Židovský humor

אידישע הומאָר  

 

Kde sa vzal židovský humor ?

Humor sa stal pre Židov v akejkoľvek situácii taký typický, že sa začal nazývať humorom židovským. Prežívať ťažké chvíle života, na ktoré sú tie životy židovské mimoriadne bohaté, sa dá jednoduchšie so smiechom, keď už nie na perách, tak aspoň na duši. Taký presne židovský humor je. Vedieť sa smiať sám sebe a svojej často nezávideniahodnej situácii, vypestoval v Židoch špecifický zmysel pre humor.
Židovský humor je prevažne inteligentne dvojzmyselný, málokedy vulgárny (ak vôbec), vystihujúci charakteristické črty Židov a prostredia, v ktorom žili. Netreba si ho však zamieňať s „vtipmi o Židoch“, často vytvorenými v čase prekvitajúceho antisemitizmu alebo s úmyslom dehonestovať, a nie pobaviť. Výber vtipov a úsmevných príbehov na tejto stránke chce zábavným spôsobom ukázať pohľad na život Židov a ich cestu svetom a históriou.

 

Tu je zbierka židovského humoru!

V kupé nočného rýchlika z Užhorodu do Viedne sa stretli dvaja židia a dali sa do reči, kto kam cestuje. Prvý vraví, že ide do Prešporku, že mu ochorela svokra a ide ju navštíviť v nemocnici. Druhý sa zatvári aj chápavo aj smutno a vraví, že on ide do Viedne na svokrin pohreb.
-No darmo, Viedeň je Viedeň, – trpko poznamená prvý.

                                         &  &  & 

-Pán Kohn, vraj Vám Sárin manžel dal zopár zaúch ?!
-To je pravda.
-A ako ste na to zareagovali ?
-Opuchol som !

                                         &  &  & 

Pan Silberstein cestuje s manželkou vlakom z Prahy do Brna. Sedia v prázdnom kupé proti sebe. Po hodnej chvíli pán Silberstein prehovorí k manželke:
-Sára poď, sadni se ku mne !
Sára se presadne, pritúli se k nemu a šepne:
-Izák, čo tak odrazu ?
Silberstein ju objíme a povie:
-Už som sa nemohol na teba dívať…

                                         &  &  & 

Pán Weiss a pán Grün sú prvý krát v japonskej reštaurácii. Na stole je wasabi, dívajú sa okolo ako si ľudia naberajú po troškách. To musí byť dobrota, vraví Kohn a naberie si celú lyžičku a dá si do úst. Vyhŕknu mu slzy. Grün sa pýta
-Čo sa deje ?
-Prišlo mi ľúto, keď som si spomenul, ako sa mi utopil brat minulý rok.
Grün si naberie tiež plnú lyžičku a tiež mu vyhŕknu slzy. Weiss sa pýta:
-Čo sa deje ?
-Prišlo mi ľúto, že ste sa neutopili spolu s bratom ! 

                                         &  &  & 

Za Slovenského štátu si pán Katz číta noviny „Gardista“. Ide okolo pán Schnabel a je z toho celý zhrozený. Pán Katz hovorí:
-Pozrú,  pán Schnabel, keď čítam naše noviny, dočítam sa iba, ako nás prenasledujú, zatvárajú, diskriminujú, ale keď si čítam tieto noviny dozvedám sa, ako riadime svet, ako nám patria všetky banky a fabriky !

                                         &  &  & 

Pan Finkestein sa prechádza po námestí v Bratislave. Ide okolo obchodu so zeleninou a vidí na ceduli nápis :
-Židom zemiaky nepredávame !
Okamžite vtrhne do obchodu a nechá si zavolať vedúceho. K jeho úžasu to tam vedie
pán Rosenzweig. Finkestein vyhŕkne:
-Rosenzweig, to oni nechali napísať na ceduľu ?
Ten se pohotovo ohradí:
-Finkestein, videli oni tie zemiaky ?!

                                         &  &  & 

Delegácia ruských Židov príde k Brežnevovi:
-Česť práci, súdruhovia, čo pre vás môže strana urobiť ?
-Súdruh generálny tajomník, pred rokom sme vás žiadali, či by nebolo možné,aby obec konečne mala rabína !
-Zaiste súdruhovia, prečo by to nebolo možné ?
-No, rok je preč a my stále toho rabína nemáme !
-Ale vy ste nepredložili žiadneho vhodného kandidáta…
-Veď sme navrhli troch !
-Ale, súdruhovia, jeden nebol v strane a druhý nemal zodpovedajúce vzdelanie na takú funkciu.
-Ale ten tretí bol zaslúžilým členom strany a vyštudoval rabínsky seminár v Heidelbergu !
-Ale súdruhovia, toho by som radšej ani nespomínal, veď to bol Žid !

                                         &  &  &

Dvaja žobráci sedia na chodníku v Írsku, jeden drží krížik a druhy Dávidovu hviezdu. Obidvaja majú klobúky na zbieranie almužny. Ako ľudia prechádzajú okolo, ohŕňajú nosy a zazerajú na žobráka s Dávidovou hviezdou,  a radšej dajú peniaze žobrákovi s krížikom, neskôr je jeho klobúk takmer úplne plný,  zatiaľ čo druhý prázdny. Ako to pozoruje kňaz, pristúpi k mužom, obráti sa k tomu s Dávidovou hviezdou a hovorí :
-Čo si neuvedomujete, že toto je kresťanská krajina ? Nikdy nedostanete žiadnu almužnu  v tejto krajine pokiaľ držíte Dávidovu hviezdu !
Muž držiaci hviezdu sa potom otočí k tomu s krížikom a hovorí.
-Mojše, pozri,  kto sa nás to tu snaží učiť biznis !

                                         &  &  & 

Sára zájde za rabínom a sťažuje sa, že ju bije manžel aj otec. Rabín si zavolá jej otca a prehovára mu do duše:
-Pan Rosenbaum, to že váš zať bije Sáru, tomu rozumiem, je to gauner a alkoholik. Ale čo vy, slušný, bohabojný človek, prečo ju mlátite ?
-Rabi, len aby som sa mu pomstil, keď on mi zbije dcéru, tak ja mu zbijem manželku!

                                         &  &  &

V jedno sobotné ráno sa v synagóge stretnú Šlojmo a Móric. Prvý hovorí:
-Nechcem o tom hovoriť cez sabat, ale predávam auto. Móric odpovie:
-Nechcem o tom hovoriť cez sabat, ale koľko by zaň chceli ?
-Nechcem o tom hovoriť cez sabat, ale tristo tisíc.
-Nechcem o tom hovoriť cez sabat, ale nedám im zaň viac ako 280 000.
-Nechcem o tom hovoriť cez sabat, ale ešte si to premyslím.
Potom sa znovu stretnú v synagóge popoludní. Šlojmo vraví:
-Nechcem o tom hovoriť cez sabat, ale premýšľali nad mojou ponukou ?
-Nechcem o tom hovoriť cez sabat, ale už som ho predal !

                                         &  &  & 

Dvaja chlapci sa bavia:
-Zajtra idem na operáciu !
-A čo ti budú robiť ?
-Obriezku.
-Mne ju robili, keď som mal pár dní !
-A aké to bolo ?
-Hrozné, rok som nemohol chodiť !

                                         &  &  &

Čo se stane, keď spadne do kávy mucha ?
-Angličan odhodí šálku a odíde. Američan vyberie muchu a kávu vypije. Číňan zje muchu a kávu vyhodí. Japonec vypije kávu aj s muchou, pretože mucha je zdarma. Žid predá kávu Američanovi, muchu Číňanovi a kúpi si novú kávu.

                                         &  &  & 

Stretne Blum, majiteľ obchodu, malú Marienku a pýta se jej:
-Prečo  ste k nám s mamičkou prestali chodiť nakupovať ?
Marienka se spôsobne postaví a povie:
Keď vy Židia ste nám ukrižovali Ježiša Krista !
A Blum na to:
-To já nie, to bol určíte naproti Lederer !

                                         &  &  & 

Mladá dievka príde k rabínovi a hovorí :
-Rabi, ja si každé ráno pred zrkadlom hovorím:
-Si pekná, si krásna, si žiaduca ! Je to veľký hriech ?
Rabín jej vysvetlí:
-Nie, dcéra moja, to je veľký omyl.“

                                         &  &  & 

Na Sinajskom poloostrove se za Šesťdennej vojny po veľkej bitke stratili dvaja izraelskí vojaci. Keď už tretí deň márne hľadali svoju jednotku a unavení a smädní si sadli do piesku púšte, ktorá bola všade okolo, povedal jeden z nich zamyslene:
-Mať tak teraz bandasku vody…
-Nó, to by bol kšeft ! –  s uznaním povedal druhý.

                                         &  &  & 

Čo hovorí židovský pedofil keď chce zlákať malú dievčinku ?
-???
-Dievčatko, nekúpiš cukrík ?

                                         &  &  & 

Pán Pereles príde do mäsiarstva a hovorí:
-Ja chcem pol kila tamtoho lososa…
Mäsiar sa na neho podíva, potom na lososa, a povie:
-Ale, milý pane, to nie je losos, to je šunka!
A pán Pereles naštvane odpovie:
-A kto sa ich na to pýtal ?!

                                         &  &  & 

V kupé sedia traja cestujúci, pán, pani a pán Lowy. Príde konduktor a pýta sa, či má otvoriť okno. Pani hystericky zapiští :
-V žiadnom prípade, to by som zamrzla !
Pan povie:
-Prosím,  otvorte ho, lebo sa tu udusím !
Konduktor je v rozpakoch tak sa obráti na pána Lowyho, čo by chcel on. Ten sa zamyslí a hovorí:
-Najlepšie by bolo, keby sme otvorili okno, aby pani zamrzla a potom ho zavreli, aby sa pán udusil !

                                         &  &  & 

Stretne Kohn Roubíčka a hovorí mu:
-Je to pravda, že majú päťdesiat miliónov ?
-Je to pravda !
-A ako k nim prišli ?
-Priletel som do Ameriky a vo vrecku som mal dvadsať centov. Za tie som si kúpil jablko, to jablko som vyleštil, a predal za dolár. Za ten dolár som nakúpil ďalšie jablká, potom mi zomrel strýko a zdedil som päťdesiat miliónov !

                                         &  &  & 

Blumental sa nervózne prevaľuje v posteli, až to Rebeke nedá a spýta sa ho, prečo nespí a čo, že je tak nervózny.
-Ale, dnes mám do polnoci vrátiť Mojšemu sto tisíc !
-A kvôli tomu nespíš ?
Sára ide k oknu a volá cez ulici do okien na Mojšeho:
-Mojše, Blumental ti dnes má vrátiť peniaze ?
-Áno.“
-Sto tisíc ?
-Áno.
-No, tak on ti ich dnes nevráti !
Potom Rebeka zavrie okno, obráti se na muža a povie:
-A teraz spi, teraz nebude spať Mojše.

                                         &  &  & 

Chytil Abeles Goldstein zlatú rybku. Rybka, ako obyčajne, mu povedala ľudským hlasom:
-Abeles, ak ma pustíš, splním ti tri želania…
-Super ! – potešil sa Abeles. – Tak ja chcem nádhernú vilu v Monaku, dvadsať miliónov dolárov na účte vo švajčiarskej banke a blondínku s veľkými prsiami ! To by bolo moje prvé želanie…

                                         &  &  & 

Pani prišla k mäsiarovi Feinbergovi a pýta sa, po koľko ma jahňacie.
-Dva doláre za libru, – odpovedá Feinberg.
-Ale Cohen oproti predáva za jeden a pol dolára !
-No tak choďte a kúpte si od Cohena !
-Ale on už nemá, všetko predal.
-Tak viete čo, keď ja nebudem mat jahňacie, budem ho predávať aj za jeden dolár !

                                         &  &  & 

Žid Eichenbaum posiela syna do mesta na štúdium a hovorí mu:
-Icík, dám ti ofrankovanú obálku. Keď pricestuješ do mesta, vhodíš ju do schránky. Tak sa dozviem, že si šťastne došiel !
Syn mu na to:
-Ale, oco, tú známku si si mohol ušetriť. Vhodím do schránky neofrankovanú obálku, a keď ju dostaneš a budeš musieť platiť pokutu, odmietneš tú obálku prijať. A tak sa zadarmo dozvieš, že som šťastne docestoval.

                                         &  &  & 

Pýta sa Kohn svojho rabína:
-Rabi, pokladáte sa za čestného a slušného človeka ?
-Samozrejme !
-Rabi, to znamená, že keby ste našli milión dolárov, tak by ste ich vrátili majiteľovi ?
-Keby patrili nejakému chudobnému človeku, tak určite !

                                         &  &  & 

Áron s Izákom sa pohádali. Izák v zlosti povedal Áronovi, že je smradľavý žid. Áron sa šiel sťažovať k rabínovi. Ten si druhy deň Izáka zavolal, vypočul si jeho verziu a nariadil mu, že sa musí Áronovi ospravedlniť. Izák sa pýta:
-A môžem sa mu ospravedlniť po telefóne ?
Rabín súhlasil, a tak Izák zdvihne slúchadlo, vytočí Áronovo číslo a vraví :
-Halo, to je byt pána Kohna ?
Na druhej strane sa ozve Áron:
-Nie, to bude asi omyl !
-Tak prepáčte !

                                         &  &  & 

Pán Karpeles stretne Roubíčka v najdrahšej reštaurácii a neskrýva svoj údiv:
-Počujú, Roubíček, to si môžu dovoliť ?
-Môžem, ale nemám peniaze na platenie.

                                         &  &  & 

Americky turista ide po Tel Avive a zrazu zbadá výklad s hodinkami. Vojde do obchodu a žiada predavača, aby mu nejaké ukázal. Ten však tvrdí, že žiadne nepredáva, ale že robí obriezky.
-A prečo mate vo výklade hodinky ?! – rozčuľuje sa turista.
-No a čo som si tam mal dať ?!

                                         &  &  & 

Žid a Slovák cestujú spolu v spacom vozni. Slovák si vytiahne pyžamo. Žid sa ho opýta:
-Nehnevajte sa, zabudol som si pyžamo, požičiate mi svoje ?
Slovákovi je to divné, ale dá mu ho. Za chvíľu si vytiahne papuče. Žid sa ho znova spýta:
-Požičiate mi papuče, zabudol som si svoje.
Tak mu požičia aj papuče. O chvíľu si Slovák čistí zuby. Žid vykukne z postele a pýta sa ho.
-Zabudol som aj kefku, požičiate mi ?
-Tak to teda nie, v žiadnom prípade !
Žid sa usmeje a vraví:
-Ááá, pán je antisemita, však ?

                                         &  &  & 

V kupé vlaku sa cestujúci už dlhšiu dobu háda o slávnych osobnostiach v dejinách s rabínom:
-Schoppenauer, – pokračuje muž.
-To bol Žid !- odvetí rabín.
-Freud ! – tiež Žid.
-Marx ! – samozrejme, známy Žid.
-Einstein ! – tiež Žid.
-Ježišmária ! – vybuchne muž.
-Tiež Židia,  – znie sucha odpoveď.

                                         &  &  & 

V židovskej rodine mali návštevu. Abrahám hovorí:
-Mojše, prines chlieb !
 Mojše priniesol chleba a ponúkli hostí. Chvíľu zajedajú a Abrahám zase hovorí:
-Mojše, prines kurča !
-Ešte nie, ešte je čas. Ešte sme nezjedli všetok chlieb. Tak sa hostia ďalej napchávali chlebom, až na stole zostali len omrvinky. Potom Mojše konečne priniesol kurča, postavil ho na stôl a nechal ho tam dovtedy, kým nevyzobalo všetky omrvinky.

                                         &  &  & 

Starého pána Bruntelesa sa pýtajú, čo je podľa neho najväčšie šťastie. Ten sa zamysli a rozvážne povie:
-Narodiť sa a žiť v tejto našej krásnej krajine !
-A čo je najväčším nešťastím ? – sú zvedaví znova.
-Najväčším nešťastím je mať takéto šťastie…

                                         &  &  &

Sudca po preštudovaní materiálov hovorí :
-Pán Weiss, vaša výpoveď sa diametrálne líši od výpovede pána Schwarza !
Pán Weiss vysvetľuje.
-Ráčte odpustiť, pán predseda, my sme nemali čas sa dohodnúť, takže on klamal zrejme niečo celkom iného !

