihrisku…
Mládenec nervózne siaha do vrecka a pokrúti hlavou:
-Taká smola! Svoj občiansky preukaz som práve dnes nechal doma!
419.
Istý skladateľ napísal novú skladbu a kritik ju znosil v novinách. Skladateľ kritikovi
napísal list s textom:
-V tejto chvíli sedím v najdiskrétnejšom kútiku svojho bytu a vašu kritiku mám pred
sebou. O chvíľu ju budem mať za sebou!
420.
V električke sedí muž a sťažuje sa susedovi:
-Ach, tá mládež je dnes nevychovaná!
-Ako to môžete povedať? Veď práve teraz vás pustil ten mladík sadnúť si!
-No áno, ale manželka ešte stále stojí!
421.
Stretli sa dôchodcovia a jeden z nich vraví:
-Deti sa mi vydarili. Jeden pracuje ako bagrista, druhý je dentista a najmladší je
recidivista…
422.
Ide Trabant hore kopcom a vzdychá:
-Trápim sa, trápim…
Vyjde na kopec, spustí sa a začne spievať:
-Tri dni ma naháňali…
423.
Otec išiel so synčekom na nedeľný výlet za mesto. Večer sa pýta unavený otec:
-Ako sa vrátime domov, Petrík, pešo alebo autobusom?
-Radšej pešo otecko, ale ponesieš ma, pravda?
424.
-Viete prečo nechávajú policajti pri jazde otvorené okno?
-Nie.
-No predsa preto, aby mohli vyhadzovať smerovky!
425.
-Vieš po nemecky?
-Pravdaže.
-Tak čo je to „Ich weiss nicht“?
-Neviem.
-Tak čo sa vyťahuješ?
426.
-Mamička, čo je to manželstvo?
-Manželstvo, dcérka moja, je vyhňa, v ktorej muž a žena kujú svoje šťastie.
-Tak teraz už viem, prečo je u susedov každý deň taký buchot!
427.
-Predstav si, že Novotný vyhral v športke dvesto tisíc korún hneď dva dni po svadbe!
-Chudák, ten mal vždy smolu!
428.
-Ach, keby som mal auto. Aspoň také maličké, – vzdychá manžel.
-Nič ľahšie… treba len povedať, – povie manželka.
-Ako to? – neverí vlastným ušiam muž.
-Zájdi za naším Aurelom, ten ich má plnú škatuľu…
429.
Rómsky občan cigánskeho  pôvodu prišiel na preverovanie so psom.
-Načo si ho sem doviedol?
-Chcem, aby ste aj jeho preverili!
-Čo si sa zbláznil? Preverovať psa?
-Ale on v šesťdesiatom ôsmom viac štekal na tých Rusov ako ja!
430.
-Ako sa voláš? – pýta sa riaditeľ žiaka, ktorý rozbil na chodbe okno.
-Ján Hlohyňa.
-A do ktorej triedy chodíš?
-Do siedmej bé.
Riaditeľ si to zapísal do notesa, prišiel za triednym učiteľom do siedmej bé a celú vec
oznámil.  A tam zistil, že žiak takého mena v siedmej bé nie je.
-Ako je to možné? – čudoval sa. -Veď som si to dobre zapísal…
431.
-Ako si sa odnaučil piť?
-Raz som sa tak opil, že som videl dvojmo a zdalo sa mi, že mám dve ženy a dve svokry.
Odvtedy už radšej nepijem!
432.
-Kartárkam verím na slovo, – hovorí Blažej Dominikovi, – i keď tie predpovede nie sú vždy
správne.
-Ako tomu mám rozumieť?
-Kartárka mi povedala, že vonku na mňa čaká pekná blondínka.
-Čakala?
-Áno, stála pri mojom aute a dala mi pokutu za nesprávne parkovanie!
433.
-Dobrý deň! Prišiel som po odmenu za nájdenie vášho kanárika!
-A kde ho máte? Veď v rukách držíte mačku?!
-Ten kanárik je v jej bruchu!
434.
-Si spokojná s tohoročnou dovolenkou? – pýta sa Dora  Bety.
-To áno. Prvý týždeň ma zachránil pred vlnami pekný plavčík a druhý týždeň ma zachránil
pred plavčíkom bohatý populárny spevák.
435.
Sťažuje sa jeden občan:
-Vyhodili ma zo zamestnania, lebo som bol vždy opitý a riadil som.
-Auto?
-Nie, družstvo…
436.
Hliadka kontroluje auto.
-Nefunguje vám jeden svetlomet zaplatíte sto korún pokuty!
-No vidíš, – hovorí manželka vodičovi,- v autoservise za to pýtali dvesto korún.
Ešte že sme im, podvodníkom, nenaleteli!
437.
Ospravedlňuje sa mladá pani v autobuse staršiemu pánovi:
-Prepáčte, prosím, sadla som si na vaše okuliare…
-Nič sa nestalo, tie už videli aj iné veci!
438.
Muž požiadal v dopravnom podniku o prácu vodiča.
-Budete jazdiť na tejto medzimestskej linke,  – oznámil mu dispečer, –  a uvidíme
ako vám to pôjde. A ešte niečo: u nás vydáva lístky vodič, – doložil dispečer.
O pol hodiny neskôr sa dispečer dozvedel, že autobus havaroval. Keď prišiel na miesto
nehody, spýtal sa vodiča, ako sa to stalo.
-Čo je viem… stál som práve vzadu v uličke a vydával lístky!
439.
Na nudistickej pláži sa pýta mládenec dievčiny:
-Prečo sklopíš oči zakaždým, keď poviem, že ťa milujem?
-Kontrolujem, či hovoríš pravdu.
440.
Gróf Richard sa zastaví v jazdiarni svojho kaštieľa:
-Chcem si trochu zajazdiť, smerom do Bremenhavenu. Vyberte mi primeraného koňa!
-Želáte si sivého Perryho, alebo jeho družku Deboru?
-Na mene nezáleží! Potrebujem predsa koňa, ktorému sa zachcelo zacválať  smerom
do Bremenhavenu!
441.
Istý bežec vraví svojmu priateľovi:
-Dostala sa mi do rúk kniha s výrokom francúzskeho filozofa:  „Najbezpečnejším
znakom múdrosti je veselá nálada“.
-No a? – pýta sa priateľ.
-No a teraz už viem, prečo sú naši tréneri ustavične namosúrení.
442.
-Si za početnú rodinu, Beáta?
-Ani nie. Myslím, že dnešnej žene dvaja muži stačia!
443.
-Drahý, nejaký muž ušiel s našim autom!
-Upokoj sa drahá, poznamenal som si jeho číslo!
444.
-Keby si mal dve autá, dal by si mi jedno? – pýta sa Škót brata.
-Jasné, veď si môj brat!
-A keby si mal dva domy vedľa seba?
-Prirodzene, jeden by som ti prenechal.
-Si skvelý brat, Johny. A keby si mal dve saká?
-Saká nepýtaj, lebo tie mám naozaj dve!
445.
-Kedy sa skončia medové týždne?
-Keď manžel prestáva žene pomáhať umývať riad a začína to robiť sám!
446.
-Vieš aké autá u nás na Slovensku najviac frčia?
-Neviem. Aké?
-Čo majú všetkých päť „u“: univerzálne, unikátne, úžasné, ukážkové, ale najmä
ukradnuté!
447.
Študentka spomína na letnú aktivitu:
-Nocovali sme v senníku. Raz prišla veľká búrka a zvalila strechu.
-A teba to neprivalilo?
-Mňa nie, všetko padlo Viliamovi na chrbát!
448.
-Mamička, môžem sa ísť okúpať do mora?
-Nie, dcérka, vlny sú priveľké a voda studená…
-A otecko sa môže kúpať?
-Ten môže, lebo  je poistený…
449.
-Dochádza u vás často k nezhodám v názoroch? – pýta sa  psychológ pacienta.
-Rozhodne nie, pán doktor, moja žena by to nikdy nedopustila!
450.
-Ako to vydržíš, kamarát? Tvoja žena tak nahlas hovorí, toľko rozpráva,
tak rada sa háda… Ako to len vydržíš?
-Eh, býva to aj horšie: keď má dobrú náladu, ešte aj spieva…
451.
-Sťažujete sa na bolesti pod lopatkou, – vraví lekár pacientovi . – Aj v noci
vás to bolí?
-Neviem, pán doktor…
-Akože neviete?
-V noci predsa spím!
452.
-Zdvihnite ľavú nohu! – prikazuje lekár pacientovi.
Pacient nohu zdvihne.
-A teraz zdvihnite pravú nohu!
-To nepôjde, pán doktor, na čom predsa budem stáť?
453.
Dvaja fanúšikovia sledujú preteky na lyžiach.
-Uvidíš, že vyhrá ten s tou červenou kravatou…
-S akou kravatou? Veď to má vyplazený jazyk!
454.
Po futbalovom zápase na podmáčanom ihrisku rozpráva rozhodca svojej manželke:
-Blato bolo také mäkké a hlboké, že diváci po skončení druhého polčasu
zasadili medzi bránami – ryžu!
455.
Dvaja motoristi si rozprávajú svoje skúsenosti:
-Moja manželka jazdila veľmi riskantne, ale už som ju to odnaučil!
-A ako, prosím ťa?
-Vždy som ju upozornil, že v prípade havárie sa v novinách objaví aj jej vek!
456.
-Vladko, poď domov!
-Mamička, nepočujem…
457.
Vzdychá tréner:
-Naozajstné zlaté časy v dejinách športu sú už za nami. Vtedy sa v novinách písal
prevažne o výkonoch športovcov, a nie o ich príjmoch a výhodách…
458.
Babka hovorí dedkovi:
-A vieš ty čo, dedko? Tak som o nás rozmýšľala, že sme už aj tak starí,
aj choroby nás kvária…
-A čo si vymyslela?
-Že keď jeden z nás umrie, odsťahujem sa k deťom do mesta…
459.
Zhovárajú sa dve priateľky:
-Ako si zistila, že tvoj milenec je ženatý?
-Ja som nič nezistila. Ona si zistila mňa!
460.
Filip hovorí kamarátovi:
-Počul si o tom? Že vraj ustrice podporujú mužnosť.
-Podľa mňa je to hlúposť.
-Máš pravdu. Včera som zjedol deväť a zabrali iba štyri!
461.
Katka dostala bitku od otca. Prišla za matkou s plačom a hovorí:
-Nebolo by bývalo lepšie, keby si bola slobodná?
462.
V Mototechne si motorista žiada dva stierače.
-Nemáme, – znela odpoveď.
-Ale veď sú vo výklade!
-Tie nie sú na predaj!
-A načo ich teda dávate do výkladu?
-Aby motoristi vedeli, že predávame stierače!
463.
Dve susedky sa stretnú v obchode:
-Pani suseda, vraveli ste mi , že váš Jaroslav je na protialkoholickom liečení.
Ale suseda  Grambličková povedala, že ho vraj videli v base!
-No a? Vari to nie je to isté? Čo ste si mysleli, že mu v base dajú vypiť?
464.
Otec vyčíta deťom:
-Oj, deti moje, ste príliš prieberčivé! Viete, keď som ja bol malý, bol som šťastný,
ak sa mi ušiel krajec suchého chleba!
-No tak vidíš otecko, – vraví malý Ivan, – teraz môžeš byť rád, že sa máš pri nás
tak dobre.
465.
-Tak som sa kamarát môj, oženil s bohatým, pekným dievčaťom…
-Ty? Ale veď ty nič nemáš  To musela mať nejakú chybu!
-Nijakú chybu nemala!
-Vôbec?
-Bola iba trošku v druhom stave…
466.
Do zdravotného strediska prišiel muž s obviazanou hlavou.
-Aha! – pokývne hlavou lekár, – dýchnite na mňa!
Muž dýchne a lekár bez rozmýšľania vraví:
-Whisky so sódou!
Muž smutne odvetí:
-Omyl! Slivovica so škodovkou!
467.
-Škoda, že mám takú krátku dovolenku!
-Však si ju predĺž tak, že budeš vstávať o niekoľko hodín prv!
468.
Chlapček si doniesol domov roháča.
-Prečo mi to vláčiš do bytu?! – zhrozila sa matka.
-Hrali sme sa na dvore, tak som mu chcel ukázať spálňu.
469.
Manžel odchádza autom za priateľmi a žena mu dáva do auta naftalín.
-Načo mi to dávaš do auta? Na mole? – čuduje sa muž.
-Aby si neprišiel na mol…
470.
Od Cigána chceli pri preverovaní vedieť, kde je zamestnaný:
-V bani, – priznal sa.
-A čo tam robíš?
-Banujem!
471.
Paľko sa pýta otca:
-Ocko, čo je to kanibal?
-Keby si jedného dňa zjedol mamičku aj mňa , bol by si aj ty kanibal.
-Aha! A ja som si myslel, že by som bol sirota!
472.
Zamrmlala múza:
-Voľakedy básnikom a spisovateľom stačilo, keď som ich pobozkala, teraz sa už
navyše dožadujú aj sexu!
473.
-Kde si bol?
-Na rybách.
-Čo si chytal?
-Kapry
-Koľko si ich nachytal?
-Ani jedného.
-Tak ako vieš, že si chytal kapry?
474.
-A čo by ste tak povedali na miesto letušky? – ponúkajú miesto mladej
dáme na  úrade práce.
-To by naozaj nemuselo byť zlé, – poteší sa uchádzačka o prácu. – Konečne
by som mala  šance zoznámiť sa z nejakým mužom…

