A n e k d o t y „R“
Stalo sa na premiére Rossiniho opery „Straka zlodejka“:-
Krásne, prekrásne, - ozývalo sa z radov návštevníkov .
--Ukradnuté z iných opier, - dali sa počuť hlasy z balkóna, - veď aj samotná opera má názov „Straka zlodejka“ !
Václava Rabasa sa raz opytovali, aké výhody má z toho, že mu udelili titul národného umelca. Rabas odpovedal:
-Úprimne vám poviem, že som tým získal úplne iný pohľad na ľudí . Od tej chvíle rozoznávam v plenéri i v ateliéri veľmi presne priateľov od nepriateľov.
Prednášky Conrada Wilhelma Röntgena, slávneho vedca, neboli na univerzite veľmi obľúbené . Keď raz bola v posluchárni skupina študentov, z ktorých časť nezúčastnene počúvala, časť spala a časť sa bavila, profesor vyhlásil:
-Myslím, že tým pánom, ktorí predsa len trošku počúvajú, by bolo milšie, keby tí, čo sa bavia, robili aspoň tak málo hluku, ako tí, čo tu spia !
V jednej veselej spoločnosti sa ktosi opýtal Rossiniho, či niekedy v živote aj plakal .
-Dokonca dva razy, - odpovedal vážne slávny skladateľ, - prvý krát keď som počul hrať Paganiniho na husliach a druhý krát, keď som bol svedkom toho, ako sa jeden čašník na lodi potkol a do Lago di Como mu vypadol z misy päťkilový moriak .
V maliarskej spoločnosti sa raz hovorili o tom, čo všetko je potrebné, aby vzniklo silné umelecké dielo. Podmienok bolo veľa a nakoniec jeden z prítomných prehlásil:
-A niekedy sa to i za všetkých tých uvedených podmienok dokonale zorie !
Bol tam aj Václav Rabas a ten povedal :
-To je pravda, vážení, preto ja maľujem radšej hneď tie oraniská !
K skladateľovi Rossinimu prišiel raz mladý komponista a požiadal ho, aby si prezrel jeho najnovšie skladby. Rossini súhlasil a vyzval ho, aby mu niečo prehral. Chvíľu počúval a zrazu vykríkol:
-Blahoželám vám, milý priateľu, je to až neuveriteľné, taký mladý a také staré melódie !
Je známe, že maliar Vlastimil Rada nielen maľoval, ale spolu so svojim dobrým priateľom písal rôzne veselé poviedky. Raz sa ho v spoločnosti opýtali, ako oni dvaja tie poviedky píšu, či jeden píše a druhý po ňom opravuje, alebo ako vlastne ?
-Kdeže, - vysvetľoval Rada, - my to píšeme na písacom stroji pre štyri ruky !
Že bol Rossini veľký jedák, to je všeobecne známe . Raz sa však nad jeho apetítom prekvapil aj obsluhujúci čašník. Keď niesol už tretiu porciu kačky, položil ju pred Rossiniho s poznámkou, že obdivuje jeho žalúdok, ten musí mať riadne rozmery. Slávny hudobný skladateľ sa iba usmial a odvetil:
-Mýlite sa, priateľko, doktor mi povedal, že mám žalúdok ako malé dieťa !
-To azda nie je možné, - začudoval sa čašník .
-Ale je, ako vravím . Ako malé dieťa, šesťdesiat centimetrov dlhý a váži najmenej tri kilá !
Maliar, grafik a spisovateľ Vlastimil Rada išiel sa raz do Krkonôš lyžovať v novom svetri, na ktorom si veľmi zakladal. Keď vyšiel ráno pred chatu, bol nádherný deň, čo zdôraznil majiteľ chaty slovami:
-Heute haben wir schönes Wetter !
-Čo to hovoril ? – opytoval sa Radu jeho priateľ.
-Ale, odpovedal zasvätene Rada, ktorý nemčine zvlášť nehovel, - hovoril mi, že mám dnes pekný sveter.
Francois Rebelais bol jedným z najväčších francúzskych satirikom, bol pôvodne benediktínskym mníchom, potom študoval medicínu a naostatok sa spal farárom. Keď raz šiel s vyslancom po prvý raz na audienciu do pápežského sídla vo Vatikáne, vyslanec, kardinál duBalley, pobozkal, ako bolo zvykom, svätému otcovi topánku. Rebelais to uvidel, zvrtol sa a zo sály odišiel. Po audiencii sa ho kardinál opýtal, čo to malo znamenať, prečo aj on nevzdal pápežovi povinnú úctu. Rebelais pokojne odpovedal:
-Keď ste mu vy, môj pane, pobozkali topánku, čo by som mu bol musel pobozkať ja ?
Sašu Rašilova pozvali raz do spoločnosti priateľov umenia.
-Dúfam, že sa nemusím predstavovať, - nadviazal rozhovor populárny herec.
-Samozrejme, - súhlasil istý pán. – Vás predsa každý pozná. Ste predsa majster Plachta, nie ?
Rašilov sa zarazil, nadýchol sa a úsečne odpovedal :
-Vôbec nie, ja som Antónia Nedošínska !
V Lyone sa stalo Rebelaisovi, že nemal dosť peňazí na zaplatenie útrat v hoteli. Začal predstierať, že má spáchať atentát na kráľa a princa a že má na to pripravený jed. Samozrejme hneď ho zatkli a s veľkými výdavkami a šetrnosťou, aká sa vtedy poskytoval takým vznešeným vinníkom, dopravili ho do Paríža. Až tam sa kráľovi vyspovedal z pohnútok, ktoré ho viedli k takému klamstvu. A kráľ, keď sa dosýta nasmial, pozval ho k prestretému stolu.
Ruskému maliarovi Repinovi sa raz chválil istý mladý maliar, že jedným ťahom štetca zmení úsmev dieťaťa na plač.
-Čo je na tom zvláštne ? – zasmial sa majster. – Moja mama na to nepotrebovala ani štetec . Stačila jej trstenica !
Rossinimu raz predstavili speváčku, ktorá mala vystúpiť v jednej z jeho opier. Nebola to práve hviezda prvej veľkosti, preto sa prihovorila majstrovi:
-Ani si neviete predstaviť, ako sa veľmi bojím !
-Ja tiež, - úprimne poznamenal Rossini.
Taliansky hudobný skladateľ Rossini si prehrával na klavíri partitúru svojho priateľa komponistu a vyludzoval na nástroji strašné, sluch drásajúce akordy. Jeden z poslucháčov ho potichu upozornil, že má azda noty obrátené. Rossini odpovedal:
-Ale nie, už som to hral aj tak a stále je to rovnaké !
Rotschilda navštívil novinár. Po skončení rozhovoru poznamenal milionár:
-Zvláštne, ale zaujímavé je to vaše zamestnanie. Celkom ľutujem, že som sa aj ja nestal novinárom.
-Och, pane, - reagoval novinár, - verte, či nie, ale aj ja ľutujem, že som sa nestal milionárom !
Keď sa herec, ktorý hral v slávnej hre Cyrano z Bergeracu hlavnú úlohu opýtal autora, či naozaj musí mať taký dlhý nos, Rostand mu odpovedal:
-Pán môj, herec, ktorý hrá v mojej hre hlavnú úlohu, musí mať alebo veľký talent, alebo veľký nos ! Myslím si, že vy musíte vystúpiť s veľkým nosom !
Jean Jacques Rousseau raz rečnil v jednom juhofrancúzskom mestečku. Na záver besedy požiadal prítomných, aby finančne prispeli na podporu hudobného vzdelania mládeže. Nechal kolovať svoj klobúk, ale ten sa mu o chvíľu vrátil – prázdny .Rousseau zdvihol oči k oblohe a povedal:
-Ďakujem ti, bože všemohúci, že som z rúk tejto spoločnosti dostal naspäť aspoň svoj klobúk !
Artúra Rubinsteina navštívila raz dáma, ktorú nemal umelec veľmi v láske. Hovorila:
-Dúfam, majstre, že vás neobťažujem ?!