                                         &  &  &  

Rosenzweig sa dal pokrstiť. Pýta sa ho Abeles:
-Prečo si prestúpil na evanjelickú vieru a nie na katolícku ?
-Lebo medzi katolíkmi je veľa Židov !

                                         &  &  & 

Kohn letí lietadlom a obsluhuje ho mladá, krásna letuška . Kohn si ju zavolá a hovorí jej :
-Slečna, ja teraz letím na tri dni do New Yorku a budem tam sám . Nechceli by ste mi robiť spoločnosť a ten čas, myslím tým so všetkým, čo k tomu patrí, za sto tisíc ?
Letuška sa začervená a povie :
-No, dalo by sa o tom uvažovať .
-A čo tak za tisícku ?
-No, dovoľte, čo som nejaká šľapka ?
-Prepáčte, už sme sa dohovorili, teraz sa bavíme o cene…

                                         &  &  & 

Chodil Ježiš po svete, ale nikde ho nepoznali. V Amerike si ho nevšimli vôbec, takých tam bolo plno. V Rusku si ho radšej nevšímali, čo keby to bol nejaký intelektuál. A tak blúdil po svete, až prišiel do Izraela. Stál tam o jeden dom opretý Grün. Sotva Krista uvidel, otočil sa do dverí a kričí:
-Aron, Mojše, prineste kladivo a klince, už je tu zase !

                                         &  &  & 

Príde Orenstein domov a pristihne Sáru s milencom. Milenec spí ako drevo a Sára chlácholí Kohna :
-Kohn, nezabíjaj ho, od koho myslíš, že máme auto a otvorený účet v supermarkete ?
-Tak vieš čo, Sára, pekne ho prikry, nech nenachladne !

                                         &  &  & 

Sedeli raz páni Abeles, Kohn  a Stein v krčme pri pive a hrali mariáš. Sedeli tam už dosť dlho, boli príjemne pod parou a hra sa im páčila. Pán Abeles práve rozdával. On teda práve zase rozdával, pretože bol veľmi roztržitý a Kohn so Steinom toho zneužívali a vždy, keď dohrali a začali sa o hre baviť, tak jeden alebo druhý sa chopil kariet, zložil ich do balíčka a podal Abelesovi, aby rozdal  A ten ich vzal a rozdal. Tak to šlo celú noc, až niekedy o pol piatej ráno sa naraz Abeles zarazil uprostred rozdávania, chvíľu premýšľal a povie:
-Páni, nerozdávam ja náhodou už druhý krát ?

                                         &  &  & 

Pýtajú sa Steina:
-Prečo si sa vrátil z Izraela do Sojuzu ?
-Človek si tam nemá s kým vypiť. Kam sa pozriete, všade samý Žid !

                                         &  &  & 

Schebstein žiada o vysťahovalecký pas do Ameriky :
-Nie, že by sa mi tu neľúbilo, – vysvetľuje, – ale dedko tam má firmu na výrobu klobúkov
a už je chudák úplne hluchý, tak si myslím …
-Podívajte sa, pán Schebstein, – prerušuje ho štátny úradník, – urobíme to inak. Nech váš dedko firmu predá, presťahuje sa sem a tu môže za doláre žiť !
-Vy ste mi asi špatne rozumeli, pane. Dedko je hluchý, nie sprostý ! – zosmutnie pán Schebstein.

                                         &  &  & 

Riekol raz Löbl  zasneným hlasom:
-Želal by som si, aby môj dom v noci zhorel a ja som sa zachránil v jedinej košeli !
-Odkedy si ľudia želajú nešťastie a stratu ? – pýtali sa ho.
-Akú stratu ? Konečne by som mal košeľu !

                                         &  &  & 

Vypytuje sa mladý Munkeles učeného profesora zo židovskej školy na rôzne náboženské záhady :
-Ako to, že rabín má deti ? Veď predsa nerobí nič iného, len študuje učené písma !
-To ti môžem povedať. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsať anjelov. Dvaja ho vezmú za hlavu, dvaja za nohy, dvaja za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke .
-A čo tých ostatných tridsať štyri anjelov ?
-Tí ho zasa musia ťahať z postele von !

                                         &  &  & 

K istému boháčovi prišiel židovský žobrák . Boháč zavolal sluhu a rozkázal mu :
-Johan, vyhoď toho chlapa, je mi ho hrozne ľúto !

                                         &  &  & 

-Abrahám, kde pracuješ ?
-V černošskom džeze .
-A je tam veľa černochov ?
-Nie, iba ja a Mojše. Ostatní sú Židia.

                                         &  &  & 

V obchode na dverách obchodu s potravinami je nápis :
-Židom nepredávame zemiaky !
Ide okolo Steinhübel, uvidí to a spraví okolo toho aféru. Volá predsedovi Okresného úradu.
-Vidíš, to sú pozostatky socialistického obchodu, vyvolávajú opäť antisemitské nálady . Postaraj sa, aby to zmizlo !
Predseda volá vedúcemu spomínaného obchodu a prikáže mu zvesiť tabuľku .
-To nemôžem, pán predseda. Nebudeme predsa predávať Židom zamrznuté zemiaky !

                                         &  &  & 

Pri modlitbe v synagóge Židia tajne pozerajú pornofilm. Nachytal ich rabín a karhá ich :
-Prečo to porno pozeráte odzadu ?
-Páči sa nám, ako nám tie šľapky vracajú peniaze.

                                         &  &  & 

Stretne Karpeles rabína a sťažuje sa mu, že sa mu nič nedarí a má samé problémy. Rabín mu na to odpovie:
-Život je ako zebra, raz stojíš na čiernom pruhu a raz na bielom pruhu !
Po nejakom čase stretne rabín Karpelesa a pýta sa ho či už je na bielom pruhu.
-Nie, na bielom pruhu som bol minule…

                                         &  &  & 

Sedí farár v spovedelnici a počúva hlas z druhej strany :
-Otče, mám osemdesiatdva rokov, som už päťdesiat rokov so svojou ženou, vždy som jej bol verný. Ale včera som sa tri hodiny vášnivo miloval s osemnásťročnými dvojčatami.
-Kedy ste boli naposledy pri spovedi ? – pýta sa kňaz.
-Nikdy, ja som Žid !
-Tak prečo ste sem dnes prišli a hovorili mi o tom ?
-No, ja to rozprávam každému !

                                         &  &  & 

Traja Židia – Grün, Weiss a Roth – nakladali uhlie. Keď boli hotoví, pozreli sa na seba a dali sa do smiechu. Grün sa vzdialil a uvažuje:
-Weiss a Roth mali špinavú tvár od uhoľného prachu. A čo ak ju mám aj ja špinavú ?!
Mal som sa ich opýtať ! Ale možno na to aj sám prídem: Weiss sa smial na Rotha a Roth sa smial na Weissa, to je jasné ! Že sa ani Weiss ani Roth nečudovali, prečo sa aj ja smejem, teraz tiež jasné – každý z nich si myslel, že sa smejem na tom druhom. Ale prečo sa Weiss nečudoval, že sa Roth smeje, a prečo sa Roth nečudoval, že sa smeje Weiss ? Predsa ani jeden nemohol vidieť špinu na vlastnej tvári. Jasná vec, tu je len jedno vysvetlenie: aj ja musím mať špinavú tvár !

                                         &  &  & 

Londýn je známy upršaným a hmlistým počasím. Pán Kohn po týždennom londýnskom pobyte nastupuje v lejaku do lietadla, uznanlivo poznamená:
-Teda pršať, to vedia !

                                         &  &  & 

Pán Orenstein bol v orientálnom múzeu. Zastal pred šesťramenným Budhom
a závistlivo zvolal:
-Šesť rúk ! Panebože ! Ten musel vedieť hovoriť !

                                         &  &  & 

V električke v Tel Avive cestuje trpaslík. Keďže nedočiahne na závesné držadlo, chytí sa dlhej brady Žida, ktorý stojí vedľa neho. Ten chvíľu mlčky trpí, no potom sa spýta:
-Prosím vás, nechceli by ste mi pustiť bradu ?!
-Prečo, vystupujete ?

                                         &  &  & 

Pán Rosenzweig si chce overiť pravdivosť nápisu, vojde do obchodu a pýta si tovar po anglicky. Ale obchodník mu nerozumie. Tak to skúsi po francúzsky, ani tak nerozumie. Podobne ani po španielsky a taliansky. Zákazníka to už rozčúli  a prehovorí na obchodníka po hebrejsky:
-Vonku máte napísané, že sa v tomto obchode hovorí šiestimi rečami !
-Isteže, – odpovie obchodník, – moji zákazníci hovoria v tomto obchode v šiestich rečiach !

                                         &  &  & 

Mladý Kohn príde do zoznamovacej kancelárie:
-Rád by som sa oženil !
-Mám tu niekoľko výborných partií, – vraví pracovník a ukáže mu album. – Napríklad
táto – je pekná, bohatá, múdra, iba trochu staršie.
-Kašlem na ňu ! – povie Kohn bez záujmu.
-Tak by sme tu mali inú – je bohatá, múdra, ale nie najkrajšia.
-Kašlem na ňu !
Tak prešli všetky až zostala posledná.
-Mám tu poslednú – je pekná, mladá, bohatá a vzdelaná.
-No vidíte, tá by ma zaujímala !
-Žiaľ, aj tá má jednu chybičku.
-A to ?
-Kašle na vás !

                                         &  &  & 

Britská tajná služba tri roky cvičila Rosenfelda na špionáž v Izraeli. Napokon ho vyslala
s tajným poslaním do Tel Avivu.
-Vašou úlohou bude, – informovali ho, – zájsť na Herzlovu ulicu číslo sedemnásť, nájsť tam
Izáka Kohna, trikrát mu zacengať a po otvorení mu dať otázku: !Nekúpite čerstvé fialky ?“.
Keď sa spýta, po čom sú, je to náš agent a vy mu odovzdáte obálku s tajným poslaním !
Rosenfeld odletel do Izraela, v Tel Avive našiel Herzlovu ulicu číslo sedemnásť, na prvom poschodí uvidel vizitku na dverách: Izák Kohn. Tri krát zacengal. Vyšiel starší muž.
-Nekúpite čerstvé fialky ? – spýtal sa ho.
-Ach, vy hľadáte špióna Kohna ? Ten býva o poschodie vyššie !

                                         &  &  & 

V reštaurácii si Abrahám zavolal čašníka:
-Čašník, ten boršč nie je dosť kyslý !
-To, prosím, nie je boršč, ale bujón !
-Na bujón je dosť kyslý !

                                         &  &  & 

Pýta sa jeden nacistický činiteľ druhého:
-Prosím ťa, prečo robia v Amerike také ovácie tomu emigrantskému Židovi Einsteinovi
a prečo ho celý svet oslavuje ?!
-To bude iste pre tú jeho teóriu relativity !
-Tomu práve nerozumiem. Čo to vlastne je ?
-Vysvetlím ti. Ak u holiča musíš čakať pár minút, zdá sa ti, že je to hodina, ale keď si
hodinu v objatí peknej dámy, máš dojem, že to bolo päť minút !
Druhý chvíľku rozmýšľa, potom pokrúti hlavou:
-A pre takúto somarinu ho celý svet oslavuje ?!

                                         &  &  & 

Kohn navštívi Grüna, ktorý práve obeduje. Kohn sa spýta ako sa má žena.
-Je mŕtva, – vraví  Grün lakonicky a pokračuje v jedení.
-Preboha, to som nevedel ! A čo syn ?
-Mŕtvy !
-Nebesá ! Hrozná tragédia ! A čo dcéra ?
-Mŕtva !
-Strašné ! Ako ťa stihlo také nešťastie ?! – Medzitým Grün dojedol, utrel si ústa a vyhlásil:
-Chvalabohu, všetci sú živí a zdraví !
-A prečo si povedal…
-Keď obedujem, je pre mňa každý mŕtvy !

                                         &  &  & 

Legendárna figúra rusko – židovských anekdot, ľudový vtipkár a sluha pobožného rabína
z osemnásteho storočia Herz Ostropolský, prenocoval raz v haličskej hotelovej izbe spolu
s generálom. Nechal sa o šiestej ráno zobudiť. Keď vstal, bola ešte tma. Obliekol sa
a v náhlivosti si namiesto svojho klobúka nasadil generálov čákov. Cestou na stanicu si
siahol na hlavu a zvolal:
-Bože môj, ten somár zobudil namiesto mňa generála !

                                         &  &  & 

V nemocnici ležali vedľa seba Pick a Lang. Obidvaja mali v nohe ischias, obaja dostávali denne veľmi bolestiví masáže. Kým Pick pri masáži priam reval od bolesti, Lang znášal celú procedúru so stoickým pokojom. Pick sa ho s údivom pýta:
-Ako to vydržíš bez kriku ?
-A ty si myslíš, že si dávam masírovať chorú nohu ? Čo som blázon ?!

                                         &  &  & 

Na Zem bola zhodená superbomba. Šťastie v nešťastí – spadla do Tichého oceánu.
Svet si vydýchol. Odrazu však príde Jóbova zvesť: o osem dní bude celý svet pod
vodou ! Vypočítali to vedci v Amerike aj v Rusku. Pápež vydá encykliku:
-Veriaci hrňte sa do kostolov, prežite posledné dni v modlitbách !
Evanjelickí biskupi na celom svete vyzývajú:
-Evanjelickí veriaci, siahnite po biblii !
Jeruzalemský hlavý rabín prikáže:
-Máme osem dní, aby sme sa naučili žiť pod vodou !

                                         &  &  & 

Zišla sa Izraelská ministerská rada, aby sa poradila o zlej hospodárskej situácii v krajine.
Minister hospodárstva preložil svoj plán:
-Nevidím iné východisko, ako vypovedať vojnu Spojeným štátom ! Vojnu prirodzene prehráme, potom nám Amerika poskytne pôžičku na znovuvýstavbu, a budeme sa mať práve tak dobre ako Nemecko !
Všetci pokladali plán za vynikajúci, iba minister vojny mal pripomienku:
-A čo budeme robiť, keď nedajbože vyhráme ?!

                                         &  &  & 

Löwenstein sa ponosoval rabínovi, že so svojou početnou rodinou býva v malej izbietke
a že sa to už nedá vydržať. Rabín chvíľku uvažoval a potom sa spýtal:
-Máš sliepky ?
-Mám.
-Máš aj kozy ?
-Jednu.
-Daj sliepky aj kozu do izby !
-Ale môj rabi ! Veď sa v izbe ani nepohneme !
Ale rabín sa nedal obmäkčiť a trval na svojom. O niekoľko dní sa Löwenstein opäť objavil
u rabína:
-Dovoľ, aby som dal zvieratá späť do stajne !
Rabín dovolil. Zakrátko po tom sa ho spýtal:
-No, ako je to u vás teraz s miestom ?
-Rabi, máme dojem, že bývame v tanečnej sále !
-No vidíš, povedal rabín so zadosťučinením.

                                         &  &  & 

Keď vznikla izraelsko-arabská vojna, vtipkovali moskovskí Židia:
-Ty slyšal, skoľko naši našim našich oružiji vzjali ?!

                                         &  &  & 

Nábožný Žid vraví menej nábožnému:
-Ako sa opovažuješ vysmievať sa z nášho rabína, s ktorým sa každý deň rozpráva Pánboh ?!
-Odkiaľ to vieš ?
-Sám mi to povedal !
-Možno ťa klamal !
-Čo ťa to napadá ! Vari sa  Boh bude rozprávať s klamárom ?!

                                         &  &  & 

V malom Haličskom mestečku umieral obľúbený, skromný, talmud ovládajúci boháč. Okolo smrteľnej postele sa zhromaždila miestna honorácia a oceňovala jeho cnosti:
-Dobrý, múdry, dobročinný, priateľský, pohostinný človek, skrátka – anjel !
Umierajúci keď počul chválospevy, pozbieral posledné sily a sotva počuteľne zašepkal:
-A moja skromnosť ?! Nesmiete zabúdať na moju skromnosť !

                                         &  &  & 

Raz videl zázračný rabín Žida, postávajúceho v bráne domu, ako si ujedá slaninu, čo je však
v rozpore s rítom, lebo židovský zákon prísne zakazuje jesť bravčové mäso.
-Nech sa nad hriešnikom zrúti dom ! – znela kliatba zázračného rabína.
Vzápätí si to však rozmyslel:
-Počkať ! Pritom by mohli prísť o život aj nevinní. Nech ten dom ostane stáť !
-A predstavte si, stal sa zázrak ! Dom naozaj zostal nepohnutý !

