Vyznáte sa v rozprávkach?

 

 

 

 Namiesto rozprávok uvediem zmodernizované bájky

 

Bájky nevznikali však len za čias Ezopových, ale aj v súčasnosti!
Samozrejme, že sú i trochu zmodernizované, aby boli a úrovni dnešných čias.
Tu je niekoľko takých bájok:

 

 

O vrane a vode

Smädná vrana natrafila na vedro s vodou. Veľmi sa potešila a robila všetko, čo bolo v jej silách, len aby ho prevrátila, no nijako ho nevládala zvaliť. Napokon sa jej dôvtipom predsa len podarilo, čo chcela. Začala hádzať do vedra kamienok za kamienkom, až sa zdvihla hladina vody a vrana si mohla pokojne uhasiť smäd.
Poučenie:
-Kde nič nezmôže sila zvíťazí rozum!

 

O vrane a zajkovi

Vrana sedí na strome a celé dni nič nerobí. Zbadá ju zajačik a pýta sa:
-Môžem tiež tak sedieť ako ty a nič nerobiť?
Vrana mu odpovedá:
-Samozrejme, prečo by si nemohol?.
Zajačik sa posadil na zem pod vranu a odpočíval. Naraz sa objavila líška, skočila na zajačika a zožrala ho.
Poučenie:
-Na to, aby si mohol iba sedieť a nič nerobiť, musíš sedieť veľmi, veľmi vysoko.

 

O moriakovi a býkovi

Moriak sa rozpráva s býkom:
-Veľmi rád by som sa dostal až na vrchol tohto stromu, ale nemám na to dosť síl.
Býk mu na to:
-Ja mám pásomnicu. Je plná živín. Skús ju vytiahnuť a zhltnúť!
Moriak teda strčil hlavu hlboko do býkovho zadku, vybral pásomnicu a celú ju zožral. Zistil, že mu naozaj dodala veľa energie, tak vyletel na vrchol stromu. Zbadal ho farmár a zostrelil ho dole.
Poučenie:
-To, že lezieš veľkému zvieraťu do riti, ťa síce môže dostať až na vrchol, ešte to však neznamená, že sa tam udržíš.

 

O vtáčikovi a mačke

Malý vtáčik letel v zime na juh. Bola taká zima, že vtáčik premrzol a spadol uprostred poľa. Ako tam tak ležal, išla okolo krava a vykládla sa priamo na neho. Ako tam vtáčik v hovne ležal, začal si uvedomovať, že ho príjemne hreje a od radosti si začal pospevovať. Začula ho mačka a zisťovala, odkiaľ sa spev ozýva. Išla za zvukom a v hovne zbadala vtáčika. Vybrala ho a zožrala.
Poučenie:
-Nie každý, kto sa na teba vyserie, je Tvoj nepriateľ. Nie každý, kto ťa zo sračky vytiahne, je tvoj priateľ. Keď už ti je dobre a teplo, tak aspoň drž hubu.

 

O slimákovi a strome

Slimák pomaly lezie po lese až sa dostane ku stromu. Začne naň vyliezať. Desať rokov postupuje hore. V polovici jedenásteho roka je už tesne pod vrcholom, ale spadne dole.
Poučenie:
-Práca chvatná, málo platná.

 

O kaprovi a sumcovi

Päťkilový kapor plával po rybníčku a stretol polkilového kapríka, ktorý ho úctivo pozdravil. Veľký kapor mu neodzdravil, iba sa mu zvysoka vysral na hlavu. Nevšimol si však, že za malým kapríkom plával obrovský sumec, ktorého nechtiac tiež zašpinil. Sumca to naštvalo a veľkého kapra zožral.
Poučenie:
-Aj keď si veľká ryba, nesmieš tým malým srať na hlavu. Nikdy nevieš, či za nimi nestojí ryba väčšia než si ty!

