Anekdoty o slávnych

         Dnes pod písmenom „B“ 

              Kvety abecedy

          

Anglický dirigent Thomas Beecham  nechal na skúške orchester niekoľko krát opakovať istú pasáž. Napokon nazlostene zvolal :
-Prvá flauta stále znie príliš hlasno !
-Pán dirigent, veď flautista tu vôbec nie je !
-Dobre, keď príde, nezabudnite mu to povedať !

                             ♥   ♥   ♥ 

V spoločnosti sa hovorilo o nečakanom rozvode jednej známej dvojice . Nik nepoznal dôvod . Situáciu objasnil Tristan Bernard :
-Vážení, príčinou bola skutočnosť, že manželka objavila na manželovej pravej ruke rodinný prsteň .
-Nik ani teraz nechápal taký smiešny dôvod . Bernard však históriu dokončil :
-Pravou rukou manžela bola totiž jeho sekretárka !

                             ♥   ♥   ♥ 

Bertold Brecht  vyžadoval od hercov svojho divadla presnosť v dochádzke . Hercovi, ktorý prišiel raz do divadla s polhodinovým oneskorením, povedal :
-Pozrite sa, ja od vás nežiadam, aby ste boli génius, nevyžadujem ani mimoriadny talent, chcem iba to, aby ste boli v divadle aspoň telom vždy načas prítomný !

                              ♥   ♥   ♥ 

Johannesovi  Brahmsovi  bolo známe, že si veľmi nepotrpí na popularitu . Zvlášť neznášal ľudí, ktorí ho pozývali, aby sa potom chválili, že sa s ním, slávnym skladateľom, dobre poznajú.  Manželka vplyvného mešťanostu vypracovala zoznam hostí, ktorých chcela pozvať na spoločenský večierok a ten poslala Brahmsovi, aby vyznačil, ktorí ľudia by na večierku nemali byť. Brahms obratom zoznam vrátil a ako prekvapená hostiteľka zistila, bolo tam prečiarknuté jediné meno – jeho .

                             ♥   ♥   ♥ 

Do bytu dánskeho fyzika, prvého kvantového modelu atómu Nielsa Bohra,  prišiel raz návštevník, ktorý sa veľmi čudoval, keď nad vchodom do bytu zazrel pribitú podkovu .
-Ako je možné, vy taký slávny vedec, veríte že podkova prináša šťastie do domu ?
Bohr sa len usmial a vec vysvetlil:
-Hovorí sa, že podkova prináša šťastie každému, či verí alebo neverí. A preto ju pre každý prípad mám tam aj ja !

                             ♥   ♥   ♥ 

Do pracovne maliara Štefana Bednára prišiel mladý muž. Predstavil sa ako nádejný maliar a hneď začal ukazovať svoje rozpracované obrazy. pritom hovoril :
-Doma mám grandiózne, mimoriadne veci, ale tie uvidí verejnosť iba po mojej smrti.
Bednár sa s ním nakoniec rozlúčil slovami :
-Priateľu, želám vám čo možno najdlhší život !

                             ♥   ♥   ♥ 

Balzaca  raz navštívil jeden z jeho mnohých veriteľov .
-Veľmi potrebujem svoje peniaze, – vysvetľuje hosť, – lebo i ja musím vrátiť dlh !
-Ale to je vrchol ! – odpovedá Balzac. – vy si robíte dlhy a chcete, aby som ja ich platil ?!

                             ♥   ♥   ♥ 

Nemecký hudobný skladateľ Johannes Brahms navštívil známu rodinu. Na jeho počesť domáca pani upiekla tortu, na ktorej notami z čokolády bol začiatok jednej jeho etudy. Brahms si kúsok torty odrezal a zažartoval:
-Nielenže ma hráte a spievate, ale už aj pečiete…

                             ♥   ♥   ♥ 

Raymond Bernard poučoval svojho syna Tristana:
-Syn môj, v živote musíš byť stále zdvorilý ! Zdvorilosťou ešte nikto nič nestratil !
Budúci humorista, Tristan Bernard odpovedal:
-Ale môže, napríklad v električke miesto na sedenie !

                              ♥   ♥   ♥ 

V malej bohémskej kaviarni, do ktorej chodieva aj Charles Baudelaire sa raz zápalisto debatovalo o ženách a láske . Ktorýsi z hosťov obhajoval názor, že pre lásku sú ako stvorené ženy staršie a skúsenejšie.
-Je dokázané, – vysvetľoval, – že aj v ríši zvierat, kde je inštinkt neomylný, je to práve tak . Napríklad mladé somáre vždy vyhľadávajú staršie partnerky…
-To je pochopiteľné, – ozval sa na to Baudelaire, – čo iné môžete očakávať  od mladých somárov ?!

                              ♥   ♥   ♥ 

Raz prehrával Brahmsovi jeho priateľ z detstva, ktorý sa tiež pokúsil komponovať, vlastnú klavírnu skladbu. Prítomní hostia dychtivo očakávali majstrov posudok. Brahms po záverečnom akorde pristúpil ku klavíru, zahľadel sa do diela, končekmi prstov znalecky prechádzal po poslednej stránke a ohmatával papier. V ovzduší plnom očakávania sa obrátil  k priateľovi a zvedavo sa spýtal:
-Človeče, kde si kúpil taký kvalitný notový papier ?

                             ♥   ♥   ♥ 

Známy francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac  rád zisťoval charakter človeka podľa jeho písma. Často sa mu to darilo a bol na to hrdý . Jedného dňa mu istá dáma predložila stránku listu, ktorá bola popísaná veľmi nevzhľadným písmom.
-Prosím vás, majstre, – požiadala Balzaca, – povedzte mi niečo o charaktere a budúcnosti pisateľa. List napísal istý mladík, pred viacerými  rokmi.
Balzac sa zahĺbil do riadkov a hovoril :
-Najskôr mi povedzte, či ste matkou dieťaťom ktoré list písalo ?
-Nie, – znela odpoveď.
-To je dobre . Môžem preto s vami hovoriť úplne otvorene. Žiaľ, dieťa je lenivé a spurné. V živote nebude mať žiadny úspech !
Dáma sa hlasno rozosmiala . Balzac sa prekvapene opýtal:
-Čo vám je na tom k smiechu ?!
-Tento list ste mi vy sám napísali, keď ste mali dvanásť rokov, – počul prekvapený Balzac.

                             ♥   ♥   ♥ 

Redaktorovi Lidových novín, inak kolegovi a priateľovi, poslal Eduard Bass ako svadobný dar sošku, malú bronzovú dievčinu stojacu a hlave. K daru priložil verš :
-Ten bronz, čo posielam vám k pozdravu, má tendenciu a nielen tvarov živosť, ak sa vám žena bude stavať na hlavu, zachovajte si bronzu trpezlivosť!

                             ♥   ♥   ♥ 

Keď ešte Bertold Brecht študoval na gymnáziu, bol všeobecne uznávaný za dobrého žiaka. Najmä výborné známky zo slohových úloh mu pomáhali. Imponoval aj tým, že zásady, ktoré v úlohách zastával, dokázal mnohými citátmi veľkého básnika Goetheho, ktorého meno bolo povznesené nad všetky pochybnosti. Nik z profesorského zboru nebol však taký svedomitý, aby si citáty v Brechtových úlohách preskúmal. A tak si náš mladý básnik dobýval najlepšie známky tým, že si citáty z Goetheho diel sám vymýšľal.

                              ♥   ♥   ♥ 

Honore de Balzac raz veľmi skoro ráno navštívil istú slávnu tanečnicu
-Od vás sa dokonca dám budiť, majstre, – povedala tanečnica s pôvabnou koketnosťou.
Balzac si ju dôkladne obzrel a povedal lakonicky :
-Opak by mi bol rozhodne milší, madam !

                             ♥   ♥   ♥ 

Francúzsky románopisec Honore de Balzac povedal raz priateľovi Victorovi Hugovi:
-Viete. Milý môj priateľ, že mi trvalo plných desať rokov, kým som zabudol, že neviem dobre písať ?
-A prečo ste si nezvolili iné zamestnanie ?
-Už bolo neskoro, lebo vtedy som už bol slávny po celej Európe !

                             ♥   ♥   ♥ 

Hudobný skladateľ Johannes Brahms sa raz prechádzal so známym kritikom po mestskom parku vo Viedni. Chvíľami sa obaja zastavovali pred pomníkmi, ktoré boli po parku roztrúsené. Zrazu sa kritik zastavil pred veľkým priestranstvom a nadšene povedal:
-Pozrite, majstre, tu bude o sto rokov stáť pomník Johannesa  Brahmsa a tisíce ľudí ho bude obzerať a…
Brahms sa potešene usmieval a chcel kritika prerušiť. Ten však rýchlo dokončil:
-… a budú sa spytovať, kto to ten Brahms vlastne bol ?!

                             ♥   ♥   ♥ 

V  mladosti pracoval Otto von Bismarck na súde ako zapisovateľ  rámci školskej praxe. Istý vypočúvaný Berlínčan bol veľmi drzý. Bismarcka to nahnevalo a skríkol:
-Ak sa nebudete mierniť, vyhodím vás !
Nato sa ozval predseda súdu:
-Pán zapisovateľ ! Vyhadzovanie je iba v mojej kompetencii !
Obžalovaný sa však i naďalej vyjadroval v doterajšom tóne, čo Bismarcka znovu  vyviedlo z miery a vybuchol:
-Obžalovaný ! Ak sa nebudete slušne správať, dám vás vyhodiť pánom predsedom !

                              ♥   ♥   ♥ 

Sarah Bernhardtová hosťovala v USA. Na požiadanie svojich amerických priateľov urobila okrem vystúpení vo veľkých mestách aj „šnúru“ v menších mestečkách Stredozápadu. A tu takmer všade ju predchádzalo a sprevádzalo zatracovanie z kazateľníc všetkých cirkví . Vyhlasovali ju za výplod pekla, za ženského démona, jej tanec za diabolské lákadlo a podobne. Nič si z toho nerobila, tým skôr, že to vlastne bola bezplatná reklama jej vystúpení. V jednom meste si zo zvedavosti zašla do kostola a vypočula si ohnivú kázeň v hore uvedenom duchu. Z hotela poslala patričnému pátrovi lístok:
-Prečo tie výpady proti mne ? Veď my komedianti by sme si mali rozumieť a podporovať sa !
Istá vdova sa raz zverila Balzacovi,  že sa ide po tretí raz vydať .
-A kto je ten šťastný muž ? – spýtal sa zdvorilo Balzac .
-Istý vinár .
-No áno, – prisvedčil spisovateľ, – tí sa najlepšie vyznajú v starších ročníkoch !

                            ♥   ♥   ♥ 

Brahms bol pozvaný na večeru. Keď domáci pán ponúkol víno, povedal:
-Toto je Brahms medzi vínami.
Brahms po znaleckom ochutnaní prehlásil:
-Rád by som sa zišiel niekedy s vašim Beethovenom !

                             ♥   ♥   ♥ 

Nemckému spisovateľovi Willi Bredelovi predstavili raz dobre živeného spisovateľa, ktorý sa rád zabával na cudzí účet. Ten mal na očiach priložený ďalekohľad a díval sa ním akoby do prázdna. Pritom ironicky poznamenal:
-Už som o vás veľa počul, pán kolega, ale nikde vás ani tým ďalekohľadom  neviem nájsť.
Bredel sa nedal vyviesť z miery a povedal:
-Ja vás však vidím veľmi dobre, ale nikdy som o vás nič nepočul !

                             ♥   ♥   ♥ 

Keď som bol mladý, – rozprával často priateľom známy herec a režisér Richard  Burton,  dlhoročný životný partner Elizabeth Taylorovej, – otec ma varoval:
-Nie aby ťa niekedy napadlo ísť sa pozrieť do nejakého pochybného divadla  na nemravnú revue . Tam by si videl veci, ktoré rozhodne pre svoj život nepotrebuješ !
-Toľkokrát mi to zdôrazňoval, až som sa od prebudenej zvedavosti išiel predsa raz pozrieť. A čo myslíte, že som tam zazrel ? Môjho otca !

                             ♥   ♥   ♥ 

Anglického lorda  Berkleya prepadol raz na ulici lupič .
-Konečne som vás dopadol, mylord , – zvolal lupič posmešne. – Či ste sa nikdy nevychvaľovali, že sa nikdy nedáte olúpiť ?
-Veruže by som sa nedal, keby ste nemali pri sebe toho obrovského chlapíka, ktorý sa vám díva ponad rameno, – riekol chladnokrvne lord.
Prekvapený vodič sa zvedavo obzrel. V tom okamihu lord vystrelil a ako vždy, mieril presne.

                             ♥   ♥   ♥ 

V dvornom divadle trpasličieho štátika – vojvodstva Sasko–Meiningen, uvádzal  svojho času jednu z Bjornsonových  hier . Autor pricestoval, aby sledoval naštudovanie svojej hry . Ale aj „divadelný vojvodca“, ako vtedy nazývali panovníka Juraja II., sa veľmi zaujímal o výpravu a réžiu hry a neustále na nej niečo menil a upravoval . Pri jednej zo skúšok došlo medzi ním a Bjornsonom ku konfliktu, pri ktorom sa vojvodca natoľko rozhorčil, že autorovi prikázal do dvadsaťštyri hodín opustiť krajinu .
-Na to mi stačí pol hodiny, – odpovedal Bjornson a poklonil sa. – Ja jazdím na bicykli …

                             ♥   ♥   ♥ 

Karel Hašler, cestovateľ Kořenský a Vlasta  Burian  sa stavili o to, kto je vo svete najznámejší. Hašler sa hlásil prvý :
-Keď som bol na Slovensku, stretol som cigánskeho muzikanta .- Keď ma zazrel,  vytiahol husle a zahral moju pesničku : „Tá naše písnička česká …“
Za tým sa ozval Kořenský :
-To je nič ! Bol som na koloniálnej výstave V Paríži, tam som stretol jednu africkú krásku, tá sa hneď ku mne rozbehla a žiadala odo mňa autogram a venovanie do mojej knihy .
-Keď som bol na futbale V Taliansku, – začal svoj príbeh Vlasta Burian, – navštívil som aj pápeža . Srdečne sme sa porozprávali a nakoniec ma pápež vyprevadil až po bránu Vatikánu . Tak dlho mi pápež stískal ruku, až jeden z okoloidúcich veriacich povedal:
-Prosím vás, kto je ten farárik, čo tak tuho stíska Burianovi ruku ?!

                             ♥   ♥   ♥ 

Francúzsky hudobník Hector Berlioz komponoval peknú hudbu a predsa žil v biede. Aby si uchránil existenciu, musel hodnotiť, korigovať a vylepšovať práce mladých hudobníkov. Tí k nemu, samozrejme, chodili v najväčšej tajnosti. Do susedstva sa nasťahoval lekár, ktorý pripevnil na dvere svojej vily nápis :
-Poradňa pre tajné choroby“
Na druhý deň sa na Berliozových dverách zjavila tabuľka s textom:
-Poradňa pre tajných komponistov.

                             ♥   ♥   ♥ 

Nemecký zoológ Alfréd Brehm  mal prednášku o svojich objavoch. Akýsi vtipkár v hľadisku ho neustále rušil kikiríkaním . Brehm napokon vytiahol hodinky a začudovane pokrútil hlavou :
-Zaujímavé, podľa mojich hodiniek je ešte len pol desiatej večer, ale v skutočnosti už musí byť ráno, pretože inštinkt živočíchov nižšieho rádu je neomylný. Ozval sa nadšený potlesk a falošný kohút zmĺkol.

                             ♥   ♥   ♥ 

Lekár mal podrobiť  Bismarcka  dôslednej prehliadke . Pri vyšetrovaní mu položil niekoľko otázok. Netrpezlivý Bismarck naňho skríkol :
-Nevypytujte sa toľko a robte !
-Keď nechcete, aby som sa vás pýtal, choďte k zverolekárovi . Ten lieči bez pýtania , – odsekol lekár.
Bismarck nečakal takúto odpoveď . Na chvíľku sa zarazil, potom povedal s úsmevom:
-Dobre, pýtajte sa . Dúfam však, že rozumiete natoľko medicíne, ako grobianstvu !