-Ale nie, - odpovedal Rubinstein, - ja som sa už predtým necítil dobre !
Nórsky spisovateľ Olaf Rytter bol pri svojej návšteve v Československu predstavený aj nášmu A. C. Norovi (vlastným menom J.Kavan). Chcel sa s ním dohovoriť svojou materčinou. Po mnohých neúspešných pokusoch sa zasmial a povedal:
-Prvý krát v živote sa stretám s Nórom, ktorý nevie hovoriť po nórsky!
Hudobný skladateľ Gioacchino Rossini sa raz stavil s priateľom a stávku vyhral. Hralo sa o pečeného kohúta, plneného hríbikmi. Keď pozvanie na vyhranú stávku akosi meškalo, Rossini vec urgoval, dostalo sa mu však vysvetlenie:
-Všetko bude, len budeme musieť počkať, až narastú hríby.
Rossini s úsmevom poznamenal:
-Túto výhovorku určite vymyslel – ten kohút !
Bohatý, ale skúpy kupec nechcel od Rubensa prijať svoj portrét, ktorý si predtým objednal. Vyhováral sa, že obraz nie je na neho vôbec podobný. Rubens súhlasil so zrušením objednávky s podmienkou, že mu túto skutočnosť písomne potvrdí. Lakomý kupec ochotne toto vyhlásenia podpísal a Rubens si obraz odniesol domov. Na najbližšej výstave visel obraz medzi inými a skvel sa na ňom nápis:
-Portrét starého úžerníka.
Do večera bol obraz predaný, kúpil ho neznámy muž za trojnásobnú cenu.
Šach Réza, ktorý bol len niekoľko rokov panovníkom Perzie, prijímal mladého afganského vyslanca. Mladý muž nezapôsobil na panovníka najlepšie.
-Má ešte váš kráľ viacerých takých maloletých vyslancov, ako ste vy ? – začal Réza uštipačne rozhovor. – Veď vy nemáte ani poriadnu bradu !
Vyslanec uvedomujúc si svoj post, odpovedal sebavedome:
-Napriek tomu, je však moja brada oveľa staršia ako váš trón !
Známy anglický fyzik Ernest Rutherford pri svojej prednáške ukazoval študentom rozpad prvku rádia. Na luminiscenčnom detektore sa objavovali slabé, nevýrazné záblesky.
-Teraz vidíte, - vysvetľoval Rutherford, - že nič nevidíte a prečo nevidíte, to hneď uvidíte !
Rubinsteina sa raz spýtali, čo bolo pre neho najťažšie v čase. Keď sa začal učiť hrať na klavíri.
-Poplatok za hodiny, - odvetil majster.
Ruský skladateľ a vychýrený klavirista Sergej Vasilievič Rachmaninov koncertoval v paláci jedného kniežaťa. Vybral si Kreutzerovu sonátu, v ktorej sú tri dlhé pauzy . Počas jednej z nich sa k nemu naklonila kňažná a priateľsky mu pošepla:
-Nič to, majstre, že neviete pokračovať, zahrajte niečo, čo dobre poznáte !
Britský filozof Bertrand Russel, ktorý sa dožil 98 rokov, nedbal nikdy v živote na peniaze. Hovorieval:
-Ani Mojžiša, ani Krista, ani Gándhiho si nikdy nepredstavujem s plnými vreckami peňazí . Bolo by to absurdné.
-A keď v roku 1950 dostal Nobelovu cenu, dlhé roky používal šek na tisíc libier ako záložku do knihy.
Slávny ruský virtuóz a skladateľ Anton Rubinstein fajčil raz v prítomnosti viacerých dám. Jeho priateľ ho upozornil, že v prítomnosti žien by nemal toľko fajčiť. Rubinstein nezaváhal a s úsmevom mu odpovedal:
-Nezabúdajte, priateľu, že tam kde je veľa anjelov, musia byť nevyhnutne aj obláčky !
Anglický spisovateľ A. Ries sa raz v spoločnosti chválil, že sedemnásť krát prepadol pri vodičských skúškach.
-Stálo ma to niekoľko sto libier, - povedal, - no nakoniec som si to dobre vynahradil . O svojej smole a hlúposti som napísal veselohru . Mal taký úspech, že sa mi tie investície mnohonásobne vrátili !
Istý podpriemerný hudobný skladateľ do nekonečna otravoval francúzskeho skladateľa Mauricea Ravela so žiadosťou, aby mu povedal svoj názor na jeho skladby. Jedného dňa mu priniesol partitúru, ktorú práve dopísal.
-Majstre, - hovorí , - tu je moje posledné dielo.
-Posledné ? Konečne ! Gratulujem ! – zajasal Ravel.
Slávny nemecký skladateľ a dirigent Max Reger sa raz zúčastnil na uvedení novej opery mladého skladateľa, ktorého všetci náramne po predstavení oslavovali . Iba Reger stál obďaleč bez slova .
-Nože, majstre, - obrátil sa k nemu oslávenec, - mal som už dosť dlho slovo, teraz ho máta vy. Som zvedavý, čo mi poviete.
-Nič, - povedal Max Reger sucho. – Počúval som vás celé tri hodiny a tiež ste mi nič nepovedali !
Monacké knieža Rainer III. sa raz znepokojil, lebo okolo seba nevidel ani jedného vojaka svojej armády. Opýtal sa na to svojho ministra a ten odpovedal:
-Jasnosť ! Polovica vojakov zametá dvor paláca a druhá polovica sa prechádza s deťmi Vašej Jasnosti po parku.
Francúzsky humoristicko–satirický spisovateľ Francois Rabelais raz musel ísť súrne z Lyonu do Paríža, ale zmeškal poštový dostavník. Preto naplnil dva miešky popolom a prikázal krčmárovi, aby na miešky pripevnil lístky s nápisom: „Jed pre kráľa“ a Jed pre kráľovnú“. Potom požiadal krčmára, aby o celej záležitosti mlčal. Krčmár hneď bežal na políciu. Rabelais bol zatknutý a zvláštnym poslom dopravený do Paríža. keď ho predviedli pred kráľa, celú záležitosť vysvetlil:
-Chcel som len Vašu Výsosť presvedčiť o tom, že nemusíme mať vždy peniaze v mešci, keď sa chcem dostať do Paríža. Niekedy stačí i popol !
Skladateľ a klavirista Anton Rubinstein usporiadal koncert vo vile veľkokňažnej Jely Pavlovny, príbuznej cára Mikuláša I. Po koncerte sa pani domu opýtala:
-Milý pán Rubinstein, je pravda, že klaviristom sa musí človek narodiť ?
-Áno, Vaša Výsosť, - odpovedal umelec, - keby sa nenarodil, nikdy by na klavíri nemohol hrať !
Keď zomrel nemecký skladateľ Mayerbeer, zložil mu jeho synovec na poctu smútočný pchod. Pred uvedením však pre istotu ho ukázal Rossinimu. Ten si pochod prehral a povedal :
-Tuším ste mali radšej zomrieť vy a pochod mal zložiť váš strýko !
Taliansky hudobný skladateľ Rossini prišiel raz do svojho rodného mesta na návštevu. Mešťanosta sa mu pochválil, že mestská rada sa rozhodla postaviť mu pomník.
-Čo bude stáť tá socha ? – spýtal sa Rossini.
-Dvanásť tisíc lír v zlate, - odpovedal hrdo mešťanosta.
-Viete čo ? – povie mu Rossini, - dajte mi tie peniaze a ja vám dám čestné slovo, že vždy keď sa budú konať oslavy na moju počesť, prídem, postavím sa na podstavec a budete ma vidieť v originále.
Slávny dirigent Max Reger nemal nikdy ďaleko k dobrému vtipu . Raz ho pozvali na recepciu, kde sa rozvinula odborná debata . Jeden z hostí nadhodil otázku, prečo dirigenta vidieť vždy iba odzadu. Reger obratom odpovedal:
-Pre mňa konkrétne to nie je tak hrozné . Veď ja vyzerám spredu rovnako ako zozadu ! Len si to všimnite – Reger – číta sa to z jednej i z druhej strany – Reger !