-Ale veď to sa môžete aj na iných pracoviskách.
-Ale nie s pripútaným!
475.
Cigánovi položili na previerke otázku:
-Súdruh, povedz nám, ako vznikol svet?
-Pán Boh ho stvoril, – odvetil Cigán.
Ale spamätal sa a rýchlo opravil:
-No, Pán Boh, ale pomáhali mu pritom dvaja ruskí inžinieri!
476.
-Prečo keď policajti štartujú automobil majú otvorené dvere?
-???
-Aby im mohol motor naskočiť.
477.
Dvaja kamaráti ušli z roboty a poďho na ryby. Chvíľu chytajú na brehu jazera, keď tu
zrazu prefrčí okolo ich čln. prikrčia sa a keď sa čln statí v diaľke, jeden si oddýchne:
-Predstav si, aké sme mali šťastie! Nezbadal ma ani môj šéf, ani moja žena!
478.
-Miláčik , ty mi pripomínaš mercedes!
-Hej?
-Si prepychová, drahá a ešte aj veľa piješ!
479.
Ide skrutkovač po ceste a stretne kľúč štrnástku. Ten sa pýta:
-Kam ideš skrutkovač? Môžem ísť s tebou?
-Do kina, – odvetí skrutkovač. – Ty tam nemôžeš, to je až od osemnásť!
480.
Kôň zapriahnutý vo fiakri sa ľudským hlasom prihovorí okoloidúcemu pánovi:
-Vidíte, teraz tu stojím pred krčmou a čakám na svojho pána a ešte pred rokom
som vyhral Veľkú pardubickú! Užasnutý chodec beží za fiakristom do krčmy:
-Váš kôň hovorí?
-Nehovorí, tára. Veľkú pardubickú nikdy nevyhral!
481.
Slon a blcha kráčajú po moste. Natešená blcha nadšene vykríkne:
-Ej, ale dupáme!
482.
V zoologickej záhrade stoja dve dámy pri klietke so škaredým šimpanzom:
-Dokázala by si sa za neho vydať? – pýta sa  jedna.
-Neblázni! Veď ten nemá ani korunu!
483.
Mladá dáma zazvoní pri dverách. Otvorí jej dobre vyzerajúci muž.
-Prišla som na váš inzerát, ktorý ste uverejnili pod značkou: “Aj hodinky mi stoja!“
484.
-Borisko, prečo biješ mladšieho brata?
-Keď ten starší sa nedá!
485.
Fešná slečna v ordinácii mladého lekára. Ten sa pýta:
-Kde vás to vlastne bolí?
-Kde len chcete, pán doktor!
486.
Revízor vstúpi do autobusa. V tom okamihu občianka rómskeho pôvodu začne biť
svojho syna.
-Pani prečo bijete toho chlapca?
-Ta dilino, lístok mi zjedol!
487.
-Zase chcete dovolenku? – rozčuľuje sa riaditeľ na Bartolomeja Chomúta. – Veď ste
boli dva týždne s manželkou na svadobnej ceste.
-Práve preto! Chcel by som si po nej trochu odpočinúť. A okrem toho nechcel som si
kvôli akejsi svadbe kaziť dovolenku!
488.
Vedúci motela radí opitému hosťovi:
-Zostaňte u nás na noc. V takomto stave nemôžete riadiť auto a cesta
je samá  zákruta!
-Čo tam po zákrute! – pohodí hosť rukou. – To je maličkosť! Mne však robí
ťažkosti rovná cesta!
489.
Rozčúlil sa riaditeľ väznice v jednom škótskom meste:
-Vy lumpi, keby ste mali aspoň kúsok charakteru v tele, tak by ste už dávno začali
hladovku!
490.
Dežo chcel ukradnúť na družstve vrece pšenice,  chytili ho a predviedli pred sudcu.
Sudca ho karhá:
-Dežo, Dežo, či sa to patrí kradnúť? Tak povedz sám, čo si zaslúžiš…
-Ale, pán sudca, – veď ja nič nežiadam.
491.
Istý bohatý športový klub buduje pre svojich hráčov bazény s termálnou vodou.
-Toto je najmenej, čo im môžeme poskytnúť, – vysvetľuje predseda jednému z fanúšikov.
-Prvý bazén s hlbokou vodou je pre plavcov, s plytkou pre neplavcov a ten tretí,
bez vody pre tých čo vodu nemajú radi!
492.
Zo silvestrovskej zábavy sa vracia podnapitý šofér. Zastaví ho hliadka:
-Kedy ste pili?
-Jáj, to bolo dávno – ešte vlani!
493.
Z divadla vyšli dve blchy:
-Ideme pešo, alebo si objednáme psa?
494.
-Prečo nejdeš k lekárovi, keď ti tak slzia oči?
-Pôjdem, ale až pozajtra.
-Prečo až potom?
-Zajtra idem svokre na pohreb!
495.
Skupina ľudožrútov natrafí v pralese na auto. Vodič aj ostatní od ľaku ani
nedýchajú a čakajú na  smrť. Ľudožrúti si auto poobzerajú a potom povedia:
-Fuj! Zasa konzerva!
496.
Mladý pár príde so žiadosťou na sobášny úrad, aby ich rýchlo zosobášili.
-Prečo tak rýchlo? Azda je nevesta v druhom stave? – pýta sa úradník.
-Nie. Parkujeme na zakázanom mieste!
497.
Dve motoristky sa rozprávajú:
-A vieš, že ženy zapríčiňujú menej automobilových nehôd ako muži?
-Počula  som už o tom, ale prečo?
-Pretože žena sa stará o auto ako o svojho priateľa, ale muži zaobchádzajú
s autom ako s vlastnou ženou!
498.
Pani Horáková mala narodeniny. Dostala veľkú škatuľu a keď ju rozbalila,
rozkričala sa na manžela:
-Ty azda nie si normálny! Prečo mi kupuješ kopačky?
-Ale, drahá! Vari to nie je jedno? Ty aj tak vždy všetko vymeníš!
499.
Teta očakáva radostnú udalosť v rodine. Malý synovec sa jej pýta:
-Teta, myslíš, že sa ti narodí normálne dieťa?
-A čo by sa mi malo narodiť?
-Kurča, keď sa voláš Sliepková…
500.
Dvaja mladí ľudia večer v lese. Mládenec je ešte veľmi hanblivý a nevie,
čo má robiť. Konečne sa posadia do trávy. Ruka mladíka začne hladkať
koleno dievčaťa.
-Milujem ťa, – hovorí rozochvene.
-Trochu vyššie, – zašepká ona.
-Milujem ťa, – opakuje mládenec zvýšeným hlasom.
501.
-Ako si sa zotavil na dovolenke, kamarát?
-Celkom dobre, lebo manželka išla do Tatier a ja som zostal doma sám!
502.
Edita hodnotí priateľkinho snúbenca:
-Bude z neho vynikajúci manžel. Má vysoké čelo.
-Myslíš, že je to znak inteligencie?
-Nie, skvelý podstavec na parohy!
503.
-Že sa nehanbíš! – dohovára otec synovi. – V tvojom veku som ešte
nikoho neoklamal!
-A kedy si začal, ocko?
504.
V servise. Majiteľ auta hovorí automechanikovi:
-Dal by som vám na pivo, ale pri sebe mám len stovku.
-To je v poriadku, – povie mechanik, – sú ľudia, ktorí nedajú ani toľko!
505.
-Mama, môžem sa ísť hrať s Ivanom?
-Nie! Nevieš, že som ti zakázala hrať sa s tým zbojníkom?
-Mamička, môžem ho ísť teda zbiť!
506.
-Prečo má slon červené oči?
-Aby sa nám mohol schovať na čerešni.
-Lenže ja som ani raz nevidel slona na čerešni.
-No vidíš, ako sa nám dobre schoval.
507.
-Ten spisovateľ je úplný idiot…
-Veru. Veď také čosi by som bol vedel napísať aj ja!
508.
-Ocko, prosím ťa, povedz mi čo je to deficit?
-To ti je syn môj to, čo človek má, keď nič nemá!
509.
Cigán pri previerkach nevedel, kto bol Marx, Engels a Lenin. Keď mu to členovia
komisie vyčítali, opýtal sa ich, či poznajú primáša Hegedüša, cimbalistu Farkaša
a  basistu Hagymášiho. Súdruhovia krútili hlavou, že nie.
Cigán celú záležitosť uzavrel:
-No vidíte, každý pozná svoju bandu!
510.
Dvaja susedia viedli spolu dlhoročný spor o tom, kto má lepšiu vodu v studni.
Napokon sa rozhodli, že vodu pošlú do ústavu na preskúmanie. Po týždni
prišla jednému z nich odpoveď:
-Vaša krava má dlhotrvajúcu cukrovku!
511.
Parašutista zoskočí, ale neotvorí sa mu padák. Vtom sa popri ňom zospodu
mihne postava:
-Počuj, kamarát, – kričí naňho parašutista, – dostanem sa tadiaľto na letisko?
-Neviem, ja letím zo skladu pušného prachu…
512.
Rozprávajú sa dvaja známi:
-Prečo chceš vlastne predať svoje auto?
-Ale, akosi si nerozumieme.
-To mi nie je jasné.
-No ja chcem jazdiť a ono nie…
513.
Manželia nastúpili do rýchlika. On ukladá ťažký kufor nad hlavu svojej ženy.
-Ferko, mám strach, že mi ten kufor spadne na hlavu!
-Len pokoj… veď tam nie je nič, čo by sa mohlo rozbiť!
513.
Učiteľka napísala poznámku do žiackej knižky:
-Váš syn nevie rátať rovnice, príďte do školy!
Žiak doniesol odpoveď:
-Ľutujem, ale ani ja to neviem!
514.
-Už ma bolí hlava z tvojich otázok. Keď som bol ja malý, nevypytoval som sa
toľko, – vraví otec synovi.
-Keby si sa bol vtedy viac pýtal, teraz by si mi vedel viac odpovedať!
515.
Škótovi umiera manželka. Manžel sa jej spytuje:
-Máš nejaké želanie, drahá?
-Áno, vanie sem z kuchyne báječná šunková vôňa. Zjedla by som kúsok mäsa!
-Ľutujem, drahá, ale tá šunka je už pripravená na kar!
516.
-Ľúbiš ma?
-Veľmi!
-Tak kedy sa zoberieme?
-Prečo hneď začínaš hovoriť na inú tému?!
517.
Policajt legitimuje vodiča a po chvíli prehlási:
-Musíte ísť so mnou na policajnú stanicu!
-Ale prečo? Doklady mám v poriadku.
-To je možné, ale tu ich bez okuliarov neprečítam!
518.
Dežo behá po stavbe s prázdnym fúrikom. Majster ho chvíľu pozoruje,
potom mu to nedá a pýta sa:
-Dežo, čo tu celý deň beháš s prázdnym fúrikom?
-Majster a či ja môžem za to, že normy sú také vysoké, že nestačím nakladať?
519.
-Koľko máš rokov, synček? – spytuje sa okoloidúca pani.
-Mínus štyri.
-A to už ako?
-Otecko tvrdí, že keď som sa narodil, mamička mala tridsať a mamička zasa tvrdí,
že má teraz dvadsaťšesť.
520.
-To sa už nedá vydržať, môj pudlík naháňa všetky deti na kolobežke.
-Preboha, tak mu tú kolobežku vezmite!
521.
Dvaja priatelia sú na poľovačke v priestore, kde je veľká hmla. Odrazu zaznie výstrel.
-Čo máš?
-Podľa peria to bol bažant.
Druhá rana.
-A ty čo máš?
-Podľa srsti je to tvoj pes!
522.
-Vieš čo, Katka, moja mama bola veľmi sklamaná, keď som sa narodila.
-A prečo? Chcela chlapca?
-Ale nie, chcela rozvod!
523.
-Koľko zarábaš, drahý?
-Toľko, aby som si mohol vydržiavať aj dve také ženy, ako si ty!
-Výborne, tak moja mama bude bývať s nami!
524.
-Pozývame vás na svadbu, syn sa žení!
-A nevesta je pekná?
-Áno, veľmi pekná. Ani nepije, ani nefajčí!
525.
Königswald stojí nad hrobom svojho priateľa Steigermarka a číta náhrobný nápis:
-Tu odpočíva Izák Steigermark, poriadny človek, poctivý obchodník.
Königswald si vzdychne:
-Chudák Steigermark, musí ležať v hrobe s dvoma cudzími ľuďmi.
526.
Škót sedí v taxíku, ktorému dolu kopcom zlyhali brzdy.
-Nemôžem zastaviť! Čo mám robiť?
-V prvom rade vypnite taxameter!
527.
Sekretárka sa pýta svojej kolegyne:
-Čo ti daroval šéf na meniny?
-Ale, celkom ohlúpol. Už štvrtý raz mi kúpil to isté! Pravidlá pravopisu.
528.
-Zložil som srnca, ktorý vážil sedemdesiat kíl!
-Aj s krmelcom?
529.
-Dnes sa budeme učiť pravidlá o písaní čiarky, – vysvetľuje učiteľ.
-Čo chceš, Mirko? – spytuje sa učiteľ žiaka, ktorý sa vytrvale hlási.
-A ja tak viem, – hovorí Mirko, že čiarka sa píše vtedy, keď čašník prinesie nové pivo!
530.
McGregor chcel ušetriť a preto zastavil známeho lekára na ulici:
-Počúvajte, pán doktor, čo robíte, keď máte nádchu?
-Kýcham, – nedal sa dobehnúť lekár, tiež Škót.
531.
Stretnú sa dvaja hrbatí automechanici a jeden hovorí druhému:
-Počúvaj, požičaj mi sto korún, zajtra sa vyrovnáme!
532.
-Predstavte si sused, včera som dostal korešpondenčný lístok, na ktorý niekto
napísal, že som hlupák…
-To je ale drzosť! Písať také dôvernosti na korešpondenčný lístok!
533.
Kamaráti vedú medzi sebou tretieho, ktorý sa potkýna. Pristaví sa okoloidúci
a pýta sa:
-Preboha, čo sa mu stalo?
-Ale, – ozve sa jeden z nich, – vzali mu služobné vozidlo a tak sa učí chodiť!
534.
-Aký je tvoj muž?
-Mrzutý.
-Ako to?
-Vždy keď perie plienky chce, aby som mu nahlas čítala noviny!
535.
Pán Novák vedie trochu podozrivo auto. Zastaví ho polícia.
-Prosím, nafúkajte balónik!
-Nemôžem mám astmu.
-Tak zájdeme na odber krvi!
-Vylúčené, mám nábeh na leukémiu.
-Tak potom tu na tej bielej čiare prejdite desať krokov!
-Nevládzem, lebo som opitý!
536.
Pri cvičnej jazde si inštruktor autoškoly povzdychol nad pánom Vajkom:
-Z vás bude vzorný manžel!
-Prečo si to myslíte?
-Do smrti sa nenaučíte zahýbať!
537.
Gejza hovorí Dežovi:
-Počuj, Dežo, veď ty si taký šikovný, ako to, že si sa dal zavrieť?
-Nuž, – vraví Dežo, – prsty mám šikovné, ale nohy ma už tak neposlúchajú!
538.
Lekárska prehliadka v škole:
-Stoj rovno, aby som videl, aký si poskrúcaný!
539.
Jaroslav pribehne za svojim kamarátom a hneď naňho vybehne:
-Počuj, Filip, vieš poskytnúť prvú pomoc?
-Vari aj hej, – povie nič netušiaci Filip.
-Tak to som zachránený, –  vydýchne si Jaroslav. – Rýchlo mi požičaj stovku!
540.
-Zasa som musela dať výpoveď, – sťažuje sa pomocníčka v domácnosti.
-A prečo vlastne?
-To sa už nedalo vydržať. Predstav si, moja panička nosila tajne moje
kožuchy a jazdila v mojom aute!
541.
Július navštívi priateľa po havárii:
-No, ty si ale doriadený. Čo si robil, prosím ťa?
-Človeče, išiel som v Bratislave po nábreží a chcel som obísť taký veľký tirák.
A ona ti do mňa vrazila loď!
542.
Mať dohovára svojmu synovi, starému mládencovi:
-Počúvaj Ignác, s tou Agnešou by si nemal vôbec začínať. Veď to nie je poriadne dievča,
čo sa s tebou hneď prvú noc vyspí!
-Ale, mama, nepokúšajte zasa. Veď ona to zakaždým takto robí!
543.
Snúbenec sa pýta svojej snúbenice:
-Ako sa ti páči snubný prsteň?
-Je veľmi pekný. Taký som už dávno nedostala…
544.
-Stará mama, keď vyrastiem, dostanem takého muža, ako je otecko?
-Samozrejme.
-A keď sa nevydám, bude zo mňa práve taká stará panna, ako teta Amálka?
-Veru bude!
-No tak som teda v peknej kaši!
545.
K doktorovi do ordinácie prišiel storočný dedko a veľkou modrinou pod okom
a s veľkým nárekom.
-Dedko, čo sa vám stalo?
-Ale, dostal som od otca výprask, že som nechcel ísť kúpiť dohán starému otcovi!
546.
Stretli sa dvaja poľovníci:
-Čo je nového?
-Bolo nás na poľovačke viac ako zajacov!
-Ja sa pýtam, čo je nového!
547.
Škót si požičal od Angličana, ktorý trávil dovolenku pri mori, libru a Angličan mu
ju požičal.
-Naozaj ste mi pomohli, – ďakoval dojatý Škót. – To vám nikdy nezabudnem.
Zajtra vám prinesiem veľkú tresku a na budúci týždeň vám peniaze vrátim.
-Ale ja o tri dni odchádzam, – povedal Angličan.
-Škoda, tak mi povedzte adresu!
-Cintorín v Derby, – odpovedal Angličan.
-To azda nie! Cintorín?
-No, zatiaľ ešte nie, ale kým mi vrátite tú libru, asi bude…
548.
Dvaja sa vezú v novom aute:
-A čo to tu máš za prístroj? – ukazuje jeden na palubnú dosku.
-To je najnovšia novinka automobilového priemyslu. Ukazuje koľko
splátok treba ešte za auto zaplatiť!
549.
Hovorí režisér s nadšením herečke:
-To je ohromná úloha! Budete v nej môcť ukázať všetko…
-Prečo nie? – odpovedá herečka. – Ja sa za svoje telo hanbiť nemusím.
550.
Newyorský novinár navštívi senátora a žiada ho o interview. Senátor odmieta:
-Nemám čo povedať!
-Viem, – odvetil novinár. – Začnime teda!
551.
-Ocko, v krčme hrávajú futbal?
-Prečo, synáčik?
-Preto, lebo si doma povedal mame, že ideš na zápas a vychádzaš z krčmy.
552.
-Existujú priam strašidelné prírodné úkazy!
-Súhlasí. Tiež mám jeden doma…
553.
Do hubárskej poradne vošiel hubár a vysypal svoj úlovok na stôl:
-Sú, prosím, všetky tieto huby jedlé?
-V podstate áno, ale niektoré z nich iba jeden raz!
554.
Vlak vojde do tunela a z tmy sa ozve dievčenský hlas:
-Dajte preč tú ruku! Nie, vy nie, ale vy!
555.
-Ocko, môžeš ísť stovkou do zákruty?
-Áno, ale iba raz!
556.
Riaditeľ sa rozlúči so zamestnancom, ktorého prepustili po disciplinárnom pokračovaní:
-Je mi to naozaj ľúto, že odchádzate. Stále ste mi pripomínali môjho syna. Aj vy ste
bezočivý, lenivý, namyslený a nevďačný!
557.
-S manželkou sme žili šťastne celých dvadsať rokov.