                             ♥   ♥   ♥ 

Známeho dirigenta a klaviristu Hansa von Büllowa  sa raz opýtali, aký je rozdiel medzi dobrým a zlým dirigentom .
-Dobrý dirigent drží partitúru v hlave a zlý drží hlavu v partitúre, – odpovedal pohotovo dirigent.

                             ♥   ♥   ♥ 

Spisovateľ Eduard  Bass bol pozvaný na zabíjačku k maliarovi Václavovi Rabasovi . Veľmi sa na ňu tešil, ale nakoniec zabudol prísť, čo obidvoch veľmi mrzelo . Bass však prisľúbil, že na budúci raz určite nezabudne . Keď sa skutočne chystala nová zabíjačka, vložil sa do veci básnik Jozef Mach a napísal do redakcie list s týmto upozornením :
-Dajte pozor na toho Bassa, nech zase neprepasie to prasa u Rabasa !

                             ♥   ♥   ♥ 

Werner von Braun,  nemecký raketový konštruktér v USA na otázku novinára, čo považuje  za najväčší vynález dvadsiateho storočia, odpovedal:
-Farby a ženské vlasy !

                             ♥   ♥   ♥ 

Spisovateľ Tristan Bernard  sa vypravil do Saint Germain. Snažil sa zastaviť taxík. Keď sa mu to konečne podarilo, jeho prvá otázka bola :
-Koľko budem za túto cestu platiť ?
-Rovných sto frankov, pane, – pohotovo odpovedal vodič.
Bernard sa pozrel kritickým okom na auto, ktoré už dávno prežilo čas svojej mladosti a povedal :
-Počúvajte, priateľu, veď ja nechcem to vaše auto kúpiť, chcem si ho len na túto cestu prenajať !

                             ♥   ♥   ♥ 

Honore de  Balzac  podaroval istej priateľke exemplár svojej knihy a na prvú stranu napísal stručné venovanie Po rokoch, keď sa už toto priateľstvo rozpadlo, objavil slávny spisovateľ tú istú knihu so svojim autogramom v jednom z parížskych antikvariátov, pričom cena bola veľmi nízka . keď sa veľmi začudovaný namrzene zašomral :
-Máte pravdu, mohol by som knihu predať aj za oveľa vyššiu cenu, keby nejaký hlupák nebol tak dočarbal prvú stranu !

                             ♥   ♥   ♥ 

Johannes  Brahms  mal posúdiť kvality novej adeptky spevu . Dal jej preto piesňovú partitúru a vyzval ju, aby do spevu vložila všetko svoje umenie . Keď dievčina dospievala, posťažovala sa :
-To sa veľmi zle spieva !
Na to jej Brahms dobrosrdečne povedal :
-A keby ste ešte vedeli, ako sa to zle počúva !

                             ♥   ♥   ♥  

Známy ruský lekár Sergej Petrovič Botkin skúšal už po tretí raz študenta z anatómie. Ten však nevedel odpovedať ani na jednu otázku . Skúška sa skončila neúspešne. O niekoľko dní prišla k Botkinovi skupina študentov, aby sa za nešťastného kolegu prihovorila. Mládenec je natoľko zúfalý, že chce skončiť so životom, vraj si vrazí nôž do srdca…  Botkin ich vypočul a s úsmevom dodal :
-Nemajte nijaké obavy, váš priateľ nepozná anatómiu. Určite sa pichne vedľa !

                              ♥   ♥   ♥ 

Tristan Bernard  sa mal vysloviť o tom, ako rozdeľuje mužov podľa ich vzťahu k ženám. Uviedol  túto svoju teóriu :
-Sú tri druhy mužov, ktorí ženám nerozumejú : mládenci od pätnásť do dvadsať rokov, dospelí muži od dvadsať do sedemdesiat a starci od sedemdesiat vyššie !

                             ♥   ♥   ♥ 

Tristana  Bernarda sa raz opýtal jeho majster obuvník:
-Vážený pane, vy vždy dodržiavate v živote všetky zásady, ktoré hlásate vo svojich knihách ?
Spisovateľ pokojne odpovedal otázkou :
-A vy vari nosíte všetky topánky, ktoré ušijete ? Dobré topánky a dobré zásady sa totiž po určitom čase opotrebujú, treba ich teda nahradiť novými, lepšími !

                             ♥   ♥   ♥ 

Táto skladba, – povedal jeden nadšenec Brahmsovi  o jeho koncerte pre husle a orchester, – je nesmrteľná !
-Nesmrteľná, – ozval sa na to Brahms, – a čo myslíte, na ako dlho ?

                             ♥   ♥   ♥ 

Začiatkom prvej svetovej vojny prekvapili Andreja Bagara, významného slovenského divadelného umelca, svojou nečakanou návštevou jeho kolegovia z iného mesta. Bagar bol nešťastný, že nemá priateľov čím ponúknuť.
-Nemám ani pivo, ani víno, ani pálené, nemám cigarety ani cigary.
Zrazu zazrel v kúte akúsi fľašu a tak dostal šťastný nápad, ktorým zachoval situáciu.
-Tu hľa, priatelia – atrament ! Aspoň si u mňa naplňte plniace perá !

                            ♥   ♥   ♥ 

Humorista Tristan Bernard bol raz predstavený literátovi, ktorý písal biografie slávnych ľudí.
-Už dlho sa zaoberám myšlienkou napísať váš životopis. samozrejme, až po vašej smrti, – zveril sa Bernardovi.
-Viem o tom a preto chcem dlho žiť ! – odpovedal obratom Tristan.

                             ♥   ♥   ♥ 

Madelaine Brohanová,   jedna z najkrajších herečiek minulého storočia opustila divadlo v pravý čas . Keď sa utiahla do súkromia, obliekala sa veľmi skromne . Jeden z jej priateľov si to všimol a opýtal sa jej :
-Prečo sa teraz obliekaš tak nenápadne ?
-Milý môj, – odpovedala herečka, – v mojom veku sa už žena neoblieka,ale zakrýva !

                             ♥   ♥   ♥ 

Raz hral Vlasta Burian v Zlíne futbal. Jeden fanúšik sa mu prihovoril:
-Veľmi sa mi páči, ako starí hráči, vedia ešte dobre hrať.
-Akíže starí hráči ? – ohradil sa Burian, – pozrite sa na klaviristu Paderewského, ten už má sedemdesiat a ešte stále hrá na krídle !

                             ♥   ♥   ♥ 

Kým Honoré de Balzac  nebol ešte slávnym spisovateľom, často mu chýbali peniaze . Neprešiel jeden týždeň. aby nežiadal svojho vydavateľa o zálohu na honorár . Raz ho zastavil sluha pri dverách do kancelárie so slovami :
-Prepáčte, ale šéf dnes neprijíma !
-To nevadí, – vyhlásil Balzac s milým úsmevom, – hlavná vec, že dáva !

                             ♥   ♥   ♥ 

Béla Bartók bol mimoriadne skúpy na slovo. Ani doma sa z nikým veľmi
nerozprával. Raz, keď ho matka vyprevádzala do predizby, Bartók sa vo dverách obrátil a riekol:
-Mama, dnes prestri, prosím, pre tri osoby. Napoludnie sa žením…

                             ♥   ♥   ♥ 

Tristanovi Bernardovi prečítal jeden z nádejných spisovateľov časť svojej novej hry. Netrpezlivý Bernard ho prerušil:
-Ako vlastne končí táto hra, čo sa stane s hrdinom ?
-Otrávi sa, – vysvetľuje mladý umelec.
-To nie, – namietal Bernard, – myslím si, že by sa mal zastreliť. Ten výstrel by určite zobudil divákov zo spánku, aby nezabudli ísť domov !

                             ♥   ♥   ♥ 

 Vlasta Burian  veľmi rád na javisku improvizoval. keď sa ho priatelia opýtali, ako dokáže tak rýchlo reagovať na rôzne situácie, Burian odpovedal:
-Pozrite sa, improvizovať na javisku, to nie je žiadne umenie, kumšt je iba to, aby sa tomu diváci smiali !

                             ♥   ♥   ♥ 

 O francúzskom spisovateľovi Honoré de Balzacovi sa vedelo, že bol veľkým milovníkom dobrých jedál. Keď raz cestoval po svojej krajine, zastavil sa vo vidieckej krčmičke a zavolal si  majiteľa:
-Čo všetko mi môžete ponúknuť k jedeniu ?
-Máme bohatý výber, vážený pane, – odpovedá potešený krčmár, – sú tu pstruhy, šunka, varené vajcia, omelety, salámy a prvotriedne syry…
-Výborne, – prerušil ho Balzac, – tak mi to všetko rýchlo prineste !

                             ♥   ♥   ♥ 

Balzaca,  ktorý bol večne vo finančnej tiesni, pristavil na ulici priateľ:
-Tak čo si napísal a predal najnovšie, milý Honoré ?
-Písať som veru málo písal, ale každý deň predám nejaký ten kus.
-A to máš toľko materiálu ? A aké kusy predávaš ?
-Kusy nábytku, priateľu ! – znela odpoveď.

                             ♥   ♥   ♥ 

V priebehu jedného zo svojich výborných vystúpení sa americký komik Jack Benny zmienil o  poisťovni:
-Nebudem hovoriť o tom, na akú čiastku som poistený, ale poviem iba jedno: môj koniec bude aj ich koncom !

                             ♥   ♥   ♥ 

Rakúsky hudobný skladateľ Anton Bruckner  bol človek veľmi úprimný, i keď v styku s ľuďmi často neobratný. Raz mal na hostine ako susedku veľkú  ctiteľku svojho umenia. keď dlho neprehovoril ani slovo, dáma sa k nemu naklonila a odpovedala:
-Pán profesor, kvôli vám som sa tak pekne obliekla, neľúbim sa vám ?
Bruckner sa milo usmial:
-Naozaj kvôli mne ?
-Áno, len kvôli vám !
-Tak vám to teda poviem, že kvôli mne ste sa nemuseli vôbec obliekať…

                             ♥   ♥   ♥ 

Tristan Bernard  cestoval vlakom . V oddelení sedela veľmi pekná dievčina, ktorá sa Bernardovi zapáčila . Chvíľu ju pozoroval a potom sa jej prihovoril :
-Nehnevajte sa na mňa, milá slečna, mám taký zvláštny vnútorný pocit, že by som vás rád pobozkal !
Dievčina sa vyľakala a nesmelo sa priznala :
-Ale ja som ešte nikdy žiadneho muža nebozkala .
-To je výborné, – upokojoval ju Bernard, – ani ja nie !

                             ♥   ♥   ♥ 

Vlastu Buriana  raz požiadal jeho priateľ, aby zamestnal v divadle dievčinu z rodiny, ktorá mala údajne veľký herecký talent. Burian prisľúbil angažmán a čoskoro dostala dievčina v divadelnej hre svoju úlohu : priniesť na scénu list, položiť ho na stôl, ukloniť sa a odísť.  O niekoľko dní prišiel priateľ s novou prosbou, aby dievčine pridelil Burian dôležitejšiu úlohu.
-Dobre, od zajtrajška bude tá tvoja protežantka nosiť po javisku nie obyčajný, ale doporučený list !

                             ♥   ♥   ♥  

Priatelia vytiahli nemeckého chemika Róberta Wilhelma Bunsena  na symfonický koncert . neobyčajne sa tam nudil a po skončení sa spýtal :
-Povedzte mi úprimne, všetky husle v tom orchestri hrali to isté ?
-Pravdaže, aspoň tie na ľavej strane .
-Aký to má potom význam ? – rozhorčil sa Bunsen . – Nebolo by múdrejšie namiesto tých ôsmich malých huslí použiť jedny väčšie a silnejšie ?

                             ♥   ♥   ♥ 

Známeho ruského lekára Sergeja Botkina  sa opýtala jedna z jeho pacientiek:
-Pán doktor, povedzte mi, prosím, aké pohyby sú najúčinnejšie, ak chcem schudnúť ?
-Veľmi rád, – odpovedal Botkin, – musíte vytrvale otáčať hlavou doľava a zľava doprava !
-A ako často ?
-Vždy, keď vám dávajú niečo jesť !

                             ♥   ♥   ♥ 

Slávna francúzska herečka Sarah Bernhardtová si raz v spoločnosti vzdychla:
-Závidím iba trom ženám : Kataríne II. jej milencov, George Sandovej ich kvalitu a Ninon de Lencovej, že si vedela nájsť milenca ešte aj vo svojich osemdesiatich rokoch !

                             ♥   ♥   ♥ 

Skúšajú sa kandidáti  detské lekárstvo. Študentka má za úlohu vyšetriť malé dieťa, ktoré má príznaky tetanie, zvýšenej nervovo svalovej dráždivosti. Vyšetruje dôkladne, ale nemôže nič nájsť. Nakoniec suverénne prehlási :
-Nález je celkom normálny, dieťa je zdravé.
Skúšajúci profesor Brdlík však vie, že dieťa zdravé nie je, že je tu tá biochemická porucha, ktorá klinickým príznakom je takzvaný Chvostkov príznak . Chce budúcu lekárku priviesť na správnu cestu a tak pomáha:
-A čo tak Chvostek, milá kolegyňa ?
Študentka sa začervená a pozrie vyčítavo na skúšajúceho:
-Ale, pán profesor, veď je to dievčatko !

                             ♥   ♥   ♥ 

Pri príležitosti istej dobročinnej akcie pozvali slávnu Ingrid Bergmanovú aby  rozdala prítomným deťom darčeky . Na záver slávnosti zarecitovalo šesťročné dievčatko veľmi dlhú báseň . Ingrid sa dievčatko i jej prednes veľmi páčil a tak sa mu prihovorila:
-Chcela by si byť herečkou ?
-Áno, – zašepkalo dievčatko v rozpakoch .
-Tak ti želám, aby si sa stala veľkou a slávnou herečkou !
Dobre vychované dievčatko odpovedalo :
-Ďakujem, aj vám to želám !

                             ♥   ♥   ♥ 

Vlastu Buriana nahovorili raz priatelia, aby išiel s nimi na výstavu obrazov. Burian si výstavku so záujmom prezrel, nakoniec sa zastavil pred obrazom, na ktorom bol umiestnený nápis:
-Nepredajný !
Burian zavolal aj ostatných, ukázal na obraz a povedal :
-Ten oznam tam nemuseli hádam ani dávať !

                             ♥   ♥   ♥ 

 Slávny anglický skladateľ Benjamin Britten mal rozhovor s novinármi :
-Pracujete na novej opere, mister Britten ?
-Áno .
-Prezradili by ste nám, aká zvláštnosť ju bude charakterizovať ?
-Bude mať iný názov, než moja posledná opera, prirodzene bude aj iné libreto .
-A hudba ?
Skladateľ s úsmevom na tvári pokýval rukou a povedal :
-Hudba, tá samozrejme zostane rovnaká .
-Ako tomu máme rozumieť ?
-Viete, my skladatelia predsa používame tie isté noty, len do ich usporiadania  vkladáme malé zmeny !

                             ♥   ♥   ♥ 

V dôsledku zákulisných intríg sa známy komik Backmann rozhodol odísť z Kráľovského  mestského divadla v Berlíne. Podal riadnu písomnú výpoveď a k nej priložil list pre riaditeľa,  ktorého nenávidel
-Ste rytierom Rádu červeného orla tretej triedy, riaditeľ druhotriedneho divadla, pritom však prvotriedny somár !

                             ♥   ♥   ♥ 

Anglicky hovoriaci a väčšinou francúzsky píšuci Ír, spisovateľ a dramatik Samuel  Becket,  nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, bol zaprisahaným nepriateľom novinárov .  Na jednej improvizovanej tlačovej konferencii, zvolanej na jeho počesť, povedal prítomným  žurnalistom iba dve vety ?
-Narodil som sa v roku tisíc deväťsto šiestom a od tej doby sa nič zaujímavého nestalo .  Do videnia, páni novinári ! 

                             ♥   ♥   ♥ 

Mladá dáma , ktorá sa rada pohybovala rada v spoločnosti slávnych ľudí, sa spýtala Balzaca :
-Majstre, vedeli by ste sa i zdôveriť so svojim názorom na problém manželskej nevery ?
-Zaujíma vás to rýdzo teoreticky, madam, alebo skôr prakticky ?
Dáma sa nechcela zapletať do neznámych pojmov, preto vyhlásila :
-Nazdávam sa, že skôr prakticky .
-To máte veľké šťastie, pretože teoreticky je nevera jednou z najväčších ohavností, ale prakticky stojí za úvahu .

