E z o p o v e    b á j k y

Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa
a kostí bojujúci
satirou za práva
utláčaných, alebo len    legendou?
Podľa podložených prameňov
naozaj žil. A žije dodnes – v múdros-tiach, ktoré nám  vo  svojich bájkach zanechal.
Ezop bol múdry Grék, ktorý svojimi bájkami ľudí učil, ako sa majú
chovať, čo robiť a čo nerobiť. Aby mohol vhodne zobraziť
ľudský život a mravy, nechal vo svojich bájkach účelne
hovoriť vtáky, stromy, divoké i domáce zvieratá, vlky, líšky,
levy, voly, ovce,
kozy alebo iné živočíchy a veci.

Bájky s poučením sú vhodné pre deti aj dospelých.

 

Bájka o myši a býkovi.
Bezočivá myška sa priblížila k býkovi, keď sa pásol. Zrazu vyrazila vpred a uhryzla ozrutné zviera do nosa. Býk zaručal od bolesti. Myška sa zvrtla a utekala preč. Býk sklonil hlavu a vyrazil za drobným stvorením. Zdalo sa že býk už už myšku dochytí a naberie na rohy, no maličké zvieratko dobehlo k svojej diere v múre a vhuplo dnu. Býk pred dierou fučal, hrabal kopytami a vyzýval myš aby sa mu postavila zoči voči. Myš sa mu však len vysmievala. To bolo na býka priveľa. Ustúpil pár krokov, rozbehol sa a udrel hlavou do múru. A potom znova a znova. Pevný múr sa však ani nezachvel. Zato býka poriadne rozbolela hlava. Zatmilo sa mu pred očami a padol na kolená. Na toto myška čakala. Keď sa vyčerpaný býk zvalil na zem a hlavu mal len kúsoček od diery, vyletela von a znova ho uhryzla do nosa! Tentoraz sa býkove zlostné ručanie nieslo široko ďaleko ponad polia. Býk sa pozviechal a chcel myš udupať. No bol priveľmi pomalý. Myš opäť skočila do svojej diery. Býk ručal a dupotal nohami, až sa triasla zem. Viac urobiť nemohol. Myška z bezpečného úkrytu v múre zapišťala tenkým hláskom:
-Vieš, ani tí najväčší siláci nemusia vždy vyhrať!
Poučenie:
-Telesná veľkosť a sila nie sú vždy rozhodujúce.

Bájka o vlkovi v ovčom rúchu.
-V tamtej čriede musí byť veľa chutných oviec, – povedal si vlk, keď pozeral na pasúce sa ovce. – Ako by som sa k nim dostal, aby som mohol jednu zjesť?
Zrazu dostal nápad. Našiel starú kožu z ovce, navliekol ju na seba, takže vyzeral skoro ako ovca. Pribehol k pasúcim sa ovciam a zamiešal sa medzi ne. Ovce si mysleli, že je jednou z nich a vôbec si ho nevšímali, ako chodil hore dolu medzi nimi. Dokonca ani pastier si vlka nevšimol. Vlk sa rozhodol, že počká, kým sa zotmie, až potom sa vrhne na najtučnejšiu ovcu a zožerie ju. Keď slnko zašlo za vzdialené vršky, pastier priviedol ovce a vlka v ovčej koži do prístreška, aby tam prenocovali. Potom odišiel do svojho domca späť. Vlk si práve vyhliadol jednu ovca a už sa chcel na ňu vrhnúť, keď sa na prístrešku otvorili dvere a zastal v nich gazda:
-Potrebujem čerstvé mäso a vyberiem si jednu z vás! Áno teba! Ty si pekná a veľká!
Po týchto slovách gazda zdvihol sekeru a udrel vlka do hlavy, mysliac si, že je to ovca.
Poučenie:
-Ani prešibanosť sa vždy nevypláca.

Bájka o pastierovi a koze.
Zvečerievalo sa. Pastier kôz nepokojne pobiehal po svahu a zháňal kozy, čo mal na starosti. Kým sa zotmie musí byť na gazdovstve. Všetky kozy postupne prišli na jeho zavolanie, len jedna chýbala. Po dlhom hľadaní ju našiel, videl ako v diaľke pobehuje a na jeho volanie vôbec nereaguje. Vedel, že bez nej sa vrátiť nemôže a tak ho to veľmi nahnevalo, chytil kameň a hodil od zlosti do nej. Lenže beda, kameň trafil koze roh a odbil z neho kus. Pastier začal nariekať a prosiť kozu aby sa nehnevala, a aby ho neprezradila gazdovi čo jej spravil. Lenže koza mu odpovedala:
-Ty si hlúpy pastier, či nevidíš, že zlomený roh gazdovi prezradí, čo sa stalo?!
Poučenie:
-Zbytočné je skrývať to čo sa skryť nedá.

Bájka o orlovi a chrobákovi.
Orol a chrobák sa dostali do sporu. Stali sa z nich nepriatelia. Stalo sa to takto: Raz orol naháňal po poli zajaca. Zajac bežal ako splašený, ale orlím pazúrom neunikol. Videl to náš malý chrobák a zavolal na orla:
-Orol, pusti toho zajaca, je pod mojou ochranou!
Orol sa pravdaže iba zasmial. Chrobáka to veľmi nazlostilo, a preto sa vyšplhal po strome do orlieho hniezda a všetky vajcia orlovi vykotúľal z hniezda a zhodil na zem, kde sa rozbili. Orol si nevedel dať rady, lebo chrobáka nemohol chytiť, tak sa vybral za bohom Jupiterom a žiadal ho o pomoc. Ten mu poradil, aby vajcia nakládol do jeho lona, tam sa chrobák neodváži. Ale nevedeli aký je chrobák odvážny a odhodlaný. Počkal kým orol nakládol vajcia k Jupiterovi, a potom hodil Jupiterovi na kolená hrudku blata. Keď Jupiter, zbadal blato na odeve, vstal a oprášil sa. No zabudol na orlie vajíčka vo svojom lone, ktoré vypadli a rozbili sa. Vraví sa, že odvtedy si orly robia hniezda na takých nedostupných miestach, že tam nevylezie žiadny chrobák
Poučenie:
-Skutočné odhodlanie prekoná všetky prekážky.

