Anekdoty o slávnych

                        Dnes pod písmenom „A“ 

                              Kvety abecedy

              

 Na znak úcty menovalo mesto Praha Mikoláša Aleša  inšpektorom škôl. Majstra to veľmi  potešilo. Obliekol si čierne šaty a šiel k pánovi primátorovi na návštevu. Ten však bol zaneprázdnený a tak musel Aleš čakať. Po dlhšom čakaní a zamyslení konštatoval :
-To je doba, to je doba, zatiaľ sa mi zasa zašpinia nechty !

                                      ♥  ♥  ♥

  Francúzsky dramatik Marcel  Achard sa na jednom večierku prihovoril istej staršej neuznanej herečke :
-Ako ste len po tom šampanskom opekneli ..
-Ja som predsa žiadne šampanské nepila, – zaštebotala herečka polichotene.
-Vy nie, ale ja áno !

                                      ♥  ♥  ♥

Nemeckého fyzika Franza Acharda  sa v spoločnosti spýtali, kedy má ženy najradšej.  Achard odpovedal :
-Ženy mám najradšej vtedy, keď sa bozkávajú, pretože vtedy musia po celý  čas mlčať !

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky skladateľ Eugen d´Albert bol sedem krát ženatý. Z každého manželstva mal deti, ktoré všetky bývali v jednom dome. Keď sa raz začali klbčiť a biť , obrátil sa vyčítavo na svoju siedmu ženu, ktoré do manželstva priniesla aj svoje deti:
-To sa už nedá vydržať ! Predstav si, že moje a tvoje deti sa teraz bijú  s našimi deťmi !

                                      ♥  ♥  ♥

Skôr ako sa Alexander Veľký vydal na výpravu proti Peržanom, rozhodol sa spýtať na budúcnosť slávnej veštkyne v Delfách. lenže veštkyňa ležala chorá vo svojom dome. Alexander ju vyhľadal a napriek protestom vošiel do chrámu. veštkyňa v bolestiach zastonala :
-Tebe nik neodolá !
-Ďakujem ti, – zajasal Alexander a hneď ju prepustil s tým, že lepšiu veštbu nepotrebuje.

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky dramatik Marcel  Achard sa raz zveril priateľovi:
-Po prvý raz v živote som napísal hru, v ktorej sa nevyskytuje láska. Všetky postavy sú už v stave manželskom.

                                      ♥  ♥  ♥

Anglická kráľovná  Alžbeta I. , sa raz veľmi nahnevala na svojho dvorného šaša  a vyhnala ho z dvora. Keď sa o nejaký čas upokojila a dala mu milosť. Opýtala sa ho :
-No, James, budeš ešte rozprávať o takých veciach ?
Dvorný šašo sa uklonil a povedal :
-Vaše Veličenstvo, už nikdy nebudem taký nepredvídavý a nebudem pred vami hovoriť o veciach, o ktorých hovorí celý Londýn.

                                      ♥  ♥  ♥

-Za nič na svete by som nechcel byť druhým manželom vdovy ! – povedal ktosi v prítomnosti Marcela Acharda. Spisovateľ sa tomu zasmial a povedal:
-Naozaj ? Vari by ste chceli byť radšej tým prvým ?!

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzska filmová hviezda Claudine Augerová predstúpila vo filme o Jamesovi Bondovi pred kameru v plavkách ušitých z riedkej čiernej sieťoviny. Hlavný predstaviteľ pri pohľade na ňu poznamenal :
-Pravý umelec pracuje bez siete !

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky spevák Charles Aznavour nadviazal počas svojho pobytu v Bejrúte  rozhovor s dopravným strážnikom. Okrem iného sa spýtal :
-Prečo je vo vašom meste toľko svätýň ?
-Aby sa chodci mohli pomodliť pred každým prechádzaním ulice.

                                       ♥  ♥  ♥

Francúzsky fyzik a matematik André Marie Ampére mal dve mačky. Jednu pravú angorskú a druhú maličkú. Aby ho pri práci nevyrušovali škriabaním na dvere, zavolal si stolára, aby mu do dverí vyrezal dve diery pre mačky. Jednu veľkú a druhú malú.
-Azda by stačila jedna diera, nie ? – povedal stolár.
-A kadiaľ by preliezala tá malá ? – čudoval sa fyzik.

                                      ♥  ♥  ♥

Anglická kráľovná  Alžbeta bola na návšteve v Spojených štátoch. Vyslovila želanie, aby jej bol predstavený jeden z chýrnych psychiatrov.
-Vážený pane, – povedali mu, – kráľovná Alžbeta si želá hovoriť s vami.
Slávny vedec sa opýtal:
-A odkedy si namýšľa, že je kráľovnou ?

                                      ♥  ♥  ♥

Lodovico  Ariosto, autor Zúrivého Rolanda žil v malom domčeku.
-Ako to, – pýtali sa ho priatelia, – že v básňach ospevujete honosné paláce,  a sám žijete tak skromne ?
-Pretože zbierať slová je oveľa ľahšie, ako zbierať kamene ! – odvetil básnik.

                                      ♥  ♥  ♥

Slávny francúzsky encyklopedista D´Alembert pri prechádzke s priateľom zdvihol klobúk pred krucifixom. Priateľ zažartoval:
-Myslel som si, že ste s Ježišom na vojnovej nohe…
-My sa pozdravujeme, -odpovedal učenec a filozof, – ale nerozprávame sa spolu !