                             ♥   ♥   ♥ 

V tridsiatych rokoch hosťovala v Prahe Berlínska filharmónia . Hrali sa skladby Johanna Christiana Bacha,  najmladšieho syna Johanna Sebastiana Bacha . Cez prestávku, keď hudobníci odložili nástroje,  a išli si pofajčiť, niekto skričal, že sa mu stratili husle . Nastal veľký zhon, hľadali muzikanti a pomáhali aj domáci.  Pritisnutý v kúte na ohrievacie teleso, ozval sa službukonajúci hasič :
-Tak vidíte, vážení, celý večer sta dávali Bacha a predsa vám tie husle ukradli !

                             ♥   ♥   ♥ 

Francúzska herečka Sarah Bernhardtová vystupovala raz v Spojených štátoch  a neraz musela čeliť nediskrétnym otázkam tamojších novinárov.
-Je to pravda, madam, že máte štyri deti a pritom ani jedného manžela ?
-Keby to tak bolo, – odpovedala herečka, – cítila by som sa oveľa lepšie,  ako tie Američanky, ktoré už mali štyroch manželov a ani jedno dieťa !

                             ♥   ♥   ♥ 

Brigitte Bardotová  stála raz pred parížskym súdom ako svedkyňa. Keď ju vyzvali, aby povedala svoje nacionálie, pripojila k svojmu menu ešte dodatok :
-Toho času najznámejšia herečka na svete .
-Nemyslíš, že si to trochu prehnala ? – spýtal sa jej neskôr pred súdnou budovou jej kolega Gérard Philipe .
-No prepáč ! – ohradila sa Bardotová, – musela som povedať pravdu, bola som predsa pod prísahou !

                             ♥   ♥   ♥ 

Krátko po smrti slávneho Nóra Björnstjerna Björnsona ,  ktorý zomrel v roku  1910 v Paríži, dostavil sa do spisovateľovho bytu lekár, ktorý prejavil želanie, aby mohol  telo tak významného muža balzamovať . Pani domu privolila . Keď sa s pani domu po skončenej práci lúčil, táto mu venovala na pamiatku básnikovu fotografiu, ktorá ležala na stole zomrelého. Lekár prišiel domov a ukazoval fotografiu svojej žene . Keď sa pozrel na zadnú stranu fotografie od úžasu onemel . Bolo tam napísané Björnsonovou rukou :
-Srdečná vďaka za vašu vydarenú prácu . Váš Björnstjerne Björnson .
-Dva dni pred svojou smrťou pripravil totiž Björnson túto fotografiu pre svojho priateľa, ktorý mu poslal vydarenú básničku .

                             ♥   ♥   ♥ 

Johannes Brahms rád fajčil dobré cigarety, najmä tie, ktoré mu darovali jeho ctitelia . Preto mal vo svojej tabatierke lacné, ale i drahé cigarety. Pri návšteve Bratislavy si jeden hudobník získal sympatie Brahmsa natoľko, že ho ponúkol, aby si zapálil z jeho cigariet . Muzikant si zobral cigaretu so zlatým okrajom, keď mu však chcel Brahms pripáliť, odmietol a vložil ju opatrne do náprsnej tašky.
-Odložím si ju na pamiatku, majstre, – vysvetľoval, – veď nedostanem každý deň cigaretu od slávneho Brahmsa !
Brahms vytiahol rýchlo svoje puzdro a povedal :
-Vráťte mi tú cigaretu a vezmite si lacnejšiu, na pamiatku je i tá dobrá…

                             ♥   ♥   ♥ 

Istý tučný továrnik v cárskom Rusku sa spýtal lekára Dr. Botkina, či nepozná dajaký účinný liek proti tučnote .
-Ale poznám, – odvetil doktor Botkin, – žiť za jeden rubeľ denne a sám si ho zarobiť !

                             ♥   ♥   ♥ 

Francúzskeho spisovateľa a literárneho kritika Saint Beuvea vyzval akýsi urazený novinár na súboj. Keď mu protivník navrhol, aby zvolil zbrane, Saint Beuve odvetil :
-Volím gramatiku ! Ste porazený !

                             ♥   ♥   ♥ 

Honore de Balzac si chcel v banke požičať dvadsať tisíc frankov.  -Na takú vysokú sumu musíte mať ručiteľa, – povedal mu úradník.
-Ručiteľa ? Hm, ale kde ho zoženie ?
-To nemáte nejakého priateľa ?
-Jedného mám, – vraví Balzac, – ale ten nemôže prísť.
-Prečo ?
-Odniesol som mu topánky do opravy.

                             ♥   ♥   ♥ 

Anglický básnik Byron sa na dvornom bále zoznámil so sympatickým francúzskym šľachticom. Ako sa prechádzali po sále, Byron ukázal na istú ženu a povedal svojmu spoločníkov, dôverne stíšiac hlas:
-Vidíte tamtú plavovlásku, sir ? Som do nej šialene zaľúbený. Čo myslíte, budem mať úspech ?
-Ťažko povedať, – s úsmevom odpovedal šľachtic. – Ale tak či onak, informujte ma o výsledku.
-Prečo ? Máte azda záujem aj vy ?
-Totiž, – odvetil Francúz a zdvorilo sa uklonil, – som jej manžel !

                             ♥   ♥   ♥ 

Pýtali sa raz novinári Brigitte Bardotovej,  či sa aspoň trochu nehanbí vyzliekať sa pri filmovaní pred toľkými filmármi. Francúzska „národný zázrak“ sa tejto otázke začudoval:
-Prečo by som sa mala hanbiť ? Veď filmári sú predsa tiež len muži !

                             ♥   ♥   ♥

Pri premiére svojej prvej divadelnej hry sedel Tristan Bernard v hľadisku, aby videl na vlastné oči, akú odozvu bude mať jeho hra u divákov. Všetci pískali a vykrikovali „fuj“, iba Bernardov sused tlieskal a skandoval jeho meno.
-To sa vám hra tak páčila, že tlieskate ? – opýtal sa ho so záujmom Bernard.
-Nepáči ! Ale chcem vidieť toho debila, ktorý dokázal napísať takú idiotskú hru !

                             ♥   ♥   ♥

Alexander Borodin, tvorca opery Knieža Igor, bol skutočne neobyčajne
roztržitý. Raz si pozval k sebe na večierok priateľov. Hostia muzicírovali, večerali, besedovali, zabávali sa. Naraz, z ničoho nič, sa pán domu pozrel na hodinky, rýchlo sa zdvihol a začal sa lúčiť.
-Kamže, kam ? – krútili hlavou hostia.
-Prepáčte, musím ísť už domov, zajtra ráno mám prednášku.

                             ♥   ♥   ♥

Johannes  Brahms  sa nechcel ženiť. Raz sa ho v istej spoločnosti spýtali, prečo ostal starým mládencom. Odpovedal,   že preto, lebo ho ešte nijaká žena nechcela. O chvíľu s úsmevom dodal:
-Aj keby sa dajaká žena našla a chcela sa za mňa vydať, musel by som ju už pre zlý vkus odmietnuť !

                             ♥   ♥   ♥

Slávny západonemecký futbalista Beckenbauer pôsobil svojho času aj v New Yorku.  Mladí americkí priaznivci sa vyzvedali a jeho športové začiatky:
-Ako ste sa vlastne dostali prvý raz do národného mužstva ?
-To by som aj ja rád vedel, – odpovedal s úsmevom skromný športovec.

                             ♥   ♥   ♥

Svetoznámy nemecký skladateľ Johann Sebastian Bach, známy najmä svojimi nádhernými skladbami, mal veľa detí. Životopisci uvádzajú, že ich mal osemnásť a niektorí dokonca spomínajú dvadsaťdva. Jedného dňa vošiel do Bachovho bytu akýsi návštevník a na svoje veľké prekvapenie tam zazrel najmenej dvadsať párov topánok.
-Prepáčte, prosím, hľadám pána kantora a organistu Bacha, lenže ako vidím, vošiel som do obuvníckej dielne. Povedzte, pán majster, kde Bach vlastne býva ?!

                             ♥   ♥   ♥

Profesor Brdlík skúšal pri rigoróze celý rad kandidátov. Práve skúšaný bol sympatický mládenec príjemného zovňajšku. nevedel toho veľa, nevedel však ani málo. Bolo jasné, že odídes dostatočnou. Na tom sa zhodli všetci skúšajúci. Mýlila ich však jedna zvláštna okolnosť. Tento kandidát požiadal niekoľkokrát, aby mu bolo dovolené vzdialiť sa na niekoľko okamžikov zo skúšobnej miestnosti. Skúšobná komisia sa v jeho neprítomnosti bavila, ale keď sa to opakovalo viackrát, profesor Brdlík kandidáta oslovil:
-Pán kandidát, nám lekárom je celkom jasné, že prísna skúška pred examinátorom, pánom dekanom a vládnym komisárom môže na vás pôsobiť vo väčšej miere diurekticky alebo laxatívne. Mali by ste sa však ovládať. Veď skúška prebieha hladko a vyju absolvujete s dostatočným prospechom. Tak aké strachy, aké odchody. Tú chvíľu to vydržíte, nie ?
Profesor ani nestačil dohovoriť a nádejný lekár žiadal opäť o dovolenie vzdialiť sa. Profesor stratil trpezlivosť a rozkričal sa:
-Človeče, vy si myslíte, že máme iba vás ? Viem všeličo pochopiť, aby sta však každú minútu behali von, to je naozaj nepochopiteľné.
V taj chvíli považoval za nutné zasiahnuť mierny pán vládny komisár:
-Pán kandidát, vy zrejme trpíte nejakou chorobou však ?
-To ani nie. Prepáčte mi, ale keď ono je tam stále obsadené !

                             ♥   ♥   ♥

Francúzsky spisovateľ Tristan Bernard bol na dovolenke v  Cannes. Nosil krásnu, zlatom lemovanú čiapku, na ktorej bola vyšitá honosná jachta. Keď raz vychádzal z herne, priatelia obdivovali jeho čiapku. Bernard ich poučil:
-Čiapku, ktorú si tak obzeráte, som kúpil za peniaze, vyhrané a rulete. Keby som však mal všetky peniaze, ktoré som prehral, mohol som si kúpiť k tej čiapke aj tú jachtu !

                             ♥   ♥   ♥

Na jednom spoločenskom večierku, kde bol aj Tristan Bernard,  hodnotili bohatstvo jedného bankára .pri výpočte jeho majetku sa ozval jeden z hostí :
-Mne by stačilo, keby som mal iba to, čo ten náš bankár ľuďom nakradol !
Bernard k tomu poznamenal :
-Veď potom by mu nič nezostalo !

                             ♥   ♥   ♥

Na francúzskeho básnika Charlesa Baudelaire  naliehal jeho krajčír, aby mu konečne zaplatil účet za šitie šiat . Baudelaire s úsmevom odpovedal, že nemá čím zaplatiť . Krajčír sa rozhorčil :
-Udajte mi aspoň termín, kedy budete môcť zaplatiť, aby som mohol pokojne spať !
Básnik sa smutne zahľadel na krajčíra a povedal :
-Keby som vám ho povedal, už vôbec by ste nemohli spať !

                             ♥   ♥   ♥

Ruský skladateľ Alexander  Borodin  bol pozvaný k súdu, kde mal ako znalec rozhodnúť, ktorý z dvoch skladateľov „ukradol“ druhému istú melódiu. V súdnej sieni bol klavír, na ktorom zahrali obe melódie. Borodin si ich nechal niekoľko krát prehrať. Potom  sa spýtal predseda senátu :
Borodin s úsmevom odpovedal :
-Ani jeden z nich, poškodeným je iba môj dobrý priateľ, skladateľ Modest Petrovič
Musorgskij !

                             ♥   ♥   ♥

Taliansky kritik Angelo Florentini raz navštívil Balzaca,  ktorý mu pri rozhovore ukázal svoju knižnicu . Hosť si všimol rukopis s názvom melancholické poviedky .
-Poznám všetky vaše diela ale, o tomto som ešte nepočul, – povedal kritik .
-Prosím, prezrite si ho, – usmial sa spisovateľ .
Kritik otvoril knihu a číta :
-Maslo, múka, cukor … Čo je to ?
-Viete, – vysvetľuje mu Balzac, – stále mám málo peňazí, – nuž takto som nazval svoju knižku výdavkov na domácnosť !

                             ♥   ♥   ♥

Jeden z mnohých kritikov napísal o Bertoldovi Brechtovi a jeho diela veľkú  pochvalnú prácu . Keď o tejto knihe hovoril s Brechtom jeho priateľ Wieland Herzfelde, dozvedel sa, že Brecht túto knihu vôbec nečítal . Na jeho údiv  to Brecht zdôvodnil takto :
-Veď on to predsa nepísal pre mňa – o sebe viem všetko sám !

                             ♥   ♥   ♥

 Kedysi sa po parížskom Montmartre prechádzalo toľko spisovateľov a básnikov, že sa zdalo, ako keby si v tom čase dohovorili schôdzku všetci literáti Francúzska . Keď raz tadiaľ išiel Honoré de Balzac  a uvidel to početné zhromaždenie, chytil za ruku svojho priateľa, tiež literáta a skríkol:
-Pozrite, už ide !
V radoch okoloidúcich spisovateľov nastal rozruch, krky sa naťahovali a všetky pohľady smerovali do diaľky, odkiaľ prichádzal neznámy .
-Už sa blíži, už bude tu ! – zašepkal Balzac .
-A kto to vlastne ide ? – opýtal sa potichu priateľ .
Balzac sa k nemu nahol a pošepol mu do ucha :
-No predsa – jeden náš čitateľ !

                             ♥   ♥   ♥

Známeho anglického meteorológa sa opýtala istá pani, či sa mu vždy splnia jeho predpovede počasia. Edward Bruce, ktorý tieto predpovede vypracovával, odpovedal:
-Vždy, vážená pani, iba dátumy sa nezhodujú !

                             ♥   ♥   ♥

Opera Carmen patrí dnes k svetovým hudobným dielam. Pri svojej premiére v Paríži však prepadla . Iba árie hlavných postáv trochu pohli obecenstvom, inak bolo v hľadisku hrobové ticho . Väčšina vtedajších kritikov mala v obľube nemecké opery a preto odsúdili tak hudbu i libreto . Skladateľ opery Georges Bizet si vtedy povzdychol :
-Aby mal človek úspech, musel by byť mŕtvy alebo Nemec ! najlepšie by bolo obidvoje !

                             ♥   ♥   ♥

O istom hudobníkovi, ktorý sa vždy snažil byť niečím nápadný, von Büllow povedal :
-Čo všetko len napadne ľuďom, ktorí nemajú nijaké myšlienky !

                            ♥   ♥   ♥

Keď cestoval Honoré de Balzac  po starej rakúskej monarchii, robilo mu ťažkosti platenie za rôzne služby, pretože sa nevedel nemecky dohovoriť . Prišiel však na dobrý nápad . Keď platil  napríklad majiteľovi dostavníka za cestu, kládol mu do ruky mincu za mincou, pričom sa pozorne pozeral do jeho tváre . Keď sa kočiš usmial, Balzac vedel, že službu preplatil . Vzal poslednú  mincu späť a účet bol vyrovnaný .

                             ♥   ♥   ♥

Johannes Brahms  bol na pohrebe známeho, ale málo nadaného hudobného skladateľa . Jeden z príbuzných ho požiadal, aby nad hrobom niekoľkými slovami zhodnotil nebohého umelecký význam .
-Nie, milý priateľ, – bráni sa Brahms naľakaný, – je mi ľúto, ale nejde to . O mŕtvych sa má hovoriť len dobre .

                             ♥   ♥   ♥

-Bola to veľmi nepríjemná história, – informoval Tristana Bernarda očitý svedok súboja dvoch známych lekárov .
-Predstavte si, že sa tí dvaja chceli zabiť !
-Boli to hlupáci, – poznamenal k tomu Bernard, – to im už nestačili ich pacienti ?!

                             ♥   ♥   ♥

Keď sa slávny nemecký cestovateľ Alfred Brehm vrátil zo svojich ciest, dojednal  sa s istým nakladateľom, že pre neho napíš „Život zvierat“ .
Raz sa Brehm u nakladateľa zastavil a ten sa ho spýtal :
-Tak čo, pán Brehm, ako ďaleko ste v tom vašom „Živote zvierat“ ?
Brehm pohotovo odpovedal :
Práve som teraz u somára !

