Anekdoty „D“

                       

                               Kvety abecedy            


Slávny anglický spisovateľ Charles Dickens využíval každú voľnú chvíľku a to, aby si mohol s udicou sadnúť na breh rieky . Mal svoje obľúbené miesto na brehu v blízkosti domu, v ktorom býval. Raz ho zastihol sused a dohováral mu :
-Tu predsa nemôžete nič chytiť . To musíte ísť trochu vyššie oproti prúdu rieky, tam pri každom vhodení udice chytíte pstruha !
Dickensa táto rada nijako nepotešila :
-Ja viem, lenže to neustále vyťahovanie udice z vody by ma nebavilo a veľmi mi  prekáža v myslení !

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene  Dietrichová  po návrate do Európy vyčíta fotografovi v Paríži :
-Kedysi ste mi robili lepšie fotografie !
Fotograf skromne a taktne poznamenal :
-Madam, nezabúdajte, že vtedy som bol o tridsať rokov mladší …

                                      bluh    bluh    bluh

Tvorcu vývojovej teórie Charlesa Darwina  sa raz opýtala jedna veľmi krásna dáma, či naozaj verí tomu, že pochádza z opice. Darwin si ju dôkladne prezrel a po chvíli povedal:
-Verte mi, madam, že dodnes som bol o tom skalopevne presvedčený. Teraz však váham. Pri najlepšej vôli si neviem predstaviť opicu takú krásnu, aby mohla byť vašou predchodkyňou !

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene  Dietrichová, ktorú morili lekári tvrdou diétou, si raz povzdychla :
-Pri mojich odtučňovacích kúrach som až tak veľmi vynervovaná, že mám strach aj z tučne napísaných titulkov v novinách !

                                      bluh    bluh    bluh

V istom filmárskom klube sa debatovalo o pôvode človeka . Mladý, veľmi ambiciózny herec spontánne vyhlásil :
-Nazdávam sa, že mi môže byť úplne ľahostajné, či môj prastarý otec bol opicou, alebo človekom !
-Z vášho stanoviska je to možné, vyhlásila vtedy prítomná herečka Marlene Dietrichová ,  veľmi však pochybujem, že by rovnako zmýšľala aj vaša prastará mama !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzsky dramatik, autor známych komédií a súčasne aj herec Devos bol raz v parížskej reštaurácii s mladou dámou, začínajúcou herečkou. Zrazu prešiel popri ich čašník, ktorý držal pred sebou na ražni napichnutý horiaci šašlík.
-Čo je to ? – opýtala sa prekvapená herečka.
-Nič zvláštne, – odvetil Devos, – je to iba zákazník, ktorý nedal čašníkovi žiadne prepitné!

                                      bluh    bluh    bluh

Antonín  Dvořák usporiadal v Chrudimi koncert v prospech Národného divadla. Po prvý raz sa mala uviesť Sonáta pre husle a klavír F dur. Pri skúške sa skladateľ zrazu zarazil, prestal hrať a vyhlásil :
-Oh, to je veľmi ťažká skladba, ja ju nedokážem zahrať !
A skutočne, klavírny part jeho skladby musela zahrať profesionálna klaviristka.

                                      bluh    bluh    bluh

Poľský satirik Felix  Derecki  ostal sedieť ako posledný hosť v jednej vinárni. Keďže už bola záverečná, priblížil sa diskrétne hlavný a spýtal sa ho :
-Neželáte si platiť ?
Derecki sa prebral z myšlienok a zabručal :
-Samozrejme, že zaplatím, veď musím. Ako ste však prišli na to, že si to neželám ?

                                      bluh    bluh    bluh

Slávny francúzsky románopisec mal veľmi zvedavého synovca, ktorý sa raz svojho strýka opýtal, čo je to vlastne zmenka. Dumas vzal zmenkovú blanketu a ukázal ju chlapcovi :
-Vidíš tento papierik ? Ten stojí tridsať centimov . Keď však naň napíšem svoje meno, tak aj tú malú cenu stratí !

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene Dietrichová raz konštatovala, že v manželstve sa najviac sklamú tie ženy, ktoré sa vydali iba preto, aby nemuseli pracovať.

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene  Dietrichová  šla raz výťahom v jednom hoteli na Riviére. Spolu s ňou išla mladá dievčina a uprene sa na herečku pozerala. Po chvíli sa dievčina osmelila :
-Vyzeráte celkom ako Marlene Dietrichová.
-To je možné, ale tá je oveľa mladšia !

                                      bluh    bluh    bluh

Istého novembrového dňa roku 1840 vstúpil do ordinácie doktora Ricorda chudý, v čiernom oblečený muž. Lekár  si skúmavo prezrel návštevníka, jeho vysoké čelo, bledú tvár a úzke pery.
-Ste chorý ?
-Áno, pán doktor. Myslím, že smrteľne .
-Čo vám je ?
-Som smutný, melancholický. Trpím a neviem prečo. Trápim sa, bolí ma srdce. Bojím sa ľudí aj seba. Nemôžem spať.
-To nie je smrteľné, – odpovedal lekár. – Viem o lieku pre vás .
-Aký je to liek ?
-Taký, ktorý vás zo všetkého vylieči. Choďte sa pozrieť do divadla na Jeana Baptistu Deburaua. Na jeho vystúpeniach sa zabáva celý Paríž.
Bledý muž sa sklonil a smutne povedal:
-Ja som Jean Baptiste Deburau !

                                      bluh    bluh    bluh

Na premiére svojej hry sa v jednom parížskom divadle zúčastnil aj Alexander Dumas starší . Bol tam tiež známy akademik, ktorý nadhodil v prestávke včerajšiu hru dramatika Soumera „Gladiátor“ .
-Nanič hra, – vyhlásil Dumas, – veď a tom včerajšom predstavení všetci spali alebo zívali .
Za tým akademik zbadal jedného z divákov, ako drieme a zlomyseľne poznamenal :
-Pozrite sa, ani tamten muž sa veľmi nebaví a vašej hre !
-To sa mýlite, – odpovedal Dumas s úsmevom, – ten človek je tu už od včerajšieho večera !

                                      bluh    bluh    bluh

Ktorýsi obmedzenec si dal nad dvere svojho domu nápis:
-Nik špatný nech touto cestou nevchádza !
-Hm, – podivil sa  Diogenes ,  – ktorou cestou potom vchádza pán domu ?!

                                      bluh    bluh    bluh

Anglický chemik a fyzik sir Humphrey  Davy navštívil raz svojho priateľa v Kráľovskom inštitúte, aby si od neho vyžiadal radu:
-Dostal som nedávno list od mladíka, ktorý chodil na moje prednášky. veľmi ma v ňom prosil, aby som mu zabezpečil akúkoľvek prácu v našom inštitúte. Čo s ním mám robiť ?
-Pozvi ho a daj mu umývať skúmavky. Ak to príjme, tak z neho raz môže niečo byť, ak nie, tak ho pokojne pusti k vode !
Tak sa aj stalo. Mladý muž Davyho ponuku prijal. Neskoršie jeho meno poznal celý svet. Bol to Michael Faraday.

                                      bluh    bluh    bluh

Diogenes, veľký figliar staroveku, áno, ten, ktorý spával v sude a za bieleho dňa chodil s rozžatým lampášom a hľadal pravdu, z kadekoho si
strúhal žarty. Keď raz stretol Aristotela, ponúkol ho suchou figou. Aristoteles si pomyslel, že ak si ju nevezme, Diogenes mu povie niečo uštipačné, a tak si vzal so slovami:
-Prišiel si aj o figu aj o vtip !

                                      bluh    bluh    bluh

Pýtali sa raz Alexandra Dumasa:
Je to pravda, že madame Janette strávila noc s grófom Paolom ?
-Je. Dokonca si pamätám, ktorá noc to bola : z piateho mája na desiateho júla.

                                      bluh    bluh    bluh

Veľký ruský spisovateľ F.M.Dostojevskij bol svojho času redaktorom známeho moskovského časopisu. Raz k nemu prišiel jeho priateľ a odporúčal mu nového znamenitého redaktora.
-Ja viem, – povedal Dostojevskij, – ty ho pošleš ku mne a jeho prvá veta bude, aby som mu dal zálohu !
-To je vylúčené, – dušoval sa priateľ , – v tomto ohľade sa môžem za neho zaručiť, nikdy si peniaze nepožičiaval !
-Tak to je ešte horšie ! – vyhlásil Dostojevskij, – toho si pokojne nechaj ! Z takého, čo si nikdy nepýta zálohu, do smrti nebude dobrý a spoľahlivý žurnalista !

                                      bluh    bluh    bluh

Maliar Blanch ironicky poznamenal na adresu E. Degasa :
-Musí to byť pre umelca strašné, keď zbadá, že stráca talent !
Degas pohotovo odpovedal :
-Oveľa horšie je to však, keď to nezbadá !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas starší trávil prázdniny v Bougogne, kde si kúpil neobyčajne dobré víno.
-Vydrží to víno ? – spýtal sa vinohradníka.
Ten sa poškriabal na hlave a zamyslene odpovedal:
-Pán Dumas, u vás ? To by som sa naozaj čudoval !

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene Dietrichová  sa sťažovala, že počas svojich ciest stráca veľa času pri colných formalitách .
-Niet colníka, – povedala, – ktorý by sa osobne nechcel pozrieť na dátum narodenia v mojom pase !

                                      bluh    bluh    bluh

Syn slávnej Marlene Dietrichovej dostal v škole otázku, koľko má bratov a sestier. Odpovedal, že nevie a celkom logicky to zdôvodnil:
-Mám totiž troch oteckov, všetci boli postupne manželmi mojej mamičky. Potom sú tu ešte štyri manželky môjho terajšieho otecka. Ako sa mám v tom vyznať, keď každá z tých osôb má nejaké to vlastné dieťa ?!

                                      bluh    bluh    bluh

Salvator Dali  hovoril vo francúzskej televízii o Velasquezovom obraze, ktorý nedávno predali na aukcii za rekordnú cenu – dva milióny libier .
-Aký je rozdiel medzi dobrou fotografiou a maliarskym veľdielom ? – opýtal sa Dali a hneď si aj odpovedal : „Dva milióny libier“ !

                                      bluh    bluh    bluh

Jeden z priateľov Charlesa Darwina  sa raz spýtal jeho záhradníka, čo si myslí o svojom pánovi .
-Je to milý a dobrý človek, – povedal záhradník . – Len škoda, že nemá čo robiť. Stále chodí po záhrade a občas si veľmi dlho obzerá jeden kvietok !

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene Dietrichová zbadala v kabelke svojej vnučky prekvapujúce množstvo drobných mincí. Dieťa nechcelo prezradiť, ako s ak nim dostalo . Raz sa Marlene vrátila skôr domov a na dverách svojej vily uvidela oznam:
-Prezrite so domov Marlene Dietrichovej, najroztomilejšej babičky na svete ! Cena prehliadky: dvadsať centov. Sprievodca: vnučka.

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas  starší napísal takmer stovku kníh . Keď sa ho ešte ako staršieho pána spýtal jeho známy, ako to, že bol schopný toľko napísať, povedal :
-Musel som písať aj dvadsaťpäť hodín denne !
-Ako to, veď deň ma iba dvadsaťštyri hodín ? – začudoval sa priateľ .
-Však som tiež denne sadal za písací stôl o hodinu skôr, – nedal sa vyviesť z rovnováhy spisovateľ .

                                      bluh    bluh    bluh

Keď sa spýtali maliara Edgara Degasa,  prečo sa neoženil, odpovedal :
-Mal som najväčší strach z toho, že zakaždým, keď namaľujem obraz, budem si musieť od manželky vypočuť : „Ach to je
krása“!

