Mojim priateľom sa stal počítač!

Každé obdobie ľudského života má svoje radosti aj starosti. A samozrejme aj svoje priority. Prirodzene aj staroba v živote človeka je také obdobie. Tá má však jednu obrovskú nevýhodu – nedá sa zastaviť, nedá sa vyliečiť a nedá sa ani predať alebo darovať ! Každý raz bude starý. Nie je umenie starnúť, umenie je vedieť to znášať. Starnú len ľudia bez zásad, bez chuti do života a bez záujmov. No a so špatnou náladou, bez humoru a zábavy sa starne oveľa rýchlejšie.  Staroba samozrejme neprichádza osamotená, ťahá so sebou aj všeličo iné. Napríklad taká skleróza. Je to zradná pani. Nebolí, len sa človek pri tom nabehá. Avšak na druhej strane mať sklerózu, predpokladá mať mozog ! Alebo taký fenomén ako je zdravie. Hovorí sa, že človek je zdravý, keď ho zakaždým bolí niečo iné. Z toho potom vznikla ľudová múdrosť, že keď starší človek ráno vstane a nič ho nebolí, tak je mŕtvy.

Ako sa teda zachovať, aby sme starobu prežili v pohode ?
Jediné, čo môžeme s ňou urobiť je, že sa budeme snažiť si ju spríjemniť !!!

Je na to jednoduchý recept:

Pokoj, pohoda, žiadny stres, pravidelná životospráva, primeraný pohyb a hlavne, a to chcem zdôrazniť, aby mal človek niečo, čo by ho zaujímalo, teda nejakého koníčka, hobby, záujem, zábavku, prácičku, alebo hocičo iné, čo by robil rád a z vlastnej iniciatívy, a čo mu robí radosť  a  potešenie. Starý človek, ktorého nič nezaujíma, sa nudí, vlečie sa mu čas a postupne stráca chuť do života. Konečne som sa dostal vo svojich úvahách tam, kde som chcel. Mojim koníčkom sa stal počítač. Hoci som už ďaleko prekročil sedemdesiatku, stále ma to drží, a deň bez počítača sa mi zdá akýsi neúplný a prázdny. Navyše som s ním spojil svojho celoživotnú zberateľskú vášeň, ktorou je zbieranie vtipov. Celý život som ich  vystrihoval z časopisov, zháňal knihy a zapisoval som i tie z ľudového podania. A práve počítač mi dal možnosť pekne ich spracovať a poukladať do pamäti. Verte, aj z vtipu sa môžeme poučiť. Príslovie hovorí, že vtip je polovica pravdy a nie je skutočne žiadna oblasť ľudskej činnosti, na ktorú neexistuje vtip !

 

Ale poďme do reality:

Za 18 rokov som uložil do počítača 29  kníh,
každá po 500 strán, teda 14 500 strán,
čo predstavuje ku dňu 7.8.2017  spolu 181 281 vtipov !!!

Okrem toho zbieram anekdoty o slávnych, príslovia, pranostiky, citáty, atď., čo je ďalších niekoľko stoviek strán. Využívam však počítač aj na iné: tvorím grafiku, prezentácie, fotografie, vediem si domáce financie, sledujem dennú spotrebu energií, a rôzne iné údaje, sledujem aj TV a rozhlas a dokonca hrám s počítačom aj karty. A nemôžem opomenúť ani internet, ako nevyčerpateľnú studnicu poučenia a informácií. Doteraz som toto všetko robil iba tak pre seba, pre vlastné potešenie. Teraz to ponúkam pre všetkých, ktorí majú o pohodové prežívanie staroby záujem. Pre úplnosť ešte doplním, že ovládať počítač som sa naučil sám, z kníh a časopisov, a to až v dôchodkovom veku. Musím však pripomenúť ale za účinnej pomoci môjho zaťa, ktorý pracuje v profesii programátor a môjho vnuka, ktorý študuje na vysokej škole informatiku.

Na záver toľko:

Hovorí sa, že mladý je každý taký ako sa cíti. Z tohto pohľadu sa cítim skutočne výborne a vôbec si neuvedomujem roky, ktoré nesiem na svojich pleciach. K tomu mi v značnej miere pomáha aj humor z mojich vtipov ! Na tom, čo som sa posledných rokoch naučil, na tom že sa dobre cítim, že mi pomerne dobre slúži pamäť, na tom všetkom má značný podiel môj počítač. Preto je to
„M ô j   p r i a t e ľ   p o č í t a č „.

Moja rada pre tých skôr narodených :

Múdri ľudia si vedia rozdeliť lúčenie s
mladosťou na niekoľko desiatok rokov !