Skladateľ Rossini sa raz vracal domov v spoločnosti Alexandra Dumasa . Rossini býval v Paríži, v dome neďaleko železničnej stanice . pri lúčení sa ho Dumas spýtal, či ho nerozčuľuje časté pískanie rušňov.
-Môj drahý, - odpovedal Rossini, - kto počul, ako sa pískalo na premiére môjho Barbiera sevillského, tomu znie pískanie rušňov ako rajská hudba !
Istý novinár sa spýtal Remarqua, či písal svoj román „Na západe nič nové“ ho až po desiatich rokoch na vidieku v prekrásne rozkvitnutej prírode.
-A to ste cez vojnu nepísali nič ?
-Ale áno ! Písal som poéziu o kvetoch !
Ruský virtuóz a skladateľ Anton Rubinstein fajčil raz v prítomnosti mnohých žien. Jeho priateľ ho upozornil, že by za týchto okolností nemal toľko fajčiť. Rubinstein mu s úsmevom odpovedal:
-Nezabúdajte, priateľu, že tam, kde je veľa anjelov, musia byť nutne aj obláčiky !
Filozof Bertrand Russel, ktorý sa dožil deväťdesiatosem rokov, nikdy v živote nedbal na peniaze. Hovorieval:
-Ani Mojžiša, ani Krista, Ani Gándhiho si nikdy nepredstavujem s plnými vreckami peňazí. Bolo by to absurdné. Keď v roku 1950 dostal Nobelovu cenu, dlhé roky používal šek na tisíc libier ako záložku do knihy.
Raz dostal Röntgen zaujímavý list. Odosielateľ ho žiadal, aby mu poslal zopár -röntgenových lúčov spolu s návodom na ich použitie. Má vraj v hrudnom koši guľku z pušky, ale nemá chvíľku času, aby prišiel za nim, ako za odborníkom. Röntgen, ktorý mal veľký zmysel pre humor, obratom odpovedal:
-Žiaľbohu, milý pane, teraz práve nemám žiadne zvyšné lúče, ale aj s poslaním sú určité ťažkosti. Urobme to jednoduchšie. Ak nemáte naozaj kedy prísť ku mne, pošlite mi urýchlene váš hrudný kôš !
Skladateľ Rossini sa raz stavil a stávku vyhral. Jeho priateľ ho mal pozvať do reštaurácie na pečeného kohúta plneného hríbikmi. Keď pozvanie akosi meškalo, na Rossiniho urgenciu ho priateľ upokojoval:
-Bude, všetko bude, ale musíme ešte počkať, kým hríbiky narastú.
Rossini s úsmevom dodal:
-Tú výhovorku vymyslel iste ten kohút !
Známy parížsky bankár barón Rotschild , ktorý bol veľkým nadšencom skladateľa Rossiniho, mu raz poslal plný kôš nádherného hrozna zo svojich viníc. Skladateľ s vďakou dar prevzal, ale darcovi odpísal:
-Vďaka vám, milý barón. Vaše hrozno je vynikajúce, ale ja vlastne nikdy nepožívam víno v podobe piluliek.
Francúzsky realistický sochár Auguste Rodin vytvoril svojho čase deväť ženských sôch, ktorým dal názov „Deväť múz“. Istý Američan odkúpil dve sochy, preto musel Rodin nájsť pre zvyšné sochy vhodné meno . Nazval ich „Sedem hriechov“. Keď predal ďalšie dve sochy, nazval zvyšné „Päť zmyslov“. Potom predal ďalšiu sochu a tak zostali „Štyri ročné obdobia“. Nakoniec mu zostala len jedna, keď zvyšné tri predal. Tú potom nazval „Samota“.
Známeho účastníka automobilových pretekov Johna Rutherforda sa opýtal istý priaznivec:
-Počas svojich tréningov robíte aj také cviky, ktoré priaznivo vplývajú na udržiavania telesnej sily ?
-Načo by som to robil ? Ja svoje auto nedvíham, ale riadim !
Skladateľa G. A. Rossiniho navštívil raz mládenec sebavedomého vystupovania, ktorý chcel, aby umelec posúdil jeho zvučný hlas. Zvučným barytónom, miestami však falošne, predspieval mládenec niekoľko piesní a potom sa obrátil k hudobníkovi so spýtavým pohľadom. Očakával jeho chválu, ale Rossini zamyslene mlčal. Spevák ho vyrušil:
-Rád by som počul váš posudok, majstre. Myslím si, že mám celkom dobrý hlas, a tak ma zaujíma, akému odboru by som sa mal venovať.
-Akému odboru ? S vaším hlasom by som vám milý pane, odporúčal, aby ste sa stali vyvolávačom pri dražbách, - odpovedal Rossini.
Pred vystúpením v Paríži si chcel Artur Rubinstein nerušene odpočinúť. O chvíľu mu však volal istý kritik.
-Pán Rubinstein nie je v hoteli, - povedal sluha do telefónu.
-To nie je možné, veď počujem klavír a podľa hry ho bezpečne poznám !
-Mýlite sa, pane. To iba ja utieram prach z klávesov !
Doktor F. L. Rieger, vodca českého národa sa stretol v Prešporku s národovcami Dr. Milošom Štefanovičom a s Dr. Dérerom a ďalšími. Sedeli v Jakliho hostinci v Michalskej ulici a večerali. Najmä Dr. Štefanovičovi, statnému mužovi, náramne chutilo, čo vyvolalo poznámku Dr. Riegera na jeho adresu :
-Ach, ako vás má národ slovenský uživiť ?
Raz pozval kráľ Pedro Giacoma Rossiniho na dvornú hostinu. Rossiniho pozvanie dobre naladilo, pretože bol veľkým milovníkom vyberaných jedál. Nádejal sa však, že bol pozvaný nielen jesť, ale aj počúvať. Kráľ Pedro bol totiž náruživým spevákom a chcel, aby si Rossini vypočul jeho umenie. Večera mala nerušený priebeh a po jedle sa išlo do hudobného salónika. Kráľ spieval a Rossini počúval.
-Nože, majstre, - pýtal sa kráľ, keď skončil, - čo na to poviete ?
-Veličenstvo, - odpovedal skladateľ s úctivým presvedčením v hlase, ešte som nikdy nepočul kráľa krajšie spievať !
U dirigenta Maxa Regera nebola nikdy núdza o dobrý vtip. Jedného večera bol pozvaný na slávnostnú večeru, kde dirigoval veľký orchester. ktosi z prítomných poznamenal, že Maxa Regera vidno vždy pri vystúpení iba zozadu. Reger odpovedal:
-To predsa nie je nič hrozného, veď ja vyzerám odzadu rovnako ako odpredu ! Reger mal pochopiteľne na mysli svoje meno, ktoré sa rovnako číta odpredu i odzadu.
Taliansky skladateľ Rossini a slávna speváčka Adeline Fattiová sa nemali radi . Pri jednej slávnosti spievala Fattiová áriu z Barbiera sevillského . Mal veľký úspech a hostiteľ jej bez slova podal tisícdolárovú bankovku . Speváčka nadšená darom, utekala za Rossinim a víťazoslávne oznamovala :
-Vidíte, ako ma hodnotia druhí ?!
-Je to skutočne pekné, - odpovedal milo Rossini, - za toľké peniaze sa už budete konečne môcť naučiť spievať !
Mladý začínajúci skladateľ požiadal raz Rossiniho, aby mu posúdil najnovšie skladby . Rossini si ich vypočul v klavírnej úprave a po chvíľke rozmýšľania zvolal :
-Blahoželám, to je úžasné ! Vždy ma poteší, keď mladí ľudia hrajú naše staré melódie !