                                         &  &  & 

V Mukačeve mali zázračného rabína. Raz sa postavil pred prah svojho domu, rukou si
zaclonil oči proti slnku a prorocky zvolal:
-V Berehove horí !
Po Mukačeve sa hneď rozniesol  rabínov nový zázrak. Ale o pár dní bol ktosi v Berehove
a zistil, že tam vôbec nehorelo ! Keď sa vrátil, ponosoval sa veriacim:
-V Berehove vôbec nehorelo. Akýže zázračný rabín ?!
-No, že tam vôbec dovidel !

                                         &  &  & 

Náboženská obec v Lipne hľadala šamesa. Prihlásil sa mladý muž. Rabín si ho
obzrel a zapáčil sa mu.
-Vyznáte sa aj v bohoslužbách ? – vyzvedal.
-Že či ! – odvetil mladý muž sebavedome. – Všetko poznám, písmo ovládam, talmud
som preštudoval a bohoslužby mám v malíčku ! No, vravím vám, nie je nič, čo by
som nepoznal !
-To je dobre, – zaradoval sa rabín, – ste prijatý ! podpíšte zmluvu !
-To je smola, – povie mladý muž, – neviem písať !
-Ľutujem, – odvetí rabín, – šamesa, ktorý nevie písať, nepotrebujeme !
Mladý muž smutne odišiel. Dal sa na obchod. Pretože mal bystrú hlavu, dotiahol to na finančného magnáta, pred ktorým sa skláňali aj korunované hlavy. Vymenovali ho za šľachtica. Dvaja páni vo fraku mu priniesli menovací dekrét na odpis. Novopečený šľachtic mienil, že by to mohol podpísať jeho tajomník. Páni však trvali na to, že to musí byť vlastnoručne.
-Ale ja neviem písať ! – priznal sa bankár.
-To nie je možné ! – čudovali sa páni.
-Prečo by to nebolo možné ? Keby som vedel písať, dnes som mohol byť šamesom
v Lipne !

                                         &  &  & 

 

V roku tisíc deväťsto tridsaťpäť sa berlínski Židia so šibeničným humorom bavili na tému, aké tresty by vymerali nacistickým pohlavárom. Jeden starší povedal:
-Mne by stačilo, keby som mohol sedieť v cukrárni pri okne a spýtať sa svojej ženy: „Róza,
nebol ten úbožiak, čo prešiel okolo, Hitler ?

                                         &  &  & 

Židovský žobrák zastal na prahu boháčovho domu. ten s nad ním zľutoval:
-Darujem ti tieto staršie nohavice !  Ale pozri, sú ako nové !
Žobrák ich prevzal a vraví:
-Nech ich pánboh požehná. Ale urobia pre mňa ešte niečo ! Odkúpia odo mňa tie
nohavice. Pozrú, sú ako nové !

                                         &  &  & 

Haličský Žid prišiel k viedenskému veľkoobchodníkovi:
-Chcel by so u vás kúpiť debnu hodvábnych pančúch !
-Hneď vám ukážem vzorky, – vraví šéf, ale vzápätí sa zarazí, – neboli ste
náhodou včera u mňa žobrať ?
-No a ? U nás v Haliči najprv chodíme po žobrote a potom robíme obchody.
U vás vo Viedni najprv robíte obchody a potom idete po žobrote !

                                         &  &  & 

Chudobný Rosenzweig slávi diamantovú svadbu.
-Vieš, Róza, – hovorí svojej staručkej žene, bohatí Židia sa celý život objedajú šoletom.
-Urobme si aj my šolet, aspoň na našu diamantovú svadbu !
-Môžeme, – vraví Róza, – ale nemáme fazuľu !
-Nevadí, urob to z hrachu !
-Ale ani hovädzinu nemáme.
-Tak tam daj párky !
-Ani husacej masti niet v domácnosti.
-Daj tam Loj !
-A chýba mi aj korenie, – spomenie si Róza.
-Môžeš aj bez korenia !
-A kde vezmem zeleninu ?
-Nasekaj tam trochu trávy !
Róza teda uvarí, zasadnú za stôl, Rosenzweig začne jesť a zamyslí sa:
-Ja neviem, čo tí bohatí Židia majú na tom šolete ?!

                                         &  &  & 

Stretnú sa dvaja starší Židia. Jeden začne:
-Ako sa máš ?
-Normálka.
-A žena… deti ?
-Všetko je v poriadku !
-A čo v práci ?
-Okej, vegetujeme pomaličky.
-Počuj, nemohol by si mi požičať tisíc korún ?
-A čo keby si ma tak pobozkal na chrbát ?!
-Prečo na chrbát ?
-No, veď aj ty si začal tak zďaleka !

                                         &  &  & 

Pán Kohn sa chcel zabezpečiť pre prípad smrti a rozhodol sa zakúpiť bielu látku na rubáš do hrobu. Vojde do Grünovho obchodu, ten mu núka látku po šesť korún za meter.
-Hneď sa vrátim, – povie pán Kohn  ide sa pozrieť ešte naproti k Blauovi, kde tú istú latku majú po štyri koruny. A hneď si ju aj kúpil. Potom nelení a vráti sa ku Grünovi. Vyčítavo mu ukazuje svoj nákup:
-Pozrite, tú istú latku, čo vy máte po šesť korún, mi Blau predal za štyri !
Grün znalecky ohmatá látku, potom opovržlivo odvetí:
-Toto ? Tri krát sa obrátite v hrobe a budete mať celý zadok vonku !

                                         &  &  & 

-Jednému nerozumiem, Mojše ! Pošta predáva trojkorunovú známku za tri koruny, päťkorunovú za päť korún ! Z čoho vlastne žije pošta ?
-To je veľmi jednoduché ! Pozri list za tri koruny sme vážiť maximálne dvadsať gramov. Ale väčšina listov váži menej, pätnásť, desať, ba niekedy aj päť gramov. A tá diferencia
na váhe, to je čistý zisk pošty !

                                         &  &  & 

Kohnova a Steinova rodina sú na prechádzke. Vpredu kráča Kohn s Steinom, pár krokov za nimi ich polovičky.
-Počujú, Kohn, ako sú oni s na tom s tými manželskými povinnosťami ?
-No, aby som povedal pravdu, tak všeobecne… je to slabšie. Ovšem keď sa prebúdza jar, tak to som priamo divoch !
Na to sa ozve za nimi významné zakašľanie pani Kohnovej. Pán Kohn sa nervózne
otočí a dodá:
-No dobre, Sárika, ale povedz úprimne: akáže bola vlastne tohto roku jar?!

                                         &  &  & 

Pán Kohn sa chcel zabezpečiť pre prípad smrti a rozhodol sa zakúpiť bielu látku na rubáš
do hrobu. Vojde do Grünovho obchodu, ten mu núka látku po šesť korún za meter.
-Hneď sa vrátim, – povie pán Kohn  ide sa pozrieť ešte naproti k Blauovi, kde tú istú latku
majú po štyri koruny. A hneď si ju aj kúpil. Potom nelení a vráti sa ku Grünovi. Vyčítavo
mu ukazuje svoj nákup:
-Pozrite, tú istú latku, čo vy máte po šesť korún, mi Blau predal za štyri !
Grün znalecky ohmatá látku, potom opovržlivo odvetí:
-Toto ? Tri krát sa obrátite v hrobe a budete mať celý zadok vonku !

                                         &  &  & 

Stretnú sa dvaja starší Židia. Jeden začne:
-Ako sa máš ?
-Normálka.
-A žena… deti ?
-Všetko je v poriadku !
-A čo v práci ?
-Okej, vegetujeme pomaličky.
-Počuj, nemohol by si mi požičať tisíc korún ?
-A čo keby si ma tak pobozkal na chrbát ?!
-Prečo na chrbát ?
-No, veď aj ty si začal tak zďaleka !

                                         &  &  & 

Grün stretne na viedenskej Kärtnerstrasse svojho bývalého profesora matematiky a ten sa ho, prirodzene, spýta, ako sa mu vodí.
-Pánboh zaplať, výborne, pán profesor ! Som obchodník.
-Nevravte ! Obchodník ? Vy, čo ste boli v triede najhorší z počtov ?!
-Áno, obchodujem s drevenými schodmi. Nakupujem kus po jednom šilingu a predávam po päť šilingov, a z tých štyroch percent celkom slušne vyžijem !

                                         &  &  & 

V deň najväčšieho židovského sviatku, v pôstny deň, stretol Liebermann svojho konkurenta a úhlavného nepriateľa Bierbauma. Mäkkým a zmierlivým hlasom ho oslovil, podávajúc mu ruku:
-Vinšujem ti všetko, čo vinšuješ ty mne !
Bierbaum mu vyčítavo odpovedal:
-Už zasa začínaš ?!

                                         &  &  & 

Pán Pick sedí v kaviarni Cartlon a veselo pľuje okolo seba. Majiteľ ho mierne napomenie:
-Pán Pick, v mojom podniku sa nepľuje ! Keď chcete pľuť, choďte so do Cafe Stein !
-Tam som už bol. A povedali mi, aby som šiel pľuť do Cartlonu !

                                         &  &  & 

Študent cestoval domov na prázdniny a vo vlaku sa choval drzo a vyzývavo. Slečna čo sedela oproti bola z toho unudená a tak hlasno zívla. Mladík zavtipkoval:
-Ďakujem že ste ma nezjedli !
-Nebojte sa, ja som židovka a svinské mäso nejem ! – nedá sa slečna.

                                         &  &  & 

Nemeckú školu navštívi biskup:
-Milé deti, odpovedzte na otázku: Koho milujeme najviac ? Kto správne odpovie,
dostane marku !
Hlasí sa malý Hans:
-Najviac milujeme svojich rodičov !
-Správne, ale vie niekto aj lepšiu odpoveď ?
Hlási sa Gretchen:
-Najviac by sme mali milovať svojho pána učiteľa !
-Aj to je dobre, – vraví uznanlivo biskup, ale vedel by niekto ešte niečo lepšie ?
S odpoveďou sa hlási Móricko:
-Najviac treba milovať Ježiša Krista !
Biskup je dojatý a vraví:
-Tu máš matku. Ale povedz mi, ako to, syn môj. Že ako Žid si správne odpovedal ?!
-Za marku, eminencia ?

                                         &  &  &

Žobrák Lebertran bol veľmi pobožný. Keď sa raz v noci vrúcne modlil, zjavil sa mu
archanjel Gabriel.
-Milý Gabriel, – vraví Lebertran, – čo je Bohu stotisíc rokov ?
-Stotisíc rokov je Bohu ako jedna minútka !
-A čo je bohu stotisíc korún ?
-Stotisíc korún je Bohu jeden halier !
-Ctihodná pán archanjel Gabriel, prihovor sa u Pána Boha, aby mi daroval jeden
halier !
-Počkaj minútku…

                                         &  &  & 

Kohn stretne Goldberga, ktorého dávno nevidel:
-Vraj si bol v Pinne !
-Bol.
-A čo je tam nového ?
-V Pinne ? Ach, nič. Iba pes brechal.
-Pes brechal ?
-Hej, zhluk ľudí ho vydráždil.
-A pre tam bol zhluk ľudí ?
-Ale nič. Strhla sa menšia bitka.
-Menšia bitka ? Kto sa bil ?
-Tvoj brat. Totiž presnejšie povedané, policajti ho mlátili.
-Môjho brata ? Prečo policajti mlátili môjho brata ?
-Lebo sa vzpieral zatknutiu !
-Môj brat mal byť zatknutý ? A prečo ?
-Ale, nič zvláštneho. Falšoval zmenku !
-Falšoval zmenku ? Pch, to nie je u neho žiadna novinka !
-A či som ti nepovedal, že v Pinne nie je nič nového ?!

                                         &  &  & 

-Veľmi zle sa mi vodí, pán Steiner. Viete často ani neviem, za čo budem obedovať !
-A z čoho žijete ? – pýta sa pán Grün.
-Keď sú v meste fakľové sprievody, procesie či vojenské parády, prenajímam miesta
v oknách svojho bytu.
-A kde bývate ?
-Na Fazuľovej ulici.
-Na fazuľovej ? Tadiaľ predsa nijaké sprievody nechodia !
-Tak potom si viete predstaviť ako zle sa mi vodí !

                                         &  &  & 

Starý Kohn poslal svojho syna Egona do sveta, aby si našiel nevestu. Na cestu ho
riadne poučil:
-Ak prídeš do rodiny, kde otec vyhlásil bankrot, žiadaj päťdesiat tisíc vena. Ak prídeš
do rodiny, kde otec je pre podvodný bankrot vo väzení, žiadaj sto tisíc vena ! Tak, a teraz všetko čo potrebuješ už vieš. Zober si tri hrianky a choď za svojim šťastím !
O týždeň dostane otec Kohn telegram:
-Nevestu mám, otca budú zajtra vešať, koľko vena mám žiadať ?!

                                         &  &  & 

Nábožnému obchodníkovi Kohnovi sa raz vo sne zjavil Boh. I riekol:
-Predaj obchod a to čo utŕžiš vlož do aktovky !
Keď to naozaj au urobil, večer, len čo zaspal, znova sa zjavil Boh:
-Nasadni na vlak a odcestuj do Monte Carla !
Kohn sa čudoval, ale poslúchol. Na tretí deň tam bol. Keď si ľahol a zaspal, opäť sa mu zjavil Boh:
-Odober sa do herne a vlož všetko, čo máš v aktovke na číslo osemnásť !
Kohn urobil ako Boh prikázal. Vyšla trojka, všetko samozrejme prehral. Večer, keď zaspal a Boh sa opäť ukázal:
-Pán Kohn, ale sme to posrali !

                                         &  &  & 

Prosím ťa, Grün, som vo finančnej tiesni, mohol by si mi vypomôcť desaťtisíc šilingami ?
-Aby si vedel, že som priateľ mohol !
-Na koľko percent ?
-Na deväť !
-Na deväť ? Ako môžeš pýtať od súverca deväť percent ?! Čo si o tebe pomyslí Pánboh, keď sa sem náhodou pozrie ?
-O to sa ty neboj. Keby sa pozrel zhora, tá deviatka sa mu bude zdať ako šestka !

                                         &  &  & 

Kohn so synom sa chcú naobedovať. Vošli do reštaurácie ku Grünovi, ale nepáčil sa im jedálny lístok, takže odišli. Zašli k Weissovi, ale tam zistili, že je prievan a tiež odišli. Napokon zapadli do krčmy u Pankráca a naobedovali sa. Keď už boli preč, Kohn zbadal, že si niekde zabudol dáždnik. Vrátili sa k Pankrácovi.
-Tu ste si ho nenechali, – oznámili im stručne.
-Tak išli k Weissovi, ale ani tam dáždnik nebol.
Keď došli ku Grünovi, ten ich už vítal s dáždnikom v ruke. Starý Kohn so zadosťučinením povedal synovi:
-Darmo, našinec je našinec !

                                         &  &  & 

Sára Goldsteinová príde do synagógy a horlivo sa modlí. Pri zmierovacej modlitbe
si každý pobožný žid siahne na srdce. Sára Goldsteinová si však siaha na iné miesto. Susedky sa tomu veľmi divia. Napokon jedna z nich hovorí:
-Pani Goldsteinová, siahajte si na srdce, tam sú hriechy !
-Nevravte, – odvrkne pani Goldsteinová, – hádam len viem najlepšie, kde mám svoje hriechy.

                                         &  &  & 

Žid sa rozhodol konvertovať na kresťanskú vieru. Zašiel preto do predajne
s náboženskými potrebami, aby si obstaral kríž. Ukáže na jeden a pýta sa predavača:
-Koľko stoji ?
-Tisíc korún, – odvetí predavač.
-To je veľa, – hovorí žid.
Rozhliadne sa a ukáže na iný:
-A koľko by stál tento bez toho atléta ?

