Bradaté vtipy

 

Každé obdobie sa môže pochváliť svojimi vtipmi, ktoré sú odrazom života tej doby. Mám tu niekoľko vtipv, ktoré iste budú povedomé tým skôr narodeným, ale mladým veľa nepovedia.

Aj vtipy odchádzajú na dôchodok

 

Tak pospomínajme spoločne!

 

Ω  Ω  Ω

Keď sa skončili rokovania štátnikov na najvyššej úrovni v Teheráne, britský minister Eden prišiel do svojej hotelovej izby a našiel v posteli malú pozornosť – štrnásťročné dievča. Rozčúlený utekal do recepcie a pýtal sa, čo to má znamenať.
-Ale no, – usmial sa recepčný, – kým sa vy, Angličania, k niečomu rozhodnete, tá už bude dospelá !

Ω  Ω  Ω

Na schôdzi ľavičiarskej politickej strany v Paríži začal rečník svoj prejav slovami:
-Milé dámy, milí páni, milí tajní !

Ω  Ω  Ω

Tido Gašpar, šéf úradu propagandy Slovenského štátu, vidiac neúspech fašistického pozdravu „Na stráž“, navrhol, aby sa Slováci zdravili zase len prostým „Dobrý deň“. Tu vyskočil hlavný veliteľ Hlinkovej gardy a minister vnútra Šaňo Mach:
‑Zapamätajte si, pokiaľ som tu ja, na Slovensku nebude žiadny dobrý deň !

Ω  Ω  Ω

V časoch mníchovskej zrady sedeli Chamberlain, Daladiér a Hitler v jednej berlínskej reštaurácii. Keď prišlo na platenie, Chamberlain platil librami, Daladiér louisdormi Hitler bankovkou. Stalo sa však, že otvoreným oknom zavial vietor a odvial Hitlerovu bankovku pod stôl. Kelner sa úslužne zohol po ňu, no pritom sa prihodilo čosi ľudského.
Páni politici boli, pravda, konšternovaní nad takou nespôsobnosťou ale pohotový kelner sa vynašiel:
-Ráčte odpustiť, ale každý peniaz má svoj zvuk !

Ω  Ω  Ω

Hádali sa Hitler, Roosevelt a Stalin, kto zvíťazí v tejto vojne. Hitler mienil:
-Bude to rasa!
Roosevelt oponuje:
-Bude to kasa!
Generalissimus Stalin prehlásil:
-Bude to masa !

Ω  Ω  Ω

V Klenovci na cirkevnom konvente hneď po prvej svetovej vojne bola reč i o tom, že by neškodilo dať na kostol hromozvod. Dali hlasovať. Väčšina hlasov bola proti zavedeniu hromozvodu. Ako dôvod uviedli:
-Nechceme, aby nám do kostola udrel hrom.

Ω  Ω  Ω

Taliani prehrávali v Afrike aj na Balkáne. V Prahe sa pošepkávalo:
-Už ste počuli, že Taliani vyhlásili mobilizáciu žien ?
-Prečo ?
-Aby im prali spodky !

Ω  Ω  Ω

Slovensko vstúpilo do vojny – Tiso servilne ponúkol Nemecku ako pomoc slovenské letectvo. Na dotaz z Nemecka, koľko toho môže poskytnúť, odpovedal:
-Máme vám poslať jedno lietadlo, dve, alebo všetky tri ?!

Ω  Ω  Ω

-Vieš, čo znamená to WH na našich vojenských autách, ktoré nám Nemci ukradli ?
-To neviem.
-Venoval Hácha – Vráti Hitler

Ω  Ω  Ω

Učiteľ sa pýta v škole detí:
-Povedzte, deti, čo je to maslo ?
Hlasí sa Jožko:
-Maslo, to je prosím, to žlté, čo nám mamička mazala na chlieb, keď bol otecko ešte nezamestnaný !

Ω  Ω  Ω

-To sú ľudia, čo len hovoria a nič nerobia !
-Hej, tak takých tu máme troch: dvaja žandári a farár !

Ω  Ω  Ω

Traja vojaci, Francúz, Nemec a Čech, prišli za prvej svetovej vojny k nebeskej bráne.  Peter ich vypočúval:
-Za čo si bojoval ?
-Za republiku a za svoj národ ! – odpovedal Francúz.
-Za cisára a za vlasť ! – riekol Nemec.
-Za osem grajciarov denne ! – dodal Čech.

Ω  Ω  Ω

Hneď po vypuknutí prvej svetovej vojny v auguste 1914 dostal veliteľ anglickej posádky v najzápadnejšej Afrike telegrafický rozkaz všetkých nepriateľských cudzincov okamžite internovať. O niekoľko hodín prišla do Londýna telegrafická žiadosť o spresnenie:
-Zatkli sme sedem Holanďanov, štyroch Francúzov, troch Talianov, dvoch Američanov a jedného Nemca. Prosím o odpoveď, proti komu vlastne bojujeme ?!

Ω  Ω  Ω

Koniec prvej republiky. Československý colník stojí na hranici a vidí, že z hitlerovského Nemecka k nám prebieha zajac. Zastaví ho:
-Počuj, zajac, čo ste všetci spochabeli ? Veď za posledné dva dni vás prebehlo k nám najmenej tristo!
-Bodaj by nie, – vraví zajac. – Gestapo dostalo rozkaz zatknúť všetky žirafy!
-A prečo teda utekáš, veď nie si žirafa?
-To vieš ty, ale dokazuj to gestapu!

Ω  Ω  Ω

Na zabranom území, v novej župe Sudetengau, bola jedna obchodníčka nespokojná s nedostatkom masla. Dal to na sebe poznať, takže ju zobrali. Za trest mala chodiť po meste a kričať:
-Máme dosť masla – sláva Hitlerovi!
Obchodníčka teda išla prevolávať na slávu. Ale keď to už kričala celý deň, trochu si to poplietla a večer vyvolávala:
-Máme dosť Hitlera. Sláva maslu!

Ω  Ω  Ω

Minister propagandy Goebles pyšne oznamuje prezidentovi Hindenburgovi, že zajtra bude opäť veľký fakľový sprievod.
–To je dobre, zasa môžem zostať hore do desiatej!

Ω  Ω  Ω

Tiso si zašiel na dedinu:
-Pán starosta, koľko je u vás na dedine boľševikov?
-A ktože je to boľševik ?

Ω  Ω  Ω

Frank sa rozhodol zrušiť v  protektoráte stanné právo. Obrátil sa v tejto veci na bábkového prezidenta obsadených Čiech, Emila Háchu:
-Čo súdite, pán protektorátny prezident o našom pláne zrušiť v Čechách stanné právo ?
–Páni, nerobte to, – šušlal Hácha, – veď to je jediné právo, ktoré Česi ešte majú !

Ω  Ω  Ω

Hitler vyznamenával spojeneckých vojakov, Maďarov, Rumunov, Fínov, ba aj jedného Slováka. Každého sa spýtal, za čo bol navrhnutý na vyznamenanie. Aj Slováka.
–Boli sme v lesíku, ja a môj guľomet. Zrazu z lesíka vyrazilo asi tridsať sovietskych strelcov. Všetkých som skosil !
–Výborne ! – nadchýnal sa Führer. – A ako si spoznal, že to boli sovietski strelci ?
–Veľmi ľahko. Všetci mali na čiapkach SS.

Ω  Ω  Ω

V bratislavskom Carltone sa rozčuľuje hosť:
-Neslýchané ! Zase nám bombardovali hlavné mesto a zase nevojenské ciele ! Vysokú ulicu, kde sú iba viechy.
–Dôverne vám prezradím, – vraví sused, – že nálet na Vysokú mal politický charakter. Hľadali Tida Gašpara !

Ω  Ω  Ω

Prezident Jozef Tiso na konci svojej kariéry, pár dni pred pádom fašizmu sa vrúcne pýta obrazu, na ktorom je on sám:
-Obraz môj milovaný, čo s nami bude po tejto vojne?
-Čo by bolo ? – odpovedá obraz. – Mňa zvesia a teba zavesia!

Ω  Ω  Ω

Pri svojej prvej návšteve Talianska Hitler pozdravil Musoliniho vztýčením pravice a slovami:
-Ave imperátor!
Mussolini mu odpovedal:
-Ave imitátor!

Ω  Ω  Ω

Dve ženy sa bavia:
-Z môjho muža sa stal impotent!
Druhá sa pýta:
-To je viac ako Sturmbahnführer?

Ω  Ω  Ω

-Ema sa chce dať rozviesť, – hovorí kolegyňa.
-Už? Prečo?
-Lebo Göring jej cez svadobnú noc doškriabal prsia metálmi.

Ω  Ω  Ω

Keď Nemci prenikli už päťsto kilometrov na sovietske územie, z Moskvy vraj dostali nótu:
-Ak neprestanete s pohraničnými incidentmi, budeme nútení vyhlásiť mobilizáciu!

Ω  Ω  Ω

Nad troskami zbombardovaného paláca v Mníchove stojí človek a smeje sa. Okoloidúci ho osloví:
-Čo tu robíte?
-Čítam Hitlerov Mein Kampf. Na strane stošesťdesiatdva je najlepší vtip týždňa:
-A to je aký?
-Dajte mi Nemecko na desať rokov a ja ho zmením na nepoznanie!

Ω  Ω  Ω

V dvadsiatych rokoch, keď sa v Rusku prevalila vlna premenovávania miest, vznikli mestá: Kalinin, Trockij, Leningrad, Stalingrad…
Bucharin s tým nesúhlasil a tak sa raz obrátil na generálneho tajomníka Stalina s protestom.
-S čím si taký nespokojný? – začudoval sa Stalin.
–S tým, že sa zjavilo mesto Stalingrad.
-Ale my neprotestujeme, že na mapách krajiny je Buchara!

Ω  Ω  Ω

V jednej pražskej krčmičke sedel ríšsky obranca a napchával sa, až jedna radosť. Keď sa napráskal, že už viac nemohol, prišiel k nemu pražský Pepík, potľapká ho po pleci a povie:
-Tak si sa nažral, vole?
Vojak sa podíva na plece, potom na Pepíka a s dobráckym úsmevom odpovie:
-Nein, Nein ! Keine Wolle, das ist Holz!

Ω  Ω  Ω

Kohn stretne Grüna na Červenom námestí v Moskve:
-Ako sa máte, pán Kohn, kde pracujete ?
-Ale tu v Kremli, poďte, ukážem vám svoje pracovisko.
Vošli do Kremľa. Všetci úctivo zdravia pána Kohna, Molotov i Stalin.
-Preboha, vy ste ešte nad Stalinom ?
-Áno, taká je pravda! A ešte jedného takého máme v Bielom dome. Firma je ich, ale kšeft je náš.

Ω  Ω  Ω

Cisár František I. daroval mestu Viedeň park. Otcovia mesta sa radili o jeho výzdobe, ale nemohli sa zhodnúť. Uzniesli sa preto, že cisára stanovia rozhodcom a mestský radný Kogler predniesol panovníkovi tento návrh:
-Ja a moji priatelia sme toho názoru, že v nymfovom háji by sa krásne vynímala umelecká socha, napríklad „Láska“.
Tu však bol prerušený cisárom:

-K tomu účelu postačia úplne lavičky!

Ω  Ω  Ω

Deti v škole si rozprávali, čo sa kde stalo zaujímavé.
-Nám, – hovorí Honzík, – sa narodili šteniatka !
-No a čo je na tom zaujímavého ? – pýta sa pán učiteľ.
-To nie sú len ta obyčajné šteniatka, tie hneď zdvihli paprčku a volali: „Heil Hitler!“
-No výborne, – hovorí pán učiteľ, – pekne si to pamätaj a až príde pán inšpektor, tak mu to povieš!
Onedlho inšpektor skutočne prišiel.
-No, povedz, Honzík, čo máte doma ! – povzbudzuje ho pán učiteľ.
-Prosím, my máme doma šteniatka.
-Dobre a čo robia ?
-Zdravia: „Nech žije Československo !“
-Ale, ale, to hádam nie! Predsa si hovoril, že kričali Heil Hitler !
-No áno, – povie Honzík, – ale vtedy boli ešte slepé !

Ω  Ω  Ω

Rok 1923. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva. Kremeľ. Prebieha XII. Zjazd Komunistickej strany Ruska boľševikov). Jeden z delegátov nadšene žiada:
-Učiť sa ! Učiť sa ! Učiť sa ! Tak ako nám to odkázal veľký vodca svetového proletariátu Vladimír Iľjič Lenin!
Za predsedníckym stolom na tribúne sedí aj Lenin. Zlostne si pre seba zašomre:
-Nič som neodkázal ! Iba som si rozpisoval pero !

Ω  Ω  Ω

Zomrel Hitler a prišiel do neba. Peter sa ho pýta:
-Tak ako si zhrešil ? Koľko krát si klamal ?
-Veľa krát som neklamal, – odpovedal Adolf.
-Za trest obehneš desať krát zemeguľu !
Potom zomrel Göring.  Peter sa pýta aj jeho:
-Koľko krát si klamal ?
-Len trochu, otec Peter.
-Tak ty obehneš dvadsať krát zemeguľu ! – rozhodne Peter.
A Hermann bežal. Keď po dlhšom čase už dobiehal do neba, vidí Peter, ako Göring stretol Goebbelsa, chvíľku sa spolu bavili a odrazu sa Goebles obráti a ženie sa naspäť na Zem.
-Počuj, Hermann, prečo ten Goebbels tak utekal dole ? Nechce do neba, či čo?!
-Ale nie, otec Peter, to si on len bežal pre motocykel, aby to mal do súdneho dňa obehané!