                                      bluh    bluh    bluh

 

Raz sa stalo, že talianskeho hudobného skladateľa Gaetana  Donizettiho  napadla nejaká nová melódia na prechádzke, či na ulici v meste . Nech to bolo kdekoľvek, vždy zostal nehybne stáť a prestal vnímať okolie . Jedného dňa bol práve v obchode, keď mu mysľou preletela hudobná myšlienka, zastal a uprene hľadel na jedno miesto . Svojou meravosťou vzbudil pozornosť ostatných .  Nakoniec sa mu prihovoril predavač :
-Hľadáte azda niečo, pane ?
Donizetti sa prebral a trochu zmätený odpovedal :
-Áno, prepáčte, ja … ja hľadám finále k tretiemu dejstvu opery Lucia di Lammemoor …

                                      bluh    bluh    bluh

Známe americká filmová hviezda Frances Drakeová  sa vrátila z cesty po Európe . Všetkým svojim známym rozprávala, čo všetko videla, čo zažila a ako to vlastne na tom starom kontinente vyzerá .
-Drahá, videli ste aj Dardanely ? – opýtal sa jej jeden z priaznivcov .
-Dardanely ? Akoby nie, – sebavedome vyhlásila herečka, – tí ma dokonca pozvali na obed !

                                      bluh    bluh    bluh

Významný český básnik Rudolf  Dostál  prednášal na mnohých sympóziách . Po jednom z nich sa večer stretlo niekoľko vedcov pri káve a rozvinula da bohatá diskusia . Akademik Dostál bol pochopiteľne stredom pozornosti a tak sa ho jeden z prítomných opýtal :
-Pán profesor, vy pochádzate z Orlických hôr, prežili ste tam svoje detstvo, iste ste sa naučili zbierať huby a rozoznávať ich .
-Ja som to mal veľmi jednoduché, – usmial sa Dostál, – od malička som rád chodil do lesa a zo začiatku som zbieral všetko . V našom lese toho rástlo neúrekom ! Keď som sa s úlovkom vrátil domov, nasypal som všetko našej kravičke do válova . Stračena ku každej hube pričuchla a vyberala si iba tie jedlé . To bola vlastne moja prvá učiteľka  mykológie !

                                      bluh    bluh    bluh

Vysoký cársky hodnostár raz zlomyseľne poznamenal na adresu spisovateľa  Dostojevského:
-Básnici nie sú nič iné, ako kedysi boli pri dvoroch blázni a šašovia ! Alebo mi snáď viete vysvetliť, aký je rozdiel medzi básnikom a šašom ?
-Viem, – odpovedal Dostojevskij, – blázon sa spytuje a básnik odpovedá !

                                      bluh    bluh    bluh

 Arthur Conan Doyle  sa raz zúčastnil ako prísediaci záverečných skúšok na škótskej policajnej akadémii. ladý poslucháč, ktorý dostal otázku, ako by rozohnal demonštráciu svojich škótskych spoluobčanov, sa zmohol iba na výrok :
-Vzal by som do úvahy mentalitu škótskeho národa, – potom už nepovedal nič .
Doyle mu pomohol :
-Správne ! Stačilo by vziať čiapku a začať na niečo vyberať peniaze . Zhromaždenie by sa určite rozišlo !

                                      bluh    bluh    bluh

Raz napísal Alexander Dumas  jednému svojmu známemu odporúčanie do zamestnania .  Za nejaký čas dostal Dumas od zamestnávateľa list :
-Vážený majstre, váš chránenec je vonkoncom neschopný človek !
Dumas priznal :
-Preto som mu musel dať to odporúčanie !

                                      bluh    bluh    bluh

Rečníkovi, ktorý sa zle pripravil na svoje prejavy, radil filozof Demonax , aby viacej cvičil .
-Ale veď ja sa stále rozprávam sám so sebou, – bránil sa rečník .
-To vám verím, ale to máte veľmi hlúpeho poslucháča !

                                      bluh    bluh    bluh

Slávna filmová herečka Marlene Dietrichová  povedal raz o svojich obdivovateľoch :
-Ľudia, ktorí si ma všade prezerajú, mi pripomínajú obecenstvo na tenise . Iba s tým rozdielom – hlavy sa im nepohybujú zľava doprava, ale hore a dolu !

                                      bluh    bluh    bluh

Rozprával Karol Duchoň priateľovi :
-Mám známu a tá kedysi celkom pekne kreslila, lenže ustavične si pri kreslení pospevovala. Tak si na to zvykla, že bez spievanie nebola schopná kresliť. A tu naraz ju stihol strašný malér. Zachrípla. Odvtedy už vôbec nekreslí.
-Chudera, a čo teraz robí ?
-Stala sa z nej speváčka populárnej hudby.

                                      bluh    bluh    bluh

Raz vošiel Diogenes do špinavých kúpeľov a opýtal sa :
-A kdeže sa umývajú tí, čo sa tu kúpali ?

                                      bluh    bluh    bluh

V čase, keď v petrohradskom banskom inštitúte prednášal matematiku profesor Ivan Petrovič Dolbňa,  bol medzi poslucháčmi študent medicíny Euler, vzdialený príbuzný slávneho vedca Eulera. Dolbňa dal pri skúške Eulerovi otázku, ale ten ani nezabral . Dal mu druhú otázku, ale opäť nič . Zúfalý profesor podal študentovi index a povedal :
-Pán Euler, napíšte si vlastnou rukou : nedostatočná ! Ja to človekovi s takým menom urobiť nemôžem !

                                      bluh    bluh    bluh

Antonína  Dvořáka  menovali čestným doktorom v Cambridge . O svojich dojmoch napísal :
-Ja tieto slávnosti nemám rád a keď sa stane, že sa na nejakej musím zúčastniť, som ako na ihlách. Nikdy nezabudnem, keď ma v Anglicku vymenovali za doktora . Samá ceremónia, samý doktor. Všetky tváre boli vážne, a zdalo sa, že nik nevie inak hovoriť ako latinsky . Počúval som naľavo i napravo a nevedel som s kým hovorím . Keď som zbadal, že sa hovorilo o mne, bol som ako
obarený a hanbil som sa, že neviem po latinsky . Keď si však na to dnes spomeniem, musím sa zasmiať a myslím si, že skomponovať Stabat mater je predsa len viac, ako vedieť po latinsky !

                                      bluh    bluh    bluh

Salvator  Dali raz vykračoval po Paríži so špagátikom, priviazaným na prste. Keď sa ho istý známy opýtal, čo to znamená, slávny maliar odpovedal:
-Je to obyčajná monotematická pomôcka. Špagátik mi pripomína povraz, povraz ring, ring boxera, boxer úder, úder stratu vedomia, strata vedomia alkohol, alkohol jeden bar na Saint Germain, kde sa mám stretnúť s Marcelom Achardom.

                                      bluh    bluh    bluh

Paul Adrien Maurice Dirac,  popredný francúzsky teoretický fyzik, jeden zo zakladateľov modernej relativistickej teórie, sa oženil so sestrou známeho fyzika Wignera .V krátkom čase po svadbe prišiel na návštevu priateľ, ktorý však o sobáši nevedel . V priebehu rozhovoru vošla do miestnosti mladá žena, podala im čaj a správala sa ako pani domu . Dirac si všimol rozpaky svojho priateľa, chytil sa za hlavu a povedal :
-Prepáčte, celkom som zabudol, aby som vám predstavil : to je sestra môjho priateľa Wignera .

                                      bluh    bluh    bluh

Jedného dňa potrestali patričné inštitúcie Diogena  za to, že kritizoval panovníka . Odsúdili ho k tvrdej práci v kameňolome . Po čase ho pozval panovník do svojej rezidencie. Len čo povedal niekoľko slov, Diogenes sa zodvihol na odchod.
-Kdeže ideš ? – spýtal sa vládca.
-Do kameňolomu, – odpovedal filozof.

                                      bluh    bluh    bluh

Alexandra Dumasa  zastihol raz jeho nakladateľ, ako neľútostne vyškrtáva celé stránky svojho rukopisu.
-Čo to stvárate, Dumas ? – opýtal sa celkom zhrozený.
-To len tak, práve som zabil Grimauda. To je ten, čo na každú otázku odpovedal „áno“ alebo „nie“. Vymyslel som si ho preto, aby som lepšie zarobil. Keďže ste mi prestali platiť  za riadok, stal sa pre mňa zbytočným…

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene Ditrichová  nemala rada, keď jej niekto pripomínal, že pomaly starne. Raz po predstavení na Brodway sa jeden novinár bezočivo spýtal:
-Kedy mienite opustiť scénu ?
Marlene zlostne odpovedala:
-Až vy opustíte novinárstvo !

                                      bluh    bluh    bluh

Marlene Dietrichová  sa viezla raz vo výťahu v jednom francúzskom hoteli. V kabíne s ňou bola mladá dievčina, ktorá sa na ňu uprene zahľadela. Po chvíli sa slávnej herečke prihovorila :
-Vyzeráte ako Marlene Dietrichová.
-To je možné, – odpovedala oslovená, – ale tá je oveľa mladšia…

                                      bluh    bluh    bluh

Raz sa obrátili na Diogena s otázkou, koľko má normálny človek zjesť.
Diogenes odpovedal:
-Bohatý človek zje koľko chce, chudobný koľko môže !

                                      bluh    bluh    bluh

-Mister Darwin,  vďaka vašej teórii vieme, ako sa vyvíjal život na Zemi doteraz. Mohli by ste však vysloviť hypotézu, čo bude s ľudstvom v budúcnosti ?
-Ľutujem, ale zmýlili ste si adresu, – oponoval Charles Darwin. – To nie je otázka pre biológov, ale pre politikov !

                                      bluh    bluh    bluh

 Známy francúzsky fyzik Marcel Deprez predniesol na slávnosti pri príležitosti automobilovej výstavy roku 1896 prípitok:
-Vážení občania, pripíjam na to, aby sme v budúcnosti dosiahli rýchlosť šesťdesiat kilometrov za hodinu.
Konštruktér Levasseur sa zamračil a povedal susedovi:
-Prečo musí vždy prísť akýsi nespokojenec, ktorý svojimi nezmyselnými predpoveďami pokazí slávnostnú náladu ?!

                                      bluh    bluh    bluh

Eugen d´Albert  bol sedem krát ženatý a z každého manželstva mal niekoľko detí, ktoré žili v jeho dome. Keď sa raz začali biť a klbčiť, obrátil sa  D´Albert    vyčítavo na svoju siedmu manželku, ktoré tiež priviedla do manželstva svoje deti a posťažoval sa :
-To už sa nedá vydržať. Moje deti a tvoje deti sa teraz bijú s našimi deťmi. Je to zúfalé !

                                      bluh    bluh    bluh

Rímska dáma Fabia Dollabella v spoločnosti filozofov tvrdila, že má tridsať rokov. Cicero podotkol:
-Asi je to pravda. Počúvam to už dvadsať rokov.

                                      bluh    bluh    bluh

V  literárnom odbore Umeleckej besedy sa svojho času radili, že by mali vydať niektoré z diel Viktora  Dyka. Ale ktoré ? Jeden zo zakladajúcich členov navrhol,  že by to mali byť dve, a to : Okna, Anebo… Zhromaždenie návrh prijalo až na jedného, ktorému nebol návrh jasný.  Spýtal sa :
-Ktoré dve knihy to majú byť ?
-Predsa Okna, Anebo.
-Chápem, Okna, ale ktorá je tá druhá ?

                                      bluh    bluh    bluh

Aj tie najslávnejšie filmové hviezdy zvyčajne začínali ako malé bezvýznamné komparzistky. Taký začiatok mala aj legendárna americká herečka nemeckého pôvodu Marlene  Dietrichová. Vo filme začínala ako štatistka. V dvadsiatych rokoch minulého storočia mala úspechy skôr v kabaretoch. Preslávil ju aj film Modrý anjel. Roku l922 sa ako začiatočníčka objavila pred kamerou prvý raz. Vtedy sa rozochvene pýtala :
-Myslíte, že sa budem páčiť divákom v tejto úlohe ?
-Samozrejme, – usmial sa na ňu režisér. – Nehľadiac na to, že ľudia si nad vami aj poplačú. Zomriete hneď v prvých metroch filmu, tesne za titulkami.