                                         &  &  & 

Sekularizovaný Žid, neochvejný ateista poslal študovať svojho syna na Trinity School, lebo napriek svojím konfesionálnym koreňom usúdil, že tam dostane kvalitné, svetské vzdelanie. Po mesiaci prišiel syn domov na návštevu a ležérne poznamenal:
-Mimochodom otec, vieš čo znamená Trinity ? Význam toho slova je: Otec, Syn a Duch Svätý.
Otec položil ruku na synove rameno a odvetil:
-Danny, chcem ti teraz niečo povedať a želám si, aby si to nikdy nezabudol. Existuje len jeden, jediný Boh ! A my v neho neveríme !

                                         &  &  & 

Stretli sa traja: kňaz, pop a rabín a dohadujú sa, kedy začína život:
-V okamihu počatia, – hovorí kňaz.
-V okamihu narodenia, – hovorí pop.
-Ale, kdeže, hovorí rabín, – život začína, keď žena zoberie deti a odíde na chatu.

                                         &  &  & 

-Bože, prečo musí byť desať prikázaní ? Nestačilo by ich aj päť ?
-Mojžiš ! Nevyjednávaj !
-A kde je tu napísané: „Nevyjednávaj ?“ 

                                         &  &  & 

Príde mladý žid k rabínovi:
-Rabín, chcem sa ženiť, dajte mi radu.
-Ožeň sa.
-Ale ja ju neľúbim.
-Tak sa nežeň.
-Ale jej otec dá veľké veno.
-Tak sa ožeň.
-Ale je škaredá ako smrteľný hriech.
-Tak sa nežeň.
-Ale ak sa ožením tak mi jej otec dá podiel na firme.
-Tak sa ožeň.
-Ale ona kríva a je hrbatá.
-Tak sa nežeň.
-Počujte,  rabín,  ja som k vám prišiel po radu a vy mi stále iba hovoríte:  tak sa ožeň, tak sa nežeň.
-Naozaj chceš radu ? Daj sa pokrstiť !
-Prečo ?
-Potom budeš s takými sprostosťami otravovať katolíckeho farára !

                                         &  &  & 

Rok 1988: Poľský žid odchádza do Izraela. Bezdetný pár od susedov ho prosí aby zašiel do najlepšieho katolíckeho kostola a zapálil tam za nich sviečku. Veriť – neveria, ale horšie nebude.
Rok 1998: Ten istý žid príde na návštevu do rodného mesta a zájde aj k bývalým susedom. Otvorí mu žena. Z vnútra počuť vresk a plač najmenej desiatich, polohladných detí, jedno menšie ako druhé:
-A kdeže máte muža, susedka ?
-Išiel do Izraela.
-A čo tam robí?
-Nuž pobral sa hľadať, kde ste postavili tu čertovskú sviečku.

                                         &  &  & 

V  židovskej dedine počas veľkého sucha prišli veriaci k rabínovi:
-Rabín, popros Hospodina,  aby urobil zázrak a zoslal dážď, lebo celá úroda vyschne.
-Nie, – odvetil rabín, nebude žiadny zázrak, lebo vy neveríte v Jehovu.
-Ale rabín, prečo nám to hovoríš ?
-Keby  by ste skutočne verili,  prišli by ste s dáždnikmi !

                                         &  &  & 

V židovskej rodine pristihne starý otec vnuka ako sa počas pôstu napcháva jedlom a rozčuľuje sa:
-To je hrozné, čo to robíš ? Pozri sa na mňa, som starý a chorý, ale pôst dodržiavam.
-Starký, nerozčuľujte sa, ani ja,  ani vy sa aj tak nedostaneme do raja. Ja preto, že nedodržiavam pôst a vy preto, lebo žiadny raj neexistuje.

                                         &  &  & 

-Rabín, môžem zjesť kúsok bravčoviny ?
-Čo si sa zbláznil ? Aká bravčovina ?
-Len maličký kúsok !
-A Tóru si čítal ? Vieš, že je to zakázané !
-Len malilinký kúsoček. Veď ti hovorím, že nesmieš, je to zakázané !
-Rabín, ale ja som vás videl, ako ste včera jedli bravčovinu.
-To je pravda, ale ja som sa nikoho nepýtal !

                                         &  &  &

Farár s rabínom žili roky ako susedia ale mali neustále spory. Jedného dňa sa farárovi ozvalo svedomie, a tiež kvôli ekumenizmu sa rozhodol s rabínom zmieriť.
Zaumienil si, že mu na znak ústretovosti umyje auto a hneď sa do toho aj pustil.
Po chvíli však vybehne na dvor s pílkou v ruke rozzúrený rabín, beží k farárovmu autu a začne mu rezať výfuk.
-Čo robíš,  preboha ? – zhrozil sa farár
-Ak si sa ty rozhodol pokrstiť moje auto, tak ja tomu tvojmu spravím obriezku ! – odvrkne rozzúrený rabín.

                                         &  &  & 

Žid na smrteľnej posteli diktuje závet:
-Izákovi zanechávam desať tisíc. Sáre dvadsať tisíc, Samuelovi sto tisíc…
Odmlčí sa, vzhliadne nahor:
-Panebože, kde naberiem toľko peňazí?

                                         &  &  & 

K dedinskému rabínovi sa donieslo, že jeho spoluveriaci strašne kľajú a nadmieru sa
rúhajú. Keď nadišiel čas, zaumienil si, že im prehovorí riadne do duše:
-Chápem vás, že klamete ľudí. Je to síce hriech, ale vy z toho máte zisk. Takisto vás
chápem, že žijete rozmarne. Je to tiež hriech, ale máte z toho aspoň potešenie. Nechápem
však, prečo pri všetkých čertoch tak kľajete, vy holota židovská!

                                         &  &  & 

-Mojše, natri si maslo na chlieb!
-Veď natieram! Ďakujem!
-Ale nie, maslo na chlieb si natri!
-Veď natieram…
-Ty ho nenatieraš, ty ho tam nakladáš!

                                         &  &  & 

Blochovi utiekla manželka. Tretí deň niekto zvoní. Slúžka ide otvoriť a je prekvapená:
-Jéj, to ste vy, milostivá pani?
-A kto by to mal byť? – pýta sa pani prísne.
-No, ja som myslela, že nejaký ďalší gratulant!

                                         &  &  & 

Grün stretne ustarosteného Kohna:
-Čo ti je?
-Ale, mrzutá vec! Zasnúbil som dcéru a sľúbil som  desať tisíc vena. Zajtra by mala byť
svadba a mne chýba polovica vena!
-No a ? Aj tak sa zvykne dávať iba polovica!
-To ja viem ! Ale práve táto polovica mi chýba!

                                         & & &

Kedysi dávno sa vybral Kohn z Ľvova do Tarnopoľa. Najal si povozníka.
-Žiaľ, musíme na chvíľu zostúpiť a potlačiť, – vyhlásil povozník po niekoľkých kilometroch, –
lebo kopec je strmý a Kotek sám nevládze vytiahnuť!
Vystúpili teda a tlačili, aby to dengľavý kôň Kotek mal ľahšie. Potom nasadli, ale onedlho
sa povozník ozval opäť.
-Nehnevajte sa, ale musíme opäť vystúpiť a trochu pribrzdiť, lebo pred nami je prudký svah
a Kotek sám by to neudržal !
Zostúpili teda a brzdili. Kým došli do Tarnopoľa, tridsaťšesť ráz zostúpili, tlačili, alebo brzdili,
lebo cesta raz stúpala, inokedy zase klesala. Konečne došli do cieľa. Povozník pozrel na
hodinky a na taxameter a oznámil:
-Dostanem dvesto rubľov!
Kohn zaplatil, ale potom sa zamyslel:
-Že som ja šiel do Tarnopoľa, chápem, lebo tam mám prácu. Že ste išli do Tarnopoľa vy,
tiež chápem, lebo ste si chceli zarobiť. Ale načo šiel s nami Kotek?!

                                         & & &

V  roku tisíc deväťsto tridsať päť sa v africkom pralese stretne Lewy s Weissom. Obaja teperia
na chrbte ťažké vaky, obidvaja sú na čele kolóny nosičov. Obrovská radosť, objímanie:
-Ako sa máš, čo tu robíš?
-Mám v Alexandrii sústružnícku dielňu na spracovanie slonoviny a aby som mal lacnejšiu
suroviny, sám strieľam slony. A ty?
-Ja to mám podobne: v Port Saide vyrábam kabelky z krokodílej kože a sem chodím poľovať
na krokodíly!
-Ozaj, a čo sa stalo s našim priateľom Abelesom?
-Ach, z toho sa stal dobrodruh. Zostal v Berlíne!

                                         &  &  & 

-Práve nás to muselo postihnúť, Róza! Naša Amália je tehotná! Ako sa to len mohlo stať?!
-Azda s tým pomocníkom, čo u nás býval.
-Ale ten mal extra posteľ! A medzi jeho posteľou a jej posteľou bola španielska stena!
-Asi tú španielsku stenu odsunul!
-Iba ak tak!

                                         &  &  & 

Ešte pred prvou svetovou vojnou pán Löwy z Frankfurtu prišiel do Paríža a tam sa náhodou
stretol so starým priateľom Cohenom, tiež f Frankfurtu. Nevideli sa aspoň dvadsať rokov,
a tak si mali čo povedať. Löwy vidí, že sa Cohenovi dobre darí, že zbohatol, a preto keď už
boli po večeri, odrazu riekol:
-Otto, nezabudol si na tú maličkú sumičku, čo som to pred dvadsiatimi rokmi požičal, než si
odišiel do Paríža?
-Akú maličkú sumičku? – čuduje sa Cohen.
-No tých osemsto frankov.
-Máš pravdu, už si spomínam.
-Nemyslíš, že teraz , keď sa ti dobre vodí, by si mi ich mohol vrátiť?!
-Počuj, Lowy, – rozčúlil sa zrazu Cohen, – ty si mi priateľ, však? Tak si zapamätaj, čo ti poviem! Nikdy, rozumieš, nikdy ti nevrátim tie peniaze, kým vy nám nevrátite Alsasko-Lotrinsko!

                                         &  &  &

-Ty Izák, počul si tú hroznú novinu?  -Akú? – zľakol sa Izák.
-No to, že zajtra bude koniec sveta!
-Ó, to je hrôza! – bedáka Izák. – To nemohol byt radšej pozajtra?
-Prečo? – pýta sa Kohn.
-Lebo zajtra beriem dôchodok!

                                         &  &  & 

Pán  Lewy se chce dať rozviesť. Keď sa ho rabín spýta prečo,  povie, že jeho žena je frigidná
a on je jej protivný. Rabín pošle pre pani Lewyovú a požiada  ju, aby pána Lewyho v rabínovej  prítomnosti pobozkala. Pan Lewy obdrží dlhý a vášnivý bozk. Rabín povie:
-A to mi hovoria oni, že táto žena je frigidná? Veď je to ohnivá bytosť!
Pán Lewy na to:
-To áno, ale toto je žena Nathana Lewyho, já som Izidor!

                                         &  &  & 

Háda sa Kohn s Roubíčkom, kto z nich dvoch je väčší zlodej a Roubíček povie:
-Kohn, nechajú si to vysvetliť, když oni mne požičajú tisíc korún a päť tisíc budú chcieť naspäť,
tak je to bohapustá zlodejčina! Ale keď ja im predám kravské hovno ako Šalamúnovo, tak je to dobrý obchod!

                                         &  &  & 

Príde mladý Icík za starým Ábelom, aby sa ho spýtal, ako sa pozná dobrá žena.
Abeles mu poradí:
-Až pôjdeš na  pytačky, podívaj sa Sáre na kolená! Keď ich bude mať guľaté, je dobrá.
Keď špicaté, je zlá !
Icík sa vrátil z pytačiek a hneď sa ženia za Ábelom.
-No tak, aká je?
-Ona nie je ani dobrá ani zlá. Ona je potvora špinavá!

                                         &  &  & 

-Rabi, máme to my ale trápenie! Stará Ráchel Finkelsteinová je dlžná úžerníkovi
päťsto zlotých a pritom nemá ani halier. Vyhadzujú ju z bytu, nemá čo dať jesť deťom,
pretože nikde nepracuje.
-To je ale veľké trápenie, – súhlasí rabín. – Usporiadam v synagóge zbierku, nejaké peniaze
dám zo svojho, hádam sa podarí ich zozbierať. A vy ste niekto z rodiny, že sa o Ráchel tak
staráte?
-Nie, ja som ten úžerník!

                                         &  &  & 

Jeden z arabských ropných šejkov naliehavo potrebuje krvnú transfúziu. Má zriedkavú
krvnú skupinu a po dlhom hľadaní sa podarilo, že takú krv má jeden Žid. Ten súhlasil
s darovaním, urobili transfúziu, po ktorej sa šejk vyliečil.  Ako znak vďaky mu daroval
dom a auto. Avšak o rok sa stalo, že šejk potreboval krv znova. Žid ochotne súhlasil
a šejk mu potom daruje škatuľku sušienok. Žid v úžase povie:
-Ale veď minule ste mi dali dom a auto!
-Áno, ale to som nemal v sebe židovskú krv!

                                         &  &  & 

Pán Kohn sa vracia s manželkou z divadla.
-To som sa dnes zasmiala, Mojše! Ja so od smiechu napoly mŕtva!
-No dobre, tak zajtra pôjdeme ešte raz! 

                                         & & &

Sára hovorí Móricovi:
-Som poctivé dievča a počula som od mojich priateliek, že ho más ohromne veľký.
Rada by som to skúsila, že si ho chytíš obomi rukami a najskôr mi dáš prečnievajúci
konček, keď si na ten zvyknem, potom pustíš jednu ruku a keď si aj na to zvyknem, poviem ti,
kedy pustíš aj druhú ruku, aby som ho tam mala celý.
Móricko sa obšmietal okolo Sáry, pozabudol na jej inštruktáž a dal jej ho tam hneď
celý. O chvíľu sa Sára ozvala:
-Móricko, už by si mohol začať tie ruky popúšťať!

                                         &  &  & 

-Pán Pepper, idú okamžite domov, tam nájdu svoju pani s ich pánom prokuristom
na kanape!
Pán Pepper sa ponáhľa domov, ale za chvíľu sa zase vráti do kaviarne. Vyčítavo sa pozrie
na pána Taussiga:
-Prečo ma zbytočne preháňajú?! To nie je žiadny môj prokurista, to je úplne cudzí človek!

                                         &  &  & 

Židovské príslovie:
-Najlepšie je byť malým lajnom vo vysokej tráve!

                                         &  &  & 

Mojše Silberstein zmaturoval a tak mu otec sľúbil za odmenu cestu do Európy. Prileteli do Londýna, chlapec so záujmom pozoruje hmýriace sa davy a pýta sa otca, či sú to všetko Židia.
-Nie, väčšinou sú to góji!
Ďalšou zástavkou bol Berlín. Opäť preplnené letisko a situácia sa zopakuje. Zvedavá otázka
a rovnaká odpoveď. Podobne aj V Paríži. Mladý Silberstein sa hlboko zamyslel a hovorí:
-Chudáci góji, musia žiť takto roztrúsení po celom svete…

                                         &  &  & 

Stretnú sa dvaja židovskí podnikatelia. Jeden vraví:
-Čo myslíš, Izák, podvádza nás tvoja Róza ?!

                                                   &   &   &

Sťažuje sa pán Kohn pánovi Abrahámovi:
-Tie trhy v Trnave sú v dnešných časoch veľmi plané!
-Prečo myslíte?
-Nebyť mňa a Icíka z dolného konca, nebolo by tam ani poriadneho vola, ani koňa!

                                                   &    &   &

Kohn sa rozhodol predať dom a poveril tým realitného makléra. Ten napísal inzerát,
taký štandardný, ktorý sa dobre číta. Kohn si ho prečítal a pýta sa:
-To všetko je pravda?
-Samozrejme, prečo sa pýtate?
-Stornujte to! Ten dom je príliš dobrý, aby sa predával!

                                         &   &   &

Židovské príslovie:
-Ak je žena naozaj múdra, vie sa zhovárať aj s hlupákom!

                                         &   &   &

Slúžny Fodor z Piešťan bol známy svojim humorom, ale tiež tým, že bol postrachom Židov.
A tak sa stalo, že keď prišiel raz k nemu pán Kohn na ponosu, že mu nadali  do smradľavých Židov. Fodor si vyložil okuliare na čelo a vraví:
-Židák, si Žid?
-Áno, prosím, som Žid!
Fodor sa obráti k hajdúchovi:
-Jánoš, ovoňaj toho Žida a povedz, či vonia alebo smrdí!
Jánoš pristúpi, ovonia ho a pokrčí nosom:
-A veru, prosím ponížene, ten Žid smrdí!
-No vidíš, Židák, – rečie Fodor, – že si Židom, priznal si sám ! Že smrdíš, dokázal svedok,
ergo, si smradľavý Žid. Marš!