                             ♥   ♥   ♥

Keď Honoré de Balzac  zomrel,  v jeho skromnej pozostalosti sa našiel zlatý peniaz zabalený v papieriku, na ktorom bolo napísané :
-Tento zlatý louisdor som po celý život odkladal, aby som si zaň najal oblok na Grévskom námestí, keď tam budú vešať niektorého z exekútorov, ktorí ma chodili často navštevovať . Žiaľ, ako sami vidíte, peniaz sa mi nikdy nepodarilo vydať .

                             ♥   ♥   ♥

Raz prišiel Eduard Bass do nakladateľstva a tam bol vítaný disponentom:
Práve tu mám korektúry tej zaujímavej knihy „Človek v číslach“. Čo by ste povedali pán šéfredaktor, koľko krvi pretečie cez deň obličkami dospelého človeka ?
-Čože ja viem, – zamyslel sa Bass, – keď poviem dva litre, to bude málo, a keď poviem desať, to bude asi veľa !
-To sa mýlite, – prehlásil disponent, – aj tých desať je málo ! Tu je čierne na
bielom napísané  pätnásť hektolitrov !
-Nehovorte, naozaj ? – divil sa Bass. – To je báječné ! To sa dva litríky vína v takom množstve stratia, ako keby nič !

                             ♥   ♥   ♥

 Honorár za román „Cirkus Humberto“ si uložil Eduard Bass  na vkladnú knižku. Bolo to v čase hlbokej hospodárskej krízy a vtedy niekoľko peňažných ústavov zbankrotovalo. Keď sa to Bass dozvedel, hneď začal svoj vklad po častiach vyberať. Pri poslednom výbere  sa prihovoril strážnikovi, ktorý hliadkoval pred sporiteľňou :
-Ďakujem vám, priateľu, už tu niet čo strážiť, môžete ísť pokojne domov !
Na pozdrav mu zamával práve zrušenou vkladnou knižkou.

                             ♥   ♥   ♥

Zaslúžilý umelec, sochár Jaroslav Brůha,  mával kedysi v škole ako malý chlapec rôzne trápenia. Raz pred výročnými skúškami, na ktoré nebol dobre pripravený, sa vybral  za profesorom Severom, vykreslil mu ťažkú rodinnú situáciu, kde všetko ochorelo a on sám  sa musel od rána do večera starať o chod domácnosti, poprosil ho, aby mu prezradil otázky  záverečných skúšok .
-Dobre, dobre, – povedal starý pán, ktorý mal dobré srdce a chlapcovi všetko sľúbil .  Študent Brůha profesorovi poďakoval, ale zrazu sa zháčil a vo dverách sa obrátil :
-Pán profesor, ja si tie otázky budem určite pamätať, neviem však, či si ich budete pamätať vy !

                             ♥   ♥   ♥

Vlasta Burian si kúpil nové auto, športový voz si a dal dokonca upraviť podľa  vlastného návrhu. Na takto vylepšenej hadimrške sa raz rútil neprimeranou rýchlosťou po nesprávnej strane cesty . Ako to už býva, v tom okamžiku sa zjavil dopravný policajt.  Zastavil Buriana, vytiahol notes a s ceruzkou v ruke pristúpil k vozidlu. Burian zagúľal komicky očami, ako to poznáme z jeho filmov, vytrhol policajtovi z ruky notes aj s ceruzkou, rýchlo sa do notesa podpísal, obidve veci vrátil a než sa mohol strážca zákona spamätať, šliapol na plyn a bol preč .
Svojmu priateľovi, ktorý sedel vedľa a tiež nevedel od prekvapenia prísť k slovu,  povedal :
-Človek nemá pokoj od autogramov ani na ulici !

                             ♥   ♥   ♥

Keď bola krásna Brigitte Bardotová  ešte a vrchole svojej filmovej slávy, hovorila s jedným reportérom o svojom povolaní . Rozhovor bol veľmi krátky, reportér jej položil iba jednu otázku :
-Čomu vďačíte za svoje úspechy ?
Aj odpoveď bola krátka :
-Svojej vytrvalosti, talentu a svojej inteligencii .
Reportér vytlačil túto odpoveď s dodatkom :
-Skromnosť krášli !

                             ♥   ♥   ♥

V jarnom slnečnom dni svietila trieda Umeleckopriemyselnej školy prázdnotou, povzdychol si maliar a grafik Vlastimil Brunner:
-Škoda, že nie som svojim vlastným žiakom, to by sa mi to v tomto kľude učilo !

                             ♥   ♥   ♥

Spýtali sa raz herečky Brigitte Bardotovej,  či vie, prečo je viac automobilových nešťastí, ako železničných .
-To je predsa jednoduché, – povedala herečka pohotove, – už ste niekedy počuli, že by rušňovodič niekedy objímal kuriča ?!

                             ♥   ♥   ♥

Keď odovzdali pruskému vojvodcovi Blücherovi po víťaznej bitke u Waterloo Napoleonov trojrohý klobúk a palicu, sucho vyhlásil:
-Sakramentský svet ! Človek si na koni zoderie vlastné nohavice a dostane guľku do stehna kvôli takým haraburdám . Nestojí to viac, než tri strieborné groše, na každom poriadnom trhu by som to dostal aj lacnejšie !

                             ♥   ♥   ♥

 Raz si Charles Boier  objednal v parížskej reštaurácii raka . Zavolal si vrchného a spýtal sa ho, prečo rakovi chýba jedno klepeto .
-Viete, rak je bojovné zvieratko, často sa mu stáva, že pri zápase stratí končatinu .
-Tak odneste toho invalida a prineste mi víťaza…

                             ♥   ♥   ♥

   Mladá speváčka, ktorá chcela mať svoj prvý koncert, predspievala niečo Brahmsovi a keď skončila, povedala:
-Nové topánky a novú toaletu už mám.
-Škoda, bol by som vám povedal, radšej nie, – vraví Brahms.

                             ♥   ♥   ♥

Veľkou udalosťou dvadsiatych rokov bol prelet severného pólu, ktorý sa podaril  admirálovi Richardovi Byrdovi.  Po úspešnom návrate zahrnuli novinári admirála otázkami. Hlavne ich zaujímalo, aké dobrodružstvá zažil.
-Mohol som prežiť veľa dobrodružstiev, – odpovedal Byrd, – ja som si však pripravil cestu tak dôkladne, že som proste letel na Severný pól a späť bez toho, že by som niečo dobrodružné zažil !

                             ♥   ♥   ♥

Francúzskeho spisovateľa Tristana Bernarda sa raz pýtali, aký je podľa neho rozdiel medzi kapitálom a prácou. odpovedal:
-Rád vám to vysvetlím . Požičiam si od vás tisíc frankov. To je kapitál. A práca, tá bude, keď ich začnete odo mňa vymáhať !

                             ♥   ♥   ♥

Honoré de Balzac sa raz v slabej chvíli rozhodol, že urobí svojej priateľke radosť.
Zaviedol ju pred svoj nový dom a povedal:
-Drahá moja, na tento dom dám napísať veľkými písmenami vaše meno !
-Majstre, – povedala priateľka, – ak mi chcete naozaj spôsobiť radosť, tak nepíšte moje meno na svoj dom, ale napíšte radšej svoj dom na moje
meno !

                             ♥   ♥   ♥

Honoré de Balzacovi sa veľmi páčila stará divadelná fraška „Hluchý alebo plná krčma“.  Najviac sa bavil pri výstupe, keď sa Daniéres opytuje otca Dolibana :
-Otec Doliban, mal som vo svojej záhrade nasadené zemiaky, a viete vy, čo mi  vyšlo ?
-To je mi ale otázka, – odpovedá otec Doliban, – pravdepodobne ti vyšli zemiaky.
Daniéres však so smiechom odporuje:
-Kdeže, kdeže, vyšli mi svine a všetky ich zožrali !

                             ♥   ♥   ♥

Tristan Bernard na jednom večierku poznamenal:
-Najhoršia situácia v manželstve je vtedy, keď jeden z manželov je zaľúbený a druhý nie ! Ak však neľúbia  obaja, majú mimoriadny predpoklad byť nesmierne a dlho šťastní !

                             ♥   ♥   ♥

   Známy hudobný skladateľ Hector Berlioz  osobne dirigoval koncert, na ktorom sa hral jeho Smútočný pochod. Skladba bola veľmi dlhá a poslucháči sa začali nudiť. Zrazu sa ozval jeden z poslucháčov:
-Ten cintorín je akosi priďaleko…
Berlioz poznámku započul, v duchu ju uznal a koncert predčasne ukončil.

                             ♥   ♥   ♥

   Ktorýsi civilný zamestnanec redstonského raketového strediska „Arsenal“ požiadal Wernera Brauna, známeho vedca nemeckého pôvodu, aby mu vysvetlil, čo je to mäkké a tvrdé pristávanie rakety, napríklad na Mesiaci alebo na Marse.
Braun sa pokúsil vysvetliť otázku populárne, pričom si pomáhal svojou vysokou teóriou. Pokusy boli márne . Musel ísť na to celkom elementárne:
-Pozrite sa, priateľu, to je asi tak – mäkké pristátie je také, ako keď si vy sadnete na pohovku – kým sa posadíte, vašu váhu brzdia perá na pohovke. Tvrdé je, ako keď si prudko sadnete a tvrdú lavicu.
-To by mi bolo jasné, pán riaditeľ, kde a ne čo tá raketa môže dosadnúť ?!

                             ♥   ♥   ♥

   Na začiatku svojej literárnej činnosti zatúžil  Brecht  po automobile. Peniaze nemal, preto sa obrátil na výrobcu známych vozidiel. že mu prenechá pekné reklamné heslo :
-„Voz, ktorý sedí v každej zákrute“, ak mu dá to auto do užívania . Výrobca súhlasil, a tak sa vozil Brecht so spomínaným nápisom na aute. Raz sa však stalo, že aj toto vozidlo skončilo ako hŕba trosiek. Pohotový Brecht sa dal s vrakom vyfotografovať, a pod obrázok dal ďalšie reklamné heslo :
-„Voz, v ktorom sa dá aj toto prežiť“ . Tomu istému výrobcovi dal tento obrázok k dispozícii, ak mu venuje ďalšie vozidlo. Tak sa aj stalo. Podnik uznal vtipnosť reklamy a požičal Brechtovi najnovší model.

                             ♥   ♥   ♥

   Kým sa Henri Barbusse  stal slávnym francúzskym spisovateľom, pracoval ako  novinár v jednom parížskom denníku .Šéfredaktor ho poúčal :
-Hlavnou črtou dobrého žurnalistu je krátke a výstižné vyjadrovanie .
Barbusse si zobral jeho radu k srdcu a hneď na druhý deň priniesol do redakcie túto správu :
-Louis Bertrand si posvietil zápalkou, aby zistil, či má dosť benzínu v nádrži . Mal. Pohreb sa koná v utorok o štrnástej hodine.

                             ♥   ♥   ♥

   Železný kancelár, ako volali Bismarcka,  sa raz objavil vo svojej obľúbenej kaviarni v civile. Hlavný čašník, ktorý ho doteraz videl iba v uniforme, sa mu prihovoril :
-Excelencia, takmer som vás v tom civile nepoznal .
Bismarck s úsmevom odpovedal :
-Vy ste taký istý, ako Francúzi . Aj tí vedia len vtedy, kto sme, keď sa oblečieme do uniformy !

                             ♥   ♥   ♥

   Známy anglický poet George Gordon Byron sa raz zabával v spoločnosti málo známeho, ale namysleného básnika. Nevedel ako sa ho zbaviť a preto mu povedal:
-Vaše meno, priateľ môj, bude ľudstvo poznať až vtedy,  keď zabudne na takých, ako boli Homér, Vergílius, Horácius. Skôr to určite nebude !

                             ♥   ♥   ♥

   Dvorný kapelník Barth navštívil raz zrána Beethovena vo chvíli, keď sedel nad novým rukopisom a zrejme nemal dobrú náladu .
-Niečo nového ? – opýtal sa Barth .
-Ale, niečo som načarbal, myslím však, že to hodím do ohňa, je to nanič !
Barth si sadol ku klavíru a začal hrať a spievať. O chvíľu Beethoven spozornel, započúval sa do novej melódie a keď Barth skončil, zobral rukopis a starostlivo ho uschoval. Tak bola zachránená slávna a dobre známa Beethovenova pieseň Adelaida.

                             ♥   ♥   ♥

  -Idem k spisovateľovi Balzacovi,  – oznamuje pred dverami exekútor daňového úradu.
-Pán nie je doma, – vysvetľuje cez pootvorené dvere domáca.
-Klamete ! Práve som ho zazrel v okne !
-To je možné, pane, ale on vás videl skôr !

                            ♥   ♥   ♥

   Honoré de Balzac zamýšľal napísať spoločne so svojim priateľom divadelnú hru . Ešte nebol z hry napísaný ani riadok, ale Balzac už vypočítaval tantiémy, ktoré si od hry sľuboval.
-So sto päťdesiatimi reprízami môžeme naisto rátať . Po päťtisíc frankoch za jednu
reprízu to činí sedemstopäťdesiat tisíc .- z toho dvanásť percent pre nás je deväťdesiat tisíc. K tomu ešte za voľné miesta ďalších päťtisíc, za knižku honorár,  to je ďalších tridsaťtisíc …
Priateľ pozorne počúval Balzacove rátanie a keď ten skončil, ozval sa :
-Je to skvelé ! Máme fantastické vyhliadky . Nedal by si mi päť frankov ako zálohu ?

                            ♥   ♥   ♥

   O slávnom opernom spevákovi Karlovi Burianovi bolo známe, že priveľa pil. Raz prišiel na predstavenie Lohengrina riadne pod parou. Tak sa stalo, že labuť, na ktorú mal na scéne nasadnúť a na nej „odplávať“, prešla okolo neho a Burian ju zmeškal. Nestratil však duchaprítomnosť a zvolal do zákulisia:
-Kedy pôjde najbližšia labuť ?

                             ♥   ♥   ♥

   Starý markíz de Breetone sa uchádzal o priazeň mladej herečky Ivony Denxilovej . Priatelia ho od tohto úmyslu odhovárali a upozorňovali, že mladá dáma je veľmi počestná Markíz však vo svojom dvorení pokračoval, ba ešte horlivejšie .  Konečne mal úspech. Herečka súhlasila, že ho príjme vo svojom byte, ale iba pod jednou podmienkou: markíz mal prehlásiť, že o svojom úspechu nikdy nikomu nič nepovie.
De Breetone sa zamyslel, vzdychol si a smutne prehlásil :
-Ďakujem vám, drahá slečna, za takých podmienok to pre mňa nemá žiadny zmysel !

                             ♥   ♥   ♥

   Slávny hudobník Leonard Bernstein  bol dlhý čas dirigentom Newyorskej filharmónie.  Na plagátoch ho väčšinou uvádzali ako klaviristu, skladateľa a dirigenta .
-Je to veľmi praktické, – prezradil raz Bernstein svojim priateľom . – Predstavte si že večer dirigujem nejaký koncert, ktorý sa mi nie veľmi podarí . Ľudia si však pomyslia, že na skladateľa ani tak zle nedirigujem . Inokedy zase hrám klavírne sólo a ani to nevyznie dobre . Obecenstvo sa môže utešovať , že na skladateľa hrám na ten klavír dosť obstojne !

                             ♥   ♥   ♥

   K Bertholdovi Brechtovi prišiel mladý herec a sťažoval sa, že pre svoj cit k spravodlivosti veľmi trpí.
-Čo mám proti tomu robiť ?
-Nič ! – odpovedal Brecht, – najväčšie umenie je práve v tom – byť spravodlivý a nesťažovať si na to !

                             ♥   ♥   ♥

   Sovietsky neurológ Vladimír Michajlovič Bechterev  býval na skúškach veľmi prísny k svojim poslucháčom . Zdôvodňoval to takto :
-Aspoň raz v živote musí byť lekár na výške svojej vedy !

                             ♥   ♥   ♥

   Raz sa na Vinohradoch stretli dvaja priatelia: spisovateľ Karel Konrád a karikaturista Franta Bidlo.
-To je ale počasie, čo ? – ozval sa rozcitlivený Konrád, – úplná jar ! kamarát, ja strašne ľúbim prírodu !
-Ja tiež, – priznával sa úprimne Bidlo. – A vieš ty čo ? Zájdime si voľakde do krčmy a dajme si prírodné  víno a riadny prírodný rezeň !