 

O veveričke a zajacovi

Sedí veverička na strome a ide okolo zajac:
-Veverička, čo robíš?
-Hovno!
Zajac si sadne na pníček a preberá labkami, akože aj on nič nerobí. Ide okolo medveď a pýta sa:
-Zajko, čo robíš,
-Hovno!
Medveď sa naštval a zajaca zožral. Veverička na strome sa z toho normálne vyľakala.
Poučenie:
-Keď chce niekto hovno robiť, musí sedieť vyššie!

 

O medveďovi a líške

Medveď a líška sedia pod stromom a rozprávajú sa o tom, ako prežili zimu. Líška je vychudnutá na kosť a strhaná, medveď spokojný a tučný. Líška spomína:
-Zazimovala som sa v kuríne. Každý týždeň som zjedla iba jednu sliepočku. No tí ľudia sú strašné svine. Mali tie sliepky spočítané a tak rýchlo prišli na to, že ich zopár chýba. Nastražili na mňa pascu a ledva som sa z nej dostala. A čo ty, ako si prespal zimu? Bol si zalezený v brlohu? – pýta sa medveďa.
-Ale nie, ja som sa zazimoval na jednej stavbe, robia tam samí Ukrajinci. Ktože tých už dnes počíta…?
Poučenie:
-Kto chce dobre žiť, musí sa vyznať v evidencii.

 

O mravcovi a cikáde
Klasická verzia:

-Mravec pracuje cele dlhé horúce leto; postaví si dom a vytvorí zásoby na zimu. Cikáda si hovorí, aký je mravec hlúpy, také pekné počasie a on stále len drie. Cikáda sa smeje, tancuje a užíva si. Potom príde zima, mravec sa skryje do tepla domu a pochutnáva si na zásobách, kým sa cikáda trasie od zimy a bez jedla čoskoro zomiera.

Súčasná verzia:
-Mravec pracuje celé dlhé horúce leto; postaví si dom a vytvorí zásoby na zimu. Cikáda si hovorí, aký je mravec hlúpy, také pekné počasie a mravec len drie. Cikády sa smejú, tancujú a užívajú si. Čoskoro príde zima, mravec sa ukrýva do tepla domu a pochutnáva si na zásobách. Cikády, trasúce sa zimou a vyhladované, zorganizujú tlačovú konferenciu, na ktorej sa pýtajú, kde vzal mravec právo na to byť v teple a byť dobre živený, zatiaľ, čo iní, menej šťastní, umierajú na podchladenie a hladom.
Televízia uvedie všetko v priamom prenose, ukazuje trasúce sa cikády a zábery mravca, ako si v teple útulného domova vychutnáva dobroty všetkého druhu. Televízni diváci sú pobúrení faktom, že v takej bohatej zemi sú niektorí ponechaní
utrpeniu ako chudáci cikády, kým iní si žijú v prepychu. Interpelujú vládu, aby zvýšila mravcovi dane, musí predsa odvádzať
spravodlivý diel. Na základe výskumu verejnej mienky vyjde zákon o ekonomickej spravodlivosti a zároveň antidiskriminačný zákon so spätnou platnosťou. Dane sú zvýšené, mravec dostane pokutu za to, že nezamestnal cikády a je mu daňovým úradom zabavený dom, pretože nemá peniaze na zaplatenie daní ani pokút. Mravec emigruje do Lichtenštajnska. Televízia pripraví ďalšiu reportáž, teraz o tučných cikádach, ktorým práve dochádzajú mravcove zásoby a to napriek tomu, že jar je ešte v nedohľadne. Bývalý mravcov dom, teraz sociálna ubytovňa pre cikády, chátra za permanentného nezáujmu cikád aj vlády.
Vláde je vytýkaná nedostatočná sociálna podpora a je vytvorená špeciálna komisia s nákladmi desať miliónov eur. Medzitým
niektoré cikády zomrú na moderné civilizačné ochorenia (obezita, vysoký obsah cholesterolu v krvi, kardiovaskulárne
ochorenie, žltačka typu C a iné) a tlač ešte viac podčiarkuje nutnosť starať sa o sociálnu nerovnosť a najmä o cikády.