Spisovateľ Francois Rabelais vynikal noblesnosťou tela i ducha. Jeho reč bola vždy vzorne vyberaná a uhladená. Raz sa ho istý priateľ spýtal, ako je možné, že v jeho románoch sa len tak hmýria šťavnaté výrazy, ktoré veľmi kontrastujú s autorovou jemnosťou.
-A či ja za to môžem, ako rozprávajú postavy mojich kníh ? – odpovedal Rabelais. – To je predsa ich vec, ja sa im do toho nepletiem !
Známy klavirista a skladateľ Anton Rubinstein vystupoval v Londýne na niekoľkých koncertoch. Vstupenky boli čoskoro vypredané. Pred začatím jedného koncertu prišla za Rubinsteinom dáma, ktorá o sebe tvrdila, že je manželka najbohatšieho bankára v Londýne a že nedostala vstupenku na jeho koncert.
-Ľutujem, milostivá pani, - vysvetľoval Rubinstein, - ale v celej koncertnej sieni je pre mňa rezervované iba jediné miesto…
-Výborne, - ozvala sa dáma, - zaplatím vám zaň akúkoľvek cenu!
-Neviem však, - ozval sa Anton Rubinstein, - či vám to miesto bude vyhovovať. Jediné miesto, ktoré vám môžem ponúknuť je, je miesto pri klavíri!
Istý kardinál si pozval majstra Raffaela a požiadal ho, aby mu vymaľoval byt. Raffael, hoci nerád, splnil túto požiadavku . Keď kardinál videl dokončené dielo, zalomil rukami a zvolal :
-Také krásne obrazy maľujete a obyčajný plafón zbabrete ! Hociktorý maliar by mi to vymaľoval oveľa krajšie !
-Prepáčte mi láskavo, - ospravedlňoval sa Raffael, čistiac si štetec od vápna, - ale práve prežívam tvorivú krízu !
J. Rousseau mal plné zuby nezmyselných dvorných predpisov. S obľubou si robil žarty z tých, ktorí ich dogmaticky dodržovali. List istému markízovi zakončil takto:
-… a prepáčte, milý markíz, že vám v tejto horúčave píšem iba v košeli…
K Rossinimu prišiel ctižiadostivý mladý človek . Zaspieval mu niekoľko árií a požiadal skladateľa o radu, ktorému odboru sa má venovať .
-Staňte sa vyvolávačom na dražbách ! – poradil mu majster .
Taliansky hudobný skladateľ Rossini si prehrával na klavíri partitúru svojho priateľa, komponista a vyludzoval na nástroji strašné, sluch drásajúce akordy. Jeden z poslucháčov ho potichu upozornil, že má azda noty obrátené. Rossini odpovedal :
-Ale nie ! Veď som to hral aj tak, ale stále je to rovnaké !
Známeho skladateľa a klaviristu Antona Rubinsteina raz pozvali koncertovať ku kňažnej Jele Pavlovne, príbuznej cára Mikuláša I. Po koncerte sa ho opýtala :
-Milý Rubinstein, je to pravda, že klaviristom sa musí človek narodiť ?
-Určite, vaša výsosť, -odpovedal Rubinstein, - keby sa nenarodil, tak by nikdy na klavíri nehral !
Ruský skladateľ Rachmaninov raz koncertoval v paláci kniežaťa . Vybral si Kreutzerovu sonátu, v ktorej, ako je známe, je veľa páuz . Počas jednej z nich sa k nemu naklonila kňažná a priateľsky mu pošepla :
-To nič, majstre, zahrajte niečo, čo dobre ovládate !
Maliara Václava Rabasa sa raz opýtali, aké výhody má z titulu národného umelca .
-Úprimne vám poviem, že som získal úplne nový pohľad na svet. Od tej chvíle presne rozoznávam priateľov od nepriateľov !
-Myslíte, že ľudia majú radšej klavír alebo flautu ? – spýtali sa raz slávneho klaviristu Rubinsteina .
-Ťažko povedať, - odvetil. – Ale určite jestvuje jeden druh ľudí, čo má radšej flautu než klavír .
-A to ?
-Špeditéri…
Barón Rotschild sa istého dňa viezol fiakrom na predmestie Londýna . Keď prišiel do cieľa, spýtal sa fiakristu, akú žiada odmenu a zaplatil mu ju,
ale nič viac . Fiakrista sa pozrel na peniaze a povedal vyčítavo :
-Teda, pán barón, váš syn je väčší gavalier, zakaždým dá libru prepitného !
Starý Rotschild sa zasmial a povedal :
-Nuž jemu je ľahko, má otca milionára !
Skladateľa Rossiniho raz prosil jeho žiak, aby mu dovolil zahrať dve melódie istého skladateľa . Keď žiak zahral prvú melódiu, poznamenal majster žartovne:
-Tá druhá sa mi lepšie páči .
Nemecký lekár Rüdinger sa pôvodne vyučil za holiča . Raz dozeral na svojich zverencov pri pitve a upozornil študenta z bohatej rodiny, že zle brúsi svoj pitevný nástroj. Mladík sa urazil a ironicky poznamenal :
-Možno, neviem, veď som nebol holičom !
-Ono je to vidieť, - pán kolega, - odpovedal pohotove Rüdinger, -keby ste ním boli, určite by ste sa už nestačili stať lekárom !
Ktorýsi nemecký husľový virtuóz stále obťažoval Maxa Regera prosbami, aby mu umožnil hrať Beethovenov husľový koncert s jeho orchestrom. Slávny Reger však nemal o jeho hre najlepšiu mienku, preto mu raz, keď dirigoval v Berlíne, poslal telegram :
-Zajtra Beethovenov koncert, Berlín, Filharmónia. Ihneď príďte, Reger.
Huslista bol nadšený, že sa mu predsa len splnil jeho sen. Ihneď nasadol na rýchlik, aby bol v Berlíne včas . Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa na druhý deň dozvedel, že husľový part bude hrať iný umelec.
-Prečo ste ma sem teda pozývali ? – začal Regerovi vyčítať.
Ten ho však okamžite uzemnil:
-Prečo ? Predsa preto, aby ste si konečne vypočuli, ako sa má správne Beethoven hrať !
K Antonovi Rubinsteinovi prišiel začínajúci skladateľ s prosbou, aby majster vypočul jeho dve skladby . Rubinstein súhlasil . Mladý autor zahral prvú skladbu a chcel pokračovať, ale skladateľ ho prerušil :
-Ďakujem, to stačí, nemusíte pokračovať . Prvá skladba sa mi oveľa viac páčila, ako ruhá…
Roda–Roda rád rozprával historky z Orientu:
-Jeden veľkovezír zamestnával úradníka, ktorý nemal iné povinnosti, iba zapisovať všetky pochabé príhody jeho súčasníkov. Jedného dňa mu veľkovezír prikázal:
-Ukáž, či sa v tvojom zozname nenachádza aj moje meno !
-Áno, jasnosť. Včera si urobil aj ty pochabosť – dal si istému Grékovi tisíc zecchinov, aby ti za ne kúpil koňa.
-A čo sa stane, keď mi ten Grék toho koňa predsa len privedie ?
-Tak potom tvoje meno vymažem a napíšem tam jeho !
Hudobný skladateľ Gioacchino Rossini bol známy ako veľký labužník . Niektoré jedlá si aj sám pripravoval- známe je napríklad jeho tournedos a la Rossini .Obľuboval hlavne makaróny, bol dokonalým znalcom tohto talianskeho národného jedla . Raz šiel Rossini nakupovať do najlepšieho parížskeho obchodu s lahôdkami a obchodník mu ponúkol makaróny . Rossini sa na ne odborne pozrel a vyhlásil, že sú z Neapola . Obchodník mu
ukázal iný druh a Rossini ihneď uhádol, že sú z Bergama . Obchodník nevychádzal z údivu, keď na tretí druh makarónov Rossini povedal, že sú z Janova . Keď mu potom Rossini prezradil, že je hudobným skladateľom, obchodník, ešte stále udivený, povedal :
-Majstre, ak rozumiete hudbe tak dobre, ako makarónom, tak iste píšete veľmi krásnu hudbu !