                                      ♥  ♥  ♥

Aristotela pristavil radorečný muž a zavalil ho svojimi táraninami. Potom sa ho opýtal,či mu jeho reči neboli na obtiaž. Filozof povedal:
-Vôbec nie, lebo som nedával pozor.

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky spevák Charles Aznavour rozprával po návrate z USA:
-Na Newyorskom predmestí som našiel neveľké kníhkupectvo. V jeho výklade bolo množstvo kníh a medzi nimi veľmi veľa výtlačkov biblie. Nápis vedľa nich hlásal:
-Satan sa trasie, keď vidí, že predávam biblie za takú nízku cenu.

                                      ♥  ♥  ♥

Sparťanského kráľa Agesiloa sa opýtali, čo je viac : spravodlivosť alebo víťazstvo ?
-Keby každý človek bol spravodlivý, – odpovedal kráľ, – nepotrebovali by sme víťazstvo !

                                      ♥  ♥  ♥

Kráľ Sýrie Antiochus vchádzal práve do izby svojho chorého syna Demetria, keď z nej vychádzala dievčina, do ktorej sa syn predtým zaľúbil. Na otázku otca, ako sa cíti, Demetrius odpovedal:
-Ďakujem, dobre. Horúčka ma už opustila.
-Viem, syn môj, práve som sa s ňou stretol.

                                      ♥  ♥  ♥

John Astor rozprával zážitok z detských rokov, ktorým chcel  dokumentovať svoje mimoriadne obchodnícke nadanie. Matka ho poslala do obchodu, aby kúpil vajíčka. Astor požiadal predavača:
-Prosím si tucet vajec od čiernych sliepok…
-Vajcia od čiernych sliepok ? To mám ako poznať ? – smial sa pobavený obchodník.
-Ja to poznám, – odpovedal malý Astor.
-Tak dobre, tu je kôš vajec, ráčte vybrať tie, ktoré zniesli čierne sliepky, mladý pán !
Astor pokojne vybral dvanásť najväčších vajec a odniesol ich víťazoslávne domov.

                                      ♥  ♥  ♥

Vážený pán docent matematiky na Lvovskej univerzite Herman Auerbach bol strašne neporiadny. Keď ho raz upozornili, že v seminárskej knižnici, ktorú mal na starosti, panuje veľký neporiadok, povedal:
-Chaos je lepší než poriadok ! Je síce pravda, že v chaose nič nemožno nájsť, ale nemožno tam ani nič stratiť !

                                     ♥  ♥  ♥

Rakúsky spisovateľ Peter  Altenberg  raz počas prechádzky povedal svojmu priateľovi Egonovi Friedellovi :
-Ľudia sú dnes málo otužilí. Ja napríklad spávam v najchladnejšej noci pri celkom otvorených oknách !
-Ale čo ! Včera v noci som šiel okolo tvojho domu a všetky okná si mal pozatvárané !
-No a ? – povedal Altenberg dotknuto. – A čí včera bola najchladnejšia noc ?

                                      ♥  ♥  ♥

 Gábor  Agardi, známy maďarský herec hral raz v Dobrom vojakovi Švejkovi poľného kuráta Katza. Raz sa mu však zachcelo improvizovať a tak vykríkol na Švejka, ktorého hral Šándor Peti:
-Švejk, aké je vaše krstné meno ?
Peti nemal tušenie, ako sa Švejk volal, pochopil však situáciu a zasalutoval:
-Poslušne hlásim, hneď sa opýtam ! – a vbehol za kulisy.
O chvíľu sa vrátil:
-Poslušne hlásim Suki hovorí, že sa volám Jozef.
Suki bol inšpicientom a Peti sa ho naozaj spýtal.
-A Suki vám ešte odkazuje, – hovoril ďalej Peti, – že ste pekný feldkurát, keď nepoznáte meno svojho pucáka !

                                      ♥  ♥  ♥

Nikto snáď nemiloval prírodu tak, ako Mikoláš Aleš. Nemal však rád, keď mu ju niekto kazil vedeckými výrokmi. Alešov synovec, propagátor krkonošskej turistiky raz majstra vytiahol na výlet pod Snež ku. Tam sa pustil do odborného vysvetľovania :
-Tá hora meria osemstodeväťdesiat metrov, tamtá tisícdvestodesať a tá za ňou tisíc tristo …
-Nechaj to, prosím ta, – rozčuľoval sa Aleš. Keď to však pokračovalo, Aleš sa  pobral preč so slovami :
-Nemám rád, keď mi niekto hory kazí číslicami !

                                      ♥  ♥  ♥

Louis Armstrong  bol  na turné po USA. V jednom meste prenocoval v prvotriednom hoteli a ráno sa sťažoval riaditeľovi podniku, kde mal večer vystupovať:
-Takú nepokojnú noc som už dávno nezažil, stále niekto klopal na dvere, alebo na steny, stále ma niekto vyrušoval.
-To ste celú noc oka nezažmúrili ? – spýtal sa ho s účasťou riaditeľ.
-Veď ja som nespal, – vysvetlil Armstrong, – ja som cvičil na trúbke !