Poznámka pod čiarou: vysvetlivky niektorých pojmov:
mravec = normálny pracujúci človek,
cikáda = každý si domyslí…

 

O havranovi a líške
Líška sedela na konári s kúskom syra medzi zubami. Pod stromom bol havran, ktorý si robil chúťky na syr.

-Líška, líštička, ako ty pekne spievaš… – pokúsil s aju obalamutiť havran, ale líška nereagovala. Neotvorila ani papuľu, keď havran začal vychvaľovať jej hlas, ani keď sa predstavil ako zubný lekár, ba ani potom, keď jej schoval rebrík!
-Zvíťazila si, – povedal, – si chytrejšia ko ja, preto ti prepúšťam úlohu havrana v bájkach. No treba povedať, že si sa predstavila vynikajúco aj ako líška, preto niet dôvodu, aby si nemala aj túto funkciu.
A tak havran opustil bájku, no a bájka o havranovi a líške sa stala bájkou o líške a líške, no to je už celkom iná bájka!

 

O vrane a líške
Sedí vrana na konári a v zobáku drží syr. Beží okolo líška a hneď dostala chuť na syr. Pýta sa jej:

-Vrana, pôjdeš na referendum?
-Nie ! – odpovie vrana.
Syr jej vypadol, líška ho uchmatla, odbehla a vrana ďalej sedí a dumá:
-Keby som bola odpovedala „áno“, zmenilo by sa niečo…?!       

 

O líške a veveričke
Beží líška po lese a na konári vysokej borovice vidí veveričku, ako sa opaľuje, poťahuje cigaretku, na očiach slnečné okuliare, vedľa nej drink.

Líška sa je opýta:
-Veverička, ty nemakáš?
A veverička odpovie:
-Čo by som makala, kašlem na prácu, je pekné počasie, tak sa opaľujem.
Líška beží ďalej a premýšľa, premýšľa a hovorí si:
-Ja sa tu stále naháňam, robím tu zdravotnú políciu, lovím choré a slabé zvieratá, nikto to poriadne neocení, žalúdok mám z toho v riti, dovolenku žiadnu! Hm, dnes je však naozaj pekné počasie! Veru, aj ja si urobím malé pohodlie.
Ako povedala, tak urobila, hodila sa na medzu a začala sa opaľovať. Ide okolo poľovník s puškou na ramene a vidí, ako sa líška na medzi vyvaľuje. Zhodí pušku z ramena, priloží ju k lícu – prásk, prásk – a zloží ju.
Ponaučenie: Kto chce srať na prácu, musí sedieť veľmi vysoko!!!

O levovi a líške
Starý a vysilený lev, neschopný už vlastného úlovku, vymyslel lesť a predstieral chorobu. Zvieratá prichádzal leva navštíviť a on ich zožral. Naposledy prišla líška a už zďaleka sa pýta kráľa zvierat, ako sa má.

-No, a prečo, moja milá nejdeš bližšie? – pýta sa lev.
-To preto, lebo vidno, že veľa šľapají smeruje k tebe, ale žiadne od teba!
Z toho plynie poučenie: Vždy buď obozretný a pozoruj aj okolité stopy!

O líške a jej mláďatách

Bola raz jedna líška a tá žila so svojim lišiakom. Pretože sa mali radi, pomilovali sa a líška otehotnela. O nejaký čas porodila malé prasiatka. Bola z toho nešťastná, behala po lese a plakala. Stretol ju vlk a pýtal sa, prečo plače. Líška mu všetko povedala a vlk jej navrhol, aby sa pomilovala s ním, určite to dopadne lepšie. Tak sa pomilovali a líška opäť o nejaký čas porodila malé prasiatka. Zúfalá behala po lese, plakala, až stretla medveďa. Keď mu porozprávala, prečo plače, navrhol jej medveď, aby sa s ním pomilovala, že už to teraz bude určite v poriadku. Tak sa pomilovali a o nejaký čas líška opäť porodila malé prasiatka…
Ponaučenie: Je úplne jedno, s kým spíš. Všetci chlapi sú svine!

XY