                             ♥   ♥   ♥

   Honoré de Balzac prekvapil vo svojom byte zlodeja, ako prekutával všetky skrine a zásuvky. Chvíľu ho pozoroval a potom sa hlasno opýtal :
-Vari len nehľadáte peniaze ?
Preľaknutý zlodej sa zmohol len na kývnutie hlavy.
-Tak sa už nenamáhajte, – pokračoval Balzac, – už vás predbehol exekútor !

                             ♥   ♥   ♥

   O hudobnom skladateľovi  Brahmsovi  bolo známe, že keď nemal svoj „deň“, dokázal byť veľmi nepríjemný, ironický až urážajúci . Pri jednej príležitosti sa lúčil so spoločnosťou slovami :
-Odchádzam, a prosím , ospravedlňte ma , ktorých som dnes nestačil pourážať !

                             ♥   ♥   ♥

   Keď nemecký cisár navštívil pápeža Leva XIII., pokúsil sa knieža Bismarck vniknúť za ním do audienčnej miestnosti. Istý kardinál, člen pápežského dvora mu v tom zabránil, pretože pri tomto rozhovore pápeža s cisárom nemala byť prítomná tretia osoba.
-Ja som predsa knieža Bismarck, – ohradzoval sa kancelár a nasilu sa tlačil do dverí .
-To síce vysvetľuje vaše správanie, ale neospravedlňuje vašu bezočivosť !

                             ♥   ♥   ♥

   Mladý klavirista, ktorý si veľa namýšľal o svojich hudobných schopnostiach,  chcel sa stať Beethovenovým žiakom.  Beethoven mu kázal zahrať ľubovoľnú skladbu. keď dohral, majster riekol :
-Mladý priateľu, ešte dlho budete musieť hrať, aby ste pochopili, že nič neviete !

                             ♥   ♥   ♥

   Slávneho francúzskeho vojvodcu sedemnásteho storočia Francoisa  Bassompierra  sa raz opýtali, koľko má rokov.
-Približne štyridsaťtri až štyridsaťpäť, – odpovedal maršal.
-Čo, vy vari neviete, koľko máte presne rokov ?
-Veru nie, – vyhlásil maršal so smiechom, – ani mi to nie je treba . Peniaze si z času na čas prerátam, pretože sa často stáva, že mi z nich kradnú . Ale roky rátať nemusím, z tých mi nikto neuberie !

                             ♥   ♥   ♥

   Plzenský divadelný riaditeľ potreboval raz slávneho Karla Buriana a preto pilne telegrafoval do Karlovho kniežacieho sídla v Senomažoch pri Rakovníku:
-Zajtra večer Lohengrin – honorár päťsto korún ! Tisíc pozdravov – Veverka !
V priebehu niekoľko hodín prišla telegrafická odpoveď :
-Lohengrin možný – honorár tisíc korún ! Päťsto pozdravov – Burian !

                             ♥   ♥   ♥

   Nemecký hudobný skladateľ, dirigent a klavirista Hans von Büllow  sa ponáhľal hore schodmi v hoteli, v ktorom bol ubytovaný. Opačným smerom šiel muž, ktorý do hudobníka vrazil. Hoci vina bola obojstranná, neznámy muž zrážku nahnevane komentoval jedným slovom :
-Somár !
Büllow sa za ním obrátil, uklonil sa pohotovo zareagoval :
-Veľmi ma teší, ja som Hans von Büllow.

                             ♥   ♥   ♥

   Vynikajúci ruský lekár minulého storočia profesor S.P.Botkin navštívil svojho času priateľa literáta, s ktorým sa poznal už dlhé roky .
-Čože sa tváriš tak nešťastne, Ivan Michajlovič ?
-Ako lekár, mal by si mi to poznať na očiach, milý Sergej Petrovič. Všetko ma bolí, mal by si ma prezrieť !
-Ty si iba stále vymýšľaš akési choroby, – konštatoval Botkin .
-Ja si ich nevymýšľam, ja ich mám !
-Tým horšie, kamarát ! Choroby si môžeme dovoliť tak do štyridsiatky, pokiaľ nám zdravie slúži . Potom sa musíme chorobám zďaleka vyhýbať ! 

                             ♥   ♥   ♥

   Hector Berlioz bol aj hudobným kritikom a mal veľmi ostré pero. Keď raz  odzneli tri duchovné piesne Rossiniho, nazvané „Vier, Nádej a Láska“, komentoval ich Berlioz takto:
-Rossiniho Viera veru hory neprenáša, Nádej sklamala nádeje naše a čo sa týka Lásky, ktorú nás zahrnul, myslím, že sa o ňu príliš neochudobnil !

                             ♥   ♥   ♥

   O veľkej štíhlej postave herečky Bernhardtovej debatovali raz Alexander Dumas a Victorien Sardou:
-Máte pravdu, – pripúšťal Dumas, – Bernhardtová je veľmi štíhla, ale poznám jednu predavačku kvetov na Montmartre, ktorá je ešte štíhlejšia.
-Vylúčené, – oponoval Sardou. – Božská Sarah je taká štíhla, že keď som jej bol prvý raz predstavený a podával som jej ruku, dvakrát som sa minul !

                             ♥   ♥   ♥

   Do pracovne Tristana Bernarda  vošiel jeho tajomník a povedal:
-Ranná tlač priniesla správu o vašej smrti, pane.
-V poriadku, zaneste teda na môj hrob kvety! – prikázal mu Bernard.

                             ♥   ♥   ♥

   Balzaca často prenasledovali veritelia. Raz skoro ráno mu ktosi klopal na dvere  Balzac určite vedel, že to bude niekto z veriteľov, preto na búchanie reagoval:
-Nie som doma !
-Ste ! – ozval sa hlas za dverami, – lebo tu máte vyložené topánky !
-Odišiel som v papučiach, – oponoval spisovateľ.

                             ♥   ♥   ♥

   Po druhej svetovej vojne začali niektorí členovia amerického senátu tvrdiť, že v krajine existuje podvratné komunistické sprisahanie . Za jeho členov považovali hlavne celý rad učencov, umelcov a spisovateľov . Vymohli si dokonca vytvorenie zvláštnej komisie, ktorá mala podozrivých vyšetrovať, či nie sú zástancami socializmu a komunizmu . K takémuto výsluchu bol predvolaný aj Bertold Brecht. Pre istotu si kúpil letenku do Európy a hneď po výsluchu navždy Spojené štáty opustil . V Paríži potom rozprával, že mu v jeho spisoch boli vytýkané určité pasáže .
Bránil sa, že pôvodne znenie bolo nemecké a že preklad je silno skreslený . Komisia dala vtedy jeho práce preložiť a Brecht ironicky prehlasoval, že ani najväčší nemecký básnik Heine nemal tú česť, aby jeho dielo dala preložiť do cudzej
reči polícia . O výsluchu hovorieval, že na všetky otázky odpovedal trpezlivo a dôkladne, ale keď ho podozrievali, že chce vyhodiť sídlo americkej vlády do vzduchu, uznal, že je načase, aby z tohto kontinentu odišiel .

                             ♥   ♥   ♥

   Francúzsky spisovateľ a dramatik Tristan Bernard bol po vyčerpávajúcej
umeleckej sezóne nervózny a tak prepracovaný, že nemohol spať. Lekár mu
predpísal uspávací liek, ktorý mu mali každý večer posielať z lekárne.
-Mária, – spýtal sa raz, – poslali mi už liek na spanie ?
-Ešte nie.
-Tak tam zatelefonujte, nech mi ho pošlú ešte predtým, ako zaspím !

                             ♥   ♥   ♥

   Tristan  Bernard  bol veľmi roztržitý. Keď raz cestoval vlakom, sprievodca žiadal od neho cestovný lístok. Bernard ho však nemohol nájsť. Bol z toho nešťastný, sprievodca ho však upokojoval :
-Nič to, pane, ja vás dobre poznám a verím, že ste si lístok kúpili.
-Ďakujem za dôveru, ale ako sa teraz dozviem, kde mám vystupovať ?

                             ♥   ♥   ♥

    Český komik Vlasta Burian pozval raz niekoľkých priateľov na husacie hody. Už sa chystal pečenú hus rozkrájať, ale vyšmykla sa mu z rúk a spadla pod stôl. Keď Burian videl nešťastné tváre svojich priateľov, chcel ich trochu  potešiť, preto víťazoslávne skríkol:
-Nebojte sa, priatelia, už nám neutečie, stojím na nej !

                            ♥   ♥   ♥

    Nemecký spisovateľ a režisér Bertold Brecht  v ktoromsi meste sa zaľúbil do iste  ženy a sľuboval jej manželstvo. keď sa neskoršie presťahoval do iného mesta, zoznámil  sa s inou ženou, ktorej taktiež sľúbil manželstvo. Obe ženy sa o sebe dozvedeli, zoznámili sa a poradili sa o svojej situácii. Jedného dňa si počkali na Brechta pred divadlom a naliehali, aby sa rozhodol, s ktorou sa chce oženiť. Brecht odpovedal celkom vážne:
-S oboma ! Ktorá z vás chce byť prvá ? 

                             ♥   ♥   ♥

   Týždeň pred smrťou zanechal Vlastimil Brodský na stole v pražskom byte
sľúbený a práve dokončený rukopis svojej knižky. Na dosky, v ktorých bol uložený, prilepil lístoček s mottom:
-Neberte život veľmi vážne, aj tak z neho nevyviaznete (živí) !

                             ♥   ♥   ♥

    Robert Benchley vychádzal raz mierne podnapitý z elegantnej reštaurácie, keď zbadal na ulici muža v uniforme. Myslel si, že je to vrátnik a tak ho požiadal, aby mu zavolal taxík. Dotyčný škrobene odpovedal :
-Som kontraadmirál amerického námorníctva.
-V tom prípade mi zavolajte vojnovú loď, – zareagoval pohotovo Benchley.

                             ♥   ♥   ♥

   Svoju lásku k bavorským klobáskam vyznával Bertold Brecht pri mnohých príležitostiach. Kedykoľvek prišla reč na túto nemeckú špecialitu, vyhlasoval vždy kategoricky:
-Klobáska je vrcholom všetkých pôžitkov !
A keď sa ho spýtali prečo, odpovedal zanietene:
-Kým tomu prídete na koreň, je po nej !

                             ♥   ♥   ♥

   Honoré de Balzac sa nevyslovoval veľmi lichotivo o ženách. Raz poznamenal :
-Ženy vám radšej povedia o sebe niečo zlé, než by mali mlčať.

                             ♥   ♥   ♥

   Brigitte Bardotová, – ako poznamenala,  – sa prepracovala k takémuto poznaniu :
-S mužmi je to ťažké. Jedni večne otáľajú, akosi nevedia začať, a preto nedôjdu k nijakému koncu. Iní zasa chcú hneď začínať od konca !

                             ♥   ♥   ♥

   Známy nemecký básnik, spisovateľ a dramaturg Bertold Brecht už ako školák udivoval pozoruhodnými slohovými prácami. Jeho špecialitou bolo, že ich často začínal citátmi z Goetheho.
-Na tom by nebolo nič zvláštne, – zveril sa raz priateľovi, – až na to, že som väčšinu tých výrokov vymýšľal sám. Ani raz sa nestalo, že by sa bol niektorý z profesorov nad tým pozastavil. Skrátka, nechceli riskovať fiasko, že nepoznajú Goetheho dielo.

                             ♥   ♥   ♥

   -Ten bankár je úžasne bohatý. Chcel by som mať len to, čo ľuďom ukradol ! Tristan  Bernard sa pousmial::
-Ale potom by mu nič neostalo.

                             ♥   ♥   ♥

    Už viem, prečo Angličania tak radi pijú čaj, – konštatoval Tristan Bernard.
-Prečo ?
-Pil som ich kávu.

                             ♥   ♥   ♥

   Jedno ráno, keď Honoré de Balzac ešte spal, prišiel za ním krajčír.
-Čo chcete ? – spýtal sa Balzac nie najprívetivejšie.
-Priniesol som vám účet.
-Dobre. Buďte taký láskavý a otvorte môj písací stôl.  Krajčír potešený možnosťou dostať konečne svoje peniaze, ponáhľal sa splniť spisovateľovu prosbu.
-A teraz vytiahnite zásuvku, – povedal Balzac.
-Ale tá je prázdna !
-A nižšia ?
-Aj tá je prázdna
-Ehm, tak ďalšiu.
-Ani v tej nič nie je !
-Tak buďte taký láskavý a stlačte gombík, ktorý je vidieť vľavo. Otvorí sa tajná zásuvka.
-Ale tu nie sú nijaké peniaze, – zvolal krajčír. – Iba nejaké papiere.
-Výborne ! To všetko sú účty mojich veriteľov, ktorí na ne čakajú nie menej trpezlivo  ako vy. Odporúčam vám pridať tam aj váš účet, aby vám neobsadil niekto vaše  miesto v poradí !

                             ♥   ♥   ♥

   Mladý básnik sa raz spýtal Tristana Bernarda:
-Ako sa vám páčia moje básne ?
Tristan Bernard odpovedal :
-Sú medzi nimi dve, ktoré by nemohol napísať ani Goethe, ani Hugo.
-Prečo ? – začervenal sa polichotený autor.
-Lebo jedna z nich je o kine a druhá o rádiu.

                             ♥   ♥   ♥

   Spisovateľ Eduard Bass dostal ako redaktor na svoj stôl poviedky začínajúceho autora  poznámkou :
-Vyhlasujem, že tieto poviedky neboli ešte nikde uverejnené.
Bass si rukopisy prečítal a na poslednej strane k poznámke pripísal :
-Ani nebudú !

                             ♥   ♥   ♥

   Tristana Bernarda sa opýtal jeden z mladých autorov, ako sa má správať na večierku, kde bude prednášať svoje najnovšie básne.
-Správajte sa normálne, – odpovedal mu Bernard, – pripravte si vaše verše, pokloňte sa  obecenstvu, recitujte. O chvíľu po prstoch vyjdite von !
-A prečo po prstoch ?
-Aby ste ich nezobudili !

                             ♥   ♥   ♥

   Honoré de Balzac bol svojho času tak biedne s financiami, že si za posledné franky dal vyložiť svoju budúcnosť kartárke.
-Až do svojej päťdesiatky budete trpieť nedostatkom peňazí, – znela odpoveď.
-A potom ?
-Potom si na to zvyknete !
Balzac zomrel ako päťdesiatjedenročný.

                             ♥   ♥   ♥

   Jeden z filmu Sedem statočných, obľúbený filmový herec Yul Brynner  má v súkromí aj pred kamerou vždy starostlivo vyholenú hlavu. Filmoví diváci si už na to zvykli a dokonca ženy tvrdia, že mu to pristane. Ktorýsi novinár sa však nad tým pozastavil a opýtal sa :
-Počúvajte, Yul, povedzte mi pravdu, prečo vy stále chodíte s holou hlavou ?
-To máte tak, – vysvetlil Brynner, – sú iba dve cesty, ako si môže plešatý muž vyriešiť svoj komplex menejcennosti. Alebo nosiť parochňu, alebo ako ja, nosiť slávne meno !

                             ♥   ♥   ♥

   Nemecký chemik Robert Wilhelm Bunsen rád robil nebezpečné pokusy vo  svojom laboratóriu. Vždy nachystal všetko potrebné k pokusom a potom sa prihovoril  k žiakom :
-Dnes budeme robiť pokusy s chlórom. Ako je vám známe, ide o vysoko jedovatý plyn. Ak náhodou stratím pri experimente vedomie, prosím vás, aby ste ma vyniesli  na čerstvý vzduch. Zatiaľ sa môžete rozísť. Pre všetky prípady však pripomínam,  že najbližšie laboratórne cvičenie bude vo štvrtok.

                             ♥   ♥   ♥

    Manželka kráľa valčíkov Johanna Straussa  si viedla veľmi vzácny pamätník, v ktorom mala venovania nejednej slávnej osobnosti. Tak sa stalo, že požiadala aj Johannesa Brahmsa, ktorý práve hosťoval vo Viedni, aby jej do pamätníka napísal niekoľko nôt a doplnil ich autogramom.   Brahms samozrejme súhlasil,
krasopisne napísal prvé takty valčíka Na krásnom modrom Dunaji a pod noty pripísal :
-Žiaľ nie od Johannesa Brahmsa.