                                      ♥  ♥  ♥

Arménskeho hvezdára V. A. Ambarcumiana  sa raz jeden zvedavý novinár opýtal,  aký je rozdiel medzi časom a večnosťou.
-Keby som mal čas, aby som vám to vysvetlil, trvalo by to večnosť, kým by ste to pochopili, – znela odpoveď.

                                      ♥  ♥  ♥

Svetoznámy rozprávkar Hans Christian Andersen  trpel po celý život prehnaným strachom zo smrti. Zvlášť ku
koncu života žil v stálej obave, že by ho záchvat mŕtvice alebo kŕča mohol stihnúť práve v noci, keď tvrdo spí. Preto si každý večer, prv, než išiel spať, zavesil na záhlavie postele tabuľku s nápisom :
-Pozor ! Som len zdanlivo mŕtvy !
A tak sa poistil proti náhodnému odvozu na cintorín.

                                      ♥  ♥  ♥

 Aristoteles raz povedal :
-Matky viac milujú svoje deti, ako ich otcovia, lebo sú viac presvedčené o tom, že sú to ich deti !

                                      ♥  ♥  ♥

Woody Allen vyjadril svoj postoj k životu takto :
-Poznáte ten starý vtip, kde sa dve ženy rozprávajú na rekreácii. Jedna vraví : „Jedlo je tu strašné“ ! Druhá : „Áno, a dávajú malé porcie“ ! To je to, čo si myslím o živote : je plný osamelosti, utrpenia a rýchlo utečie !

                                      ♥  ♥  ♥

Pápež  Alexander VII. sa raz spytoval filozofa Allatiosa, prečo sa nestal kňazom.
-Preto, – odvetil filozof, – aby som sa mohol oženiť, kedy sa mi zachce.
-A prečo si sa teda doteraz neoženil ? – pýta sa pápež.
-Aby som sa mohol kedykoľvek, keď sa mi zachce, stať kňazom, – odvetil filozof.

                                      ♥  ♥  ♥

Filozof  Aristofanes mal dcéru a o tú sa uchádzali dvaja muži, jeden bohatý  a druhý chudobný. Dal ju chudobnému. Keď sa ho pýtali, prečo, tak odpovedal:
-Ten bohatý je hlupák, čoskoro príde o všetko a ten chudobný je múdry, určíte si nadobudne veľký majetok !

                                      ♥  ♥  ♥

 Istý veterán v starom Ríme sa zaplietol do procesu. Obžaloba bola ťažká a veterán sa dostal do úzkych. Obrátil sa preto na cisára  Augusta  s prosbou, aby ho zastupoval. Cisár poznal veteránove dlhoročné zásluhy o vlasť a preto mu sľúbil dobrého právnika. Sklamaný veterán povedal :
-A dal som sa vari ja zastupovať, keď som za teba bojoval v Germánii ?
Cisár si bez slova obliekol tógu, vystúpil na fórum, ujal sa obhajoby a –  proces  vyhral.

                                      ♥  ♥  ♥

 Aténskeho politika  Alcybiadesa  sa opýtal jeho priateľ :
-Prečo sa spúšťaš s hetérou Lais, veď ona ťa vôbec nemiluje ?
Alcybiades odpovedal :
-Víno a ryby ma tiež neľúbia a predsa mi chutia !

                                     ♥  ♥  ♥

     Slávny americký spevák a virtuóz na trúbku, Louis Armstrong ležal po infarkte na nemocničnom lôžku. Mladá a veľmi pekná sestrička mu merala tlak a pulz. Pevne držala jeho ruku a pozerala na hodinky.
-Tak koľko to máme dnes ? – vyzvedal Armstrong.
-Deväťdesiat, – odpovedala sestrička a milo sa usmiala.
-Nie je to priveľa ? – naľakal sa Armstrong.
-Ani nie, majstre. Keď ja vám držím ruku, tak veru nie !)

                                      ♥  ♥  ♥

V našich kinách sa kedysi premietalo niekoľko filmov dvojice komikov Abbotta   a Costella. Málokto však vie, že obaja patrili svojho času k najznámejším rozhlasovým komikom a dlhé roky mali vlastnú show. Ich špecialitou, práve tak ako vo filme, bola crazy komédia. Tu je ukážka jedného dialógu :
-Abbott ! Mrznú mi nohy, nemám ich prikryté !
-Ty blázon, tak prečo si ich nedáš pod prikrývku ?
-Blázon si ty ! Nevezmem si predsa so sebou do postele také studené nohy !

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky spisovateľ a dramatik, člen Francúzskej akadémie, známy svojim jemným humorom, zameraným na citové vzťahy medzi mužom a ženou,  Marcel Achard, musel často odpovedať na zvedavé otázky z intímnych sfér ľudského spolužitia. Raz sa ho priatelia opýtali, aký je rozdiel žiarlivým mužom a žiarlivou ženou.
-Dosť veľký, – vysvetľoval Achard, – muži väčšinou žiarlia na svojich predchodcov, naproti tomu ženy najčastejšie žiarlia na svoje nástupkyne.

                                      ♥  ♥  ♥

Starogrécky logik Agathokles sa pred svojim žiakmi chválil, že je jediným a prvým logikom v Aténach. Demonax, ktorý šiel okolo, si ho vypočul a potom sa spýtal:
-Ak si jediný, ako môžeš byt prvý ? Ale ak si prvý, môžeš byt jediný ?
Agathokles si zahalil tvár, vrátil sa domov a tridsať dní nevkročil do mesta.