-A čo sa stalo potom?
-Potom? Potom sme sa stretli.
558.
Jano išiel na spoveď. Farár podáva víno z kalicha. Jano chytí kalich do obidvoch
rúk a pije, pije, pije. Farár ho zahaltuje:
-Jano, nemyslíš, že bude veľa toho vína?
-Máte pravdu, pán farár, ale u mňa je aj tých hriechov neúrekom!
559.
-Čo myslíš Števko, čo je od nás na väčšiu vzdialenosť, mesiac alebo
povedzme… Taliansko?
-Taliansko, prosím!
-Prečo myslíš?
-Pretože mesiac vidíme na jasnej oblohe hoci aj každý večer, ale Taliansko
vidíme len na mape!
560.
Pacientka vopchá hlavu do ošetrovne a volá na lekára:
-Nemohli by ste mi predpísať niečo na schudnutie?
-A prečo nevojdete dnu? – pozýva ju lekár.
-Nevmestím sa cez dvere…
561.
-Máš dojem, že moderní muži považujú veno za malomeštiacky prežitok?
-Je to relatívne. Záleží od toho, či ide o snúbenca alebo o otca nastávajúcej!
562.
Na ulici sa vadia dvaja muži:
-Ste somár!
-Vy ste somár!
Ide okolo tretí muž a poznamená:
-Prečo sa hádate, keď ste príbuzní?
563.
-Ako sa ti páči v škole? – spytuje sa strýko synovca.
-Je to tam všetko akési obrátené. My musíme písať úlohy a učiteľ za to berie plat!
564.
Pacient sa preberá z narkózy.
-Ako sa cítite?
-Akoby ma niekto ovalil kladivom po hlave!
-Musíte prepáčiť, ale minuli sa nám narkotizačné látky!
565.
Mníšky sa bicyklujú na dvore. Pribehne matka predstavená a skríkne:
-Dosť bolo rozkoše, nasaďte si sedadlo!
566.
Futbalista sa ráno chváli manželke:
-Včera som mal dobrý deň, dal som dva góly.
-Vážne?  A ako sa skončilo stretnutie?
-Jedna, jedna!
567.
Medituje pesimista:
-Poznám  iba dva druhy ľudí. Takých, ktorí majú život už totálne pokazený a takých,
ktorí si ho skôr – neskôr pokazia!
568.
-No, ako bolo? – spytuje sa manželka manžela pästiara, keď sa vrátil domov po zápase.
-Dobre! Uspal som súpera v treťom kole.
-Pokús sa teraz urobiť to isté s naším synom!
569.
-Ocko, ak si dobre pamätám, tak ťa vylúčili zo školy…
-Áno, spomínam si, ale prečo ti to prišlo na um?
-Len tak, ocko, pretože história sa opakuje…
570.
-Komu nesieš tú prekrásnu kyticu? – pýta sa priateľ.
-Žene. Má výročie. Dnes oslavuje dvadsiate prvé narodeniny svojich
dvadsiatych prvých narodenín…
571.
-Otec, chcem sa stať hudobníkom!
-Súhlasím, ale chráň sa, aby som ťa prichytil hrať blízko domu!
572.
Na koberci u mamičky:
-A to si nemohla tomu Petrovi povedať, že si slušné, poctivé dievča?!
-A čo som mala, mamka, povedať, keď on tomu aj tak neveril?
573.
-Budeš ma ľúbiť, drahý, aj potom, keď sa zosobášime?
-Hm… nazdávam sa, že istý čas určite! Vždy som trpel na vydaté ženy.
574.
-Mária, prosím ťa, podaj mi vreckovku…
-Veľmi ľutujem, ale vreckovky sú v práčovni.
-Čože? Obidve?!
575.
Rýchlokorčuliar uháňal v predklone po ľade. Jednu ruku si pridržiaval na chrbte,
druhou sa poháňal.
-Chudák, taký mladý a už má „hechsenšus“ – poľutoval ho jeden z divákov.
576.
Na ulici sa stretnú dvaja predavači. Jeden vraví druhému:
-Čože, kamarát, čo si taký utrápený, ničí ťa niečo?
-Ničí, ničí, robota. Od ôsmej do štvrtej s hodinovou prestávkou, no nie je to zúfalé?
-A kedy si vlastne začal robiť?
-Ešte len začnem, od zajtra…
577.
Pri kávičke:
-Predstav si, teta, že môj ženích si ma nechce vziať…!
-To nič, milá moja… Takého ženícha, čo si ťa nechce vziať, nájdeš kdekoľvek
a kedykoľvek…
578.
-Vieš, drahá, – hovorí v galérii jedna návštevníčka druhej pred modernistickým obrazom,
– toto je ten maliar, ktorého nikto nepoznal, kým ho môj muž neobjavil, a aj teraz sa
poznajú len oni dvaja…
579.
Loď sa potopila . Voda vyvrhla na breh dvoch stroskotancov – Angličana a Škóta.
Keď sa rozhliadli, hovorí Angličan:
-Zahynieme tu hladom, toto je neobývaný ostrov…
-Mne je to jedno, – hovorí Škót, – aj tak som stratil spiatočný lístok!
580.
V samoobsluhe vykladá pán Ferdinand z košíka pri pokladni tovar.
-Tak, to máme dvadsaťštyri pív. A táto malinovka tiež patrí k tomu?
-Áno, manželka má veľmi rada malinovku.
581.
Hollywoodsky režisér vraví jednej zo svojich hviezd:
-A bolo by mi potešením, keby ste ma náhodou pozvali na jeden
z niektorých vašich sobášov…
582.
-Taký mladý? Čo na to hovorí tvoj otec, že si už vo väzení?!
-Spýtajte sa ho. Sedí tu neďaleko, hneď vo vedľajšej cele!
583.
-Miláčik, vedel by si žiť bezo mňa?
-Áno.
-Ale ako?
-Oveľa lacnejšie…
584.
Vynikajúceho humoristického autora navštívil raz spisovateľ, začínajúci autor.
Počas rozhovoru mu sebavedome vyhlásil:
-Moje diela budú čítať ľudia aj vtedy, keď už zabudnú na Stendhala, Dostojevského
i Voltaira, uvidíte!
-No, možno budú, ale naozaj až potom, nie dovtedy … – súhlasil humorista.
585.
Najhorší trest pre ženu je doniesť jej šesť nových  klobúkov a zavrieť ju
do izby bez jediného zrkadla!
586.
Škót pricestoval loďou do New Yorku . Pri vystupovaní v prístave zbadal potápača,
ako vychádza z vody.
-No toto, – čuduje sa Škót, – nevedel som, že cez oceán možno prejsť aj pešo!
587.
-Svedkyňa, ste vydatá?
Svedkyňa si vzdychla. Sudca napísal: slobodná.
-Svedok ste ženatý?
Svedok si vzdychol. Sudca zapísal: ženatý.
588.
-Čo si to povedala, že budem robiť?!
-No, predsa lepiť chlapcovi štítky na zošity, máš hádam prax!
589.
Pani Aurélia za volantom.
-Počúvaj, – upozorňuje ju manžel, – nechoď tak rýchlo, čo keby nám odletelo koleso?
-Nič to, mám ešte rezervné!
590.
Sprievodca vo vlaku nachytá baču, ktorý nemá cestovný lístok:
-Prečo ste nastupovali, keď nemáte lístok? – rozčuľuje sa sprievodca.
-Čo prečo? Aké prečo? A kto stále vykrikoval nastupujte, nastupujte a strčil ma
do vagóna, ha?
591.
-A už ste počuli, pani susedka, že Kvalichovci vydávajú dcéru?
-No nehovorte… vážne? Ani som nevedela, že ona čaká dieťa!
592.
-A čože ti mám kúpiť na narodeniny, vnúča moje?
-Gramofónovú platňu, starká…
-No ale akú?
-Nechaj si prehrať v predajni takých zopár a ktorá sa ti nebude páčiť, tú mi kúp!
593.
Američanka a Francúzka sa rozprávajú o láske:
-Francúz, – vraví Parížanka, – zahŕňa svoju vyvolenú nežnosťou. Vyznáva jej lásku,
pritom jej pobozká prsty na rukách, potom ruky, potom ramená, ďalej šiju…
-…to je čudné, – vraví Američanka, – naši muži sa stihnú za ten čas vrátiť aj zo
svadobnej cesty…
594.
-Vaša nervová sústava je labilná, nemali by ste sa príliš rozčuľovať…
-No ale ako, pán doktor, mám štyri deti, roky čakám na byt a okrem toho chodím
ešte aj na hokej…
595.
-Ale… ale, Bonifác?! Ty prichádzaš domov až teraz? Keď si pred rokom odišiel
z domu, povedal si, že si sadneš do výčapu na rohu susednej ulice na jeden štamperlík!
-No a? Môžem ja za to, že tam obsluhujú hostí tak pomaly?
596.
Riaditeľ sa pýta námestníka:
-Ako si počína ten Kukla v novej samoobsluhe?
-Vynikajúco. Už má napísané dva diely Knihy prianí a sťažností…
597.
Nadránom vraví manželka mužovi:
-A kde si bol po celú noc? Veď ja som celú noc nezažmúrila ani oka!
-No a čo?! Ty si myslíš, že ja som spal?!
598.
Čašník priniesol hosťovi pohár piva, v ktorom bola prevažná časť peny.
-Pán hlavný, – vraví hosť, – ja som sa chcel napiť a nie holiť!
599.
Učiteľ sa pýta žiaka:
-Čo myslíš, prečo sa mačka obtiera ľuďom o nohy?
-Pretože vyššie nedočiahne…
600.
Stretli sa na streche dvaja námesačníci:
-Čo to čítate za knihu?
-Ako zaspať postojačky…
601.
Matka sa pýta po návrate z práce:
-Kto umyl taniere?
-Ja, – odpovedá Peter.
-A kto ich poutieral a poukladal na miesto?
-Ja, – odpovedá Fero.
-A ty Vladimír, čo si robil? – je zvedavá mama.
-Ja som zbieral črepy z dlážky, mamička…
602.
-Je to pravda, že vaša dcéra sa rozhodla ísť pracovať na dedinu?
-Áno. Uvoľnilo sa tam miesto kaderníčky.
603.
-Prestav si! Naša spoločná priateľka Amália rozširuje o mne nepravdivé klebety.
-Nič si z toho nerob! Bolo by oveľa horšie, keby povedala pravdu.
604.
Synáčik dostáva zaslúženú „odmenu“ od otca. Nakoniec povie.
-Starneš, otec. To už nie sú tie údery, čo bývali kedysi…
605.
-Mamička, dnes sa ma učiteľka pýtala, či mám brata alebo sestričku, ktorí budú
chodiť do našej školy.
-Pekné od nej. A čo povedala na to, že si jedináčik?
-Chvalabohu!
606.
Vlamači sa vlámali do banky a natrafili na účtovníka hrbiaceho sa nad fasciklami.
Bleskovo ho zviazali, napchali mu do úst handru a otvorili pokladňu. Keď sa chystali
s korisťou zmiznúť, všimli si, že účtovník živo gestikuluje. Jeden z nich mu teda
uvoľnil ústa:
-Prosím vás, vezmite si so sebou aj moje fascikle, – zajačal účtovník. – Mám
stotisíc manko !
607.
-Počula som, že vaša dcéra bola na dovolenke pri mori.
-Áno.
-A čo si doniesla na pamiatku?
-Ešte nevieme, pôrod čaká koncom zimy!
608.
-Prečo odprevádzame návštevu až ku dverám?
-Aby sme sa presvedčili, či naozaj odišla!
609.
-Vieš, že Patrikovi predpísal lekár prísnu diétu?
-Skutočne? Tak by sme ho mohli konečne pozvať k nám na večeru…
610.
Koľkokrát sa človek raduje z ojazdeného auta? Štyri krát:
-Keď si našetrí peniaze a kúpi ho.
-Keď ho každé ráno nájde tam, kde ho zaparkoval a nikto ho neukradne.
-Keď zoženie lacno náhradné dielce.
-Keď ho zas nejakému somárovi dobre predá!
611.
Policajný vyšetrovateľ sa pýta slečny Denisy:
-Môžete mi povedať niečo bližšie o mužovi, ktorý vás obťažoval v parku?
-Páchol pálenkou…
-Niečo podrobnejšie neviete?
-Bola to slivovica…
612.
-Slečna, cítite niekedy hlad po milovaní?
-Že či! Zakaždým by so aj klince pojedla!
613.
Malý Škót sa pýta v galérii otca:
-Prečo majú obrazy rámy?
-Preto, aby maliar vedel, kedy má prestať maľovať a neplytval farbami!
614.
-Milan, čo tu robíš?
-Prišiel som s manželkou do divadla.
-Tak prečo nejdeš dnu?
-Dnes je rad na mne strážiť auto!
615.
Pýta sa jeden Škót druhého:
-Je to pravda, že McCormick kúpil tú benzínovú pumpu pri križovatke?
-Neviem, ale všimol som si, že včera odtiaľ zmizla tabuľka „Vzduch zadarmo“!
616.
Pribehne Zora za Martou a hneď vo dverách sa jej zhurta vypytuje:
-Bol tejto noci s tebou môj  Dominik?
-Nie, nebol.
-Tak si len predstav, to prasa nás obidve podvádza!
617.
Majster vytýka novému zamestnancovi:
-Sklamali ste ma! Pracujete príliš pomaly. Ste aspoň v niečom rýchly?
-Rýchlo sa unavím.
618.
-Človeče, keď si sadnem do svojho auta, tak si pripadám ako jazdec
formuly jeden.
-Nehovor, to tak rýchlo jazdíš?
-To nie, ale tiež tak často nedôjdem pre poruchu do cieľa…
619.
-Takú chuť by som mal niečo podniknúť! – hovorí  Florián Marcelovi.
-A čo ti v tom bráni?
-Môj podmienečný trest!
620.
Prichádza pán k novinovému stánku a kričí:
-Prosím si zápalky!
-Nevrieskajte tak na mňa, nie som hluchý… Aké to majú byť? S filtrom, alebo bez?
621.
Edmund sa nečakane vrátil domov a svoju ženu našiel v náručí milenca.
Rozzúril sa, schmatol milencov dáždnik, prelomil ho vo dvoje a kričí:
-Tak, a máš to! Vonku práve začalo pršať!
622.
Matka hovorí dcére v deň jej sobáša:
-Toto je najkrajší deň tvojho života!
-Skutočne? – čuduje sa dcéra. – A rozvod?
623.
-Neuveriteľné, ako sa tie dvojčatá na seba ponášajú!
Ako rozoznáte Jurka od Karolka?
-Karolka rozoznám určite, iba Jurka si pletiem.
624.
-Prisahám vám Elenka, ak tomu odkundesovi dáte prednosť predo mnou,
zabijem najprv jeho, potom vás a napokon seba!
-Ak vám veľmi nezáleží na poradí, prihováram sa za opačný postup.
625.
Gazda išiel do mesta. Prechádza sa po uliciach a zastavil sa aj v predajni motoriek.
Majiteľ, keď videl, že si gazda obzerá motorky, vybehol von a začal ho nahovárať:
-Gazda, kúpte si jednu, uvidíte ako sa vám zíde!
-Ale kdeže. Za tie peniaze kúpim aj kravu!
-Ale gazda, veď len uvážte, ako by sa vám všetci smiali, keby ste po dedine
chodili na krave!
-No a vy uvážte, ako by sa mi všetci smiali, keby som podojil motorku…
626.
U Kováčov sa narodili trojčatá. Päťročný Sergejko sa pýta:
-Ocko, prosím ťa, necháme si ich všetky tri, alebo si môžeme vybrať to najkrajšie?
627.
Na dverách zazvoní zvonček a za dverami sa ozve zúfalý hlas:
-Dobrý susedko, nože mi požičajte do zajtra stovku!
-Nemôžem, nie som doma, – zaznie z bytu.
-Ale pred dverami máte topánky, – nedá sa odohnať dotieravec.
-To nevadí. Dnes som si obul iné.
628.
Do krčmy vstúpi Fero a štamgastom vraví:
-Tak Šaňo je už po smrti.
-Netáraj, – vraví Jožo, – a čo sa mu stalo?
-Išiel rýchlo kopcom dole a v zákrute mu praskla guma!
Od stola u obloka sa ozve Juro:
-To je celý Šaňo. Ako sa narodil, tak aj zomrel!
629.
V krčme „U dvoch sudov“ sa dobre podgurážený vodič sťažuje:
-Odťahovaciu službu na autá majú, ale na nás šoférov, to nie!
630.
Mladý básnik sa zveruje o svojich začiatkoch:
-Strašný život! Píšem, píšem a nik nekupuje moje knihy. Mám dojem,
že z písania už vonkoncom nemožno vyžiť!
-A ja z neho predsa len žijem, – dokazuje priateľ.
-Ako prosím ťa?
-Píšem rodičom!
631.
-Pán vodič, vezmem vám osvedčenie, – hovorí policajt, – nemáte v poriadku výfuk,
ani motor, zamorujete celé okolie!
-Prisahám, že nechodím po okolí, chodím iba po meste, – bráni sa vodič.
632.
Hovorí jedna dôchodkyňa druhej:
-Tak, suseda, od prvého apríla tohto roku máme my, dôchodcovia,
na cestách výhodu.
-Akú, prosím vás?
-Takú, že nám, ktoré sme na prechode, musia dať vodiči prednosť!
633.
Deža sa pri preverovaní roku tisícdeväťsto sedemdesiat pýtali:
-Súdruh, ktorý štát je najbohatší na svete?
-Československo.
-A prečo?
-Lebo u nás sa už dvadsaťpäť rokov kradne a ešte vždy je čo potiahnuť!
634,
Žiačik v prvej triede použije pred učiteľkou neslušné slovo. Tá mu dohovára:
-Odkiaľ si to počul?
-Od otca, – bráni sa malý školák.
-Je to slovo, ktoré by si nemal používať, veď ani nevieš, čo znamená!
-Akoby som nevedel, – zažiaria chlapcovi oči, – to znamená, že nechce
naštartovať auto!
635.
Správca rekreačnej chaty víta hosťa:
-Učiníme všetko, čo je v našich silách, aby ste sa cítili ako doma.
-Prosím vás, len to nie. Ja som si sem prišiel oddýchnuť.
636.
Pribehol zajačik k líščej diere, opatrne nakukne a ticho sa spytuje:
-Je pán lišiak doma?
-Nie, otecko išiel do hory na drevo, – ozve sa z nory.
-A pani líštička je doma?
-Nie, mamička išla do dediny po kuriatko, – odvetia tenučké hlásky.
-A kto je doma?
-Len my, malé líštičky – detičky?
Zajko sa vypne, naježí fúzy a ostro vykríkne:
-Líštiská hrdzavé a po papuli nechcete?!
637.
Hovorí rozhorčená žena  mužovi:
-Tak to teda nie, nesúhlasím! Ja to urobím tak, ako sa to robí u nás v podniku.
Povolím ti rozvod až potom, keď za seba nájdeš náhradu!
638.
-Povedz mi, aké mám u teba šance?
-Si druhý v poradí.
-A kto je prvý?
-Hocikto iný!
639.
-Pil – umrel. Nepil – umrel tiež.
-Ten čo nepil, umrel prv, pretože ten čo pil, ho prešiel autom!