                                         &   &   &

Mladoženáč Kohn, ktorý sa nedávno oženil, mal ísť na jarmok:
-Nie, – povedal manželke, – nejdem, musím sa najprv postarať o potomstvo!
Ženuška mu dohovára:
-Len choď, milý môj manžel, ak nás chce boh požehnať deťmi, teba k tomu nepotrebuje!

                                         &    &   &   

-Aurel, tu čítam, že skupina Shalom bude krstiť svoju novú dosku!
-No a? Čomu sa čuduješ?
-Nemali by ju radšej obrezávať, keď sú to Židia?!

                                         &    &    &

Prišiel čas, aby newyorský občan Edmund Rosenkranz začal myslieť na posledné veci človeka. Odobral sa na správu obecného cintorína, aby si zakúpil miesto pre rodinnú hrobku.
-Čože? Tisíc dolárov za taký malý kúsok?
-Ja viem, že je to dosť, – hovorí správca cintorína, – ale ráčte uvážiť ohromné výhody,
ktoré to raz bude mať!
-Prosím vás, a aké výhod?
-No, pozrite sa, až príde súdny deň, všetci kresťania sa odoberú zo svojich hrobov k Poslednému súdu a vy budete mať, pán Rosenkranz, celý cintorín pre seba!

                                         &    &    &

Židovské príslovie:
-Ak ti traja povedia, že si opitý, nehádaj sa a choď spať!

                                         &    &    &

V newyorskom metre sedí černoch a číta židovské noviny.  Kohn ho osloví:
-Počujte, nestačí vám, že ste černoch ?

                                         &    &    &

-Prečo Židia pozerajú pornokazety odzadu?
-Lebo sa im páči tá časť, keď prostitútka po sexe vracia peniaze.

Keď Mojžiš predstúpil pred židovský národ, povedal:
-Mám pre vás dve správy: jednu dobrú a jednu zlú. Dobrá je tá, že Všemohúci navrhol pätnásť prikázaní a mne sa podarilo ich počet znížiť na desať. Zlá správa je, že „Nezosmilníš“ je medzi tými desiatimi.

                                         &    &    &  

-Viete, čo je pre Židov totálna dilema?
-???
-Bravčové rezne zadarmo.

                                         &    &    &  

Chlap pribehne na chirurgiu:
-Potrebujem súrne urobiť kastráciu!
-Človeče, nebláznite!
-Pán doktor, ale ja to fakt chcem. A čím prv, tým lepšie!
Nakoniec ho ukecal, narkóza, operácia, úspech, pacient sa pomaly preberá a vysvetľuje:
-Viete, zamiloval som sa do jedného sympatického dievčaťa a ukázalo sa že je židovka.
Rodičia nechceli inak súhlasiť, len keď si dám urobiť tú … no, ako že sa to povie?
-Prepánajána, veď vy ste chceli obriezku!
-Áno. A čo som povedal?

                                         &    &    &  

Veriaci sa sťažujú rabínovi, že v mestečku zomrel mladý Žid od hladu.
-To nie je možné, – neverí rabín. – Žid nemôže zomrieť od hladu!  Prečo neprišiel k nám po almužnu ?
-Asi sa hanbil…
-Tak vidíte! Povedal som vám, že Žid nemôže zomrieť od hladu! Ale on nezomrel od hladu,
ale od hrdosti !

                                         &    &    &  

Starší žid sa oženil s mladou dámou a mali sa veľmi radi. Avšak nezávisle od toho, ako sa
starý pán snažil, jeho manželka nikdy nedosiahla orgazmus. A keďže židovská manželka
má nárok na sexuálne uspokojenie, obrátili sa o radu k rabínovi. Rabín si vypočul ich
otázku, pohladil si bradu a navrhol:
-Najmite švárneho mladíka. A keď sa budete milovať, nech mladík nad vami máva
uterákom. To pomôže vašej manželke fantazírovať a určite dosiahne orgazmus.
Tak sa vrátili domov, že vyskúšajú rabínovu radu. Najali pekného mladíka a povedali mu,
nech nad nimi máva uterákom, keď sa budú milovať. Ale vôbec to nepomohlo a manželka
nebola uspokojená. Zničení sa vrátili k rabínovi.
-Dobre, – povedal ten manželovi, – tak to vyskúšajte opačne. Nech sa mladík miluje s
vašou ženou a vy nad nimi mávajte uterákom.
Zasa sa vrátili domov a nasledovali rabínovu radu. Mladík si ľahol do postele s manželkou
a starý pán začal mávať uterákom. Mladík sa s vervou pustil do práce a čoskoro manželka dosiahla obrovský orgazmus. Manžel sa usmial, víťazoslávne sa pozrel na mladíka a
hovorí:
-Vidíš ty zasran, tak sa má mávať uterákom!

                                         &    &    &

Manželia Steinovci sa chceli rozviesť, ale nevedeli sa dohodnúť, komu má pripadnúť
ich jediné dieťa.
-Radím vám, – vraví rabín, – počnite ešte jedno dieťa a potom sa rozvediete.
-Rabín, a čo keď potom budú dvojčatá?
                                         &    &    &  

-Už si počul, aké nešťastie stretlo Blumenfelda?
-Preboha, čo sa mu stalo?
-Moja žena s ním ušla!

                                         &    &    &  

V Tel Avive tlačí predavač pred sebou vozík so zmrzlinou na ktorom má tabuľku:
-Židom zmrzlinu nepredávam !
Zastaví ho rozhorčený rabín:
-Azda si sa nestal antisemitom? Prečo nepredávaš zmrzlinu Židom?
-Nuž, oprobuj ju a pochopíš…

                                         &    &    &  

Bohatý Žid má hrozný strach pred smrťou.
-Nemusíte sa báť smrti, – utešuje ho pocestný žobrák. – Pre boháča ako ste vy, existuje
dobrý prostriedok, ako sa jej vyhnúť. Príďte k nám na dedinu, tam ešte ani jeden boháč
nezomrel…

                                         &    &    &  

Žid vyhral v lotérii desať miliónov. Rodina sa ho pýta:
-A čo spravíš s toľkými peniazmi?
-Kúpim obchod, auto a dom.
-A ešte čo?
-A ešte dám postaviť Hitlerovi pomník!
-Nebuď blázon, veď on ťa poslal do koncentráku!
-Poslal, poslal, ale tam mi dali na ruku tie šťastné čísla!

                                         &    &    &  

Je predvojnová nedeľa v roku tisíc deväťsto dvanásť. Na Příkope korzuje Nemecko –
židovská Praha. Na chodníku stojí so svojim viedenským hosťom redaktor Prager
Tagblattu a upozorňuje ho na významné pražské osobnosti:
-Podívajte sa tam, – kývne hlavou k protiľahlému chodníku, – to sú dcéry bankára Piesena, najbohatšie, ale najškaredšie židovky v Prahe.
-Na to sa musím podívať zblízka, – rozhodne sa viedenský hosť, prejde vozovku a za
chvíľu sa vráti.
-Boh je spravodlivý, – poznamená sucho.

                                         &    &    &  

V cárskom Rusku, v Petrohrade, spadol do Nevy Žid a topí sa.
-Pomóóc! Pomóóc! – volá márne.
Na brehu sa prechádzajú dvaja policajti, ale ani ich nenapadne, aby na volanie nejako
reagovali.
-Zachráňte ma! – volá Žid, ktorý už preglgá vodu.
Policajti sa srdečne smejú aj keď Židovi už pozerá smrť do tváre. Z posledných síl ešte
zdvihne hlavu nad hladinu a vykríkne:
-Preč s cárom!
Na to sa policajti vrhajú srdnato do rieky, vytiahnu Žida na breh a vedú ho na  policajnú
stanicu.

                                         &    &    &  

-Prečo majú Židia veľké nosy?
-???
-Pretože vzduch je zadarmo.

                                         &    &    &  

Icíka prepadol v lese zbojník a žiada od neho peniaze. Icík mu vraví:
-Streľ mi, prosím ťa, do klobúka, aby naši doma verili, že som peniaze neprepil!
Zbojník vyhovel jeho žiadosti.
-Aj do rukáva!
Stalo sa.
-Aj do druhého!
Lesom sa ozvala ďalšia rana.
-I do nohavíc!
-Žid jeden smradľavý, však už nemám patróna!
-V tom prípade, úctivo sa porúčam!

                                         &    &    &  

Pýtajú sa Kohna:
-Prečo si sa vrátil z Izraela do Sojuzu?
-Človek si tam nemá s kým vypiť. Kam sa pozriete, všade samý Žid!

                                         &    &    &  

Farár a rabín sa nad ránom bavili v spacom vozni:
-Snívalo sa mi, – vraví farár, – že som bol v židovskom raji. Ten smrad! Tá špina!
A v každom kúte dajaký lump! A vôbec, tá masa ľudí… no hrozné!
-Aká náhoda, – odpovedá rabín. – Mne sa dnes v noci prisnilo, že som bol v kresťanskom
raji. Ovievali ma čarovné vône, všade plno kvetov, krásne stromy – a nijakí ľudia…

                                         &    &    &  

Vypytuje sa mladý Žid učeného profesora zo židovskej školy na rôzne náboženské
záhady:
-Ako to, že rabín má deti? Veď predsa nerobí nič iného, len študuje učené písma!
-To ti môžem povedať. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsať anjelov. Dvaja ho vezmú za hlavu, dvaja za nohy, dvaja za ruky a potom ho odnesú do
postele k jeho manželke.
-A čo tých ostatných tridsať štyri anjelov?
-Tí ho zasa musia ťahať z postele von!

                                         &    &    &  

-Abrahám, kde pracuješ?
-V černošskom džeze.
-A je tam veľa černochov?
-Nie, iba ja a Mojše. Ostatní sú Židia.

                                         &    &    &  

-Ako to, že u vás stojí jeden haring desať korún, pán Schlesinger?
Kohn naproti ich predáva po päť korún.
-Tak si ich kúpte u Kohna!
-Lenže Kohn už momentálne nemá haringy.
Vedia čo, až ja nebudem mať, aj u mňa bude stáť kus päť korún!

                                         &    &    &  

V  obchode na dverách Jednoty je nápis:
-Židom nepredávame zemiaky!
Ide okolo Steinhübel, uvidí to a spraví okolo toho aféru. Volá predsedovi Okresného
úradu.
-Vidíš, to sú pozostatky socialistického obchodu, vyvolávajú opäť antisemitské nálady.
Postaraj sa, aby to zmizlo!
Predseda volá vedúceho Jednoty a prikáže mu zvesiť tabuľku.
-To nemôžem, pán predseda. Nebudeme predsa predávať Židom zamrznuté zemiaky!

                                         &    &    &  

Pri modlitbe v synagóge Židia tajne pozerajú pornofilm. Nachytal ich rabín a karhá ich:
-Prečo to porno pozeráte odzadu?
-Páči sa nám, ako nám tie šľapky vracajú peniaze.

                                         &    &    &  

Stretne Žid rabína a sťažuje sa mu, že sa mu nič nedarí a má samé problémy.
Rabín mu na to odpovie:
-Život je ako zebra, raz stojíš na čiernom pruhu a raz na bielom pruhu!
Po nejakom čase stretne rabín Žida a pýta sa ho či už je na bielom pruhu. Žid mu odpovie:
-Nie, na bielom pruhu som bol minule…

                                         &    &    &

Sedí farár v spovedelnici a počúva hlas z druhej strany:
-Otče, mám osemdesiatdva rokov, som už päťdesiat rokov so svojou ženou,
vždy som jej bol verný. Ale včera som sa tri hodiny vášnivo miloval s osemnásťročnými
dvojčatami.
-Kedy ste bol naposledy pri spovedi? – pýta sa kňaz.
-Nikdy, ja som Žid!
-Tak prečo ste sem dnes prišli a hovorili mi o tom ?
-Há, ja to rozprávam každému !

                                         &    &    &  

Prišiel židovský Mikuláš. Vletel komínom a hovorí:
-Tak, deti, kto si chce kúpiť nejaký darček?

                                         &    &    &  

Na ulici omdlie Silberstein. Ide okolo kňaz, pokľakne k nemu, chytí ho za ruku a pýta sa:
-Syn môj, veríte v Otca, Syna a Ducha svätého?
Silberstein len zastoná:
-Mein Gott, ja tu umieram a on mi dáva hádanky!

                                         &    &    &  

Loebl príde do mäsiarstva a ukáže na šunku?
-Táto čo stojí?
Zrazu silno zahrmí, zablýska sa, zdvihne sa silný vietor, na čo Loebl pokojne:
-Opýtať sa môžem, nie?

Príde pán Schnabel do kaviarne a zvestuje Steinovi:
-Ak sa budeš ponáhľať domov, nájdeš tam Rosenbauma so svojou ženou.
Stein pokojne  pokračuje v hre:
-A čo sa budem ponáhľať? Ako ja poznám Rosenbauma, ten tam bude aj ráno.

                                         &    &    &  

Pán Rosenkranz zakričí z kancelárie do predajne:
-Z kasy chýba tisíc korún. Kto ich vzal?
Kohn v predajni sa tvári, že nič nepočul, márne Rosenkranz zopakoval otázku. Vyskočí
teda a vbehne do predajne:
-Prečo si mi neodpovedal na otázku?
-Tu nič nepočuť. keď neveríš, poď si to vyskúšať!
Pán Rosenkranz tam zostane a Kohn ide do kancelárie, odkiaľ zakričí:
-Kto mi zviedol ženu?
-Tu naozaj nič nepočuť, – potvrdí Rosenkranz.

                                         &    &    &  

V Goldbergovom penzióne sa sťažuje hosť:
-V izbe je len jediný vodovodný kohútik, prečo potom píšete v prospekte, že je teplá aj
studená voda?!
-Pretože na umývanie je tá voda studená a na pitie teplá!

                                         &    &    &  

Mladý Žid sa pýta rabína:
-Rabín, chcem sa oženiť so Sárou Weissovou.
-Tak sa ožeň!
-Ale jej rodičia sú proti.
-Tak sa neožeň!
-Ale ja ju milujem!
-Tak sa ožeň!
-A z čoho budeme žiť?
-Tak sa neožeň! A ešte jednu radu ti môžem dať: daj sa pokrstiť!
-A prečo sa mám dať pokrstiť?
-Aby si pílil uši farárovi a nie mne!

                                         &    &    &  

-Počúvajte, Stein, akosi mi to nejde do hlavy. Ráno ste si odo mňa požičali peniaze
a večer vás vidím v bare, ako si dávate ustrice!
-Dovoľte, pán Goldberg, keď nemám peniaze, nemôžem jesť ustrice a keď mám
peniaze, tak zase nesmiem jesť ustrice… Tak mi povedzte, prosím vás, kedy mám
tie ustrice vlastne jesť?!

                                         &    &    &  

Antisemita v reštaurácii nahlas nadáva na Židov. Sára, ktorá sedí pri vedľajšom stole zívla.
-Vidím, madam, – hovorí antisemita, – že by ste ma za moje slová najradšej zjedli!
-Nie, hovorí Sára, – my Židia, bravčové nejedávame!

                                         &    &    &   

Šlojmo Goldberg vycestoval za obchodmi, ale pretiahlo sa to tak, že sa na sobotu nedostal domov.
Napísal teda žene telegram:
-Moja milovaná žena Sára, kšefty išli dobre, v sobotu neprídem, až v nedeľu. Tvoj milujúci
manžel Šlojmo.
Pani pri okienku mu hovorí:
-To ste napísali celý román a za veľa peňazí, vyškrtajte tam niečo a ušetríte!
Pán Goldberg začne teda škrtať: Moja, samozrejme, to vie. Ako sa volá, tiež vie. Háda mi kšefty
niekedy išli zle? Keď neprídem v sobotu, tak asi v nedeľu. Kto je asi jej manžel – škrtám.
-Ďakujem, nepotrebujem telegram!