Francúzskeho sochára Augusta Rodina, otca modernej plastiky, sa spytovali jeho priatelia, ako pristupuje k svojej tvorbe .
-Celkom jednoducho, - odpovedal Rodin, - zadovážim si veľký kus mramoru, zoberiem kladivo a dláto a všetko, čo v tom kuse mramoru je prebytočné, odsekám. Zostane iba moje dielo.
Mladý herec, ktorý si o sebe myslel, že je skvelým tragédom, požiadal raz slávneho herca Rybakova, aby sa prišiel pozrieť na jeho Othella. Po predstavení sa netrpezlivo opýtal:
-Tak, ako, majstre, zabil som v poslednom dejstve Desdemónu dobre ?
-Dobre, - odpovedal Rybakov, - najlepšie ste však zabili samotného Othella a to už v prvom dejstve !
Artúrovi Rubinsteinovi, slávnemu dirigentovi, sa veľmi natískala jedna dáma z vyššej spoločnosti .
-Dúfam, že vám moja prítomnosť nie je nepríjemná, majstre, - líškala sa mu .
-Nie, madam, - odpovedal Rubinstein, - ja som sa už predtým necítil dobre !
V spoločnosti slávneho skladateľa Rossiniho sa hovorilo o gastronómii. Ktosi povedal, že Feničania výdatne obedovali, no Rimania kládli väčší dôraz na výdatné večere.
-A ako by ste sa chceli teraz stravovať vy, majstre ? Ako tí prví, či ako tí druhí ? – spýtali sa Rossiniho.
-Nuž, čo ja viem… ja osobne by som obedoval u Feničanov a večeral u Rimanov, - odpovedal Rossini, známy tým, že si rád dobre zajedol.
Istý kritik navštívil Maxa Regera. Ten ho však ignoroval, lebo sa naňho hneval pre posledný kritický článok v novinách . Kritik sa mu však všemožne vnucoval, pričom poznamenal, že odprevádzal Richarda Wagnera až do hrobu . Reger ironicky odpovedal :
-Wagner bol mŕtvy, nemohol sa pred vami brániť .
Kritik sa urazil a odišiel. Po slúžke však odkázal Regerovi, že mu ani na pohreb nepôjde. Ten však na to reagoval svojským spôsobom :
-Povedzte tomu pánovi, že ja by som na jeho pohreb išiel veľmi vďačne, hoci aj zajtra !
Keď sa talianskeho komponistu Gioaccoma Rossiniho opýtali, aký vzťah majú podľa neho rozličné národy k hudbe, odpovedal:
-Angličania chodia do opery spať, Francúzi flirtovať, Nemci snívať, iba Taliani chodia do opery kvôli hudbe.
Puerto Rico, nazývaný tiež rajom opíc, láka do svojej krásnej prírody aj zoológov. Keď tam prišiel Ronaldine, aby študoval život opíc, stal sa sám predmetom skúmania. A to už od prvých krokov na ostrove. Najskôr si ho opice prezerali z úctivej vzdialenosti, neskoršie ho však obklopili, obrátil mu všetky vrecká naopak a nakoniec ho začali kŕmiť banánmi.
Spisovateľ Karel Václav Rais vynikol popri svojej literárnej tvorbe tiež neobyčajne skromným životom a sporivosťou . Raz sa chystal a schôdzku literárneho odboru Cisárskej a kráľovskej Českej akadémie vied a umení. Domáci si ho prezreli kritickým okom a prehlásili:
-Ale, otecko, tieto nohavice predsa nemôžeš nosiť do akadémie. Už sú celkom zodraté a vo švíkoch rozpárané !
Rais si skúmavo prezrel nohavice, starostilo odhadol mieru ich obnosenia a hrdo odvetil -Nič to, Jirásek má ešte oveľa horšie !
Keď sa Rossini zdržiaval vo Viedni, chcel navštíviť aj Beethovena. Jeho sprievodca však vyslovil pochybnosti o možnosti dorozumenia, lebo Beethoven bol v tom čase už celkom hluchý.
-Oh, z toho ja nemám obavy, - vynašiel sa Rossini, - budeme sa správať ako diplomati. Budeme si vymieňať noty !
Talianskeho skladateľa Gioacchima Rossiniho pozvali raz na večeru k bohatému obchodníkovi. Všetky chody mu chutili, takže už bol celkom
nasýtený, keď priniesli na stôl výborný syr. Rossini ako čestný hosť si mal zobrať prvý.
-Kde ho mám načať ? – pýta sa hostiteľa.
-Kde sa vám páči.
-To je skvelé ! – usmial sa skladateľ a obrátil sa k sluhovi. – Zaneste syr do môjho bytu, tam ho načnem !
O skladateľovi Rossinim sa v divadelných kruhoch často hovorilo. Prešlo totiž niekoľko rokov a neobjavilo sa žiadne skladateľovo dielo. Keď sa ho priatelia opýtali, prečo nekomponuje, odpovedal :
-Načo ? Veď to, že nekomponujem, narobilo oveľa viac rozruch ako to, čo som doteraz vytvoril !
V spoločnosti, kde sa nachádzal aj staručký filozof Bertrand Russel, prišlo k debate, kto je gentlemanom. Po dlhej diskusii, ktorá k ničomu neviedla sa nakoniec ktosi odvážil spýtať Russela :
-Vážený pane, čo si o tom myslíte vy ? Kto je podľa vás gentleman ?
Deväťdesiatročný lord Russel sa zamyslel a zrazu sa mu tvár vyjasnila poznaním :
-Domnievam sa, že gentleman je muž, v ktorého spoločnosti sa aj ostatní muži snažia byť gentlemanmi.
Vynálezca lodnej skrutky Josef Ressel nemal starosti iba so svojim vynálezmi. Raz si povzdychol :
-Nielen nepriatelia, ale aj priatelia spolupracujú na tom, aby ranili vaše srdce. Prví vás ohovárajú a tí druhí vám tie klebety donášajú !
Veľký obľúbenec anglickej kráľovnej Alžbety I. slávny cestovateľ sir Walter Ralaigh bol vari najväčším fajčiarom svojej doby . Keď ho kráľ v roku 1803 väznil, staral sa Ralaigh hlavne o svoju šľachtickú fajku, aby mu ani na chvíľku nevyhasla . Odložil ju iba vtedy, keď kládol svoju hlavu pod katovu sekeru. V tom okamihu mu kráľ Jakub udelil milosť . Sir Ralaigh zodvihol hlavu, siahol po svojej fajke a znechutene konštatoval na adresu kráľa :
-Pre tie vaše malichernosti mi zbytočne vyhasla fajka !
Obľúbený Arkadij Rajkin vystupoval raz v londýnskej televízii. Bo tam stredobodom záujmu nielen u televíznych divákov, ale i u pracovníkov televízie. Choreograf programu sa Rajkina okrem iného spýtal, ako je možné naučiť sa tancovať ruského kozáčka.
-To je najjednoduchšia vec na svete, - odpovedal Rajkin. – Sadnete si na stoličku a vyhadzujete nohy do vzduchu. A keď vám to už ide celkom dobre, tak to budete robiť bez tej stoličky !
Keď sa francúzsky filozof Renan chystal na cestu do Sýrie, jeden známy sa ho opýtal :
-No a puška ? Nepôjdete predsa bez pušky ?!
-Načo pušku ?
-Ako ochranu proti lupičom, je ich tam veľa . To je samozrejmé, že potrebujete pušku !
-Ach, - odvetil Renan jemne, - lupiči by mi ju aj tak vzali !
Nemecký husľový virtuóz a skladateľ Andreas Jakob Romberg urazil pri slovnej potýčke jedného kapelníka, ktorý ho potom vyzval na súboj.
-Ako vyzvaný mám právo voliť si zbrane, - vyhlásil Romberg. – pretože som proti násilnostiam, budeme bojovať hudbou. Každý z nás napíše operu a ten ktorého operu vypískajú, musí sa zastreliť !