                                      bluh    bluh    bluh

Keď Alexander Dumas hľadal miesto pre založenie svojho vlastného divadla v Paríži, rozhodol sa pre palác pána Foulona , generálneho kontrolóra daní, obeseného parížskym ľudom po dobytí Bastily. O tomto paláci išli v tom čase chýry, že v jeho základoch je zakopaný veľký poklad. Keď jeden zo staviteľov, ktorý Dumasovo divadlo budoval, oznámil slávnemu spisovateľovi a dramatikovi, že spomínaný poklad nemôže so svojimi ľuďmi nájsť, Dumas sa iba pousmial.
-Dovoľte, – povedal, – aby som vám predstavil tohto muža. Je to pán Debureau, najväčší mím Paríža. Ak je v tomto meste alebo v tejto budove nejaký poklad, buďte ubezpečený, že ja a pán Debureau ho určite dokážeme vykopať !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas sa vybral do USA navštíviť Sierru Nevadu, miesto, kde bolo eldorádo zločincov. Keď požiadal o ochranu, pridelili mu dvoch policajtov. Dumas sa diskrétne spýtal svojho hostiteľa :
-Nemohli ste mi prideliť dvoch zločincov ?
-Prečo ? – začudoval sa zástupca miestnej správy.
-Aby ma chránili pred týmito policajtmi !

                                      bluh    bluh    bluh

Slávny tragéd  Devrient  hral Richarda III. Keď došlo k známej scéne, v ktorej kráľ po bitke volá:  „Koňa ! Koňa ! Kráľovstvo za koňa „!
Ozval sa akýsi vtipkár z galérie :
-Stačí aj somár ?
Tragéd pohotovo odpovedal :
-Prirodzene ! Poďte dole !

                                      bluh    bluh    bluh

Švajčiarsky spisovateľ a dramatik Friedrich  Dürrenmatt  dostal raz list od svojho suseda, že spisovateľov pes veľmi hlasno breše. Spisovateľ odpovedal :
-Vážený pane ! Prečítal som váš list svojmu psovi a verím, že si vašu sťažnosť vezme k srdcu…

                                      bluh    bluh    bluh

Rečníkovi, ktorý sa zle pripravoval na svoje prejavy, radil filozof Demonax,  aby viacej cvičil.
-Ale veď sa stále so sebou rozprávam, – bránil sa rečník.
Demonax sa zasmial :
-Verím, ale to rozprávaš pred veľmi hlúpym poslucháčom.

                                      bluh    bluh    bluh

Raz sa spýtali maliara Salvatora Daliho, prečo si priviazal na prst špagátik. Dali odpovedal :
-Preto, aby som na niečo nezabudol. Špagátik mi pripomína povraz, povraz ring,  ring boxera, boxer úder, úder stratu vedomia, strata vedomia alkohol, alkohol fľašku,  fľaša jeden bar na Saint Germain-de-Pres , kde na mňa čaká môj priateľ Marcel Achard.

                                      bluh    bluh    bluh

Jeden z priateľov Charlesa Darwina  sa raz spýtal jeho záhradníka, čo si myslí o svojom pánovi.
-Je to milý a dobrý človek, -povedal záhradník. – Len škoda, že nemá čo robiť. Stále chodí po záhrade a občas si veľmi dlho obzerá jeden kvietok !

                                      bluh    bluh    bluh

Bo to vtedy, keď v Parížskych kníhkupectvách sa začali objavovať prvé zošity román Alexandra Dumasa  staršieho Traja mušketieri. Čitatelia priam hltali dobrodružstvá týchto hrdinov v službách kráľa a vtedy snáď vznikali prvé fronty pred predajňami kníh. V tom istom čase sa Dumas tvrdo dojednával s vydavateľom o primeraný honorár.
-Pridáte mi konečne tých sto frankov na hárok, alebo nie ?!
-Nepridám už ani frank. Aj tak na vás doplácam ! – dostal odpoveď.
-Dobre, rozčúlil sa Dumas, – v tom prípade nechám mušketierov jedného po druhom zomrieť !
Tak sa aj stalo. Na konci posledného hárku stálo : Zločinný syn mylady strhol Athosa do morských vĺn a niekde v hlbinách mora sa strhol krutý boj na život a na smrť. Porthos, Aramis a d´Artagnan len bezmocne prizerali. Všetci traja zrazu zazreli, ako sa na hladinu vyvalila krvavá škvrna. Nebolo pochýb, bola to krv, krv ich statočného priateľa. Keď bolo pokračovanie románu celkom rozobrané, objavil sa u Dumasa sluha nakladateľstva so súrnym posolstvom.
-Prepáčte, signor, nesiem vám novú zmluvu. Dostávate za hárok o sto frankov viac.
-Tak je to v poriadku, – poznamenal Dumas a v nasledujúcom čísle pokračovania románu Traja mušketieri bola veta :
-More sa v tom okamihu vzdulo a mohutná vlna vyhodila na hladinu telo toho, ktorý súboj prežil.
Bol to Athos, gróf de La Fébre.

                                      bluh    bluh    bluh

Edgara Degasa  raz oslovil istý mladík :
-Prepáčte, ale zdá sa mi, že vašu tvár som už niekde videl.
-To je vylúčené, -odvetil Degas. -Od narodenia ju nosím so sebou.

                                      bluh    bluh    bluh

Ruský spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij  sa raz prechádzal po Petrohrade. Zastavil sa pred radnicou a chcel prečítať úradnú vyhlášku. Siahol do vrecka a zistil, že si doma zabudol okuliare. Pristavil preto okoloidúceho muža a spýtal sa ho:
-Prosím vás, čo je tu napísané ?
Muž ho potľapkal po pleci a odvetil:
-Som na tom rovnako ako vy, -ani ja neviem čítať !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas starší cestoval svojho času po Rusku a cesta ho zaviedla až do Tbilisi, vtedajšieho Tiflisu. Zašiel do kníhkupectva, ktorého majiteľ bol natoľko pozorný, že zaplnil celý výklad i všetky police  výlučne Dumasovými knihami.
-A kde máte ostatné knihy ? -zaujímal sa spisovateľ.
-Tie sú, prosím, predané, -s úsmevom odpovedal kníhkupec.

                                      bluh    bluh    bluh

Spýtali sa raz veľkého mysliteľa  Diogena  , čo v ľuďoch najrýchlejšie starne. Odpovedal :
-Vďačnosť.

                                      bluh    bluh    bluh

Raz sir Arthur Conan Doyle,  tvorca postavy detektíva amatéra Sherlocka Holmesa, vybral desiatku svojich priateľov, všetko vážených ľudí z vyššej spoločnosti a poslal každému z nich telegram s jedným a tým istým obsahom:
-Ihneď uteč, všetko je odhalené !
O dvadsaťštyri hodín ani jeden z nich nezostal v krajine !

                                      bluh    bluh    bluh

Výroky Marlene Dietrichovej o umení, mužoch a láske boli rovnako preslávené, ako ona sama. Zapisovali si ich novinári z celého sveta a prinášala ich denná tlač. Jeden z jej výrokov, tentoraz o mužoch :
-Málokedy je muž v takej dobrej nálade, ako keď rozpráva o sebe.

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas chcel ísť na výlet do hôr Sierry Nevady, kde riadili lupiči. Požiadal teda miestneho úradníka o ochranu. Ten mu pridelil dvoch strážnikov. Dumas sa diskrétne spýtal :
-Nemohli by ste mi dať ešte dvoch lupičov ?
-Prečo ? – divil sa úradník .
-Na ochranu pred policajtmi.

                                      bluh    bluh    bluh

-Ste taká krásna, ako pred tridsiatimi rokmi, – poklonil sa ktosi Marlene  Dietrichovej.
Lenže teraz na to potrebujem päťkrát toľko času ! – dodala.

                                      bluh    bluh    bluh

Na jednej večeri zašepká Salvator  Dali svojej susedke pri stole:
-Pozrite sa na tamtoho muža oproti ! Nemôžem ho zniesť !
-Veľmi ľutujem, ale to je môj manžel.
-Och, veď ja ho práve preto nemôžem zniesť, – odpovie zaskočený Dali.   

                                      bluh    bluh    bluh

Boris Filan v Ligapasáži sa opýtal spisovateľa a historika Pavla Dvořáka, prečo sa píše Pavel a nie Pavol, keďže je Slovák. Dvořák odpovedal:
-Tá koncovka „vol“ by znela príšerne !

                                      bluh    bluh    bluh

Diogenes bol známy svojou uštipačnosťou. Raz vstúpil do veľmi špinavých kúpeľov. Konečne našiel zriadenca a s pohoršením sa ho spýtal :
-Môžeš mi prezradiť, kde sa umývajú tí, ktorí sa tu kúpali ?

                                      bluh    bluh    bluh

Po zaľudnených uliciach chodil  Diogenes za denného svetla s horiacim lampášom. Istý známy sa ho spýtal, čo hľadá. On mu odvetil, že hľadá človeka. Keď na mesto zaľahla noc, stretol túlajúceho sa Diogena ten istý známy.
-Ešte hľadáš človeka ?
-Nie, teraz hľadám ženu !

                                      bluh    bluh    bluh

Filmová herečka Marlene Dietrichová sa sťažovala počas svojich ciest po svete, že veľa času stráca pri colných formalitách.
-Niet colníka, – povedala, – ktorý by sa osobne nechcel pozrieť na dátum môjho narodenia !

                                      bluh    bluh    bluh

Raz  Diogenes, známy obyvateľ suda, odpočíval opretý o svoje obydlie. Okoloidúci muž, ktorý nešikovne niesol brvno, ho bolestivo zasiahol a zvalil na zem. To však nebolo všetko, ešte sa aj na neho osopil :
-Dávaj pozor !
-Čože ? – počudoval sa Diogenes. – Ty ma chceš ešte raz zasiahnuť ?!

                                      bluh    bluh    bluh

Syrakúzsky tyran Dionysios predčítal svoje verše. Všetci mu tlieskali, len básnik Philoxenos prehlásil :
-Mne sa tie verše nepáčili !
Za trest bol poslaný do kameňolomu na nútené práce.
Za pár mesiacov bol omilostený, práve keď mocný vládca zase predčítal svoje verše. Po chvíli sa Philoxenos zdvihol a odchádzal Dionýsios na neho zvolal:
-Kam ideš, Philoxenos ?!
-Do lomu.

                                      bluh    bluh    bluh

Keď český hudobný skladateľ Antonín Dvořák skladal Armidu, pozastavil sa nad tým, že je v librete zmienka o koňoch v križiackom tábore. Celý ustarostený sa opýtal Vrchlického:
-Priateľ môj drahý, nerád by som urobil nejakú chybu, povedz mi, boli už vtedy kone?

                                      bluh    bluh    bluh

Vo vysielaní relácie Smotánka v televízii dostal Stano Dančiak otázku, ako je to u nich doma v rodine s kultúrou.
-My sa doma na nedostatok kultúry nemôžeme sťažovať. Manželka občas zahrá divadlo, svokra robí scénu za scénou, deti robia cirkus a ja sám hrám druhé husle !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexandra Dumasa pozval na obed lekár Gistel, ktorý bol známy tým, že nútil hostí, aby sa zapísali do knihy návštev.
-Majstre, – obrátil sa na spisovateľa, – mohli by ste mi niečo napísať do pamätnej knihy ?
Dumas váhal, ale napokon začal písať :
-Odkedy je u nás v meste doktor Gistel, zrušili sme nemocnicu…
-Ach, vy mi lichotíte, – nezdržal sa natešený lekár Zmĺkol však, keď dočítal koniec vety: „a museli sme zriadiť ďalší cintorín“ !