Bájka o strome a sekere
Drevorubač vošiel do lesa medzi stromy a zdvorilo sa im prihovoril: Prepáčte, že ruším, potrebujem drevo na nové porisko, môžem si zoťať taký menší stromček? Veľkým a starým stromom sa takáto reč zapáčila a preto mu ukázali na malý jaseň, ktorý ešte nemal kedy vyrásť. Drevorubač ho rýchlo zoťal, vystrúhal nové porisko na sekeru a dal sa do práce, stínal veľké stromy jeden za druhým. Veľké stromy, čo sa bezmocne prizerali, začali nariekať, prečo mu dovolili zoťať malý stromček, keď teraz opravenou sekerou zotína ich veľké stromy. Jeden z nich múdro prehovoril:
-Veľké stromy, je to naša chyba, keby sme ochránili malý stromček a nedovolili ho zoťať, nepadali by sme teraz my veľké stromy!
Poučenie:
-Ochraňovaním slabších, môžu silní zachrániť aj seba.

Bájka o vlkovi a koňovi.
Vlk šiel cez pole a obzeral sa aký žart by mohol niekomu urobiť. Šiel popri ovse, a uvidel ako prichádza kôň. A začal sa koňovi zaliečať:
-Pozri na ten ovos, videl som ťa prichádzať, a pretože viem, že kone majú radi ovos, všetok som ti nechal.
Ale kôň sa rozosmial:
-Mňa neoklameš vlk, dobre viem, že vlci ovos nežerú. Keby ho žrali, už by tu nebolo ani steblo!
Poučenie:
Nerobme si zásluhy, keď dáme niekomu niečo, o čo sami vôbec nestojíme!

Bájka o Merkúrovi a drevorubačovi.
V lese žil so svojou rodinou poctivý drevorubač. Celý deň ťažko pracoval, stínal stromy sekerou. Raz kráčal popri hlbokej bystrine so sekerou v ruke. Sekera sa mu vyšmykla a spadla do vody. Drevorubač, začal bedákať, pretože bez sekery nemohol pracovať a bál sa o živobytie pre svoju rodinu. Drevorubačov nárek začul Merkúr – boh vody. Uľútostilo sa mu a vytiahol z rieky sekeru z čistého zlata a ponúkol mu ju. Ale drevorubač si ju nevzal. Merkúr sa opäť ponoril a vytiahol sekeru zo striebra. Ani tú si však drevorubač nevzal. Po tretíkrát mu vytiahol jeho starú sekeru. Drevorubač sa veľmi potešil, pretože takou sekerou si mohol ďalej zarábať na živobytie. Merkúrovi sa jeho čestnosť zapáčila a tak mu daroval aj zlatu, aj striebornú sekeru. V dedine kde býval sa to dozvedel iný drevorubač a zaraz bežal k rieke, kde hodil svoju sekeru a volal na Merkúra, aby mu pomohol. Merkúr sa opäť zjavil, vytiahol z rieky zlatú sekeru a podal mu ju. Naradostený drevorubač skríkol:
-Ďakujem, to je moja sekera!
To Merkúra rozhnevalo a zlatá sekera zmizla. Darmo drevorubač vyvolával, nariekal – jeho sekera zostala na dne rieky ležať naveky…
Poučenie:
-Byť čestný sa vypláca.

Bájka o jeleňovi a jazierku.
Statný jeleň si prišiel uhasiť smäd k lesnému jazierku. Keď sa dosýta napil, zahľadel sa na svoj obraz vo vode. Jeho veľké, košaté parohy vyzerali prekrásne.
-Naozaj mám rozkošné parohy, – povedal si pyšne, – pôsobia veľmi vznešene. Keď sa obrátil, uvidel vo vode aj svoje nohy. Na tie však nebol taký hrdý.
-Škoda, že nemám také silné nohy ako parohy, – povedali si smutne, – veru tak, nohy mám slabé a tenké, mal by som ich dajako vylepšiť.
Zatiaľ čo sa jeleň zdržiaval pri jazierku, prikradol sa k nemu lev a chystal sa neho skočiť. No jeleň mu ušiel. Pred sebou mal voľnú čistinku a nohy mu dobre poslúžili. Čoskoro bol ďaleko pred levom a vbehol do lesa. No tu sa nešťastné parohy zaplietli do konárov a on sa nemohol pohnúť. O chvíľu ho lev dobehol. -Aký som len bol hlúpy! – zvolal nešťastne jeleň, keď lev na neho skočil. – Nohami, čo mi tak dobre slúžili, som pohŕdal, kým parohy, na ktoré som bol taký pyšný, ma zradili!
Poučenie:
-To čo má pre nás najväčšiu cenu, si zvyčajne ceníme najmenej.