Kapelník na nijaký súboj nepristal a odstúpil.
Francúzsky hudobný skladateľ Maurice Ravel mal stále kontroverziu s daňovým úradom. Bol tam častým hosťom a dovolával sa spravodlivosti v otázke zdaňovania príjmov umelca. Prednosta oddelenia mu však vytrvalo vysvetľoval, že nové vládne nariadenie určuje presne výšku poplatkov a že sa proti tomu nedá nič robiť . Z vyrubenej taxy nechcel spustiť ani frank. Ravel sa pobral nazlostený domov a keď mu na vrátnici šatnárka pomáhala do kabáta, dal jej do ruky päť centimov so slovami:
-Tu vám dávam jeden frank !
Na začudovaný pohľad šatnárky Ravel doplnil:
-Dane som si z neho už stiahol !
Maliar Vlastimil Rada mal vo zvyku holiť sa raz za týždeň a tak bol známy svojim večným strniskom. Raz telefonoval Jozefovi Ladovi a ten mu povedal :
-Človeče, ty si určite zase zarastený !
-Ako to vieš ?
-Tvoje strnisko ma úplne šteklí na uchu !
Český maliar Vlastimil Rada, hádam najpokojnejší človek pod slnkom, bol raz na návšteve u matky v Železnom Brode. Ráno, keď ešte spal, vypukol u susedov oheň. matka celá prestrašená budila syna:
-Vlastimil, stávaj, vedľa horí !
Rada vytiahol ruku spod periny, ohmatal stenu vedľa postele a zahundral:
-Len pokoj, stena je ešte studená, - a spal ďalej.
Keď bol Giaccomo Rossini na vrchole svojej slávy, navštívil tiež Portugalsko a Lisabone ho pozval kráľ Pedro na dvornú hostinu . To Rossiniho dobre naladilo, lebo bol milovníkom dobrej kuchyne . Nevedel však, že bol pozvaný aj na počúvanie . Kráľ Pedro bol totiž náruživým spevákom a tak chcel, aby si Rossini vypočul jeho spev . Večera mala nerušený priebeh a po jedle sa išlo do hudobného salóniku . Kráľ spieval a Rossini počúval.
-Nože, majstre, - opýtal sa kráľ, keď skončil, - čo poviete na môj spev ?
-Veličenstvo, - odpovedal Rossini s úctivým prízvukom v hlase, - ešte nikdy som nepočul kráľa krajšie spievať !
O nemeckom dramatikovi Carlovi Sternheimovi sa raz Roda-Roda takto vyslovil:
-Ten Sternheim je tak namyslený človek, že keď mal narodeniny, blahoželal telegraficky svojej matke!
Komediálna herečka sa raz vyjadrila ku svojmu kuchárskemu umeniu :
-Recepty v kuchárskych knihách čítam s podobnými pocitmi ako sci-fi . Keď dočítam, poviem si : „Hm, tak toto sa nestane“.
Taliansky hudobný skladateľ Giacomo Rossini mal nadovšetko rád svoj žalúdok. Raz sa ho opýtali :
-Čo čítavate najradšej ?
-Jedálny lístok, - odpovedal skladateľ.
-Niet naozaj nad poctivé dievča, - prehlásil ktosi v spoločnosti francúzskeho spisovateľa Clauda Roya.
-To je pravda, - prisvedčil Claude, - najmä vtedy, ak má všetky predpoklady poctivou nebyť !
Francúzska maliar Henri Rousseau nenávidel všetky dvorné predpisy a často si z nich robil posmech. Raz svoj list, písaný istému markízovi, zakončil slovami:
-Prepáčte, milý markíz, že vám za tejto horúčavy píšem iba v košeli.
Parížsky herec Juques Rigadin bol známy tým, že priam nenávidel Eiffelovu vežu, ktorá podľa jeho mienky špatila jeho rodné mestom Paríž. Napriek tomu chodil na obedy do reštaurácie na prvom poschodí Eiffelovky. Raz ho tam našiel slávny reportér a veľmi sa čudoval :
-Ako to, majstre, že chodíte na obedy práve sem ?
-Čo sa čudujete ? Je to celkom prirodzené, že sedím práve tu, - riekol Rigadin, - veď v celom meste je toto jediné miesto, odkiaľ túto protivnú vežu nevidieť !
Známy anglický matematik, filozof Bertrand Russel, ktorý sa dožil deväťdesiatosem rokov, nepoznal za celý svoj život, čo je to túžba po peniazoch. -Viete si prestaviť Mojžiša, Krista, alebo Gándhiho s mešcom plným zlatých peňazí ? – hovorieval Russel. – Veď by to bolo absurdné !
A keď v roku 1950 dostal Nobelovu cenu, dlhé roky používal šek na tisíc libier ako záložku do kníh, ktoré čítal.
Keď sa českého herca Sašu Rašilova pýtali, prečo je smutný, odpovedal:
-Byť smutným je výhodné. Len tak poznáte, aké príjemné byť veselým !
Pápež Lev X. vyčítal Erasmusovi Rotterdamskému, že počas pôstu pojedá mäso.
-Vaša Svätosť, - vysvetľoval Erasmus, - moja duš je síce dobrá katolíčka, ale žalúdok je luterán.
Slávny nemecký skladateľ a dirigent Max Reger bol hosťom na krste prvorodeného syna svojich priateľov. Keď mladá mamička videla, ako si hosť pochutnáva na kaviári, sľúbila, že pri oslave narodenia ďalšieho potomka mu pripraví toľko tejto pochúťky, že sa jej nasýti do vôle. Asi po poldruha roku dostali manželia od Regera telegram:
-Tak čo je, vy ulievači, s tým mojim kaviárom ?
Erasmus Rotterdamský bol nielen vtipný kritik, ale aj veľký labužník. Keď si raz pochutnával na husacom stehne, povzdychol si:
-Pánboh na nás príliš nemyslel, keď pavúkovi dal osem nôh a husi len dve !
-Pán profesor, kto vám podľa vašej mienky pomohol najviac získať uznanie v anglosaskom vedeckom svete ? – spytoval sa Ernesta Rutherforda jeho mladší kolega.
-Nesporne to bol Otto Hahn.
-Otto Hahn ? Ten je predsa o desať rokov mladší ako vy ?!
-To na veci nič nemení. Keď ku mne prišiel fotograf z časopisu Natur, aby zoznámil anglosaskú vedeckú verejnosť s mojim zjavom, nechcel ma fotografovať. Podľa jeho mienky som nebol dosť oblečený. A vtedy Otto Hahn – a to mal objav o štiepení uránu ďaleko pred sebou – ponúkol svoje manžety, ktoré podľa odhadu fotografa chýbali, aby som vyzeral pred vedeckou verejnosťou dostatočne solídne.
stá americká firma vyrábajúca hudobné nástroje požiadala raz amerického komika Billy Rogersa , aby propagoval vysokú kvalitu ich pianín. O dva dni dostalo oddelenie reklamy od herca túto odpoveď :
-Gentlemani, som hlboko presvedčený, že vaše pianína sú najlepšie zo všetkých, o ktoré som sa kedy opieral !
Veľký taliansky hudobný skladateľ Rossini bol v podstate cynický pesimista. Raz sa ho ktosi spýtal, či verí v nesmrteľnosť.
-Nesmrteľnosť , - odvetil Rossini. – Nie je to to, čo trvá približne štyridsať rokov ?!
August Rodin bol na sklonku života často prenasledovaný otázkami ako sa vlastne robí socha. Majster podával takéto vysvetlenie:
-V podstate je to veľmi jednoduché. Zoberiete si kameň a otesávate z neho všetko zbytočné !
Helena Růžičková sa prebúdza a usmieva sa.
-Zlatko, - pýta sa manžel, - snívalo sa ti niečo príjemného ?
-Priamo úžasného, - žiari plnoštíhla diva, - snívalo sa mi, že sme oslavovali striebornú svadbu a ty si ma znovu preniesol cez prah !