                                      ♥  ♥  ♥

Keď francúzskemu skladateľovi Danielovi Auberovi  zablahoželali pri príležitosti osemdesiatych deviatych narodenín a zdôraznili jeho životnú sviežosť, povedal :
-Ešte nikdy predtým sa tak často nehovorilo o mojom mladistvom vzhľade, ako teraz,  keď som už starý !

                                      ♥  ♥  ♥

Mikoláš Aleš sa cítil byt ukrivdený kritikou Miroslava Tyrša a tak sa o jeho osobe vyjadril dosť neúctivo. Hneď sa našla dobrá duša, ktorá Alešov výrok Tyršovi doniesla a ten sa tiež urazil. Ako to bolo v tých časoch zvykom, Tyrš poslal Alšovi dvoch svedkov, aby urážku odvolal, alebo sa postavil na súboj.
Keď Aleš túto historku rozprával, postavil sa do šermiarskeho postoja, zašermoval rukou, ako by v nej držal šabľu a povedal :
-Viete si predstaviť, že som urážku ihneď odvolal, on totiž Tyrš bol taký výborný šermiar, že by ma bol rovnako, ako v tej kritike, rozsekal na cimpr-campr.

                                      ♥  ♥  ♥

Gréckeho filozofa Aristotela sa spýtal jeden jeho žiak, prečo má človek desať prstov, dve uši, ale iba jedny ústa a jeden jazyk. Aristoteles odpovedal:
-Lebo človek musí desať krát toľko, pracovať, ako zje a dva razy toľko vidieť a počuť ako by mal povedať !

                                      ♥  ♥  ♥

Istý majster debnár, ktorý vedel veľmi pútavo rozprávať o husitských vojnách a poznal celý rad osobností vtedajších čias povedal, že podľa jeho mienky najlepšími hajtmanmi boli Ján Roháč s Dubé, Prokop Holý a Mikoláš Aleš. Keď ho spoločnosť upozornila, že Aleš bol náš vynikajúci maliar, majster odpovedal:
-Čo mi tu budete hovoriť ! Aleš žil v pätnástom storočí, bol hajtmanom a jazdil na bielom koni.
Aby svoje tvrdenie obhájil, odbehol a priniesol obraz, ktorý víťazoslávne ukázal celej spoločnosti.
-Pozrite sa sem, – hovorí a prstom ukazuje na nápis pod obrazom,- čítajte so mnou ! Mikoláš Aleš: Husitský hajtman.
Spoločnosť sa dobre pobavila a ponechala debnárskemu majstrovi jeho vedomosti u oblasti stredovekej stratégie.

                                      ♥  ♥  ♥

Poľský kráľ Stanislav  August  sa svojho času dozvedel, že vo Varšave žije storočný muž, ktorý prekypuje zdravím a sviežosťou. Zvedavý panovník si nechal starca priviesť na hrad, aby sa ho opýtal, akým životom žil, keď má  tak vynikajúce zdravie. Kráľa, známeho sukničkára, zaujímal predovšetkým erotický život vrtkého  starčeka. Ten však odpovedal, že nebol nikdy ženatý a v celom svojom živote žiadnu ženu nepoznal.
-Hlupák ! – konštatoval znechutene kráľ a obrátil sa k starcovi chrbtom.

                                      ♥  ♥  ♥

Rímsky cisár  Augustus sa opýtal muža, ktorý sa na neho nápadne podobal :
-Nebola tvoja matka niekedy v Ríme ?
-Nikdy, ale môj otec bol, – odpovedal muž.

                                      ♥  ♥  ♥

Hans Christian Andersen prežil dlhší čas v Taliansku. Keď sa definitívne rozhodol, čo najskôr odcestovať domov, spýtal sa ho jeho taliansky priateľ:
-Prečo nezostaneš dlhšie ? Ako len môžeš opustiť takú krásnu slnečnú krajinu, ako je Taliansko a vymeniť ju za také chladné Dánsko ?
Andersen na to odpovedal:
-Človek nemá rád svoju matku, keď je škaredšia ako iné ?!

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky fyzik André Marie Ampér  bol známy svojou roztržitosťou. Raz sa mu stratili hodinky. Napísal teda svojmu priateľovi, u ktorého bol predchádzajúci večer, či ich tam náhodou nezabudol. Na konci listu bolo však post scriptum:
-Práve teraz som hodinky našiel. Nenamáhaj sa hľadaním !

                                      ♥  ♥  ♥

Nemecký klavirista a skladateľ Eugen d´Albert po rozvode so šiestou manželkou sa radil s advokátom o plánovanej svadbe so svojou talianskou priateľkou. Advokát ho varoval:
-Pán dvorný radca, ste si tento krát naozaj istý, že tú ženu milujete ? Viete vlastne, čo je to láska ?
-Ako by som nevedel, čo je to láska, keď som bol už šesťkrát ženatý ?

                                      ♥  ♥  ♥

 Istý zlomyseľník chcel raz nazlostiť francúzskeho fyzika André Marie Ampéra  a spýtal sa ho:
-Koľko je tri krát štyri ?
-Ak k tomu pridáme vašu osobu, je to presne stodvadsať, – odvetil pokojne Ampér.