                                      bluh    bluh    bluh

Mirko Dudík stretol pred Vianocami našu najznámejšiu speváčku ľudových piesní a tá mu rozprávala, že musela ísť do lekárne, kde stál dlhý rad – bolo chrípkovú obdobie. Darinka sa poctivo postavila do radu, keď vtom prišla mladá žena a začala sa predbiehať s ospravedlnením:
-Ja mám tridsaťosem deväť !
Druhá žena ju okríkla :
-Ja mám tridsaťdeväť päť a nepredbieham sa !
Mirko Dudík rozprávanie preruší a povie:
-Darinka, mala si ich predbehnúť ty a povedať, že máš sedemdesiat štyri!

                                      bluh    bluh    bluh

 Za oných čias, keď ešte mudrci starého Grécka učili svojich žiakov uprostred trhového námestia, spýtali sa Diogena:
– Ako je možné, že ľudia ochotne dajú milodary chromým a slepým žobrákom, ale bosému mudrcovi nedajú ani deravý groš?
– Odpoveď je nanajvýš jednoduchá, – odvetil Diogenes. – Obávajú sa, že aj oni jedného dňa môžu byť slepí, alebo chromí, ale toho, že by raz aj boli múdri, sa neboja.

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzskemu filozofovi, matematikovi a fyzikovi René  Descartovi  neobyčajne chutilo jesť.  Raz sa ho jeden známy začudovane opýtal:
-Ako je možné, že taký veľký vedec ako vy môže nachádzať potešenie v takej banálnej veci, akou je jedlo?
Descartes odvetil:
-A vy si myslíte, že príroda vytvorila dobré veci len pre hlupákov?

                                      bluh    bluh    bluh

Na zlepšenie výrečnosti si vkladal aténsky rečník Demostenes kamienky  do úst. Keď to zbadal náhodný chodec, spýtal sa ho:
-Prečo si strkáš do úst všelijaké haraburdy ?
-Život ma k tomu núti, – vysvetlil Demostenes, -lebo len čo v diskusii skončia s argumentmi, prichádzajú k slovu kamene.

                                      bluh    bluh    bluh

Anglický spisovateľ John Dryden  venoval veľmi málo času svojej žene. Raz mu nahnevane povedala, že by chcela byť knihou. Nato Dryden:
-Áno, to je dobrý nápad, moja drahá. A najlepšie by bolo, keby ste boli kalendárom.
-Prečo práve kalendárom ?
-No potom by ste boli každý rok nová !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzsky dramatik a súčasne herec Devos  bol raz v parížskej reštaurácii s mladou dámou, začínajúcou herečkou. Zrazu popri nich prešiel čašník, ktorý držal pred sebou na ražni napichnutý horiaci šašlík.
-Čo je to ? – spýtala sa prekvapená herečka.
-Nič zvláštne, – odvetil Devos, – je to zákazník, ktorý nedal čašníkovi žiadne sprepitné !

                                      bluh    bluh    bluh

Kedysi sa Alexander Macedónsky rozprával s Diogenom pri jeho sude a bol uchvátený odpoveďami filozofa. Preto povedal :
-Môžeš ma požiadať, o čo len chceš !
-Odstúp trocha, – odvetil mu Diogenes, – zacláňaš mi !

                                      bluh    bluh    bluh

Keď sa v spoločnosti hovorilo o rozdiele medzi  Dumasom  starším a jeho synom, vyjadril sa Dumas – otec :
-Medzi mnou a mojím synom je len jediný rozdiel: zatiaľ, čo ja milujem ženy, on ich nemiluje. Preto sa oženil a ja som ostal slobodný.

                                      bluh    bluh    bluh

Po zaľudnených uliciach chodil Diogenes za jasného dňa s horiacim lampášom.  Istý známy sa ho spýtal, čo hľadá. On mu odvetil, že hľadá človeka. Keď na mesto  zaľahla noc, stretol túlajúceho sa Diogena ten istý známy.
-Ešte hľadáš človeka ?
-Nie, teraz už hľadám ženu !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas starší podpichoval svojho priateľa Soumeta . Keď Theatre Francais dávali jeho hru a jeden z divákov v kresle zaspal:
-Vidíš, taký úspech má tá tvoja hra !
Na druhý deň bola pre zmenu na programe Dumasova hra. V divadle bol tiež Soumet. Ten zrazu poklepal Dumasa po pleci a ukázal mu diváka, ktorý si v kresle pokojne pochrapkával.
-Vidíš, Duma, že aj tvoje hry sú dobrým uspávacím prostriedkom !
-Mýliš sa, priateľko, – bránil sa Dumas. – Toto predsa je ten divák, čo spal ešte včera – a je len samozrejmé, že a z tvojej hry ešte nevyspal…

                                      bluh    bluh    bluh

Nemecký maliar Albrecht  Dürer  bol veľkým ctiteľom ženského pohlavia. Jednako však, keď bola raz o láske a ženách, vyhlásil:
-V nebi nie sú manželstvá a v pozemských manželstvách nie je zase nebo…

                                      bluh    bluh    bluh

Slávneho francúzskeho maliara Edgara Degasa raz navštívil v ateliéri znalec umenia  a prekvapene konštatoval, že v miestnosti nie je ani jeden obraz.
-Ako je to možné, majstre ?
Maliar odvetil :
-Či neviete, že za Degasa sa dnes platí až pol milión za kus ? Taký prepych si nemôžem dovoliť !

                                      bluh    bluh    bluh

-Viete, že náš operný spevák Peter Dvorský bol spravodlivý bitkár ?
-Ako je to myslené ?
– Všetko rýchlo vybavil ručne – stručne, aby ochránil súrodencov, na nás si nikto netrúfol, – povedal jeho brat Pavol.

                                      bluh    bluh    bluh

Želivský maliar Stanislav Doležal, muž brunátnej tváre, zdobenej bohatou bradou a fúzami, sa sám sozáľubou zobrazoval. O jeden jeho autoportrét sa zaujímal kupec, ale cena sa mu zdala trochu vysoká.
-No, drahšie to je, uznávam, – povedal Doležal, – ale keby ste vedeli, čo stál len ten lesk v očiach !

                                      bluh    bluh    bluh

Fay Dunawayová  sa v jednom interview zmienila, že sa chce stať ženou v domácnosti.
-Chcem mať dve deti a zostať doma, to by mi nepripadalo ani trochu nudné, – povedala.
-Na taký život je ale potrebný manžel, – poznamenal jeden novinár.
-To je samozrejmé, – usmiala sa herečka, – niekto predsa musí umývať riad !

                                      bluh    bluh    bluh

Keď ešte Antonín Dvoŕák býval v Nelahozevsi, chodil do prahy vlakom. Pri týchto cestách vznikla jeho slávna humoreska, ktorá mala rytmus vlakových  kolies. Pri dokončovaní diela prišiel raz po príjazde na hlavnú stanicu Praha Dvořák k strojvodcovi a hovorí nadšene:
-Sakramentský človeče, zakaždým idete v inom takte. Naposledy ste išli allegretto a dnes už zasa andante !

                                      bluh    bluh    bluh

Na parížskej radnici je sieň, zdobená nádhernými freskami. Ich autor, Eugéne  Delacroix , býval tiež členom parížskej mestskej rady.
Raz navštívilo Paríž niekoľko cudzincov, ktorí si prezerali krásne siene radnice a jedna z návštevníčok sa spýtala vrátnika, ako sa menuje umelec, ktorý namaľoval tie krásne fresky.
-Madam, odvetil zriadenec s vážnou tvárou, – to nie je umelec, to je pán mestský rada Delacroix !

                                      bluh    bluh    bluh

Na ľavom brehu Seiny v Paríži je Galéria moderného umenia. Pri vchode je stolík s takzvanou Zlatou knihou hostí. Každý návštevník Galérie je požiadaný, aby napísal svoje meno, dôvod svojej návštevy a svoj názor na vystavené diela. Raz v tejto galérii vystavoval tiež Picasso. Na konci výstav zalistoval v Zlatej knihe hostí a na jednej stránke, celkom dole  našiel zápis
-Meno:  Jean Dupont. Názor na dielo: nerozumel som tomu. Dôvod návštevy: vonku začalo
pršať !                                      bluh    bluh    bluh

                                      bluh    bluh    bluh

Známeho slovenského komika Františka Dibarboru, práve hrajúceho v kostýmovej hre, prišla do šatne pozdraviť cez prestávku jedna z jeho početných ctiteliek.
-Nepamätáte sa na mňa ? – vypytovala sa neodbytne.
A Ferko Dibarbora, ktorý nemal potuchy, s kým hovorí, sa ospravedlňoval:
-Nehnevajte sa, ale som tak zamaskovaný, že vás vôbec nepoznávam !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzska herečka Mireille Darcová je ešte stále slávna, ale často pripomína:
-Skutočne budem slávna, až keď si ma žiaci v škole mýliť s Jeanne d´Arc !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas mladší v čase, keď začínal ako spisovateľ, poslal priateľovi list :
-Môj drahý, na dnes večer ma pozvali do spoločnosti a ja nemám čierny kabát. Ak náhodou nejaký máš, prines mi ho !
Odpoveď prišla obratom:
-Môj najdrahší, žiadaný kabát mám. Pošli mi nohavice, aby som ti ho mohol priniesť !

                                      bluh    bluh    bluh

-Potlesk je kojná umenia, – tvrdili v Televarieté Vladimír Dvořák  a Jiřina Bohdalová, odvolávajúc sa na nejakú francúzsku autoritu, a dospeli k názoru, že potlesk je výrazom spokojnosti divákov, vyjadrenie samoľúbosti . Keď to započul jeden z hercov divadla Na zábradlí, ktorý bol známy ako vtipkujúci cynik, prehlásil :
-To sa potom divím, že sa tiež netlieska na niektorých pohreboch !

                                      bluh    bluh    bluh

-Prečo  sa tak mračíte ? – pýta sa ktosi Vladimíra Dvořáka. – V televízii ste samá sranda, a teraz  sa tváriť ako starý frfloš ! – Ako je to možné?!
-Nehnevajte sa, – povie na to zachmúrený Dvoŕák, – teraz mám práve voľno !

                                      bluh    bluh    bluh

Rudolf Deyl mladší sa v šľapajach svojho otca vydal so strýčkom Jedličkom do Chuchle na dostihy. V padoku ich zastavil návštevník, ktorý sa na závodisku zrejme veľmi nevyznal a spýtal sa ich :
-Prosím vás, páni, kde je tu totalizátor ?
Deyl pochopiteľne vedel, že ide o sprostredkovateľa stávok, lenže pokrčil nechápavo plecami a potom pomaly povedal:
-Ja chodím tamto do kríkov !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas starší  nerád chodil na návštevy. No raz s apa len podarilo priateľom ho prehovoriť a na návštevu išiel. Vrátil sa z nej pomerne neskoro. Syn sa ho spýtal, ako strávil čas. Otec odpovedal:
-Keby mňa tam nebolo, zomrel by som od nudy !

                                      bluh    bluh    bluh

Gréckeho filozofa  Diogena, ktorý bol natoľko skromný nenáročný, že si nepostavil ani len chatrč, ale namiesto toho býval v prázdnom sude, sa raz spýtali, prečo sa vyhýba ľuďom – a to nielen zlým, ale aj dobrým !
-Zlým ľuďom sa vyhýbam preto, – odvetil Diogenes, – lebo iným robia zle, a dobrým zasa preto,  že im to umožňujú !

                                      bluh    bluh    bluh

Pýta sa priateľ:
Diogenes,  povedz mi, kedy sa má muž oženiť ?
-Keď je mladý, ešte nie ! Keď je starý, už nie ! – znela odpoveď.

                                      bluh    bluh    bluh

Diagoras  z Melrosu, ateista, bol na d listinou zachránených plavcov, ktorí stroskotali na mori, presviedčaný kňazom:
-No, teraz už hádam veríš v existenciu Boha ?!
Diagoras odpovedal:
-Ukáž mi ešte zoznam utopených !