Ω  Ω  Ω

Správa z hlavného stanu ministra národnej obrany Slovenského štátu, generála Čatloša:
-Zostrelili sme osem lietadiel. Z toho jedno cudzie!

Ω  Ω  Ω

Rozhovor počas vojny:
-Vieš o tom, že všetky lyže, dlhšie ako sto osemdesiat centimetrov zase budú vracať?
-Prečo ?
-Pretože už skrátili frontu tak, že sa tam s nimi nemôžu obrátiť!

Ω  Ω  Ω

Sovietske Rusko. Dvadsiate roky. Nataša Krupská napísala Stalinovi list, v ktorom ho žiadala o spravodlivosť pre nevinne odsúdených „nepriateľov ľudu“. Stalin si zavolal šéfa KGB a vraví mu:
-Povedz Krupskej, nech mi neposiela debilné odkazy, lebo sa naseriem a nájdem Leninovi inú vdovu!

Ω  Ω  Ω

Za protektorátu kolovala po Čechách  hádanka:
-Kto počúva najhorlivejšie, kto je najlenivejší, najpracovitejší a najzdvorilejší?
Odpovede sú nasledovné:
-Najhorlivejšie počúvajú Česi. Cez deň počúvajú Háchu a v noci zahraničný rozhlas.
-Najlenivejší sú Taliani. Celú vojnu si nechávajú podkurovať od Nemcov.
-Najpracovitejší sú Nemci. S jedným volom zorali celú Veľkonemeckú ríšu.
-A najzdvorilejší sú Rusi. Odprevadili Nemcov zo Stalingradu až do Berlína!

Ω  Ω  Ω

Za Slovenského štátu prevádzali renováciu Invalidského kostola v Trnave. Aby sochy svätých, ktoré sa v tomto kostole nachádzajú na chóre, neboli farbou zastriekané, boli veľkými hárkami papieru pozakrývané. Počas prevádzania adaptačných prác prišiel do kostola Mikuláš Schneider – Trnavský so svojím priateľom Gasselsederom, ktorý majstrovi prepisoval noty. Keď majster pozrel zdola na chór a videl tam v papieroch zahalené sochy svätých, zvolal Gasselsederovi:
-Ty, Janko, choď sa pozrieť hore na tých svätých a zisti, či sú to svätí alebo sväté!
Keď Gasselseder poodhŕňal papier zo sôch, zvolal dolu Schneiderovi – Trnavskému:
-Mikuláš, veď oni tam nič nemajú…
Schneider – Trnavský pokýval hlavou a vzdychol si:
-Hja, tak im bolo ľahko byť svätými !

Ω  Ω  Ω

-Rommelovi sa hovorí kráľ púšte !
-A prečo ?
-Pretože tam zareve !

Ω  Ω  Ω

Rok 1920. Sovietske Rusko. Vladimír Iľjič Lenin sa stretol na besede s pracujúcimi. Pracujúci sa ho pýtajú:
-Vladimír Iľjič, ako ste sa oženili ? Ako ste spojili svoj život so svojou veľkou láskou?
-Bolo to tak, – odpovedá Lenin. –  Mali sme raz konšpiratívnu schôdzku našej ilegálnej revolučnej bunky, keď tu zrazu niekto vykríkol: „Bomba“! Všetci sme sa hodili na zem a ja som padol na Nadeždu Konstantinovnu. No a potom, ako slušný človek, som sa oženil.

Ω  Ω  Ω

Koniec druhej svetovej vojny. Kohn a Roubíček sa dostanú živí z koncentračného tábora v Dachau. Kohn hovorí:
-Pozrite, Roubíček, ja pôjdem na západ a vy na východ. Ak to prežijeme o pár rokov sa stretneme.
Kohn sa tak dostal do USA a Roubíček do Ruska. Tak po desiatich rokoch, keď bol pán Kohn už multimilionár, spomenul si na Roubíčka. Tak sa za nim vydal do Moskvy. Dlho hľadal svojho starého kamaráta až sa dozvedel, že zametá na Červenom námestí. Konečne Roubíčka našiel, pozdraví ho, no ten len na neho tupo pozerá.
-Roubíček, nespoznávaš ma ?! To som ja, Kohn z Dachau.
Na to Roubíčkovi zasvietia oči a zasnene povie:
-Ach, áno ! Dachau. To boli časy…

Ω  Ω  Ω

-Vieš, aký je najkratší nemecký vtip , ktorý pozostáva z dvoch slov?
-To teda neviem!
-Sieg Heil!

Ω  Ω  Ω

O Antonovi Štefánkovi predvojnovom ministrovi a povojnovom povereníkovi bolo známe, že pokazil každý vtip. Raz poslanec Národného zhromaždenia Jozef Kallay  dal Štefánkovi hádanku:
-Čo povieš, Tóno, v ktorom mesiaci sa rodí najviac Číňanov ?
Štefánka to nevedel.
-Predsa v deviatom!
Vzápätí zašiel Štefánka do Štefánky a keď tam našiel spisovateľa Nižňanského, hneď zahorúca mu dal tú istú otázku. Ani Nižňanský nevedel na ňu odpovedať.
-Predsa v septembri! – zvolal veselo Štefánek, že to nevie ani Nižňanský.
-Prečo práve v septembri? – nechápal Nižňanský.
-To ja neviem, – priznal sa Štefánek. – Na to sa musíš spýtať poslanca Kallaya !

Ω  Ω  Ω

Hitler vykonáva inšpekčnú cestu na východnom fronte. Pýta sa vojaka:
-Aké by bolo vaše posledné želanie, keby sovietsky granát dopadol vedľa vás?
-Želal by som si, – odpovedal Fritz, – aby môj Führer stál vedľa mňa!

Ω  Ω  Ω

Za Slovenského štátu terchovský farár poúčal chlapov z dediny:
-Počúvajte ma. Žil raz na svete jeden krajčír. Kým sa modlil boh mu dal zdravie, rodinu a majetok. Ale čert ho naviedol na cestu hriechu. Začal fajčiť, piť a prestal dodržiavať pôst. A čo myslíte že sa stalo? Pichol sa ihlou do prsta, ruka mu zmodrela a museli mu ju amputovať. Ale on pokračoval v porušovaní božích zákonov a o mesiac prišiel aj o druhú ruku. Lež ani potom nezačal žiť bohabojne a tak mu museli kvôli gangréne odrezať obe nohy. To však nezastavilo hriešnika a tak ho postihlo ešte väčšie nešťastie – zobrali ho za vojaka, a tento chudák musel slúžiť v cisárskej armáde dvadsať  rokov!

Ω  Ω  Ω

V tridsiatych rokoch organizovali v Sovietskom zväze antiklerikálnu, protináboženskú propagandu. Lektori prednášali po dedinách a snažili sa zmeniť myslenie „mužíka“. V Povolží, po prednáške „Náboženstvo ópium ľudu“ podišiel lektor k starčekom sediacim vonku na lavičke a overoval si dopad svojich slov:
-Nuž, ako, pochopili ste, že boh to nie je nič dobré?
Na čo dostal odpoveď:
-My sme vždy boli proti bohu, bodaj ho Alah skáral!

Ω  Ω  Ω

Zasadala farská rada v jednej obci vo veci výstavby nového chrámu. Rokovanie v zápisnici zhrnuli do štyroch bodov:
-Budeme stavať nový chrám.
-Nová budova bude umiestnená na mieste, kde stojí starý chrám.
-Materiál zo starého chrámu sa využije pri stavbe nového.

-Pokiaľ nový chrám nebude hotový, budeme užívať starý!

Ω  Ω  Ω

-Vieš, čo dostane Adolf k sviatku?
-???
-Skafander!
-A načo mu bude skafander?
-Aby mohol vykonať prehliadku nemeckého loďstva!

Ω  Ω  Ω

Stalo sa kedysi, keď ešte boli v prostriedkoch hromadnej dopravy sprievodcovia. Sprievodca v autobuse sa ponosuje, že má malý plat. Cestujúci má dobré srdce, je mu ľúto sprievodcu a tak mu povie:
-Predajte mi teda ešte dva lístky !

Ω  Ω  Ω

Okolo sto talianskych vojakov utekalo na východnej fronte do nových pozícií, celí dobití a roztrhaní si zachraňovali holý život. Stretne ich Nemec a hovorí s poľutovaním:
-Páni, tí vás ale doriadili! A bola ich veľká presila ?
-Len dvaja, ale boli veľmi rozhnevaní !

Ω  Ω  Ω

Starší pán sedel v električke a pozoroval, že na plošine stojaci muž systematicky pľuje na podlahu. Oznámil to sprievodcovi:
-Počujte, tamten muž na plošine si pľuje okolo seba, bez ohľadu na ostatných. To tu máte pekný poriadok!
Sprievodca sa odobral nahnevaný na plošinu, chvíľu vyjednával s pľuvajúcim mužom a vrátil sa zrejeme upokojený.
-Pane, – povedal chlácholivo, – tak som to vyšetril. Všetko je v poriadku, pane ! On ten pán totiž nepľuje ani z dlhej chvíle, ani z uličníctva, ani z nijakého hnevu. On ten pán musí pľuvať, on má suchotiny!

Ω  Ω  Ω

Po Václavskom námestí sa prechádza mladík, zastaví sa pred výkladnou skriňou nemeckého kníhkupectva, kde tróni veľký obraz Vodcu, a hovorí si pre seba.
-No, veď ty tu dlho nebudeš!
-Čo ste to povedali ? – spýta sa nenápadný pán, ktorý stál náhodou vedľa.
-No, že tu dlho nebude, v tej výkladnej skrini. Ja si ho totiž idem kúpiť!

Ω  Ω  Ω

Vlasta Burian usporiadal za vojny predstavenie pre ríšsku brannú moc. Vyšiel na javisko s vysoko vztýčenou pravicou. Nastal obrovský štvrťhodinový potlesk. Keď sa hluk utíšil, pripojil herec k svojmu gestu poznámku:
-Takto vysoko skáče môj pes, keď prídem z divadla domov!
Dostal za to mesiac basy. Keď sa opäť dostal k divadlu, vyšiel zasa na javisko, ruka ešte vyššie. Zase potlesk a poznámka:
-A takto vysoko skákal náš Azor, keď som sa vrátil!

Ω  Ω  Ω

Národný umelec Jan Werich bol vždy veľký labužník. Hlavne rôzne druhy mäsa boli jeho obľúbenou špecialitou. Nevyhýbal sa ani údeninám a tak sa stalo, že dostal pásomnicu. Bral to s humorom a nijako sa s tým netajil Vo svojom mäsiarstve si objednával týmto spôsobom:
-Dajte mi, mladá pani, štyri párky. Dva pre mňa a dva pre moju pásomnicu. Myslíte, že je to bude  stačiť ? Alebo viete čo, dajte mi pre ňu radšej tri!

Ω  Ω  Ω

Pánboh chodil po zemi a navštevoval známe osobnosti. Navštívil najskôr Stalina. Ten bol až po krk vo vode:

-Teda, Stalin, ty si v tom skutočne biedne!
-Nevadí, otče, ja sa z toho dostanem!
Potom šiel Pánboh na návštevu k Churchillovi. Ten pol vo vode po plecia.
-Ty na tom tiež nie si bohvie ako, Winston!
-Nie som Bože, ale dostanem sa z toho!
Nakoniec prišiel Pánboh k Hitlerovi. Ten bol vo vode len po členky.
-Aha, Adolf, ty si na tom celkom pekne!
-Áno, – povie Hitler, – to ale stojím Mussollinimu na hlave!

Ω  Ω  Ω

Stanislav Neumann, herec Národného divadla a profesor DAMU, sa nesmierne vyžíval v slovnom humore, vo všelijakých slovných spojeniach a využíval každú možnosť, ktorú mu poskytoval jeho materinský jazyk. Klasická je jeho hláška o zdravotnom stave, keď sa necítil celkom fit a bol ako sa hovorí „spoločensky unavený“.

-Tak, včera som sa cítil celkom svieže, ale dnes ráno som dočista bez veže!

Ω  Ω  Ω

Traja Angličania prišli do Afriky a pýtali sa, kto je pánom Stredozemného mora.
-Tu nebude, to musíte do Talianska!
Prišli do Palerma a tu sa pýtali, kto je pánom Stredozemného mora.
-No, to musíte do Neapola, tam to hádam bude niekto vedieť!
Išli teda do Neapola a pýtali sa to isté, kto je tým pánom Stredozemného mora.
-Ani my to nevieme, to budete musieť do Ríma!
Išli teda tam, ale tam im odpovedali, že to hádam bude vedieť Duce. Prídu k Mussollinimu a pýtajú sa ho:
-Kto je pánom Stredozemného mora?
-Ja som pánom Stredozemného mora! – hovorí on pyšne.
-To nás teší, – na to Angličania, – my ideme platiť za tri roky nájomné!

Ω  Ω  Ω

Spýtali sa starej pani na toalete na Postdamer Platz v Berlíne, či aj u nej stúpil obrat od vzniku tretej ríše.
-Ale kdeže, deväťdesiat percent ľudí serie teraz do nohavíc a desať percent na vládu!