                                         &    &    &

Vojna. Rabinovič a Abramovič sedia v zákope. Odrazu Rabinoviča smrteľne ranilo. Padol na
dno zákopu a leží… Potom pootvorí oči a povie:
-Abramovič, zastreľ ma, aby som sa netrápil!
-Nemôžem, nemám náboje!
-Ja ti predám!

                                         &    &    &

Keď  sa  začala vojna, povolali Rabinoviča brániť vlasť. Priviedli ho do skladu:
-Chceš čižmy, alebo válenky?
-Dajte čižmy!
-Chceš kabát, alebo kožuch?
-Dajte kožuch.
-Chceš brigadírku alebo ušianku?
-Radšej ušianku.
-Vyber si – samopal alebo pušku!
-A čo mi to všetko dávate? Kam to mám všetko dať?!

                                         &    &    & 

Icík a Sára sa prechádzajú v parku . Tu Sárin zrak zamieri do trávy a dievčina povie
pred svojim snúbencom:
-Ježiš Mária, aké veľké hovno!
Icík zhrozený z jej slovníka vraví:
-Sára, a ty ako dobre vychovaná Židovka nevieš, že nemáš hovoriť Ježiš Mária?

                                         &    &    &

Chodí pán Stein po New Yorku po Centrálnom parku zbadá skupinku ľudí. Ako každý Američan
je aj on človek zvedavý a tak sa ide podívať, čo s a tam deje. Katolícka cirkev poriada veľkú náborovú akciu pre židov- kto sa dá na mieste pokrstiť, dostane v hotovosti päťdesiat dolárov.
No a pretože je i pán Stein na doláre, dá sa na mieste pokrstiť, inkasuje doláre a ide domov.
Doma položí päťdesiatdolárovú bankovku na stôl. Rodina je okúzlená a hneď všetci začnú plánovať, čo sa kúpi. Pán Stein však bankovku schová do svojej peňaženky a pohŕdavo povie:
-No, takí ste vy Židia! Len ucítite kresťanské peniaze…

                                         &    &    &

Chodí pán Stein po New Yorku po Centrálnom parku zbadá skupinku ľudí. Ako každý Američan
je aj on človek zvedavý a tak sa ide podívať, čo s a tam deje. Katolícka cirkev poriada veľkú náborovú akciu pre židov- kto sa dá na mieste pokrstiť, dostane v hotovosti päťdesiat dolárov.
No a pretože je i pán Stein na doláre, dá sa na mieste pokrstiť, inkasuje doláre a ide domov.
Doma položí päťdesiatdolárovú bankovku na stôl. Rodina je okúzlená a hneď všetci začnú plánovať, čo sa kúpi. Pán Stein však bankovku schová do svojej peňaženky a pohŕdavo povie:
-No, takí ste vy Židia! Len ucítite kresťanské peniaze…

                                         &    &   &  

Starý Epstein leží v nemocnici s infekčnou žltačkou a necíti sa dobre. Dá si k sebe zavolať katolíckeho kňaza, aby ho pre každý prípad zaopatril. Keď kňaz odíde, pýta sa ho pán doktor
Fleischmann:
-To som nevedel, že vy ste pokrstený, pán Epstein!
-A kto im povedal, pán doktor, že som pokrstený?
-No že ste si pozvali katolíckeho kňaza!
-Prosím ich! Mám predsa svedomie, nie? Predsa nepozvem nášho rabína infekčné oddelenie!

                                         &    &    &  

Sedia Abram so Sárou doma a cez okno vidia, ako k nim ide Chaim. Abram hovorí:
-Ide k nám a zase bude o niečo žobroniť! Ale uvidíš ako šikovne to s ním vybavím!
Usmiaty Chaim príde do izby a podľa očakávania prosíka:
-Abramčik, kamarát môj, budeš zajtra potrebovať vŕtačku?
Abram na to odhodlane:
-Samozrejme, zajtra mám prácu a po celý deň ju budem potrebovať!
Chaim sa poteší:
-Nuž tak výborne! Potom mi môžeš požičať udice!

                                         &     &    &  

Deň najväčšieho židovského sviatku, synagóga je preplnená a tak sa vyberá vstupné,
to znamená, že do chrámu možno vojsť len s lístkom. Pred kostolom stojí šames – kostolník,
ktorý kontroluje aby sa dnu nedostal nikto bez lístka. Vtedy pribehne Goldstein a nalieha:
-Pusti ma len na minútku dovnútra, chcem Weissovi povedať niečo dôležité!
Šames si ho premeria od hlavy až po pätu a povie:
-Ty zlodej jeden, že sa ty chceš pomodliť!

                                         &    &   &  

Rabinoviča poslali do Izraela zakladať družstvá. O týždeň príde telegram:
-Družstvá som založil. Pošlite družstevníkov!

                                         &    &    &   

-Blahoželám, Goldberg! narodil sa ti vnuk. Chlapík ako buk!
-Ó, vnukov si ja ešte dokážem urobiť!

                                         &    &    &  

Zomrel rabín a ostala po ňom krásna vdova. Ostatní Židia sa zhodli, že by ju bolo potrebné vydať a našli jej vhodného ženícha, vdovca. Jediná chyba bola, že to bol človek jednoduchý, nevzdelaný mäsiar. Vdova však časom súhlasila a vydala sa…
Hneď v prvé ráno ženích hovorí:
-Moja teta hovorila, že pravý Žid nesadne ku stolu, pokiaľ neobšťastní svoju manželku!
Tak šli do postele. Po pred obedom manžel hovorí:
-A môj starý otec vždy vravel, že dobrý Žid nepôjde obedovať, pokiaľ sa nevyspí so svojou ženou! – a opäť vbehli do postele.
Večer manžel vraví:
-A moja nebohá babička… – ani nestihol dopovedať a už sa aj milovali!
Židia sa po pár dňoch pýtajú bývalej vdovy, ako je to s novým manželom. Tá s úsmevom odpovedá:
-Pravda je, že môj nový manžel nie je vzdelaný, ale pochádza z takej dobrej rodiny…!

                                         &    &    &  

Pán Kohn dostal povolenie na vysťahovanie do Izraela. Odcestuje, ale za pol roka je naspäť.
Po nejakom čase ide na úrad a znova žiada o vysťahovanie. Dostane ho, odcestuje, ale po niekoľkých mesiacoch je späť. Úradník to už nevydrží a hovorí mu celý nasrdený:
-Prosím vás, pán Kohn, už si to raz poriadne rozmyslite, kde by ste mali mať stály domov!
-Ono mi nejde ani tak o ten domov, – hovorí Kohn, – ale tá cesta je nádherná!

                                         &    &    &

-Tato ! Poď ! V spálni máme strašidlo!
-Strašidlá predsa nie sú, Móricko!
-Ale áno, videl som ho v spálni.
Na to Kohn položí noviny, vojde do spálne a tam vidí Grüna, ako sa pod plachtou miluje s Móricovou mamičkou.
Kohn naštvaný zreve :
-Počujú, Grün, ja im rozbijem hubu ! Čo tu strašia to dieťa?!

                                         &    &    &  

Pýtali sa Kohna pri previerkach:
-Aký máte názor na situáciu vo svete?
-Taký ako KSČ!
-A na vnútroštátne pomery?
-Taký ako KSČ!
-A to nemáte vlastný názor?
-Mám, ale s ním nesúhlasím!

                                         &    &   & 

Dvaja Židia si vyšli popoludní na prechádzku. Prechádzali sa štvrť hodiny, pol hodiny, hodinu
a za celý ten čas si len odpľúvali – jeden na pravo, druhý na ľavo. Keď už takto chodili vyše dve
hodiny, jeden z nich sa ozve:
-Počuj, Kohn, mohli by sme už prestať politizovať!

                                         &    &   &  

Pán Kohn príde domov a hneď vo dverách hovorí:
-Sára, rozvádzame sa – od stola aj od lôžka!
-Preboha, Mojše, ty už nemôžeš ani jesť?

                                         &    &    &  

Finkelstein sa vrátil z Ameriky a pýtajú sa ho, ako tam bolo.
-No, ako? Ako u nás. Ľudia sú aj tam aj takí aj onakí.
-No a v obchodoch ako?
-Aj tam presne tak, ako u nás. Za doláre kúpiš všetko a za ruble ti tak isto nič nedajú!

                                         &    &    &  

Žid Weiss, ktorý mal slepačiu farmu pribehol k rabínovi:
-Rabín, stihlo ma veľké nešťastie. Medzi sliepkami prepukla epidémia. Polovina z nich uhynula!
-Čo si im dával žrať?
-Jačmeň.
-Chyba. Žito im musíš dávať!
Na druhý deň znovu pribehol s nárekom:
-Pošlo ďalších päťdesiat sliepok!
-Čo im dávaš piť?
-Studenú vodu.
-Chyba! Vodu je nutné ohrievať!
Za dva dni je Žid opäť u rabína:
-Už mám len päťdesiat sliepok.
-Odkiaľ si bral vodu?
-Ako to, odkiaľ , predsa zo studne.
-Chyba, musíš im dávať pramenitú vodu!
Ešte pred večerom prišiel Žid so smutnou správou:
-Rabín, uhynula mi posledná sliepka!
-Aká škoda ! – zvolal rabín, – a ja som mal pre teba ešte toľko dobrých rád!

                                         &    &    &  

Náboženská obec sa rozhodla, že sa bude stavať nový chrám. Nadšená veriaci ponúkajú
svoje príspevky:
-Ja priveziem tehly!
-Ja priveziem vápno!
-Ja zaistím drevo!
-Ja obstarám plech!
Len Izák Kaufman, najbohatší človek v okolí, mlčí. Rabín mu položil priamu otázku:
-A čo ty, Izák, ty neponúkneš vôbec nič?
-Ale áno, rabín. ja budem dávať pozor, aby tvoji Židia ten drahý materiál nerozkradli!

                                         &    &    &  

Icík a Sára sa prechádzajú v parku. Tu Sárin zrak zamieri do trávy  a dievčina povie pred svojim snúbencom:
-Ježiš Mária, aké veľké hovno!
Icík zhrozený z jej slovníka jej vraví:
-Sára, a ty ako dobre vychovaná Židovka nevieš, že nemáš hovoriť Ježiš Mária?

                                         &    &    &  

Rabín má brata opilca. Raz sa mu pokúša vysvetliť, že povesť jeho rodiny si vyžaduje,
aby prestal piť.
-Čo to táraš? – odbije ho brat. – Veď moja rodine je oveľa lepšia ako tvoja.
Rabín sa na neho nechápavo pozerá.
-Nechápeš? Ja mám brata, ktorý je rabínom, no ty máš brata, ktorý je opilcom!

                                         &    &    &

Pýta sa žiak múdreho rabína:
-Prečo je to tak, že chudobnejší viac a ochotnejšie prispievajú na náboženskú  obec ako bohatí?
-Postav sa k oknu, – povie rabín. – Čo vidíš?
-Ulicu, chodcov…
-A teraz sa postav pred zrkadlo! Čo vidíš?
-Seba.
-Vieš, okno aj zrkadlo sú zo skla. Ale už tenučká vrstva striebra na zadnej strane stačí
na to, aby si videl len sám seba…

                                         &    &    &  

Móric leží na smrteľnej posteli:
-Izákovi odkazujem role, – vraví umierajúci.
-Role by mal dostať Mojše, ten je lepší hospodár, – zamieša sa do toho jeho žena Rebeka.
-No dobre, Izák bude mať obchod!
-Obchod by si mal dať Sáre, tej si to už sľúbil, – zasahuje zase žena.
Nato sa Móric zdvihne na posteli a skríkne:
-Čuš, stará, kto tu umiera, ja alebo ty?

                                         &    &    &

-Povedz mi, Móricko, kto je aj od kráľa silnejší? – pýta sa pán farár na hodine náboženstva.
-Eso, – nerozmýšľa ani chvíľku Móricko.

                                         &    &   &  

Na hodine náboženstva katechéta vysvetľuje:
-… a napokon príde deň posledného súdu. No čo je Chaim, čo sa hlásiš?  Chceš sa niečo opýtať?
-Prosím, a odpadne  nám v ten deň vyučovanie?

                                         &    &    &

Pani Epsteinová u psychiatra:
-Pán doktor, manžel má utkvelú predstavu, že je chladnička. Myslíte,  že je to vážne?
-Ani nie, ak to nevadí vám!
-Ale nie, vôbec nie… len v noci. Spí totiž s otvorenými ústami a to svetielko vo vnútri
nie a nie zhasnúť!

                                         &    &    &

Pýta sa pán Lévy psychiatra:
-Pán doktor., manželka si myslí, že je ja! Dá sa s tým niečo robiť?
-Najskôr by som ju musel vidieť!
-Nie je treba, pán doktor, už som tu!

                                         &    &   &  

Rabín Mojše sa stretne s rabínom Izákom a šepká mu do ucha:
-Izák, musím ti niečo povedať: Ja som Mesiáš!
-Ty si blázon, kto ti niečo také nahovoril?!
-Boh mi to povedal!
-Ja som nikdy nič také nepovedal! – ukončil debatu Izák.

                                         &    &    &  

Sedia v reštaurácii Weiss a Kohn. Weiss sa rozčuľuje:
-Taký drahý rezeň a je mizerný! A k tomu ešte aj malý.
Kohn ho upokojuje:
-No, tak keď je mizerný, tak buď rád, že je aspoň malý!

                                         &    &    &  

–A čo to, pán Stein, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo?
-Ale ja ani neviem. Takto v noci ma zobudí a povie: „Július, mne nejako nie je dobre!
-No a čo vy na to?
-No, ja som jej povedal: „Ale, Sára, prosím ťa, komu je vôbec niekedy dobre?!

                                         &    &    &  

-Pán Kohn, zdá sa mi že sa mi nejako vyhýbajú!
-Nuž, vedia, keď boli naposledy u nás, tak manželke zmizol náhrdelník!
-To by som si predsa nedovolil!
-No áno, veď sme ho potom aj našli, ale podozrenie zostalo!

                                         &    &    &   

Pán Kohn sa sťažuje rabínovi, že prichytil svoju manželku, ako sa objíma na pohovke
s mladým účtovníkom:
-Som bezradný, neviem, čo mám urobiť!
-Vyhoď manželku! – radí rabín.
-Nemôžem, mám ju rád!
-Tak vyhoď účtovníka!
-Nemôžem, ozná všetky moje obchodné tajomstvá…
-Nuž, tak potom ti ostáva iba jediná možnosť, budeš musieť vyhodiť pohovku!

                                         &    &    &  

-Čo potrebuje chudobný Žid ku šťastiu?
-Čo také?
-Chudobní Židia neexistujú. Existujú chudobní ľudia, ktorí si myslia, že sú Židia!

                                         &    &    &   

Rabín Mojše mával krásne kázne. Raz káral členov náboženskej obce a najmä im vytýkal, že
mnohí ženatí muži navštevujú nemravné domy. Pri týchto slovách si šames Abrahám luskol
prstami. Po bohoslužbách ho rabín zastavil:
-Vy, Abrahám, ak sa ešte niekedy počas mojej kázne opovážite lúskať prstami, poletíte na hodinu!
Abraháma táto výčitka veľmi trápila a tak sa úprimne vyznal:
-Rabi, nelúskal som prstami, aby som prejavil neúctu voči vašej kázni. Príčina bola iná. Keď ste
hovorili, že aj mnohí ženatí muži navštevujú nemravné domy, spomenul som si, kde som nechal
dáždnik. A od radosti som si luskol!

                                         &    &    &   

Aron bol na vojenčine veľmi statočný a raz si ho zavolal sám generál:
-Správali ste sa ako skutočný hrdina a budete vyznamenaný! Chcete vojnový kríž alebo sto
mariek?
-S dovolením, pán generál, akú cenu má ten vojnový kríž?
-No, hm… – uvažuje zaskočený generál, – asi tak päť mariek!
-Tak potom by som prosil vojnový kríž a deväťdesiatpäť mariek!

                                                   &    &    &   

Príde pán Bloch za rabínom:
-Ctihodný rabi, je dovolené cez najväčší židovský sviatok vyhľadávať ženu?
-Ovšem že áno, ale jedine vlastnú manželku, lebo na taký posvätný deň sú všetky rozkoše
zakázané!

                                         &    &    &    

-Rabi, môžem sa v sobotu milovať so ženou?
-To závisí od toho, či to bude pre teba práca alebo potešenie. Vieš dobre, že v sobotu nesmieme
pracovať. Ale ak je to pre teba potešenie – nech sa páči!