Bájka o rybárovi a sleďovi.
Istý chudák rybár celý deň lovil ryby. Hoci už na svitaní vyplával na more, jeho sieť zostávala prázdna. Akoby všetky ryby z mora niekam odišli. Už sa chcel zmieriť s tým, že nič nechytil a odísť do prístavu, keď vytiahol sieť a na spodku siete sa metala malá rybka – sleď. Bol taký maličký, že sa mu zmestil takmer do dlane. Sleď ho prosil, aby ho pustil späť, veď mu bude osožnejší keď vyrastie na veľkú rybu. Ale rybár mu povedal:
-Keď ťa teraz pustím, už nikdy viac ťa neuvidím.
Poučenie:
-Lepšia malá ryba v hrsti, ako veľká vo vode.

Bájka o človeku a Satyrovi.
Žil raz jeden človek v jednom dome so Satyrom (bájna postava – napoly človek, napoly cap). Nažívali spolu šťastne, kým neprišla zima. Človek si začal dýchať na skrehnuté ruky. Satyr sa ho pýta:
-Čo to robíš?
A človek mu odvetil, že si dýcha na ruky aby si ich zohrial. V ten deň si urobili jedlo – ovsenú kašu. Kaša bola horúca a tak aby si človek nepopálil jazyk, začal si ju fúkať. Satyr ho s úžasom pozoroval, až nevydržal a znovu sa ho spýtal čo to robí. Človek mu odpovedal:
-Fúkam do kaše, aby sa trochu ochladila a mohol som ju zjesť. Na to sa Satyr začudoval, a zberal sa na odchod so slovami:
-No pôjdem ja preč, lebo neviem čo si mám o tebe myslieť, keď jedným dychom chladíš a zároveň zohrievaš!
Poučenie:
-Ľudia majú radi ak sa nemeníme a sme takí, ako si na nás zvykli.

Bájka o kobylke a mravcoch.
Mravce po celé dlhé letné dni usilovne pracovali a zhromažďovali potravu na zimu, keď sneh hrubou vrstvou pokryje zem. Kobylka nič nerobila, len sa prizerala a smiala sa im, že vraj sú blázni keď pracujú. Svieti predsa slniečko, treba sa hrať, spievať, presviedčala ich. Mravce si ju ale nevšímali, pracovali, aby nazbierali toľko jedla, že vydrží celú zimu. Kobylka si zatiaľ pospevovala a hrala sa v tráve. Leto sa čoskoro skončilo. Prišla jeseň a po nej zima. Zem prikryl sneh a ľad. Nikde sa nedala zohnať potrava, ani omrvinka. Kobylka hladovala a ledva sa dokrivkala ku skladu, kde mali mravce jedlo. Začala ich prosiť:
-Prosím mravce, som veľmi hladná, dajte mi najesť z vašich zásob!
Ale mravce jej povedali:
-Na to si mala myslieť v lete, keď si sa nám vysmievala. Leto si prespievala, zimu pretancuj a o jedlo sa nemusíš starať!
Kobylka sklopila hlavu a smutná a hladná odišla preč.
Poučenie:
-Vždy treba myslieť na budúcnosť.

O líške a černicovom kríku
Líška bola ustatá a hladná. Celý deň sa túlala po lese a zháňala si potravu. Teraz sa vracala domov a nemala najmenšiu chuť niečím sa zdržiavať. Prišla k živému plotu, čo stál na ceste k jej brlohu. Bolo treba ísť popri ňom a nájsť dieru, cez ktorú by sa dalo preliezť. Líška však bola priveľmi unavená a znechutená a nechcelo sa jej dieru hľadať. Rozhodla sa, že sa dajako prepchá cez krovie. Skočila cez jarok k živému plotu. No pošmykla sa a labami sa zakvačila o černice, aby nespadla. Ker ju však škaredo poškriabal.
-Lepšie by som urobila, keby som bola spadla a nečakala pomoc od teba, – zahundrala trpko.
Ker jej však odpovedal:
-Máš mať viac rozumu a nechytať sa černice!
Poučenie:
-Nečakaj pomoc od toho, kto ti nemôže pomôcť!

O dube a trstine
Pri rieke rástol dub. Bol to veľký strom, pyšný na svoju výšku a silu.
-Som najvyšší a najsilnejší spomedzi stromov, – vyvolával hlasno, -nik si na mňa netrúfne!
Neďaleko duba rástla pri vode trstina. Bola pokojná a plachá, jemne šepotala, keď ňou pokyvoval vánok. Raz začal duť krajinou silný vietor. Zavýjal a reval, lámal konáre stromov a odnášal strechy z domov. Dub stál a čelil divému vetrisku. Vždy bol silnejší než akýkoľvek vietor. No toho dňa bol vietor silnejší ako dub. Vyvalil ho z koreňov a zrazil ho k zemi. Ťažko ranený strom padol do tŕstia. Trstiny sa stále kývali zboka nabok. Vyzeralo to, že vietor ich neznepokojuje.
-Nerozumiem tomu, – vzlykal dub. – Ako sa môže niekto taký krehký a útly ako trstina vyhnúť hnevu vetra, ktorý vytrhol silný strom aj s koreňmi?
-Bol si príliš tvrdohlavý, – zaševelila trstina, – stále si a vzdoroval vetru, aj keď bol silnejší ako ty. My trstiny vieme, že sme slabé a krehké, preto sme sa pred ním sklonili a nechali sme ho neškodne prefičať ponad naše hlavy.
Poučenie:
-Ak chceme prežiť, niekedy je lepšie ustúpiť.