                             ♥   ♥   ♥

   Vlasta Burian  večeral  v jednej pražskej reštaurácii. Po večeri si pýtal účet.  Čašník mu ho podal a Burian ho dôkladne prezrel a prepočítal.
-Pán hlavný, dobre ste rátali, – pochválil čašníka.
-Sme len ľudia, pane, dovolím si vás ubezpečiť, že druhý raz sa to nestane !

                             ♥   ♥   ♥

   -Samotná príroda to zariadila, že som sa stal diplomatom, – vyhlásil raz Otto von  Bismarck,  – narodil som sa totiž prvého apríla !

                             ♥   ♥   ♥

   Raz pricestoval nemecký chemik a technológ Karl  Bosch k rodičom na dovolenku. Matka rozbalila jeho batožinu a hneď zistila, že v nej chýba kus synovej garderóby – frak.
-Frak ? – odpovedal Bosch na matkinu otázku, – ten príde poštou neskoršie.
A naozaj. O niekoľko dní prišiel veľký balík a v ňom vákuová pampa, zabalená starostlivo do nového fraku.

                             ♥   ♥   ♥

   Je už dávnym zvykom, že na konci roka sa dávajú žiaci fotografovať so svojim učiteľom. Aj študenti českého maliara V. H. Brunnera  si chceli dopriať tento prepych a prišli za nám s prosbou:
-Pán profesor, chceli by sme sa dať vyfotografovať, dovoľujeme si vás požiadať, či by ste…
Brunner ich prerušil:
-Vari ste sa zbláznili ? Či som ja nejaký fotograf ?!

                             ♥   ♥   ♥

   Legendárny riaditeľ kočujúcej spoločnosti Vendelín Budil  veľmi nerád vyplácal hercom zálohy. Tvrdil, že to kazí ich charakter. Jeden z nových hercov, ktorý túto skutočnosť ešte nepoznal, požiadal riaditeľa o zálohu a ten na neho zreval :
-Von !
Večer hral odmietnutý herec soka, ktorého mal samotný Budil na scéne preklať.
-Zomri, ty bedár ! – zahrmel Budil a pichol ho. Lenže sok sa nezrútil na zem, len sa zatackal  a šepkajúc žiadal :
-Dostanem tú zálohu, alebo nie ? Inak k zemi nepôjdem !
Len po prísľube piatich zlatých klesol a skonal.

                             ♥   ♥   ♥

   Vojvodstvo Sasko–Meiningen bola veľmi malá krajina. Svojho času tam pripravovali divadelnú hru Björna Björnsona. K nácviku hry pozvali samotného autora.  Slávny nórsky dramatik sa skutočne dostavil. Panovník krajiny Juraj II., ktorého prezývali divadelným vojvodom, sa veľmi zaujímal o výpravu a réžiu hry. Stále niečo opravoval, vylepšoval a viac menej celej práci prekážal. Pri jednej skúške došla autorovi trpezlivosť a vyprosil si akékoľvek pripomienky zo strany panovníka. To však Juraja II. Rozčúlilo a po ostrej výmene názorov požiadal Björnsona, aby do dvadsaťštyri hodín opustil krajinu. Björnson sa rozosmial:
-Nebuďte smiešny ! K tomu, aby som opustil vašu krajinu mi stačí polhodina. Jazdím dosť rýchlo na bicykli a cesta z mesta po vaše hranice mi bude trvať iba tridsať minút !

                             ♥   ♥   ♥

   Slovné hrátky Eduarda Bassa boli svetoznáme. Raz sedel vo svojej starej Unionke. Prišiel tam i V. H. Brunner, chcel si prisadnúť a tak kamarátsky na neho vyhúkol:
-Hni se, hnuse !
A Bass na to pohotovo:
-Hnu se, hnise !

                             ♥   ♥   ♥

   Meditovala raz Ally Mc Bealová:
-Keď niekoho skutočne milujeme, sme schopní prehliadnuť i jeho naprostú dokonalosť !

                             ♥   ♥   ♥

   Spýtali sa slávnej herečky Kim Basingerovej ako je to u nej so sexom.   Odpovedala:
-Veľa chlapov ma chcela dostať na gauč, – zveruje sa Kim , – ale  netúžim s tým začať u psychiatra !

                             ♥   ♥   ♥

   Spýtali sa známej českej herečky a moderátorky Kateřiny Brožovej na tajomstvo jej úspechov. Odpovedala:
-Keď nemá žena vnady, musí mít tady , – povedala a poklepala sa ukazovákom  na blonďavú hlavu.

                             ♥   ♥   ♥

   -Film a divadlo mám rada, – zveruje sa Blanka Bohdanová, – ale strašne mi chýba živé obecenstvo !
-Nám v divadle často tiež, – vzdychne si Jiřina Jirásková.

                             ♥   ♥   ♥

   Pýta sa Jiřího Bartošku dramatik divadla:
-Tak čo, ako dopadlo to rande s baletkou ?
-Blbo, – otvorene priznáva lámač dievčenských sŕdc s okuliarmi na čele, – ona prišla odlíčená… a ja som ju nepoznal. 

                             ♥   ♥   ♥

   -Ako sa vyrovnávate s popularitou , – pýta sa Márie Rottrovej pri raňajkách s Novou Slávek Boura.
-Teraz už dobre, – usmieva sa speváčka, predtým, keď som išla vyvenčiť psíka, počula som za sebou – aha, Rottrová…, a teraz ľudia hovoria- podívaj, to je krásny pes !

                             ♥   ♥   ♥

   Novinári sa pýtali na najkrajšie roky v živote Ingrid Bergmanovej. Veľmi ochotne odpovedala :
-Medzi tridsiatym piatym a tridsiatym šiestym rokom prežíva žena desať najlepších rokov svojho života !

                             ♥   ♥   ♥

   Ludwig van Beethoven si pred smrťou zažartoval:
-V nebi budem počuť…

                             ♥   ♥   ♥

   Slávny autor realistických románov Honoré de Balzac dohováral svojmu sluhovi :
-Uvedom si človeče, že zo všetkých nerestí ja najhoršia lož. Pamätaj si, že nikdy
nesmieme klamať svojich blížnych !
-A prečo mi potom, milostivý pane, zakaždým, keď príde k nám exekútor, kážete
povedať, že nie ste doma ?!
-Exekútori nie sú naši blížni !

                             ♥   ♥   ♥

   U Lukrécie Borghiovej , ktorú v renesancii považovali za najväčšiu krásavicu , viselo v spálni štvoro zrkadiel : jedno pri svetlom okne, jedno v pološere, jedno v tieni dverí a jedno v temnej alkovni. Keď sa jej opýtali, prečo, odpovedala :
-A či môžem za brieždenia vyzerať ako Slnko, alebo za svetla sviečok večer ako luny lúč po polnoci ?

                             ♥   ♥   ♥

   Istá mladá dáma, ktorá sa rada zdržiavala v spoločnosti slávnych ľudí sa raz spýtala Honore de Balzaca, aký je jeho názor na manželskú neveru.
-Zaujíma vás teoretická alebo praktická stránka tohto problému ?
-Keď je to možné, majstre, tak by som prosila niekoľko slov o tej praktickej stránke.
-To máte šťastie, – usmial sa Balzac, – pretože teoreticky je nevera jednou z najväčších ohavností. Ale prakticky vždy stojí za úvahu !

                             ♥   ♥   ♥

    Jean-Paul  Belmondo  je ako vodič diabolským jazdcom na plátne, ale i v súkromnom živote.  Raz išiel po Paríži v športovom kabriolete tak bláznivo, že vedľa sediaci spolujazdec Jean Marais ozelenel od strachu.
-Prosím ťa, kamoško, – zašepkal predstaviteľ grófa Monte Christo vo chvíli, keď sa len-len obtreli o telefónnu búdku, – snáď by si predsa len…
Belmondo ani okom nemihol, len povedal:
-Dnes je ťažké riadiť auto. Človek je stále jednou nohou v base a druhou v hrobe !
-No dobre, – povedal ticho Marais, – a môžeš mi povedať, ktorou nohou potom brzdíš ?!

                             ♥   ♥   ♥

   Herci Yul Brynner a  Marlon Brando sa síce tvárili ako priatelia, no v skutočnosti
jeden druhého podpichoval ako mohol. Jedného dňa mladší Brando pohladil Yula
Brynnera po jeho slávnej holej hlave a prekvapene povedal :
-Mám taký pocit, ako keby som hladil svoju ženu po holom zadku !
Brynner si tiež siahol na hlavu, pomaly si prešiel rukou po holej hladkej lebke
a začudoval sa :
-Vieš, že máš pravdu ? Nechcem sa nijako dotknúť tvojej ženy, ale namojdušu,
je to to isté !

                             ♥   ♥   ♥

   Vo Fričovom filme Jánošík úloha grófa pripadla Andrejovi Bagarovi. Pri nakrúcaní exteriérov si Bagar osedlá koňa a v kostýme sa pustí do cvičnej jazdy. Pristaví ho gazda a pýta sa ho:
-Čože tu robíte ?
-Filmujeme Jánošíka. Predstavujem grófa Šándora Révayho.
-Grófa Révayho ? Čo je to za postava ?
-Nuž, to vám bol v liptovskej stolici krutý tyran, sedliakov zdieral, mučil, naťahoval na dereš. Bola to taká čierna duša !
-Ďakujem vám. Prepáčte, ale ešte som sa vám nepredstavil: ja som tunajší veľkostatkár, gróf Révay…

                             ♥   ♥   ♥

   Známemu švajčiarskemu maliarovi Thomasovi Bröklinovi sa raz sťažoval jeden z jeho mladších kolegov, že nemôže nájsť kupcov  na svoje obrazy:
-Dva až tri dni pracujem na takom obraze a potom aj rok-dva musím čakať, kým ho niekto kúpi !
Starý pán poklepal priateľsky kolegu po pleci a s úsmevom povedal:
-Skúste to teda robiť naopak : rok-dva pracujte na obraze a uvidíte, že ho potom za dva tri dni predáte !

                             ♥   ♥   ♥

   Honoré de Balzac nemal bohvieakú mienku o manželstve. Povedal :
-Len o málo lepšie je byť ženatý, ako mŕtvy !

                             ♥   ♥   ♥

    Vlasta Burian hovorí o svojom živote :
-Ak mám rozprávať niečo o svojom narodení, bude to začiatok trochu smutný, –  napísal vo svojich „Rozprávkach pre dospelých“. – Môj prvý krok do života bol totiž pre mňa veľkým sklamaním,  No áno, prosím vás, ja som si vždy predstavoval aké to bude krásne, keď sa narodím. To bude slávy a radosti ! Ale ako som už predtým uviedol, bolo to pre mňa hrozné sklamanie. Žiadne zvony, žiadna vlajkosláva, žiadne
sprievody, žiadne vítanie do života … Verte mi, je to otrava, narodiť sa !

                             ♥   ♥   ♥

   Známy americký herec Yul  Brynner raz rozprával anekdotu:
-Istá dáma, skôr prezretá ako zrelá, protestantka, prekvapila svojich známych odhodlaním prestúpiť na katolícku vieru. A nadto rozchýrila svoj úmysel dať sa rozviesť. Jedna z jej priateliek jej jemne vyčítala, že oba úmysly sú v rozpore.
-Vôbec nie, – odpovedala dáma, – chcem mať totiž absolútnu istotu, aby som  sa nielen na tomto, ale aj na druhom svete s mojim manželom znova zvítala !

                             ♥   ♥   ♥

   Pýtali sa raz amerického herca Marlona Branda, ako je spokojný v manželstve.
-Moja žena je priam ideálom vzornej manželky, – odpovedal Brando.
-A ako sa to prejavuje ? – vyzvedali ctitelia.
-Tak. V každej voľnej chvíli mi pomáha pri varení a s domácimi prácami !

                             ♥   ♥   ♥

   Raz zablúdil Beethoven vo chvíli inšpirácie, sám nevedel ako do hostinca. Sadol si roztržite za stôl, vytiahol zápisník a komponoval. Čašníkov, ktorí sa úctivo pýtali na jeho želanie, odháňal namrzeným hlasom :
-Ďakujem, nič si neželám !
Po dlhšom čase volal hlavného :
-Platím !
-Však ste ešte nič nekonzumovali, majstre ! – dôvodil hlavný.
-To nič nerobí, aj tak som sýty, – povedal dôstojne Beethoven a odišiel.

                            ♥   ♥   ♥

   Profesor Born, slávny fyzik rozprával :
-Nedávno ma zastavil vonku na ceste neznámy človek a pýta sa  ma, kde by sa mohol napiť
Odpovedal som mu :
-Tamto je hospodárstvo. Možno vám tam dajú mlieka.
-Mlieko ? Čo je to mlieko ? – spýtal sa neznámy.
-Mlieko, to je nápoj, biely nápoj.
-Aká chuť je to biela ?
-Biela nie je chuť, ale farba. Je to farba napríklad labute.
-Vy nepoznáte labuť ? To je dosť veľký vták, so zahnutým krkom.
-Zahnutý je ako farba ?
-Nie, to je forma. je to asi takto – a pritom som mu zdvihol ruku a zohol ju v lakti.
Neznámy  vtedy radostne vykríkol :
-Ach tak, – teraz už viem, čo je to mlieko !

                            ♥   ♥   ♥

   Heinrich Babel povedal o ženskej kráse:
-Žena je kompletne pekná, keď má hlavu z Prahy, ňadrá rakúske, plecia brabatské, biele ramená a ruky z Kolína, nohy od Rýna, podbruško z Bavorska a boky švábske.

                            ♥   ♥   ♥

   Francúzsky humorista Tristan Bernard vošiel do reštaurácie, sadol si a čakal, kým ho niekto obslúži. Po hodnej chvíli prešiel okolo majiteľ podniku. Oslovil ho:
-Kedy ste otvorili túto reštauráciu ?
-Pred dvomi rokmi.
-Ó, aká škoda, že som to nevedel skôr, keby som to bol vedel, už dávno by som bol prišiel !
-Naozaj ? – s úsmevom odpovedal nadšený majiteľ.
-Áno. keby som si bol pred dvomi rokmi sadol k tomuto stolu, už by ma boli určite obslúžili !

                            ♥   ♥   ♥

   -Buďme úprimní, – povedala maliarka  Brunetta,  – dnešné dievčatá majú bezpochyby menej krátky rozum ako sukne !

                            ♥   ♥   ♥

   Populárna herečka a zabávačka  Jiřina Bohdalová  sa raz vydala autom do pražských ulíc. Nevybrala zákrutu a vrazila do električky. Vybehli z nej ľudia i vodič. Bola to pre ňu veľká hanba. Nič sa vlastne nestalo, len mala odretý blatník. Vodič električky jej povedal:
-Ja som vás videl, pani Bohdalová, ako ste krútili volantom a ako si to mierite do mojej električky…
Jiřinka sa chytila za hlavu a zahorekovala:
-Preboha, keď ste ma videli, prečo ste sa mi nevyhli ?!

                            ♥   ♥   ♥

   Samuel Becket povedal raz o ženách:
-Keď ženy nevedia ako ďalej, tak sa vyzlečú a to je najlepšie, čo môžu urobiť !

                            ♥   ♥   ♥

   Svetoznámy francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac mal nečitateľné písmo.  Raz navštívil priateľa keďže dotyčný nebol doma, nechal mu vo dverách písomný odkaz. Priateľ, ktorý písmo pri najlepšej vôli nevedel vylúštiť, požiadal o pomoc lekárnika zo susedného domu. Lekárnik prebehol očami po papieriku, na chvíľu odišiel, vrátil sa s akousi fľaštičkou a podal mu ju so slovami:
-Trikrát denne jednu polievkovú lyžicu ! 