Ω  Ω  Ω

Pán továrnik bol na ulici postihnutý náhlou mdlobou. Dostal črevné kŕče. A keď sa preberie, ide do lekárne, aby mu niečo dali. Magister sa ne neho pozrie, začne v miske niečo miešať a popri tom sa pýta:
-Kde bývate?
-Na Palackého triede.
Lekárnik mieša ďalej:
-A v ktorom dome?
-Na rohu, oproti Grand hotelu.
Lekárnik zase niečo primieša, potom to dá továrnikovi vypiť. Ten to vypije, zaplatí a odíde. Na druhý deň príde znova do lekárne a hovorí:
-Tak, pán lekárnik, geometrom by ste nemohli byť. O desať metrov ste sa zmýlili!

Ω  Ω  Ω

V štyridsiatych rokoch v záhrade britského diplomata blízko Londýna našli raz telo mŕtveho sovietskeho diplomata. Angličan rozpráva, čo sa stalo:
-Pozval som ho k sebe na návštevu. Večer sme sedeli spolu v salóne. Ja som pil whisky, ako je u nás zvykom, on pil vodku, ako je u nich zvykom. Potom sme si išli ľahnúť a zaspali sme.
Neskoro v noci niekto zacengal. Vstal som a šiel som sa pozrieť, kto to je, ako je u nás zvykom a môj hosť vyskočil z okna na treťom poschodí, ako je u nich zvykom…

Ω  Ω  Ω

Slovenský robotník, ktorý bol na prácach v Nemecku, sa doma dohovoril, že keď bude písať domov, bude kvôli cenzúre písať čiernym atramentom, keď bude písať pravdu, ale čokoľvek
napíše červeným, to bude značiť, že pravda je opak. O niekoľko týždňov dostala rodina list napísaný obyčajným čiernym atramentom:
-Drahá rodina ! Srdečne si vás pozdravujem z Reichu! Oznamujem vám, že nás tu veľmi srdečne prijali. Nemci sú k nám veľmi milí, celý národ ide za vodcom a jeho ideálmi. Že by dakto vo fabrikách sabotoval, alebo že by tu bol nedostatok, to je výmysel nepriateľskej propagandy. Ja som aspoň v obchodoch všetko dostal. Len práve červený atrament som nikde nezohnal…

Ω  Ω  Ω

Ide pán okolo námestia a vidí, že tam sedí uprostred Heydrich, okolo neho fúra pneumatík a tak sa ho pýta:
-Prosím vás, čo to tu robíte ?
Heydrich len ukáže na ceduľu pri svojich nohách, na ktorej je napísané:
-Reinhard Heydrich – ríšsky protektor.

Ω  Ω  Ω

Po operácii leží pacient na resuscitačnom oddelení a pýta sa primára:
-Pán primár, že som mal v žalúdku dva prstene, troje hodiniek a pár náušníc, to pre mňa nie je žiadna novinka. Mňa by viac zaujímalo, kde sú tie predmety dnes!

Ω  Ω  Ω

Protektorátny „boh“, bývalý karlovarský kníhkupec K. H. Frank, predvolal si raz protektorátneho prezidenta Háchu. Rozčúlene vrieskal:
-Neslýchané, čo zase robia vaši Česi! Múry sú počarbané protizákonnými heslami ! Hácha sa ohradzuje:
-To nie je možné, ja som nič nevidel!
-Poďte so mnou, – prikazuje mu Frank a hneď nasadnú do auta. Zastanú pred sochou svätého Václava. Na podstavci je obrovskými literami napísané:
-Karl Hermann Frank je sviňa!
Hácha sa pobúrene obráti k Frankovi:
-Hrozné ! Koľko krát som im vravel, že najprv sa má text napísať po nemecky a až potom po česky!

Ω  Ω  Ω

Hovorí manžel, inak povolaním chirurg, svojej žene:
-Niekedy mám taký pocit, miláčik, že som pre teba obyčajný mäsiar !
-No, no, len sa tak veľmi nepreceňuj!

Ω  Ω  Ω

Dvaja Česi boli pre šuškanú propagandu odsúdení na trest smrti zastrelením. V poslednej chvíli im zmenili trest na obesenie. Stoja pod šibenicou a jeden sa nakloní k druhému, oči sa mu zaligocú a šepká mu:
-Nevravel som ti ? Už im dochádza munícia!

Ω  Ω  Ω

Rodina slovenského vojaka kdesi pri Michalovciach dostala z frontu list:
-Drahí rodičia ! Mám sa výborne. Bijeme Rusov a ženieme ich pred sebou. Každý deň urobíme asi šesťdesiat kilometrov. Nepriateľ pred nami bezhlavo uteká. Drahá mamička, ak to takto pôjde ďalej, o tri týždne sme v Pozdišovciach…

Ω  Ω  Ω

Navštívil Hitler blázinec. Predviedli mu všetkých bláznov
a on sa pýtal, či vedia zdraviť. Všetci teda pozdravili zdvihnutou pravicou:
-Heil Hitler !
Len jeden stál a nezdravil.
-Čože ty, ty nezdravíš ?! – čuduje sa Hitler.
-Nie, ja nie som blázon, ja som dozorca !

Ω  Ω  Ω

V Nemecku za vojny vypísali súťaž o najlepší román s týmito cenami:
-Tretia cena – škatuľka cigariet.
-Druhá cena – balíček kávy.
-Prvá cena – týždeň dovolenky na Slovensku.

Ω  Ω  Ω

Hovorí jeden zubár kolegovi:
-Človeče, – hovorí, – bol u mňa jeden známy komik. Dobrú polhodinu som sa mu vŕtal v stoličke a vieš, že sa ani raz nezasmial ?

Ω  Ω  Ω

V čase takzvaného totálneho nasadenia koloval v Prahe leták, že budú zrušené Vianočné sviatky. Zdôvodňovalo sa to takto:
-Svätý Jozef bojuje na východnom fronte.
-Panna Mária je totálne nasadená v Nemecku.
-Jezuliatko odniesli na prevýchovu.
-Betlehemskú hviezdu museli zatemniť.
-Traja králi od východu sa nedostali cez front.
-V jasliach zriadili útulok pre mládež.
-Seno a slamu zhabala nemacká branná moc.
-V maštali bývajú vojaci z trénu.
-Pastieri museli narukovať k protileteckej obrane.

-A kvôli oslovi nad jasličkami sa neoplatí robiť sviatky !

Ω  Ω  Ω

-Vieš o tom, že Štefánika nám zostrelili ?
-Čo to táraš ?! Pokiaľ viem, tak mu najviac ukončili let !

Ω  Ω  Ω

Rok Tisíc deväťsto dvadsať… Sovietske Rusko. Félix Edmundovič Dzeržinskij sa pýta Vladimíra Iľjiča Lenina:
-Vladimír Iľjič, kedy máme strieľať nepriateľov ľudu ? Predpoludním, alebo popoludní ?
-Rozhodne predpoludním ! – odvetí Vladimír Iľjič. – A ich obedy dajte deťom pracujúcich. Deti pracujúcich hladujú.

Ω  Ω  Ω

Zubár hovorí pacientovi:
Človeče, stojím meter od vás, ešte som na vás ani nesiahol a vy už tak strašne kričíte !
Pacient sa previnilo ospravedlňuje.
-Odpustite, pán doktor, to ja preventívne !

Ω  Ω  Ω

Známa mestská figúrka, miestny krajčír, bol denný štamgastom v krčme
„U smädného vola“. Je len logické, že ochorel na ľadviny. Lekár, ktorý prišiel k nemu domov, aby ho vyšetril, mu naschvál povedal:
-A viete, pán majster, že stará ľudová múdrosť hovorí, že každá nemoc je zo zanedbaného potia?!
Pán majster však nesúhlasne pokýval hlavou:
-Pán doktor, to asi nebude pravda. Ja som robil, čo som mohol!

Ω  Ω  Ω

Hitler sa na konci vojny rozhodol odovzdať moc Göringovi.
-Hermann, vidím, že sme prehrali vojnu. Prevezmi moje miesto, spravuj ďalej ríšu, ja odchádzam !
-A kam, môj Führer ?
-Najprv do Bratislavy, tam mám oddaných priateľov, potom cez Španielsko do Argentíny.
Stane sa. Hitler odcestuje, Göring začne vládnuť. Na Göringovi údiv sa však Hitler na druhý deň vrátil.
-Môj Führer, prečo si tu ?  Povedal si predsa, že sme vojnu prehrali ?!
-Povedal, ale medzitým som si v bratislavskom Slovákovi prečítal úvodník Konštantína Čulena, a vieš, že to s nami nie je až také zlé ?!

Ω  Ω  Ω

Niekedy za prvej republiky sa po karlovarskej kolonáde prechádzal ortodoxný žid z Mukačeva, oblečený do tradičného rítu: kaftan, kožušinová čiapka, papuče,  dlhá brada, pajze. Keď si ho viacerí všimli a obzerali sa za ním, nasrdil sa:
-Čo sa dívate ? Ešte ste nevideli Čechoslováka ?!

Ω  Ω  Ω

Na Jaltskú konferenciu prišiel aj Boh. Usadil sa na najlepšie miesto v sále. Postupne prichádzali aj ďalší účastníci. Prišiel Churchill, Boh sa postavil a podal mu ruku. Rovnako
privítal Roosevelta. Keď však prišiel Stalin, podal mu ruku v sede. Stalin sa urazil:
-Prečo si sa nepostavil Otče, keď si ma zdravil ?
-Jožko môj, myslíš že ťa nepoznám ? Ja sa postavím a ty sa hneď posadíš na moje miesto !

Ω  Ω  Ω

Prezident  Beneš telefonuje so Stalinom:
-Josif Vissarionovič, predsa by ste len s nami by ste mali v Európe počítať. Nás Čechoslovákov je vyše desať miliónov.
-Ale milý môj, – uzemní Beneša Stalin – veď ja ich len vo väzniciach mám raz toľko.

Ω  Ω  Ω

Dvadsiate roky. Sovietske Rusko. Lenin sedí za stolom a niečo píše. Tu vchádza do pracovne Džeržinskij a vraví:
-Vladimír Iľjič, prišiel vám balík z Taškentu.
-Balík, báťuška ? Čože, znova z Taškentu ? Viete vy čo, drahý Félix Edmundovič, vyhoďte vy len ten balík do smetí !
-A to už prečo, drahý Vladimír Iľjič ?
-Nó… ten posledný balík z Taškentu sme otvorili, všetko v ňom sme vypili a tak sme sa nadrali, že sme urobili v Rusku revolúciu ! Len vy pekne vyhoďte, drahý Félix Edmundovič, prekliaty balík !

Ω  Ω  Ω

Prišiel Neurath na Hrad a pochválil sa:
-Podívaj, Hácha, aké ja mám pekné nové šaty!
-Hm… a od čoho máš tú dieru na nohaviciach?
-Dočerta, to mi vypadla hrča!

Ω  Ω  Ω

-Aj tak je ten Hitler čestný človek!
-Ako to ?
-No, predsa priviedol do druhého stavu našu republiku, ale si ju potom aj vzal!

Ω  Ω  Ω

-Pán veterinár, včera sme išli okolo vás, – volá už z diaľky dedinská tetka na svojho obvodného veterinára, – a ani sme sa nezastavili!
-Ani neviete, akí ste láskaví!

Ω  Ω  Ω

-Vieš, prečo má na stole Hácha telefón ?
-Prečo ?
-Aby mohol do niečoho aj hovoriť !

Ω  Ω  Ω

Pri odvodoch robil prehliadky brancov lekár, ktorý bol predtým zverolekárom. Bral do armády každého. Ak sa branec vyhováral na akúkoľvek  chorobu, vždy odpovedal:
-Takú chorobu mám aj ja a ako vidíte, poctivo slúžim !
Keď prišiel na rad Jaroslav  Hašek,  doktor sa ho spýtal, akou chorobou trpí.
-Prosím, – vraví Hašek, – mne mäkne mozog…
Doktor na to mechanicky odpovedal:
-To mám aj ja a napriek tomu slúžim cisárovi pánovi!

Ω  Ω  Ω

-Vieš, prečo nám Nemci zatvorili na tri roky vysoké školy?
-Prečo?
-Aby nás mohli dohoniť v kultúre!

Ω  Ω  Ω

-Vieš, aký je rozdiel medzi nemeckou, českou a ruskou ženou?
-To veru neviem!
-Nemecká žena nevie, že je ženou. Česká žena vie, že je ženou. A ruská žena je hrdá na to, že je ženou!

Ω  Ω  Ω

Až do cisára Jozefa boli Židia bez priezvisk. Potom im dávali mená nasilu, ako rozhodol slúžny. Raz prišiel starý židáčik, ktorému vôbec nezáležalo na tom priezvisku. Slúžny sa ho pýta:
-No, Icík, aké chceš mať meno ?
-No, veľkomožný pán, aké chcejú oni, hoci nech sa menujem tak ako oni, Papánek!
Slúžny sa na neho osopí:
-Ako sa opovažuješ brať moje meno do úst ?!
Na to on celkom ľahostajne:
-Nech sa nehnevajú, pán urodzený, oni sú Papánek, ja môžem byť Kakánek!

Ω  Ω  Ω

-Tak vraj sa bude búrať socha svätého Václava na Václaváku!
-Ale nehovorte, a prečo?
-Postavia tam Berana a na ňom bude sedieť Hitler!