O nenásytnej líške
Pastieri si každé ráno skryli jedlo do dutiny v strome. Potom sa pustili za ovcami na pašu. Všimla si ich líška. Niekoľko dní ich z úkrytu pozorovala, kým nezískala istotu, že si po jedlo prídu o niekoľko hodín. Raz ráno líška zasa sledovala pastierov, ako si odkladajú jedlo a potom odchádzajú. Vyčkala, kým sa stratia z dohľadu a rozbehla sa k dutému stromu. Otvor v kmeni bol síce úzky, ale keď stiahla brucho, pretisla sa dnu. Ihneď sa pustila do jedenia. Jedla a jedla, kým vládala. Potom sa chcela pretisnúť cez otvor von, ale na svoje zdesenie zistila, že to veru nepôjde. Tak sa nažrala, že sa jej brucho vydulo ako balón. Nech sa namáhala, ako chcela, vtiahnuť brucho nevládala. Bola v pasci. Začala tak zavýjať, až ju začula jej kamarátka a pribehla k stromu.
-Pomôž mi! – nariekala líška, – tak som sa najedla, že sa nemôžem pretisnúť von.
Kamarátka jej poradila takto:
-Môžeš urobiť len jedno a to počkať kým ti spľasne brucho, a potom vyjsť von.
Poučenie:
-Aj dobrého veľa škodí!

O veštcovi
V istom mestečku bol trh. Všade boli stánky s tovarom od výmyslu sveta. Uprostred ľudí stál veštec. Skvele sa mu darilo, predpovedal budúcnosť mužom, ženám aj deťom. Ľudia viseli na každom jeho slove. Zrazu sa zástupom začal predierať malý chlapec. Veštec ho zahriakol, aby zostal v rade a počkal, ale chlapec zakričal:
-Nesiem vám novinu! Práve vám vykradli dom! Zlodeji vám ukradli všetko hodnotné!
V tej chvíli sa veštec rozbehol domov a ľudia v nemom úžase sledovali ako sa stráca v diaľke. Jeden z nich povedal:
-Čudné, tvrdil že vie, čo sa nám stane, ale sebe nepovedal, že mu vykradnú dom!
Poučenie:
-Najprv si zameť pred vlastným prahom!

O líške a jej chuti na hrozno
Líška bežala cez pole v zlatistom slnečnom dni. Končisté uši mala nastražené, vetrila nosom či nezachytí, známky nebezpečenstva. Ľudia ju nemali radi. Zastala na okraji vinohradu. Po drevených koloch sa popínali stovky viničov. Z nich viseli obrovské strapce šťavnatého hrozna.
-Uchmatnem si z nich, kým príde gazda, – pomyslela si líška. Natiahla sa a chňapla po najbližšom strapci. Bol však privysoko. Vrčiac od zúrivosti zacúvala, rozbehla sa, vyskočila do vzduchu a klapla mocnými čeľusťami naprázdno. Po viac neúspešných pokusoch až skoro plakala od zlosti a skúšala to znova a znova. Celú hodinu behala, skákala ale hrozna sa nedočkala. Napokon to vzdala a odtiahla preč.
-Veď to hrozno ja vlastne vôbec nechcem, určite bude kyslé a zlé! – mrmlala si pre seba…
Poučenie:
-Keď niekedy nemôžeme získať to, čo sme chceli, tvárime sa, že sme o to vlastne vôbec nestáli!

Bájka o labuti a vrane
Bola raz čierna vrana, ktorá chcela byť bielou labuťou. Tak ako ostatné vrany, žila na strome, mohla mať pevné hniezdo, pokojný život, ale ona nebola spokojná. Pozorovala labute, aké sú krásne a túžila byť jednou z nich. Pomyslela si, že keď sa bude usilovať, určite sa jej to podarí. Opustila hniezdo, a odišla bývať k labutiam. Začala ich napodobňovať. Naučila sa plávať v tečúcej vode. Každý deň si naprávala čierne perie, aby zbelelo. Živila sa rovnakou potravou ako labute. Nič nepomáhalo. Jej telo bolo stále čierne. Potrava labutí pre ňu nebola dobrá, stále chudla a krídla z máčania vo vode sa oslabili a zredli. Nakoniec si vrana uvedomila, že labuť z nej nikdy nebude a odletela smutná preč.
Poučenie:
-Môžeme zmeniť svoje zvyky, ale nikdy nezmeníme svoju podstatu.

O líške a diviakovi
Líška bežala lesom a vôbec si nevšimla, aký je tam pokoj. Nepočula zvuky zápasiacich zvierať, nepočula ani poľovníkov hľadajúcich korisť. Zdalo sa jej to krásne a po chvíli postretla diviaka, ktorý si brúsil ostré kly o strom. Líška ho chvíľu pozorovala a spýtala sa:
-Načo si brúsiš kly? Vôbec ti to netreba, veď dnes je v lese pokoj, ani poľovníci, ani nikto kto by ťa chcel napadnúť.
Diviak odpovedal:
-Možno máš pravdu ale čosi ti poviem: keď sa ocitnem v nebezpečenstve, musím byť pripravený na obranu. Lebo potom nebudem mať čas nabrúsiť si kly, – a spokojne pokračoval v brúsení.
Poučenie:
-Buď vždy na všetko pripravený!

O severnom vetre a slnku
Severný vietor a slnko sa stretli vysoko nad zemou a vznikol spor. Vietor sa vysmieval slnku, že je silnejší, a slnko sa vysmievalo vetru, že je silnejšie. Ani jeden nechcel ustúpiť. Nakoniec sa dohodli, že kto skôr z kabáta vyzlečie pútnika, čo si vyhliadli na zemi, ten vyhral. Vietor začal prvý – dul, fúkal a usiloval sa strhnúť kabát z tela úbožiaka. Dosiahol iba to, že ten pútnik sa lepšie zapínal a hľadal úkryt. Po chvíli vietor povedal slnku vyčerpaný, že sa to nedá. Slnko nič nepovedalo, len sa usmievalo. Usmievalo sa na pútnika tam dolu. O chvíľu si pútnik kabát rozopol. Slnko sa usmievalo stále silnejšie a jeho úsmev bol čoraz teplejší. Pútnik si vyzliekol kabát, a držal v ruke pri chôdzi. Slnko sa obrátilo k severnému vetru a stále mlčalo, len sa usmievalo…
Poučenie:
-Niekedy dosiahneme presviedčaním viac, ako silou.