                                      ♥  ♥  ♥

Augustusova manželka bola bystrá a vraj i cnostná. Preto mu nezišlo ani na um, že by sa od nej mohol odlúčiť. Spýtal sa jej niekto z kruhu priateľov, ako je to možné, že si získala vplyv na veľkého panovníka. S úsmevom odpovedala:
-Žila som slušne a čestne, robila som s radosťou všetko, čím som mu spôsobovala radosť. Nikdy som sa nemiešala do manželových záležitostí, nikdy som mu nevyčítala jeho ľúbostné pletky, ale robila som sa, že o nich nič neviem. A tak sa stalo naše manželstvo šťastným.

                                      ♥  ♥  ♥

Americký džezový hudobník Louis Armstrong rozprával nasledujúce o začiatku  svojej kariéry:
-V mladosti som nemal hodinky. V noci, keď som chcel vedieť, koľko je hodín,  vzal som trúbku a začal som hrať z celej sily. Stačilo niekoľko sekúnd a už mi sused búchal na stenu a kričal:
-Čo sú to za móresy vystrájať takto o druhej alebo o tretej hodine v noci ?!

                                      ♥  ♥  ♥

Keď sa pýtali Sokratovho poslucháča Aristothena, ako sa má pristupovať k dvoru, povedal:
-Ako k ohňu, ani priveľmi blízko, aby sa nepopálil, ani ďaleko, aby si nezamrzol !

                                      ♥  ♥  ♥

Raz po návrate z prechádzky našiel Ampére na dverách svojej pracovne lístok s textom:
-V súrnej záležitosti som musel odísť. Onedlho sa vrátim.
Po chvíli uvažovania sa vedec obrátil na odchod.
-Kto len mohol tak dokonale napodobiť môj rukopis ? – čudoval sa fyzik.

                                      ♥  ♥  ♥

Nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen  raz v spoločnosti tvrdil, že mu za jednu noc vyrástli fúzy o pätnásť centimetrov. Nik tomu však nechcel veriť.
-Môžete mi veriť, – usmieval sa Amundsen. – Stalo sa to počas mojej poslednej výpravy. A na severnom póle, ako viete,  noc trvá šesť mesiacov.

                                      ♥  ♥  ♥

Dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen neveľmi dbal o svoje oblečenie. Raz ho preto známy podpichol :
-To čo máte na hlave, má byť klobúk ?
Andersen dobromyseľne odvetil :
-A to čo vy máte pod klobúkom, má byť hlava ?

                                      ♥  ♥  ♥

Rowan Atkinson,  známy ako Mr.Bean raz rozprával novinárom, že popularita mu priniesla v živote nielen slávu, ale aj rad žartovných situácii v normálnom živote.
-Spomínam si na prípad v banke. Keď som podišiel k priehradke, úradníčka si odo mňa pýtala autogram a ja som jej ho rád dal. Potom som jej posunul šek, ona sa naň pozrela a spýtala sa ma : „Môžete sa niečím legitimovať“ ?

                                      ♥  ♥  ♥   

Raz prišiel k Aristotelovi, najväčšiemu umelcovi antického Grécka, vychovávateľovi Alexandra
Macedónskeho klebetný človek.
-Koľko berieš za vyučovanie rečníckeho umenia ?
-Od teba dva krát toľko ako od ostatných !
-A to už prečo ?
-Nuž preto, lebo s tebou budem mať dvojakú prácu. Skôr, než ťa naučím rečniť, budem musieť ťa naučiť mlčať.

                                      ♥  ♥  ♥

 Aristoteles  poradil svojmu žiakovi Alexandrovi Macedónskemu:
-Nikdy neprezrádzaj svoje tajomstvo naraz dvom ľuďom. Keď sa tajomstvo vyzradí,  nemôžeš zistiť, kto z nich ho vyzradil. Keď dáš oboch mučiť, veľmi ukrivdíš tomu, kto ťa nevyzradil. Ak obom odpustíš, nepreukážeš nič dobré tomu, kto tajomstvo dodržal !

                                      ♥  ♥  ♥

Istý táraj dlho nudil Aristotela jalovým rozprávaním a nakoniec sa spýtal :
-Čo na to poviete, majstre ?
-Podľa môjho názoru, – odpovedal filozof, – je prinajmenšom zaujímavé, že človek, ktorý má obe nohy zdravé – ako napríklad ja –neodíde, ale stráca čas tým, že vás počúva. 

                                      ♥  ♥  ♥

Nositeľom Nobelovej ceny za fyziku v roku 1970 sa stal Švéd Hannes Olof Alfvén.  Keď zazvonil telefón v jeho byte a manželke oznamovali, že jej manželovi udelili Nobelovu cenu, odpovedala :
-Prečo telefonujete tak zavčasu ráno ? Nezobudím predsa svojho muža len preto,  že dostal Nobelovu cenu !

                                      ♥  ♥  ♥

V čase, keď Mikoláš  Aleš  nebol ešte taký populárny, priniesol pražskému nakladateľovi zopár obrázkov. Nakladateľ mu osobne vyplatil honorár, pričom mu odrátal niekoľko zlatiek zo staršej zálohy. Medzitým mu povedal :
-Nedávno som bol svedkom sporu dvoch pánov. Jeden hovoril, že správne sa hovorí Aleši, druhý Alši. Vy by ste ta mali vedieť presne …
-Akože aj viem ! Treba ma volať Alši kvôli veršu : „Tady, pane Alši, záloha je další“ !
Nakladateľ pochopil a zálohu vyplatil .