                                      bluh    bluh    bluh

Demonax radil rečníkovi, ktorý si zle pripravil svoju reč, aby viac cvičil.
-Veď ja som si toľko krát opakoval ! – hájil sa poučovaný.
-Môj milý, – to si ovšem hovoril k hlúpemu poslucháčovi !

                                      bluh    bluh    bluh

Diogenes si pekne odpočíval opretý o stĺp domu. Muž nesúci neobratne kladu ho bolestivo zasiahol týmto bremenom a zvalil na zem. A dokonca hrubo zareval na neho:
-Dávaj pozor !
Diogenes sa zľakol:
-Čože ? Ty ma chceš ešte raz uderiť ?!

                                      bluh    bluh    bluh

Marlen  Ditrichová vyslovila raz takúto myšlienku:
-Takmer každá žena by bola rada verná. Problémom je nájsť muža, ktorému by mohla byť verná !

                                      bluh    bluh    bluh

Filmový herec a vychýrený krásavec Otakar Dadák sa vyjadril o ženách:
-Ženy ma začínajú zaujímať až po západe slnka !

                                      bluh    bluh    bluh

Dobre podgurážený dostihový chválenkár rozprával spoločnosti pozoruhodnú historku, ako kobyla Babeta  pri preteku zastavila, porodila žriebä a opäť sa dala do cvalu. Žriebä poslušne nasledujúce svoju matku, dobehlo druhé.
-Čo to tu vykladáte, človeče ?! – rozhorčil sa už mierne roztržitý koničkár Rudolf Deyl starší. – Druhý bol predsa Viktor !

                                      bluh    bluh    bluh

Pri pobyte v USA sa chcel podívať Antonín  Dvořák na americké lokomotívy. Priateľ s ním zašiel na Grand Central Station, kde sa im ponúkalo koľajisko s devätnástimi cieľovými stanicami a odkiaľ odchádzalo tristopäťdesiat vlakov denne. Na stanicu však bol povolený vstup len s cestovným lístkom a prísni zriadenci ich tam nevpustili.  Dvořák bol nesmierne sklamaný.
-A čo keby sme zozadu preliezli plot ? – napadlo ho.
Jeho túžba bola taká veľká, že sa priateľ podvolil. Pokus však nedopadol dobre. Boli pristihnutí a pokuta bola vyššia, než keby zaplatili cestovný lístok.

                                      bluh    bluh    bluh

Náchodský dekan Ladislav Dragoun, vysoký, štíhly a na svoj vek pružný a bystrý, občas zašiel na jedno či dve deci vínka do vinárne Slovan na rohu námestia. Tam s aaj stretol s členmi hereckej spoločnosti, ktorá práve v meste hosťovala. Sediac pri stolíku, začal priateľsky rozprávať so synom jednej herečky, ktorý sa odpútal od matky a dôverne sa s ním bavil. Vo vinárni to pobavene zašumelo, keď do vinárne vrazila chlapcova matka a teatrálne vykríkla:
-Bože môj, ja ho takú dobu už hľadám a on stojí pánovi dekanovi medzi nohami !

                                      bluh    bluh    bluh

-Aténčania ťa raz utlčú, až sa rozzúria, – vyhrážal sa rečník  Démosthenes  Phokionovi, vtedajšiemu vládcovi.
-Samozrejme, – odvetí pokojne politik, – a teba utlčú potom, až zase prídu k rozumu !

                                      bluh    bluh    bluh

-Počúvaj, – hovorí jeden z umeleckých priateľov básnikovi smutnej mladosti Ladislavov Dvořákovi, bolo to niekedy na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, – prečo ty vlastne niečo nedáš uverejniť v Rudom práve ?  Bolo by to k prospechu všetkých !
-V Rudom práve ? Ja ? – diví sa básnik, – postihnutý najrôznejšími kádrovými poťahovačkami.
-Len si spomeň, – pripomína priateľ, – sotva ťa vytlačili v Kritickom mesačníku a v Kytici, – hneď oba časopisy zastavili. A tak by sa to celkom hodilo!

                                      bluh    bluh    bluh

V televízii si pochvaľoval pri preberaní Zlatého krokodíla Vladimír Dvořák starú plynovú chladničku, ktorá mu na chalupe verne slúži už celých tridsať rokov. Je vraj veľmi obetavá. Pol roka tam stojí cez zimu opustená, nikto sa o ňu nestará, ale na jar stačí zapnúť gombík a ľadnička bafne a beží. Slovom zázrak. Konferujúca kolegyňa dojate šepne:
-Asi vás má rada…
A Dvořák na to
-Ani sa jej nedivím !

                                      bluh    bluh    bluh

Filozof  Diogenes  požiadal tyrana Dionýza, aby ho vypočul. Keď vládca nereagoval, vrhol sa na zem a bozkal vládcovi nohy. Neskoršie vytýkali jeho ponížené správanie sa.
-Prečo ? – namietal Diogenes, – nemôžem za to, že Dionýzos nemá uši na hlave, ale na chodidlách !

                                      bluh    bluh    bluh

V umeleckej debate usiloval Bohumil Mathesius pri kaviarenskom posedení o to, aby  Viktora Dyka vyprovokoval k jednoznačnému stanovisku. Dyk ho počúval, ale do reči mu nebolo. Zatiaľ čo Mathesius do neho hučal, iba unaveno žmurkal, nedarilo s au neho vzbudiť záujem. Až odrazu zistil, prečo Dyk nepolemizuje, prečo nič nekomentuje, prečo svoje stanovisko neháji. V pohodlnom kaviarenskom kresle Dyk spal ako nemluvňa !

                                      bluh    bluh    bluh

Zájazdová skupina hrajúca za okupácie po mestách Klicperovu hru Hadrián z Římsů zavítala tiež do Náchoda. Práve začína dopoludňajšie predstavenie pre školskú mládež. Predstaviteľ Želmíra Otakar Dadák  vbehne rozradostený na scénu, predstavujúcu slnečnú českú krajinu, kde sa usmieva slniečko, namaľované na balóniku. Dadák sa zasmeje, ľahlo brnkne do balónika a otočí sa do temného hľadiska,odkiaľ sa  rozmáha šepot a smiech. Oponu totiž dobrácky pán Karpíšek už dávno otvoril. Než zo seba Dadák namáhavo dostal „Neni, ach, neni tu Ruměny… chvíľu to trvalo !

                                      bluh    bluh    bluh

Slávneho gréckeho filozofa Diogena zo Synops sa raz spytovali, kedy by mal človek raňajkovať. Filozof sa zamyslel a povedal:
-Ak si bohatý, tak raňajkuj, kedy sa ti zachce. Ak si chudobný, tak vtedy, keď na to máš !

                                      bluh    bluh    bluh

V rozhlasovej relácii vykladal Vladimír Dvořák o sebe a o svojich starostiach. Poslucháči reagovali rôzne, väčšinou súhlasne, anonymy došli len dva a sprostý z nich bol len jeden. Stálo v ňom:
-Človek si myslí, že je gigant, a pritom je, kamarát, úplné hovno !
-Nie že by som s tým súhlasil, alebo nesúhlasil, – komentoval to Dvořák, – o to vlastne ani nejde. Ale keď som si predstavil ako ten pán, či pani, vystrihuje titulok našej relácie, píše vyššie uvedený slogan, skladá papier, lepí známku, kráča na poštu… Čo všetko musel urobiť, aby mi oznámil, ako ma má nerád ! A čo radosti z toho má – vďaka mne !

                                      bluh    bluh    bluh

Keď sa v televízii vysielal seriál Nemocnica na kraji mesta, zajali návštevníci reštaurácie pri náhodnej návšteve Jozefa Dvořáka a nútili ho, aby im prezradil, ako seriál skončí. Ten to nevedel, ale nechcel sa pred svojim obdivovateľmi znemožniť. Spočiatku sa teda len dušoval, že o tom nesmie hovoriť nakoniec však ho premohlo pokušenie, nechal celú reštauráciu odprisahať mlčanie a oznámil:
-Tak dobre… Pán Dietl to nervove neuniesol, a tak dopisoval posledný diel v blázinci. My sme za ním chodili ako na návštevy, on nám to dával po listoch a my sme to tajne vyniesli von. Lenže nejakú zmätkár dramaturg to tle poskladal a zlepil a dodnes sa stále nevie, ako by to vlastne malo byť. Tak čo vám budem hovoriť. No, aspoň jednu zaujímavú maličkosť…
A prezradil im pod sľubom mlčania, že zdanlivo počestný primár Sova skončí ako defraudant !

                                      bluh    bluh    bluh

Slávneho francúzskeho maliara  Edgara Degasa navštívil raz jeden kritik. S prekvapením zistil, že nemá v byte jediný svoj obraz. Keď sa ho na to spýtal, maliar mu odpovedal:
-Vari neviete, že za Degasove obrazy sa dnes platia milióny ? Nie, ja si taký prepych dovoliť nemôžem !

                                      bluh    bluh    bluh

Starogrécky filozof Diogenes býval v sude na piesčitom brehu mora, pil vodu a živil sa len korienkami a zeleninou. Istý dvoran sa rozhodol, že mu vyhovorí jeho čudný spôsob života. Keď ho navštívil, Diogenes si práve pripravoval obed z hlávky kapusty.
-Vidíš, hí mu dvoran, – keby si ovládal umenie klaňať sa kráľom, nemusel by si žiť o kapuste !
-Ani ty nie si na tom oveľa lepšie, – odvrkol mu Diogenes, keby si lepšie poznal umenie, ako žiť z kapusty, nemusel by si sa klaňať kráľom !

                                      bluh    bluh    bluh

Herca Stanislava Dančiaka sa raz pýtali, ako prišiel k manželke, bývalej letuške.
-Viete, jedného dňa, keď lialo ako z krhly, nastupoval som do lietadla, a ona ma nechcela doň vpustiť. Celý som zmokol a prisahal som jej pomstu! – a po krátkej odmlke dodal, – Vidíte, a svoje slovo som dodržal!

                                      bluh    bluh    bluh

Za oných čias, keď mudrci starého Grécka vyučovali uprostred námestia, pýtali sa Diogena:
-Ako je možné, že ľudia ochotne dajú milodary slepým a chromým žobrákom, ale bosému mudrcovi nedajú ani groš?
-Je to jednoduché, – odvetil Diogenes,. Obávajú sa, že by aj oni jedného dňa mohli byť slepí a chromí, ale toho, že by aj oni mohli byť niekedy múdri, toho sa neboja!

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas bol veľmi štedrý . Napríklad dvanásť rokov vydržiaval chudáka,  ktorý sa domnieval, že je spisovateľ . Aby chránenec nemal trápny pocit, poveril ho  Dumas úlohou sledovať na Novom moste, aké je počasie :
-Podľa toho  môžem odhadnúť, koľko mi príde do divadla návštevníkov, – zdôvodnil.

                                      bluh    bluh    bluh

Kráľ Sýrie Antiochus  Demetrius vchádzal práve do izby svojho chorého syna, keď z nej odchádzala dievčina, do ktorej bol syn veľmi zaľúbený . Na otázku, ako sa cíti, odpovedal :
-Ďakujem, dobre . Horúčka ma už opustila .
-Viem, synak, práve som sa s ňou stretol .

                                      bluh    bluh    bluh

Slávny maliar  David  vystavoval jeden zo svojich najkrajších obrazov .  Zrazu spozoroval, že jeden z divákov, oblečený v pracovnom odeve parížskeho kočiša, krúti hlavou .
-Ktorý idiot to maľoval ? – zvolal onen návštevník výstavy .
-Ako to myslíte, pane ? – ohradil sa David. – Len sa pozrite, koľko ľudí ten obraz obdivuje !
-Pretože tomu nerozumejú ! Už ste videli koňa s penou na papuli, keď nemá uzdu ?
David mlčal, ale tú penu neskôr koňovi odstránil .