Bájka o líške a vrane
Líška sa potulovala po lese a márne hľadala čosi pod zub. Deň uplynul a ona zostala hladná. Jej srdce túžilo po kúsku syra. Práve zastala pred stromom, na ktorom sedela vrana a v zobáku držala krásny kus syra. Líška si oblizla pysk a napadlo ju, že ten syr musí dostať. Začala sa vrane zaliečať:
-Vrana, vranička, aká si len krásna, máš také jemné perie, krásny a mocný zobák a keby si tak mala aj taký krásny hlas aká si sama krásna…
Vrane to veľmi zalichotilo, otvorila zobák a hlasno zakrákala, aby líške ukázala, že aj hlas má krásny. V tej chvíli jej syr vypadol a líška ho schmatla a so smiechom zjedla.
Poučenie:
-Dávaj si pozor na falošné lichotenie!

O myšiach a lasiciach
Myši s lasicami viedli už celé mesiace vojnu. Lasice boli väčšie a silnejšie a vyhrávali bitku za bitkou. Myši, čo prežili, napokon zvolali schôdzu.
-Mám nápad“ povedala jedna myš. – Prehrali sme všetky bitky, lebo nemáme vodcov. Hlasujem za to, aby sme vybrali štyri myši ako našich generálov, čo nás budú viesť v boji!
Ostatné myši súhlasili. Vybrali teda štyri spomedzi seba, čo budú generálmi a povedú ich vo vojne. Aby bolo vidieť, že sú to generáli, dostali prilby s chocholmi z peria a na krky si zavesili veľké metále na stuhách. Čoskoro sa generáli začali cítiť veľmi dôležití. Každú chvíľu mali schôdze, každú chvíľu plánovali ako poraziť lasice. Viedli také smelé reči, až sa po nich cítili veľkí a silní. Keď už mali pocit, že nadišla pravá chvíľa, vyrazili na čele ostatných myší do boja. No beda! Napriek všetkému plánovaniu opäť utrpeli porážku. Po zúrivom boji sa myši obrátili na útek. Väčšina sa dostala do bezpečia. Aj generáli utekali z boja, ale v prilbách s chocholmi a metálmi boli nemotorné, že k dieram dobehli poslední. A keď konečne boli pri nich, veľké a ťažké prilby im znemožnili dostať sa dnu. Lasice úbohých generálov dobehli a premohli.
Poučenie:
-Domýšľavosť nesvedčí o veľkej rozumnosti

O rybárovi a píšťalke
Jeden rybár, ktorý veľmi pekne hrával na píšťalke sa chcel stať muzikantom. Oveľa radšej vyhrával ako chytal ryby. Každý deň musel ísť k moru, hodiť siete a čakať že budú plné rýb. Jedného dňa si povedal:
-Každý vraví, že pekne hrám. Zahrám aj rybám, možno ich to zaujme, prídu a samé vyskáču na breh, nenarobím sa!
Postavil sa na breh a hral na píšťalke celý deň. No beda, nič žiadne ryby neskákali na breh. K večeru znechutený hodil siete a keď ich vytiahol, boli plné rýb, ktoré sa v sieti trepali. Rybár si povzdychol:
-Keď som hral, ste netancovali, a teraz keď nehrám, tancujete všetky!
Poučenie:
-Keď chceme v niečom uspieť, musíme pracovať a nie zabávať sa!

O márnotratníkovi a lastovičke
Istý muž prišiel k bohatstvu. Namiesto toho, aby si odložil peniaze na starobu, začal ich najrýchlejšie míňať. Bol márnotratný, chcel mať všetko na čo mu oko padne a srdcu sa zažiada. Takto prehajdákal celé bohatstvo, zostal mu len kabát, no nerobil si z toho ťažkú hlavu. Veril totiž, že sa to samo dá nejako do poriadku. V jedno jarné ráno sa vybral na prechádzku, slniečko svietilo, nad hlavou lietali vtáky, až zbadal lastovičku. To ho veľmi potešilo, lebo keď vidno lastovičku, prichádza leto. Pomyslel si že je po problémoch, lebo už nepotrebuje kabát, predá ho, za peniaze kúpi jedlo a bude sa mať dobre. Kabát predal. Na druhý deň sa však počasie zmenilo a prišli chladné dni. Márnotratný človek našiel na zemi telo zamrznutej lastovičky a potichu si zašomral:
-Kvôli tebe som predal kabát a teraz tu zamrznem ako ty!
Poučenie:
-Jedna lastovička ešte leto nerobí

O žabe mastičkárke
Žabu prestalo byť celý deň na brehu a kvákať. Rozhodla sa, že sa presťahuje do mesta a stane sa boháčkou. Otvorí si na trhu stánok a bude z nej mastičkárka. Mastičkár je taký, čo predstiera, že vylieči všetky choroby a takému radi všetci veria. Keď mala všetko pripravené, otvorila stánok, kde boli všakovaké fľaštičky s tekutinami rôznych farieb. Začala vykrikovať:
-Sem sa všetci, na každú bolesť je tu liek!
Zhromaždil sa tu veľký zástup zvierat, ktoré prilákali pekné sľuby. Zvedavá a skúsená líška sa spýtala:
-Naozaj vieš liečiť všetky choroby?
Žaba sebavedome odpovedala:
-Pravdaže, učila som sa u najlepších lekárov, moje fľaštičky vyliečia všetky neduhy! Po týchto slovách zvieratá začali fľaštičky kupovať za drahé peniaze. Ale múdru líšku jej odpoveď neuspokojila. Ešte sa chvíľu prizerala a potom povedala:
-Keď si taká múdra lekárka, prečo ty sama iba skáčeš? A prečo máš takú škvrnitú a vráskavú kožu?!
Na toto žaba odpovedať nevedela. Až teraz všetkým zvieratám svitlo, že je to podvodníčka a začali jej nadávať a pýtať späť svoje peniaze. Stánok je zvalili a žaba radšej ušla do rybníka.
Poučenie:
-Zázračný lekár, vylieč najskôr sám seba!