                                      ♥  ♥  ♥

Aristoteles  raz povedal :
-Matky viac milujú svoje deti, ako ich otcovia, lebo sú viac presvedčené o tom ,  že sú to ich deti !

                                      ♥  ♥  ♥

Kráľovná  Alžbeta, manželka Františka Jozefa  bývala takmer každoročným hosťom v  bardejovských kúpeľoch. Tu sa jej veľmi páčilo, lebo sa tu nachádzala samá vyberaná spoločnosť. Len strava sa jej akosi nepozdávala. Až raz, keď jej podali na raňajky kozie a na večeru kravské mlieko, rozhodla sa, že si z Bardejova odvezie kravu a dve kozy pre ich obzvlášť dobré mlieko. Správe kúpeľov pri jej odchode nezostalo nič iné, ako naložiť kravu  a dve kozy do vagóna a poslať ako batožinu do Viedne.. „Živá mliekareň“ potom cestovala s kráľovnou všade tam, kam sa vybrala !

                                      ♥  ♥  ♥

Aristotela sa opýtali, prečo sa mu ľúbi krásavica, pekná žena. Odpovedal :
-Och, tak sa môžu spýtať len slepci !

                                      ♥  ♥  ♥

Aristoteles poradil ktorémusi vládcovi :
-Nikdy neprezrádzaj svoje tajomstvo naraz dvom ľuďom. Keď sa tajomstvo vyzradí, nemôžeš zistiť, ktorý z nich ho vyzradil. Keď dávaš oboch mučiť, veľmi ukrivdíš tomu, kto ho nevyzradil. A ak obom odpustíš, nepreukážeš nič dobré tomu, kto to tajomstvo neudržal.

                                      ♥  ♥  ♥

O Alexandrovi  Macedónskom, najmocnejšom vladárovi staroveku,   sa povráva, že ešte ako dieťa, len čo sa dopočul o ktoromsi veľkom víťazstve svojho otca Filipa, začal žalostne nariekať, že otec dobyje celý svet a že jemu nič neostane. 

                                      ♥  ♥  ♥

Aristogeiton, ktorý sa pre rôzne zločiny ocitol vo väzení, prosil, aby ho pred popravou navštívil Phokion. Ľudia však tvrdili, že by to bolo pod vládcovu dôstojnosť, navštevovať vo väzení takého človeka.
-Ale prečo, – usmial sa Phokion. – Nepoznám miesto, kde by som sa s ním stretol radšej !

                                      ♥  ♥  ♥

Istý priateľ požiadal  Alexandra Veľkého o dar. Alexander prikázal, aby mu z kráľovskej pokladnice vyplatili päťdesiat talentov, čo bola na vtedajšie pomery obrovská suma. Prosebník namietol, že jemu by stačilo desať talentov.
-Isteže, – odvetil Alexander, – tebe áno, keď máš brať, ale nie mne, keď mám dávať.

                                      ♥  ♥  ♥

O filme „Vrchní prchni“ povedal Josef Abrhám :
-Tento film stále žije. netušil som, že tak dlho vydrží, dokonca je jedným z mála filmov, ktorý si v tých časoch na seba zarobil. Film bol dobre napísaný a zrežírovaný. Ladislav Smoljak ho tak zrežíroval, že film nepotrebuje komediálnych hercov. keď hráte srandu srandovne, je to nuda. Za mňa hrala absurdná situácia. Napríklad tá, v ktorej som vo dverách predstieral manželke, že som niekto iný. V tej situácii som nemohol dopadnúť inak, ako som dopadol – dostal som facku !

                                      ♥  ♥  ♥

Španielsky kráľ  Alfonz XIII.  sa raz pýtal vojakov svojej gardy, či by ho počúvli, keby im rozkázal namieriť na neho zbraň a vystreliť. Traja odpovedali bez váhania kladne,  až štvrtý vyhlásil, že by na kráľa nestrieľal.
-Výborne, chlapče ! – zvolal natešený kráľ. – Konečne som našiel jedného, či si viac váži život svojho kráľa ako vojenské povinnosti. – Ale povedz mi, prečo by si na mňa nevystrelil ?
-Lebo som trubač !

                                      ♥  ♥  ♥

Grécky filozof Aristippos, Sokratov žiak, za jediné dobro prehlasoval rozkoš, ktorú je však treba ovládať rozumom. Bolo teda samozrejmé, že mal rád dobré jedlo, pijatiku a pekné ženy. Tiež známa kurtizána Lais bola po istý čas jeho milenkou. Mnohí ho za to odsudzovali, ale mu aj závideli. Raz ho stretol jeho priateľ a začal mu vytýkať, že sa s takou ženskou stýka.
-Veď ona ťa vôbec nemiluje. Dôvodil priateľ Filozof sa dal do smiechu a povedal :
-Víno a ryby ma taktiež nemilujú, a predsa mám z nich pôžitok !