                                      bluh    bluh    bluh

Keď sa spýtali   Diogena,   či chce mať sluhu, odpovedal , že nie .
-Ale kto ťa mŕtveho vynesie z domu do hrobu ? – spytovali sa ho ďalej .
-Ten, kto bude potrebovať môj dom ! – odpovedal Diogenes.

                                      bluh    bluh    bluh

Keď sa nemecká filmová herečka Marlene Dietrichová  po prvý raz od skončenia vojny vrátila do Nemecka, jeden večer strávila v kruhu svojich známych.  Na otázku istého kritika, či pokladá za rozumnejších mužov alebo žena, odpovedala :
-Prirodzene, že ženy sú oveľa rozumnejšie ! Videli ste už niekedy ženu, ktorá by sa uchádzala o muža iba preto, že má pekné nohy ?

                                      bluh    bluh    bluh

Dumas otec a Dumas syn raz cestovali cez Švajčiarsko . Keď prišli do Bernu, udrel sa otec do čela:
-Doparoma, veď sme zabudli svoje kufre v Ženeve . My sme ale somáre !
-Otec, nemohol by si hovoriť iba v jednotnom čísle ? – ohradil sa Alexander mladší .
-Ozaj, pravdu máš, – odvetil pohotovo Dumas starší, – ty si ale somár !

                                      bluh    bluh    bluh

Anglického spisovateľa Arthura Conana Doyla sa raz na večierku opýtali :
-Aká bola najlepšia rada, ktorú ste v živote dostali ?
-Aby som sa oženil !
-A kto vám ju dal ?
-Moja žena .

                                      bluh    bluh    bluh

Povzdychla si slávna filmová hviezda Marlene  Dietrichová :
-Človek sa musí stále len učiť ! Keď začínala éra zvukového filmu, musela som sa učiť pekne hovoriť a keď začínal farebný film, musela som sa naučiť červenať !

                                      bluh    bluh    bluh

Spisovateľ  Doyle  sa pristavil pri stánku s knihami. Predavač mu ponúkol celý rad kníh, ale stále počul rovnakú odpoveď :
-To som už čítal .
Nakoniec predavač vytiahol akúsi knihu spod pultu a riekol :
-Túto ste určite nečítali . Je to posledné dielo Conana Doyla o špiritizme . Včera vyšla .
-Máte pravdu, odpovedal spisovateľ, – nečítal som ju . Ja som ju iba napísal .

                                      bluh    bluh    bluh

Známeho francúzskeho spisovateľ a dramatika Alexandra Dumasa staršieho ustavične obťažoval istý novinár otázkami, čo robí práve teraz tvorca Troch mušketierov . Keď už toho bolo veľa, Dumas povedal :
-Práve si nechávam rásť fúzy !

                                      bluh    bluh    bluh

Anglický spisovateľ John Dryden  venoval veľmi málo času svojej manželke . Raz mu nahnevane povedala, že by chcela byť knihou, lebo len im venuje on svoj voľný čas . Dryden sa na to ozval :
-To je dobrý nápad, moja drahá . Lepšie by však bolo, keby ste sa stali kalendárom .
-Prečo práve kalendárom ?
-To by ste boli každý deň nová !

                                      bluh    bluh    bluh

Keď sa v istej spoločnosti hovorilo o rozdiele medzi  Dumasom starším a jeho synom, vyjadril sa Dumas – otec:
-Medzi mnou a mojím synom je len jediný rozdiel: zatiaľ čo ja milujem  ženy, on ich nemiluje. Preto sa oženil a ja som zostal slobodný !

                                      bluh    bluh    bluh

Artúr Conan Doyle  sa viezol taxíkom z parížskej stanice do hotela . Keď platil, taxikár mu povie:
-Ďakujem, pán Doyle !
-Akože, – zvolal udivený autor slávnych detektívok, – vy ste ma poznali ?!
-Nepoznal, – odvetil taxikár, – ale prichádzate z južnej časti Francúzska, ste Angličan nakrátko ostrihaný a keď máte čas na cestovanie, tak si čitateľ Sherlocka Holmesa všeličo domyslí.
-Ale to je veľmi zaujímavé, – povedal Doyle, – ozaj vás nič iného nepriviedlo na stopu ?
-Snáď jedna maličkosť. Máte svoje meno na batožine.

                                      bluh    bluh    bluh

Albert  Dürer bol veľkým ctiteľom žien, napriek tomu, keď prišlo k debate o láske, vyhlásil:
-V nebi nie sú sobáše a v pozemských sobášoch chýba nebo !

                                      bluh    bluh    bluh

Istému nadutému šľachticovi, ktorý  Dumasa posmešne nazval negrom, slávny francúzsky spisovateľ odvetil:
-Áno, pane, nepopieram, že môj otec bol mulat, starý otec černoch a praotec opica. Lenže môj rodokmeň končí práve tam, kde váš začína !

                                      bluh    bluh    bluh

Raz sa zišlo v Londýne grémium učencov.
-O tisíc rokov bude pre ľudí ne tejto zemi iba miesto na státie, – povedal sir Charles Darwin, vnuk slávneho Darwina. Rektor kalifornskej techniky k tomu dodal:
-Keď budú iba miesta na státie, potom určite klesne pôrodnosť!

                                      bluh    bluh    bluh

V čase, keď Alexander  Dumas mladší písal román Diane de Lys, často hovoril o štruktúre deja so svojim priateľom Mirauldom. Pri rozhovoroch išlo hlavne o to, či hrdina Paul Aubry má zomrieť násilnou smrťou, alebo nie. Jedného dňa sa Dumas definitívne rozhodol a šiel to oznámiť Mirauldovi. Ten však nebol doma, preto nechal odkaz u jeho domácej:
-Povedzte pánovi Mirauldovi, že som Aubryho zabil !
Vystrašená domáca odovzdala odkaz a na jej prekvapenie Mirauld odpovedal:
-To je najlepšie, čo mohol urobiť ! 

                                     bluh    bluh    bluh

Marlene Ditrichová sa sťažovala, že počas svojich ciest stráca veľa času na colné formality.
-Nieto colníka, – povedala, – ktorý by sa nechcel osobne pozrieť na dátum môjho narodenia v pase !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas raz cestoval do Nemecka. Nevedel sa však dohovoriť, pretože poznal len jedno nemecké slovo. V ktoromsi hostinci si objednal šampiňóny. Keď už príliš dlho čakal, pochopil, že mu hostinský nerozumel. Zavolal ho a svoje želanie mu nakreslil. O chvíľu sa hostinský vrátil a podával mu dáždnik.

                                      bluh    bluh    bluh

Po prílete na letisko v Edinburgu sa rozhorčila sedemdesiatročná Marlene Dietrichová, keď jej istý kameraman postavil pred nohy pojazdnú stoličku pre starcov a chorých. Usmiala sa iba vtedy, keď jej vysvetlil, že stolička nie je nachystaná pre ňu, ale pre jeho televíznu kameru.

                                      bluh    bluh    bluh

Známy nemecký filológ Konrád  Duden  uverejnil svoj slovník už v minulom storočí. Jedna dáma z vyššej spoločnosti mu hneď blahoželala k veľkému dielu a povedala:
-Predovšetkým vám ďakujem, že ste v slovníku vynechali všetky nemravné výrazy .
Duden sa nad touto poznámkou pousmial a odvetil :
-Bože môj, a to ste môj slovník tak pedantne prečítali ? Zrejme ste tie výrazy priam vyhľadávali ?!

                                      bluh    bluh    bluh

Poľský satirik Felix  Derecki ostal sedieť ako posledný hosť vo vinárni . Keďže už bola záverečná, priblížil sa diskrétne hlavný a spýtal sa ho :
-Neželáte si platiť ?
Derecki sa prebral z myšlienok a zabručal :
-Isteže zaplatím, veď musím . Ako ste však prišli na to, že si to neželám ?

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas mladší bol veľký jedák . Raz na recepcii u ministra kultúry si dal na tanier obrovský kus mäsa .
-To všetko chcete zjesť len tak ? – udivene sa spýtal jeho sused .
-To nie, – odpovedal Dumas,- o chvíľu prinesú zemiaky a kapustu .

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas  mal priateľa s veľmi nečitateľným rukopisom. Raz od neho dostal list . Dumas mu ihneď odpovedal :
-Ďakujem ti za list, milý Theo . Až prídeš do Parížan nezabudni sa u nás zastaviť, prečítaš mi ho !

                                      bluh    bluh    bluh

Najslávnejší taliansky básnik  Dante Alighieri mal vraj výbornú pamäť . Raz ho chcel jeden známy vyskúšať a spýtal sa ho :
-Majstre, ktoré jedlo máte najradšej ?
-Vajíčko, – odvetil básnik .
Asi o rok sa obaja zasa stretli a zvedavec sa pýta :
-A s čím ?
-Len tak natvrdo a osolené, – usmial sa Dante.   

                                      bluh    bluh    bluh

Vladimír  Dvořák  viedol na jednom javisku súťaž . Obrátil sa do sály s otázkou :
-Prosím, sú tu dnes medzi divákmi novomanželia, takí, čo sa iba dnes zobrali ?
-V sále nastal šum, ľudia sa divili . Vstala však jedna dvojica a prichádzala na pódium .
Vladimír sa začudovane poškrabal na brade a hovorí :
-Ja som vám chcel dať pôvodne takú zvláštnu otázku, ale teraz ma napadla úplne iná . Vy ste sa skutočne vzali iba dnes ?
-Áno .
-Tak prosím vás, čo tu teraz večer robíte ?

                                      bluh    bluh    bluh

Maliar Stanislav  Doležal,  muž chlapskej tváre ozdobenej bohatými, nepestovanými fúzmi rád maľoval svoje portréty . O jeho autoportrét sa zaujímal jeden kupec, ale cena sa mu videla privysoká .
-Uznávam, je trochu drahší, – vravel Doležal, – ale keby ste vedeli, čo ma len ten lesk v očiach stál peňazí !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzsky teoretický fyzik Paul Adrien Dirac s obľubou teoretizoval na rôzne témy . Raz prišiel medzi svojich priateľov s novou hypotézou, že existuje iba jediná optimálna vzdialenosť, pri ktorej je ženská tvár najpôvabnejšia .
-Existujú totiž, – zdôvodňoval svoje tvrdenie, dve krajné vzdialenosti : nulová a nekonečná . Pri tých sa musí pôvab ženskej tváre zákonite strácať, pretože nie je nič vidieť . A preto je logické, že medzi týmito krajnými prípadmi musí byť vzdialenosť, kedy vidíme ženu ako najkrajšiu !

                                      bluh    bluh    bluh

Známa americká filmová herečka Frances Drakeová  sa vrátila z cesty po Európe. Všetkým svojim známym rozprávala, čo všetko videla, čo zažila a ako to vôbec v tej starej Európe vyzerá .
-Drahá, videli ste aj Dardanely ? – opýtal sa jeden z jej priaznivcov.
-Dardanely ? Akože by nie, – sebavedome vyhlásila herečka, – tí ma dokonca pozvali na obed .

                                      bluh    bluh    bluh

-Je to pravda, že sa osobne poznáte s našim kráľom ? – Tak sa raz opytovali  Darwina  jeho priatelia. Charles Darwin sa usmial spomedzi svojich bielych fúzov :
-Ako ste na to prišli ?
-Sám kráľ vraj o tom hovoril !
-Alebo to sa kráľ iba tak vyťahoval !

                                      bluh    bluh    bluh

Logik Agathokles sa pred svojimi žiakmi chválil, že je jediným a prvým logikom v Aténach .  Demonax, ktorý išiel okolo, to počul a opýtal sa :
-Ak si jediný, ako môžeš byť prvý ? Ale ak si prvý, ako môžeš byť jediný ?