Ω  Ω  Ω

Na púti v Šaštíne sa modlí predriekavač s pútnikmi a keď skončí, predspevuje nábožnú pieseň k Panne Márii. Akési naničhodné chlapčisko stúpi nepozorne predriekavačovi na nohu. Ten len v zlosti vykríkne bolesťou:
-Nestúpaj mi na krpec!
Za ním pútnici spievajú:
-Nestúpaj mi na krpec. Ó, Mária!

Ω  Ω  Ω

Prišiel raz jeden Slovák do kina v Sudetoch na český film. Pritočí sa k nemu nejaký henlajnovec a hovorí:
-Tak už idete dnes naposledy do českého kina, však ?
-No, – opáči Slovák, – tak sa musíme rozlúčiť, – a vyťal skopčákovi takú facku, že sa zamotal päť krát dokola.
Samozrejme ho ten hneď žaloval za ublíženie na tele. Pri súdnom pojednávaní si zavolal sudca obžalovaného a pošepkal mu:
-Tu máte päťdesiatkorunáčku a choďte do kina častejšie!

Ω  Ω  Ω

Pýtala sa jedna pani na Václaváku strážnika, kde je Fochova trieda.
-To musíte hore k múzeu a tam sa dáte doľava!
Milá pani ide, ale za chvíľu sa vráti:
-Tak si aspoň zo mňa nerobte blázna. Veď to nie je Fochova, ale Schwerinova!
-Pani, aj by ste sa za slobodna menovali inak!

Ω  Ω  Ω

-Tak vraj sa bude Hitler ženiť, – klebetia dve babky.
-Nepovedzte, že o tom nič neviem!
-No áno ! Už dostal na frak!

Ω  Ω  Ω

V Hlbokom tam sú do roboty ako levy. Keď išli lúku kosiť, prežehnali sa:
-Ej, takí chlapci a taká robota !
-Ale zato hej, keď prišli na večeru:
-Jedz, však si chlap ! – ponúkali sa navzájom.

Ω  Ω  Ω

-Vieš, čo je to V-1 ?
-Aby som nevedel ! To je predsa lietadlo bez pilota.
-A čo je to V-2?
-To neviem.
-Piloti bez lietadiel!

Ω  Ω  Ω

K voľbe tretieho prezidenta Československej republiky:
-Je to prvý prezident, druhej republiky, na rozkaz tretej ríše, po konferencii štyroch veľmocí a je piate kolo na voze!

Ω  Ω  Ω

Po oslobodení, keď boli zasa otvorené vysoké školy, prišlo na Akadémiu výtvarných umení dosť starších študentov, povojnové „nadržané“ ročníky. Profesor Štech prevádzal týchto adeptov umenia Národnou galériou a nad Rembrandtovým Rabínom sa zastavil so slovami:
-Tak, tento obraz maľoval Rembrandt, keď mal dvadsaťosem rokov. Kto z vás ešte tento vek nemá, nech sa poponáhľa a kto už ho mal, ten nech toho radšej nechá!

Ω  Ω  Ω

-Vieš, aký je rozdiel medzi zemeguľou a pivom?
-???
-Zemeguľa sa točí vždy a pivo len niekedy!

Ω  Ω  Ω

Dvaja kamaráti sa pri pive dohadujú o vyfakturovaní nejakej práce a s námahou spočítavajú jednotlivé sumy. Príde tretí kamarát, ktorý je učiteľom matematiky, vezme papier do ruky, prebehne ho očami a hneď povie správnu sumu. Potom poznamená:
-Ste babráci, každý chytrák vás môže okradnúť!
Tu sa jeden z nich poškriabe za uchom a povie:
-My sme babráci a okradne nás každý chytrák, ty si chytrák a okradne ťa každý babrák!

Ω  Ω  Ω

Ku koncu vojny vznikol v Čechách zákaz, že Česi nemôžu chodiť po zotmení von.
-A prečo?
-Pretože im veľmi žiaria oči!

Ω  Ω  Ω

Za protektorátu vyvesili na divadle oznam:
-Predaná nevesta sa z technických dôvodov nebude hrať!
-Aké sú to tie technické problémy ? – čuduje sa jeden.
-No, Jeník je v koncentráku, Mařenka je na práci v Ríši, Kecal je ministrom školstva a ľudovej osvety!

Ω  Ω  Ω

Debatuje otec Špejbl s Hurvínkom:
-Tak čo, Hurvínek, už si videl to nemecké vojsko ?
-Videl.
-A bol si ich uvítať ?
-To nebol, ale pôjdem ich vyprevadiť !

Ω  Ω  Ω

Rečnil jeden slovenský poslanec za takzvaného Slovenského štátu o spolupráci s Nemcami a o nutnosti práce Slovákov ku prospechu novej Európy.
-A preto, bratia, pýtam sa vás, kto by chcel zadarmo pracovať pre rozkvet Európy ?
-Ja, pán poslanec, – prihlási sa jeden.
-Dobre, Juro ! Pracoval by si zadarmo jeden deň pre Slovenský štát?
-Pracoval ! – odpovie Juro.
-A pre Ríšu tiež?
-Pre Ríšu hoci aj týždeň!
-A čo, pre Čechúňov by si tiež pracoval?
-Pre Čechov ani minútu!
-No, dobre, Juro ! Mám z teba radosť. A teraz nám povedz, čo vlastne robíš?
-Ja som hrobár, pán poslanec!

Ω  Ω  Ω

Bolo to za vojny v Londýne. Vtedy usporiadalo naše ministerstvo zahraničných vecí výstavu kresieb a akvarelov maliara – vojaka Křečka – Jituša. Na zahájení sa zišlo mnoho vojenských hodnostárov, väčšinou aj s manželkami. Jedna z nich sa dala s autorom výstavy do reči. Rozhovor sa točil okolo umenia a pani bola dosť zvedavá. Nakoniec sa rozhliadla po sále a s veľkým otáznikom predniesla:
-Počujte, to všetko ste robili ručne?

Ω  Ω  Ω

V Prahe sa objavil za protektorátu na stene nápis:
-Hitler je vôl!
Zavolali k tomu ministerského predsedu Háchu, čo tomu povie. Ten prišiel, nasadil si okuliare, podíval sa na nápis a povie:
-A hovorím im stále, že to má byť najprv nemecky a až potom česky!

Ω  Ω  Ω

Raz Heinrich Heine cestoval po Nemecku. Keď nastúpil do dostavníka, sedeli vo vnútri už dvaja mnísi. Básnik sa predstavil, mnísi však nereagovali. Heine si teda sadol a už neprehovoril. Až keď vystupoval, obrátil sa k mníchom  a povedal:
-Páni, ja som sa predstavil a čakal som to isté od vás.
Starší mních pootočil hlavou a len tak ponad plece povedal:
-My sme členovia Ježišovej spoločnosti.
-A smiem sa opýtať, z ktorej jeho spoločnosti ste ? Z prvej, alebo z tej poslednej?
-Ako to ? – začudoval sa mních.
-No, – povedal Heine, – tá prvé Ježišova spoločnosť bola vôl a somár a tá posledná dvaja lotri!

Ω  Ω  Ω

-Vieš, ako sa povie po taliansky protektorát ?
-To neviem.
-Grando vyžerando.

Ω  Ω  Ω

Keď sa v Amerike dozvedeli o nemeckom obrovskom lietadle Gigant, zvolal Roosevelt technickú poradu a hovorí:
-Nie je možné, aby Nemci mali niečo lepšieho ako my. Oni majú šesťmotorák, tak my musíme mať šesťstomotorák ! Do mesiaca, páni, nech je to hotové !
-Okej ! – povedali Američania a dali sa do práce. Plánovali, kreslili, zbrojovky pracovali vo dne v noci a za mesiac bol Obrgigant – šesťstomotorák hotový. Lietadlo bolo perfektne vybavené.
A tak vyletel na skúšobný let. Keď letel nad Lamanšským prielivom, počul  hliadkujúci kapitán nejaký bzukot. Zavolal mechanika, aby to prešetril Mechanik sa pobral na pravé krídlo, za pol hodiny sa vrátil, že nič a odišiel na ľavé krídlo. Tam taktiež nič, tak skontroloval zadok a smerovky. Potom sklapol pred kapitánom podpätky a hlásil:
-Poslušne hlásim, pán kapitán, že sa nám vzadu na mucholapku chytil jeden nemecký Gigant !

Ω  Ω  Ω

Prišiel chlapík za protektorátu na Gestapo, že stratil potravinové lístky. Tam sa pýtajú:
-Ste Čech ?
-Áno.
-Verný občan Ríše ?
-Áno.
-A kto myslíte, že vyhrá vojnu ?
-Kto ? No predsa Hitler. To je samozrejmé !
-Daj mu tie lístky, – hovorí jeden gestapák druhému, – ale na seno, veď je to vôl !

Ω  Ω  Ω

Za prvej ČSR zasadal parlament. Tu sa vrhla s rozhorčenými výčitkami na Ferdiša Jurigu zanietená vlastenka, nepoškvrnená pani Plamienková:
-Čo je to za katolíckeho kňaza a čo hľadá v parlamente, keď má nemanželské deti ?!
Juriga jej prikývol a pokojne odvetil:
-Prisahám, tu pred všetkými, že s vami by som nechcel mať ani jedno !

Ω  Ω  Ω

Išiel cigán a pod pazuchou si niesol vykŕmenú hus. Stretne ho četník:
-Tak čo, Dežo ? Kde si tú hus ukradol ?!
-Ale neukradol ! kdeže, pán strážmajster, neukradol !
-Tak si ju kúpil ?
-No to tiež netvrdím !
-Tak si ju dostal ?
-Nedostal !
-Tak, hergot, chlap jeden, ako si sa k nej dostal ?!
-Ale, pán strážmajster, vzal som si ju pod protektorát !

Ω  Ω  Ω

Hitler si chcel dať ušiť nové šaty. Pýtal sa v Berlíne, koľko látky bude potrebovať. Povedali mu, že tri metre. Vo Viedni chceli len jeden a pol metra a v Prahe len štvrť metra. Pýtal sa teda Göringa, ako je to možné.
-To máš tak, – hovorí Göring, – v Berlíne si veľký, vo Viedni si malý a v Prahe si už celkom nepatrný !

Ω  Ω  Ω

Zostrelili americké lietadlo a vypočúvali  letcov. Prvý prišiel na rad černoch.
-Počúvajte, prečo vy vlastne bojujete ?
-Ja, – povie černoch, – za peniaze. Ale spýtam sa ja, za čo bojujete vy ? – spýtal sa jedného z  nemeckých dôstojníkov.
-My , my bojujeme za česť a spravodlivosť !
-No áno, – povzdychol si černoch, – každý bojuje za to, čo nemá !

Ω  Ω  Ω

V Prahe navštívil cisár Jozef II. ústav na výchovu dcér dôstojníkov, ktorý financovala Mária Terézia. Nechal si predstaviť všetky chovanky a zaujímal sa o ich želania. Až na jednu všetky si žiadali svetské záležitosti. Tá  ho takmer uviedla do pomykova, ostýchavo ho prosila o povolenie stať sa mníškou. Jozef prudko zareagoval, či by sa radšej nechcela vydať.
-Dám Vám dôstojníka, generála.
Vtedy slečna červenajúc sa odpovedala:
-V takom prípade by som pouvažovala.
Jozef hneď rozhodol:
-Nemáte povolanie na kláštorný život, vašu prosbu nemôžem splniť!

Ω  Ω  Ω

Jeden robotník, pracujúci ako totálne nasadený v Nemecku, ide po ulici a stretne kominára. Za chvíľku dvoch a potom päť naraz. To už mu bolo podozrivé.
-Dočerta, – myslí si, – čo to je ?!
A keď stretol ešte ďalšieho, pýta sa:
-Hej, čo to znamená ? Mýte tu nejaký kominársky zjazd ?
-Nijaký kominársky zjazd ! To my len vykladáme tú novu prvotriednu múku !

Ω  Ω  Ω

Prišla Goebblesova dcérka zo školy.
-Čo ste mali dnes v škole ? – pýta sa matka.
Ale, pán učiteľ nám hovoril, že lož má krátke nohy.
-Pst ! Buď ticho ! To sa nesmie hovoriť. To by náš ocko musel chodiť po zadku !

Ω  Ω  Ω

Správy vrchného velenia Nemeckej brannej moci o dobývaní Stalingradu:
-Pondelok: dobyli sme predsieň!
-Utorok: obsadili sme kuchyňu!
-Streda: naše statočné vojská  ťažko dobyli spálňu!
-Štvrtok: prudkým protiútokom sme sa zmocnili špajze!
-Piatok: mohutným náporom sme prenikli do kúpeľne!
-Keď budú naše vojská tak úspešne napredovať, tak v nedeľu sme v hajzli!