                                      ♥  ♥  ♥

Na jednej hostine sa tyran Dionysios spýtal múdreho Aristippa, čím to vlastne je, že filozofi tak často klopú na dvere boháčov, zatiaľ čo ešte nikdy nepočul, že by boháč niekedy zaklopal na dvere filozofa.
-To je nanajvýš jednoduché, – odvetil Aristippos, – filozofi dobre vedia, čo im chýba, bohatstvo a dostatok. Preto občas navštevujú boháčov. Tí však filozofov nevyhľadávajú, pretože ich ani vo sne nenapadne, čo im chýba, totiž rozum…

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky humorista a dramatik Alphopnse Allais v jednej prednáške povedal:
-Požiadali ma, aby som s vami hovoril o divadle, ale cítim, že moje vystúpenia by vám spôsobili zármutok, pretože Shakespeare nie je medzi živými, Moliére, Racine, Marivaux, ale ani ja sám sa necítim najlepšie!

                                      ♥  ♥  ♥

 Známy maliar Janko Alexy pri svojich potulkách okolím Bratislavy pomohol raz dedinčanovi vytlačiť do kopca vozík, ktorý ťahal somár. Sedliak sa mu na kopci srdečne poďakoval:
-Veľmi pekne vám ďakujem, pane. To viete, s jedným somárom by som sa do takého kopca sotva dostal !

                                      ♥  ♥  ♥

 Kráľ  Agathokles poriadal nádherné hostiny, ale vždy kládol vedľa zlatých pohárov niekoľko hlinených hrncov. Na otázku vznešených hostí, prečo to robí, odvetil:
-To aby som nezabudol, že môj otec bol hrnčiarom !

                                      ♥  ♥  ♥

Nemeckého fyzika Franza Acharda sa spýtali v spoločnosti, kedy má najradšej  ženy. Achard odpovedal:
-Ženy mám najradšej vtedy, keď bozkávajú, pretože tak musia po celý čas mlčať !

                                      ♥  ♥  ♥

Francúzsky dramatik  Marcel  Achard sa raz zveril priateľovi:
-Po prvý raz v živote som napísal hru, v ktorej sa nevyskytuje láska. Všetky postavy  sú už v stave manželskom !

                                      ♥  ♥  ♥

Mikoláša Aleša  navštívil Hanuš Schwaiger. Hovorilo sa o všeličom, až prišla reč na pomery medzi maliarmi.
-Je to teda bieda pri tom našom remesle, – povedal Aleš, – bol za mnou nedávno jeden mládenec, že je mu veľmi zle, že nemá čo jesť, či by som mu nepožičal… No, u mňa to tiež peniazmi práve nevonia, ale nemal som svedomie ho odbiť, a tak som mu požičal dvadsať korún. Vtom sa ozval zvonček, Aleš sa išiel podívať, kto to je.  Vracia sa po hodnej chvíli a hovorí:
-Zase ten mládenec od nášho cechu, čo som ti o ňom rozprával.
-A chcel zasa požičať, čo ?
-No, áno, zase ma to stálo dvadsať korún.
To už Schwaigera celkom dohrialo a vybehol:
-Odpusť, ale to si pekne hlúpy, že sa dáš takto využívať !
Aleš sa zarazí, chvíľku premýšľa a dodá:
-No, áno, ale povedz mi úprimne – kde má vlastne ísť, keď nie tam, kde mu požičajú ?!

                                            ♥  ♥  ♥

Slávny francúzska fyzik a matematik André Ampére mal ustavične plnú hlavu rôznych myšlienok a preto bol veľmi roztržitý. Keď ho niečo mimoriadne oslnilo, písal svoje vzorce a výpočty na všetko, čo bolo po ruke. Raz večer na prechádzke v parku uvidel odrazu čiernu tabuľu, nuž vytiahol kriedu z vrecka a začal na nej čosi počítať. Ocko chvíľu sa však tabuľa
dala do pohybu. André vykročil za ňou, usilujúc sa dokončiť svoj výpočet, ale tá sa pohybovala stále rýchlejšie a vedec musel za ňou utekať. Keď konečne zastal a lepšie sa zadíval, musel sa aj sám sebe zasmiať. Čierna tabuľa, ktorú počmáral svojim číslami, bola totiž bočnicou veľkého koča !

                                      ♥  ♥  ♥

Dvaja známi antickí maliari  Apelles  a Zeuxis sa škriepili, ktorý z nich namaľuje dokonalejší obraz. Zeuxis namaľoval chlapca so strapcom hrozna a namaľoval ho tak verne, že sa vraj zlietali vtáci, aby si zobli z toho hrozna. Apelles potom zaviedol svojho hosťa do ateliéru pred plachtu zahaľujúcu obraz. Zeuxis natiahol ruku – chcel obraz poodhaliť. Až vtedy zbadal, že plachta bola len namaľovaná.
-Zvíťazil si, – povedal Zeuxis, – ja som svojou maľbou oklamal len vtákov, ale ty si oklamal aj umelca
-Zvíťazil som dva krát, – odvetil Apelles, – lebo keby bola tvoja maľba vskutku verná, neboli by sa chlapci priblížili k chlapcovi, lebo by sa ho báli…

                                      ♥  ♥  ♥

Atéňania mali vo zvyku svojich najlepších mužov pomocou črepinového súdu poslať do vyhnanstva.
-Pretože u nás, – tak znelo zdôvodnenie rozsudku, – nikto nesmie byť najlepší. A kto je najlepší, nech je ním inde !