                                      bluh    bluh    bluh

Jeden z Darwinových odporcov sa nemohol za nič zmieriť s vývojovou blízkosťou človeka a opice . Pri jednej príležitosti nervózne povedal :
-Pán  Darwin , predsa len nemôžem pochopiť, ako je možné, že vlastne staviate človeka  na úroveň opice .
-A to robím ešte s  istým sebazaprením, – odpovedal Darwin, najradšej by som dal prednosť opici pred človekom .
-To už ale vôbec nechápem ! – urazil sa spolubesedník .
-Pozrite sa, – vysvetľoval veľký prírodovedec, – opica výborne šplhá a obstojne chodí .  Aj človek vie šplhať takmer dokonale, ale chodí po tejto hriešnej zemi oveľa neistejšie,  ako opica !

                                      bluh    bluh    bluh

Pýtali sa raz  Deskarta :
-Môže byť múdry človek labužníkom ?
-A prečo nie, príroda neposkytuje dobré veci len hlupákom !

                                      bluh    bluh    bluh

Anglického biológa Charlesa  Darwina  raz podráždene oslovila krásna susedka:
-Pán Darwin, tvrdíte, že ľudstvo pochádza z opice. To platí aj o mne ?
-Prirodzene, -odpovedal, – vy však pochádzate z nádhernej opice.

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas starší cestoval svojho času po Rusku a cesta ho zaviedla až do Tbilisi, vtedajšieho Tiflisu . Zašiel do kníhkupectva, ktorého majiteľ bol taký pozorný, že zaplnil celý výklad a všetky police výlučne Dumasovými knihami .
-A kde máte knihy ostatných autorov ? – zaujímal sa Dumas.
-Tie, prosím, sú všetky predané, – odpovedal popravde kníhkupec.

                                      bluh    bluh    bluh

Národný umelec Rudolf Deyl veľmi miloval kone a konské dostihy . Na dostihy do Chuchle prichádzal celkom pravidelne . Keď mu jeden kolega z divadla ponúkol, že mu ukáže nové auto, ktoré si kúpil, Deyl odvetil :
-Je iste pekné, ale v aute je veľa koní a ja si predsa len prezriem každého osobitne !

                                      bluh    bluh    bluh

Keď Alexandrovi  Dumasovi  vyčítali, že vo svojej tvorbe prekrúca dejiny, ba dokonca znásilňuje históriu, so širokým úsmevom vyhlásil:
-Áno, pripúšťam to, ale pozrite aké nádherné deti som jej urobil !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzskemu filozofovi, matematikovi a fyzikovi Renému Descartovi neobyčajne chutilo jesť. raz sa ho jeden známy začudovane spýtal :
-Ako je možné, že taký veľký vedec ako vy môže nachádzať potešenie v takej banálnej veci, akou je jedlo ?
-A vy si myslíte, že príroda vytvorila dobré veci len pre hlupákov ? – odvetil mu pohotovo Descartes .

                                      bluh    bluh    bluh

Aténsky rečník  Demostenes si na zlepšenie výrečnosti vkladal do úst kamienky . Keď to zbadal náhodný chodec, spýtal sa ho :
-Prečo si strkáš do úst všelijaké haraburdy ?
-Život ma k tomu núti, – vysvetlil Demostenes, – lebo len čo v diskusii skončia s argumentmi, prichádzajú k slovu kamene !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzsky dramatik a súčasne herec Raymond Devos  bol raz v parížskej reštaurácii s mladou dámou, začínajúcou herečkou. Zrazu popri nich prešiel čašník, ktorý držal pred sebou na ražni napichnutý horiaci šašlík .
-Čo je to ? – spýtala sa prekvapená herečka .
-Nič zvláštne, – odvetil Devos, – je to zákazník, ktorý nedal čašníkovi žiadne prepitné !

                                      bluh    bluh    bluh

Keď český hudobný skladateľ Antonín Dvořák  skladal Armidu, pozastavil sa nad tým, že je v librete zmienka o koňoch v križiackom tábore . Celý ustarostený sa opýtal Vrchlického:
-Priateľ môj drahý, nerád by som urobil nejakú chybu, povedz mi, boli už vtedy kone ?

                                      bluh    bluh    bluh

Kedysi sa Alexander Macedónsky rozprával s  Diogénom   pri jeho sude a bol  uchvátený odpoveďami filozofa . Preto povedal :
-Môžeš ma požiadať o čo len chceš !
-Odstúp trocha, – odvetil Diogénes, – zacláňaš mi !

                                      bluh    bluh    bluh

Za oných čias, keď ešte mudrci starého grécka učili svojich žiakov uprostred trhového námestia, spýtali sa Diogena:
-Ako je to možné, že ľudia ochotne dajú milodary chromým a slepým žobrákom, ale bosému mudrcovi nedajú ani deravý groš ?
-Odpoveď je nanajvýš jednoduchá, – odvetil Diogenes. – Obávajú sa, že aj oni jedného dňa môžu byť slepí, alebo chromí, ale toho, že raz by boli mudrci, sa neboja !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander Dumas otec, hovorí synovi:
-Priateľu, blíži sa ti tridsiatka, bolo by správne, keby si si konečne našiel ženu !
-Súhlasím, – odpovie syn, – len neviem čiu…

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas  starší bol veľkým priateľom psov. Raz si spoločnosť pozerala obraz, na ktorom bola veľmi mladá, pekná, no chudá dievčina. Pri jej nohách ležal prekrásny pes. Jedna dáma sa Dumasa spýtala, čí je to portrét. Pohotový spisovateľ odpovedal lakonicky:
-To je portrét psa, ktorý stráži kosť !

                                      bluh    bluh    bluh

-Človek sa musí neustále učiť, – povedala raz Marlene  Dietrichová. –  Keď začínal zvukový film, musela som sa naučiť hovoriť, keď začal farebný, musela som sa naučiť červenať sa…

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas  starší sedel raz pri hostine oproti bohatému, ale veľmi obmedzenému nevzdelancovi. Takí ľudia sa mu z hĺbky duše protivili a preto si ho občas doberá. Keď už namyslencovi došla trpezlivosť, rozhodne skríkol:
-Viete vy vôbec, ako blízko máte k hlúposti ?
-Viem, – pohotovo odpovedal Dumas, – iba cez stôl !

                                      bluh    bluh    bluh

Španielsky maliar Salvator Dali navštívil raz výstavu obrazov svojho kolegu. Pod jedným obrazom bol lístok : „Nepredajné“.
-To tam predsa nemusel dávať, – obrátil sa Dali k prizerajúcim, to predsa  každý vidí !

                                      bluh    bluh    bluh

Spisovateľka Mária Ďuríčková sa stretla na besede so svojimi mladými čitateľmi. Chcela sa porozprávať s nimi o svojej knihe „Danka a Janka“.
-Budeme sa hrať na kritikov, – navrhla svojim poslucháčom, – povedzte mi, ako moji kritici, či sa vám kniha páčila.
A hneď si aj overila:
-Viete, čo je to kritika ?
-Prosím, viem, – prihlásil sa prváčik, – ohováranie !

                                      bluh    bluh    bluh

Van Dyck maľoval kráľovnú, ktorá bola veľmi škaredá . Majster namaľoval podľa skutočnosti je vráskavú tvár, ale ruky namaľoval čisté a jemné . Keď sa ho kráľovná spýtala, prečo je namaľoval ruky krajšie ako tvár, van Dyck odvetil :
-Preto, Vaše Veličenstvo, lebo z tých rúk očakávam honorár !

                                      bluh    bluh    bluh

Známeho francúzskeho románopisca Alexandra  Dumasa  staršieho, presláveného históriou Troch mušketierov, opýtala sa raz jedna z jeho obdivovateliek :
-Ako to robíte, majstre, že starnete tak krásne ?
-Madam, to je asi tým, že tomu starnutiu venujem všetok svoj voľný čas ! – odpovedal Dumas.

                                      bluh    bluh    bluh

-Ja už dnes nemôžem maľovať tak zrozumiteľne ako ostatní, – vravieval Salvator  Dali.
-A prečo, majstre ?
-Pretože ľudia by si mysleli, že nič neviem !

                                      bluh    bluh    bluh

Na prvom predstavení Dáma s kaméliami Dumasa mladšieho bol prítomný aj jeho otec  Dumas starší . Počas celého predstavenia sa tak nadchýnal, až sa ho istý kritik spýtal :
-Ste autorom tejto hry ?
-Viac ! Som autorom autora !

                                      bluh    bluh    bluh

Svetoznámy francúzsky maliar, grafik a karikaturista Honoré  Daumier  mal veľa priateľov . Ich ustavičné návštevy mu už išli na nervy . Jedného dňa sa na dverách ateliéru objavil nápis :
-Každý, kto sem príde, mi preukazuje veľkú česť . A každý, kto sem nepríde, mi preukazuje veľkú službu !

                                      bluh    bluh    bluh

Známy primár neurologického oddelenia profesor MUDr. Otto  Dostál, upozorňoval jedného pacienta, ktorý prekonal ťažkú mozgovú príhodu, ako sa v ďalšom živote chovať, čo smie a čo nie. Musí si každým okamžikom uvedomovať, že opakovanie príhody by bolo veľmi riskantné.
-Nehnevajte sa, pán primár, že sa tak otvorene pýtam, ale čo si môžem dovoliť v intímnom živote ?
-Čakal som takú otázku, je vo vašom veku pochopiteľná. Dovoliť si môžete, pokiaľ vás to nebude vzrušovať. Zvýšený krvný tlak je pre vás veľmi nebezpečný !
-Preboha, ako to potom mám robiť ? – pýtal sa zúfalý pacient.
-Len s vlastnou manželkou, milý priateľu, len s vlastnou !

                                      bluh    bluh    bluh

Degas bol svedkom, ako jeden z jeho obrazov dosiahol na dražbe cenu pol milióna   frankov . Keď sa ho spýtali, ako sa cítil, odpovedal :
-Bolo mi ako dostihovému koňovi, ktorý práve vyhral Veľkú cenu . Ten kôň totiž bežal preto, aby dostal ovos …

                                      bluh    bluh    bluh

Sergej  Dagilev, ktorý s ruským baletom žal úspechy na turné po západnej Európe, raz na recepcii odpovedal na otázku, ako sa možno naučiť ruského kozáčka :
-To je jednoduché . Sadnete si na nízku stoličku a vyhadzujete nohy do vzduchu tak dlho, až sa to perfektne naučíte …
-A čo ďalej ? – pýtali sa poslucháči .
-Keď to už naozaj dobre viete, môžete pokračovať, ale bez stoličky !

                                      bluh    bluh    bluh

Nemecký maliar Albrecht  Dürer bol veľkým ctiteľom ženského pohlavia . Jednako však, keď raz bola debata o láske a ženách, vyhlásil :
-V nebi nie sú manželstvá a v pozemských manželstvách zasa nie je nebo ! Ja osobne po nebi netúžim, tam sú ženy len okrídlené hlavičky – a to mi nestačí !

                                      bluh    bluh    bluh

Na parížskej radnici je jedna sieň plná krásnych fresiek, ktoré vytvoril slávny francúzsky maliar Eugéne Delacroix . Umelec bol dlhý čas aj členom mestskej rady . Keď si raz veľká skupina cudzích návštevníkov prezerala krásne diela v sieni radnice, opýtala sa jedna dáma vrátnika, ktorý umelec to všetko vytvoril .
-Ale, madame, – odvetil zriadenec s kamennou tvárou, – to predsa nebol žiaden umelec,  to bol náš mestský radca !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas  mal priateľa, ktorý mal nečitateľný rukopis . Keď raz dostal od neho list, obratom mu odpovedal :
-Ďakujem ti za milý list, Theo, keď prídeš do Paríža, zastav sa u mňa, prečítaš mi ho !

                                      bluh    bluh    bluh

-Je to pravda, že sa osobne poznáte s našim kráľom ? – opytovali sa raz  Darwina  jeho priatelia . Charles Darwin sa usmial spomedzi svojich bielych fúzov :
-Ako ste na to prišli ?
-Sám kráľ vraj o tom hovoril .
-Ale ba, to sa kráľ iba tak vyťahoval !