Ω  Ω  Ω

Maliarka Jarmila Jiřincová a jej priateľ Viktor Stretti sa raz  jednej pražskej kaviarni dostali do prudkého rozporu ohľadom dvoch mexických sopiek. Jarmila tvrdila, že tam jestvuje iba jedna sopka a to najvyššia Popokatepetl. Viktor sa škriepil, že sú dve, čo dokazoval svojimi zemepisnými znalosťami a podrobnosťami. Jarmilu to rozčúlilo do tej miery, že vstala od stola a prehlásila, že ide domov pre atlas. Vrátila sa však veľmi neskoro, tvrdila, že nemohla nájsť atlas. Rozložili na stôl mapu a Viktor Stretti takmer spamäti ukázal na miesto, kde mala byť sporná sopka. Pozrel sa a zrazu zdúpnel . Na onom mieste bol vytlačený názov: „Viktorpopletl“. Bola to vzorná ukážka mikroskopického kresliarskeho umenia Jarmily Jiřincovej. Nik z prítomných nerozoznal retuš a tlačené písmo od kresleného ani pod lupou.
-Žene s takýmito schopnosťami je treba všetko odpustiť, – povedal Stretti, – a dal jej vždy za pravdu !

Ω  Ω  Ω

Za vojny udeľovali Nemci za potopenie ponorky tri železné kríže. Za potopenie krížnika dostanú šesť železných krížov a štvrť kila masla !

Ω  Ω  Ω

Hitler si chcel dať načesať ježka, ale vlasy mu stále padali, nie a nie držať!
-Himmelhergot, – zahreší, – čo mám robiť, aby mi tie vlasy stáli ?
-Viete čo ? – poradí mu jeho holič, – dajte Čechom zbrane!

Ω  Ω  Ω

Kedysi udrel v Rakytovej do kostola blesk. Zhorel kostol a s ním takmer celá dedina. Keď bolo po ohni, vošli do kostola pozrieť, aké sú škody. Všetko bolo obrátené a prach a popol, aj organ. Jeden farník sa obrátil k zhorenému organu a riekol:
-Panebože, teraz si sám hvízdaj, keď si si aj organ spálil !

Ω  Ω  Ω

-Kedy si už svet konečne vydýchne ? – pýtali sa ustrašení Európania v roku tisíc deväťsto tridsaťosem. V Nemecku odpovedali:
-Keď Frankova vdova prinesie k Stalinovej smrteľnej posteli správu, že Hitler bol pri smútočných slávnostiach, poriadaných na pamiatku Mussoliniho zavraždený !

Ω  Ω  Ω

Bolo to za maďarskej inflácie po skončení vojny. Pán Czopaki vošiel do obchodu kúpiť si šnúrky do topánok. Chce platiť tisíckou.
-Žiaľ, nemôžem vám vydať, – ospravedlňuje sa obchodník, – ale keby ste počkali štvrť hodiny…
-Potom už budete mať drobné ?
-Nie, ale šnúrky už budú stáť tisícku !

Ω  Ω  Ω

Na ceste z okresného mesta sa vyznáva starší dedinčan v autobuse svojej spolucestujúcej, svojej známej, zo svojej veľkej lásky k poézii. Okrem iného vraví:
-Zo všetkého najviac ľúbim Sládkovičovu Marínu.
počula to za nimi sediaca tetka, ktorá po vystúpení z autobusa pošepla tej spolucestujúcej:
-Neverte tomu klamárovi ani slovo, však on ľúbi Boru Liptákovú a nie nejakú Maru Sládkovičovú ! Vie o tom celá dedina!

Ω  Ω  Ω

Jano ide pred svadbou k farárovi na spoveď.
-A či vieš, že je samodruhá ? – pýta sa farár.
-Viem, ale nie odo mňa !

Ω  Ω  Ω

Gazda vojde do sýpky a čo vidí ! Slúžka je zohnutá s obnaženým zadkom a traja paholci pri nej stoja s poneváčmi v ruke.
-Čo to tu robíte ? – okríkne ich strmo.
-Hráme sa na Ferbesa…
-Akože sa to hrá ?
-Nuž, vždy jeden z nás ho do nej vopchá a Mara háda, ktorý to bol. Ak uhádne, dostane päť korún, ak nie, platí ona.
-A môžem si aj ja zahrať ?
-Pravdaže, gazda.
-Ale mojej starej ani muk !
-Žiadny strach ! Gazdiná tu včera prehrala vyše stopäťdesiat korún !

Ω  Ω  Ω

Vážski pltníci boli známi výborným apetítom. Bodaj by aj nie, nebola to ľahká práca, čo robili. Raz sa stavil pltník s krčmárom, že zje tridsať pirohov naplnených tvarohom. Aj s as chuťou do nich pustil. Najprv mu to išlo dobre. Potom popustil dierky na opasku, ale keď už jedol dvadsiaty deviaty, nevládal. Zalamentoval:
-No, či je to nie na porazenie ? Ej. Keby som bou len vedeu, že ty zostaneš na mise, teba by som prehltol prvého !

Ω  Ω  Ω

V roku 1844 vyšlo nariadenie, že sa matriky musia písať po maďarsky. Miloslav Hodža si pomáhal tak, že písal matriky po maďarsky i po slovensky, maďarské pre stolicu, slovenské pre svoju cirkev. V tom období prišiel na krst ako kmotor mikulášsky lekárnik Moes, zarytý Hodžov nepriateľ. Moes spozoroval, že kaplán, ktorý dieťa krstil, zapisuje do slovenskej matriky.
-Teraz ho mám v hrsti, – pomyslel si a vec za horúca oznámil podžupanovi, Hodžovi tiež nie veľmi naklonenému. Spísali žalobu, že sa Hodža protiví zákonu, lebo píše matriky ďalej po slovensky. Stolica vyslala deputáciu aj s udavačom Moesom. Deputácia  prišla za Hodžom a žiadala, aby im ukázal matriku, tak im ukázal maďarskú. Moes sa pozerá, očiam neverí a celá deputácia kričí na neho, že si z nej urobil taký posmech. Deputácia nič neurobila a udavač Moes od tých čias ešte viac nenávidel Hodžu.

Ω  Ω  Ω

Za Slovenského štátu si pán Katz číta noviny Gardista. Ide okolo pán Weiss a je z toho celý zhrozený. Pán Katz hovorí:
-Pozrú pán Weiss, keď čítam naše noviny, dočítam sa iba, ako nás prenasledujú, zatvárajú, diskriminujú, ale keď si čítam tieto noviny dozvedám sa, ako riadime svet, ako nám patria všetky banky a fabriky.

Ω  Ω  Ω

Skalický starosta dal raz vybubnovať:
-Na známosť sa dáva, aby každý majiteľ domu aspoň dvadsaťštyri hodín pred požiarom mal pri dome nachystaný škopok vody, hák a rebrík ! Kto to zanedbá, bude platiť desať zlatých pokuty !

Ω  Ω  Ω

Pán Kohn chodí so psíkom po parku. Uvidí známeho a zloží si klobúk:
-Dobrý deň, pán Wassermann !
-Menujem sa Vodička, – hovorí známy a pán Kohn sa len previnilo usmeje.
O týždeň sa opäť stretnú a pán Kohn opäť úctivo pozdraví:
-Dobrý deň, pán Vodička !
Počuje však nevrlú odpoveď:
-Menujem sa Potôčik, dočerta !
-Čo to hovoríte ? Ja vás poznám ako…
-Len sa nečertite, pán Kohn ! Ono to lepšie znie, keď je človek Potôčik, predtým Vodička, než Vodička predtým Wassermann !

Ω  Ω  Ω

Za okupácie Francúzska Nemci často navštevovali Picassov ateliér. Umelec každému z nich na pamiatku daroval reprodukciu svojho diela „Guernica“, ktoré ako je známe, predstavuje fašistami zničené španielske mesto. Raz prišiel do ateliéru agent gestapa, vytiahol v vrecka snímok obrazu a spýtal sa.
-To je vaše dielo ?
-Nie, vaše ! – odpovedal Picasso.

Prišla tetka za starých čias do Viedne a pretože mala naponáhlo a nebolo času hľadať to miestečko, vysíkala sa na ulici. Ale už tu bol policajt a zle nedobre, a že bude šiling pokuty ! Tetka však neprišla do rozpakov:
-No, dobre, dobre, pánko môj, na chudobu musí byť prísnosť, ale keď už vám ten šiling dám, počkajte ešte chvíľočku, čo sa tu aj vyšpiním ! nech už viem, za čo toľko peňazí !

Ω  Ω  Ω

Do Terchovej prišiel rozhlasový voz nahrávať miestne ľudové pesničky. Spýtali sa terchovských hudcov a pesničkárov, čo by tak pre rozhlas naspievali.
-To je ťažká vec, – vraví primáš, – keď my máme v pesničkách veľa mrzkých slov!
-Viete čo ? -vraví im sklamaný rozhlasák, – tam, kde bude neslušné slovo, namiesto spevu zahmkáte!
Pritom aj zostali. Technici pripravili mikrofóny, pustili magnetofón a Terchovania sa dali do spevu:
-Hm-hm, hm-hm, hm-hm-hm, hm, hm-hm-hm…

Ω  Ω  Ω

Gazda zo Svätého Jura je u lekára a pýta sa ho, či už môže po chorobe piť víno. Lekár mu dovolil:
-Môžete, ale iba po lyžičkách!
-Ej, pán doktor, veď ma od toho bude bolieť ruka!

Ω  Ω  Ω

Na dvere istého žilinského bytu ktosi klope. Otvorí pani domu a uvidí pred dverami mladého a statného žobráka:
-Že sa nehanbíte, chlap ako hora a chodí po žobraní!
-Prosím, ja nie som žobrák, ja som drotár!
Drotár ?! A kde máte drôt ?
-Nuž, prosím pekne, ja som už taký moderný, bezdrôtový!

Ω  Ω  Ω

Tridsiate roky. Kráľovná sa škriepi s kráľom Viktorom Emanuelom:
-Čo ti to napadlo povoliť Mussollinimu, aby začal vojnu s Habešom ?!
-Môžem mu ja niečo povoľovať, alebo zakazovať ? – bráni sa kráľ. – Robí si aj tak čo chce ! Okrem toho, keď vyhráme vojnu, som cisárom Habeša !
-To je niečo iné, – mieni kráľovná, – ale čo sa stane, ak vojnu prehráme ?
-Potom som kráľom Talianska !

Ω  Ω  Ω

 

Druhá svetová vojna. Dvaja občania Ríma si šuškajú v kaviarni:
-Počuli ste, signor Zuparelli, že sa svätý otec modlil, aby sa Ducemu konečne otvorili oči ?
-Teraz ? – pýta sa signor Zuparelli, – keď sa už každý modlí, aby ich konečne zatvoril ?

Ω  Ω  Ω

Arabsko-izraelská vojna. Jedna z prvých. Bombový útok na Tel Aviv. Mojše sedí v pivnici a uvažuje:
-Keď už nám Angličania museli darovať krajinu, ktorá im nepatrila, prečo nie radšej Švajčiarsko ?!

Ω  Ω  Ω

Otvorenia nového mosta v Prahe sa koncom minulého storočia zúčastnil aj sám František Jozef. Prešiel s apo moste a so svojou chabou znalosťou češtiny uznanlivo povedal:
-To mne teši, še ten móšt vede z jedné strany na truhó.
Na druhý deň vyšla v časopise Světozor fotografia cisára, idúceho po moste, jedna z prvých fotografií v novinách. A pod obrázkom text:
-Procházka po mostě.
Odvtedy celý český národ volal Františka Jozefa len Procházkom !
Ω  Ω  Ω

Seržant Taylor je na dovolenke a rozpráva členom rodiny a susedom o svojich dobrodružstvách k kórejskej vojne:
-Krátko predtým ako sme pristali v Kórei, dívam sa z paluby… čo vidím? Rovno na našu loď pláva vystrelené torpédo!
-Nebesá ! – skríkne stará dáma zo spoločnosti, – dúfam, že bolo naše!

Ω    Ω    Ω

Nárek starého c.k.poľného maršala po tom, čo sa v roku tisíc deväťsto osemnásť rozsypala monarchia:
-Takú krásnu armádu sme mali ! Najkrajšie uniformy, fascinujúcu vojenskú hudbu, ligotavé zbrane, parádne helmy, a tá jazda, jedinečná paša pre oči ! Bez preháňania môžem povedať, že to bola najkrajšia armáda na svete ! A čo s ňou urobili ?! Poslali ju do vojny!

Ω    Ω    Ω

Pred budínskou vilou stojí bicykel. Okoloidúci policajt zistí, že sa na tomto mieste nesmie parkovať. Skloní sa nad tabuľku pripevnenú na os kolesa a d veľkou námahou prečíta meno majiteľa. Potom začne kričať smerom k vile:
-Dráč Andráš ! Dráč Andráš!
Nik sa nehlási, policajt zhabe bicykel a odnáša ho zo zakázaného miesta. Vtom s ak vile blíži starší muž. Vidí policajta a kričí za ním!
-Haló, kam idete s mojim bicyklom?!
-Vy ste dráč Andráš ? – pýta sa policajt.
-Nie, prosím, ja som doktor Ács Andráš!

Ω    Ω    Ω

Po zhabaní veľkostatkárskych majetkov bol v istej maďarskej obci aktív. Vyslaný referent ohnivo vysvetľuje:
-Zbavili ste sa pijavíc, čo vám a vašim predkom krv cicali! Zbavili ste sa vydriduchov, na ktorých ste tvrdo pracovali. Taký veľkostatkár vzal peniaze vyrobené z vášho potu a z vašich mozoľov, zacestoval si do Monte Carla a tam za jediný večer prehral vašu mesačnú mzdu!
Prítomní mlčky počúvajú, o chvíľu si však fúzatý báčik zašomre pod nos:
-Jáj, keď mu raz nešla karta!