                            ♥   ♥   ♥

   Johannes  Brahms a Bruckner sa poznali a rozumeli si navzájom tak málo, že sa jeden druhému radšej vyhýbali. ich priatelia sa preto pokúsili o to, aby ich zblížili. Zorganizovali stretnutie vo viedenskom hostinci u Červeného ježka. Bruckner tam prišiel skôr ako Brahms a sadol si na jeden koniec stola. Po ľahostajnom vzájomnom uvítaní oboch táborov zavládlo trápne ticho. Ník sa nemal k tomu, aby ho prerušil, najmä keď sa obaja majstri tvárili tak, ako keby sa nikdy neboli videli. A tak celému podujatiu hrozilo fiasko. Brahms aj Bruckner podozrivo krátko čítali jedálny lístok, len aby nemuseli nič povedať a aby zakryli svoje rozpaky. Keď sa konečne hlavný spýtal Brahmsa, čo by si želal na večeru, povedal mu:
-Údené s knedľou !
A to bolo ono oslobodzujúce slovo, ktoré razom rozohnalo mračná napätia. Bruckner sa nezdržal, vyskočil zo stoličky a spustil:
-Vidíte, to je ten bod, v ktorom si obaja veľmi dobre rozumieme. Prosím si, pán hlavný, tiež údené s knedľou !
A tak kuchyňa zachránila „vohľady“.

                            ♥   ♥   ♥

   Profesor Bukovski vyslovil raz takúto pravdu :
-Feminizmus existuje preto, aby sa aj škaredé ženy mohli integrovať do  spoločnosti.

                            ♥   ♥   ♥

   Španielsky diktátor generalissimus Francisco Franco Bahamonde sporiadal na počesť istého amerického diplomata slávnostnú prehliadku svojej armády. Povráva sa, že keď už skoro hodinu pochodovali pred nimi vojenské útvary, povedal hosť Francovi:
-Ako vidím, venujete armáde skutočne prvoradú pozornosť.
-Och, – odvetil mu Franco, – to, čo ste doteraz mali možnosť vidieť, nebola predsa armáda, ale iba moja telesná stráž…

                           ♥   ♥   ♥

   -Nebáli sme sa, že budeme vyzerať ako hlupáci, – odpovedal slávny fyzik Bohr na otázku, v čom tkvie tajomstvo jeho objavov.

                           ♥   ♥   ♥

   V  čase, keď bol Bertold Brecht riaditeľom slávneho berlínskeho divadla, navštívil ho istý profesor literatúry z Kanady. Hneď na začiatku rozhovoru návštevník vyhlásil, že je veľkým ctiteľom jeho diela.
-Čo sa dá robiť, – odpovedal Brecht, – ja sa vám revanšovať nemôžem.

                            ♥   ♥   ♥

   Francúzsky kráľ pri istej príležitosti dal čítať svoje básne slávnemu poetovi  Boileaovi.
-Čo na to poviete ? – spýtal sa panovník.
-Veličenstvo, – odpovedal Boileau, – vám sa všetko podarí. Chceli ste napísať zlé verše  a naozaj ste ich napísali.

                            ♥   ♥   ♥

   Honoré de Balzaca  sa spýtala istá dáma zo spoločnosti:
-A nie je krásne byť takým slávnym ako ste vy ?
-Slávnym ? – usmial sa Balzac. – To mi pripomína jednu príhodu, ktorá sa stala v Rusku. Pozvali ma do domu istého boháča, a keď sluha oznámil moje meno panej domu, ktorá práve držala v rukách podnos s ôsmimi šálkami čaju, tá len zaochkala  a pustila podnos na zem. Z toho najlepšie vidno, čo je vlastne sláva: osem rozbitých šálok !

                            ♥   ♥   ♥

   Populárny americký fejtonista Art Buchwald sa raz posťažoval:
-Hovorí sa, že otroctvo bolo dávno zrušené, ale ja to nepociťujem. Najprv som bol otrokom svojej matky, potom otrokom svojej manželky a teraz som, pre zmenu, otrokom svojej dcéry !

                            ♥   ♥   ♥

  Jozef Ignác Bajza bol na svoje roky veľký umelec. Vo svojej knihe Veselé príbehy a výroky napísal:
-Išiel raz akýsi pán so svojou manželkou a dcérou z blízkej dediny domov do Viedne na voze. Jeho manželka kúpila dve husi, ktoré boli tiež na voze poviazané. Keď prišli k bráne, vyšiel mýtny pisár, ktorý poznal toho pána predsa pýta sa:
-Nemajú pán nič, od čoho by sa muselo platiť mýto ?
-Pár husí, – odpovedal on.
Pisár nevidel spravodlivé husi a myslel si, že pán žartuje a drží manželku a dcéru za husi, teda povedal:
-Nech idú spánombohom, lebo od takých husí mýto neberieme !

                          ♥   ♥   ♥

   Vyziabnutý maliar Štefan Bednár prišiel do viechy na Vysokej dvadsaťdva a básnik Fero Fabry ho privítal slovami:
-Štefi, keď s atak človek na teba pozrie, môže si myslieť, že u nás panuje príšerný hlad !
-A keď vidí tvoj vydutý pupok, – odsekol mu majster Bednár, – zaraz pochopí, kto je u na príčine !

                           ♥   ♥   ♥

   Spolupracovník sa spýtal Bertolda Brechta, akú farbu má mať určitá kulisa. Brecht odpovedal veľkoryso :
-Na farbe mi zvlášť nezáleží, hlavne aby bola šedá !

                           ♥   ♥   ♥

   V istej uhorskej spoločnosti chceli slávneho slovenského rodáka Mateja Bela ponížiť a tak sa ho spýtali, ako sa zo svojej očovskej chudoby vypracoval až na svetoznámeho polyhistora. Mateja Bela však otázka nezaskočila a odvetil:
-Keď som mal asi štyri roky, spadol som doma v Očovej z čerešne rovno na hlavu. A keď otec, ktorý ma ratoval, videl, že žijem, zaniesol ma mamke do náručia a povedal: „Náš Maťko má dobrú hlavu, treba ho dať študovať“ !

                            ♥   ♥   ♥

   Beethoven a Goethe sa stretli v Karlových Varoch. Na prechádzke v kúpeľnom parku ich okoloidúci stále pozdravovali. Až napokon Goethe namrzene povedal:
-To je strašné, keď je človek slávny !
-Ak Vaša excelencia nechce byť obťažovaná touto pozornosťou, – povedal Beethoven, – pôjdem radšej niekoľko krokov pred vami !

                            ♥   ♥   ♥

   Keď František Bidlo ilustroval slávne „Súdničky“ Františka Nemca, stretol sa s autorom, ktorý bol v  nepeknom stave, držal si tvár a tváril sa nešťastne.
-Čo je vám ? – pýta sa  ho s účasťou Bidlo.
-Ale, dal som si vytrhnúť zub, – sťažuje sa Nemec, a teraz ma to bolí a ku všetkémumi ešte tá rana krváca !
-Dajte si do vody harmanček a kloktajte, – radí Bidlo.
-Fuj, taký nápoj ja brať do huby nebudem !
-Tak si dajte harmanček do rumu !
Nemec sa desí ešte viac:
-Prepánajána, to mám kloktať rum a vypľúvať ho ? Veď to je strašná škoda !
-Kto vám hovorí, aby ste ho vypľuval von ? Vypľúvajte ho dovnútra !

                            ♥   ♥   ♥

    Debatovalo sa o tom, či počet režisérov stačí pokryť stále vzrastajúcu potrebu divadiel a filmu. Spomínali sa všetci, ktorí prichádzajú do úvahy. Aj Brecht usilovne rozmýšľal a nakoniec povedal :
-Na svete sú len dvaja režiséri. Tým druhým je Chaplin !

                            ♥   ♥   ♥

  Keď Ivan Bukovčan  viedol prvý krát Jána Kostru na hríby do Vojenských lesov za Lakšárskou Novou Vsou, bolo krásne bezoblačné popoludnie. Už vstupovali do lesa, keď zrazu z ničoho nič zadunelo, akoby hromy zaburácali. Básnik Kostra sa nechápavo zastavil.
-Vieš, Jano, to sa zem puká, čo tie hríby tak husto vyliezajú, – objasnil situáciu Ivan
Bukovčan, tajac pred Kostrom, že sa blížia k vojenskej strelnici.

                            ♥   ♥   ♥

   Generál Blackwell stretol náhodou svojho bývalého pucáka. Hneď ho začal presviedčať, aby išiel k nemu ako komorník.
-Nebudete robiť nič iného, len to, čo ste robili na vojne, a za pekný plat ! – uisťuje ho.
Pucák nastúpi a hneď druhý deň ráno vstúpi do generálovej manželskej spálne, zatrasie generálom, potom pleskne jeho manželku po zadočku a vraví :
-No tak, dáma, je čas, aby si sa vrátila do mesta !

                           ♥   ♥   ♥

   Novinár a spisovateľ Emo Bohúň pred cestou do vysokých Tatier si v tamojšom hoteli „objednal“ aj pekné počasie a južný vietor. Keď prišiel do Lomnice, bolo veľmi chladno a vial severák.
-Tak toto je ten sľúbený južný vietor ? – oboril sa  žartom na riaditeľa hotela.
-A veruže je, – odvetil riaditeľ podobným tónom, – ibaže je na spiatočnej ceste !

                           ♥   ♥   ♥

  Švédsky chemik Berzelius býval v dvojizbovom dome. Laboratórium mal v kúpeľni a jeho kuchárka Klára mu robila  asistentku. Raz obliehali túto asistentku zvedavci a jeden sa pýta:
-Povedzte, čo vlastne pán profesor robí ?
Klára odpovedala :
-Pán profesor má niečo vo veľkej fľaši, to prelieva do menšej a z tej do celkom maličkej fľaštičky.
-Nuž dobre, a čo sa potom deje ?
-No, – odpovedala Kláre, – no, obsah týchto fľaštičiek ja vylievam.

                           ♥   ♥   ♥

   Raz rozprával Andrej Bagar pred hercami ako sa vybral do Bratislavy. Chcel ísť  na hrad, ale tam ho nepustili, lebo sa robila rekonštrukcia. Preto napísal do knihy  návštev, že je staviteľ Solness. Herec Mrvečka sa ohlásil:
-Majstre, veď to bol klam !
-Ty zasran, – napajedil sa Bagar, – počul si Bagara už dakedy klamať ? Vymenuj mi teda Ibsenove hry !
Mrvečka sa zamyslel a spustil:
-Nora, Hedda Gablerová, Strašidlá, Opory spoločnosti…
-A… ?! – súril Bagar.
Všetci uhádli:
-Staviteľ Solness !
-Milý holúbok, a toho som hral ja, keď ty si ešte cikal do plienok ! Takže som…
-Takže ste neklamali ! – zaškeril sa huncút Mrvečka .

                            ♥   ♥   ♥

   Maskér Kubík pripravoval Vlastu Buriana na natáčanie filmu a pretože netušil, že Burian neznáša Járu Kohouta, pochválil sa mu, že práve číta Kohoutovu knihu Bublanina. A že sa v nej stretáva so všetkými Kohoutovými vtipmi, ktoré pozná z javiska a z filmu.
-On ich tam dal všetky , – uškrnul sa Burian, – všetkých šesť ?!
♥   ♥   ♥
Bolo to zvláštne stretnutie, keď sa stretol kráľ komikov Vlasta Burian s niekým  tak povahove protichodným, ako bol Alois Jirásek. Odbavili vzájomné predstavovanie a po obvyklej odmlke sa Burian s chuťou zľahčujúceho humoru spýtal :
-A vy píšete, pán Jirásek, píšete ?
-Áno, áno, – pokyvuje hlavou Jirásek a s nevinným výrazom na tvári sa pýta kráľa kabaretu:
-A čo robíte vy, pán Burian ?!

                            ♥   ♥   ♥

   Nedávno zosnulý známy francúzsky satirik Jean Boissiere  napísal :
-Každé zviera človeka niečomu naučilo – orol lietať, krab nosiť pancier, sépia užívať slzotvorný plyn, veverička šetriť, had špehovať. Jedine holubica ho ešte nenaučila ničomu ! 

                            ♥   ♥   ♥

   Maliar  H. Brunner  zomrel v štyridsiatich dvoch rokoch. Choroby, ktoré jeho smrti predchádzali, bral veľmi statočne. Keď ochorel na jedno oko a boli obavy, že choroba zasiahne ja druhé, prišiel do svojej triedy v Umeleckopriemyselnej škole a hovorí žiakom :
-Tak vám poviem, vy banda maliarska, až budem slepý a dostanem trafiku, tak musíte chodiť ku mne. Nie aby ste chodili ku konkurencii !

                           ♥   ♥   ♥

   Hudobný skladateľ Beethoven dostal od jedného nafúkaného boháča vizitku :
-Barón Wihelm von Rackerby, majiteľ nemovitostí.
To ho natoľko popudilo, že si nechal vyrobiť vizitku:
-Ludwig van Beethoven, majiteľ mozgu !

                           ♥   ♥   ♥

   Za prvej svetovej vojny sa Eduard Bass vyhýbal vojenskej službe, ako len mohol. Mal šťastie, že veliteľ vojenskej nemocnice sa vždy nejako nechal presvedčiť, vydal mu potrebné potvrdenie a Bass svoje domnelé choroby predlžoval, ako sa dalo.  Jeho kamarátom to nedalo spať. Pýtali sa ho, či je skutočne chorý a akou nemocou vlastne trpí. Eduard Bass na to odpovedal :
-Mám nemoc Bass-Edovu !

                           ♥   ♥   ♥

   Na odporúčanie režiséra Cikána mala v divadielku Červené eso vystúpiť Lída Baarová.  E.F.Burian si na ňu na skúške vymyslel pekný chyták. Mala na jedinom slove demonštrovať smiech, hanblivosť, nevôľu a plač. Podarilo sa mu začínajúcu herečku dokonale strémovať a nakoniec zavrtel hlavou, že sado súboru nehodí.
-Čo si myslíte, vy hnusáci ? – dopálila sa Baarová, – keby som sa medzi vami nebála, tak pri tej nevôli hoci omdliem a švihnem sebou na zem. Lenže vy by ste mi ešte niečo ukradli…

                           ♥   ♥   ♥

   Popularita je milá, ale keď je jej veľa, býva niekedy na obtiaž. Keď boli na zájazdovom predstavení Josef Bek  s Pavlom Landovským, cestou brali benzín a v tej chvíli sa pri pumpe zastavil autobus, plný družstevníkov.
-A sme v kaši, kamarát, – vykríkol Bek a už sa dav družstevníkov ženie k nim s krikom:
-Aha, Bek ! Tu je pán Bek !
Bek, ktorý podpisoval fotku pumpárovi, sa vztýčil, a zo strachu aby nezmeškali predstavenie, začal hlasno spievať, dav úctivo stíchol a upokojil sa. Bek bleskove skočil do auta stlačil spojku a vyrazil na plný plyn, skôr než sa mohli fanúšikovia spamätať !

                             ♥   ♥   ♥

   Pri dobročinnej slávnosti rozdáva darčeky Ingrid  Bergmanová.  Na záver recitovalo šesťročné dievčatko dlhú báseň. Herečke sa prednes páčil a tak jej hovorí :
-Chcela by si byť herečkou ?
Rozpačité dievčatko povedalo v rozpakoch:
-Áno.
-Tak ti želám, aby si sa stala veľkou a známou hviezdou !
Dievčatko šeplo:
-Podobne !

                             ♥   ♥   ♥

   Po vojne veľmi chýbalo ľuďom kurivo, preto si niektorí herci Štátneho divadla v Košiciach občas v kufríkoch odnášali kúsky uhlia z divadelnej kotolne. Prísny riaditeľ Janko Borodáč stretol raz jedného herca, vychádzajúceho z divadla s kufríkom v ruke. Ako to mal vo zvyku, spýtal sa ho v tretej osobe:
-A čo nesie herec v tom kufríku ?
-Prosím pekne, prádlo, – odvetil herec roztraseným hlasom.
A riaditeľ Borodáč zvýšil hlas:
-Počujem dobre ?
A herec vyjachtal zo seba ešte raz:
-Prosím pekne, prádlo, a už-už sa chcel priznať, ale riaditeľ ho predbehol:
-Po slovensky sa hovorí bielizeň, nie prádlo !

                             ♥   ♥   ♥

   Brahms bol na pohrebe známeho, ale málo nadaného hudobného skladateľa. Jeden z príbuzných požiadal majstra, aby nad hrobom niekoľkými slovami zhodnotil nebožtíkov umelecký význam
-Nie, nie, milý priateľ ! – bránil sa Brahms naľakaný, – je mi ľúto, ale nejde to. O mŕtvych sa má hovoriť len dobre !