640.
Albert hladká ruku svojej budúcej neveste a hovorí:
-Drahá, ešte pred svadobnou nocou by som ti rád porozprával svoje ľúbostné
priestupky…

-Ale veď si mi o nich už rozprával…
-Áno, ale to bolo pred týždňom!
641.
Sudca sa pýta obžalovaného:
-Preboha, ako ste vôbec prišli na nápad ukradnúť to auto?
-Myslel som si, že už nemá majiteľa. Bolo totiž zaparkované pri cintoríne.
642.
Sudca hovorí obžalovanému:
-Ste obžalovaný, že ste riadili auto v podnapitom stave…
-To nie je pravda, pán sudca! Bol som opitý práve tak, ako vy teraz…
-Zapisovateľ, poznamenajte, že obžalovaný priznáva svoju vinu!
643.
Pri osamotenom chodcovi zastane v noci auto a šofér karhá podguráženého muža:
-Človeče, prečo idete jednou nohou po chodníku a druhou po ceste?
Nestačí vám chodník?
Chodec sa na neho prekvapene pozrie a potom si uľahčene vydýchne:
-Ó, ďakujem vám, neznámy dobrodinec! Už som bol celý prestrašený, že mám jednu
nohu kratšiu !
644.
U Brathovcov sa strhla manželská hádka:
-Priznávaš teda, že máš milenku?
-Tak na polovicu …
-Ako tomu mám rozumieť?
-Chodí k nej ešte jeden…
645.
-Na čo potrebujete takú dlhú dovolenku, pán Čušpajz?
-Ale, manželka chce ísť na svadobnú cestu a trvá na tom, aby som šiel s ňou!
646.
-Smiem vás odprevadiť domov?
-Je mi ľúto, ale ja som vydatá.
-Aj ja som ženatý a tiež mi je to ľúto!
647.
Dvaja muži idú cez púšť a jeden sa pýta druhého:
-Načo ti je tá kofola?
-Keď budem smädný, napijem sa. A načo sú tebe dvere s trabanta?
-Keď mi bude teplo, otvorím si okno!
648.

-Povedz mi Krištof, čo si na tej pláži nudistov videl?
-Všetko!
649.
Zhovárajú sa dve priateľky:
-Aj ty máš smolu v láske?
-Ja nie. Mňa manžel ešte nepristihol!
650.
-Susedia, počuli ste? Vraj má Alica nové auto značky „Tripel“.
-To je aké?
-Neviem, ale musí byť poriadne veľké, lebo sa v ňom vraj vezie celá dedina!
651.
-Prečo plačeš chlapček?
-Ale môj brat rozbil na obchode okno…
-Veď za to zbijú tvoji rodičia brata a nie teba.
-To nie je také isté, lebo my sme dvojičky!
652.
-Nevieš náhodou, od koho je Pytagorova veta?
-Neviem. Ja si zase lámem hlavu nad tým, kto napísal Čapkovu Vojnu s mlokmi.
653.
-Dnes som sa dočítal v novinách, že na desať manželstiev pripadá len jedno šťastné.
Aký je na to tvoj názor?
-Nijaký. Vieš predsa, že ja som sa doteraz ženil len trikrát!
654.
-Ach, aké máte krásne a úprimné oči! Viem z nich vyčítať všetko, čo si myslíte…
-Naozaj? A neurazili ste sa?
655.
Po februári 1948 vraví zametač zametačovi:
-Ty, Jakub, my už nebudeme viacej zametať ulice!
-A kto teda?
-Páni.
-A kto sú tí páni?
-Počul som, že páni sme teraz my…!
656.
-Veľmi ľutujem, – vraví istý mníchovský lekár svojmu pacientovi, – ale musím vás znovu
operovať. Vo vašej brušnej dutine sme nechali  štipec!
-To predsa nemôže byť dôvod na ďalší zákrok. Tu máte päťdesiat mariek,
kúpte si nový!
657.
Svadobný hosť sa pýta malej družičky:
-A vydáš sa aj ty, keď budeš veľká?
-Určite, – odpovedalo sebavedomé dievčatko. Vezmem si toho chlapca, čo býva vo
vedľajšom dome.
-Ako môžeš s takou istotou tvrdiť, že to bude práve on?
-Pretože mám zakázané prechádzať na druhú stranu ulice!
658.
Dramatického spisovateľa vyhľadá novinár a prosí ho o rozhovor:
-Na čom teraz pracujete?
-Píšem tragédiu.
-Ide vám práca dobre?
-Prezradím vám, že nepracujem sám. Moja žena má tiež podiel na práci.
-Vážne? To je senzačné a aj správne. A ako vám pomáha?
-Ja píšem dejstvá a moja žena robí – scény…
659.
-Teraz si už spokojná? K tomu jarnému kostýmčeku máš tri klobúky!
-Mýliš sa drahý! K tým trom chutným klobúkom mám lem jeden jarný kostýmček!
660.
Pán Kapeš vysvetľuje svojmu synovi záporné čísla:
-Je to takto: v autobuse sú štyria ľudia. Vystúpia šiesti.
To znamená, že dvaja musia ešte nastúpiť, aby bol autobus prázdny!
661.
Manželia sa pozerajú na televíziu a muž zrazu nahnevane vybuchne:
-Rád by som dostal do rúk toho, čo dovoľuje, aby sa v televízii ukazovalo
toľko násilia!
662.
Babka večer hovorí v posteli svojmu starému:
-Starý, nepoplietol si mydlo s novým Azuritom?
-Prečo?
-No, ja len, že je tu všetko tak úžasne mäkké…
663.
-Ľúbite ma, súdruh desiatnik
-Nehnevajte sa, ale to je vojenské tajomstvo!
664.
Hugo príde domov nadránom a žena ho víta s váľkom v ruke:
-Tak čo? Už si zistil, že človek sa predsa len najlepšie cíti doma?
-Ani nie stará, ale v túto hodinu je otvorené iba tu!
665.
Automobilista sa zdôveruje kolegovi:
-Včera som vošiel na križovatku na červenú…
-A čo ťa to stálo?
-Zelenú…
666.
Mladomanželka sa vyhráža mužovi:
-Ak budeš chodiť každý deň do krčmy, tak sa odsťahujem späť k svojej matke!
-To asi nepôjde.
-To som zvedavá prečo ?
-Včera telefonovala, že sa pohádala s otcom a odsťahovala sa k svojej matke!
667.
Na schôdzke sa pýta nápadník svojej partnerky:
-Ty vravíš všetko svojej matke?
-Nie. Veď matka sa ma ani na nič nespytuje, ale môj muž je na všetko zvedavý!

                                      668.
Príde žena k psychiatrovi a hovorí:
-Pán doktor, pomôžte môjmu mužovi. Má utkvelú predstavu, že je televízor.
-Tu máte tabletky, ktoré v podobných prípadoch pomáhajú. Účinkujú okamžite!
Manželka sa preľakne:
-Ale, pán doktor, tak rýchlo netreba… Zajtra totiž v televízii dávajú posledný diel
seriálu!
669.
Dvaja priatelia sa stretli po dlhšom čase:
-Čo robíš?
-Mám krčmu na Sahare…
-Tam ti veľa ľudí nepríde, však?
-Máš pravdu, ale ak niekto príde, tak má obrovský smäd!
670.
Manželia idú autom na výlet. Manžel si sadne za volant a kým naštartuje povie:
-Áno, som starý somár, vrah,  blázon, šialenec a pirát ciest. A teraz ťa prosím drahá,
buď  aspoň päťdesiat kilometrov ticho!
671.
Rozprávajú sa dvaja spisovatelia:
-Predstav si takú bezočivosť! Vydavateľstvo mi obratom vracia všetky rukopisy!
-Mne sa to ešte nikdy nestalo.
-Nehovor! A ako je to možné?
-Neuvádzam spiatočnú adresu.
672.
-Máš rád zvieratá? – pýta sa kolega.
-Pravdaže! Husi, sliepky, kačky, kuriatka, no nadovšetko teľacinu na paprike!
673.
-Rozvádzam sa, mamička moja.
-Aké máš na to dôvody?
-Za všetko môžu manželove služobné cesty a hlavne jeho predčasné návraty!
674.
-Keby si videl to nové auto, čo si kúpil Imrich, tak od úžasu onemieš! – nadchýna
sa priateľ pred kolegom.
-Naozaj?
Priateľ potvrdzuje:
-Úplne!
-Tak tam určite pošlem ženu!
675.
Chlapec pribehne k policajtovi:
-Prosím vás, poďte rýchlo so mnou!
-Čo sa stalo?
-Môj triedny učiteľ nesprávne zaparkoval!
676.
-Aký je tvoj otecko?
-Ako hodinky.
-To je taký presný, alebo ako tomu mám rozumieť?
-No, každú hodinu bije!
677.
Chovateľ exotického vtáctva prijíma novú upratovačku.
-Máte rada papagáje? – pýta sa  jej.
-Ja zjem všetko, – odpovie dobrá žena.
678.
Do preplnenej električky nastúpi stará pani. Chvíľu sa obzerá a potom vraví
malému chlapcovi:
-Chlapček, mohol by si vstať?
-No, mohol, ale vy by ste si potom sadli na moje miesto!
679.
Na križovatke stojí auto a vodič v ňom neustále vytrubuje. Keď to už trvá dlhšie,
vystúpi šofér z auta, čo stojí za ním, podíde k vytrubujúcemu a pokojne sa pýta:
-Pán kolega, a čo ste ešte dostali na Vianoce?
680.
Mladý zajko si doma pred zrkadlom prezerá tvár. Mamka – zajačica sa pýta:
-Vyrážky?
-Nie, broky.
681.
-S kým si sa milovala v parku?
-V ktorom parku?
682.
Rozhodli sme sa s manželom, že tento rok na dovolenku nepôjdeme !
-Prečo?
-Začali sme šetriť na rozvod!
683.
Spolovice oblečená pani vbehne do obchodného domu a pýta sa predavača:
-Prosím vás, nenašla sa tu náhodou sukňa, ktorej sa držali tri deti?
684.

Taxikár po skončení jazdy:
-Dvestodvadsať korún, prosím!
-Tak cúvnite trochu, prosím vás, mám iba dvestodesať!

                                      685.

-Ako si zistil, že vodič je opitý, veď si mu nedal fúkať? – pýta sa kolega
druhého policajta.
-Celkom jednoducho! Stále ma totiž oslovoval v množnom čísle!

                                      686.

Pýta sa synček:
-Mamička, môžeme ísť s Tomášom do garáže počúvať, ako otecko
nasadzuje pneumatiku?

                                      687.

-Ako ste sa mohli tak opiť a potom riadiť auto? – pýta sa sudca.
-Dostal som sa do zlej spoločnosti, – priznáva sa obžalovaný kajúcne.
-Boli sme štyria na liter pálenky a všetci okrem mňa boli abstinenti…

                                      688.

-Ako to, Ivan, že sa vám dieťa narodilo ešte pred svadbou?
-A odkiaľ malo to úbohé dieťa vedieť, kedy bude svadba?

                                      689.

Do ordinácie lekára volá zúfalý pacient:
-Pán doktor, poďte rýchlo k mojej žene, má zápal slepého čreva!
-Ale to je vylúčené, vašej žene som vyoperoval slepé črevo pred rokom.
Alebo ste počuli, že by mal niekto druhé slepé črevo?
-A vy ste zase nepočuli, že by mal niekto druhú ženu?

                                      690.

Gazda sa pohádal so svojou ženou. Keď už nevedel, ako ju vytrestať, povie:
-Ja viem, že sa už nevieš dočkať, kedy umriem! Ale to ti prisahám, pokým
ja budem žiť, vdovou nebudeš!
691.
Príde domov Hugo z roboty, sadne k obedu a začne jesť:
-Agáta a ty čo neješ? Uvarila si celkom nové jedlo a ty ho ani neochutnáš?
-Ten obed som uvarila podľa receptu z jednej detektívky!
692.
Na lesnej ceste stojí auto, v ňom sa dvaja objímajú. Pri aute sa zastaví muž
a opatrne zaklope na okno.
-Len mi nehovorte, že to auto je vaše, – ozve sa z auta hlas mládenca.
-Auto nie, ale žena!
693.
Mládenec na lavičke zívne a hovorí priateľke:
-Ani neviem, či sa s tebou nudím, alebo či sa mi chce s tebou spať?!
694.
-Naša dcérka zhltla zlatý prsteň a musia ju súrne operovať. Myslíte, že doktor
Buchtička je spoľahlivý?
-Absolútne! Pokiaľ viem, ešte nikdy v živote neukradol zlatý prsteň!
695.
Emil s Arpádom sa vybrali na hokejový zápas. Po zápase Emil hovorí:
-Arpád, veď ti to je všetko iba klamstvo a podfuk. Vyvaľujem oči a čo vidím? Veď ten
dlhovlasý mal najmenej päť krát príležitosť toho dlháňa tou krivuľou švacnúť. Ale kdeže
on! Akoby naschvál, stále ho len obchádza, obchádza a my čo sme zaplatili ťažko
zarobené peniaze, aby sme sa pozerali, ako jeden druhého šanuje!
696.
Pacientka hovorí doktorovi:
-Pán doktor, prosím vás, nepovedzte môjmu mužovi, že som na smrť chorá.
On by tú radosť neprežil!
697.
Príde si tetka na obecný úrad vybavovať dôchodok.
-Tetka a kedy zomrel váš muž?
-Viete, on ešte žije, ale keď dnes to vybavovanie tak dlho trvá, tak reku zájdem skôr.
698.
Na spoločenskom večierku v New Yorku predstavia plastickému chirurgovi dámu
stredných rokov.
-Prepáčte, ale neviem odkiaľ vás poznám?! Vaša tvár je mi veľmi povedomá!
-Tomu sa vôbec nečudujem, pán profesor! Pred dvoma rokmi som vám za ňu
zaplatila desaťtisíc dolárov!
699.
Muž sa vracia  domov vo veľmi dobrej nálade. V byte je tma a ticho. Po chvíli sa ozve:
-Počuj, starká, začni už nadávať, lebo neviem trafiť do postele!
700.
V motoreste sa čašník zdvorilo pýta hosťa:
-Ako vám chutí náš biftek?
-Ako odborník môžem potvrdiť, že je to výborná práca!
-Vy ste azda majster kuchár?
-Nie. Majster obuvník!
701.
V lete na jazere vyloví policajt utopenca a ihneď mu začne dávať umelé dýchanie.
Ide okolo babka a vraví:
-Nechaj ho tak chlapče, ten je mŕtvy.