Ω    Ω    Ω

Pýtali sa známeho cestovateľa Hanzelku v Číne:
-A koľko obyvateľov má Československo?
-Asi pätnásť miliónov.
-Ó, to sa potom iste všetci dobre poznáte!

Ω    Ω    Ω

Keď si Detvanec zaspieva, zatancuje, vypije, zaje mäska, potom už aj niečo vydrží ! Bolo po voľbách. Vo Zvolene pred súdom stojí svedok z Detvy. Sudca ho posmeľuje, len aby vypovedal, ako sa to stalo.
-Nuž prosím ponížene, idem si ja svojou cestou, naraz počujem za chrbtom tresk, huk a lom, ako keby mlátili. Obzriem sa, nuž a vidím, že ma bijú!

Ω    Ω    Ω

K poľnému kurátorovi chodí celý pluk na spoveď. Raz sa jeden vojak prizná, že zhrešil s Gertrúdou. A to isté vraví druhý, tretí, ba aj desiaty… Kuráta to nahnevá a dá nastúpiť celý pluk.
-Ste banda nemravných zvrhlíkov ! Každý, kto zhrešil s Gertrúdou, vystúpi tri kroky dopredu!
Dopredu vystúpil celý pluk až na jedného vojaka, ktorý zostal stáť na mieste. Je to nežný blondiačik. Feldkurát je rozhorčený:
-Hanba! Jediný muž, jediný čistý muž, čo nezhrešil s Gertrúdou!
Obráti sa k nemu, aby ho pochválil:
-Ako sa voláte?
-Karl Schmidt, ale môžete ma volať ako ostatní chlapci – Gertrúda!

Ω    Ω    Ω

Ešte za Rakúsko – Uhorska sa stalo, že v lese pri Palúdzke dvaja sedliaci, čo z trhu domov išli, našli flintu. Špekulujú, čo to môže byť.
-To by mohla byť aj fujara, – mieni jeden. – Nože fúkaj a ja budem preberať !
Fúkajú, preberajú, odrazu puška vystrelí, švagor sa zvalí na zem. Druhý mu začne päsťou búšiť do chrbta:
-Ďuro, vypľuj, čo si zhltol!

Ω    Ω    Ω

Pýta sa jeden nacistický činiteľ druhého:
-Prosím ťa, prečo robia v Amerike také ovácie tomu emigrantskému Židovi Einsteinovi a prečo ho celý svet oslavuje?!
-To bude iste pre tú jeho teóriu relativity!
-Tomu práve nerozumiem. Čo to vlastne je?
-Vysvetlím ti. Ak u holiča musíš čakať pár minút, zdá sa ti, že je to hodina, ale keď si hodinu v objatí peknej dámy, máš dojem, že to bolo päť minút!
Druhý chvíľku rozmýšľa, potom pokrúti hlavou:
-A pre takúto somarinu ho celý svet oslavuje?!

Ω    Ω    Ω

Legendárna figúra rusko – židovských anekdot, ľudový vtipkár a sluha pobožného rabína z osemnásteho storočia Herz Ostropolský, prenocoval raz v haličskej hotelovej izbe spolu s generálom. Nechal sa o šiestej ráno zobudiť. Keď vstal, bola ešte tma. Obliekol sa a v náhlivosti si namiesto svojho klobúka nasadil generálov čákov. Cestou na stanicu si siahol na hlavu a zvolal:
-Bože môj, ten somár zobudil namiesto mňa generála!

Ω    Ω    Ω

V malom Haličskom mestečku umieral obľúbený, skromný, talmud ovládajúci boháč. Okolo smrteľnej postele sa zhromaždila miestna honorácia a oceňovala jeho cnosti:
-Dobrý, múdry, dobročinný, priateľský, pohostinný človek, skrátka – anjel!
Umierajúci keď počul chválospevy, pozbieral posledné sily a sotva počuteľne zašepkal:
-A moja skromnosť ?! Nesmiete zabúdať na moju skromnosť!

Ω    Ω    Ω

Vyučovanie v nacistickej škole:
-Helmut, povedz, prečo obsadil Hitler Poľsko?
-Pretože ho chceli obsadiť Rusi a Führer ich predbehol.
-Dobre, a teraz mi povedz, prečo Führer obsadil Holandsko, Belgicko a Francúzsko?
-Lebo ich chceli obsadiť Angličania. Führer ich predbehol!
-Správne ! Vedel by si ešte povedať čo je to blokáda?
-Prosím, Anglicko nás chcelo nechať vyhladovať. Führer ho prebehol!

Ω    Ω    Ω

Zišla sa Izraelská ministerská rada, aby sa poradila o zlej hospodárskej situácii v krajine. Minister hospodárstva preložil svoj plán:
-Nevidím iné východisko, ako vypovedať vojnu Spojeným štátom! Vojnu prirodzene prehráme, potom nám Amerika poskytne pôžičku na znovuvýstavbu, a budeme sa mať práve tak dobre ako Nemecko Všetci pokladali plán za vynikajúci, iba minister vojny mal pripomienku:
-A čo budeme robiť, keď nedajbože vyhráme?!

Ω    Ω    Ω

Keď vznikla izraelsko-arabská vojna, vtipkovali moskovskí Židia:
-Ty slyšal, skoľko naši našim našich oružiji vzjali?!

Ω    Ω    Ω

Rok tisíc deväťstodva. Anglicko. Londýn Baker Street dvestodvadsať jedna. B. Sherlock Holmes sa pýta doktora Watsona:
-Priateľu, prichystali ste už tú veľkú silnú klietku, o ktorú som vás žiadal?
-Prichystal, – odvetil Watson. – Prepáčte, Holmes, ale načo nám bude taká klietka?
-Watson, my sme predsa gentlemani! Lord Henri Baskervill nám už zaplatil?
-Zaplatil.
-To znamená, že je na čase previesť psa k druhému lordovi…

Ω    Ω    Ω

Tam, kde bolo v Bratislave nové lodné nástupište, bol niekoľko rokov dobre známy verejný záchod, ktorý používali tí, čo chodili na prechádzku popri Dunaji. Neďaleko neho otvorili v šesťdesiatych rokoch výčap piva urobil tam oplotenie a vznikla tam celkom príjemná reštaurácia. Pracovníci neďalekého vydavateľstva tam neraz zašli poobede, keď nebolo veľa práce, na pivo s vodkou.
-Tak čo chlapci, kde ste boli,  včera som vás hľadal, – pýta sa spisovateľ Fábry.
-Ale boli sme na chvíľu v hajzl-bare!
A už bola krčma pokrstená, pravda len pre zasvätených…

Ω    Ω    Ω

Mladá čerstvá absolventka učiteľského ústavu v Žiline, v čase prvej slovenskej republiky, prijala miesto na západnom Slovensku. Zodpovedne a oddane učila svojich žiačikov. Bola presvedčená, že deti sa musia podieľať na chode rodinného hospodárenia, v starostlivosti o zvieratá a vinohrady. Neraz jej unavený žiačik zaspal na hodine. S pochopením tolerovala, že niekedy nemali ani čas na domáce úlohy. V jednom prípade však dohovárala matke žiačika. Reakcia matky ju šokovala:
-Pani učiteľka, však vy skurvíte, čo je v ňom!
Otrasená týmto výrokom sa posťažovala staršiemu kolegovi. Ten ju však upokojil, že ako neznalá miestneho dialektu si pojem „skurvíte“ mala preložiť do spisovnej slovenčiny ako „skôr viete“!

Ω    Ω    Ω

Svojho času bol v Košiciach reprezentačný ples úradníkov pod záštitou pána Bélinku a jeho tučnej polovičky Boženky. Rozumie sa, všetci prítomní muži považovali za povinnosť vykrútiť pani Boženku, hoci táto povinnosť pri jej váhe nebola najľahšou úlohou. Tak sa stalo, že istého fešáka poctila po tanci miestom vedľa seba. On jej zalichotil:
-Milostivá pani, vy ste perla dnešného večera!
A milostivá noblesne odpovedala:
-Dovoľte, ja neperla, to stolička verzla!

Ω    Ω    Ω

Niekedy na konci šestnásteho storočia prišli do módy fúzy a dospelí muži ich radi nosili aj s bradou. Vtedy španielsky kráľ poslal celkom mladého granda ako vyslanca do Ríma, aby
blahoželal pápežovi k nastúpeniu na trón. Pri audiencii pápež s nechuťou pozoroval mladíka a svoj názor dal aj najavo:
-Vášmu kráľovi nepochybne chýbajú muži, že mi sem posiela mladíka bez brady !
Pohotový a hrdý Španiel mu však odpovedal:
-Keby bol môj kráľ tušil, že Vašej Svätosti záleží viac na brade než na šľachticovi, bol by sem poslal capa!

Ω    Ω    Ω

Nemeckú školu navštívi biskup:
-Milé deti, odpovedzte na otázku: Koho milujeme najviac? Kto správne odpovie, dostane marku!
Hlasí sa malý Hans:
-Najviac milujeme svojich rodičov!
-Správne, ale vie niekto aj lepšiu odpoveď?
Hlási sa Gretchen:
-Najviac by sme mali milovať svojho pána učiteľa!
-Aj to je dobre, – vraví uznanlivo biskup, ale vedel by niekto ešte niečo lepšie?
S odpoveďou sa hlási Móricko:
-Najviac treba milovať Ježiša Krista!
Biskup je dojatý a vraví:
-Tu máš marku. Ale povedz mi, ako to, syn môj. Že ako Žid si správne odpovedal?!
-Za marku, eminencia?

Ω    Ω    Ω

Poručík Haraburda sa preberá po včerajšej chľastačke, v hlave mu treští, v hube ako v polepšovni. Zbadá pucfleka, ako mu čistí uniformu. Aby situáciu aspoň nejako zachránil, hovorí mu:
-Človeče, na bále normálne tancujem a odrazu ku mne príde nejaký vojak a celú uniformu mi ogrcal. Z fleku som mu naparil sedem ostrých dní v base!
-Málo ste mu dali! – konštatuje sluha, – ešte sa vám aj vysral do nohavíc!

Ω    Ω    Ω

Honelníka Kubka príde navštíviť honelník Maťko. Vidí ho pri ohrade grcať.
-Grcáš, Kubko, grcáš?
-Grcám, Maťko, grcám. Vari si kvôli štyrom haluškám nebudem zadok špiniť!

Ω    Ω    Ω

Sedliak uviazol v blate a nemohol voz nijako vytiahnuť. Vo veľkej zlosti zvolal:
-Panenka Mária, ak mi vyprosíš, aby som sa z blata dostal von, obetujem ti takú sviecu, ako je oje na mojom voze!
-Ale, tatko, – vraví mu syn, ktorý sedel na voze, – čo to hovoríte, veď takú sviecu nedostanete nikde kúpiť!
-Čuš, len aby sme sa vytiahli von z blata, potom bude dobrá aj taká za groš!

Ω    Ω    Ω

Po dedinách chodili kedysi drobní obchodníci. Do voza mali zapriahnutú chudú kobylku a hneď od kraja dediny vykrikovali:
-Handry, kosti staré železo!
Dedina však bola rozložená na svahu a kobylka nevládala hore dedinou vytiahnuť. Chlapík požiadal chlapcov, čo tam pásli husi:
-Poďte mi pomôcť vytlačiť voz s kobylkou! Dám vám grajciar!
Najstarší zobral grajciar, potom vybral z pahreby horúci zemiak, nadvihol kobyle chvost a do zadku jej strčil horúci zemiak. Kobylka sa vychytila hore kopcom, ledva za ňou stačil. Na kopci sa iba pohrozil bičom chlapcom, ktorí sa na tom dobre zabavili.

Ω    Ω    Ω

Občana z Kapušian chcel notár poslať s odkazom do Prešova. Hovorí mu:
-Pozri, Ondrej, dostaneš za to dvadsať korún. To máš desať tam a desať naspäť!
Ondro tuho premýšľa a potom povie:
-Ta znaju, pán notar, to malo, to ja neidzem!
-Tak pozri, – hovorí notár, – dám ti pätnásť a choď len tam!
A Ondrej radostne:
-Ta vidza, to už inakša reč. Tak idzem! A išiel!

Ω    Ω    Ω

Zišiel sa raz Berlínčan s Pražanom  a začal sa hneď chváliť:
-Nedávno prišiel k nám do Berlína jeden Pražan, ktorý bol veľmi chorý na črevá. Zašiel do nemocnice a hneď ho aj operovali, vybrali všetky vnútornosti, vyčistili, vymyli a napäť poukladali, poriadne zašili a o tri dni mohol pacient veselo chodiť!
Pražan sa nedal:
-To je všetko veľké nič, nula, oproti našej pražskej poliklinike. Veď u nás jednému Berlínčanovi posadili uši až šesť centimetrov viac dozadu ako mal predtým.
-A to už prečo mu ich tak ďaleko posadili?
-Nuž, to len preto, aby mohol hubu lepšie rozdrapovať!

Ω    Ω    Ω

Do Hitlerovho stanu vstúpi Stierlitz:
-Posledné správy z frontu, mein Führer!
-Choď do riti, Maximič, nemám teraz na teba čas!