O pútnikovi a jeho psovi
Istý človek sa chystal na ďalekú cestu. Bol veľmi poriadkumilovný a chcel mať všetko v poriadku. Na cestu sa pripravoval mnoho dní, poupratoval, pripravil zásoby jedla. Keď všetko dorobil, obliekol sa a vyšiel von, kde naňho čakal verný pes. Okríkol ho: -Prečo tu vysedávaš a nič nerobíš, choď sa pripraviť na cestu!
Ale psík mu odvetil:
-Ja som pripravený pane, čakám len na teba!
Poučenie:
-Radi zvaľujeme svoje chyby na iných

O lampe a vetre
Lampa bola na seba veľmi pyšná. Celá sa ligotala a bola naozaj krásna. Dali do nej oleja a keď ju zapálili, vrhala mäkké svetlo po celej miestnosti.
-Len sa na mňa pozrite, -a vravela pyšne, – som tá najúžasnejšia lampa. Dávam toľko svetla ako striebristý mesiac na oblohe. Svietim tak krásne, ako mesiac a hviezdy dokopy. Ba čo viac, svietim krajšie ako samotné slnko!
V tej chvíli zadul do izby cez otvorený oblok vietor. Bol taký silný, že zahasil lampu a izba sa ponorila do tmy.
-Vidíš aká si smiešna? – povedal jej pán domu, keď lampu znova zažínal, – ako sa opovažuješ prirovnávať k slnku, mesiacu a hviezdam? Ony svietia večne a teba zhasne obyčajný vietor!
Poučenie:
-Pýcha predchádza pád!

 

Zmodernizované bájky primerané dnešným časom
Bájky nevznikali však len za čias Ezopových, ale aj v súčasnosti! Samozrejme, že sú i trochu zmodernizované, aby boli a úrovni dnešných čias. Tu je niekoľko takých bájok:

O vrane a vode
Smädná vrana natrafila na vedro s vodou. Veľmi sa potešila a robila všetko, čo bolo v jej silách, len aby ho prevrátila, no nijako ho nevládala zvaliť. Napokon sa jej dôvtipom predsa len podarilo, čo chcela. Začala hádzať do vedra kamienok za kamienkom, až sa zdvihla hladina vody a vrana si mohla pokojne uhasiť smäd.
Poučenie:
-Kde nič nezmôže sila zvíťazí rozum!

O vrane a zajkovi
Vrana sedí na strome a celé dni nič nerobí. Zbadá ju zajačik a pýta sa:
-Môžem tiež tak sedieť ako ty a nič nerobiť?
Vrana mu odpovedá:
-Samozrejme, prečo by si nemohol?.
Zajačik sa posadil na zem pod vranu a odpočíval. Naraz sa objavila líška, skočila na zajačika a zožrala ho.
Poučenie:
-Na to, aby si mohol iba sedieť a nič nerobiť, musíš sedieť veľmi, veľmi vysoko.

O moriakovi a býkovi
Moriak sa rozpráva s býkom:
-Veľmi rád by som sa dostal až na vrchol tohto stromu, ale nemám na to dosť síl.
Býk mu na to:
-Ja mám pásomnicu. Je plná živín. Skús ju vytiahnuť a zhltnúť!
Moriak teda strčil hlavu hlboko do býkovho zadku, vybral pásomnicu a celú ju zožral. Zistil, že mu naozaj dodala veľa energie, tak vyletel na vrchol stromu. Zbadal ho farmár a zostrelil ho dole.
Poučenie:
-To, že lezieš veľkému zvieraťu do riti, ťa síce môže dostať až na vrchol, ešte to však neznamená, že sa tam udržíš.

O vtáčikovi a mačke
Malý vtáčik letel v zime na juh. Bola taká zima, že vtáčik premrzol a spadol uprostred poľa. Ako tam tak ležal, išla okolo krava a vykládla sa priamo na neho. Ako tam vtáčik v hovne ležal, začal si uvedomovať, že ho príjemne hreje a od radosti si začal pospevovať. Začula ho mačka a zisťovala, odkiaľ sa spev ozýva. Išla za zvukom a v hovne zbadala vtáčika. Vybrala ho a zožrala.
Poučenie:
-Nie každý, kto sa na teba vyserie, je tvoj nepriateľ. Nie každý, kto ťa zo sračky vytiahne, je tvoj priateľ. Keď už ti je dobre a teplo, tak aspoň drž hubu.

O slimákovi a strome
Slimák pomaly lezie po lese až sa dostane ku stromu. Začne naň vyliezať. Desať rokov postupuje hore. V polovici jedenásteho roka je už tesne pod vrcholom, ale spadne dole.
Poučenie:
-Práca chvatná, málo platná.