                                      ♥  ♥  ♥

V priebehu slávnosti prišiel do divadla starec vo chvíli, keď už boli všetky miesta  obsadené. Pretože mu nikto neponúkol svoje miesto, chcel odísť a aj odchádzal pozdĺž lavice, na ktorej sedeli Sparťania. Tí sa hneď zdvihli ako jeden muž a prosili starca, aby si vybral miesto, ktoré sa mu páči.  Atéňania nadšení takou zdvorilosťou začali tlieskať.
-Títo Atéňania vedia čo sa sluší, – povedal jeden zo Sparťanov, – lenže to nerobia !

                                     ♥  ♥  ♥

Jeden občan Atén  sa prel so sparťanským vojvodcom  Antalkidom o to, kto je statočnejší.
-My, – chválil sa Atéňan, – sme vás už často zahnali od našej rieky Kephisos !
-Celkom správne, – odpovedal Sparťan, – a my sme vás ešte nikdy nezahnali od našej rieky Eurotas !

                                     ♥  ♥  ♥

Spýtali sa raz Ióna Apsa :
-Ako sa bozkáva rozumná žena ?
-Rozumná žena sa bozkáva so zatvorenými očami, ale otvorenými sa pozrie s kým !

                                     ♥  ♥  ♥ 

 Alfonz IV.  keď  bol ešte korunným princom, prišiel do Ríma, aby sa poklonil pápežovi.  Pápež ho prijal a pred celým dvorom slávnostne menoval egyptským kráľom. Alfonz sa spýtal tlmočníka :
-Čomu tak všetci tlieskajú.
Keď sa dozvedel, že bol menovaný egyptským kráľom, požiadal tlmočníka :
-Ja na oplátku menujem pápeža kalifom bagdadským !

                                      ♥  ♥  ♥

Taliansky básnik Ludovico Arioso  býval vo veľkom dome. Keď sa ho raz priatelia spýtali, prečo opísal vo svojom Zúrivom Rolandovi nádherný palác, keď sám vystavil nepatrnú chalupu. Básnik odpovedal:
-To je preto, že je ľahšie nájsť slová, než kamene a tehly !  

                                      ♥  ♥  ♥

Istý rímsky veliteľ si priniesol do divadla večeru a pokojne počas predstavenia jedol.   Cisárovi Augustovi sa to nepáčilo a preto mu poslal ceduľku so slovami:
-Chodím domov, keď chcem večerať !
-To verím, – odpovedal mu veliteľ, – ty sa nemusíš báť, že ti niekto v divadle obsadí miesto !  

                                      ♥  ♥  ♥

 Mikoláš Aleš veľmi rád žartoval. Raz, keď bol na návšteve, využil chvíľkovú  neprítomnosť hostiteľky a namaľoval na stenu uhlíkom švába.  Keď sa potom pani vrátila a uvidela na stene švába, akoby ju niekto ovalil po hlave.
-Už len toto mi tu chýbalo !
Aleš sa s priateľmi vzdialil do druhej izby. Pani zavolala slúžku a vyzbrojené metlou sa obe pokúšali odstrániť švába zo steny. Ale ich námaha bola márna. Až keď z vedľajšej izby zaznel veselý smiech, nešťastná hostiteľka pochopila, že si z nej Aleš vystrelil.  

                                      ♥  ♥  ♥

Jeden anglický vyslanec v Paríži sa sťažoval kráľovnej  Alžbete , že vo Francúzsku sú pomery nebezpečné i pre jeho život. Kráľovná ho však upokojovala, aby sa nebál, že keby sa mu niečo stalo, dá odseknúť hlavu stovke Francúzov.
-Len či mi bude niektorá pasovať, – nariekal vyslanec ďalej.  

                                     ♥  ♥  ♥

-Poznáš moju neter ? – pýtala sa známa patricijka priateľky, – predstav si, že ju nedávno uviedli do dvora !
-Ach, aké šťastie ! A strávila už s božským  Augustom noc ?
-Ako sa môžeš tak pýtať ! Vieš, aký by to bol škandál, keby k tomu ešte nedošlo ?!

                                      ♥  ♥  ♥

Hovorí sa, že Antonius raz venoval svojmu priateľovi milión sesterciov. Jeho šetrný pokladník sa podivil výške tohto daru a ukázal Antoniovi, že prekročil mieru štedrosti a rozložil peniaze na stôl.
-U Jupitera ! – zvolal Antonius prekvapený, – nemyslel som, že milión je taká malá čiastka. Choď a pridaj k tomu ešte jeden milión !  

                                      ♥  ♥  ♥

Pre pamätníkov treba poznamenať, že triga bola staroveký záprah, rýchla kára, ťahaná tromi koňmi. Takú trigu si môže každý prezrieť na priečelí Národného divadla v Prahe. A Twiggy bola svojho času populárna a veľmi pôvabná anglická manekýnka, podľa odborníkov najchudšia manekýnka na svete. Zjavnou jedovatosťou teda bolo, keď sa vinohradskej herečke Světle Amortovej, známej ideologickou nezmieriteľnosťou, hovorilo Rudá Twiggy, lebo išlo o dámu bucľatú, rozložitú a korpulentnú.
-Prečo vlastne Rudá Twiggy ? – podivila sa raz v krúžku spriaznených duší. – Rudá, no prosím, to by som pochopila. Ale čo mám spoločného s tými koňmi na Národnom divadle ?!  

                                      ♥  ♥  ♥

Pokračovanie nebudúce…