Ω    Ω    Ω

 

 

 

 

 

 

Vložené na SeHu dňa 21.5.2013

 

 

Paríž v roku tisíc deväťsto päťdesiatšesť. Novopečená maďarská emigrantka sa z nedostatku lepšej práce živí prostitúciou. Pri potulkách Montmartrom stretne Maďara, ktorý je tu na úradnej ceste.
Pozve ho do hotela a pri platení vysvitne, že má iba desať frankov.
-Nevadí, – vraví slečna, – zvyšok dáte mamičke v Budapešti !

Ω    Ω    Ω

Jána Masaryka pozvali počas druhej svetovej vojny v Londýne na recepciu. Ktosi zo spoločnosti ho vyzval:
-Mohli by ste nm niečo zahrať na klavíri !
Masaryk zbadal, že si ho poplietli s jeho otcom a otca s Paderewským,
slávnym poľským klaviristom, ktorý po prvej svetovej vojne bol prezidentom Poľska. Najprv premýšľal ako hosťom vysvetliť tento omyl, ale nakoniec radšej im teda niečo zahral !

Ω    Ω    Ω

V rušných februárových dňoch roku tisíc deväťsto štyridsaťosem sa
v Londýne stretnú dvaja pražskí fabrikanti, ktorí po oslobodení ufujazdili. Ten jeden sa veľmi ponáhľa.
-Kdeže máte tak naponáhlo, pán továrni ? – pýta sa druhý.
-Balím, pán továrnik, vraciam sa do Prahy !
-Vy ste sa bláznil, pán továrnik ! Teraz do Prahy ? Veď tam zúri triedny boj !
-No a ? Pán továrnik, tie tri dni počkám !

Ω    Ω    Ω

NSR. Kancelár Adenauer navštívi pápeža. Audiencia u svätého otca trvá už vyše hodiny. Ostatní ohlásení návštevníci sú nervózni. Kardinál – štátny tajomník nazrie kľúčovou dierkou do pápežovej pracovne a vidí,
že pápež kľačí pre Adenauerom, spína ruky a úpenlivo prosí:
-Verte mi, pán spolkový kancelár, aj ja som katolík !

Ω    Ω    Ω

Pri poslednej návšteve Mussoliniho vo Vodcovom hlavnom stane sa Hitler s ním pohádal !
-Prečo ?
-O otcovské právo !
-Ako to ?
-Kto z nich nabúral Európu !

Ω    Ω    Ω

Keď boli v obľube starší americkí herci, dala si jedna slečna orámovaný inzerát do najčítanejšieho denníka:
-Hľadám muža, ktorý by mal byť krásny ako Clark Gable, odvážny ako Burt Lancaster a duchaplný ako Kirk Douglas. Po nejakom čase dostala konečne odpoveď:
-Vážená slečna, som Fero Cencúľ so Svederníka a oznamujem vám, že nie som krásny ako Clark Gable, ani odvážny ako Burt Lancaster, ba ani duchaplný ako Kirk Douglas, no môžem vás rafnúť do nohy ako slávny Rin Tin Tin !

Ω    Ω    Ω

Kedysi dávno sa vybral Kohn z Ľvova do Tarnopoľa. Najal si povozníka.
-Žiaľ, musíme na chvíľu zostúpiť a potlačiť, – vyhlásil povozník po niekoľkých kilometroch, – lebo kopec je strmý a Kotek sám nevládze vytiahnuť !
Vystúpili teda a tlačili, aby to dengľavý kôň Kotek mal ľahšie. Potom nasadli, ale onedlho sa povozník ozval opäť.
-Nehnevajte sa, ale musíme opäť vystúpiť a trochu pribrzdiť, lebo pred nami je prudký svah a Kotek sám by to neudržal !
Zostúpili teda a brzdili. Kým došli do Tarnopoľa, tridsaťšesť ráz zostúpili, tlačili, alebo brzdili, lebo cesta raz stúpala, inokedy zase klesala. Konečne došli do cieľa. Povozník pozrel na hodinky a na taxameter a oznámil:
-Dostanem dvesto rubľov !
Kohn zaplatil, ale potom sa zamyslel:
-Že som ja šiel do Tarnopoľa, chápem, lebo tam mám prácu. Že ste išli do Tarnopoľa vy, tiež chápem, lebo ste si chceli zarobiť. Ale načo šiel s nami Kotek ?!

Ω    Ω    Ω

Okolo roku tisíc deväťsto dvadsať, keď sa v hlavnom meste Slovenska hovorilo hlavne po maďarsky a po nemecky, mohli sme čítať v električke nápisy:
-Pod potrebnúci daň padnúci veci sebou vzít nesú dovolené !
Alebo vo výkladoch:
-Zde se najmem volnej postel but pan neb dám;
-Zde se reparujú panny;
-Múk lacnejšia dokut je forota;
-Spravujú botta dettám, pánom a iným ženskám
-Kupujem šecko zlatá, aj iný drahý metáli !

Ω    Ω    Ω

V roku tisíc deväťsto tridsať päť sa v africkom pralese stretne Lewy s Weissom. Obaja teperia na chrbte ťažké vaky, obidvaja sú na čele kolóny nosičov. Obrovská radosť, objímanie:
-Ako sa máš, čo tu robíš ?
-Mám v Alexandrii sústružnícku dielňu na spracovanie slonoviny a aby som mal lacnejšiu suroviny, sám strieľam slony. A ty ?
-Ja to mám podobne: v Port Saide vyrábam kabelky z krokodílej kože a sem chodím poľovať na krokodíly!
-Ozaj, a čo sa stalo s našim priateľom Abelesom ?
-Ach, z toho sa stal dobrodruh. Zostal v Berlíne !

Ω    Ω    Ω

Do zákopov padajú prvé šrapnely. Vojak Kohn sa rozreve smerom k nepriateľovi:
-Hovädá, nestrieľajte, veď sú tu ľudia !

Ω    Ω    Ω

Jeden zo Sovietskeho zväzu:
Ivan sa vráti z práce domov a nájde ženu v posteli s milencom. Už-už sa chystá, že ho zmláti, keď tu skríkne žena:
-Neopováž sa ho udrieť ! On videl živého Lenina !

Ω    Ω    Ω

Sváko Ondro prišiel do krčmy a vraví chlapom:
-Teraz vám poviem taký vtip, že všetci umriete !
Chlapi neverili a tak im sváko Ondro ten vtip povedal. A naozaj, všetci zomreli. Bol z toho súd. Sudca sa pýta sváka Ondra, ako je to možné, že všetci umreli. Ten mu po pravde povedal:
-To preto, že som im povedal taký vtip !
Tak ho sudca vyzval aby ten vtip povedal, lebo inak ho odsúdi na dlhé roky väzenia. Tak sváko Ondro bol nútený ten vtip povedať a sudca a prísediaci v súdnej sieni tiež zomreli. Okrem dvoch policajtov. Tí umreli až po týždni, keď ten vtip pochopili !

Ω    Ω    Ω

Ešte pred prvou svetovou vojnou pán Löwy z Frankfurtu prišiel do Paríža a tam sa náhodou stretol so starým priateľom Cohenom, tiež f Frankfurtu. Nevideli sa aspoň dvadsať rokov, a tak si mali čo povedať. Löwy vidí,
že sa Cohenovi dobre darí, že zbohatol, a preto keď už boli po večeri, odrazu riekol:
-Otto, nezabudol si na tú maličkú sumičku, čo som to pred dvadsiatimi rokmi požičal, než si odišiel do Paríža ?
-Akú maličkú sumičku ? – čuduje sa Cohen.
-No tých osemsto frankov.
-Máš pravdu, už si spomínam.
-Nemyslíš, že teraz , keď sa ti dobre vodí, by si mi ich mohol vrátiť ?!
-Počuj, Lowy, – rozčúlil sa zrazu Cohen, – ty si mi priateľ, však ? Tak si zapamätaj, čo ti poviem. Nikdy, rozumieš, nikdy ti nevrátim tie peniaze, kým vy nám nevrátite Alsasko-Lotrinsko !

Ω    Ω    Ω

Londýn, rok tisíc deväťsto štrnásť. Skupina východoeurópskych privandrovalcov diskutuje či bude vojna. Jeden z nich notorický optimista medituje:
-Ja nemám strach. Sú predsa dve možnosti. Alebo vôbec nebude vojna a vtedy je všetko v poriadku. Alebo bude vojna a vtedy sú dve možnosti. Alebo sa vojna obmedzí na kontinent a v tom prípade je všetko v poriadku. Alebo sa rozšíri a v tom prípade sú opäť dve možnosti. Alebo sa Anglicko nezapletie do vojny a vtedy je všetko v poriadku. Ak sa Anglicko zapletie, tak sú dve možnosti. Alebo budú odvádzať iba dobrovoľníkov a vtedy a vtedy je všetko v poriadku. Alebo budú nútené odvody a vtedy máme zasa dve možnosti. Alebo ma nepredvolajú a vtedy
je všetko v poriadku. Alebo ma odvedú, a vtedy máme zasa dve možnosti. Alebo budem vo vojne ľahko zranený, a vtedy je všetko v poriadku. Alebo to bude ťažké zranenie. Och ! Pravda, sú tu zase dne možnosti, alebo sa
z ťažkého zranenia vystrábil a v tom prípade je všetko v poriadku. Alebo zomriem… No a mŕtvy už vôbec  nemusí mať strach…

Ω    Ω    Ω

Poručík dáva svojej jednotke teoretickú hodinu. Na druhý deň sa pýta:
-Regrút Katz, prečo má vojak dobrovoľne obetovať svoj život za cisára a za vlasť ?
-Súhlasím, – prikývne Katz, – prečo má vojak vlastne dobrovoľne obetovať svoj život, pán poručík ?!

Ω    Ω    Ω

Keď malo byť vo veľkých mestách zavedené pouličné osvetlenie, bolo treba prekonať mnohý odpor. Tak napríklad časopis Kölnische Zeitung z marca tisíc osemsto deväť dokazoval, že pouličné osvetlenie je treba zavrhnúť zo štyroch dôvodov:
-Z teologického – lebo znamená zásah do božieho svetového poriadku, ktorý stvoril nielen svetlo ale aj tmu;
-Z lekárskeho – pretože výpary z lámp sú škodlivé zdraviu a osvetlenie okrem toho zvádza k neskorému zdržovaniu sa vonku čím podporuje nachladnutie;
-Z mravného – lebo strach pred tmou zdržuje od mnohých hriechov;
-Z národného – lebo pouličné osvetlenie oslabuje pôsobivosť slávnostného osvetlenia počas národných sviatkov !

Ω    Ω    Ω

Obchodný cestujúci prišiel nad ránom do mestečka, kde nemali hotel. Horko-ťažko ho v jednej rodine ubytovali. Dlho si však nepospal a už ho budili:
-Vstávajte, je čas na obed !
-Dajte mi pokoj, ja teraz vôbec nechcem jesť !
-To nás nezaujíma, – vraví domáca pani, – my potrebujem plachtu na prestretie stola !

Ω    Ω    Ω

V Kocúrkove býval každý piatok trh. Raz na Veľký piatok dal kocúrkovský magistrát vybubnovať takýto oznam:
-Dáva sa na známosť,  pretože tohto roku pripadá  Veľký piatok priam na piatok, trh nebude a na budúcu sobotu bude piatok !

Ω    Ω    Ω

Pred koncom vojny sa pýta sváko na dedine:
-Aký je rozdiel medzi rabovačkou v roku tisíc deväťsto osemnásť a v roku tisíc deväťstoštyridsaťštyri ?
-Aký ?
-Taký, že predtým sme museli ísť do mesta rabovať my a teraz nám všetko doniesli sem na dedinu sami !

Ω    Ω    Ω

Prišiel agent do domu a vraví:
-Prišiel som si po peniaze za ten vysávač, čo som vám bol predal pred rokom. Ďalej už nemôžem čakať -Pani domáca sa začuduje.
-To bude asi omyl, pán môj ! Veď vy ste mi vtedy povedali, že sa vysávač časom vyplatí sám !

Ω    Ω    Ω

Pani Podtatranská bola v Prahe a chcela si kúpiť dáždnik. Vošla do obchodu a vraví:
-Prosím si dáždnik !
-Slečna sa na ňu díva, ani čo by hovorila nezrozumiteľnou rečou. Priskočí predavač:
-Čo ráčite ?
-Dáždnik !
Aj on pokrčí plecami a pokrúti hlavou. Príde potom pokladníčka a postupne celý personál predajne. A história sa opakuje. Vtedy napadla pani Podtatranskú spásonosná myšlienka. Robí tak, ako keby si vystierala nad hlavou dáždnik a hovorí:
-No, Regenschirm !
Nastane všeobecné uvoľnenie a šéf vraví:
-Aha, deštník ?!

Ω      Ω       Ω

V Kocúrkove odsúdili na smrť istého kováča. Mali ho obesiť. Ale pretože v celom meste mali len jedného, prosili mešťania sudcu:
-Obeste namiesto neho hociktorého krajčíra, lebo tých je v Kocúrkove niekoľko !

Ω    Ω    Ω

Nočný hlásnik na dedine stretne v noci Kuba z horného konca. Posvieti naňho lampášom a vidí, že má celé nohavice roztrhané. Pýta sa ho:
-A ty odkiaľ ideš, Kubo ?
-Bol som pozrieť, či sú psy priviazané !

Ω    Ω    Ω

Na konci hodiny venovanej slávnym postavám slovenskej literatúry Jožinko
vstane a spýta sa:
-Pani učiteľka, mohli by ste nám ešte povedať o koľkej vstávali naši národní buditelia ?!