Helena Růžičková bola veľmi vtipný človek. Má humor a vie ho použiť:
-Mám rada veselé otázky. Napríklad som dostala otázku, kedy sa ožení Karel Gott. Na to sa dá odpovedať iba žartom. Povedala som, že sa neožení, lebo jeho jedinou partnerkou som iba ja. Lenže ja som stále vydatá a kvôli nemu sa nebudem rozvádzať.
-Stretla som sa raz s Františkom Ringom, - hovorí Helena Růžičková . On veľmi pribral a ja som veľmi schudla. Vrhol sa ku mne a chcel vedieť ako som to dokázala.
-Je to veľmi jednoduché, lepšiu diétu nepoznám, zadovážila som si rakovinu.
Vyznelo to veselo, lebo ľudia sa musia vedieť smiať aj v takýchto situáciách.
-Túto kávu zanes do salónika, číslo dverí tridsaťdva, - hovorí barman mladej čašníčke. O chvíľu sa vráti s kávou späť:
-Chvíľu som stála za dverami. Tam sa rozprávali traja muži: Mečiar , Slota a Bugár. Tak som dovnútra ani nevstúpila. Barman sa rozčúlil a
vysvetlil jej:
-Utekaj znova a odovzdaj tú kávu. V izbe je len Rasťo Piško, ktorý sa pripravuje na večerné predstavenie !
Raz sa slávny satirik Francois Rabelais ocitol v ťažkej situácii : nemal peniaze na cestu z Lyonu do Paríža. Uvažoval, čo urobí, potom do troch vreciek nasypal cukor a na ne napísal „Jed pre kráľa, jed pre kráľovnú, jed pre následníka trónu“. Vrecká vyložil na okno svojej izbičky v lyonskom hostinci. Netrvalo dlho a o vreckách sa dozvedel šéf tajnej polície. Okamžite prikázal satirika zatknúť a s ozbrojeným sprievodom poslať do Paríža. Pred kráľovským prokurátorom Rabelais si vysypal obsah všetkých troch vreciek do úst. A bol zadarmo v Paríži…
Joža Ráža, ktorý je náruživý fajčiar dobrých cigár, navštívil raz dobrý priateľ a našiel ho v zadymenej pracovni.
-Preboha, - zvolal, - ty tu máš vzduch, ktorý by zabil aj vola !
-Prepáš, - odvetil Jožo, - nevedel som, že ma navštíviš !
Rabelais , slávny francúzsky spisovateľ, keď sa díval na obraz „Paridov súd“, povedal :
-Akože tento šibal stojí pred tromi nahatými gráciami a hodinky mu ukazujú na šiestu ?!
-Ako sa vyrovnávate s popularitou ? – pýta sa Márie Rottrovej redaktor televízie.
-Teraz už dobre, - usmieva sa speváčka, predtým, keď som išla von so psom, počula som za sebou : „Aha, Rottrová“ – a teraz ľudia hovoria : „Pozri, to je krásny pes“ !
Rudolf II. raz povedal svojmu šašovi :
-Ubezpečujem ťa, že si prvý somár v celej Európe !
-A mohol by som to dostať písomne ? – spýtal sa šašo. – A napísal :
-Môj šašo je prvá somár v Európe. Rudolf II.
Filozof Bertrand Russel, ktorý sa dožil 98 rokov, nikdy v živote nedbal na peniaze. Hovorieval:
-Ani Mojžiša, ani Krista, ani Gándhiho si nikdy nepredstavujem s plnými vreckami peňazí. Bolo by to absurdné.
Keď roku 1950 dostal Nobelovu cenu, dlhé roky používal šek na tisíc libier ako záložku do knihy.
Ruský virtuóz a skladateľ Anton Rubinstein fajčil raz v prítomnosti mnohých žien. Jeho priateľ ho upozornil, že by za týchto okolností nemal toľko fajčiť. Rubinstein mu s úsmevom odpovedal:
-Nezabúdajte, priateľu, že tam, kde je veľa anjelov, musia byť nutne aj obláčiky !
Raz dostal fyzik Röntgen zaujímavý list. Odosielateľ ho žiadal, aby mu poslal zopár röntgenových lúčov spolu s návodom na použitie. Má vraj v hrudnom koši guľku rokov z pušky, ale nemá chvíľu času, aby prišiel za ním, ako za odborníkom. Röntgen, ktorý mal veľký zmysel pre humor, obratom odpovedal:
-Žiaľbohu, milý pane, toho času nemám žiadne zvyšné lúče, ale aj s poslaním sú isté ťažkosti. Urobme to jednoduchšie. Ak nemáte naozaj kedy prísť ku mne, pošlite mi urýchlene váš hrudný kôš !
Istý novinár sa pýtal Remarqua, či písal svoj román Na západe nič nové počas vojny.
-Nie, - odpovedal Remarque, - písal som ho až po desiatich rokoch na vidieku v prekrásne rozkvitnutej prírode.
-A to ste cez vojnu nepísali nič ?
-Ale áno ! Písal som poéziu o kvetoch !
Skladateľ Rossini sa raz stavil a stávku vyhral. Jeho priateľ ho mal pozvať do reštaurácie na pečeného kohúta plneného hríbikmi. Keď pozvanie akosi meškalo, na Rossiniho urgenciu ho priateľ upokojoval:
-Bude, všetko bude, ale musíme ešte počkať, kým hríbiky vyrastú.Rossini s úsmevom dodal :
-Tú výhovorku vymyslel iste ten kohút !
Keď zomrel nemecký skladateľ Mayerbeer, zložil mu jeho synovec na poctu smútočný pochod. Pred uvedením však ukázal pre istotu skladbu Rossinimu. Ten si pochod prehral a povedal :
-Tuším ste mali radšej umrieť vy a pochod mal zložiť váš strýko.
Francúzsky humoristicko-satirický spisovateľ Francois Rabelais raz musel ísť súrne z Lyonu do Paríža, ale zmeškal poštový dostavník. Preto naplnil dva miešky popolom a prikázal krčmárovi, aby na miešky pripevnil lístky s nápisom : „Jed pre kráľa a Jed pre kráľovnú“. Potom požiadal krčmára, aby o celej záležitosti mlčal. Krčmár ihneď bežal na políciu. Rabelais bol zatknutý a zvláštnym poslom dopravený do Paríža. Keď ho predviedli pred kráľa, celú záležitosť vysvetlil :
-Chcel som len Vašu výsosť presvedčiť o tom, že nemusíme mať vždy peniaze v mešci, keď sa chceme dostať do Paríža. Niekedy stačí i popol !
Nemecký skladateľ a dirigent Max Reger sa raz zúčastnil na uvedení novej opery mladého skladateľa, ktorého všetci po predstavení náramne oslavovali. Iba Reger stál obďaleč bez slova.
-Nože, majstre, - obrátil sa k nemu oslávenec, - mal som už dosť dlho slovo, teraz ho máte vy. Som zvedavý, čo mi poviete.
-Nič, - povedal Max Reger sucho. - Počúval som vás celé tri hodiny, a tiež ste mi nič nepovedali.
Husľový virtuóz Artur Rubinstein musel raz koncertovať vo veľmi dusnej sále. Keď schádzal z pódia, sprevádzaný nadšeným potleskom publika, zašepkal svojmu impresáriovi :
-Viete, že môžem urobiť celý recitál z nôt, ktoré som preskočil kvôli horúčave… ?
Istý podpriemerný hudobný skladateľ do nekonečna otravoval francúzskeho skladateľa Mauricea Ravela so žiadosťou, aby mu povedal svoj názor na jeho skladby. Jedného dňa mu priniesol partitúru, ktorú práve dopísal.
-Majstre, - hovorí, - tu je moje posledné dielo.
Ravel zajasal :
-Posledné ? Konečne ! Gratulujem !
Raz na jar ochorela väčšina členov Národného divadla chrípkou, len Sášovi Rašilovovi nebolo vôbec nič. Pochopiteľne sa ho všetci pýtali, ako to dokázal, že sa chrípke ubránil.