                                         &    &   &  

Príde pán Bloch za rabínom:
-Ctihodný rabi, je dovolené cez najväčší židovský sviatok vyhľadávať ženu?
-Ovšem že áno, ale jedine vlastnú manželku, lebo na taký posvätný deň sú všetky rozkoše
zakázané!

                                         &.   & .  & . 

-Tak čo, Blumental, kedy ma prídu už navštíviť?
-Ale ja by som aj, Lustig, lenže ja doteraz neviem, kde vlastne bývajú!
-No predsa v Orgovánovej ulici, taká svetlohnedá vila, má také nízke vrátka, ktoré otvoria aj
kolenom!
-Prečo by som ich otváral kolenom?
-No predsa neprídu ku mne na návštevu s prázdnymi rukami?!

                                         &    &    &   

Hovorí učiteľ v židovskej škole:
-My Židia máme teraz päť tisíc sedemsto šesťdesiaty druhý rok. Číňania majú rok štyri tisíc
šesťsto deväťdesiaty piaty! Čo vám tieto čísla hovoria?
Prihlási sa malý Mojše:
-To znamená, že sme museli tisíc šesťdesiatsedem rokov žiť bez čínskej kuchyne!

                                         &    &    &

Vojak Kohn stojí na stráži. Každú chvíľu  pribehne zo strážnice desiatnik, pretože čaká,
že k nim zavíta generál na inšpekciu.
-Keby sa objavil, tak mi to okamžite pribehnite hlásiť, Kohn, rozumiete?
-Hlásim, že rozumiem!
Lenže desiatnik je netrpezlivý, už by to rád mal za sebou a tak za chvíľu pribehne zase:
-Ešte nejde?
-Ešte nie, prosím pekne!
-Hergot! . uľaví si desiatnik, už tu dávno mal byť, kde sa motá?! – a odíde preč.
O chvíľu s avšak zjaví generál sám generál na koni:
-Vy ste stráž?
-Áno. A vy ste ten generál?
-To hádam vidíte, nie?! Čo máte urobiť?
-Ja viem, ohlásiť to pánovi desiatnikovi. Ale radšej si to ani neprajte, lebo si to pekne
vypijete. On je na vás veľmi napálený!

                                         &    &   &  

Pán Grünfeld odchádza na dlhšiu cestu do zahraničia a tak prinesie pánovi Ornsteinovi
škatuľku rodinných šperkov, aby mu ju uschoval vo svojej nedobytnej pokladni. Po čase
sa Grünfeld vráti  a ide rovno k Ornsteinovi pre tú škatuľku.
-Akú škatuľku? – diví sa Ornstein, – ja o žiadnej škatuľke neviem!
-No dovoľ, ako to, že nevieš? Veď si ju pred tvojim pokladníkom Karpelesom schoval do svojej
pokladnice!
-Počujte, Karpeles, viete vy niečo o tom, že tú pán Grünfeld si k nám schoval nejakú škatuľku
so šperkmi:
-Za koho ma máte, pán šéf? – diví sa pokladník, – nič také mi nie je známe!
Keď pokladník odišiel, vrhne sa Grünfeld a začne mu nadávať do gaunerov.
-Moment, – povie Ornstein, otvorí pokladňu a vyberie z nej Grünfeldovu škatuľku. Ten šperky
skontroluje a žasne:
-Ty si sa zbláznil, Ornstein? Najprv to zaprieš a potom mi to v poriadku vrátiš? Čo ťa to
napadlo?!
-Nič, Grünfeld. Ja som ti chcel len ukázať, aký mám spoľahlivý personál!

                                         &    &    &   

Príde Rabinovič za rabínom:
-Rabi, nútia ma vstúpiť do kolchozu, Poraď, mám vstúpiť, alebo nie?
Vtom vbehla do miestnosti mladá nevesta:
-Rýchlo, rabi, utekám priamo zo svadby. Dnes máme svadobnú noc. Poraď mi, či si mám
s manželom ľahnúť do postele v košeli, alebo bez košele?
-ČI si ľahneš v košeli, alebo bez, – hovorí rabín, – jemu je to všetko jedno a poondie ťa
tak či tak! A pre vás Rabinovič, platí to isté!

                                         &    &    &   

-Tak ako sa máš, Abramovič? Čo žena? A ako deti?
-Áron skončil vysokú školu a má na starosti orgány!
-Čo? Vari policajné orgány?
-Prečo policajné? On je gynekológ!

                                         &    &    &   

-Koľko máme u nás Židov? – pýta sa Brežnev Kosygina.
-Asi štyri až päť miliónov.
-A keď im dovolíme vycestovať, koľkí odídu?
-Takých štrnásť až pätnásť miliónov!

                                         &    &    &

Zomiera Sára:
-Abrahám, sľúb mi, že splníš každé moje želanie!
-Drahá Sáročka, aké je tvoje posledné želanie?
-Chcem, aby si na mojom pohrebe išiel vedľa mojej mamy a držal ju za ruku!
Abrahám sa zamračí:
-Sára, Sára, ty sa nikdy nezmeníš! Ty mi pokazíš každú radosť!

                                         &    &    &   

Izákovi porodila žena veľ detí. Ide sa teda poradiť k rabínovi. Rabín zoberie Talmud a číta:
-Ak žena rodí Židovi veľa detí, treba mu amputovať jedno vajce!
Amputovali. O rok však opäť príde Izák k rabínovi:
-Čo mám robiť, žena rodí ďalej!
Rabín zoberie Talmud a číta:
-Ak má Žid amputované jedno vajce a žena rodí ďalej, treba mu amputovať aj druhé vajce!
Amputovali.
Ale o rok je u rabína Izák znova.
-Nič nepomáha, rabi, žena rodí ďalej!
-Rabín zoberie Talmud a číta:
-Ak má Žid amputované obidve vajcia a žena mu rodí ďalej, znamená to, že vajcia boli
amputované nesprávnemu Židovi!

                                         &    &    &   

Pán Kohn sa sťažuje:
-Zle je so mnou! Predvčerom som predal iba jedny nohavice, včera nič a dnes je to
ešte horšie!
-Akože, ešte horšie?
-Prišli mi vrátiť tie nohavice, čo som predal predvčerom!

                                         &    &    &   

Ľudia pochádzajú zo syra.!
-Čože?
-Povedz po židovsky Adam!
-Eidam.
-No vidíš!

                                         &    &    &  

Marocký žid prestúpil k mohamedánom. Čoskoro nadišiel ramadán, keď sa každý mohamedán musí od rána do večera postiť. Nový veriaci však o to veľa nedbal a keď mu to vyčítali, bránil sa takto:
-Keď som prežil tridsať rokov v židovskej viere bez toho, aby sa zo mňa stal dobrý žid a aby som takým aj zostal, potom nemôžete odo mňa chcieť, aby som sa za krátkych tridsať dní stal dobrým mohamedánom!

                                         &    &    &

V dedinke Krušinec pri Stropkove žila pred druhou svetovou vojnou židovská rodina Hicková. Chudobní ľudia si u nich zarábali na živobytie. Bola to práca na poli aj pri chove dobytka. Spolunažívanie bolo dobré. Dedinská mládež sa v tých časoch schádzala na večierky, kde sa spievalo, tancovalo a vymýšľali sa huncútstva.
Raz, keď sa chlapcom zachcelo opekať mäso, tak si ho zadovážili. V noci ukradli Hickovi kozu. Mäso upiekli a zjedli. Kožu kozy vypchali slamou a postavili ju na jej miesto v maštali. Ráno zavolal žid susedov obzrieť si to čudo. Všetci sa smiali a tým obmäkčili aj majiteľa, takže sa nikomu nesťažoval.
Po dedine sa potom rozprávalo, ako zmizla Hickovi koza. A tak vzniklo porekadlo, ktoré má osemdesiat rokov:
-Zmizlo ako Hickova koza!

                                         &    &    &

Stretne sa Kohn s Izákom a bedáka:
-Ty Izák, počul si tú hroznú novinu?
-Akú? – zľakol sa Izák.
-No to, že zajtra bude koniec sveta!
-Ó, hrôza! –  bedáka Izák. To nemohol byť radšej pozajtra?
-Prečo?
-Lebo zajtra beriem dôchodok!

                                         &    &    &

Dvaja žobráci sedia na chodníku v Írsku, jeden drží krížik a druhy Dávidovu hviezdu. Obidvaja majú klobúky na zbieranie almužny. Ako ľudia prechádzajú okolo, ohŕňajú nosy a zazerajú na žobráka s Dávidovou hviezdou a na to dajú peniaze žobrákovi s krížikom. Neskôr je jeden klobúk takmer úplne plný, zatiaľ čo druhý prázdny. Ako to spozoruje kňaz, pristúpi k mužom, obráti sa k tomu s Dávidovou hviezdou a hovorí:
-Čo si neuvedomujete, že toto je kresťanská krajina? Nikdy nedostanete žiadnu almužnu v tejto krajine pokiaľ držíte Dávidovu hviezdu!
Muž držiaci hviezdu sa potom otočí k tomu s krížikom a hovorí:
-Mojše, pozri kto sa nás to tu snaží učiť biznis!

                                         &    &    &   

Čerstvo vyštudovaný rabín nastúpi k novej obci a ešte sa mu trémou klepú ruky, keď prespevuje prvú piatkovú modlitbu. Dospieva, všetci stanú, začnú tlieskať a skandujú:
-Opakovať, opakovať!
Rabín povzbudený priateľským prijatím zaspieva modlitbu po druhý raz. Znovu potlesk a znovu výkriky opakovať. Tak dobre, povie si a ide na to tretí krát. To ostatné sa zasa zopakuje. Tak rabín povie:
-Ďakujem vám, ale už sme to spievali trikrát, nechajte ma pokračovať, prosím!
V prvom rade sa postaví starček a vraví:
-Rabi, vy nám to budete opakovať dovtedy, kým sa to nenaučíte!

                                         &    &    &  

-Pán Stein, ako sa majú?
-Ále, nič moc, pán Kohn, obchody nejdú!
-Ale ja som počul, že kúpili dom na námestí!
-To bola iba náhodička!

                                         &    &    &   

Príde Izák za rabínom a hovorí:
-Rabi, spáchal som strašný hriech. Zjedol som niečo, čo by nejedol správny Žid, ani kresťan!
-prosím ťa, Izák, čo to bolo?
-Macesy so šunkou!

                                         &    &    &   

Pán Goldberg príde do mäsiarstva a vraví:
-Ja chcem pol kila tamtoho lososa!
Mäsiar sa ne neho podíva a povie:
-Ale, milý pane, to je šunka!
Pán Goldberg nahnevano povie:
-A kto sa ich na to pýtal?!

                                         &    &    &  

Kedysi v dvadsiatych rokoch cestuje skupina cestujúcich vlakom v jednom kupé. A medzi nimi mladý, vzdelaný poľský Žid. Cesta je dlhá, aby im čas utekal,  bavia sa o slávnych osobnostiach. Začnú Einsteinom.
-To je Žid! – vykríkne mladý poľský Žid.
Po chvíli prejdú na Freuda.
-To je Žid! – znova vykríkne mladý poľský Žid.
Potom sa bavia o Kolumbovi.
-Pokrstený Žid! – zahlási mladý poľský Žid.
Jedna mladá pani už to jeho vykrikovanie nemôže vydržať a povzdychne si:
-Ježiš, Mária, Jozef!
Mladý poľský Žid  reaguje:
-Tiež Židia!

                                         &    &    &

Na slávnostnej večeri rozpráva jeden antisemita o svojej ceste po Afrike:
-Predstavte si, že som za celý ten čas nestretol ani jedno prasa a ani jedného Žida!
Pri stole to mierne zašumelo. Potom sa ozval hlas židovského hosťa:
-To je škoda. To sme my dvaja, vy a ja, mohli ľahko napraviť!
-Vážne? A ako?
-Mohli sme tam ísť spolu!

                                         &    &    &

Vo vlaku sedí muž a neprestáva rozprávať židovské vtipy. Jeden spolucestujúci to už nevydrží a povie:
-To musí vždy ísť iba o pána Kohna?
-Nemusí, – súhlasí rozprávač, – poznám aj iné. Napríklad pani Kohnovej sa narodí dieťa…
-No vidíte, zase je v tok KOhn! – namieta spolucestujúci.
-Tento raz nie, – uistí ho rozprávač.

                                         &    &   &  

Šlojmo stretne na ulici dvoch známych a hovorí im radostne:
-Moja žena porodila včera chlapca. Pozývam vás k nám.
-Blahoželáme, – hovorí jeden, – veľmi radi prídeme. A kde ty vlastne teraz bývaš?
Šlojmo vysvetľuje adresu a potom dodáva:
-A ked to nájdete, tak silno zabúchajte nohou na dvere!
-A prečo nohou?
-No predsa budete mať plné ruky darčekov!

                                         &    &    &

Príde Pán Grün za svojim rabínom a vraví mu:
-Moja dcéra sa chce vydávať, ale otec ženícha žiada sto tisíc veno a toľko peňazí ja nemám. Mám iba päťdesiat tisíc, čo mám robiť?
-Ja ti poradím! Vezmi tých päťdesiat tisíc a zrkadlo. Choď za otcom ženícha a ukáž mu ich pred zrkadlom a povedz: „Tu je tých sto tisíc“!
-No áno, ale ja mám iba tých päťdesiat tisíc, vrátene tých peňazí v tom zrkadle!

                                         &    &    &

 

Pán Kohn má čiernu smútočnú pásku, keď ho stretne Stein. Ten sa pýta:
-Čože, zomrela vám žena?
-Nie, svokra!
-Pochválené buď meno Hospodinovo!

                                         &    &    &   

Pán Fleischmann ide parkom a naraz mu zhora spadne na golier vtáčie hovienko. Zastaví sa, pozrie na hovienko a hovorí:
-To som celý ja. Iným vtáci spievajú!

                                         &    &    &

Karpeles prestúpil v čase pôstu na katolícku vieru. Na druhý deň ho krstiaci kňaz pristihol, ako si pochutnáva na pečenej husacine.
-To je hrozné, – vyčíta mu kňaz, – len včera ste slávnostne sľubovali, že budete verene zachovávať príkazy nového náboženstva a už dnes hrubo porušujete cirkevné prikázania a v čase pôstu konzumujete husacinu!
-Ráčte prepáčiť, – namieta Karpeles, – ale to nie je hus, to je ryba!
-Bezočivá výhovorka! Predsa vidím, čo máte na tanieri! – zlostí sa kňaz.
-Verte mi, dôstojný pán, hovorím pravdu. Včera ste mi povedali: „Karpeles, doteraz si bol žid, ale odteraz budeš pravoverný katolík“ Dobre! Vzal som teda včera tohto vtáka a hovorím mu, že doteraz bol hus, ale od zajtrajška bude ryba!

                                         &    &    &

-Rabi, čo je to vlastne Talmud ? – pýta sa mladý Kohn.
-Objasním ti to na príklade jedného talmudistického problému: dvaja padnú do jedného komína. Jeden sa zašpiní sadzami, druhý zostane čistý. Ktorý z nich sa umyje?
-Samozrejme, že špinavý!
-Chyba! Špinavý vidí čistého, myslí si teda, že je tiež čistý. Ten čistý vidí ale zašpineného, myslí si, že je tiež od sadzí. Umyje sa teda on. Ale dám ti ľahšiu  otázku: obaja padnú zas do toho istého komína, kto sa umyje ?
-Teraz to už predsa viem : čistý!
-Zle! Čistý pri umývaní zistil, že bol čistý, naopak, špinavý pochopil, prečo sa ten druhý umýval. Umýva sa teraz teda ten správny. Dám ti tretí problém: obaja padnú znovu do komína. Kto sa umyje?
-Odteraz samozrejme vždy ten špinavý!
-Zase nesprávne! Už si zažil, aby dvaja padli do toho istého komína a jeden je čistý a druhý špinavý?! Vidíš, to je Talmud

                                         &    &    &   

Rozjíma pán Rosenbaum večer v posteli a šepká svojej žene:
-Vieš, teraz sa to síce nenosí, ale aj tak by som bol rád, keby si naša ester vzala človeka rovnakej viery!
-No áno, Izák, ja tiež, ale on teraz chodí s akýmsi gejzom a on je neverec!
-ASpoň to, sára moja, aspoň to, hlavne, aby nebol katolík!