O kaprovi a sumcovi
Päťkilový kapor plával po rybníčku a stretol polkilového kapríka, ktorý ho úctivo pozdravil. Veľký kapor mu neodzdravil, iba sa mu zvysoka vysral na hlavu. Nevšimol si však, že za malým kapríkom plával obrovský sumec, ktorého nechtiac tiež zašpinil. Sumca to naštvalo a veľkého kapra zožral.
Poučenie:
-Aj keď si veľká ryba, nesmieš tým malým srať na hlavu. Nikdy nevieš, či za nimi nestojí ryba väčšia než si ty!

O veveričke a zajacovi
Sedí veverička na strome a ide okolo zajac:
-Veverička, čo robíš?
-Hovno!
Zajac si sadne na pníček a preberá labkami, akože aj on nič nerobí. Ide okolo medveď a pýta sa:
-Zajko, čo robíš,
-Hovno!
Medveď sa naštval a zajaca zožral. Veverička na strome sa z toho normálne vyľakala.
Poučenie:
-Keď chce niekto hovno robiť, musí sedieť vyššie!

O medveďovi a líške
Medveď a líška sedia pod stromom a rozprávajú sa o tom, ako prežili zimu. Líška je vychudnutá na kosť a strhaná, medveď spokojný a tučný. Líška spomína:
-Zazimovala som sa v kuríne. Každý týždeň som zjedla iba jednu sliepočku. No tí ľudia sú strašné svine. Mali tie sliepky spočítané a tak rýchlo prišli na to, že ich zopár chýba. Nastražili na mňa pascu a ledva som sa z nej dostala. A čo ty, ako si prespal zimu? Bol si zalezený v brlohu? – pýta sa medveďa.
-Ale nie, ja som sa zazimoval na jednej stavbe, robia tam samí Ukrajinci. Ktože tých už dnes počíta…?
Poučenie:
-Kto chce dobre žiť, musí sa vyznať v evidencii.

O mravcovi a cikáde
Klasická verzia:
-Mravec pracuje cele dlhé horúce leto; postaví si dom a vytvorí zásoby na zimu. Cikáda si hovorí, aký je mravec hlúpy, také pekné počasie a on stále len drie. Cikáda sa smeje, tancuje a užíva si. Potom príde zima, mravec sa skryje do tepla domu a pochutnáva si na zásobách, kým sa cikáda trasie od zimy a bez jedla čoskoro zomiera.
Súčasná verzia:
-Mravec pracuje celé dlhé horúce leto; postaví si dom a vytvorí zásoby na zimu. Cikáda si hovorí, aký je mravec hlúpy, také pekné počasie a mravec len drie. Cikády sa smejú, tancujú a užívajú si. Čoskoro príde zima, mravec sa ukrýva do tepla domu a pochutnáva si na zásobách. Cikády, trasúce sa zimou a vyhladované, zorganizujú tlačovú konferenciu, na ktorej sa pýtajú, kde vzal mravec právo na to byť v teple a byť dobre živený, zatiaľ, čo iní, menej šťastní, umierajú na podchladenie a hladom.
Televízia uvedie všetko v priamom prenose, ukazuje trasúce sa cikády a zábery mravca, ako si v teple útulného domova vychutnáva dobroty všetkého druhu. Televízni diváci sú pobúrení faktom, že v takej bohatej zemi sú niektorí ponechaní
utrpeniu ako chudáci cikády, kým iní si žijú v prepychu. Interpelujú vládu, aby zvýšila mravcovi dane, musí predsa odvádzať
spravodlivý diel. Na základe výskumu verejnej mienky vyjde zákon o ekonomickej spravodlivosti a zároveň antidiskriminačný zákon so spätnou platnosťou. Dane sú zvýšené, mravec dostane pokutu za to, že nezamestnal cikády a je mu daňovým úradom zabavený dom, pretože nemá peniaze na zaplatenie daní ani pokút. Mravec emigruje do Lichtenštajnska. Televízia pripraví ďalšiu reportáž, teraz o tučných cikádach, ktorým práve dochádzajú mravcove zásoby a to napriek tomu, že jar je ešte v nedohľadne. Bývalý mravcov dom, teraz sociálna ubytovňa pre cikády, chátra za permanentného nezáujmu cikád aj vlády.
Vláde je vytýkaná nedostatočná sociálna podpora a je vytvorená špeciálna komisia s nákladmi desať miliónov eur. Medzitým niektoré cikády zomrú na moderné civilizačné ochorenia (obezita, vysoký obsah cholesterolu v krvi, kardiovaskulárne ochorenie, žltačka typu C a iné) a tlač ešte viac podčiarkuje nutnosť starať sa o sociálnu nerovnosť a najmä o cikády.
Poznámka pod čiarou: vysvetlivky niektorých pojmov:
mravec = normálny pracujúci človek,
cikáda = každý si domyslí…

O havranovi a líške
Líška sedela na konári s kúskom syra medzi zubami. Pod stromom bol havran, ktorý si robil chúťky na syr.
-Líška, líštička, ako ty pekne spievaš… – pokúsil s aju obalamutiť havran, ale líška nereagovala. Neotvorila ani papuľu, keď havran začal vychvaľovať jej hlas, ani keď sa predstavil ako zubný lekár, ba ani potom, keď jej schoval rebrík!
-Zvíťazila si, – povedal, – si chytrejšia ko ja, preto ti prepúšťam úlohu havrana v bájkach. No treba povedať, že si sa predstavila vynikajúco aj ako líška, preto niet dôvodu, aby si nemala aj túto funkciu.
A tak havran opustil bájku, no a bájka o havranovi a líške sa stala bájkou o líške a líške, no to je už celkom iná bájka!

O vrane a líške
Sedí vrana na konári a v zobáku drží syr. Beží okolo líška a hneď dostala chuť na syr. Pýta sa jej:
-Vrana, pôjdeš na referendum?
-Nie ! – odpovie vrana.
Syr jej vypadol, líška ho uchmatla, odbehla a vrana ďalej sedí a dumá:
-Keby som bola odpovedala „áno“, zmenilo by sa niečo…?!