-Ja verím na prevenciu, každý večer som si dal desať slivovíc !
-To predsa nie je žiadne liečenie, to nemôže stačiť !
-Viete, priatelia, ja viem, že si nie, ale ja by som väčšiu dávku nezniesol !
Filmoval sa Poláčkov „Hostinec u Kamenného stola“. Sáša Rašilov, predstaviteľ hostinského Šimona Trtmuža, si prezeral so záujmom na scénu s mladými herečkami v letných odevoch a so zaľúbením to komentoval :
-Aká nádherná anatómia !
Jeden z členov technického personálu to započul a so záujmom sa spýtal, čo to tá anatómia vlastne je.
-No, to má vlastne každý, - vysvetlil ochotne Rašilov, - ale u dám to omnoho viac vynikne !
Maliar Vlastimil Rada sa nerád holil. Jeho príslovečné strnisko bývalo zdrojom veľa vtipov. Raz telefonoval Jozefovi Ladovi a ten mu hovorí:
-Človeče, ty si sa zase neoholil !
-Ako to vieš ?
-Ako to viem… veď ma to škriabe až do ucha !
Po jednej prednáške o syntetických farbivách prišla za anglickým chemikom Henrym Roscoem a srdečne mu poďakovala:
-Konečne som pochopila, odkiaľ pochádzajú najrozmanitejšie farby kvetov !
-Ako to ? Ja som predsa na túto tému nič nehovoril !
-Veď ste vraveli, že farbivá sa vyrábajú z uhlia. takže majú odkiaľ získavať farby…
Do domu maliara Rabasa prišiel raz uhliar a slúžka ho pustila do ateliéru. Uhliar zložil putňu s uhlím pri kachliach a pretože sa cestou hore po schodoch zadýchal, unavene sa oprel o nedávno namaľovaný obraz. Za chvíľu bola z obrazu len mazanica, avšak uhliarov kabát hýril farbami. Vtom
prišiel do ateliéru Rabas, uvidel tú spúšť a nahnevaný zvolal :
-Človeče nešťastný, čo ste to urobili ?!
Uhliar sa obzrel, vyzliekol kabát a rovnako nahnevano zvolal :
-Môj kabát… krucinálhergot, to ste na to nemohli dať ceduľku : „Čerstvo netreté“ ?
Skladateľ Max Reger z duše nenávidel kritikov. Jednému viedenskému kritikovi, ktorý sa nevyjadril pochvalne o jeho koncerte, napísal :
-Vážený pán doktor ! Aby som sa mohol úplne sústrediť na vašu kritiku môjho včerajšieho koncertu, utiahol som sa na najskromnejšie miesto môjho bytu. Vašu kritiku mám zatiaľ pred sebou, ale čoskoro ju budem mať za sebou. S úctou…
-Niet nad poctivé dievča ! – zahlásil raz ktosi v prítomnosti francúzskeho spisovateľa Claude Roya.
-To je pravda, - povedal spisovateľ, - najmä vtedy, ak má všetky predpoklady ním nebyť !
Raz dostal Wilhelm Konrad Röntgen zaujímavý list. Odosielateľ ho žiadal, aby mu poslal zopár röntgenových lúčov spolu s návodom na použitie. V hrudnom koši má vraj guľku z pušky, ale nemá ani chvíľu času, aby prišiel za ním ako odborníkom. Röntgen, ktorý mal veľký zmysel pre humor, obratom odpovedal:
-Žiaľ, milý pane, toho času nemám žiadne zvyšné lúče, ale aj s doručením sú isté ťažkosti. Urobme to jednoduchšie. Ak nemáte naozaj kedy prísť ku mne, pošlite mi urýchlene váš hrudný kôš !
Sáša Rašilov cestoval raz vlakom na vystúpenie do Brna. Neďaleko Pardubíc niekto v kupé omdlel. Rašilov vbehol do vedľajšieho oddelenia:
-Nemáte náhodou niekto trochu rumu ? Tu nám jeden omdlel ?
Dostal fľašu rumu, dôkladne sa napil a vrátil ju majiteľovi so slovami:
-Ďakujem veľmi, pomohlo to. Ja keď vidím omdletého, tak sa mi urobí špatne !
Na vrchole svojej sláv navštívil hudobný skladateľ Rossini tiež Portugalsko. V Lisabone ho pozval kráľ Pedro na dvornú hostinu. To Rossiniho dobre naladilo. Pretože bol veľkým obdivovateľom kuchárskeho umenia. Nevedel ovšem, že bol pozvaný okrem hostiny aj na počúvanie. Kráľ bol totiž náruživým spevákom a chcel svoje umenie ukázať skladateľovi. Po jedle sa teda išlo do hudobného salónika. Kráľ spieval a Rossini počúval.
-No, maestro ? – spýtal sa Pedro. Keď skončil. – Čo tomu hovoríte?
-Veličenstvo, odpovedal Rossini s úctivým prejavom v hlase, - ešte nikdy som nepočul kráľa lepšie spievať!
V spoločnosti slávneho skladateľa Rossiniho sa hovorilo o gastronómii. Ktosi povedal, že Feničania výdatne obedovali, no Rimania kládli dôraz na bohaté večere.
-A ako by ste sa chceli stravovať vy, majstre? – spýtali sa Rossiniho.
-Nuž, čo ja viem, ja osobne by som obedoval u Feničanov a večeral u Rimanov, - odvetil majster, ktorý bol známy tým, že si rád dobre zajedol.
Jeden z Rembrandtových žiakov išiel maľovať ženský model. Zohnal si dámu a zašiel s ňou do komory. Ostatní žiaci boli zvedaví, čo sa bude diať a tak ich jeden po druhom sledovali cez štrbinku. Keď sa maliar s modelkou vyzliekli, prišiel sa na svojich žiakov pozrieť aj sám Rembrandt. Ako mal vo zvyku, prechádzal od jedného žiaka k druhému až sa dostal pred komoru. Dvere boli zamknuté, tak aj on sa pozrel cez štrbinu, až kým nezačul slová:
-Teraz sme ako Adam a Eva v raji. Tiež sme obaja nahí!
-Pretože ste obaja nahí, musíte z raja von! – zvolal jasným hlasom Rembrandt. Dvere sa otvorili a on sám údermi vyhnal oboch von, a ledva stihli, bežiac dole schodmi niečo uchytiť na oblečenie, aby nezostali na ulici celkom nahí!
Nášho popredného básnika Milana Rúfusa sa istý novinár spýtal:
-Majstre, čo vás na ľudovej rozprávke tak zaujalo, že ste ju vo svojej tvorbe povýšili na klasickú literatúru aj pre dospelých?
A básnik odvetil:
-Už kedysi dávno som povedal, že rozprávka pôvodne vznikla nie preto, aby pri nej zaspávali detičky, ale preto, aby sa zobudili dospelí!
Slávny satirik Francois Rebelais sa ocitol v ťažkej situácii, nemal peniaze na cestu z Lyonu do Paríža. Rozmýšľal a vymyslel: do troch vreciek nasypal cukor a na vrecká napísal:
-Jed pre kráľa, Jed pre kráľovnú a Jed pre následníka trónu.
Vrecká vyložil na okno svojej izbičky v lyonskom hostinci. Netrvalo dlho a o vreckách sa dozvedel šéf tajnej polície. Ihneď prikázal satirika zatknúť a s ozbrojeným sprievodom poslať do Paríža. Pred kráľovským prokurátorom Rebelais vysypal obsah troch vreciek do svojich úst. A bol – zadarmo v Paríži!
Básnik Jaroslav Rezník sa stretol s priateľom Andrejom Ferkom a prekvapil ho otázkou:
-Vieš, aký je rozdiel medzi politikmi v Čechách a na Slovensku?
-Aký?
-V Čechách nelegálne odpočúvajú, čo majú proti druhým, a na Slovensku si to všetci vykrikujú z očí do očí v parlamente!
Pokračujeme nabudúce…