Policajt sa napriek tomu usiluje utopenca oživiť. Po hodine márnej námahy sa
babky pýta:
-A ako ste hneď poznali, že je mŕtvy?
-Veď má korčule!
702.
-Veronika, čo si taká utrápená?
-Ale manžel nie je doma celý večer. Nemám poňatia, kde môže byť.
-To nech ťa netrápi. Oveľa ťažšie by ti bolo, keby si vedela kde je!
703.
-Aký vzťah majú zákazníci k našim výrobkom? – pýta sa riaditeľ.
-Dvojaký.
-To znamená?
-Berú neochotne, vracajú s potešením.
704.
Dve kamarátky sa stretli po roku:
-Tak čo, ako si spokojná v manželstve?
-Ale prosím ťa, veď je ožran!
-No a prečo si ho brala, veď celá dedina vie, že každý deň od rána do večera sedí v krčme.
-Keď ja som si myslela, že veľa zarába, keď môže toľko piť!
705.
-Čo máte proti dovolenke v Tatrách?
-Nuž, je tam niekoľko krásnych vrchov, ale ani na jeden nevedie asfaltka!
706.
-Pane, váš pes práve zožral našu sliepku!
-To je pekné od vás, že mi to hovoríte, už mu nedám na obed nič viac!
707.
Na rozvodovom konaní:
-Keď ste sa brali, iste  vám na ňom niečo imponovalo!
-Áno, pán sudca, ale to sa už do haliera minulo!
708.
Prišiel zákazník k mäsiarovi a žiada si teľacinu.
-Nemáme!
Zákazník sa rozčúli:
-Keď chcem teľacinu, nikdy nemáte. Čo už aj kravy užívajú antikoncepčné pilulky?
709.
-Prosím ťa, to sa ti chce po takej búrke do lesa na poľovačku?
-Možno tam do nejakého zajaca udrel blesk!
710.
Zlodejova žena vyčíta svojmu mužovi:
-Kde si sa včera túlal? Há? V novinách nie je nijaká správa o vykradnutí…
711.
Autobus zastaví na konečnej, šofér sa postaví a zreve:
-Konečná, vystupovať!
Zozadu sa ozve dáma:
-Pre vás hádam „pani“ Konečná!
712.
Kráča pán po ulici. Raz sa zasmeje, druhý raz kývne rukou. Pozoruje ho iný pán,
je mu to podozrivé a napokon sa spýta:
-Prosím vás, čo to robíte?
-Rozprávam si vtipy. Ktorý poznám, nad tým kývnem rukou a ktorý nepoznám,
nad tým sa zasmejem!
713.
Príde k terapeutovi pacient a sťažuje si:
-Pán doktor, začal som hluchnúť. V poslednom čase sa môj stav natoľko zhoršil,
že nepočujem ani svoj kašeľ!
Lekár napísal recept a hovorí:
-Predpísal som vám pilulky, používajte ich trikrát denne po jednej!
-A vrátia mi sluch?
-To nie. Ale budete hlasnejšie kašľať…
714.
-Drahý,  –  nadchýna sa novomanželka, – toto je najkrajšia svadobná noc,
akú som kedy zažila!
715.
Babka sleduje vnuka, ako šoféruje auto a neustále preraďuje rýchlosti. Po chvíli
mu vraví:
-Len si ty pokojne šoféruj, chlapče. Ja ti ten olej pomiešam!
716.
Stretnú sa dve priateľky:
-Počula som, že si sa vydala. Je to pravda?
-Áno.
-Vážne?
-Nie. Ale pravda to je!
717.
Matka hovorí dorastajúcej dcére:
-Vidíš, mám už štyridsaťpäť rokov, dvadsať rokov som vydatá a stále milujem toho
istého muža…
-A otec ti na to ešte neprišiel?
718.
K lekárovi privezú pacienta. Ten narieka:
-Pán doktor, mňa prešiel autobus!
-Počkajte človeče! Na to som tu ja, aby som stanovil diagnózu!
719.
Zveruje sa malomeštiačka susedke:
-Tento rok budeme dovolenkovať iba v Čalove, pretože minulý rok sme boli
na Tahiti zbytočne. Nikto nám nezávidel!
720.
-Tomáš, čoho nebolo do svetovej vojny a teraz je?
-Prosím, mňa…
721.
Sekretárka sa pýta riaditeľa:
-Dušanko  môj, mám ti urobiť kávičku?
-A prečo mi tykáte? – osopí sa na ňu riaditeľ.
-Prečo? Veď sme spolu spali, nie?
-No prepáčte, kedy a kde?
-No predsa včera na schôdzi!
722.
Na lavičke v parku:
-Tibor, ak sa budeš pokúšať stále ma bozkávať, začnem kričať!
-Milada, to by si azda len neurobila. Pozri, koľko je ti ľudí!
-No…tak poďme niekam, kde nikoho niet!
723.
Žaba prišla k fotografovi, lebo potrebovala portrét. Fotograf jej radí:
-Keď mávnem rukou, povedz džem, aby si mala peknú papuľku!
Fotograf mávne rukou a žaba zakváka:
-Lekvár!
723.
Malý Šaňo v škole učiteľke stále tykal. Učiteľka mu dala za trest  päťdesiatkrát
napísať: „Pani učiteľke nesmiem tykať“.
Na druhý deň zistila, že to napísal až sto krát. Na otázku, prečo to urobil,
skromne odpovedal:
-Aby som ti urobil radosť!
724.
-Vieš, že Československo a Švédsko maj veľa spoločného?
-Prosím ťa, čo by tak mohli mať spoločného?
-No pozri: Švédi majú menovú jednotku korunu, my tiež. Švédi majú na čele krajiny
Gustáva, my tiež. Švédsky Gustáv je korunovaný, aj náš Gustáv je korunovaný…
725.
-Tak čo, Karolko, ako sa má mamička, už sa cíti lepšie? – pýta sa predavačka v obchode šesťročného chlapca.
-Lepšie, teta, včera ma už aj vybila, len na otecka si ešte netrúfa…
726.
-Vy ste spisovateľ? Smiešne zamestnanie!
-Prečo myslíte?
-Sedíte pol roka pri stole a trápite sa napísaním románu, hoci za pár korún sa dá kúpiť
v kníhkupectve aj lepší!
727.
Veliteľ poúča vojakov pred zoskokom:
-Skočíte, narátate do troch a dole na vás už bude čakať auto, ktoré vás odvezie na
základňu.
Fero vyskočí, naráta do troch, padák sa mu však zasekne a nie a nie ho otvoriť.
-Ja jeho anciáša, – zahreší, – čo ak ani auto nebude dole čakať?
728.
Na hodine biológie učiteľ vysvetľuje:
-Sú ryby, ktoré kladú takmer milión vajíčok za denne.
Hlási sa Jožko:
-A pri každom zakotkodákajú?
729.
Muž kúpil nové stierače na auto. Keď prišiel domov, syn referuje mame:
-Ocko kúpil nové držadlá na pokutové bloky!
730.
-Poď ďalej, Vladko, uvidíš, že sa ti moji rodičia budú páčiť.
-Áno?
-Určite, odišli na chatu…
731.
-Aký je rozdiel medzi osemnásťročnou pannou a mamutom?
-???
-Nijaký! Oboje už vyhynulo!
732.
-Prečo si sa rozišla s Ferdinandom?
-Lebo mal veľmi rád hviezdičky.
-Romantik?
-Alkoholik!
733.
-Hľadám milého, roztomilého priateľa, hravého, ktorý má rád ryby a hry v kolektíve.
-Tak si zaobstaraj tučniaka!
734.
-Prečo bojovali Turci krivými šabľami?
-Hm…
-Aby mohli bojovať na zákrutách…
735.
Lietadlo núdzovo pristálo na Sahare. Cestujúci sa pýta Beduína:
-More je ďaleko?
-Tristo kilometrov.
-Ktorý somár urobil tak ďaleko pláž?
736.
Stretnú sa dvaja cestovatelia a svetobežníci a jeden z nich, čo už chodí len o paličke
sa spytuje druhého:
-Čo nového vo svete? Ľudožrúti už zanechali svoje staré zvyky?
-Nezanechali celkom, ale vďaka misionárom sa veľmi polepšili.
-Tak sa už naozaj scivilizovali?
-Dá sa to aj tak povedať. Teraz v piatok jedia už len rybárov…
737.
Do obchodu príde zákazník a nevie si vybrať darček pre snúbenicu. Naostatok sa
spytuje predavačky:
-Keby ste boli mojou snúbenicou, čo by ste si želali?
-Iného snúbenca!
738.
-Andrejko, kedy si sa narodil?
-Ja som sa nenarodil. Susedka povedala, že som ockovi vypadol z oka.
739.
-Prečo ste vyskočili z okna? – spytuje sa lekár mladého muža.
-Dievča ma oklamalo!
-A to je dôvod, aby ste skákali z piateho poschodia?
-Veru je! Povedala, že otec nie je doma, a bol!
740.
Nočná hliadka hlási prezidentovi:
-Súdruh prezident, kalamita!
-A čo sa deje?
-Na hraniciach stojí Čínske vojsko!
-Joj, to mi odľahlo! Už som myslel, že sneží!
741.
Pribehne Marienka za matkou do kuchyne a vraví:
-Mamička, ujo Mišo pobozkal našu Anču!
Matka sa usmeje a pokúša sa vysvetliť dcére, že to nevadí:
-Miško sa s Aničkou o týždeň žení, tak ju smie pobozkať.
-Hej? A kedy sa teda ožení náš ocko so susedkou Klotildou?
742.
-Pán hlavný, objednal som si rezeň. Kde je?
-Keby ste si ráčili naddvihnúť citrónik…
743.
Matka sa rozrušene pýta dcéry:
-Je to pravde, že náš poštár ťa bez povolenia pobozkal?
-Áno, – priznáva dcéra.
-Kedy to bolo?
-Predvčerom, včera a dnes, – povzdychne dcéra.
744.
Matka – vlčica odchádza do mesta a prikazuje vĺčatám:
-A buďte tu pekne zlé!
745.
Norbert sa vrátil neskoro v noci podnapitý domov a keďže sa takto nechcel ukázať
manželke na oči, napísal jej lístok:
-Marka, zobuď ma ráno o piatej!
Mara si ráno lístok prečítala a dopísala dôvetok:
-Norbert vstávaj, je päť hodín!
746.
Priateľ nahovára istého herca, aby si kúpil dom, ale ten iba mávne rukou:
-Načo by mi bol? Stravujem sa v reštaurácii, cez deň som v divadle a spávam
u frajeriek.
747.
Sťažuje sa manželka lekárovi:
-Pán doktor, môj manžel má v hlave iba svoje auto!
-No, aspoň má lacnú garáž…
748.
V Bratislave na moste je párik. Ona kľačí a fajčí mu ho. Okoloidúci zavolá:
-Pozor, polícia!
Dievča sa zvrtlo a nebolo ho. Policajti prišli k pánovi a pýtajú sa ho, čo tu robí.
-No čo by som robil, močím!
-A čo tie uši v rukách?!
749.
Zhrozená mamička upozorňuje synčeka:
-Povedz ešte raz „á“, nech si pán doktor vytiahne prst z tvojich úst!
750.
V parížskom hoteli sa pán Dudal pýta svojho suseda:
-Koľkokrát treba zvoniť na čašníka?
-Ako kedy… Včera som musel zvoniť pätnásťkrát.
751.
Mirko napísal v slohovej úlohe:
-Rodičia bránili Jankovi Aničku, lebo s bohatou Zuzkou by bol mal aj kravy…
752.
Učiteľka na Záhorí dala deťom za úlohu, aby vytvorili vetu na slovo „nevädza“.
Jurko hovorí:
-Nevädza je modrý kvet.
Janko odpovedá:
-Nevädza rastie na medzi.
Odrazu sa prihlási Lojzo a hovorí:
-Pani učiteľka, sused chodzá za mamkú a otec o tom nevedzá.
753.
Starý herec sa pozrie opovržlivo na mladého a vysmeje sa mu:
-Ty chceš teda hrať tú úlohu hrdinu a bojíš sa to povedať režisérovi?!
754.
Matka dorozprávala Lojzine  rozprávku „Stolček, prestri sa!“ Potom sa spýtala:
-Čo by si robila, keby si mala taký stolček?
-Ako podnikateľka by som si zariadila reštauráciu.
755.
Kozmonaut podáva hlásenie:
-Tridsiata sekunda letu – stolica normálna…
756.
Žena dohovára manželovi:
-Prečo už nechodíš k susedovi na šachy?
-Ty by si hrala s človekom, ktorý vôbec nepozná pravidlá hry, škriepi sa a kradne figúrky?
-Pravdaže nie!
-No vidíš! Ani on!
757.
Manžel ochutná koláče a vyčíta žene:
-To cesto je ťažké a nechutné…
-Nevyznáš sa v tom, – oponuje žena, – v kuchárskej knihe píšu, že je to veľmi chutné
a ľahké cesto!
758.
-Prepáčte, ale… ja som nevolala na pomoc odborníka na ladenie klavíra…
-Vy nie. Zavolali ma predsa vaši susedia!
759.
Mladý lekár hovorí svojmu staršiemu kolegovi:
-Jeden  môj pacient stráca pamäť…
-Nech vám teda zaplatí dopredu, – radí starší kolega.
760.
Dvaja kamaráti z mokrej štvrte vedú rozhovor:
-Najväčšie svinstvo je slivovica!
-A to už prečo?
-Vypil som liter bieleho, liter červeného a dal som si deci slivovice a už som pod stolom
psovi vykal.
761.
Mladý vreckový zlodej príde večer domov z obchôdzky a vraví svojej manželke:
-Chcel som ti priniesť na narodeniny krásne večerné šaty.
-No a? Prečo si mi ich nepriniesol?
-Nedalo sa. Predavači mali oči stále na mne!
762.
-Pán hlavný, vy ste ako ozvena…
-Ako to myslíte?
-Na každé zavolanie sa ozvete, ale neprídete!
763.
-Prečo ste taká smutná, susedka?
-Strašne ma mrzí nevera môjho manžela. Včera som ho videla pod pazuchy s vysokou
blondínkou a dnes v zasneženom parku s nízkou brunetkou. Ten ničomný hochštapler
nie je v stave zotrvať pri tej istej aspoň deň!
764.
-Počula som, že si sa pred týždňom vydala. Môžem blahoželať?
-Môžeš, ale nie je to bohviečo.
-Prečo? Čo sa ti na tvojom manželovi nepáči?
-Je príliš staromódny a žiarlivý. Musela som prisahať, že mu v najbližšom polroku
vôbec nebudem neverná!
765.
-Počujte, teta, čo keď sú tie huby jedovaté a otrávime sa nimi?
-Potom vám, samozrejme, peniaze vrátim…
766.
Škót prichytil syna pri vhadzovaní mince do cukríkového automatu:
-Či som ti nevravel, že sladkosti škodia zdraviu?
-Vravel, otecko, ale ja som vhodil do automatu neplatnú mincu.
-Tak je to v poriadku!
767.
Rozprávajú sa dvaja väzni:
-Ako je to možné, že vás za prečin odsúdili na dva roky?
-Môj advokát má čudnú povahu. Ukradol som mu peňaženku a on sa urazil!
768.
Manželia prídu na návštevu k svojim známym:
-Prišli sme sa vám revanšovať za vašu návštevu. Vtedy ste nám priniesli  chrípku,
teraz vám ju vraciame.
769.
Chytil rybár zlatú rybku a uvažuje:
-Dom mám, i auto, aj peniaze… Ale čo, keby som sa mohol stať známym?
A stal sa zázrak. Rybár stojí v poli, sám, v každej ruke granát, na neho sa valia dva tanky.
-Rybka, preboha, ale nie in memoriam!
770.
-To je naozaj čudné, pán kolega. S manželkou sa deň čo deň hádate, ale na svokru
ste sa ešte nikdy nesťažovali…
-To je veľmi jednoduché  Svokra bola jediným človekom na svete, ktorá nechcela dať
súhlas k nášmu sobášu.
771.
Istý spevák tanečných piesní sa pochváli svojmu kolegovi:
-Vieš, že moja dcéra zdedila po mne môj hlas?
-Hej? Teraz už rozumiem! Nevedel som si totiž vysvetliť, kam sa vlastne podel…
772.
Sudca na rozvodovom konaní:
-Ďakujem pani, váš čas uplynul. Teraz dostane  slovo váš manžel!
Manžel so zadosťučinením začne:
-Konečne, aspoň raz! Ďakujem vám, pán sudca. Tým som povedal všetko.
773.
-A čo vaša pamäť? Zlepšuje sa? – pýta sa lekár.
-Áno, zlepšuje sa. A vy ste kto, že vás to zaujíma?
774.
-Od čoho máte tú modrinu pod okom?
-Stal som sa obeťou vlastnej ľudomilnosti. Predstavte si, vytiahol som z vody dievča.
V tej chvíli prišla moja manželka a udrela ma…
-To je neľudské. A kde sa to stalo, pri rieke alebo pri jazere?
-V našej kúpeľni…
775.
-Pán hlavný, mohli by ste mi priniesť trocha vody?
-Prosím! A čo by to malo byť: čaj, káva alebo polievka?
776.
-Prečo si taký smutný?
-Ani sa nepýtaj. Nášho riaditeľa preložili do iného kraja.
-No a? Však príde na jeho miesto iný!
-Veď práve! Ten „iný“ však nebude mojim strýčkom!
777.
-Pes je veľmi múdre zviera. Niektorý je rozumnejší ako jeho pán!
-Máš pravdu, aj ja som mal takého!
778.
Pýta sa Mišo Ondreja:
-Vieš, aký je rozdiel medzi rozhovorom a pohovorom?
-No?
-Asi taký, ako medzi rozpravou a popravou!
779.
-Tvoj sused urazil tvoju ženu!
-Ako?
-Povedal, že má toľko rozumu, že by sa zmestil do náprstka, a vieš, že ona na to
vôbec nereagovala? Ona v živote náprstok nevidela!
780.
-Žiaľ, nemáme nijaké kapacity!
-Na čo nemáte kapacity?
-Žiaľ, to ja nemôžem vedieť!
781.
Vinco po opici si priloží pohárik k ústam:
-Pečeň moja, dáme si ešte?
-Nie!
O chvíľu však začne znova:
-A možno si predsa len dáme.
-Nie!
-Pečeň moja, posledný raz sa ťa pýtam…
-Nie!
-Tak sa uhni, lebo tu ešte stvrdneš!
782.
-Máte vodotesné hodinky?
-Nie, – odvetil predavač náročnému zákazníkovi, – ale dávame k normálnym skafander!
783.
-Ocko! Priprav sa! Zajtra bude rodičovské združenie.
-Podvečer?
-Nie. Predpoludním. V celkom úzkom kruhu.
-Akože – v úzkom kruhu?
-Bude tam naša triedna učka – a ty!
784.
Zaľúbený mládenec šepká pôvabnej dievčine:
-Chcela by si nastúpiť do velikánskeho voza, ktorý má dvesto koní?
-Veľmi rada.
-Tak sa poponáhľajme, tam stojí autobus!
785.
-Boli ste už na návšteve pri svojej dcére, susedka?
-Bola.
-No a čo? Novopečený zať vás prijal srdečne?
-Mimoriadne srdečne. Keď ma zbadal, vykríkol : „No, práve vy ste nám tu chýbali!“
786.
Farmár mal starého býka, ktorý už bol nanič. Kúpil si mladého a starého nechal
pásť sa na pastvine s kravami. Mladý býk si počínal veľmi šikovne. Keď to starý býk
videl, začal fŕkať a hrabať kopytami do zeme.
-Strácaš čas, – hovorí mu farmár, na toto si už príliš starý.
-Viem, – povedal starý býk, – ale vari mu ešte môžem ukázať, že nie som krava!
787.
-Otec, prečo kohúty kikiríkajú tak zavčas ráno?
-Aby počuli svoj hlas, pretože potom stávajú sliepky…
788.
-Prosím si mydlo, – žiada zákazník v drogérii.
-Toaletné?
-Nie, na tvár! – odsekne zákazník.
789.
-Otecko, prečo majú električky číslo aj na zadnej strane vozňa?
-Aby cestujúci videli, ktorá im ušla pred nosom.
790.
-Ako to robíš s peniazmi? Dávaš žene na mesiac určitú čiastku,
alebo jej dávaš peniaze vždy, keď to potrebuje?
-Jedno i druhé!
791.
-Majte, prosím, so mnou trocha súcitu – sťažuje sa veriteľ. – Leziem už po šiesty raz
až na piate poschodie!
Dlžník ho uspokojuje:
-Verte, je to posledný raz. Na budúci mesiac sa sťahujem na prízemie.
792.
-S kým si bol včera v noci v bare?
-So svojou milovanou druhou manželkou.
-Druhou? Však si sa zatiaľ nerozviedol! Čo sa stalo s prvou?
-Nič strašné! Nechal som ju doma pri našich troch deťoch!
793.
Istý občan si chcel overiť odborné znalosti predavačiek. Prišiel do elektropredajne
a spýtal sa peknej slečny:
-Prosím vás, máte magnetické pole za sedemnásť korún?
Dostal zápornú odpoveď.
-A kedy ho dostanete? – spýtal sa.
-Neviem, príďte sa pozrieť na budúci týždeň, – úctivo odpovedala predavačka.
794.
-Vy ste si tú kapitolu o liehu ani neprečítali! – karhá profesor študenta.
-Prepáčte, pán profesor, ale ja som prísny abstinent…
795.
-Čo je u vás nového, kolega?
-Ani neviem… Cez sviatky som sa tri razy poriadne opil a manželka mi povedala,
že si mám vybrať medzi ňou a slivovicou.
-No a?
-Hm… ja ju naozaj úprimne ľutujem. Bola to dobrá žena… Keď sa však chce nasilu
rozísť… Ja jej odpor nekladiem.
796.
Keď sudca čítal menoslov žien, ktoré obžalovaný podviedol a okradol, skočil mu
obžalovaný do reči:
-Pán sudca, hovorte už o niečom vážnejšom, nebavme sa stále iba o ženách!
797.
-Predstav si, kúpil som si tri žreby a na jeden som vyhral desať tisíc!
-Takže dva žreby si kúpil úplne zbytočne?
798.
Stará mať vraví dorastajúcemu vnukovi:
-Za čias mojej mladosti sa muži ženili oveľa neskoršie.
-Ale teraz sa ženia oveľa častejšie!
799.
-Ste veľmi inteligentný, – vraví ironicky advokát svedkovi druhej strany,
ktorý sa nedal zastrašiť krížovým výsluchom.
-Keby som nevypovedal pod prísahou, – odpovedá svedok, – urobil by som vám,
pán doktor, taký istý kompliment!
800.
Zavolali občianku na policajnú stanicu a dohovárali jej:
-Ako ste mohli hlásiť zmiznutie manžela, keď po celý čas bol doma!
-Tam som ho, prirodzene, nehľadala!
801.
Pýta sa Škót lodného lekára, čo má robiť, aby nedostal morskú nemoc.
Lekár, ktorý dotyčného pozná, mu hovorí:
-Jednoduchá rada: dajte si medzi zuby šiling a držte dobre tuho, aby vám nevypadol!
802.
-Včera som sa presvedčil, – vraví pán Ťapuškaj, – že nie je zdravé piť z cudzieho pohára.
-Dostal si chrípku?
-Nie. Modrinu pod oko!
803.
Vraví slečna Matilda priateľke:
-Včera sa ma pýtali v istom úrade, koľko mám rokov a ja som si  ani za svet nevedela
spomenúť, či dvadsaťdeväť alebo tridsať…
-A čo si povedala?
-Devätnásť…
804.
Ďuro Mrvenica strelil svojmu synovi veľmi oprávnené zaucho. Syn mu vyčíta:
-To je pekná robota! Slovák bije Slováka!
805.
Mr.Cocktail, šéf bankového domu Cocktail and Tallock, odložil noviny na okraj krbu
a unaveným hlasom povedal:
-Tak už je to tu, kríza sa začala!
-Vravíš, že sa začala? – pozrel sa na neho prísne jeho pani. – A môžeš mi vysvetliť,
prečo nás nepozvali na slávnostné otvorenie?
806.
Tanečná zábava bola v plnom prúde. Sála bola natoľko nabitá, že  sa tancujúci ledva
mohli pohybovať. Keď hudba dohrala, vraví istý dobre vychovaný tanečník dáme:
-Ďakujem za tanec!
-Za tanec? – nechápavo opakuje žena. – Ja som predsa  netancovala. Ja som si razila
cestu k východu .
807.
-Požičaj mi, prosím ťa, päťdesiatku. Práve mi chýba na nákup darčeka pre
moju Amáliu.
-Kedy mi ju vrátiš?
-Prosím ťa?! Nazdávaš sa, že pre mizernú päťdesiatku ti mám ešte aj veštiť?
808.
Vraví Jana priateľke:
-Odvtedy, čo som sa rozišla s Petrom, neprestajne pije!
-Asi oslavuje…
809.
Profesor sa pýta istej pani:
-Ako sa vám páčilo včerajšie predstavenie v divadle?
-Nebola som, pán profesor, bolela ma hlava, nuž som zostala doma a ľahla som
si spať. O ôsmej som bola už v posteli.
A roztržitý profesor sa pýta:
-A bolo tam veľa ľudí?
810.
Pán Jaroslav rozpráva v spoločnosti napínavý príbeh:
-Boli dve hodiny po polnoci, keď ma prebudili podozrivé zvuky. Oproti oknu som zazrel
tmavú siluetu, ako mi vyťahuje zo saka peňaženku. Vytiahol som z nočného stolíka
revolver, ale potom som ho zasa položil späť a zaspal som.
-Prečo ste nestrieľali?
-Aby som sa nestal vdovcom…
811.
Stretli sa dve priateľky:
-Tak čo, ako sa ti vodí v manželstve s tým maliarom?
-On maľuje, ja varím. Potom on háda, čo som navarila a ja hádam čo namaľoval…
812.
-Čo je to opatrnosť?
-Opatrnosť je, keď sa dáva riaditeľ informovať o kvalite jedla v závodnej kuchyni,
namiesto toho, aby ho sám ochutnal.
813.
Šesťročný Karolko sa pýta otca:
-Kto je to advokát?
-To je človek, ktorý čím je horší, tým je lepší!
814.
-Predstavte si, pani Balónová, dnes ráno auto zrazilo domovníčku.
-Včera sa mi mohlo stať to isté. Našťastie som však zostala doma!
815.
Prišiel lekár k hodinárovi, aby mu opravil hodinky.
-Máte v nich slabé pero, pán doktor, musíte ich naťahovať dva razy denne!
-Pred jedlom, alebo po jedle?
816.
Manželia spia. Naraz manžel kričí zo sna:
-Pomoc! Pomoc!
Manželka vyskočí na posteli a myká manželom:
-Čo ti je?
-Snívalo sa mi, že Jožko Malina spadol do vody.
-Jožko Malina? A to je kto?
Manžel chvíľu rozmýšľa a potom vraví:
-Nepoznáš ho. Zoznámil som sa s ním vo sne.
817.
-Počul som, že ste sa rozviedli so svojou ženou.
-To je hlúpa ohováračka! Nie je na tom ani za máčny mak pravdy!
Kto si, prosím  vás, mohol vymyslieť takú lož?! Ach, Bože,
keby to bola pravda!
817.
-Nevravte, že neviete, či má vaša pani tmavé alebo svetlé vlasy!
-Ako to mám vedieť, prosím vás, keď sa ešte nevrátila od kaderníka!
818.
Po dostihoch sa majiteľ pýta džokeja:
-To ste nemohli bežať rýchlejšie?
-Mohol, ale pravidlá hovoria, že nesmiem z koňa zliezť!
819.
-To som zvedavý s akou otrepanou výhovorkou zase prichádzate! – vraví nazlostený šéf.
-Naopak! – hovorí úradník. – Mám úplne novú.
-To som teda zvedavý!
-Vybila sa mi batéria mojej elektrickej kefky na zuby a musel som si čistiť zuby ručne!
820.
Zákazníčka hovorí v obchode.
-Tie rožky sú včerajšie. Dajte mi dnešné!
-Ľutujem, – odpovedá predavačka, – dnešné rožky budú až zajtra!
821.
Známy chirurg zavolá na vážny rozhovor svojho najmladšieho kolegu:
-Je to s vami hrozné! Dnes ste zničili už tretí operačný stôl!
-Uvedomujem si to, ale čo proti tomu robiť?
-Ak to dokážete, počas operácie netlačte ten skalpel takou mladíckou silou!
822.
-Čo teraz robíš?
-Predávam ochranné prostriedky.
-A ten malý chlapec, to je tvoj syn?
-Nie, to je reklamácia!
823.
-Ako sa tváril Ervín, keď si mu povedala to sladké tajomstvo?