                                         &    &    &

Starý Kohn zomiera. Zavolá si syna  a diktuje mu, koľko je mu kto dlžný.
-A teraz mi povedz mená tých.  ktorým si dlžný ty! – vyzve ho syn.
-A načo? – začuduje sa pán Kohn, – neboj sa, tí sa prihlásia sami!

                                         &    &    &   

Efraim Schnelstoff cestuje vlakom. Oproti nemu sedí maďarský veľkostatkár a vytiahne z kufra balíček s údeným.
-Nemáte tiež chuť? – pýta sa suseda.
-Ďakujem, rád by som, ale nesmiem, – odpovie Žid.
-A prečo? – pýta sa bodrý veľkostatkár, – kto vám to zakázal? Doktor, mama alebo otecko?
-Naša židovská viera mi tak káže, – vysvetľuje.
A tak Maďar zje všetko sám. Potom opäť siahol do kufra a vytiahol fľašu vína.
-Ani toto nesmiete? – pýta sa Žida.
-Tiež nie, – hovorí Efraim, –  ohol by som totiž len vtedy, keby som bol k tomu donútený násilím!
-Dobre, – povie veľkostatkár, vytiahne revolver a namieri na Žida, – a teraz sa napite!
Efraim siahne po fľaši a pritom šomre:
-Ale to ste mohli urobiť už skôr, keď ste ponúkali to údené!

                                         &    &    &

Hádajú sa dvaja Židia:
-Čierna, to je farba!
-Nie, čierna, to nie je farba!
-Poďme, radšej sa spýtame rabína!-
Išli teda za rabínom. Opýtali sa. Rabín pomaly a dôrazne odpovedá:
-Čierna, to je farba.
Idú ďalej a zase sa hádajú:
-A biela, to je čo za farba?
-Hovorím Ti, biela je normálna farba.
-Nie, biela to nie je farba!
-Tak poďme zase za rabínom!
Išli opäť za rabínom a ten zase vysvetľuje:
-Biela to je farba!
-No vidíš, veď ti vravím, že som ti predal farebný televízor!

                                         &    &    &

Idú dvaja Židia po ulici okolo stánku kde ponúkajú chladené pivo. Jeden sa spýta:
-Tak čo, teplo je, dáme si pivko?
Druhý súhlasí.
-Dobre, tak choď kúpiť, dáme si!
-No, keď nechceš, tak netreba, – na to druhý.

                                         &    &    &  

Opera. Eugen Onegin. V prvom rade sedí starý Žid a počúva. Zrazu sa pyta suseda vedľa:
-Počujte, Onegin je Žid?
-Nie, nie je Žid.
-No ale Tatiana, tá je Židovka?
-Nie, nie je Židovka.
-A co Oľga, ta je Židovka?
-Nie, nie je a už prestaňte otravovať!
-No, ale Lenský, to je židovské meno. Je Lenský Žid?
-Áno, áno, a už čušte!
-No tak,  veď preto ho aj zabili!

                                         &    &    &  

Rabín sa pohoršuje pri správe, že jeden Žid zomrel od hladu.
-Žid predsa za žiadnych okolností nesmie umrieť od hladu! Prečo nepožiadal o almužnu?
-Hanbil sa žobrať! – odpovedajú mu.
-Ach tak! Nevravel som? Neumrel od hladu, ale na hrdosť!

                                         &    &     &   

Rabinovič išiel na demonštráciu s transparentom:
-Vďaka súdruhovi Stalinovi za šťastné detstvo!
Stranícky organizátor naňho kričí:
-A čo vy, Rabinovič, prezliekate kabát?! Veď vy ste starec! Keď ste vy boli decko, Stalin ešte nežil!
-No veď práve za to mu vďaka!

                                         &    &    &   

Móric Kohn a Izidor Lévy išli do verejných kúpeľov. Vyzliekli sa a tu Móric povie:
-Ty, Izidor, máš oveľa špinavšie nohy ako ja!
-No, to je možné, Móric, to je pravda, ale ja som starší!

                                         &    &    &   

Mojše Jankeles vraví v divadle pánovi Kohnovi:
-Nezdá sa im, že tá speváčka spieva falošne?
-Čo na tom, ja som tiež zaplatil falošnými korunami!

                                         &    &    &  

Rabinovič v moskovskej reštaurácii dlho volá na čašníka, ktorý rozpráva s priateľom o futbale. Nakoniec sa ho čašník spýta:
-Tak čo chcete?
-Máte kaviár?
-Nie!
-A lososa?
-Choď do čerta, špinavý Žid!
Rabinovič s pokojom odpovedá:
-Celkom ako za cára Nikolaja! Ibaže vtedy bol aj kaviár aj losos!

                                         &    &    &

Moses Wunder ja rabín a zároveň zmierlivý  sudca v židovskej obci. Príde k nemu Šlojmo Pereles že mu ukradol  Gedaljde Schnellfuss zimník, ktorý má cenu päťdesiat mariek.  Rabín si zavolá Schnellfussa a pýta sa ho:
-Ako si mohol Perelesovi ukradnúť zimník, ktorý má cenu päťdesiat mariek?!
Schnellfuss sa rozohnil:
-Čože? Ja ťe som ukradol zimník? To po prvé. A po druhé, – veď nestál viac ako desať mariek. Pozrú sa naň, mám ho na sebe. Vari stojí viac ako desať mariek?

                                         &    &    &

Dve židovské dámy sa zhovárajú:
-Sára, musím ti niečo povedať! Práve teraz čítam bibliu… a všetko je to hebrejsky!
-Ani som nevedela, že ju už preložili!, – povie Sára.

                                         &    &    &  

-Múdry rabi, musíte mi dať radu, pretože som vo veľkých rozpakoch. Mám kohúta a sliepku, al musím jedného z nich dať zabiť. Ak zajem kohúta, bude sa trápiť sliepka a naopak. Čo mám robiť?
-Počúvajú. Áron, – povie rabi, – to je veľmi ťažký prípad. Musím ho dôkladne premyslieť.
Druhého dňa rabi Áronovi vraví:
-Zabi sliepku!
-Ale, rabi, čo ak sa bude kohút trápiť?
-Nech sa trápi!

                                         &    &    &

Bochera pozvali na obed k rabínovi. Keď všetci pri stole zjedli polievku, všimli si, že Bocher sa jej ani nedotkol. Rabín sa spýtal prečo?
-Lebo som nedostal lyžicu!
Rabín mu naznačil, že mal zakašľať.
O chvíľu šiel Bocher na WC, to s avšak nedalo zavrieť. Sedel tam práve rabín a aby na to upozornil, tak zakašľal. Bocher bol pohotový:
-Vari potrebujete lyžicu?!

                                         &    &   &  

Stretnú sa dvaja židovskí známi. Jeden sa pýta:
-Odkiaľ máš také krásne hodinky?
-Predal mi ich otec na smrteľnej posteli!

                                         &    &    &  

I povedal múdry rabín:
-Pristúp k oknu a povedz mi, čo vodíš!
-Vidím len ľudí, – povedal bohatý Žid.
-A teraz pristúp k zrkadlu a zase povedz čo vidíš!
-Čo by som videl? Seba vidím!
-Tak vidíš, súverec, – povedal rabín s úsmevom, – oboje je sklo: jedným vidíš ľudí, ale keď je pod sklom striebro, vidíš seba!

                                         &    &    &   

Stalo sa, že k rabínovi prišli pekári z malej obce a začali nariekať:
-Rabín, sme zničení! Mojžiš prišiel z Ameriky a chce postaviť veľkú pekáreň, kde dá množstvo strojov a bude piecť a piecť a my budeme zničení!
Na to in rabín odpovedal:
-Pokojne choďte domov, Mojžiš stavať nebude!
Mojžiš však staval a tak pekári opäť prišli za rabínom
-Rabín, on predsa len stavia!
Upokojoval ich:
-Nechajte ho stavať, piecť nebude!
Keď mal Mojžiš dostavané, začal piecť a pekári zase pribehli:
-Rabín, ty si predsa hovoril, že nebude stavať a on staval a povedal aj, že piecť nebude a on pečie!
Rabín sa  nedôverčivo spýtal:
-Naozaj pečie?
-Veď to predsa sám vidíš!
I odvetil rabín:
-A čo má iného robiť?!

                                         &    &    &   

Pán Munkeles sa odhodlá na cestu k známemu rabínovi, aby sa ho spýtal na dve veci, ktoré ho ťažia. Majiteľ statku mu vypovedal službu a kedykoľvek Munkeles príde na zámok vyjednával, dá ho vyhodiť. A druhá vec- Munkelesova mladá krásna žena, hoci sa denne modlí k Bohu, nie a nie otehotnieť!
Múdry rabín ho vypočuje a po krátkom premýšľaní povie:
-Vedia čo, Munkeles? Pošlú na zámok svoju pani a oni sa zatiaľ modlia, aby to všetko dobre dopadlo!

                                         &    &    &

-A kde boli, Stein, celé tri mesiace?
-Bol som na cestách!
-Tri mesiace? A to sa nemohli odvolať?!

                                         &    &   &  

Abrahám Teweles ma na vizitkách napísané:
-Abrahám Teweles, švagor boží.
Keď sa ho pýtali, čo to znamená, vysvetlil im to:
-Môj svokor mal totiž dve dcéry – Sáru, tú som si vzal ja, keď mala osemnásť a druhú Rebeku, tú si vzal Pánboh, keď mala dvadsať rokov!

                                         &    &    &   

Chudobný Žid mal kopu detí. V rodine vládla bieda a aj hlad. Raz sa  jedno zo starších detí spýtalo otca:
-Ako to, že niektorí majú veľa peňazí, pekné šaty a topánky, dobré jedlo, a druhí sú takí biedni?!
Žid sa dostal do rozpakov a keďže nemal naporúdzi vyhovujúcu odpoveď, spomenul si na poučenie rabína o vzťahu tohto sveta a  posmrtného života. Vraj také rozdielne je to len na zemi, ale v nebi sa budú mať všetci dobre!
-Ale, zasmial by som sa, tato, – povedalo dieťa, – keby sme aj tam nemali nič!

                                         &    &    &  

Pán Porges prišiel k svojmu bohatému súkmeňovcovi Kohnovi  s prosbou o pôžičku desať tisíc korún. To nie je malá suma  a tak pán Kohn chvíľku premýšľa  a potom povie:
-Dobre, ja vám požičiam tých desať tisíc, prečo by som vám nepožičal? Pošlite mi zajtra vagón uhlia a dostanete peniaze na drevo!
-No, kde ale ja vezmem uhlie?! – zanarieka Porges.
-No tak vidíte, človeče ! – rozčúli sa pán Kohn, – aký ste vy človek! Ja sa snažím, aby som vám vypomohol a vy nemáte uhlie!

                                         &    &    &   

Mladý Kohn nemohol počas svadobnej noci vniknúť svojim šípom lásky do svojej ženy. Išla preto k lekárovi. Ten jej poradil, aby sa riadne naparila a vykúpala v horúcej vode. Zariadila sa podľa toho a večer ti išlo ako po masle. Kohnovi to nedalo a vyzvedal u lekára, čo bolo príčinou defektu Vysvetlenie znelo:
-Keď si vaša pani vytieral zadok, išla papierom až na tú mršku  a tá sa jej zalepila. A pretože sa vaša žena dlho nekúpala, tak ju mala dôkladne zabetónovanú!

                                         &    &    &    

Pán Stein má s pánom Blochom súboj za ťažkých podmienok. V kaviarni sa pýta niekto jedného z dvoch svedkov:
-A prečo vlastne dochádza k súboju?
-Pretože Bloch kýchol.
-Kýchol? Tomu nerozumiem, len preto?
-Kýchol v spálni pani Steinovej a to tak silno, že sa Stein zobudil!

                                         &    &    &  

Kohn a Roth vojdú do židovskej reštaurácie. Kohn hovorí čašníkovi:
-Mohol by som dostať trochu soli?
Ten siahne do vrecka nohavíc a medzi dvomi prstami položí na tanier trošku soli.
-A trošku  papriky by som tiež mohol dostať?
Čašník siahne do druhého vrecka a medzi dvomi prstami položí na tanier trochu papriky.
Vtom však už zvolá roth:
-Pre boha, aby ti neprišlo na um pýtať si od neho horčicu!

                                         &    &    &

Za istým multimilionárom prišiel mladý Žid:
-Mám pre vás návrh, ako by sme si obaja mohli privyrobiť tri milióny!
-No, to nie sú malé peniaze, takže čo navrhujete?
-Počul som, že ste dcére sľúbili veno šesť miliónov, no ja som ochotný vziať si ju za tri milióny!

                                         &    &    &   

Pán Kohn príde do poisťovne:
-Chcel by som poistiť svoju ženu!
-A aká poistka by to mala byť?
-No, obrátená!
-Obrátená? A to je aká? Ako to myslíte?
-Tak, že budete platiť, kým nezomrie!

                                         &    &    &   

Pán Kohn príde do poisťovne.
-Chcel by som poistiť svoju ženu!
-A aká poistka by to mala byť?
-No, obrátená!
-Obrátená? A to je aká? Ako to myslíte?
-Tak, že budete platiť, kým nezomrie!

                                         &    &    &   

Chorý Blumenfeld musí k lekárovi a tak si vybral špecialistu. V čakárni sa obrátil na jedného čakajúceho:
-Neviete, koľko žiada pán profesor za prehliadku?
-Sto korún za prvú a po päťdesiat za každú ďalšiu.
Blumenfeld sa spokojne usmeje a keď príde rad na neho, vstúpi do ordinácie so slovami:
-Dobrý deň, pán profesor, už som zasa tu!
Ale pán profesor ho prekukol a hovorí:
-No, tak ráčte brať aj naďalej tú medecínu, čo som vám predpísal!

                                         &    &    &   

Pani Papuľková príde k rabínovi, aby pri jej svadbe povedal nejakú peknú reč, že by odvrátil pozornosť hostí od skutočnosti, že je už v šiestom mesiaci.
-Rebbeleben, – hovorí, – vieme, že ste zázračný rečník a že svojimi duchaplnými slovami strhnete prítomných pri každej príležitosti!
Na to rabín odpovie:
-Duša moja, poviem vám niečo. Viem rečniť pri stole, viem rečniť na pohrebe, som dobrý svadobný rečník, ale nie som bruchomluvec!

                                         &    &    &   

Pri preberaní zvýšeného dôchodku sa dedko chváli poštárke:
-Teraz si môžem vypiť a pomilovať moju ženu každý štvrtok!
Počula to jeho žena a hovorí:
-Ale Zelený!

                                         &    &    &   

Pán Izidor Grünfeld bol v časoch prezidentovanie Antonína Zápotockého vysokým štátnym úradníkom. Napriek tomu si podal žiadosť o vysťahovalecký pas.  Predvolal si ho prezident:
-Izidor, čo to počujem? Chýba ti azda niečo? Veď si námestníkom ministra, máš krásny plat aj byt, ja to dobre poznám, boli sme spolu v koncentráku, pomôžem ti, keď treba. A vieš, že som teraz prezidentom a naša strana bude celé desaťročia pri moci!
-Vidíš, pán prezident, – odpovie Grünfeld, – to je práve príčina, prečo sa chcem vysťahovať!

                                         &    &    &   

Manželia Kohnovci ani po niekoľkých rokoch nemohli mať deti. Izidor raz stretol Šaniho, ktorý ,al už štyri deti a žiadal od neho radu. Ten mu poradil, aby si do postele pripravil pištoľ a keď bude v súloži v najlepšom, aby vystrelil. Manželka sa pri výstrele zľakne a okamžite otehotnie. Takže to vyskúšal a po niekoľkých mesiacoch, keď sa znova stretli a posťažoval, že žena aj tak neotehotnela. Šani sa ho pýta:
-A vystrelil si?
-Áno, ale manželka sa pri tom posrala!

                                         &    &    &  

Rabín poučuje mladého muža:
-Synak, základ mojej duševnej rovnováhy spočíva v tom, že rozdeľujem ľudí do dvoch skupín: jedni ma môžu bozať v riť, a na tých druhých seriem!
-Ale, rabi, a mňa si kde zaradil?
-Vieš, synak, teba mám v podstate rád, ty si môžeš vybrať!

                                         &   &   &

x