                             ♥   ♥   ♥

   Pri Beethovenových oslavách v Liverpoole sa tiež hrala jeho „Eroica“. Po koncerte sa postavil pri slávnostnom stole hlavný rečník a predniesol svoju reč:
-Dámy a páni ! sme ešte pod hlbokým dojmom hudby pána…. – rečník vzal
program na stole a podíval sa na meno, – pána von Bisofen. Čo sa týka bavlny a lodí, je Liverpool prvé mesto na svete. Ale myslím, že mám dôvod sa domnievať, že v našom veľkom meste by sa našlo sotva pätnásť ľudí, ktorí by mohli zložiť takú symfóniu !

                            ♥   ♥   ♥

   Gebhard Leberecht  Blücher , knieža z Wahlstadtu, mal dve vášne: vojnu a hru. Tak sa stalo, že kráľ musel niekedy vyrovnávať jeho dlhy z hry, ako vtedy, keď mu dal knihu k Vianociam a na každom liste bola pripevnená tisícmarková bankovka. Poľný maršal poďakoval a prijal túto knihu tak ľahostajne, ako keby v nej boli básne, alebo biblické príslovia. Kráľ bol dotknutý a pri najbližšej príležitosti sa spýtal  Blüchera, ako sa mu kniha páčila.
-Skutočne páčila, – odpovedal maršal, – prečítal som si ju hneď a nemôžem  sa dočkať pokračovania !
Pokračovanie prišlo tiež na najbližšie Vianoce v rovnakom rozsahu a rovnakom vybavení. Len pod titulným listom napísal kráľ vlastnoručne:
-Koniec histórie !

                             ♥   ♥   ♥

   Raz oslovil starého kancelára Bismarcka na ulici obuvnícky učeň a pýtal sa, koľko je hodín. Bismarck pozrel na hodinky:
-O desať minút jedna, chlapče môj !
-Dobre, – odpovedal učeň, – tak až bude jedna, môžete mi vyliezť na chrbát ! – a utekal preč.
Bismarck sa za chlapcom rozbehol a na rohu skoro vrazil do Moltkeho.
-Kde sa tak ponáhľate, Excelencia ? – divil sa Moltke.
-Predstavte si, – zúril Bismarck, – ten chlapčisko mi povedal, že mu o
jednej môžem vyliezť na chrbát !
Teraz Moltke vytiahol hodinky:
-No, to nemusíte tak utekať, veď máte ešte päť minút času !

                             ♥   ♥   ♥

   Viedenský komik Beckmann bol odsúdený za urážku Kritika Fränkela. Súd mu uložil, aby Fränkela v jeho dome pred svedkami poprosil za prepáčenie. Beckman skutočne prišiel k urazenému v čase, keď tento sedel v kruhu svojej  rodiny a viacerých známych. Strčil hlavu do dverí a pýtal sa  skromne:
-Býva tu pán Mailer ?
-Nie, ten býva vedľa, – odpovedal Fränkel.
-Ach, prosím teda za prepáčenie, – povedal Beckman a ponáhľal sa preč, splniac takto podľa svojho názoru príkaz súdu.

                             ♥   ♥   ♥

   V spoločnosti sa hovorilo o rozvodoch. Tristan Bernard prispel historkou:
-Môjho známeho opustila manželka len preto, že na jeho pravej ruke zbadala vzácny rodinný prsteň !
Keď prítomní začudovane krútili hlavami, vysvetlil:
-Tou pravou rukou bola jeho sekretárka !

                             ♥   ♥   ♥

   Mladý autor sa raz spýtal Tristana Bernarda:
-Majstre, ako sa vám páčia tie moje básne ?
-Sú medzi nimi dve také, ktoré by nemohol napísať ani Goethe, ani Byron !
-Lichotíte mi, – začervenal sa autor, – a prečo by ich nemohli napísať ?
-Lebo jedna báseň je o rozhlase a druhá o televízii !

                             ♥   ♥   ♥

   Vlasta Burian si priviedol na javisko tri malé prasiatka a sviňu. Ukázal na prasiatka a hovorí:
-Toto sú tri prasiatka a toto, – a ukázal na sviňu, – toto je ich vodca.
Hneď ho zabasli a dostal za to mesiac. Keď sa vrátil, priviedol zase na javisko  tie tri prasiatka a sviňu.
-Toto sú tri prasiatka a toto je… toto je…
-Ich vodca ! – kričali ľudia.
-Ale kdeže ! To je tá mizerná sviňa, kvôli ktorej som bol zatvorený !

                            ♥   ♥   ♥

   Na francúzskeho básnika Charlesa Buidelaira naliehal jeho krajčír, aby už konečne zaplatil účet za šitie šiat. Ten s úsmevom odpovedal:
-Nemám čím zaplatiť ?
-Povedzte mi aspoň termín, kedy budete môcť zaplatiť, aby som mohol pokojne spať !
Básnik sa smutne zahľadel na krajčíra a povedal:
-Keby som vám to povedal, už vôbec by ste nemohli spať !

                             ♥   ♥   ♥

   Do ateliéru Štefana Bednára prišiel mladý muž s dlhými vlasmi. Zveril sa Bednárovi, že tiež pestuje maliarske umenie a ochotne mu ukázal rozpracované obrazy. Živo gestikuloval a nakoniec prehlásil:
-Mám nádherné, grandiózne veci, ale verejnosť ich uvidí až po mojej smrti !
Bednár sa s ním rozlúčil slovami:
-Priateľ,  želám vám veľmi dlhý život !

                             ♥   ♥   ♥

   Raz si zavolala maliara Jozefa Broža nejaká vdova a hovorí mu:
-Pán Brož, podívajte sa, vy ste umelec a mne padol manžel za prvej svetovej vojny. Ja mám jeho fotografiu, ako to vidíte nad posteľou, ale to nie je on. Tá fotografia je už staršia a on, než narukoval na tú nešťastnú vojnu, tak si dal rásť fúzy. Ale bez tých fúzov to nie je ono. Prosím vás, vy ste umelec, keby ste mu tie fúzy primaľoval, ja by som vám za to dala aj desať korún !
Brož povedal, že teda áno, ale že nevie, aké mal nebožtík fúzy, pretože tie bývajú rôzne.
-Ale to nič, pán Brož ! . povedala vdova, – to budeme robiť spolu. Ja vám budem hovoriť a vy budete maľovať !
Zobrali teda fotografiu, Brož vzal uhlík a začal pod nosom robiť také šmuhy. Stále pridával a žena ho viedla:
-Tak, tak, nižšie, ešte trochu nižšie, sem, tak, a teraz zahnúť tie špičky tak hore !
Brož teda zahol špičky fúzov pekne hore, potom namaľoval aj druhú polovicu, a keď to dokončil, zbadal, že vdova je nejaká neistá.
-Ja neviem, pán Brož, či je to presne ono !
Vtom ale do miestnosti vbehol pes, podíval sa na fotografiu a zaštekal.
-Poznal ho, – vykríka nadšená vdova.
A Jozef Brož dostal svojich desať korún !

                             ♥   ♥   ♥

     Prišiel tenorista – začiatočník Karel Hruška žiadať svojho plzenského riaditeľa Vendelína  Budila  o zálohu tridsať korún. Príslovečne  šetrný riaditeľ ho nemal veľmi v láske. A tak Hruškovi vraví:
-Tak oni by chceli zálohu ? – a ukázal na umývadlo, kde viselo zrkadlo, – podívajú sa do toho zrkadla ! Čo tam vidia ?!
-Prosím, Karla Hrušku, – odpovedá pokorne tenorista.
-A vidia tam, že ten Hruška nie je  krásavec ?  Tak ako môžu chcieť tridsať korún ?! Ostatne, včera som ich stretol pre Viedenskou kaviarňou, mali nos vo vrecku s višňami, a robili, že ma nevidia. A dnes by chceli foršus ? Marš !
Hruška vybehol tak rýchlo, že už neuvidel spokojný úsmev šetrného riaditeľa.

                             ♥   ♥   ♥

   Keď dramatik a istý čas aj divadelný referent Edmund Konrád prechádzal do redakcie Lidových novín, Eduard  Bass, vtedajší šéf, ho hneď upozorňoval:
-A keď náhodou na vás budem niekedy revať, tak si z toho nič nerobte. Ja som jedovatý, mám vysoký tlak a tlak zomriem na mŕtvicu !
-Pokiaľ ide o revanie, – dušuje sa Konrád, – tak Bass svoje slovo ako čestný človek na sto percent dodržal !

                             ♥   ♥   ♥

   Po rekonštrukcii vinárne „Vikárka“ na pražskom hrade bola založená nová kniha návštev. Prvý zápis spravil vtedajší prezident Antonín Novotný, krátko pred abdikáciou, ktorý napísal:
-Všetkým návštevníkom a hosťom želám súdružské prostredie a príjemné posedenie. A podpis Antonín Novotný.
Asi po tridsiatich stranách bol možné čítať:
-Cteným návštevníkom a hosťom želám to isté, čo pán prezident preskočil na prvej strane. A podpis Vratislav Blažek

                             ♥   ♥   ♥

   Kňaz  Bourdalov bol slávny francúzsky cirkevný kazateľ v osemnástom storočí. Raz mu niekto lichotil, že je najlepším kazateľom svojej doby.
-Ále nie, – oponoval slávny kazateľ, – najlepším kazateľom je kapucín od svätého Antona ! Po jeho kázni zlodeji vracali peňaženky a hodinky, nakradnuté pri mojich kázňach !

                             ♥   ♥   ♥

   Popri žurnalistickej a literárnej činnosti bol Jiří Brabenec – aspoň medzi redakčnými kolegami rozprávačom napínavých historiek zo života, v ktorých obyčajne hral sám podstatnú úlohu. Jeden kolega ho začal presviedčať, že i keď sa hrá na ostrieľaného dobrodruha, že by ho iste dokázal prekvapiť, napríklad záludným útokom zozadu. Brabenec vrtí hlavou:
-Náhodou veľmi dobre počujem !
-Vzal by som si ľahké gumové topánky, aké nosia zlodeji !
-Vŕzgajú ! – vrtí hlavou Brabenec.
-Tak by som išiel bosý, – fantazíruje kolega, – a zatajil by som dych !
-Aj tak by som počul ! – trvá na svojom žurnalista .- Vŕzgali by ti kĺby !

                             ♥   ♥   ♥

   Prišiel do rozhlasu za redaktorom Kleiblom mladý autor, redaktor pražského denníka, aby sa spýtal na osud svojho rukopisu – vylíčil v ňom plavbu Kolumbových novodobých plavcov na primitívnych člnoch a pre spestrenie preložil dramatické pásmo úryvkami z Kolumbových rukopisov v tých etapách plavby.
-Nie je to zlé, – vraví uvážlivo pán redaktor, ale nehnevajte sa, my máme už na toto téma rukopis od jedného chlapíka, ktorý s nami pravidelne spolupracuje už dlhší čas. Takže, chápete…
Autor bol chápavý. Odobral sa späť do redakcie. Za pár dní ho na chodbe zastaví redakčný kolega V. Borovička – dvere kancelárií mali priamo oproti sebe .
-Počuj, hovorí, – ja mám v rozhlase nejaký rukopis. A oni teraz chcú na mne, aby som tam doplnil úryvky z Kolumbovho denníka. Nevieš náhodou o niečom takom ?

                             ♥   ♥   ♥

   Vo Veselých windsorských paničkách v Národnom divadle hral Vladimír Brabec  mladého nápadníka Fentona, jenu z tých nešťastných úloh, kde sa nie je čoho chytiť. Podobní nemastní, neslaní milovníci sa nájdu aj u Moliéra. Po predstavení sa na neho uprene zadíval Jozef Gruss, nekorunovaný predseda spolku
divadelných vtipkárov, ktorému sa hovorilo Klub dobrákov. Zadíval sa a hovorí :
-Počuj, Brabčiak, to sa hovorí, že u toho Fentona sa nedá nič urobiť…
Prišla dramatická pauzička, v ktorej sa Brabcovi potešia dušička radosťou a nádejou. A Gruss pokračoval:
-No, a keď sa človek díva na teba, tak vážne nie !

                             ♥   ♥   ♥

   Známa sexbomba šesťdesiatych rokov minulého storočia Brigitte Bardotová sa preslávila týmto výrokom:
-Ktorý deň bol v mojom živote najkrajší ? Nebol to deň, bola to noc !

                             ♥   ♥   ♥

   Pri menovej reforme v roku 1953  sa peniaze do určitej čiastky menili jedna ku piatim a ostatné jedna ku päťdesiatim. Stalo sa nejakým nedopatrením, že ktorási učtáreň poukázala Vratislavovi Blažkovi nahromadené honoráre jedna ku piati. Ten vyjavený obiehal medzi kamarátmi a hovorí im:
-Chlapci, ono nebude tak zle. Podívajte, veď ja som po prvý raz v živote milionár ! Teda, skoro…
Bolo to aj naposledy. Na chybu sa prišlo a pretože bohémsky Blažek peniaze rýchlo minul, ešte po rokoch si sťažoval, ako dlho musel nehorázny preplatok splácať !

                             ♥   ♥   ♥

   Vendelín Budil, zaslúžilý divadelný riaditeľ, nemal rád opery.
-Prečo robiť operu, keď činohra je omnoho lacnejšia ? – konštatoval.
V tejto nevraživosti raz počúval skúšku na operu. Počúva a zistí, že vily nehrajú
-Prečo nehráte, – vybehne ne na nich.
-Pán riaditeľ, my máme pár taktov pauzu, – vysvetľujú členovia orchestra
Pán riaditeľ sa rozhneval:
-Až bude výplata, ja vám dám tiež pauzu, vy – operáci !

                             ♥   ♥   ♥

   Jiří Brdečka  mal službu v redakcii a musel prevziať medzimestský telefonický rozhovor. Obsah bol prekvapujúci:
-Prepáčte, prosím,  ale my sme uzatvorili stávku a potrebovali by sme vedieť,  kto maľoval oponu do Národného divadla v Prahe.
-Hynais, – hovorí Brdečka.
-Veľa krát vám ďakujeme a prepáčte, že sme obťažovali, ale my sme si nevedeli rady. Pýtali sme sa telefonicky priami v Národnom divadle a tam nám povedali, že by nám to mohli povedať až zajtra !

                             ♥   ♥   ♥

   Emo Bohúň vedel vo svojej mladosti okrem iného krásne rozprávať i po maďarsky.  Po roku 1920 sa dopočul, že v blízkosti Komárna na jednej dedine obdivujú istého farára, ktorý vie strhujúco kázať – v maďarčine. Súčasne sa dozvedel, že tento kňaz je pôvodom Slovák. Preto sa vybral navštíviť jeho kázeň a po omši sa velebného pána spýtal, či by nebol ochotný raz kázať v slovenskom kostole po slovensky.
-Ja viem, – povedal Emo, – že v mladosti ste vedeli dobre aj po slovensky !
-To je pravda, ale ja som dnes už istý Maďar.
-Nuž, ale jednu slovenskú kázeň by ste hádam zvládli ?!
Dôstojný pán sa nechal nahovoriť a skúška výborne dopadla. Nakoniec sa Bohúňa spýtal:
-Ako ste spoznali, že som pôvodom Slovák ?
-Viete, dôstojný pán, spoznal som to tak, že krásne rozprávate po maďarsky. Maďari majú maďarčinu trochu pokazenú, lebo v mladosti rozprávajú rodnou rečou aj na ulici, medzi deťmi a ani doma sa nehovorí literárnou maďarčinou. Pre Slovákov je však maďarčina cudzia reč a tak sa ju naučia bez cudzieho prízvuku.
Pán farár sa zamyslel a hovorí:
-Asi budete mať pravdu. Ja som ako chlapec vyrastal v čisto slovenskej dedine !

                             ♥   ♥   ♥

   Americký komik George Burns, sa dožil vysokého veku a to i napriek svojmu neusporiadanému životu. Pri príležitosti jeho životného jubilea usporiadali v Hollywoode gala večer na jeho počesť. Moderátor večera sa ho spýtal:
-Máte osemdesiat rokov, pritom je o vás známe, že stále beháte za ženami, dosť pijete a nonstop fajčíte cigary. Čo na to váš lekár ?
-Neviem, – odpovedal Burns, – už zomrel !

                             ♥   ♥   ♥

   Povedal Tristan Barnard:
-Sú tri druhy mužov, ktorí nerozumejú ženám: mládenci, zrelí muži a starci !

                             ♥   ♥   ♥

   x