-Kyslo…
824.
Otec skúša syna:
-Mal som desať jabĺk, dve som zjedol . Koľko mi zostalo?
-Neviem, nás to v škole vždy skúšajú s hruškami, – odpovie syn.
825.
Nervózny a krátkozraký holič k zákazníkovi, ktorého práve holí:
-Mali ste červenú kravatu?
-Nemal.
-Dočerta!
826.
Stretnú sa dve priateľky. Jedna vraví:
-Skoro som ťa nespoznala.
-Prečo?
-Vyzeráš dobre…
827.
Zarastený mladý muž zasadne po dlhom čase u holiča do kresla. A holič strihá, skracuje,
holí, vlasy a fúzy postupne miznú. Po polhodinovej drine sa holič usmeje a vraví:
-Á, veď to je mladý pán Hrozenkovič! Dobrý deň!
828.
Lekár sa pýta pacienta:
-Bol vo vašej rodine niekto duševne chorý?
-Áno, moja sestra.
-Ako sa to prejavilo?
-Nechcela sa vydať za milionára!
829.
Učiteľ vyvolá žiaka na hodine slovenského jazyka:
-Tak nám povedz, aký to bude čas: ja sa kúpem, ty sa kúpeš, on sa kúpe…
-Prosím, sobota večer!
830.
Sťažuje sa čašník policajtovi:
-Tamten hosť chce, aby som mu nalieval koňak zadarmo. Prosím vás, zoberte
ho so sebou na stanicu.
-Prečo? – čuduje sa policajt. – Veď my na policajnej stanici koňak zadarmo tiež
nedávame!
831.
-Ženy vlastnia sedemdesiat percent všetkého majetku v tejto krajine! – vyhlásil
jeden anglický lekár.
-Prečo? – pýtali sa ho.
-Pretože muži sa zabíjajú v honbe za peniazmi a ich ženy inkasujú životné
poistky!
832.
-Ak vyhrám tento týždeň v lotérii, kúpim si nový kabát.
-A ak nevyhráš?
-Tak mi ho budeš musieť kúpiť ty! – vraví žena manželovi.
833.
Jeden z hostí na domácom večierku si znudene obzerá prostredie. Vtom zbadá pani,
ktorá sedí v kúte izby a neustále zíva. Podíde k nej a hovorí:
-Nudíte sa tak ako ja?
-Neviem ako sa vy nudíte, ale ja strašne…
-Tak viete čo, poďme dakde inde, – navrhne hosť.
-Rada by som, ale nemôžem, – odpovedá pani . – Ja totiž tento večierok poriadam…
834.
Mladá žena sa hodí manželovi po jeho príchode z úradu okolo krku a natešene vraví:
-Drahý, nechcela som ti to skôr povedať, než to bolo isté, ale teraz už môžem:
čochvíľa budeme traja…
-Skvelé, – teší sa manžel, len prosím ťa, vieš to celkom určite?
-Pravdaže, práve som dostala telegram, mama príde o dve hodiny na hlavnú stanicu!
835.
-Tak, – rozčuľuje sa otec, – náš drahý synček si opäť zobral peniaze z mojej peňaženky…
-Ako to vieš? – bráni syna matka, – možno som si ich požičala ja…
-Vylúčené, – tvrdí otec, – lebo mi tam ešte nejaké peniaze zostali!
836.
Sudca hovorí obžalovanému:
-Hanbite sa, ste tu už po piaty raz!
-A vy, pán sudca? Vy sem predsa chodíte každý deň…
837.
-Kde ste sa narodili?
-V nemocnici.
-Nehovorte! A čo sa vám stalo?!
838.
-Jožko, ty učíš papagája neslušne rozprávať…
-To nie je pravda, teta. Práve mu teraz vysvetľujem, aké slová nesmie používať…
839.
-Peter, – hrešila manželka muža. – pred mesiacom som ti dala list, aby si ho hodil do
schránky  a dnes som ho našla v tvojom vrecku!
-Aha, už sa pamätám. To bolo v ten istý deň, keď som ti dal ten kabát,
aby si mi prišila gombík a dodnes tam nie je!
840.
Cestujúci v lietadle vyzerá z obloka:
-To je fantastické, – vraví, – ľudia vyzerajú odtiaľto ako mravce…
-Ale veď to sú mravce, – potvrdzuje ďalší cestujúci, – lebo lietadlo sa ešte ani nepohlo…
841.
Mr.Smithovi zomrela mladá, krásna žena. Na pohrebe sa Mr.Smith správal dôstojne
a pokojne. Zato jeden z prítomných, mladý muž, plakal nahlas a nijako sa netajil
veľkosťou straty, ktorá ho postihla. Keď toho bolo priveľa, obrátil sa Mr.Smith k
mladému mužovi a povedal:
-Upokojte sa, pane. Čoskoro sa znova ožením…
842.
-Nemôžem nájsť čaj! – volá manžel z kuchyne.
-Ty stále nemôžeš niečo nájsť! Čaj je v kredenci na vrchnej polici v škatuľke od kávy,
na ktorej je nápis soľ!
843.
-Tu je strašná nuda, – sťažuje sa rekreant. – Čo sa u vás nikdy nič nedeje?
-Akoby nie? Napríklad o dva dni tu bude zatmenie slnka.
844.
-Konečne som dostal tohto roku dobrú triedu, – chváli sa učiteľ kolegovi.
-Vážne?