O líške a jej mláďatách
Bola raz jedna líška a tá žila so svojim lišiakom. Pretože sa mali radi, pomilovali sa a líška otehotnela. O nejaký čas porodila malé prasiatka. Bola z toho nešťastná, behala po lese a plakala. Stretol ju vlk a pýtal sa, prečo plače. Líška mu všetko povedala a vlk jej navrhol, aby sa pomilovala s ním, určite to dopadne lepšie. Tak sa pomilovali a líška opäť o nejaký čas porodila malé prasiatka. Zúfalá behala po lese, plakala, až stretla medveďa. Keď mu porozprávala, prečo plače, navrhol jej medveď, aby sa s ním pomilovala, že už to teraz bude určite v poriadku. Tak sa pomilovali a o nejaký čas líška opäť porodila malé prasiatka…
Ponaučenie: Je úplne jedno, s kým spíš. Všetci chlapi sú svine!

O líške a veveričke
Beží líška po lese a na konári vysokej borovice vidí veveričku, ako sa opaľuje, poťahuje cigaretku, na očiach slnečné okuliare, vedľa nej drink.
Líška sa je opýta:
-Veverička, ty nemakáš?
A veverička odpovie:
-Čo by som makala, kašlem na prácu, je pekné počasie, tak sa opaľujem.
Líška beží ďalej a premýšľa, premýšľa a hovorí si:
-Ja sa tu stále naháňam, robím tu zdravotnú políciu, lovím choré a slabé zvieratá, nikto to poriadne neocení, žalúdok mám z toho v riti, dovolenku žiadnu! Hm, dnes je však naozaj pekné počasie! Veru, aj ja si urobím malé pohodlie.
Ako povedala, tak urobila, hodila sa na medzu a začala sa opaľovať. Ide okolo poľovník s puškou na ramene a vidí, ako sa líška na medzi vyvaľuje. Zhodí pušku z ramena, priloží ju k lícu – prásk, prásk – a zloží ju.
Ponaučenie: Kto chce srať na prácu, musí sedieť veľmi vysoko!

O levovi a líške
Starý a vysilený lev, neschopný už vlastného úlovku, vymyslel lesť a predstieral chorobu. Zvieratá prichádzal leva navštíviť a on ich zožral. Naposledy prišla líška a už zďaleka sa pýta kráľa zvierat, ako sa má.
-No, a prečo, moja milá nejdeš bližšie? – pýta sa lev.
-To preto, lebo vidno, že veľa šľapají smeruje k tebe, ale žiadne od teba!
Z toho plynie poučenie: Vždy buď obozretný a pozoruj aj okolité stopy!

O havranovi a líške
Havran, ktorý sedel a konári držal v zobáku kúsok syra, zbadal líšku.
-Tak, – mudroval sám pre seba, – teraz začne vychvaľovať moju múdrosť a moje ostatné. Potom sa ma spýta, či viem spievať, čakávajúc, že to pochopím ako provokáciu, že teda zaspievam, otvorím zobák, vypustím syr a ona ho uchmatne. To teda nie! Šťastie, že som taký múdry a nenaletím na jej prefíkanosť, pripravím sa na to tak, že nebudem vôbec reagovať!
-You are my destiny! – znenazdajky zaspievala líška.
-A? – zhíkol od prekvapenia havran a vypusti syr.
Ponaučenie: -S plnými ústami netreba mudrovať, ale prehĺtať!

O myške a vlaku
Beží myška cez koľajnice a prechádzajúci vlak jej prejde chvost. Obzrie sa myška za chvostom a beží si preň. Na nešťastie jej protiidúci vlak prejde hlavu.
Ponaučenie:
-Je zbytočné kvôli jednému chvostu strácať hlavu!

O húsenici a vtáčikovi
Sedí húsenica na liste a hovorí si:
-Mám počkať, až ten list dorastie a ja sa nažeriem viac, alebo ho zožrať hneď?
-Čo z toho plynie? Nič!
O konár vyššie sedí vtáčik a myslí si:
-Mám počkať, až sa tá húsenica nažerie a bude väčšia, alebo ju mám zožrať hneď?
-Čo z toho plynie? Nič!
Ešte na vyššom konári sedí mačička a myslí si:
-Mám počkať, až ten vtáčik zožerie tú húsenicu, alebo ho mám zožrať hneď?
Vtom sa pod mačičkou zlomí konár a ona spadne do kaluže.
Ponaučenie: Čo z toho plynie? Čím väčšia príprava, tým vlhšia mačička!

O somárovi a studni
Stalo sa, že starý osol spadol do studne. Volal a kričal o pomoc, ale nikto ho nepočúval. Gazda sa snažil vymyslieť, čo urobiť. Nakoniec si uvedomil, že nepotrebuje ani osla, ani studňu a tak sa rozhodol ju zasypať. Požiadal susedov, aby mu pomohli. Každý chytil lopatu a začali hádzať do studne hlinu, piesok a smeti do studne. Osol najprv hlasno kričal, ale potom postupne utíchol. Tak ešte doložili zopár lopát a gazda sa pozrel do studne. A uvidel niečo nečakané. Hlinu, čo hádzali, osol zo seba vždy striasol a postúpal a tak sa dostal až hore. Nakoniec bol už tak vysoko, že mohol vyskočiť a utiecť.
Poučenie:
-Život občas na teba hádže špinu, umenie je otriasť sa a šliapnuť vyššie. Len sa nesmieme vzdať!

 

Pokračujeme…