Ω    Ω    Ω

Za povstania sa stratil svojmu oddielu Filip Baranec.  Vyhlásili ho už za nezvestného, keď jedného krásneho dňa sa ozve telefón na veliteľstve:
-Haló, tu je Filip Baranec! Zajal som štyridsať Nemcov a neviem, čo s nimi ?!
-Doveď ich sem !
-Dobre, ja by som ich aj doviedol, ale ako to urobiť, keď ma nechcú pustiť ?!

Ω    Ω    Ω

Z nedávnej minulosti. Príde učiteľka za riaditeľom:
-Súdruh, prepáčte pán riaditeľ, všetci žiaci ma začali zdraviť: „Pochválen Pán Ježiš Kristus !“ Ako im mám odpovedať ?
Riaditeľ chvíľu premýšľa a potom povie:
-Musíte počkať na novú vyhlášku ministerstva školstva !

Ω    Ω    Ω

Na začiatku devätnásteho storočia bola svojrázne, nebojácna a praktická
pani Dutitren najzaujímavejšou berlínskou figúrkou. Raz išiel kráľ fridrich wilhelm ulicou unter den linden v zamyslení a prehliadol pozdrav tejto výrečnej dámy. To sa mu nevyplatilo. Náhle ho niekto uchopil za rameno a už sa na neho rútil príval slov:
-Ná, čo je to, Majestát, len nie tak pyšne – dane brať, to áno, ale bohatú dutitren pozdraviť, to nie !
Kráľ sa roztriasol smiechom a na uzmierenie podal dáme ruku. Tá si potom dla rukavičku pod sklo s týmto nadpisom:
-Za túto rukavicu ma chytil môj kráľ !

Ω    Ω    Ω

Viedenský advokát pomohol mladému gavalierovi z problémov, ale za tvrdých podmienok: dvesto percent úrokov ! Bol preto obžalovaný z úžery pred čestným súdom rakúskej advokátskej komory a hájil sa takto:
-Páni, povedzme, že som účastníkom bitky u Bosworth. Král Richard kričí: -Koňa ! Koňa ! Kráľovstvo za koňa ! Ja dodám toho koňa a čo sa stane ? Príde pán čestný radca rakúskej advokátskej komory a potrestá ma disciplinárne pre úžeru !

Ω    Ω    Ω

Stalo sa kedysi v minulosti, že jedno mestečko zostalo bez farára. Cirkevníci šomrali, ale tí múdrejší to chápali, pretože vedeli, že je málo farárov. Jednému svákovi to však nešlo do hlavy a hovorí:
-Dočerta, keď nemajú farárov, nech nám dajú kaplána a bude !

Ω    Ω    Ω

-Chlapci, jedzte zemiakovú kašu, – presviedčal pri obede obuvnícky majster, zatiaľ čo sám jedol mäso. – Tá kaša, to je ako torta, ako zákusok ! – núti ich stále do kaše.
-Darebák ! – zvolal najstarší tovariš a klepol najmladšieho po prstoch, – prečo neješ mäso ? Prečo ješ kašu ? Nepočuješ, že pánovi majstrovi zo všetkého najviac chutí zemiaková kaša a že si na nej pochutnáva ?!

Ω    Ω    Ω

Sváko Matej bol na dedine známa postava. Zadrapoval do neho kde kto, ale jeho nič nerozhádzalo. Rozumel všetkému a teda aj žartu. Krčmár Šmajda mal na neho z kopca, pohádali sa v jeho krčme, a Šmajda mu vykričal:
-Ja by so ťa aj medzi sviňami poznal !
-Ja teba nie, – odsekol sváko.

Ω    Ω    Ω

V Brezovej platí jedno nepísané pravidlo: Ráno si dať za štamperlík hriateho !
-A to už prečo ?
-Keď si ráno vypijú vareného, môžu celý deň surové piť !

Ω    Ω    Ω

Keď ešte v Drážovciach nebol dedinský rozhlas, bubnoval bubeník:
-Dáva sa na známosť všetkým občanom, že do našej obce prišiel poropanbutan !
Mara uteká k susedke a vraví jej:
-Dora, rýchlo sa obleč, ideme na rínok, vraj prišiel orangutan, to tu ešte nebolo !

Ω    Ω    Ω

Počas hodov na dedine vypukne v dome kultúry požiar. VŠETCI kričia:
-Vodu ! Vodu !
Z okna sa vykloní muž a volá:
-A na náš stôl šampanské !

Ω    Ω    Ω

Bolo to po vojne a Hitler a Göring stáli pod šibenicou. Najprv vešali Hitlera. keď už mal oprátku na krku a ostávalo ju už len zatiahnuť, hovorí mu Göring:
-Vidíš, Ado, ja som ti vždy hovoril, že sa to rozhodne vo vzduchu !

Ω    Ω    Ω

Brežnev prechádza so svojim sprievodom po Moskve a uvidí veľký rad ľudí:
-Čo je tu ?
-Idú vzdať hold nášmu vodcovi !
-Očeň charašo !
O kúsok ďalej pred mäsiarstvom stojí taká istá veľká rada.
-A to je čo ?
-Čakajú na mäso !
-To my pri budovaní socializmu nemáme mäso ?
-No, my máme, ale oni nemajú !

Ω    Ω    Ω

Na Myjave sa kopaničiari vždy doberajú s mešťanmi. Kričí mešťan na kopaničiara:
-Kopaničiar, otrč nohu !
-Neotrčím, prisám Bohu !
-Nalejem ti plnú botu, – doberá si ho ďalej mešťan.
-A ja ti ju otrepem o hlavu ! – odsekne kopaničiar.

Ω    Ω    Ω

V Brezovej vraj jedia masso a hussacinu. A tak keď raz brezovský richtár bol v Luhačoviciach a zašiel do reštaurácie na obed, po preštudovaná jedálneho lístka si rozkázal „kurže“.
-A čo k tomu, prosím ? – pýta sa čašník.
Richtár chvíľu premýšľa a rozhodne sa:
-Na, k temu bárs tú hussu !

Ω    Ω    Ω

Aj na brezovských kopaniciach sú rozumní ľudia. Raz mladá kopaničiarka sádzala chlieb do pece a žiara z pece jej ošľahla kasanicu. Muž na ňu skríkol:
-Juda, kasanica ti horí !
A ona mu len tak cez plece odfrkne:
-Ná čo, šak je naruby !

Ω    Ω    Ω

Myjavská pytlikár sa stretol dakde na „svetovej púti“ s turčianskymi olejkármi.
-Odkiaľ že ste, dobrí ľudia ?
-Ja som zo Svätého Martina, tento je zo Svätého Petra, a tuto švagor je zo Svätého Antona. A ty človiečik, ty si odkiaľ ?
-Ja so zo Svätej Myjavy !

Ω    Ω    Ω

Zbojnícky kapitán Uhorčík hlási Jánošíkovi:
-Šéfe, bohatých sme ozbíjali, ale chudobným by som to nedával, aj tak to všetko prechľastajú !

Ω    Ω    Ω

-Ja som sa narodil v drevenici, kde sme svietili petrolejkou, – spomína
dedko pred vnúčikom.
-A to ste mali drevený satelit a petrolej ste LIALI do mobilu ? – zapochyboval Miško.

Ω    Ω    Ω

Statkár sa nahneval na svojho dvorného Žida:
-Prac sa mi odtiaľto ! Každý Žid je švindler !
-Odpusťte, pán veľkomožný, ja by som im aj sto poriadnych Židov vymenoval !
-No teda vymenuj mi aspoň jedného !
Žid premýšľa, až konečne, keď si už dosť dlho lámal hlavu, preriekol:
-Pán veľkomožný, a musí to byť práve  z našej dediny ?

Ω    Ω    Ω

Hovorí sa:
-Z Vrbového nič dobrého !
Vrbovčan vždy k tomu dodá:
-A z Čachtíc ani prasa !

Ω    Ω    Ω

Dávno v minulosti bývali v Ľubine známi vareškári a tak ich aj volali. Ako podomoví obchodníci ich predávali po svete a tým sa živili. Raz mašírovali cez Ľubinu vojaci. Jedna, už nie celkom pekná starena pozerala oknom na vojsko.
-To je čertova stará mať ! – zvolal jeden z vojakov.
-Tak je, a teší ma, že ma môj vnuk poznal ! – dostal od nej odpoveď.

Ω    Ω    Ω

Spomínajú dvaja vojnoví veteráni na zážitky z vojny. Jeden si spomenie:
-A vieš, čo to boli V-2 ?
-Isteže, to bolo gumové člny, ktoré mali tak dlho plávať okolo Anglicka, až ho vygumujú zo sveta !

Ω    Ω    Ω

-Tak som sa na tom aktíve o rekreačnej činnosti v ROH prihlásil o slovo do diskusie prvý!
-Hej? – podivila sa manželka, – a čo si, prosím ťa povedal?
-Súdruhovia, – povedal som, – nemá tu niekto vývrtku?

Ω    Ω    Ω

Lajoš navrhuje na schôdzi ROH, aby v rámci ochrany zdravia pri práci bolo na každej lopate upozornenie:
-Práca s týmto náradím spôsobuje mozole!

Ω    Ω    Ω

Niekedy po nežnej revolúcii vznikol takýto rozhovor:
-Budeme mať novú zástavu. Na ružovom podklade bude navrchu dúha a naspodku vši.
-A to by čo malo ako znamenať?
-To preto, lebo Slováci pijú ako dúhy, Česi sú leniví ako vši a Havel to vidí ružovo!

Ω    Ω    Ω

Z jedného nemeckého zajateckého tábora utiekli za vojny štyria Angličania a dostali sa až do Prahy, kde ich chytili. Chceli ich odviesť späť do tábora. Pretože tam bolo prítomní iba dvaja nemeckí vojaci, zavolali na pomoc štyroch štátnych policajtov. Tak sa ten sprievod zobral a išli na stanicu: vpredu dvaja nemeckí vojaci, uprostred štyria Angličania a vzadu štyria policajti. Ako tak idú, pozerajú na nich dvaja Pražania a jeden vraví:
-Pozri, štyri tisíc zajatcov!
-Ako to? Veď sú len štyria?
-A čo tie štyri nuly vzadu?!

Ω    Ω    Ω

Nemeckí turisti prechádzajú slovenské hranice:
-Vážení cestujúci, nastavte si hodinky a hodinu dopredu a čas o tridsať rokov dozadu!

Ω    Ω    Ω

Krátko pred skončením vojny sa zhovárajú dvaja Pražáci. Jeden sa pýta:
-Nevieš o nejakom detskom kočiariku? Bolo by zaň desať kilo masla!
-A pre koho by mal byť ten kočiarik?
-Ale, pre Hitlera! Bude v ňom voziť malé Nemecko!

Ω    Ω    Ω

Za okupácie navštívili istého muža páni z Gestapa. V jeho spálni visel obraz Adolfa Hitlera a pod ním bolo prIpísané:
-Vrah!
-To čo má znamenať?! Okamžite nám to vysvetlite!
-Je to skratka – vodca ríše Adolf Hitler, – vynašiel sa muž.

Ω    Ω    Ω

Goebles sa pýta Hitlera:
-Tak mi, prosím ťa, úprimne povedz, ako to stojí s tou vojnou?
Na koľko rokov máme ešte zásoby?
-Ale, dobré je to, zásob máme najmenej ešte na desať rokov!
-Áno? No tak sláva, to musím rýchlo ísť povedať národu. Nech má radosť!
-Počkaj, to sa týka len nás dvoch!

Ω    Ω    Ω

Hitler s Goebblesom navštívili viedeň. Prišli autom a odobrali sa rovno na radnicu. Obaja vystúpili na balkón a šofér zostal v pozadí. Ľudia pod balkónom jasali a zdravili Vodcu.
-Musíme im urobiť nejakú RADOSŤ, – hovorí Hitler a vyhodil prídelové LÍSTKY na tuk. Ľud reval a jasal ešte viac. Potom vyhodil GOEBLES lístky na mäso. Zase jasot a chvála.
-Počúvaj, – povie Hitler šoférovi, – mal by si im tiež urobiť nejakú radosť!
-No, páni, keby som im mal  urobiť radosť, tak by som musel vyhodiť vás!

Ω    Ω    Ω

Stretnú sa dvaja husiti počas husitských vojen. Jeden má zakrvavenú tvár. Druhý sa pýta:
-To máš od meča, brat Václav?
-Nie, od pošvy!

Ω    Ω    Ω

Druhá svetová vojna. Dvaja rimania si šuškajú v kaviarni:
-Počuli ste, signor zuparelli, že svätý otec sa modlil, aby sa Ducemu konečne otvorili oči?
-Teraz? – pýta sa signor zuparelli, – keď sa už každý modlí, aby ich konečne zatvoril?!

Ω    Ω    Ω

Zavolali Jana Borovičku na Závodný výbor a dohovárali mu:
-Jano, Jano, to musíš byť stále ožratý?!
-Musím, súdruhovia, musím, veru musím!
-Prečo musíš?
-Pretože moja stará len nadáva a lamentuje.
-A prečo tvoja stará lamentuje a nadáva?
-Pretože som stále ožratý!

Ω    Ω    Ω

Rozhovor niekedy v dávnej minulosti:
-Mal si už niekedy súboj?
-Nie, ale facku som už dostal!

Ω    Ω    Ω

x