-No. Dvaja žiaci majú rodičov zamestnaných v autoservise, traja u murárov
a jeden v mäsiarstve.
845.
Starý mládenec sa chce ženiť. Zájde preto za ženatým priateľom a vraví:
-Pozri sa, Laco, mohol by si mi povedať, aké to je v manželstve?
-Mohol…
-Tak vrav!
-Čo ti mám čo povedať! – vzdychol si ženáč.
846.
Gróf Hubert je na návšteve u barónky Edelsteinovej. V noci ho zobudí buchot na dvere.
-Rýchlo, rýchlo, – kričí barónka. – Kaštieľ horí! Zachráňte mi môjho Rubensa!
-Samozrejme, – odpovedá vystrašený, ale odhodlaný Hubert, – kde spí?
847.
K riaditeľovi banky prišiel záujemca o zamestnanie:
-Vraj hľadáte nového pokladníka?
-Áno. A starého tiež!
848.
-Drahý choď pozrieť do izby, tuším náš miláčik plače!
-To nie je náš. To je susedove dieťa.
-Prečo ten škriatok toľko vrieska?
849.
-Prečo sa vlastne na vás manžel tak nahneval? – pýta sa sudca.
-Neviem. Úplne bezdôvodne ma napadol, že neviem variť, – odpovedá žalobkyňa.
-A čím vám rozbil hlavu?
-Krehkým piškótovým koláčom…
850.
Na vernisáži sa stretnú dvaja maliari:
-Tá hlávka kapusty pôsobí vynikajúcim dojmom, chváli priateľ vystavujúceho.
-Aká hlávka kapusty, ty truľo? Veď to je môj autoportrét!
851.
Manželia idú večer z divadla po tmavej ulici, keď ich odrazu prepadne lupič:
-Peniaze alebo život!
Vystrašený manžel strčí do manželky a hovorí:
-Počuješ? Choď s ním! Veď vieš, že celý môj život si ty.
852.
-Mohli by ste mi prezradiť svoj vek, milá Eulália?
-Mala som práve dvadsaťpäť.
-Prepáčte, milá slečna Eulália… Mohli by ste mi prezradiť, koľko ste mali rokov,
keď ste sa narodili?
853.
-Obžalovaný, vstaňte a povedzte nám, prečo ste vlastne ušli z väzenia!
-Chcel som sa oženiť, prosím!
-Máte vy ale čudné predstavy o slobode!
854.
Ťažká si susedka susedke:
-Viete, ten môj starý je ako malé dieťa.
-???
-Pije z fľašky a potom chodí po štyroch.
855.
-Počul som, že láska je choroba, z ktorej sa človek v manželstve každým dňom
po troške zotavuje…
-A čo mám robiť, keď už som celkom zdravý?
856.
Istý už sa chváli:
-Mám veľké šťastie so ženami.
-V akom zmysle?
-Ani jedna sa nechce za mňa vydať!
857.
Pohraničnej stráži ušla mulica za hranice. Hlásili to, ako sa patrí, veliteľstvu.
Keďže však pri vojsku nielen mulice, ale aj ich kožu majú v evidencii,
veliteľstvo žiadalo hlásenie, čo sa stalo s kožou. Odpoveď znela:
-Hlásim, že mulica ušla – i s kožou !
858.
-Niečo tu smrdí …
-Čo?
-Samochvála!
859.
Z dvora vybehlo mladé teľa. Za ním cez celú dedinu upaľuje gazda.
-Kmotrík, kamže tak bežíš? – pýta sa sused.
-Spýtaj sa toho teľaťa!
860.
Sedliak hovorí synovi, ktorý priniesol vysvedčenie:
-Môžeš sa hanbiť, syn môj, ty si prepadol a naše voly dostali prvú cenu!
861.
Starší manželia sa prechádzajú po lese. Ona si všimne zaparkované auto
v húštine. Muž ide ďalej, ale žena sa ide pozrieť. Vráti sa k mužovi a povie:
-Tí dvaja v aute sú úplne nahí. Stále ti hovorím, že niektorí ľudia nemajú
čo na seba, ale drahé auto si neodpustia!
862.
-Tak, vážený, musíme zatvárať! – hovorí čašník v bare  nad ránom.
-To je dobré, aspoň sa sem moja stará nedostane!
863.
-Za mojej mladosti bola hudba krajšia, melodickejšia…
-Ale stará mama, veď ja som mala teraz zapnutý mixér, nie magnetofón! – odpovedá
vnučka.
864.
Ujo Slivka sa vrátil z poľovačky. Žena sa ho pýta:
-Koľko zajacov si zastrelil, Lajoš?
-Ani jedného, ale zato som ich poriadne vyplašil…
865.
-Aké podprsenky máte?
-Armáda spásy a Nový čas.
-Aký je medzi nimi rozdiel?
-Armáda spásy zodvihne masy a Nový čas urobí z muchy slona!
866
-Naša susedka je strašne klebetná žena…
-Ale, až také strašné to nie je, veď ani jedna jej klebeta nie je pravdivá…
867.
-Prečo sa vám nepáči koniec môjho príbehu?
-Lebo je veľmi ďaleko od začiatku…
868.
Skúsená matka radí mladej mamičke:
-Jednoducho si predstavte, že to nie je vaše, ale cudzie dieťa a hneď vám to pôjde.
Každý predsa vie, ako sa má vychovávať cudzie dieťa…
869.
Časy sa menia. V tejto súvislosti sa stala takáto príhoda v šiestej triede základnej školy.
Učiteľ sa pýta žiačky:
-Prečo si prišla popoludní tak neskoro do školy?
-Prosím, keď v kozmetike bolo tak veľa ľudí…
870.
-Karol, kedy mi ukážeš tú zbierku samorastov, čo si mi sľúbil?
-Práve sú všetci piati v škole…
871.
Vojačik – nováčik píše domov list:
-Je mi tu dobre, mám tu veľa nových kamarátov. Už aj poručík mi tyká…
872.
-Otecko, prečo všetci nadávajú tomu pánovi?
-Pretože hodil do rozhodcu kameň.
-Ale veď ho predsa netrafil!
-Práve preto!
873.
Automechanik robí údržbu auta a kontroluje olej.
-Je ten olej ešte dobrý, netreba ho vymeniť? – pýta sa majiteľ auta.
-Olej? Áno, ten je dobrý, ale už by ste mali vymeniť auto…
874.
-Láska je vraj ako sódovka, vyprchá skôr, ako sme sa stačili napiť.
-Najvyšší čas, aby sme sa postarali o poriadnejšie sódovky…
875.
Stará mama prišla pre trojročnú Vierku, aby u nej jednu noc prespala.
Cestou po tmavej ulici sa Viera zahľadela na mesiac a skríkla:
-Babička pozri sa, z Mesiaca niekto odlomil!
876.
Na  hodine zemepisu sa pýta učiteľ Jožka:
-Ako sa volá americký prezident ?
-Ford.
-Dobre. A predseda najvyššieho sovietu ZSSR?
-Žiguli.
877.
Dvaja policajti pozerajú na nebo a sledujú lietadlo. Prvý hovorí:
-Ktovie, či je to lietadlo vládne alebo civilné?
Druhý mu presvedčene povie:
-Ty blázon! Keby to bolo vládne lietadlo, sprevádzali by ho dve motorky!
878.
Klasický trojuholník sa v dnešnom období pomaly, ale isto mení.
Dnes znamená muža, ženu a fľašu koňaku!
879.
Ráno sa hnevá žena na manžela:
-Okamžite mi vysvetli, prečo si v noci vykrikoval zo spánku: „To sú krásne očká,
to sú krásne očká“!
-Snívalo sa mi, miláčik, že si konečne navarila vynikajúcu hovädziu polievku!
880.
-Čo majú spoločné ženy a pamäť?
-Ani na jedno sa nedá spoľahnúť!
881.
Ďuro kupuje svadobné prstene. Obzerá, opačuje a potom sa pýta:
-Koľko stojí tento?
-Tisíc korún.
-Doparoma! A tento?
-Dva paromy!
882.
Vystriehli akísi výrastkovia Nácka, ako šiel na bicykli neskoro večer a zrúkli na neho:
-Náco, peniaze alebo dušu!
-Nuž, peniaze veru nemám, – povie Náco. – A dušu chcete ktorú, z predného
či zadného kolesa?
883.
Stretnú sa dvaja kamaráti z mokrej štvrte:
-Kde si bol včera?
-V krčme.
-Veď som ťa tam nevidel!
-A pozeral si aj pod stoly?
884.
-Pán doktor, niečo mi tu prekáža, – ukazuje bojazlivo mladá slečna medzi nohy.
-No tak sa na to pozrieme, – rečie lekár. – Vyzlečte sa!
-Ale pán doktor, ja sa hanbím, ja som ešte poctivá.
-To nevadí, no z tej poctivosti tu máte zabudnutý kondóm!
885.
-Čo by si urobila, keby ma zrazilo auto?
-Rozčúlila by som sa.
-Na šoféra, však?
-Nie, na teba, veď nie si poistený!
886.
-S mojou, ženou sa to už nedá vydržať, – sťažuje sa muž v advokátskej poradni.
-Napríklad…
-Napríklad keď sa ma niečo spýta, sama si odpovie a tom mi pol hodiny nadáva,
že nemám pravdu.
887.
Rozprávajú sa dvaja muži v nemocnici:
-Čo sa vám stalo?
-Odmietol som žene kúpiť auto. A vám?
-Ja som jej ho kúpil!
888.
Herec na scéne zistí, že samu odlepuje brada, ospravedlňuje sa partnerke:
-Prepáčte, pani markíza, volajú ma…
Zmizne z javiska, ale márne hľadá maskéra. Odlepí teda bradu celkom
a vráti sa na scénu. Partnerka sa pýta:
-Kto vás volal?
-Holič.
889.
Priatelia si doberajú Metoda:
-Máš dieru v hlave…
-Čo ?!
-No, golier na kabáte máš celý od pilín…
890.
Debatujú ráno dvaja bezdomovci:
-Čo sa ti stalo? Niekto ťa zmlátil?
-Čoby… Iba som spal pod padacím mostom!
891.
Dve americké deti sa vyzliekajú u lekára. Štvorročný chlapec Jimmy s údivom pozrie
na štvorročnú Peggy:
-Jéj! Nevedel som, že rozdiel medzi protestantmi a katolíkmi je taký veľký…
892.
-Arpád, povráva sa, že tvoja žena je taká výborná gazdiná, čo nevie ani poriadne
varechu držať v ruke. Čo ty na to povieš?
-Ale to vôbec nie je pravda, – bráni sa Arpád. – Mal by si vidieť, ako sa ňou šikovne
obháňa, keď prídem z krčmy domov!
893.
-Sused, čo ste rozum potratili? Veď váš syn nemá ešte ani dvadsať rokov
a už ho nútite do ženenia?
-Ja som veru rozum nepotratil. Ale keď on ho raz dostane, už sa neožení!
894.
-Prepánajána, prečo ten váš manžel nevolal o pomoc, keď sa topil?!
-Keď on bol vždy taký málovravný…
895.
-Vy ste najšikovnejší pumpár, – chváli ho šofér.
-Ó, to rán počujem. A prečo si to myslíte?
-Pretože sa vám podarilo naliať pätnásť litrov benzínu do desaťlitrovej kanistry!
896.
Po dôkladnej prehliadke u lekára sa pýta dedko:
-Pán doktor, môžem v mojom veku ešte milovať?
-Samozrejme dedko, ale len svoju vlasť!
897.
-Ja pri televíznych programoch spím, ako keby ma do vody hodili.
-To je zaujímavé, mňa keď niekto hodí do vody, tak ja nedajbože zaspať!
898.
Pýta sa malý Ignác otca:
-Ocko, prečo máme v ústach stoličky?
-Aby reč nestála!
899.
-Prečo máš iba jeden stierač na aute? – pýta sa priateľ Ondreja.
-Ten druhý som zložil, lebo mi policajti stále zaň vkladali pokutové lístky.
900.

-Prečo sme ešte nemali nikdy ženu prezidentku?
-Neviete, že prezident musí mať viac ako tridsaťpäť rokov?
901.
Vidličkovci idú na dovolenku. Žena sa zrazu chytí za hlavu a skríkne:
-Starý, musíme sa ihneď vrátiť domov! Zabudla som vypnúť žehličku!
-Nemusíme, – hovorí jej muž pokojne. – Ja som zabudol zastaviť vodu!
902.
-Čo vás tak ťahá do hôr, slečna?
-Čo nevidíte? Predsa lanovka!
903.
-Čo máva Somálec po obede ?
-Veľký hlad !
904.
Prídu Janko s Aničkou domov zo školy a pýtajú sa starej mamy, ako prišli na svet.
-No predsa, doniesol vás bocian, – odpovedá im stará mama.
Iba sa na seba pozreli a keď stará mama vyšla von, hovorí Janko:
-Tak čo, povieme jej pravdu, alebo ju necháme zomrieť sprostú?
905.
-Chcel by som kúpiť skladací bicykel pre manželku.
-Chcete ju prekvapiť, však?
-Presne tak. Čaká, že jej kúpim auto…
906.
Zákazník si kúpil staršie auto. Keď platil, pýta sa  predavača:
-Je treba k tomu ešte nejaké náradie?
-No, niečo tam máte, ale ak chcete dám vám k tomu ešte cestovný poriadok
na vlak a autobusy!
906.
Dvaja blázni jedia banány.
-Ty ich nelúpeš? – pýta sa jeden druhého.
-A načo, veď viem, čo je vnútri!
907.
V krčme sa traja muži rozprávajú o svojich ženách:
-Ja som moju do Piešťan na liečenie poslal.
-A ja moju na rekreáciu do Vysokých  Tatier.
-A ja svoju obšťastňujem sám!
908.
Starší žiak sa ráno zobudí, pozrie sa na budík a vzdychne:
-No tak! O päť minút bude pol ôsmej! Ak ma v priebehu tých piatich
minút nikto nezobudí, budem nútený zmeškať vyučovanie!
909.
-Stretla si niekedy muža, ktorý by ťa jediným dotykom celú rozochvel?
-Áno, včera.
-A môžeš mi prezradiť kto je to?
-Zubár!
910.
Starší vodič kamiónu si sadne v motoreste za stôl a pýta si jedálny lístok.
Nevrlo gáni na cenu rezňa a po chvíli si zavolá čašníka:
-Prosím vás, prečo je ten rezeň taký drahý?
-Viete, ten už bol na toľkých tanieroch, že už má svoju historickú hodnotu!
911.
Následníka kráľovského trónu sa spytuje jeho domáci učiteľ:
-Vedeli by ste mi povedať, Vaša Výsosť, akého vtáka ráčite vidieť za oknom?
-Je… je to… orol! Áno orol! Náš rod ho predsa má v erbe.
-Máte tisícpercentnú pravdu, Vaša Výsosť. Správne ste uhádli! Je to  najmenší
druh medzi orlami. Pospolitý ľud ho iným slovom nazýva „vrabec“.
912.
-Prečo policajti nepijú prevarené mlieko?
-???
-Lebo nemôžu vopchať krave rohy do zásuvky!
913.
-Ak tvoj otecko má štyridsať a mamička tridsaťpäť rokov, koľko majú spolu?
-Sedemdesiat, pani učiteľka…

-Akože sedemdesiat? Podľa mňa sedemdesiatpäť!
-Podľa vás áno. Moja mama si však pravidelne priznáva o päť rokov menej!
914.
Zdôveruje sa priateľka priateľke:
-Milá Ráchel, vzala som si ho, pripravená znášať s ním časy horšie i lepšie.
Ale ani v najhoršom sne sa mi nesnívalo, že by to s ním mohlo byť stále rovnaké!
915.
Novinár hovorí s obyvateľom Monte Carla:
-Aký životný režim ste si zvolili, keď ste sa dožili takého vysokého veku?
-Nijaký režim, odpovedal starček. – Jem všetko čo chcem. Vypijem nemenej ako fľašu
koňaku za deň. Celé noci trávim pri rulete a v nočných kluboch.
-To je jednoducho neslýchané! – vykríkne novinár. – A koľko máte rokov teraz?
-O mesiac budem mať štyridsať…
916.
-Chcela by som, aby ste ma odfotografovali pred týmito ruinami. Ale urobte to tak,
aby ste na snímke nezachytili moje auto.
-Prečo, madam?
-Nepoznáte môjho muža. On by bol schopný tvrdiť, že to ja som zrúcala celé Koloseum!
917.
Pani Zita na pláži:
-Myslela som si, že ten chlapík v modrej čiapočke vôbec nevie plávať. A on vám je to
výborný potápač. Ponoril sa pred štvrťhodinou a ešte sa neukázal!
918.
-Idem ti včera na bicykli po pravej strane cesty a skoro som sa zrazil s autom…
-Kamarát, je ti jasné, že keď ťa na pravej strane auto aj zabije, pred súdom
to vyhráš vždy!
919.
-Neožením sa, kým nenájdem takú ženu, ako si vzal môj starý otec!
-Také ženy sa dnes nerodia…
-Nezmysel! Starý otec sa ženil minulý týždeň!
920.
-Doktorko! Mám strašné kŕče! Ste ochotný zbaviť ma môjho nezbedného
slepého čreva?
-Ak to bude potrebné… je to moja povinnosť!
-Tak vás veľmi prosím, aby ste sa poponáhľali. O hodinu musím byť na ministerstve,
na porade generálnych riaditeľov!
921.
Príde pacient k lekárovi a sťažuje sa, že ho strašne bolí čelo. Doktor chvíľu
premýšľa a povie:
-To je z toho, že veľa fajčíte a nikotín vám tlačí na mozog.
-Ale pán doktor, ja vôbec nefajčím, – bráni sa muž.
-Tak to máte z alkoholu, ktorý sa vám prelieva v dutine lebečnej.
-Pán doktor, som odjakživa abstinent.
-Tak to potom určite máte z toho, že lietate za ženami a preháňate to.
-Pán doktor, som dvadsať rokov šťastne ženatý a svoju ženu by som nikdy nepodviedol.
-Tak potom je všetko jasné, – buchne sa po čele doktor. – Vy ste vôl a rastú vám rohy!
922.
Vojak Semienko sa vráti z rozviedky a hlási:
-Pred nami je nepoškodený most!
-Tanky po ňom prejdú?
-Prejdú.
-Jazda prejde?
-Prejde.
-Teda prejde aj pechota…
-Pechota neprejde, pán kapitán.
-Ako to?
-Je tam priviazaný zlý pes!
923.
-Obžalovaný, práve pred piatimi rokmi ste boli odsúdený za krádež auta
a teraz ste tu kvôli rovnakému činu znova!
-Pán sudca, keď ja som už potreboval nové!
924.
-Škoda, že Bohuš zomrel.
-Nevedel som, že ste boli priateľmi.
-Neboli sme. Ja som mu len sľúbil, že mu raz rozbijem hubu!
925.
-Kamarát môj, predo mnou môže stáť hoci aj desať sexbômb a mnou to ani nehne!
-Len sa ty veľmi nevyťahuj!
-Ja sa nevyťahujem, ja sa sťažujem!
926.

Indiáni prepadli vlak a rabujú všetko, čo vidia. Jeden z nich si utiera pot z čela
a hovorí náčelníkovi:
-Ostrý pazúr, som veľmi smädný. Nevieš, kde je tu voda?
-Ale viem, Musíš ísť chodbou rovno a na konci zabočiť. Tam tečie voda.
Po chvíli sa bojovník vráti a hovorí náčelníkovi :
-Ostrý pazúr, nemohol som sa napiť. Na prameni sedí bledá tvár!
927.
-Keď som nesúhlasil, aby sme aj tohto roku išli na dovolenku k moru,
manželka zamdlela.
-A ako ste ju prebrali?
-Sadol som si na jej nový klobúk, ktorý si len kvôli dovolenke kúpila.
928.
Rok 1968. Dvaja zafačovaní pacienti sa preberajú v pražskej nemocnici.
Zistia, že sú účastníci spoločnej havárie.
-Ako to vlastne bolo? Ty si predsa vravel: zľava voľno, sprava taky!
-Kdeže, kamarát! Ja som hovoril: sprava tanky!
929.
Betka je ohromená:
-Predstav si, mamička, naša mačka má mačiatka a my sme ani nevedeli, že je vydatá!
930.