                                      bluh    bluh    bluh

Slávny  Duval, knihovník cisára Františka I. bol známy svojou skromnosťou . Raz mu istý človek dal otázku, na ktorú Duval odpovedal :
-Neviem .
-Ako to, že neviete ? A za čo vás cisár platí, – dobiedzal návštevník .
-Cisár, – odpovedal Duval, – ma platí za to, čo viem . Keby ma mal platiť za to, čo neviem, nestačili by mu všetky cisárske poklady !

                                      bluh    bluh    bluh

O Richardovi Wagnerovi hovoril Antonín Dvořák  vždy s veľkou úctou . Raz, keď sa Dvořák opäť nadchýnal wagnerovským dielom, ozval sa hlas z radov študentov :
-Prosím, pán profesor, počuli sme, že Richard Wagner kedykoľvek komponoval, musel mať po ruke pohár vína !
-Počujú oni, študent, – rozčúlil sa Dvořák, – či Wagner pil víno, či vodu, do toho ich nič ! Oni by takú hudbu neskomponovali, ani keby pili bohviečo!

                                      bluh    bluh    bluh

Hudobný skladateľ  Claude Debussy patril k tomu druhu umelcov, ktorí sa, pokiaľ to bolo možné, vyhýbal banálnym obedom a večierkom v rodinách bankárov a iných zbohatlíkov . Vedel, že hudobníka, ktorý sa na takej spoločenskej oslave zúčastní, čaká rovnaký osud. Najprv bohatý obed alebo znamenitá večera a potom nevyhnutný úsmev hostiteľky:
-Majstre, moji hostia vás veľmi obdivujú, zahrajte pre nich niečo na klavíri…
Práve k takým hudobným produkciám bol Debussy chladne odmietavý. Nebol ochotný rozdávať svoje umenie za trochu jedla. keď ho raz hostiteľka požiadala o malú klavírnu improvizáciu, odmietol so slovami:
-Prepáčte, madam, ale nezvyknem platiť obed v naturáliách !

                                      bluh    bluh    bluh

Jeden z mladých skladateľov doniesol Claudovi  Debussymu partitúru svojej najnovšej uspávanky a žiadal ho o posudok . Debussy dielo preštudoval a povedal :
-Nie je to najhoršie, milý priateľu, má to však jednu chybu . Totiž aj uspávanka musí  byť tak dokonale skomponovaná, aby neuspávala poslucháčov v sále !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzsky spisovateľ  Denis  Diderot  prijal svojho času pozvanie na cisársky dvor ruskej cárovnej Kataríny . Tá ho požiadala, aby nacvičil niekoľko svojich starších hier . Básnik sa však vzpieral a aby ho upokojila, prehlásila :
-Veď vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo . Aj ja som napísala niekoľko hier a obecenstvo ich vypískalo . A mne to vôbec nevadilo .
-Medzi nami, Vaše Veličenstvo, je však veľký rozdiel, -odpovedal básnik, – keď  Diderot ako básnik prepadne, ani pes po ňom nezabreše, keď však prepadne Katarína ako autor, ostane ešte cárovná Katarína, a to určite nie je tak celkom k zahodeniu !

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzsky spisovateľ Alexander Dumas  raz bol na výlete v okolí Paríža a uvidel voz ťahaný somárom, ako nevládze vyjsť na kopec . Nuž  pomohol sedliakovi voz vytlačiť . Ten mu na kopci povedal :
-Mnohokrát ďakujem, iba s týmto somárom by som sa hore určite nedostal !

                                      bluh    bluh    bluh

Mladý skladateľ napísal hudbu k opere a prišiel za Dunajevským, aby ho vypočul . Keď skončil, netrpezlivo sa pozrel na veľkého majstra a po chvíli sa ho spýtal :
Ani mi nič nepoviete ?
-Prečo ? – odpovedal majster. – Veď ani vy ste mi nič nepovedali…

                                      bluh    bluh    bluh

Degasa,  keď už bol slávnym maliarom, navštívil jeden z mnohých ctiteľov, ktorý sa veľmi prekvapil, že v byte nevidí ani jediný jeho obraz.   Degas mu to vysvetlil:
-V súčasnosti stojí jeden Degas hŕbu peňazí. Nemôžem si dovoliť taký luxus…

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas starší dostal raz vznešenú návštevu. Zavítal k nemu knieža Lichtenberg so žiadosťou o autogram. Pohotový Dumas mu ho dal v tejto forme :
-Potvrdzujem príjem dvadsaťpäť fliaš pravého Chateau Armagnac z pivníc Jeho Výsosti kniežaťa Lichtenberga. Alexander Dumas.
Zaskočenému kniežaťu nezostávalo nič iné ako poslať Dumasovi to, čo bolo na potvrdenke.

                                      bluh    bluh    bluh

F. M. Dostojevskij sa raz prechádzal po Petrohrade a na múre zbadal novú vyhlášku. Keď si ju chcel prečítať, zistil, že si doma zabudol okuliare. Zastavil  preto okoloidúceho muža a poprosil ho, aby mu prečítal text vyhlášky. Muž mu odpovedal:
-Nemôžem, pane. Som na tom práve tak ako vy, ani ja neviem čítať…

                                      bluh    bluh    bluh

Počas vlády Ľudovíta XV. kúpili pre parížsky verejný park mladého slona. Spisovateľ Charles Duclos to pred priateľmi komentoval:
-Dnes sa veľa hovorí o slonovi. Je to totiž jediné veľké zviera, o ktorom sa môže voľne debatovať.

                                      bluh    bluh    bluh

Francúzsky maliar Edgar Degas bol pozvaný na svadbu jednej zo svojich modeliek. pri svadobnom obrade sa zrazu naklonil k svojmu priateľovi a nadšene povedal :
-Aká je len krásna ! Vidím ju po prvý krát oblečenú, môžem však povedať, že jej to veľmi pristane!

                                      bluh    bluh    bluh

-Kto je autorom toho románu, čo tak usilovne čítaš ? – opytoval sa Alexandra Dumasa  staršieho jeho syn .
-Ako by si to nevedel, – ohradzoval sa otec Dumas, – napísal som ho ja sám, ale za nič na svete si nemôžem spomenúť, ako to všetko skončilo !

                                      bluh    bluh    bluh

Španielsky excentrický maliar Salvator Dali, ako je známe, bol až chorobne pyšný na svoju tvorbu, ktorú pokladal za geniálnu. Tvrdil, že tí, čo jeho obrazy neuznávajú, nemajú vkus. Sám si posielal darčeky, dával si o sebe písať oslavné básne a skladať piesne. Dokonca si dal zhotoviť zo zlata puzdro s nápisom:
-Veľkému umelcovi Dalimu – jeho najväčší obdivovateľ: Veľký Dali.

                                      bluh    bluh    bluh

Slávneho skladateľa Debussyho  často pozývali do rodín zbohatlíkov, kde ho čakal bohatý obed a napokon milý úsmev hostiteľky so žiadosťou:
-Majstre, zahrajte nám niečo zo svojich skladieb, moji hostia vás veľmi obdivujú.
Debussymu sa také jednanie nie veľmi páčilo a raz keď bol podobným spôsobom vyzvaný k produkcii, odpovedal:
-Prepáčte, madame, ale ja nie som zvyknutý platiť za obed v naturáliách !

                                      bluh    bluh    bluh

V Umeleckej besede hral raz Antonín Dvořák svoju novú skladbu s Lachnerom a Nerudom. Po koncerte sa Dvořák usadil k stolu a objednal si večeru. Pri stole bol akýsi generál, ktorý sa snažil s majstrom nadviazať hudobne – odborný rozhovor. Vyzval Dvořáka, aby mu povedal svoju vlastnú mienku na nadnesený problém. Ten však bol zaujatý večerou a tak s vážnou tvárou odpovedal:
-Tá hovädzina je ale poriadne tvrdá !

                                      bluh    bluh    bluh

Medzi spisovateľom Ernestom Hemingwayom a Marlene  Dietrichovou,  ktorí sa celé roky priatelili došlo raz k tomuto rozhovoru :
-Počúvaj, Marlene, ty si predsa múdra žena, povedz mi úprimne, neprekáža ti tvoja inteligencia pri povolaní filmovej herečky ?
-Vôbec nie, – s úsmevom odpovedala Marlene, – veď to, čo vy muži považujete za inteligenciu, skryje šikovná žena celkom ľahko v trochu odvážnejšom výstrihu !

                                      bluh    bluh    bluh

Taliansky skladateľ Gaetano Donizetti sa rád chválil, že svoju operu Don Pasquale napísal za osem dní. Keď mu voľakto pripomenul, že aj Rossini napísal Lazobníka sevillského za štrnásť dní, odpovedal :
-Ani sa nedivím, veď Rossini je strašne lenivý !

                                      bluh    bluh    bluh

 Anglický fyzik Durac  si veľmi potrpel na presné vyjadrovanie . Raz sa pri svojej prednáške opýtal poslucháčov :
-Má niekto otázku ?
Z lavíc sa ozval hlas :
-Nechápem, ako ste došli k tej rovnici, pán profesor .
Durac ho hneď prerušil :
-To nie je otázka, to je iba oznámenie, znovu sa spytujem : „Má niekto otázku“?

                                      bluh    bluh    bluh

 Veľký spisovateľ, autor mnohých príbehov Sherlock Holmes si raz zažartoval so svojim známymi . Desiatim váženým občanom z vyšších spoločenských kruhov poslal telegram :
-Všetko vyzradené, okamžite zmiznite !
Do dvadsiatich štyroch hodín všetkých desať opustilo Spojené štáty .

                                      bluh    bluh    bluh

Pavel  Dobšinský  učil istý čas v Banskej Štiavnici a zaľúbil sa tam do slečny z bohatej rodiny, požiadal ju o ruku, ale mu ju nedali, dostal košík . Keď sa o tom dozvedel Ján Botto, jeho dôverný priateľ, napísal mu list, ktorého motto znelo asi takto :
-Zahučali hory, tie breznianske lesy, že sa tam Palíček vraj obesil kdesi, ale haluz krehká, nezdrží Palíka, lebo veru odpadol kamsi do košíka !

                                      bluh    bluh    bluh

Viktor  Dyk   mal veľmi špatný rukopis,  keď niečo napísal rýchlo . Po jeho odchode z redakcie prišli sadzači a korektori do redakcie, aby im kolegovia pomohli hieroglyfy rozlúštiť .Raz však stál celý nástup tlačiarov pred záhadou . Na Dykovom stole bol  celý stoh novín, výstrižkov a poznámok, že sa naň nevošiel už ani papier, na ktorom bolo voľačo napísané . Ten ležal na zemi . Sluha, ktorý papier našiel, zohnal všetkých okolostojacich, aby odkaz rozlúštili .Keď však tomu nerozumel ani stenograf, ani špecialista na grécke písmo, ktosi spomenul dlhoročného metéra Zelnického .
-Pán Zelnický, vy viete prečítať všetko, čo je to tu napísané ?
Ten si nasadil okuliare a čítal ako keď bičom šibe :
-Nech mi nik nič neodnáša zo stola ! Viktor Dyk .

                                      bluh    bluh    bluh

Čo sa tak tešíš ? – spýtal sa   Diogenes   mladého muža .
-Prečo by som sa netešil, veď som dnes zvíťazil na olympiáde !
-To sa nemáš čím pýšiť, – povedal a to slávny filozof, – veď ty si vlastne premohol slabých !

                                      bluh    bluh    bluh

Alexander  Dumas  mal veľmi peknú, pritom však energickú neter . Raz k nemu prišla  na návštevu a hneď vo dverách sa mu sťažovala :
-Predstav si, strýčko, môj snúbenec Louis chce odložiť náš sobáš o celý týždeň .Neviem si to vysvetliť .
-Len sa tak nerozčuľuj, milá moja, – ukľudňoval ju Dumas, – umožni mu ten odklad,  veď je to jeho posledné želanie !

                                      bluh    bluh    bluh

Pokračovanie nabudúce…