Anglická turistka sa pýta Arabky, ktorá s džbánom na hlave, veľkým košom v rukách,
a batohom  na chrbte ťažko kráča vedľa ťavy. Na ktorej pohodlne sedí jej muž:
-Nemalo by to byť obrátene? Prečo vy tak ťažko pracujete a manžel odpočíva?
Arabka jej odpovedá:
-A vy ste večer šťastná, keď váš manžel príde domov unavený?
930.
Na lavičke v parku sadia dve dámy a pozorujú elegantného mladého muža,
ktorý sa neďaleko prechádza.
-Keď sa tak na neho pozerám, – hovorí prvá, – zdá sa mi, že je to muž,
o ktorom som snívala celý život.
-To je zvláštne, – šepká druhá, – aj na mňa tak pôsobí. Aby si však vedela, aká som
priateľka, vzdávam sa ho v tvoj prospech. Máš naňho väčšie právo, – ty si snívala
oveľa dlhšie.
931.
-Každú noc sa mi sníva sen, že predo mnou sú dvere s nápisom a ja ich tlačím
a tlačím a nemôžem ich otvoriť.
-A čo je na nich napísané?
-Ťahať!
932.
Na ulici plače chlapček. Okoloidúca žena sa ho pýta:
-Prečo plačeš chlapče?
-Stratil som otecka.
-A bojíš sa, že sám netrafíš domov, však?
-Ja trafím, ale ocko asi nie!
933.
-Teta, čo sú to alimenty? – pýta sa Evička.
-To je pokuta za nešikovnosť!
934.
Pri barovom pulte popíja osamotený zákazník. Barman utiera poháre a píska si,
keď do  baru sa zrazu vrúti kôň, sadne si k pultu a ľudským hlasom prehovorí:
-Jednu whisky, prosím!
Barman mu neleje, kôň vypije, na pult hodí peniaze a odcvála. Muž pri pulte
všetko sleduje s vytreštenými očami a keď sa kôň vzdiali, zvolá:
-Videli ste to… ten kôň…veď to je hrozné…chápete to?
-Ani ja to nechápem, – hovorí barman pokojne, – zvyčajne si dáva koňak!
935.
Chválili sa tri žraloky.
-Pochutnal som si na Angličanovi, to bolo výborné mäsko, – zaspomínal prvý.
-Ja som zožral Francúza, jeho mäso bolo určite lepšie! – oponoval mu druhý.
-Ja som ulovil Slováka. To vám bola pochúťka! Maslo na hlave, chrbtová kosť žiadna,
mäso s pikantnou vôňou borovičky a v žalúdku mu ležal jeho šéf, – zamliaskal tretí.
936.
Občan sa pýta domovníčky:
-Býva tu študent Blažej?
-On je študent? Ja som myslela, že je nočný vrátnik!
937.
Jano vozí Dášu po meste, potom po dedine a nakoniec zabočí k lesíku, kde ju
chce pobozkať.
-Čo si sa zbláznil, veď ja mám snúbenca! – bráni sa dievča.
-To mi hovoríš až teraz, keď som s tebou prejazdil päť litrov benzínu?
938.
-Študent, ako by ste definovali pojem vzdelanie?
-Keď sa mnoho naučíme, tak veľa zabudneme. A to, čo nám zostane, je vzdelanie!
939.
-Cyrilko, kam pôjdeš, keď vyjdeš zo školy?
-Prosím, na autobus.
940.
Ustarostený rodič vraví učiteľovi:
-Moja dcérka neurobila opravnú skúšku  z matematiky. Musí zopakovať triedu. Nemohli by
ste s ňou urobiť nejakú výnimku?
-Žiaľ, nemohol. Vaša dcéra vie z matematiky tak málo, že jej vedomosti ešte aj teraz stačia
na prepadnutie najmenej trom žiačkam!
941.

-To je hrozné. Ani si neviete predstaviť, ako sa bojím… Nikdy ma ešte nerezali a sestrička
ma o chvíľu odvedie do operačnej sály! – sťažuje sa pacientka mladému lekárovi.
-Nevzrušujte sa milá pani! Vidíte, aký som totálne pokojný? Aj keď viem, že vaša operácia
bude v mojom živote rovnako – prvá!
942.
-Ako sa má pán manžel?
-Ale ja som ešte slobodná!
-Aha, tak pán manžel je starý mládenec!
943.
Vraví manžel manželke:
-Čo ty na to, keby sme Miškovi urobili radosť? Veď vieš, ako túži po sestričke.
-Ale veď dávno si hovoril, že už žiadne dieťa nechceš, že chceš iba Favorit…
-Ja viem, ale na dieťa budeme čakať deväť mesiacov a na auto aspoň päť rokov!
944.
Rozprávajú sa dvaja kamaráti:
-Počúvaj Fero, ak si dobre pamätám, tvoja žena bola odjakživa blondína.
Odkedy je z nej čiernovláska?
-Odvtedy, čo zošedivela…
954.
Mladá Američanka žiadala prostredníctvom súdu odškodné od snúbenca za nedodržanie
manželského sľubu. Žalovala sa priateľke:
-Vieš, čo ten ničomník urobil?
-Nechce platiť, však? – hádala priateľka.
-Nie! Súhlasil so svadbou!
955.
-Pozri drahý, zasa letí tá strieborná eroplána!
-To nie je eroplána, ale aeroplán!
-Ach, drahý, aké ty máš dobré oči!
956.
-Počula si, že Viola sa vydáva?
-Nepočula! Veď ja ani neviem, že je v druhom stave!
957.
-Čo vás tak ťahá do hôr, slečna?
-Čo nevidíte? Predsa lanovka!
957.
V krčme sa traja muži rozprávajú o svojich ženách:
-Ja som moju do Piešťan na liečenie poslal.
-A ja moju na rekreáciu do Vysokých Tatier.
-A ja svoju obšťastňujem sám!
958.
-Chcel by som kúpiť skladací bicykel pre manželku.
-Chcete ju prekvapiť, však?
-Presne tak. Čaká, že jej kúpim auto…
959.
-Jožko, priniesla som ti sestričku, – hovorí synovi matka.
-Tak ju okamžite odnes! Vieš, čo otec urobil, keď som priniesol domov Azora?
Vyrazil ma s ním!
960.
-Prečo policajti nepijú prevarené mlieko?
-Lebo nemôžu vopchať krave rohy do zásuvky!
961.
Starší vodič kamiónu si sadne v motoreste za stôl a pýta si jedálny lístok.
Nevrlo gáni na cenu rezňa a po chvíli si zavolá čašníka:
-Prosím vás, prečo je ten rezeň taký drahý?
-Viete, ten už bol na toľkých tanieroch, že už má svoju historickú hodnotu!
962.
Zlodej príde k advokátovi, aby ho zastupoval pred súdom.
-A máte nejaký majetok? – pýta sa advokát.
-Mám koňa, dve svine a kravu.
-A v akej veci vás mám zastupovať?
-Vo veci krádeže koňa, dvoch svíň a kravy.
963.
-Ešte stále doma spievate?
-Nie. Lekár mi zakázal!
-Azda býva v tom istom dome, ako vy?
964.
-Ak tvoj otecko má štyridsať a mamička tridsaťpäť rokov, koľko majú spolu?
-Sedemdesiat, pani učiteľka…
-Akože sedemdesiat? Podľa mňa sedemdesiatpäť!
-Podľa vás áno. Moja mama si však pravidelne priznáva o päť rokov menej!
965.
Starší žiak sa ráno zobudí, pozrie sa na budík a vzdychne:
-No tak! O päť minút bude pol ôsmej! Ak ma v priebehu tých piatich minút nikto
nezobudí, budem nútený zmeškať vyučovanie!
966.
-Chcela by som, aby ste ma odfotografovali pred týmito ruinami. Ale urobte to tak,
aby ste na snímke nezachytili moje auto.
-Prečo, madam?
-Nepoznáte môjho muža. On by bol schopný tvrdiť, že to ja som zrúcala celé Koloseum!
967.
Zdôveruje sa priateľka priateľke:
-Milá Ráchel, vzala som si ho, pripravená znášať s ním časy horšie i lepšie. Ale ani
v najhoršom sne sa mi nesnívalo, že by to s ním mohlo byť stále rovnaké!
968.
-Škoda, že Bohuš zomrel.
-Nevedel som, že ste boli priateľmi.
-Neboli sme. Ja som mu len sľúbil, že mu raz rozbijem hubu!
969.
-Pani učiteľka! V pondelok budem chorá a neprídem do školy.
-Odkiaľ to vieš tri dni dopredu? Veď je dnes iba piatok?
-Mamička mi už včera povedala, že s sobotu na tri dni odcestujeme k rodine!
970.
-Povedzte, je pravda, že ženy žijú dlhšie ako muži?
-No, presne to neviem, ale vdovy v každom prípade…
971.
Hovorí hosť čašníkovi:
-Počujte, pán hlavný, táto polievka mi pripomína saponátový roztok…
-To je ale divné, vy tak dobre poznáte chuť saponátového roztoku?
972.
Peťko sa rozčuľuje sám na seba:
-Ja somár! Kde som len tie nožnice dal? Čím budem teraz strihať?
Sestrička ho podpichne:
-Keď si myslíš, že si somár, tak strihaj ušami!
973.
Rozhovor po dovolenke. Pýta sa jeden kamarát druhého:
-Počuj, a ako tam bolo, ako ste sa mali na horách?
-Zle. Zima a dážď. A ako bolo v Bojniciach?
-Tak isto. Len trochu lacnejšie…
974.
Ponosuje sa istá mladá slečna svojej kolegyni:
-To ti je strašné, drahá .Nie a nie nájsť toho pravého. V tej chvíli, ako si zoženiem
solídneho, zodpovedného a dobre zarábajúceho nápadníka, ukáže sa, že je dávno
ženatý…
975.
Mladý pár sa prechádza v parku. Mladík pozdraví okoloidúceho. Dievčina sa pýta:
-Kto to bol?
-Ale, – vraví mladík, – môj pomocník…
-A čo vlastne robí?
-No, podpisuje všetky tie listy, ktoré potom roznášam…
976.
-Povedz, – pýta sa jedna mladomanželka druhej, – ty skutočne veríš svojmu mužovi?
-Áno, – prikyvuje druhá, – prečo by som neverila? Pravda, až do tej chvíle, keď sa to
všetko dozviem…
977.
Záhradný slimák lezie s dcérkou – slimáčkou  pod kríkmi, keď tu zrazu stretnú poľného
slimáka bez domčeka.
-Nepozeraj sa na neho, – hovorí slimák svojej dcére rozhorčene, – to je nevkusný nudista…
978.
Hovorí manželka svojmu mužovi – spisovateľovi:
-Pamätaj si, že ak nebudeš jesť to čo ja navarím, nebudem čítať to čo napíšeš!
979.
Jurko zablúdil v botanickej záhrade. Napokon zaspal a keď sa zobudil, bola už noc.
Jurko sa strašne bál. Liezol potme krížom–krážom, až sa dostal do oddelenia tropických
rastlín. Začal vrážať do veľkých kaktusov a pritom sa zakaždým spýtal:
-Teta Amálka, si to ty?
980.
-Priznaj sa, synku, za čo si dostal päťku z prírodopisu?
-Ale, povedal som, že žirafa má tri nohy…
-Prosím ťa, veď má štyri…
-Dobre, a ostatní hovorili, že má len dve a dostali to isté…
981.
Opitý Vinco žalostí nad pohárikom n krčme:
-Čo už ja mám z toho života? Ustavične žijem medzi kanibalmi. Žena mi neustále žerie
nervy a svokra mi pije krv…
982.
Po hlavnej ceste ide dedko na bicykli. Razom, bez akéhokoľvek upozornenia prudko
odbočí doľava. Auto za ním má čo robiť, aby stačilo zabrzdiť.
-Človeče, – kričí na dedka šokovaný vodič, – to neviete dať znamenie, že odbočujete?
Dedko sa nielenže necíti vinný, naopak, pustí sa do vodiča:
-Ste hádam slepý? Keď vidíte, že veziem plnú tašku prázdnych fliaš, tak  je jasné,
že si idem po pivo. No a kde tu  jedine majú fľaškové pivo? Každý vie, že tamto v Lehote.
Čiže tu musím odbočiť doľava, no nie?
983.
-Horecký, poznáte niečo od Hviezdoslava?
-Áno… Námestie pred Slovenským národným divadlom!
984.
-Počul si, že u nás sa už nebudú vyrábať postele?
-Prečo?
-Lebo komunisti majú na ružiach ustlaté, reakcia nikdy nespí, ľud bdie a odporcovia
režimu sedia.
985.
-Čo hovorí mamička, zajačica, detičkám – zajačikom, keď sa pýtajú ako prišli na svet?
-Že ich vytiahol kúzelník z klobúka!
986.
-Ty máš ale krásneho psa. Aká je to rasa?
-Myslím, že škótsky teriér.
-Prečo si to myslíš?
-Žerie tak málo…
987.
-Prosím vás, – pýta sa výletník domorodca, – možno v tomto jazere chytať ryby?
Domorodec sa len čudne zadíva.
-Teda, – pokračuje výletník, – keď tu chytím rybu, nebude to priestupok?
-Nie, skôr zázrak,- konečne sa ozve domorodec.
988.
-Kam sa chystáte na dovolenku? Na Mars či na Venušu?
-Ale kdeže! Na Marse sme boli vlani, na Venuši predvlani a Jupiter sme absolvovali
pred tromi rokmi. Tento rok sa podujmeme na niečo dobrodružnejšia a zaujímavejšie.
Pôjdeme na Duchonku pri Topoľčanoch!
989.
-Pani svedkyňa v akom pomere ste k obžalovanému?
-Bez následkov!
990.
Príde gazda domov z mesta a zvestuje svojej žene:
-Bol som na úradoch a uzatvoril som životnú poistku.
Žena naradostená spľasne rukami:
-Starý, to vari znamená, že už nemusím bežať po doktora, keď dostaneš  ďalší infarkt?
991.
Pod Niagarskými vodopádmi sa pýtali turistov, na čo myslia pri pohľade na ich
majestátnosť.
-Myslím na odpaľovacie rakety do vesmíru, – vraví Američan.
-Myslím na výstrel z Auróry, – hovorí Rus.
-Myslím na súloženie, – povedal Slovák.
Ostatní sa čudovali prečo.
-Ja na súloženie myslím neustále, – znela odpoveď.
992.
Po pretekoch hovorí tréner džokejovi:
-Počuj, nemohol si ísť rýchlejšie?
-Čože ja, ja som šiel ako blesk, ale kôň za mnou nestačil,- bráni sa džokej.
993.
Sekretárka ráno hlási riaditeľovi:
-Mám pre vás smutnú a veselú správu.
-Tak najprv tú smutnú, – povie riaditeľ.
-Odvolali vás z funkcie!
-A tá veselá?
-Čakám s vami dieťa.
994.
-Slečna, veríte v lásku na prvý pohľad?
-Nie!
-Tak sa nedá nič robiť. Budete musieť na mňa pozrieť ešte raz!
995.
-Na toto miesto sa viaže jedna z najkrajších spomienok v mojom živote!
-Čo sa tu stalo?
-Tu mi oznámili správu o úmrtí mojej svokry!
996.
Zavolá si pán Rohlík v reštaurácii kuchára a nahnevano hovorí:
-Tomuto hovoríte hovädzia polievka? Tá polievka má s hovädzinou spoločné len to,
že ste to varili vy!
997.
Profesor slovenského jazyka stojí na Vianoce pri kaprovi a vraví:
-Ach, starká moja, nemám to srdce zabiť ho. Tá nemá tvár mi nápadne
pripomína mojich žiakov!
998.
-Počul som o profesionalizácii našej armády. Viete o tom niečo bližšie?
-Áno, všetci profesionáli sa u nás čoskoro dostanú do armády nezamestnaných.
999.
-Moja žena ma nechcela pustiť na futbal. Povedz mi aký to bol zápas?
-No, domáci zaznamenali vedúci gól hneď s prvého útoku v sedemdesiatej minúte!
1000.
Hovorí jeden rybár druhému:
-Keď chytám ryby, strašne ma štípu komáre!
-Tak sa namaž rumom!
-Potom ma už nebudú štípať?
-Možno že hej, ale bude ti to jedno!   

A jeden na prídavok:

1000+1

V poslednom čase sa medzi ľuďmi hovorí, že Vianoce sa už nebudú svätiť.
Dôvody sú jednoznačné:
-Jozef je nezamestnaný;
-Panna Mária odišla robiť do závodnej kuchyne;
-Ježiška dali do jasieľ;
-Voly a somáre umiestnili  po úradoch!

Koniec dobrý, všetko dobré!